Uznesenie Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 27. október 2011

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 3Cob/41/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8205200236
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 10. 2011

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Šamo
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2011:8205200236.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobcu: N. K. - N., A. XXXX, D., IČO: 33 527 431 proti žalovanej:
I. I., bývajúca v T., C. XXXX/XXC, zastúpená JUDr. Máriom Keletim, advokátom, Hlavná 36, Hnúšťa,
o zaplatenie 3.718,65 eur s prísl., o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Bardejov č.k.
1Cb/21/2005-283 zo dňa 13. 1. 2011 jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

R u š í rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti, t.j. vo výroku, ktorým bola žalovaná

zaviazaná zaplatiť žalobcovi sumu 2.978,26 eur so 17,5 % ročným úrokom z omeškania od 10. 10. 2001
do zaplatenia a sumu 740,39 eur so 17,5 % ročným úrokom z omeškania od 20. 10. 2001 do zaplatenia
a trovy konania vo výške 605,56 eur, všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku a v tomto rozsahu
mu vec v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi sumu 2.978,26 eur

so 17,5 % ročným úrokom z omeškania od 10. 10. 2001 do zaplatenia a sumu 740,39 eur so 17,5 %
ročným úrokom z omeškania od 20. 10. 2001 do zaplatenia a trovy konania vo výške 605,56 eur, všetko
v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšnej časti návrh zamietol. V dôvodoch rozhodnutia
uviedol, že žalovaná sa pôvodne domáhala proti žalobcovi zaplatenia sumy 49.680,- Sk s úrokom z
omeškaniavovýške17,6%od14.10.1999dozaplatenia,ďalejsumy11.973,-Sksúrokomzomeškania
vo výške 17,6 % od 3. 2. 2000 do zaplatenia, sumy 21.888,- Sk s úrokom z omeškania vo výške

17,6 % od 5. 4. 2000 do zaplatenia, ako provízií zo zmlúv o sprostredkovaní. Konanie o tomto návrhu
bolo vedené pod sp.zn. 1Cb/217/2003. Dňa 5. 5. 2004 žalobca v konaní sp.zn. 1Cb/217/2003 uplatnil
protinávrh, a to nárok na zaplatenie sumy 112.028,- Sk titulom náhrady škody spôsobenej mu žalovanou
a žiadal vykonať započítanie s tým, aby bolo uložené žalovanej zaplatiť mu 28.487,- Sk s 0,05 % úrokom
z omeškania od podania návrhu do zaplatenia. Rozsudkom na základe uznania zo dňa 21. 5. 2004
č.k. 1Cb/217/2003-67 bola žalobcovi uložená povinnosť v lehote 15 dní od právoplatnosti rozsudku

zaplatiť žalovanej sumu 409.680,- Sk s úrokom z omeškania vo výške 17,6 % ročne od 14. 10. 1999 do
zaplatenia, sumu 11.973,- Sk s úrokom z omeškania vo výške 17,6 % ročne od 3. 2. 2000 do zaplatenia,
sumu 21.888,- Sk s úrokom z omeškania vo výške 17,6 % ročne od 5. 4. 2000 do zaplatenia a v rovnakej
lehote jej nahradiť aj trovy konania vo výške 20.384,60 Sk. Súd týmto rozsudkom zároveň vylúčil na
samostatné konanie protinávrh žalobcu o zaplatenie 112.028,- Sk. Krajský súd v Prešove rozsudkom
č.k. 7Cob/53/2004-118 hore uvedený rozsudok Okresného súdu Bardejov vo vyhovujúcej časti a vo

výroku o náhrade trov konania potvrdil a odmietol odvolanie žalobcu proti výroku o vylúčení jeho nároku
na samostatné konanie. Tento rozsudok nadobudol právoplatnosť 16. 12. 2004, čím bolo konanie vo
veci zaplatenia provízii právoplatne skončené a protinávrh žalobcu o zaplatenie sumy 112.028,- Sk bol
vylúčený na samostatné konanie. Samostatné konanie o vylúčenej veci, t.j. o protinávrhu žalobcu proti
žalovanej titulom náhrady spôsobenej škody, bolo vedené pod sp.zn. 1Cb/21/2005. Podaním zo dňa 4.
9. 2006 v spojení s prednesom na pojednávaní dňa 25. 8. 2008 žalobca zmenil svoj návrh tak, že žiadal,

aby súd uložil žalovanej zaplatiť mu sumu 89.723,- Sk s úrokom z omeškania vo výške 17,6 % ročne
od 10. 10. 2001 do zaplatenia, sumu 22.305,- Sk s úrokom z omeškania vo výške 17,6 % ročne od 20.10. 2001 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania. Súd uznesením zo dňa 25. 8. 2008 pripustil zmenu
návrhu. Žalobca svoj návrh zdôvodňoval tým, že ide o škodu vzniknutú mu v súvislosti s objednávkou
pre odberateľa B3 Music Aps so sídlom v Dánsku zo dňa 25. 11. 1999, spôsobenú žalovanou. Škoda

podľa žalobcu vznikla jej podvodným konaním, keď ako sprostredkovateľ, podľa uzavretých zmlúv o
sprostredkovaní, klamala žalobcovi o úhrade faktúry s vyúčtovanou kúpnou cenou od zákazníka B3
Music Aps v Dánsku, v dôsledku čoho zásielka s tovarom preň bola odoslaná bez uhradenia kúpnej
ceny a naviac žalovaná zamlčala následný návrh tohto odberateľa na vrátenie nepredanej časti tovaru
a uhradenie predanej časti, čím sa mohlo zabrániť škode a tak žalobcovi v konečnom dôsledku vznikla

