Rozsudok – Ostatné ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 27. máj 2013

Predpisy odkazované v rozhodnutí

Rozhodnutie

---

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 12Co/62/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8611206915
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 05. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Tóth
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2013:8611206915.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Tótha a členov senátu
JUDr. Petra Šama a JUDr. Jozefa Škraba, v právnej veci žalobcu: 1/ X. S., bytom Q. XX, 2/ Ing. P.
S., bytom V. XX, právne zastúpených AK - TARABČÁK, s.r.o., Hlavná 13, Prešov, IČO: 36 859 109,
proti žalovanému: SLOVENSKÝ VODOHOSPODÁRSKY PODNIK, štátny podnik, Radničné námestie 8,
Banská Štiavnica, IČO: 36 022 047, o zaplatenie 4.972,42 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného
proti medzirozsudku Okresného súdu Svidník zo dňa 23.5.2012 pod č. k. 5C/113/2011-63, jednohlasne
takto

r o z h o d o l :

M e n í rozsudok súdu prvého stupňa tak, že návrh žalobcov na náhradu škody nie je dôvodný.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Svidník medzitívnym rozsudkom č. k. 5C/113/2011-63 rozhodol, že nárok na náhradu
škody je dôvodný. V odôvodnení rozhodnutia súd uviedol, že žalobcovia sa domáhali proti žalovanému
o náhradu škody v čiastke 5.486,21 eur s príslušenstvom. Návrh odôvodnil tým, že sú podielovými
spoluvlastníkmi nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX v k. ú. Giraltovce, kde sa jedná o zastavané
plochy a budovy, a to výrobnú halu, sklady, kotolňu, garáž, ktoré tvoria areál bývalých Kožiarskych
závodov. Celý areál je oddelený od rieky Topľa ochrannou hrádzou, ktorá mala zabrániť vyliatiu rieky pri
povodniach. Správcom vodného toku Topľa a vlastníkom uvedenej hrádze je žalovaný. Pri povodniach v
roku 2010 došlo k pretrhnutiu ochrannej hrádze a zaplaveniu priestorov areálu do výšky 1,5 m. Žalovaný
si bol vedomý, že existujúca hrádza nie je dostatočná, nevydrží väčší nápor a môže dôjsť k jej utrhnutiu.
Svedčí o tom skutočnosť, že uznesením Vlády SR č. 580 zo dňa 26.8.2009 bolo uložené ministrovi
životného prostredia zabezpečiť do 30.6.2010 vybudovanie protipovodňovej ochrany mesta Giraltovce
na rieke Topľa v celkovej sume 280.000,- eur a zabezpečiť koordináciu prípravy na vybudovanie
protipovodňovej ochrany v celkovej sume 500.000,- Sk. Uznesením Vlády SR č. 5885 zo dňa 26.8.2009
bolo uložené ministrovi financií uvoľniť z rezervy Vlády SR pre Giraltovce na opatrenia protipovodňovej
ochrany 200.000,- eur. Mesto Giraltovce vstúpilo do jednania na zabezpečenie danej úlohy s tým, že
podľa projektovej dokumentácie 3/2009 bola pripravená úprava ľavobrežnej hrádze Tople aj okolo areálu
žalobcu, nakoľko sú všetky predpoklady, že eróznou činnosťou vody bude spôsobovať ďalšie šírenie.
Zo svahu v tomto priestore do koryta sú spadnuté dva topole. Podľa správy k projektovej dokumentácii
4/2008 efekt úpravy nespočíva v okamžitom a nepretržitom zisťovaní nových hodnôt, ale v zabránení
škodám, ktorých príčinou bývajú nepriaznivé hydrologické situácie, ktoré sa vyskytujú čoraz častejšie,
pričom trvajú veľmi krátko. Podľa Súhrnnej technickej správa B.1 03/2009 sa počas prívalových dažďov
v súčasnosti prejavujú veľmi časté povodne, zvýšené prietoky majú za následok vybežovanie vôd z
koryta toku Tople. Najneskôr v roku 2008 mal žalovaný vedomosť o tom, že na území hrozia povodne,
preliatie hrádze a napriek tomu nerobil potrebné opatrenia, aby k preliatiu nedošlo.

