Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 30. september 2015

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 4C/223/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6411211313
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivan Spurný
ECLI: ECLI:SK:OSZH:2015:6411211313.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom sudcom JUDr. Ivanom Spurným v právnej veci navrhovateľov v 1. rade A.
A., nar. XX.XX.XXXX, bytom W.. D. XX, I. Š., v 2. rade U.. F. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom W.. D. XX, I. Š.,
v 3. rade S. A.Š., nar. XX.XX.XXXX, bytom W.. D. XX, I. Š. proti odporcovi Z. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom
I., D. XX, zastúpený JUDr. Ľubomírom Ivanom, advokátom so sídlom Advokátskej kancelárie Námestie
Matice slovenskej 41, Zvolen o náhradu škody vo výške 1.035,47 eur a nemajetkovej ujmy vo výške

32.879 eur pre každého z navrhovateľov takto

r o z h o d o l :

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľke v 1. rade sumu 5 400 €, navrhovateľovi v 2. rade
sumu 5 400 €, navrhovateľke v 3. rade sumu 5 400 € ako náhradu nemajetkovej ujmy, všetko do 15 dní
od právoplatnosti rozhodnutia.

Súd návrh navrhovateľov vo zvyšku nemajetkovej ujmy presahujúcu sumu 5 400 € z a m i e t a .

O náhrade trov konania súd r o z h o d n e po právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovatelia podali na Okresný súd Žiar nad Hronom dňa 16.09.2011 návrh, v ktorom navrhovali,
aby súd zaviazal odporcu zaplatiť im škodu vo výške 1.035,47 € a nemajetkovú ujmu z toho dôvodu,
že odporca dňa 18.9.2009 odpojil byt od elektrickej energie, napriek tomu, že predbežným opatrením
bola odporcovi uložená povinnosť pripojiť ich k elektrickej energie, túto skutočnosť nerešpektoval.
Nerešpektoval ju ani základe právoplatného a vykonateľného rozsudku Okresného súdu v Žiari nad

Hronom 9C 224/2009, kde mu bola uložená povinnosť do 3 dní, na vlastné náklady zabezpečiť pripojenie
elektrickej energie Pri výkone rozhodnutia v rámci exekúcie neustále podával námietky a k pripojeniu
elektriny došlo až 18.11.2010, t.j. 14 mesiacov od jeho protiprávneho konania. Vzhľadom na to, že
bývalivnevyhovujúcichpodmienkach,nazabezpečenieaspoňminimálnychpodmienokmuselivynaložiť
finančnú čiastku vo výške 1.035,47 €, ktorá pozostávala z prostriedkov na zakúpenie plynu, svietidiel,
batérií, oblečenia, právne poradenstvo a uhradiť náklady dvoch splátok ich známej, ku ktorej sa chodili
sprchovať a prať. Tým, že utrpeli šok pri odpojení elektrickej energie, za uvedené obdobie 14 mesiacov

museli riešiť otázku, ako prežiť, či už tmu a zimu. Nemali možnosť využívať teplú vodu, v zime sa
zobúdzali v noci na zimu, chodili sa sprchovať k známym, žehliť prádlo k známym, nemohli používať
elektrickú rúru a variť jedlo a nemohli kúriť elektrickými radiátormi. Boli obmedzovaní na strave, rovnako
museli zmeniť svoje zaužívané zvyklosti, životný štýl, po zotmení chodili v byte s baterkou, nedalo sa
čítať, nemohli si oddýchnuť pri televízii, fénovať si vlasy, pracovať na počítači. Vôbec nevedeli dokedy
bude trvať situácia s odpojením elektriny, čo vytváralo nenormálny tlak na psychiku. Tento tlak bol o to

väčší, že na prízemí v reštaurácii sa cez sviatky zabávali vo vykúrených priestoroch a bola tam zapojená
elektrika a to napriek tomu, že tieto priestory patrili odporcovi. Takto prežili 427 dní a preto kompenzáciuza prežité útrapy, neľudské zaobchádzanie videli v nemajetkovej ujme, vyjadrenú v peniazoch vo výške
77 € za každý prežitý deň.