celková škoda vo výške 112.028,- Sk. Táto pozostávala zo sumy 89.723,- Sk predstavujúca neuhradenú
kúpnu cenu za tovar dodaný tomuto odberateľovi s tým, že táto časť škody bola žalovanej vyúčtovaná
faktúrouč.X2001/09/7zodňa29.9.2001splatnoudňa9.10.2001azosumy22.305,-Skpredstavujúcej
cestovné a poštovné náklady spojené s vymáhaním spôsobenej škody od odberateľa s tým, že táto
časť škody bola žalovanej vyúčtovaná faktúrou č. X2001/10/9 zo dňa 9. 10. 2001 splatnou dňa 19.10.
2001. Tvrdil, že odberateľ B3 Music Aps z dôvodu insolventnosti kúpnu cenu v plnom rozsahu nezaplatil

napriek dohode o jej splácaní v splátkach s tým, že posledná splátka mala byť zaplatená 15. 8. 2001. Z
fakturovanej sumy 12.136,50 DM čiastočnými úhradami bolo zaplatených len 8.115,- DM a teda rozdiel
medzi fakturovanou kúpnou cenou 12.136,50 DM a zaplatenou sumou 8.115,- DM tvorí sumu 4.021,50
DM, čo po prepočte podľa vtedajšieho kurzu činí škodu 89.723,- Sk. Žalobca uviedol, že od mája 2001,
kedy odberateľ prestal splácať svoj dlh, prestavala medzi nimi akákoľvek komunikácia a keďže náklady

na vymoženie tejto sumy by boli vyššie ako samotná pohľadávka, od jej vymoženia súdnou cestou po
konzultáciisadvokátskoukanceláriouvNemeckuupustil.Podľatvrdeniažalobcumedzinímažalovanou
došlo v mesiaci september 2001 k dohode, že provízia za predchádzajúce sprostredkovanie bude
žalovanej vyplatená až po zaplatení dlžnej sumy spoločnosťou B3 Music Aps so sídlom v Dánsku s tým,
že žalovaná uznala svoju zodpovednosť za škodu a žiadala vyúčtovať ju faktúrou, pričom podľa dohody,

v prípade nezaplatenia tejto faktúry odberateľom, nedôjde k zaplateniu provízie za sprostredkovanie
žalovanej. Žalovaná však dohodu nedodržala a podala na súd žalobu o zaplatenie provízii, ktorej
predchádzal fax žalovanej z 23. 7. 2002, ktorým sa dopytovala, akú sumu ešte odberateľ B3 Music Aps
nezaplatil. Ďalej súd v napadnutom rozhodnutí po vykonanom dokazovaní konštatoval skutkový stav,
podľa ktorého medzi účastníkmi boli uzavreté zmluvy o sprostredkovaní dňa 15. 1. 1998, dňa 19. 1.

1999 a dňa 6. 1. 2000, predmetom ktorých bol záväzok žalovanej ako sprostredkovateľa vyvíjať činnosť
smerujúcu k tomu, aby pre žalobcu ako záujemcu vyhľadávala odberateľov na jeho výrobky a tovar. Za
sprostredkovanie sa žalobca ako záujemca zaviazal žalovanej ako sprostredkovateľovi zaplatiť províziu
vo výške obchodného rozpätia medzi cenou podľa cenníka a cenou dohodnutou ňou s odberateľom s
tým, že sprostredkovateľská provízia zahŕňa aj všetky náklady spojené so sprostredkovaním. Nárok na

províziu žalovanej ako sprostredkovateľovi podľa zmluvy vznikol až potom, keď žalobca ako záujemca
bude mať zaplatené za dodaný tovar, ktorého predaj bol sprostredkovaný podľa tejto zmluvy a táto
mala byť vyplatená na základe faktúry sprostredkovateľa s lehotou splatnosti 7 dní od jej vystavenia.
Zmluvy boli uzavreté vždy na príslušný kalendárny rok. Uzavretie zmlúv o sprostredkovaní, ich platnosť
ani obsah a rozsah práv a povinností z nich vyplývajúcich nebolo medzi účastníkmi sporné. Rovnako

medzi nimi nebolo sporné, že spolupráca pri sprostredkovaní obchodov prebiehala tak, že žalovaná pri
dohodnutí obchodu najprv žalobcovi potvrdila, že zásielka je zaplatená a následne objednala zásielke
dopravu a zavolala pracovníčke žalobcu p. K., aby vystavila colné doklady tak, ako to vyplýva zo
zhodného tvrdenia účastníkov. Nebolo medzi účastníkmi sporné, že na základe objednávky zo dňa 25.
11. 1999 došlo k dodávke tovaru zákazníkovi B3 Music Aps v Dánsku v celkovej hodnote 12.136,50

DM, z ktorej tento zaplatil časť vo výške 8.115,- DM a zvyšok kúpnej ceny vo výške 4.021,50 DM
nezaplatil. Nebolo sporné medzi účastníkmi ani to, že žalovaná podala žalobcovi objektívne nesprávnu
informáciu ohľadom zaplatenia predfaktúry s kúpnou cenou tovaru týmto odberateľom, keď mu uviedla,
že táto bola uhradená, na čo následne došlo k dodaniu tovaru odberateľovi, hoci v tom čase cena
zaplatená nebola. I keď žalovaná pôvodne výslovne poprela, že by žalovaného informovala o zaplatení

predfaktúry odberateľom B3 Music Aps v Dánsku, vzhľadom na neskoršie jej tvrdenia súd mal za
nesporné, že žalovaná poskytla žalobcovi informáciu o zaplatení predfaktúry odberateľom B3 Music
Aps, hoci tá bola objektívne v rozpore so skutočnosťou . Žalovaná v tejto súvislosti tvrdila, že žalobcovi
len posunula informáciu, ktorú mala telefonicky od odberateľa. Tak žalobca ako aj žalovaná boli v
čase vzniku záväzkového vzťahu založeného zmluvami o sprostredkovaní podnikateľmi, predmetom

podnikania žalobcu bolo a je okrem iného výroba a predaj textilných výrobkov, spracovanie plastov
- výroba puzdier, kufrov, výroba kožených podložiek a predmetom podnikania žalovanej bola okrem
iného sprostredkovateľská činnosť. Súd mal za nesporné, že v danom prípade išlo medzi účastníkmi o
záväzkový vzťah týkajúci sa ich podnikateľskej činnosti a je pri právnom posúdení potrebné vychádzaťz príslušných ustanovení Obchodného zákonníka (§ 261 ods. 1 Obchodného zákonníka). Ďalej vec
právne posúdil zo zmluvy o sprostredkovaní v zmysle § 642 a násl. Obchodného zákonníka, pričom
žalobca vychádzal z toho, že žalovaná ako sprostredkovateľ porušila povinnosti vyplývajúce z ust.