Po povodni žalobca v 1. rade uplatnil listom z 11.8.2010 nárok na náhradu škody a žiadal o osobné
jednanie. Ďalším listom z 28.12.2010 obaja žalobcovia žiadali o mimosúdne vyporiadanie. Žalovaný
svoje povinnosti neplnil, aj keď vedel, že existujúca hrádza je nedostatočná, že je potrebná jej oprave,
že vo vode sú stromy. Neurobil žiadne opatrenia, aby v prípade zvýšeného prietoku nedošlo k porušeniu
a preliatiu hrádze. Prevádzkovou činnosťou žalovaného je činnosť, vyplývajúca z jeho predmetu činnosti
podľa Obchodného registra, okrem iného, aj vykonávanie zabezpečovacích prác na ochranu pred
nepriaznivými účinkami vôd na vodných tokoch. Žalobcom, okrem iného, vznikla škoda aj tým, že boli
poškodené nánosmi vnútorné priestory budov, ktoré bolo potrebné vyčistiť a nanovo ich vymaľovať.
Žalobcovia špecifikovali škodu na 149.349,29 eur, pričom si žalobcovia uplatňujú v súdnom konaní
konkrétny nárok na vymaľovanie objektov, a to miestnosti č. 1 a 2 vo výške žalovanej sumy. Súčasne si
uplatňujú náhradu úroku z omeškania 9 % z dlžnej istiny 4.972,42 eur od 16.1.2011 do zaplatenia.

Žalobca nárok žiadal zamietnuť. Dochádza tu k nesprávnemu vyvodeniu príčiny vzniku uvedenej
škody na ich majetku, keďže namiesto akceptovania všeobecne známej riadenej príčiny s charakterom
mimoriadnej udalosti ako objektívnej skutočnosti, voda v mieste spôsobovala rozsiahle majetkové škody
vrátane žalovaného, pričom hľadajú zmätočnú príčinu v činnosti a zároveň aj domnelej protiprávnosti
úkonov žalovaného. K zaplaveniu územia došlo nepochybne z dôvodov výrazného zvýšenia hladiny
vodného toku Tople a vyliatiu vody z koryta, kde išlo o ľudskou činnosťou neovládateľný jav, a to extrémne
dažďové zrážky. Išlo o tzv. tisícročnú povodeň a nameraný prietok 350 m3/s je niekoľkonásobne vyšší
ako priemerný prietok na rieke, pohybujúci sa na úrovni 3,32 m3/s. Akákoľvek absolútna ochrana pred
takýmto prírodným živlom je vylúčená zo strany každého subjektu. Tisícročnou vodou priehrada bola
preliata, aj keď takéto stavby sú stavané na prietoky storočnej vody, pričom pri mimoriadnych udalostiach
s poukazom na § 49 ods. 5 zákona č. 364/2004 Z.z. je vylúčený vznik akejkoľvek povinnosti žalovaného
ako správcu vodného toku k náhrade škody. Preto po preskúmaní všetkých relevantných okolností nie
je možné konštatovať existenciu nároku žalobcov voči žalovanému.

Súd posudzoval nárok žalobcov podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb., že každý
zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Podľa § 420a ods. 1, 2 Občianskeho
zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil inému prevádzkovou činnosťou. Škoda spôsobená
prevádzkovou činnosťou je, ak je spôsobená činnosťou, ktorá má prevádzkovú povahu alebo vecou
použitej pri činnosti, fyzikálnymi, chemickými, prípadne biologickými vplyvmi prevádzky na okolie alebo
oprávnený vykonávaním alebo zabezpečením prác, ktorými sa spôsobí inému škoda na nehnuteľnosti
alebo sa mu podstatne sťaží alebo znemožní užívanie nehnuteľnosti.

Podľa § 48 ods. 3 písm. a/ zákona č. 364/2004 Z.z. správca vodohospodárskych významných vodných
tokov a správca drobných vodných tokov je povinný prevziať správu a zabezpečiť údržbu zriaďovaných
a budovaných v súčasti vodnej cesty a ďalšieho majetku potrebného na ich prevádzku a údržbu po
prechode správy tohto majetku podľa osobitného predpisu.