Odporca navrhoval návrh zamietnuť. Poukázal na tú skutočnosť, že navrhovatelia v 2. a v 3. rade
nie sú aktívne legitimovaní na podanie návrhu, pretože nie je s nimi v žiadnom zmluvnom vzťahu. Z
jeho strany absentuje základný predpoklad pre vznik škody, ktorým je zavinenie, nakoľko k odpojeniu
elektrickej energie nedošlo z jeho strany svojvoľne, ale výlučne z dôvodu ochrany života a zdravia
osoby a ochrany majetku, pričom tak konal výlučne na základe vyjadrení odborne spôsobilých osôb

a vo vzťahu k navrhovateľom. Mal snahu vždy im zabezpečiť vyhovujúce náhradné ubytovanie, čo
navrhovatelia odmietali. Vo vzťahu k požadovanej výške nemajetkovej ujmy poukazoval na to, že
zmyslom zadosťučinenia nie je zabezpečiť si zdroj obživy, ani náhradu príjmu a nemôže to viesť k
neprimeranému obohateniu.

Okresný súd Žiar nad Hronom vo veci rozhodol dvakrát, dvakrát Krajský súd v Banskej Bystrici zrušil

rozsudok a vrátil na nové dokazovanie. V priebehu predchádzajúcich konaní bola právoplatne vyriešená
otázka náhrady škody vo výške 1 035,47 €, ako aj náhrada nemajetkovej ujmy vo výške 600 €.
Predmetom posledného konania bola iba náhrada navrhovateľov za nemajetkovú ujmu presahujúcu 600
€.

V intenciách rozhodnutia krajského súdu, súd doplnil dokazovanie. Aj z vykonaného dokazovania nie
je sporné, že navrhovateľka v 1. rade na základe rozhodnutia o pridelení bytu z 03.09.1982 a zápisnici
o dohode o odovzdaní bytu z 19.11.1982 je nájomkyňa 3-izbového bytu na Ulici A. D. XX K. I. Š.. Byt
sa nachádza v dome, ktorý je vo vlastníctve odporcu. Nie je sporné, že navrhovatelia v 2. a v 3. rade
sú deti navrhovateľky v 1. rade, ktoré s ňou od pridelenia bytu trvale žijú a spoločne uhrádzajú náklady

a preto tvoria domácnosť v zmysle § 115 Občianskeho zákonníka. Nájomca bytu a osoby, ktoré žijú
s nájomcom v spoločnej domácnosti majú popri práve užívať byt, aj právo užívať spoločné priestory
a zariadenia domu, ako aj používať plnenia, ktorých poskytovanie je spojené s užívaním bytu (§ 688
Občianskehozákonníka). Pretoženavrhovateliauplatňujúprávatýkajúcesabytu,súpretonavrhovatelia
v 2. a v 3. rade aktívne legitimovaní na podanie žaloby. Nie je sporné, že odporca dňa 18.09.2009

odpojil byt číslo 3, v ktorom bývajú navrhovatelia od elektrickej energie. Okresný súd Žiar nad Hronom
dňa 20.10.2009 v konaní 9C 224/2009, predbežným opatrením uložil odporcovi zabezpečiť na svoje
náklady prívod elektrickej energie a toto rozhodnutie potvrdil aj Krajský súd v Banskej Bystrici dňa 17.
decembra 2009 v konaní 12Co 393/2009. Už aj v odôvodnení rozhodnutia Krajského súdu v Banskej
Bystricitentopoukazujenatúskutočnosť,žeobranaodporcu,žeodpojenieelektrickejenergiezabezpečí

s ohľadom na svoju povinnosť vyplývajúcu z ustanovenia § 415 a 420 Občianskeho zákonníka tak,
aby nedošlo ku škodám na zdraví a majetku osôb, tak danú argumentáciu nepredložil okrem vlastných
tvrdení inými dôkazmi. Z tohto dôvodu snaha odporcu predísť škodám na zdraví a majetku vyznieva
nepresvedčivo aj vzhľadom na rozpor revíznej správy zo dňa 26.7.2009 a obsah revíznej správy zo
dňa 25.10.2009, ktorá konštatuje, elektrickú inštaláciu k bytu navrhovateľky z hľadiska bezpečnosti

ako schopnú prevádzky. Napokon odpojenie navrhovateľky v predchádzajúcom konaní od elektrickej
energie odporca uskutočnil bez toho, aby pristúpil tiež k odstráneniu iných vád na nehnuteľností, hoci
sám sa dovolával komplexnej rekonštrukcie nehnuteľností. Pretože čiastkové rekonštrukcie považoval
za neefektívne, čo tiež nasvedčuje pre iný úmysel odporcu. Ak zákonné dôvody neboli dané a odporca
zabezpečil odpojenie navrhovateľov od prívodu elektrickej energie do bytu, zasiahol potom bezprávnym

spôsobom do trvajúceho zmluvného vzťahu navrhovateľov o dodávke elektrickej energie a znemožnil
im riadne užívanie bytu, čím súčasne porušil aj svoje povinnosti ako prenajímateľ nehnuteľností.