§ 643 a § 649 Obchodného zákonníka, keď nepoukázala na nedôveryhodnosť zákazníka B3 Music
Aps a ani žiadnym spôsobom nepreukázala, že by túto nedôveryhodnosť a jeho solventnosť skúmala,
naviac klamala o úhrade predfaktúry touto spoločnosťou, v dôsledku čoho bol tovar odoslaný bez
predošlého zaplatenia kúpnej ceny a keďže tento zákazník doteraz časť kúpnej ceny vo výške 4.021,50
DM nezaplatil, vznikla žalobcovi škoda a tiež škoda vo výške 22.305,- Sk prestavujúca náklady na

vymáhanie dlhu od zákazníka spočívajúca vo výdavkoch spojených s vycestovaním do Nemecka za
účelom vymoženia dlhu. Súd prvého stupňa v dôvodoch konštatoval, že návrh žalobcu na zaplatenie
sumy 3.718,50 eur je dôvodný. Vychádzal z ust. § 649 ods. 1 Obchodného zákonníka, z ust. § 643
Obchodného zákonníka s tým, že v záujme riadneho splnenia záväzku zo zmluvy o sprostredkovaní,
je sprostredkovateľ povinný využiť všetky možnosti na zistenie dôveryhodnosti tretej osoby. Prípadné
porušenie tejto povinnosti sprostredkovateľa zakladá jeho zodpovednosť za škodu, ktorá jej porušením

záujemcovi vznikla, a to vzhľadom na ust. § 757 Obchodného zákonníka v spojení s ust. § 373 a
násl. Obchodného zákonníka. V súvislosti s náhradou škody potom súd poukázal na ust. § 373, §
376, § 377, § 378, § 380, § 382 a § 384 ods. 1 Obchodného zákonníka. Vychádzal z toho, že všetky
predpoklady zodpovednosti žalovanej za škodu v zmysle § 373 Obchodného zákonníka sú v tomto
prípade dané a žalovaná nepreukázala, ani nebolo súdom zistené, že by k nesplneniu povinnosti došlo v

dôsledku okolností vylučujúcich jej zodpovednosť. Je nepochybné, že neuhradením kúpnej ceny tovaru
zákazníkom B3 Music Aps v celom rozsahu, vznikla žalobcovi škoda vo výške 4.021,50 DM, čo po
prepočte na menu Sk je 89.723,- Sk. Nesúhlasil s námietkou žalovanej, že je sporné, či škoda skutočne
vznikla, nakoľko žalobca nepredložil relevantný dôkaz, že spoločnosť B3 Music Aps nebola schopná svoj
dlh zaplatiť pri štandardnom vymáhaní, pretože žalobca predloženou korešpondenciou so spoločnosťou

B3 Music Aps (čl. 240 - 251) preukázal, že urobil všetko, čo bolo v danej situácii možné rozumne
požadovať preto, aby suma 4.021,50 DM bola touto spoločnosťou uhradená bez nutnosti jej súdneho
vymáhania.Pristave,keďnákladyspojenésosúdnymvymáhanímtejtopohľadávkyžalobcovibolivyššie
ako samotná pohľadávka by takéto vymáhanie jej žalobcom pri danej zodpovednosti žalovanej za túto
škodu bolo jednak porušením jeho povinnosti postupovať tak, aby sa obmedzil rozsah škody (§ 382

Obchodného zákonníka) a naviac žalobca ako osoba, ktorej hrozila škoda bol povinný s prihliadnutím
na okolnosti prípadu urobiť opatrenia potrebné na odvrátenie škody alebo na jej zmiernenie (§ 384 ods.
1 Obchodného zákonníka). Z tohto dôvodu nemožno pripísať na ťarchu žalobcu upustenie od súdneho
vymáhania jeho pohľadávky v cudzine podľa stavu, keď náklady spojené s takýmto jej vymáhaním by
ju prevyšovali, keďže žalobca tým len minimalizoval výšku spôsobenej škody, za ktorú zodpovedala v

tomto prípade žalovaná. Súd teda sumu 4.021,50 DM považoval za škodu vzniknutú žalobcovi a rovnako
dôvodne aj jeho nárok na zaplatenie sumy 22.305,- Sk predstavujúci cestovné a poštovné náklady
spojené s vymáhaním spôsobenej škody od odberateľa, a to vzhľadom na ust. § 380 a § 384 ods. 2
Obchodného zákonníka. Súd mal za preukázané, že žalovaná porušila povinnosť vyplývajúcu z ust. §
643 a § 649 Obchodného zákonníka, pretože bolo jej povinnosťou využiť všetky možnosti na zistenie

dôveryhodnosti odberateľa B3 Music Aps, a že sa tak nestalo, žalovaná sama potvrdila. Predchádzajúca
bezproblémová spoluprácu ju bez ďalšieho nezbavovala povinnosti skúmať dôveryhodnosť odberateľa
v každom jednom prípade. Súd v tejto súvislosti poukázal na názor publikovaný v komentári k ust. § 649
ObchodnéhozákonníkaautorkyDoc.JUDr.K.N.CSc..Pokiaľišloonámietkupremlčaniaajužalobcu,tu
súd citoval ust. § 387 ods. 1, § 388 Obchodného zákonníka, § 391 ods. 1 Obchodného zákonníka, § 399