Z vykonaného dokazovania súd mal preukázané, že dňa 3.6.2010 došlo k pretrhnutiu ochrannej
hrádze a zaplaveniu areálu bývalých Kožiarskych závodov vo vlastníctve žalobcov v Giraltovciach.
V správe Obvodného úrade životného prostredia v Stropkove zo dňa 7.6.2010 sa konštatuje zaliatie
výrobných priestorov bývalých Kožiarskych závodov a dňa 14.6.2010 začal povodie Bodrogu a Hornádu
s úpravou pretrhnutej hrádze. Súd v tejto veci konštatuje, že došlo k vzniku škodovej udalosti v
dôsledku zaplavenia areálu Kožiarskych závodov. Žalovaný mal vedomosť o tom, že existujúca hrádza je
nedostatočná, pretože podľa sprievodnej správy (č. l. 14 spisu) hlavným cieľom a účelom stavby je riešiť
protipovodňovú ochranu územia, pričom ochrana bude realizovaná pobrežným betónovým múrikom.
Efekt úpravy spočíva v zabránení škodám, ktorých príčinou bývajú nepriaznivé hydrologické situácie,
ktoré sa vyskytujú čoraz častejšie, pričom je nesporné, že nebola venovaná pozornosť údržbe toku a
samotných brehov a hrádze, pretože v súhrnnej technickej správy je konštatované, že v k. ú. podľa
projektovej dokumentácie 06/640-0,800 existujúci konkávny ľavý svah toku Tople je silne erózne vymytý
a sú všetky predpoklady, že eróznou činnosťou bude spôsobovať ďalšie šírenie. Zo svahu v tomto
priestore sú spadnuté do koryta dva topole. Ak žalovaný mal o nedostatočnej existujúcej ochrane na
príslušnom úseku vedomosť, nerobil opatrenia spočívajúce v realizácii stavieb ešte v roku 2010, resp.
2010 do povodne, pričom stavbu realizoval až v roku 2011, aj keď podľa uznesenia Vlády SR mal na
to určené prostriedky už v roku 2009, tak nerobil ani opatrenie k odstráneniu topoľov v toku, ktoré
spôsobovali zvýšenie zadržiavania vody a tým aj vyššiu eróznu činnosť. Že vznikla škoda je nesporné,
objekt bol zaliaty do výšky 1,5 m a predbežná škoda je vyčíslená na 1.620.130,- eur. Podľa zákona

č. 364 je žalovaný správcom vodných tokov a je povinný zabezpečiť ich správu, okrem iných činností
aj tými, ktoré sa uviedli v žalobe. Prevádzkovou činnosťou je činnosť vyplývajúca z jeho predmetu
činnosti podľa Obchodného zákonníka, a teda aj vykonávanie zabezpečovacích prác na ochranu pred
nepriaznivými účinkami na vodných tokoch. Žalovaný porušil svoju povinnosť podľa § 48 ods. 3 zákona
č. 364 a podľa § 415 Občianskeho zákonníka, preto zodpovedá za škodu podľa § 420 ods. 1 a § 420a
ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka. Okresný súd medzitívnym rozsudkom rozhodol o základe sporu,
pričom o konkrétnej výške nároku vzhľadom na škody na zaplavených strojoch bude potrebné vykonať
rozsiahlejšie dokazovania. Súd preto medzitívnym rozsudkom podľa § 152 ods. 2 O.s.p. rozhodol, že
nárok žalobcov na náhradu škody je dôvodný. O výške nárokov žalobcov na náhradu trov konania bude
rozhodnuté konečným osobitným rozsudkom.