Navrhovatelia sa svojho práva domáhali aj v občiansko právnom konaní pod spisovou značkou
9C/224/2009, kde Okresný súd Žiar nad Hronom dňa 9.3.2010 vydal rozsudok, ktorým uložil odporcovi

zabezpečiť prívod elektrickej energie na odberné miesto pre navrhovateľov. Rozhodnutie nadobudlo
právoplatnosť 4.5.2010, odporca si túto povinnosť stanovenú rozsudkom nesplnil, preto sa navrhovatelia
museli domáhať svojho práva v exekučnom konaní. Odporca toto konanie a stav vytvorený odpojením
od elektriky predlžoval, podával návrh na odklad exekúcie, neskôr na zastavenie exekúcie a preto k
pripojeniu elektrickej energie došlo až 18.11.2010.

Aj keď v trestnom konaní, ktoré sa viedlo voči odporcovi generálny prokurátor poukazuje na tú
skutočnosť, že zo strany odporcu nešlo o úmyselné konanie, pretože postupoval pri rekonštrukcií stavby
na základe odborných vyjadrení na posúdenie funkčnosti stavby a zo subjektívnej stránky pre trestnýčin sa vyžaduje subjektívna stránka (čl. 100 spisu). Takéto vyjadrenie má vplyv iba na posúdenie
subjektívnej stránky v trestnom konaní a nemá vplyv na občiansko právne konanie. Skôr naopak,
pasívne správanie sa odporcu, nerešpektovanie súdnych rozhodnutí, ktoré mu ukladali povinnosť

zabezpečiť dodávku elektrickej energie pre navrhovateľov svedčí o jeho úmyselnom konaní. Jeho
obranu týkajúcu sa ochrany životy a zdravia navrhovateľov z dôvodu rekonštrukcie nehnuteľností
vyvracia aj znalec pribratý v trestnom konaní pod č. ČVS-ORP-715/OVK-ZH-2009. Znalec Ing. Vladimír
Antoška,ktorýposudzovalstavelektrickejinštaláciekonštatoval,žezávadynaelektrickýchrozvodochsa
týkajú len spoločných priestorov a netýka sa to bytu navrhovateľov. Všetko sú to závady za odstránenie,

ktorých zodpovedá majiteľ. Podľa tvrdenia znalca sa jednalo o závady, ktoré bolo možné odstrániť
vo veľmi krátkom čase, v horizonte niekoľko hodín, maximálne dvoch, troch dní. Ku dňu odpojenia
elektrickej energie, bolo možné zabezpečiť prívod elektrickej energie do bytu navrhovateľov. Aj znalec
po ohliadke nadobudol dojem, že konanie odporcu bolo účelové. Odpojením od elektrickej energie sa
snažil prinútiť nájomcov k rezignácii a odsťahovaniu. Odpojenie od elektrickej energie si nevyžadoval
stav rozvodov v byte navrhovateľov a spoločné priestory sa dali vyriešiť vo veľmi krátkom časovom

horizonte.

Jedným z prvých ľudsko-právnych dokumentov, ktorý uznal práva na bývanie je Všeobecná deklarácia
ľudskýchpráv,ktorábolaprijatáavyhlásenáValnýmzhromaždenímOSN10.decembra1948.Článok25
tejto deklarácie obsahuje špecifické právo každého na adekvátne bývanie a hovorí, že každý má právo

na takú životnú úroveň, ktorá by mohla zabezpečiť jeho zdravie a blahobyt a aj zdravie a blahobyt jeho
rodiny, vrátane potravy, ošatenia, bývania, lekárskej starostlivosti a nevyhnutných sociálnych služieb.