a § 398 Obchodného zákonníka. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca svoj nárok uplatnil ako protinávrh
v konaní sp.zn. 1Cb/217/2003 o zaplatenie provízií zo zmlúv o sprostredkovaní, je v danom prípade pre
plynutie premlčacej doby na mieste aplikácia § 404 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka, podľa ktorého,
ak bolo právo, ktoré podlieha premlčaniu, uplatnené v súdnom alebo rozhodcovskom konaní vo forme
protinároku, prestáva pri ňom plynúť premlčacia doba dňom, keď sa začalo súdne alebo rozhodcovské

konanie ohľadne práva, proti ktorému protinárok smeruje, ak sa nárok, ako aj protinárok, vzťahujú
na tú istú zmluvu alebo na niekoľké zmluvy uzavreté na základe jedného rokovania alebo niekoľkých
súvisiacich rokovaní. V prípadoch, na ktoré sa nevzťahuje ods. 1, považuje sa protinárok za uplatnený v
deň, keď bol v súdnom a lebo rozhodcovskom konaní podaný návrh na jeho prejednanie. Právo žalobcu
na náhradu spôsobenej škody bolo uplatnené v konaní vedenom pod sp.zn. 1Cb/217/2003, predmetom

ktorého bol nárok žalovanej na zaplatenie provízií za sprostredkovanie vo forme protinároku, preto
podľa § 404 ods. 1 Obchodného zákonníka platí, že premlčacia doba pri ňom prestáva plynúť dňom,
keď sa začalo súdne konanie 1Cb/217/2003 o zaplatenie provízií, t.j. dňom 16. 7. 2003 (protinávrh bol
doručený 5. 5. 2004), nakoľko tak nárok na zaplatenie provízií ako aj protinárok o náhradu škody majúpôvod v záväzkovom vzťahu založenom zmluvou o sprostredkovaní. Ku dňu 16. 7. 2003 neuplynula
všeobecná 4-ročná premlčacia doba, právo žalobcu by sa však nepremlčalo ani v prípade, že by sa
na daný prípad ust. § 404 Obchodného zákonníka nevzťahovalo, keďže ako o dni, keď sa poškodený

najskôr dozvedel alebo mohol dozvedieť o škode a o tom, kto je povinný a jej náhradu, nemožno hovoriť
o dni predchádzajúcom deň 21. 5. 2001, kedy odberateľ B3 Music Aps v Dánsku zaplatil poslednú zo
zaplatených splátok kúpnej ceny. Pred týmto dňom ešte žalobca nemal dôvod domnievať sa, že mu
vznikne škoda z dôvodu nezaplatenia zvyšku kúpnej ceny s výnimkou prípadnej škody spôsobenej jej
omeškaným zaplatením, ktorá však nie je predmetom konania. Keďže ani odo dňa 21. 5. 2001 do 5. 5.

2004, kedy žalobca uplatnil svoj nárok na súde ako protinávrh v konaní sp.zn. 1Cb/217/2003, neuplynuli
4 roky, ani v prípade nemožnosti aplikácie § 404 Obchodného zákonníka, aby právo žalobcu nebolo
premlčané. Ďalej súd prisúdil v zmysle § 365, § 369 ods. 1 a § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka úroky
z omeškania. Tieto priznal vo výške 17,5 % ročne s tým, že v časti požadovaného úroku z omeškania
nad túto sadzbu súd návrh zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 3 v spojení s § 151
ods. 1 O.s.p..

Proti tomuto rozsudku podala odvolanie žalovaná, a to proti tej jeho časti, ktorou bola zaviazaná na
plnenie. Navrhla rozsudok súdu prvého stupňa v tomto smere zmeniť a návrh zamietnuť, žalobcu
zaviazať na náhradu trov konania. Uviedla, že aj keď súd svoje rozhodnutie podrobne odôvodnil, v
podstate je možno len zhrnúť, že celý základ tvorí údajne porušenie povinnosti žalovanej ustanovené

v § 649 Obchodného zákonníka, keď podľa názoru súdu sprostredkovateľ je povinný využiť všetky
možnosti na získanie vedomosti o platobnej schopnosti tretej osoby. Takýto záver považovala za
nesprávnyazaloženýnanesprávnomprávnomvýkladeustanovenia,ktorýrozširujúcimspôsobomabez
zjavného dôvodu vykladá citované ustanovenie Obchodného zákonníka, a preto je rozsudok v celej časti
nedôvodný a nesprávny. Podľa odôvodnenia rozhodnutia škoda mala vzniknúť porušením povinnosti

stanovenej v § 649 Obchodného zákonníka, keď v záujme riadneho splnenia záväzku zo zmluvy
o sprostredkovaní, je sprostredkovateľ povinný využiť všetky možnosti na zistenie dôveryhodnosti
tretej osoby, napr. získať údaje zapísané o tretej osobe v Obchodnom registri, Živnostenskom registri,
získať informácie o platobnej schopnosti tretej osoby a podobne. V danom konštatovaní sa súd,
ako na prameň práva, odvoláva na Ekonomického poradcu podnikateľa č. 5, 6 za rok 2002. Názory

renomovaných odborníkov, a to nepochybne Doc. JUDr. K. N., CSc. je, sa v praxi považujú za
nesporný prameň práva. V uvedenej publikácii je však uvedené, že sprostredkovateľ musí využiť
všetky dostupné a možné spôsoby zistenia dôveryhodnosti tretích osôb. Žiadne iné povinnosti sa v
danom výklade nenachádzajú a už vôbec nie nadmerné a v podstate nemožné zisťovanie platobnej
schopnosti tretej osoby. Zisťovanie takýchto podmienok by si vyžadovalo súhlas tretej osoby, nakoľko

všade sú chránené daňovým tajomstvom, povinnosťou mlčanlivosti zamestnancov a podobne. Nie
je možné v bežnej obchodnej činnosti podrobne zisťovať platobnú neschopnosť akejkoľvek osoby,
pokiaľ dôsledky platobnej neschopnosti nie sú celkom zjavné, alebo sa už v predchádzajúcej činnosti
nemanifestovali problémom pri plnení záväzkov. Aj keď publikáciu Ekonomického poradcu podnikateľa
nechcespochybňovať,oveľaväčšiuvážnosťjemožnéprideliťrenomovanejpublikáciizedíciiBeckových

komentovaných zákonov, akým je Obchodný zákonník práve zmienenej Doc. JUDr. K. N., CSc. a
spol.. V uvedenej publikácii komentár k citovanému ustanoveniu robila práve menovaná, kde na
strane 896 uvádza: „Podľa ustanoveného príkazu právnej normy sprostredkovateľ môže navrhnúť
záujemcovi ako vhodných zmluvných partnerov len osoby, u ktorých nie je dôvodná pochybnosť o
tom, že riadne a včas splnia svoj záväzok zo sprostredkovanej zmluvy. Porušenie tejto povinnosti

vedie ku vzniku zodpovednosti za škodu, ak záujemca unesie dôkazné bremeno o porušení povinnosti
sprostredkovateľov.“ Z uvedeného je vidieť výrazný rozdiel výkladu citovaného ustanovenia medzi
renomovaným odborníkom a výkladom okresného súdu. Je potrebné pripomenúť, že v danom prípade
nejde o predpis verejného práva a stanovené normy nie je možné vykladať rozširujúcim spôsobom a
stranám zmluvných vzťahov dodatočne pridávať povinnosti, ktoré Obchodný zákonník nestanovuje a

stranami neboli zmluvne dohodnuté. Takýto rozširujúci výklad by zasiahol celý rad zmluvných vzťahov
založených nielen zmluvou o sprostredkovaní, ale aj mandátnou zmluvou, komisionárskou zmluvou,
zmluvou o obchodnom zastúpení a podobne a priniesol by nestabilitu do existujúcich obchodno-
právnych vzťahov. O správnosti takéhoto výkladu svedčia komentáre k obdobným povinnostiam pri
jednotlivých typoch uvedených zmlúv. Žalovaná v čase sprostredkovaného obchodu v rámci dostupných

možností nevedela, ani nemohla vedieť, že je dôvodná pochybnosť o tom, že B3 Music Aps nesplní
povinnosť zaplatiť kúpnu cenu. Z dostupných registrov a doterajších činností takáto skutočnosť
nevyplývala. Iným spôsobom ako z verejne dostupných informácii možnosť overiť platobnú schopnosť
nemala a Obchodný zákonník jej takúto povinnosť ani neukladá. Pritom je treba spomenúť, že napriekrozsiahlemu odôvodneniu, sa súd prvého stupňa nevysporiadal s podstatnou skutočnosťou, že žalobca
sám uviedol, že s touto firmou boli pred tým sprostredkované zmluvy v 3 až 4 prípadoch a vždy
išlo o bezproblémové obchody. V skutočnosti od r. 1998 prebehlo 8 exportov v celkovej hodnote

75.510,20 DM. Ako podstatné je však treba vidieť samotné tvrdenia žalobcu, že v minimálne v
ňom priznaných 3 až 4 prípadoch boli obchodné prípady vždy bezproblémové. Na ďalšie otázky
nikdy neuviedol, akým spôsobom bolo možné platobnú schopnosť zistiť alebo overiť a na základe
čoho spochybniť dôveryhodnosť. Stanovenie takejto všeobecnej povinnosti zo strany súdu v podstate
znemožní fungovanie týchto typov zmlúv v praxi, najmä ak ide o druhotnú platobnú neschopnosť, ktorú

nie je možné zistiť žiadnym z verejne dostupných registrov a dokonca ani v prípade, že by tretia strana v
súlade s povinnosťou zverejňovala účtovnú závierku, pokiaľ účtuje v sústave podvojného účtovníctva. Aj
v takomto prípade by stav ukazoval do minulosti a neodzrkadľoval by aktuálnu situáciu podnikateľského
subjektu, ktorá môže nastať v krátkom okamihu, ako to vyplýva aj v danom prípade z dôkazov, z ktorých
mal súd vychádzať a ktoré opätovne v odôvodnení opomenul. Vo faxovej správe zo 6. 3. 2000 sa
uvádza, že jeden zo zákazníkov B3 Music Aps vo Švédsku zbankrotoval a že stratili 69.000,- USD,

obdobne vo faxe zo 17. 4. 2000 B3 Music Aps uvádza, že v posledných mesiacoch veľa ich zákazníkov
zbankrotovalo a ostatní im ešte nevyplatili splatné dlhy. Z uvedeného vyplýva, že žalovaná nemohla
porušiť svoju povinnosť informáciou o druhotnej platobnej neschopnosti sa z verejne dostupných zdrojov
sa nemohla dozvedieť a žalobca neuniesol dôkaznú povinnosť, že by mala vedomosť alebo musela
vedieť o tom, že B3 Music Aps je v platobných problémoch. Z uvedených dôvodov je výklad ust. §