Právo na bývanie patrí k základným ľudským právam. Už v horeuvedených predchádzajúcich súdnych
konaniach, súdy konštatovali porušenie práv všetkých troch navrhovateľov vyplývajúcich z práva

na bývanie. Nie je sporné, že odporca nerešpektoval právoplatné rozhodnutie súdu, ukladajúce mu
povinnosť pripojiť navrhovateľov na elektrickú energiu. Nemal žiadny zákonný dôvod na to, aby
predlžoval obdobie, počas ktorého nebola zabezpečená dodávka elektrickej energie pre navrhovateľov.
Tvrdenie odporcu o tom, že dochádzalo k ohrozeniu zdravia, že potreboval projekty a stanoviská
pamiatkarov, sú len účelové tvrdenia, ktoré nezodpovedajú danému stavu veci. Jeho tvrdenie o tom,

že navrhovatelia v byte počas celej doby nebývali vyvrátila aj svedkyňa A. I., ktorá potvrdila tvrdenie
navrhovateľov o tom, že v byte bývali po celú dobu a potvrdila podmienky v byte, ktoré opisovali
navrhovatelia v akých sa po celú dobu nachádzali.

Fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej

dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov svojej povahy (§ 11 Občianskeho zákonníka).

Z vykonaného dokazovania má súd za dokázané, že odporca úmyselne odpojil navrhovateľov od
dodávky elektrickej energie, napriek tomu, že vedel, že sú na jej dodávku bezprostredne odkázaní, či už
vo vykurovaní alebo vo všetkých elektrických spotrebičov a tento stav umelo predlžoval až na obdobie 14

mesiacov. Navrhovatelia uniesli dôkazné bremeno a dokázali, že útrapy, ktoré za toto obdobie vytrpeli, či
už v lete alebo v zime, tak ako ich opisujú v návrhu na začatie konania a vo svojich písomných podaniach
v spise, zasiahli do ich občianskej cti a ľudskej dôstojnosti a preto odporca nesie občiansko právnu
zodpovednosť vyplývajúcu z ochrany osobnosti uvedenú v § 11 Občianskeho zákonníka.

Fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva
na ochranu jej osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov, a aby jej bolo dané primerané
zadosťučinenie (§ 13 ods.1 Občianskeho zákonníka). Pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie
podľa odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť
v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch (§ 13 ods. 2

Občianskeho zákonníka).

Občiansko-právna zodpovednosť (sankcia) za neoprávnený zásah do práva na ochranu osobnosti
podľa § 13 predpokladá splnenie podmienok, že musí ísť o neoprávnený zásah do chráneného
všeobecného osobnostného práva fyzickej osoby, ktorý je objektívne spôsobilý porušiť, či ohroziť

osobnosť fyzickej osoby, že ujma na osobnosti fyzickej osoby (nemajetková ujma), je spôsobená
jej fyzickej, psychologicko-morálnej a sociálnej integrite, a že je tu príčinná súvislosť medzi týmito
konaniami. Zodpovednosť za neoprávnený zásah je založená na objektívnom princípe.Navrhovatelia uniesli dôkazné bremeno a dokázali, že odporca protiprávnym, neoprávneným,
úmyselným konaním ich odpojil na dobu 14 mesiacov od prívodu elektrickej energie. Ďalej dokázali,
že týmto zásahom došlo u nich k ujme a to psychicko-sociálnej integrite a dokázali aj príčinnú

súvislosťmedzitoutoujmouaneoprávnenýmzásahomodporcu.Možnosťpriznaniapeňažnejsatisfakcie
predpokladá, že sa primerané morálne zadosťučinenie, ako primárna forma zadosťučinenia, ukazuje v
konkrétnom prípade, ako nepostačujúca, ktorá stráca svoju účinnosť a funkčnosť. Táto nedostatočnosť
morálnej satisfakcie musí byť z hľadiska intenzity trvania rozsahu a ohlasu nepriaznivých dôsledkov
na postavení fyzickej osoby v rodine, v spoločnosti objektívna, bez ohľadu na subjektívny pocit takto

zasiahnutej osoby.

Zmyslom náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch je určenie vzťahu medzi mierou ujmy na hodnotách
ľudskej osobnosti a konkrétnym finančným vyjadrením náhrady takejto ujmy; vždy ide o právny nástroj,
ktoréhoúlohoujezabezpečiťrešpektovanieaochranuosobnostifyzickejosoby.Vprípade,akvdôsledku
obzvlášť závažného neoprávneného zásahu do osobnosti fyzickej osoby dôjde k vzniku nemajetkovej

ujmy, v oblasti občianskeho práva sa využíva satisfakčná funkcia peňazí, ktoré v prípade vzniku
nemajetkovej ujmy majú reparačnú funkciu.