649 ods. 1 Obchodného zákonníka okresným súdom nesprávny rozširujúci rámec zmluvných vzťahov a
navyše odôvodnený v rozpore s vykonaným dokazovaním. Pokiaľ sa týka sumy 740,39 eur ako škody,
ktorá vznikla v spojitosti s vymáhaním dlhu a zabránením ďalšej strate, tu okresný súd
vychádza doslova z fikcií. Povinnosťou žalobcu je označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Podľa
názoru súdu je táto suma dôvodná, nakoľko žalobca vynaložil cestovné, zahraničné, stravné, nocľažné

a náhradu za používanie vozidla v záujme eliminovania škody. Od začiatku však žalovaná namietala
dôvodnosť týchto výdavkov a viackrát sa dotazovala žalobcu, aby preukázal, že dlh štandardným
spôsobom vymáhal. Vždy však uviedol, že vycestoval do Nemecka s advokátom, ktorý mu mal uviesť,
že náklady spojené s vymáhaním pohľadávky by ju prevyšovali. Podľa dokladov žalobca výdavky
vynaložil na cestu do Nemecka, pričom sídlo firmy B3 Music Aps je v Dánsku, a teda takýto náklad

je celkom zjavne v rozpore s jeho účelnosťou, a to aj v prípade, že v Nemecku advokáta navštívil, o
čom však nepredložil žiaden relevantný dôkaz. Z predložených dôkazov nie je možné zistiť, za akým
účelom žalobca v Nemecku bol a ak áno, či takéto náklady boli účelné vzhľadom na to, že išlo o
vymáhanie dlhu v Dánsku, teda v krajine s rozdielnym právnym poriadkom od Nemecka. V danom
prípade vynaloženie týchto nákladov za účelom zabránenia škody je len domnienkou bez relevantnej

opory v dokazovaní. O tom, že ide o krajiny s rozdielnym právnym poriadkom nie sú pochybnosti
a samotná táto skutočnosť musí založiť pochybnosti o pravdivosti takýchto tvrdení ako aj účelnosti
takto vynaložených výdavkov. Bez doloženia relevantných dôkazov, že žalobca navštívil advokáta,
poznajúceho dánsky právny poriadok alebo euroadvokáta usadeného tiež v Dánsku, je domnienkou
tiež názor, že náklady spojené s vymáhaním pohľadávky by ju prevyšovali. O takomto závere advokáta

by žalobca musel predložiť relevantný dôkaz, v ktorom vec advokát posúdil. V opačnom prípade platí,
že mu škoda vznikla vlastným konaním z dôvodu, že od vymáhania pohľadávky bezdôvodne upustil a
nezabránil tak jednak eliminácii hroziacej škody. V tejto súvislosti bez povšimnutia nemôže byť ani fax
zo 6. 2. 2000, kde B3 Music Aps ponúka zaplatenie predaného tovaru a možnosť vrátenia ostatného
tovaru. Uvedené bolo na rozhodnutí žalobcu a sám sa rozhodol, že dodaný tovar B3 Music Aps zaplatí

v splátkach. Ak by bol požadoval vrátenie tovaru bez ohľadu na vyššie uvedené, by mohol eliminovať
vzniknutú škodu tak, ako to mu ukladá Obchodný zákonník, s čím sa súd rovnako nevysporiadal.

Žalobca vo svojom vyjadrení na odvolanie žalovanej poukázal na to, že každý účastník zmluvného
vzťahu sa musí správať zodpovedne a obozretne. Tieto základné zásady vyplývajú tak z Občianskeho

zákonníka ako aj Obchodného zákonníka a aby splnil sprostredkovateľ tieto zásady a vyhovel ust. § 649
Obchodného zákonníka, musí pristupovať k tretej strane v súlade s týmito požiadavkami. To znamená,
že v rámci možnosti musí navrhnutého partnera preveriť. Obchodný zákonník vymenúva len niektoré
spôsoby a pod pojmom iné je potrebné rozumieť aj ďalšie spôsoby, ktoré preveria dôveryhodnosť
tretej strany. Žalovaná na pojednávaní dňa 29. 10. 2009 jednoznačne uviedla, že dôveryhodnosť

spoločnosti B3 Music Aps vôbec neoverovala. Poukázal na to, že v Dánsku už v tejto dobe existovali
agentúry a dostupné registre, kde bolo možné partnera preveriť. V tejto súvislosti poukázal na dve
zásadnéskutočnosti,ktorépreukazovali,žeB3MusicApsbolaodpočiatkunedôveryhodnýmpartnerom.
Po 1. žalovaná získala odberateľov nasledovne tak, že u svojho predchádzajúceho zamestnávateľaQ-Nova a.s. ukradla adresy ich odberateľov, s ktorými tam priamo komunikovala a za obchody s
nimi zodpovedala. Týchto potom oslovovala a preberala pod vymysleným menom K. T. alebo aj
menom žalobcu, aby ju nepoznali. Tieto skutočnosti potvrdilo policajné vyšetrovanie, ale aj priznanie

žalovanej na pojednávaní dňa 29. 10. 2009. Takto získaného obchodného partnera, pri ktorom
došlo k viacnásobnému porušeniu Obchodného zákonníka, je potrebné považovať od počiatku za
nedôveryhodného pre nezákonný spôsob jeho získania. Zároveň je reálny predpoklad, že po odhalení
podvodu nedodrží svoje záväzky. Po 2. žalovaná počas troch rokov práce v spoločnosti Q-Nova
a.s., detailne spoznala jej odberateľov, ktorých po odchode oslovovala, dokazuje to skutočnosť, že u

niektorých odberateľov žiadala platbu na predfaktúru, napr. v B3 Music Aps a Adagio a.s. Barcelona a
naopak odberatelia Voss-Musikinstrumente GmbH a Arnold Stolzel GmbH platili vždy len na faktúru.
O odberateľovi Voss-Musikinstrumente vo faxe z 29. 4. 1998, ktorý je súčasťou spisu uviedla „poslať
na faktúru - on je spoľahlivý“. Ak od spoločnosti B3 Music Aps od počiatku požadovala platbu na
predfaktúru, je to jasný dôkaz, že nedôverovala tejto spoločnosti. Žalovaná od začiatku vedela o
nedôveryhodnosti partnera a túto informáciu v rozpore s § 643 Obchodného zákonníka zamlčala a

spoluprácu v rozpore s § 649 Obchodného zákonníka dohodla. Nemenej závažné porušenie zmluvného
vzťahu, ktoré malo rozhodujúci vplyv na vznik škody, nastalo poskytnutím nepravdivej informácie o
zaplatení predfaktúry. Táto nepravdivá informácia bola rozhodujúca pre odoslanie tovaru. Naviac
predložená korešpondencia preukazuje, že spoločnosť B3 Music Aps jej takúto informáciu nedala a
žalovaná si ju vymyslela. Ohľadom škody v sume 740,39 eur, ktorá vznikla pri vymáhaní dlhu, žalobca

uviedol, že právna kancelária vo Wiesbadene nebola vybraná náhodne, išlo o kanceláriu, ktorá so
žalobcom spolupracovala a zastupovala ho aj v inom prípade. Túto informáciu, ktorú žalobcovi táto
kancelária po preverení dala, že náklady na súdne vymáhanie dlhu by boli väčšie ako možný výnos
zo súdneho konania, boli presné a pravdivé. Spoločnosť B3 Music Aps onedlho pre vysokú zadlženosť
zbankrotovala. Na rozdiel od pomerov na Slovensku v tejto kancelárii sa platili len za vykonané právne

úkony, ku ktorým v tomto prípade nakoniec nedošlo. Súdne advokátske poplatky by boli zvýšili škodu
a zvýšili pohľadávky vo vzťahu k žalovanej. Pokiaľ išlo o tvrdenie, že na základe ponuky na vrátenie
tovaru zo 6. 3. 2000 sa mohol rozhodnúť, či chce tovar vrátiť, rozhodnúť sa nemohol, pretože žalovaná
túto informáciu zamlčala. Žalobca navrhol potvrdiť rozsudok súdu prvého stupňa.

Odvolací súd podľa § 212 ods. 1 O.s.p. prejednal vec v medziach, ktorých sa odvolateľ domáhal jej
preskúmania a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej je dôvodné.

Súd prvého stupňa vychádzal z toho, že medzi a žalovanou bola uzavretá zmluva o sprostredkovaní a
dospel k záveru, že žalovaná porušila ust. § 643 a § 649 Obchodného zákonníka. O existencii zmluvy o

sprostredkovaní existujú dôkazy, a to písomná forma týchto zmlúv v spise sp.zn. 1Cb/217/2003. Treba
však povedať, že z týchto zmlúv nevyplýva povinnosť žalovanej uzatvárať kúpne zmluvy a z vykonaného
dokazovania nevyplýva, že by takouto činnosťou bol žalobca poveril žalovanú. Ak vychádzame zo
základného ustanovenia, zmluvou o sprostredkovaní sa sprostredkovateľ zaväzuje, že bude vyvíjať
činnosť smerujúcu k tomu, aby záujemca mal príležitosť uzavrieť určitú zmluvu s treťou osobou a

záujemca sa zaväzuje zaplatiť sprostredkovateľovi odplatu (províziu). Z tohto základného ustanovenia
teda vyplýva, že predmetom záväzku je iba vyvíjanie činnosti uvedenej v § 642 Obchodného zákonníka,
takžezmluvaneobsahujezáväzok,abysprostredkovateľzazáujemcu,resp.vmenezáujemcu,uzatváral
kúpne zmluvy. Sprostredkovateľovi vyplývajú zo zmluvy o sprostredkovaní okrem primárnej povinnosti
vyvíjať činnosť smerujúcu k tomu, aby záujemca mal príležitosť uzavrieť zmluvu, ktorú má podľa tohto

ustanovenia i ďalšie povinnosti, ktoré vyplývajú z ust. § 643, § 648 a § 649 ods. 1 Obchodného
zákonníka, ako aj ďalšie v § 649 ods. 2 Obchodného zákonníka. V zmluve o sprostredkovaní môže
byť však dohodnuté i to, že sprostredkovateľ uzavrie za záujemcu v jeho mene a na jeho účet zmluvu
s treťou osobou, ktorú vyhľadal a ktorej predmetom bude plnenie, pre ktoré bola uzavretá zmluva o
sprostredkovaní. V takomto prípade by išlo o mandátnu zmluvu a sprostredkovateľ by musel byť na

uzavretie zmluvy s treťou osobou splnomocnený záujemcom. Či o takýto prípad išlo, z vykonaného
dokazovania nevyplýva. V každom prípade túto okolnosť je potrebné zistiť dokazovaním. Pokiaľ sa
namieta porušenie povinnosti sprostredkovateľa v § 649 ods. 1 Obchodného zákonníka, tu treba
povedať, že sprostredkovateľ nesmie odporučiť záujemcovi ako zmluvného partnera osobu, o ktorej
vie alebo musí vedieť, že existuje dôvodná pochybnosť, že táto osobnosť si splní riadne a včas svoje

záväzky zo sprostredkovanej zmluvy. Tu je však na záujemcovi, aby preukázal, že sprostredkovateľ
vedel alebo musel vedieť, že je dôvodná pochybnosť, že druhá strana splní riadne a včas svoje
záväzky zo sprostredkovanej zmluvy. Je teda v danom prípade na žalobcovi, aby túto skutočnosť
preukázal. Zákonodarca v prípade ust. § 649 ods. 1 Obchodného zákonníka ukladá povinnosťnenavrhovať uzavretie zmluvy s osobou, ktorá je z hľadiska splnenia záväzkov nedôveryhodná. Bolo
by možno povedať, že táto povinnosť je súčasťou povinnosti odbornej starostlivosti, ktorú je nutné od
sprostredkovateľa vyžadovať. Ak by neskoršie došlo k nesplneniu záväzku zo zmluvy s treťou osobou