Pod pojmom zníženie dôstojnosti alebo vážnosti fyzickej osoby v značnej miere možno rozumieť
nemajetkovú ujmu, ktorá vznikla v osobnostnej sfére fyzickej osoby a ktorú táto fyzická osoba vzhľadom

na povahu, intenzitu, opakovanie, trvanie a šírku okruhu pôsobenia nepriaznivého následku pociťuje a
prežíva ako závažnú.

Z obsahu ustanovenia § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka nevyplýva skutočnosť, že by priznanie
náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch bolo podmienené súčasným priznaním primeraného

zadosťučinenia tzv. morálnej satisfakcie. Podmienkou priznania náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch
je predovšetkým skutočnosť, že morálna satisfakcia sa vzhľadom na okolnosti konkrétneho prípadu javí
ako nepostačujúca, pričom v dôsledku zásahu musí dôjsť k zníženiu dôstojnosti alebo vážnosti fyzickej
osoby v značnej miere. Posúdenie splnenia takejto podmienky je predmetom voľnej úvahy súdu, ktorý
musí vychádzať z jednotlivých okolností, ako aj z celkovej povahy konkrétneho prípadu. Podľa ustálenej

rozhodovacejpraxeVšeobecnýchsúdov,objektívnymkritériomposúdeniadôvodnostipriznanianáhrady
nemajetkovej ujmy v peniazoch je zistenie, či by v konkrétnej situácii, za ktorej k neoprávnenému zásahu
do oblasti fyzickej osoby došlo, vzniknutú nemajetkovú ujmu vzhľadom na jej intenzitu, rozsah a trvania
ako závažnú pociťoval každý, kto by sa nachádzal na mieste a v postavení postihnutej osoby.

Navrhovatelia dokázali tú skutočnosť, v akých podmienkach pri odpojení od elektrickej energie žili.
Keďže si pravidelne platili za elektriku, mali právo pri vstávaní si zapnúť svetlo, avšak kvôli odporcovi
museli vstávať do tmy. Po byte za tmy chodili len s lampášom v ruke a museli vstávať o hodinu skôr
ako obyčajne, aby si mohli na malom plynovom variči zohriať vodu, aby sa mohli umyť a to v studenej
nevykúrenej kúpeľni. V zimných mesiacoch, keď boli vonku mrazy bola v byte ešte nižšia teplota, po

byte v zimných mesiacoch chodili oblečení vo vetrovkách s čiapkou na hlave a pre zimu sa nedalo v
byte ani sedieť. Navrhovateľ v 2. rade v dôsledku takýchto podmienok chodil do práce len s vypätím
všetkých síl, v zime bola v byte taká teplota, že keď sa dýchalo, vytvárala sa para z úst. Odpojením od
elektrickej energie boli odpojení od prístupu k informáciám, nemohli pozerať televízor, prať chodievali k
svojejznámej,ktorejmuseliuhradiťnáklady,nemohlivysávať,nemohliuskladniťpotravinyvchladničkea

v takýchto podmienkach museli prežiť Vianočné a Veľkonočné sviatky. Takýto stav odpojenia elektrickej
energie zanechal na nich následky v podobe strachu z akéhokoľvek výpadu elektrickej energie a toto
ich tvrdenie potvrdzuje i konanie 7C/66/2013, kde z predpokladaného správania odporcu a z obavy o
opätovný zásah do elektrickej energie podali dňa 22.10.2013 iný návrh.

Súd poukazuje na tú skutočnosť, že byt navrhovateľov sa nachádza v centre mesta. Až do odpojenia
elektrickej energie to bol byt prvej kategórie. V byte bola zabezpečená dodávka elektrickej energie,
navrhovatelia pravidelne platili dodávku elektrickej energie a okrem všetkých bežných spotrebičov
zodpovedajúce dnešnej dobe, byt bol vykurovaný elektrickou energiou. O týchto skutočnostiach odporca
vedel.

Závažnosť ujmy, ktorá vznikla u navrhovateľov v dôsledku neoprávneného zásahu do práva na ochranu
osobnosti nie je jediným a výlučným kritériom na určenie výšky náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch.
Pri určení výšky sa musí prihliadať aj na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.Odporca odpojil navrhovateľov od elektrickej energie v čase pred blížiacou sa zimou. Nerešpektoval
žiadne právoplatné rozhodnutia súdu, ktoré mu ukladali povinnosť pripojiť navrhovateľov na dodávku

elektrickej energie. Rôznymi podaniami sa snažil tento stav predĺžiť a u navrhovateľov trvala doba
odpojenia od elektrickej energie 427 dní.