z dôvodu, ktorý by ukazoval na jej nedôveryhodnosť od samého začiatku, niesol by sprostredkovateľ
zodpovednosť za vzniknutú škodu. Náhrada škody by mohla spočívať práve v poskytnutí plnenia
zo sprostredkovanej zmluvy alebo jeho peňažitého ekvivalentu. Zákonodarca nestanovuje žiadne
osobitné pravidlá pre túto zodpovednosť, ktorá by sa preto riadila ust. § 373 a násl. Obchodného
zákonníka. Záujemca by musel preukázať, že mu vznikla škoda v príčinnej súvislosti s porušením

povinnosti a je na ňom aj dôkazné bremeno, týkajúce sa porušenia povinnosti sprostredkovateľom a
musel by preto preukázať, že sprostredkovateľ o nedôveryhodnosti tretej osoby vedel alebo vedieť
musel. S ohľadom na aplikovateľnosť úpravy je treba pripustiť dôkaz podaný sprostredkovateľom o
okolnostiach vylučujúcich zodpovednosť (§ 374 Obchodného zákonníka). Takáto prekážka brániaca
splneniu povinnosti by nemala zrejme spočívať v nemožnosti zistiť nedôveryhodnosť tretej osoby.
Pokiaľ by totiž nedôveryhodnosť nebola pre sprostredkovateľa odhaliteľná, nebol by viazaný zákazom

navrhnúť takúto osobu a z hľadiska predpokladov zodpovednosti za škodu, by chýbal protiprávny úkon.
Zistiteľnosť nedôveryhodnosti je treba posudzovať s ohľadom na povinnosť odbornej starostlivosti.
Sprostredkovateľ preto musí využiť možnosti, ktoré existujú ku zisteniu skutočnej situácie tretej osoby. K
využitiu tejto možnosti je treba povedať, že o nedôveryhodnosti musel vedieť a svoju právnu povinnosť
porušil. Okolnosti vylučujúce zodpovednosť, ktoré by sa sprostredkovateľ pokúsil preukázať, by mali

smerovať k preukázaniu prekážok, ktoré nedovolili sprostredkovateľovi splniť jeho povinnosť. Je však
treba povedať, že subjektívny predpoklad obsiahnutý vo formulácii sprostredkovateľovej povinnosti sa
stretá s objektívnou povahou zodpovednosti za škodu podľa § 373 a násl. Obchodného zákonníka, tá sa
v dôsledku toho stáva skôr zodpovednosťou subjektívnou. V každom prípade však je treba zdôrazniť to,
že je na záujemcovi dôkazné bremeno preukázať, že sprostredkovateľ o nedôveryhodnosti tretej osoby

vedel alebo vedieť musel.

Odvolacísúdďalejpoukazujeajnato,žesúdprvéhostupňasanedôslednezaoberalvýškouškody,ktorá
sa týka sumy 740,39 eur ako škody, ktorá vznikla v spojení s vymáhaním dlhu a zabránením ďalšej straty.
Tu v tomto smere sa bude treba zaoberať všetkými námietkami, ktoré žalovaná v odvolaní uviedla.

Odvolací súd z týchto dôvodov podľa § 221 ods. 1 písm.h) O.s.p. musel rozsudok súdu prvého stupňa
v jeho napadnutej časti zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

Súdprvéhostupňavďalšomkonanísabudezaoberaťpredovšetkýmtým,čidošlokporušeniupovinnosti

uvedenej v § 649 ods. 1 Obchodného zákonníka s tým, že dôkazné bremeno je na žalobcovi, ten
predovšetkým musí preukázať, že žalovaná vedela alebo musela vedieť, že je dôvodná pochybnosť,
že druhá strana zmluvy splní riadne a včas svoje záväzky zo sprostredkovanej zmluvy. Je potrebné
najmä uviesť skutočnosti, z ktorých tento záver vyplynie. Za tým účelom bude treba, aby sa žalobca
vyjadril, koľko obchodných prípadov sa uskutočnilo medzi ním a spoločnosťou B3 Music Aps pred

inkriminovaným obdobím, s akým výsledkom tieto obchodné prípady skončili, ďalej bude treba, aby
sa žalobca vyjadril, z akého dôvodu si neoveroval zaplatenie kúpnej ceny v predmetnom prípade,
ak v zmysle jeho výpovede (viď č.l. 263 spisu) išlo o problémovú spoločnosť a kto dal pokyn na
odoslanie tovaru a komu bol tento pokyn daný. Znovu bude potrebné vyzvať žalovanú, aby uviedla,
akým spôsobom informovala žalobcu o ponuke zo strany spoločnosti B3 Music Aps na zaplatenie časti

tovaru a vrátenie ostatného tovaru (viď č.l. 57 spisu), z akého dôvodu žalobca zaslal tovar, ak mu
neboli dané informácie v zmysle § 643 a § 649 ods. 2 Obchodného zákonníka. Všetko tieto okolnosti
sú potrebné aj z hľadiska ust. § 384 ods. 1 Obchodného zákonníka. Pokiaľ ide o škodu súvisiacu s
vynaložením cestovného a poštovného, vynaloženého so zistením možnosti vymáhať škodu, odvolací
súd tu poukazuje, že boli predložené doklady z apríla 2001, pritom v tom čase existoval návrh na

splácanie dlhu, resp. dohoda o splácaní dlhu, ktorá predpokladala jeho zaplatenie do 15. 8. 2001 (viď č.l.
243, č.l. 244, č.l. 251 spisu). Zatiaľ v spise neexistuje žiaden dôkaz, že išlo o konzultáciu s advokátskou
kanceláriou súvisiacou so žalovaným nárokom. Neexistuje ani dôkaz, aký výsledok tejto konzultácie bol.

Súd prvého stupňa v konečnom rozhodnutí v zmysle § 224 ods. 3 O.s.p. rozhodne aj o trovách

odvolacieho konania.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.