V súčasnej dobe vývoja spoločnosti je nevyhnutné pre chod domácnosti, pre zabezpečenie základných
potrieb života, pre zabezpečenie chodu domácnosti bytu prvej kategórií využívať elektrickú energiu.

Navrhovatelia navyše využívali elektrickú energiu aj na zabezpečenie tepla a teplej vody.

Určenie výšky náhrady nemajetkovej ujmy je zo zákona vecou voľnej úvahy súdu (§ 136 O.
s .p.), ktorá však musí mať základ v zistenom skutkovom stave, pokiaľ ide o kritéria uvedené v § 13
Občianskeho zákonníka. Základným a určujúcim hľadiskom pre určenie týchto kritérií musí byť hľadisko
závažností a intenzity zásahu do práv patriacich do tzv. intímnej sféry súkromného života jednotlivca

dotýkajúcej sa samej podstaty ľudstva a ľudskej dôstojnosti, ktoré je vzhľadom na jej význam nevyhnuté
vnímať ako zásah najcitlivejší aj najzávažnejší bez ohľadu na skutočnosť, či ide o jednotlivca verejne
činného, známeho alebo nie. Ľudská dôstojnosť totiž predstavuje najvyššiu hodnotu stojacu v základoch
celého Právneho poriadku, ako aj Ústavného poriadku a možno ju teda považovať za ich finálny účel,
ktorý dodá legitimitu. Pod týmto zorným uhľom prehodnotil súd svoje stanovisko pri určení výšky náhrady

nemajetkovej ujmy a zásah, či zníženie ľudskej dôstojnosti u navrhovateľov vníma ako zásah veľmi
závažný a aj ťažko reparovateľný, keďže ľudská dôstojnosť je hodnotou horizontálne neporovnateľnou
s ostatnými ústavnými hodnotami či spoločenskými normami, je celkom nenahraditeľná iným statkom,
tým menej je potom hodnotou kvantifikovateľnou či vyčísliteľnou v peniazoch.

Pri určení výšky náhrady nemajetkovej ujmy súd vychádzal z uvedených kritérií, kedy prihliadol na
spôsob, akým odporca zasiahol do osobnostnej sféry navrhovateľov. Súd je presvedčený o tom,
že odpojením od elektrickej energie chcel dosiahnuť uvoľnenie bytu navrhovateľov. Zasiahol tak do
ich základnej ľudskej podstaty a to ľudskej dôstojnosti na primeraný život zodpovedajúci súčasným
podmienkam a stavu, v ktorej sa vývoj spoločnosti nachádza. Otázka miery zavinenia odporcu sa tak

pre určenie výšky peňažnej náhrady stáva zásadným spôsobom spoluurčujúca a je bez pochyby aj
jedným z kľúčových hľadísk pre navýšenie peňažnej náhrady. To napokon zodpovedá aj základnému
zmyslu finančnej náhrady, t.j. zmyslu satisfakčnému, keď potreba finančnej satisfakcie narastá v priamej
úmere k miere zavinenia pôvodcu zásahu, keďže vyššou mierou zavinenia sa neoprávnenosť zásahu
do osobných práv vždy zosilňuje. Zlý úmysel odporcu súd vyjadril aj zvýšením výšky peňažného

zadosťučinenia. Súd preto prihliadol na všetky uvedené skutočnosti uvedené hore a určil primeranú
náhradu za vzniknutú nemajetkovú ujmu u každého navrhovateľa vo výške 6 000 €. Pretože vo výške
600 € bolo právoplatne rozhodnuté, súd zaviazal odporcu zaplatiť každému navrhovateľovi vo výške 5
400 €. Navrhovatelia v návrhu požadovali určiť sumu 32 879 € a preto vo zvyšku návrh navrhovateľov
zamietol.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 151 ods. 3 O. s. p. V zložitých prípadoch, najmä z dôvodu
väčšieho počtu účastníkov alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní môže súd rozhodnúť,
že o trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, cestou tunajšieho
súdu, ku Krajskému súdu v Banskej Bystrici a to v 3 vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných
náležitostiach (§ 42 ods.3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,
v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len

tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože
nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel
na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav
neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia vecí.Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (z.č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti);

ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.