Proti rozsudku okresného súdu dal odvolanie žalovaný. Ustanovenie § 420 Občianskeho zákonníka rieši
otázku zodpovednosti za škodu spôsobenú porušením právnej povinnosti. Zodpovednosť žalovaného
sa vyvodzuje z jeho prevádzkovej činnosti. Toto ale nebolo v konaní preukázané. Je preukázané
to, že škoda na majetku žalobcov vznikla z mimoriadnych udalostí, pričom súd vo veci nevykonal
žiadne dokazovanie. Je takisto nesprávne použitie § 48 ods. 3 zákona č. 364/2004 Z.z., keďže to
s prejednávanou vecou nemá absolútny súvis. Zo strany súdu došlo k nesprávnemu stotožneniu či
zamieňaniu si jednotlivých čiastkových činností, či správy vodných tokov s povinnosťou uloženou
zákonom, a to aj napriek tomu, že toto stotožnenie bolo zo strany žalovaného aj v súdnom konaní
viackrát vytknuté žalobcom ako účelové a svojvoľné s prihliadnutím na ustanovenie Čl. 13 Ústavy SR.
Súd sa nezaoberal otázkou pasívnej legitimácie, kde vodné toky sú vo vlastníctve Slovenskej republiky
(Čl. 4 Ústavy SR), kde súčasťou štátneho vlastníctva sú aj vodné stavby a aj princíp, že vlastníctvo
zaväzuje. Žalovaný je štátnou organizáciu Ministerstva ŽP a vykonáva správu v stanovenom rozsahu.
Svoju činnosť môže vykonávať len s finančnými prostriedkami, ktoré obdŕži od svojho zriaďovateľa, a
tak podľa § 59 ods. 1 písm. a/ vodného zákona, vykonáva štátnu správu a riadi jej výkon podľa § 59
ods. 1 písm. h/ vypracováva koncepcie a rozvrhuje programy vo vodnom hospodárstve a ústredne riadi
činnosť na úseku správy a prevádzky vodných tokov a vodných stavieb vo vlastníctve štátu.

Odvolateľ poukazuje na to, že najmä územie východného Slovenska postihujú v poslednom období
tzv. rôzne typy povodní od lokálnych prívalových až po pôvodne vyvolané dlhotrvajúcimi zrážkami
zasahujúcimi celý región. V mimoriadnych situáciách pri dosiahnutí kritických hodnôt na technických
zariadeniach vodného toku v dôsledku mimoriadnej situácie nie je daná zodpovednosť žalovaného
ako správcu toku za prekročenie určených parametrov príslušných vodných stavieb. Toto potvrdzuje
ustanovenie § 49 ods. 5 vodného zákona v spojení s § 3 zákona č. 42/1994 Z.z. o civilnej ochrane
obyvateľstva. Medzitívny rozsudok odvolateľ považuje za nesprávny, kde sa súdne vyporiadal s
argumentáciou žalovaného, pričom jeho rozhodnutie je nepreskúmateľné, vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia a nie je dostatočné zistenie skutkového stavu. Navrhuje zmeniť rozhodnutie súdu
prvého stupňa a návrh zamietnuť. Súčasne navrhuje zaviazať žalobcov k náhrade trov konania.

Žalobcovia k odvolaniu žalovaného navrhli potvrdiť rozhodnutie súdu prvého stupňa. V § 48 ods.
3 vodného zákona, účinného v čase vzniku škody, je obsah a výpočet povinností žalovaného ako
správcu vodného toku. Pasívna legitimácia žalovaného bola ustálená, pretože povinnosti vyplývajúce
žalovanému ako správcovi vodného toku porušil žalovaný ako správca vodného toku, nie vlastník
vodného toku, ktorým je Slovenská republika ako sa to snaží preukázať žalovaný. Otázka financovania
činnosti, ktorú vykonáva žalovaný ako správca vodného toku nie je pre posúdenie zodpovednosti
relevantná aj vzhľadom na uznesenie Vlády SR, ktorým boli finančné prostriedky vyčlenené ešte v
roku 2009. Podstatné pre posúdenie zodpovednosti žalovaného je skutočnosť, že vedel o tom, že
existuje hrádza a jej údržba je nedostatočná. Mal vedomosť, že voda môže ďalej šíriť eróznu činnosť
a pretrhnutím hrádze spôsobiť škodu, čo sa stalo skutočnosťou. Navrhuje potvrdiť rozhodnutie súdu
prvého stupňa ako vecne správne.

Krajský súd prejednal vec v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáhal preskúmania napadnutého
rozhodnutia a zistil, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je potrebné zmeniť a určiť, že nárok žalobcu
na náhradu škody nie je dôvodný. Žalobcovia podali návrh na náhradu škody, pretože žalovaný
porušil povinnosti vyplývajúce mu z postavenia správcu vodných tokov v zmysle § 415 Občianskeho
zákonníka, a preto zodpovedá za škodu v zmysle § 420 ods. 1 a § 420a ods. 1 Občianskeho zákonníka.
Ustanovenie § 415 Občianskeho zákonníka rieši otázku určitej prevenčnej povinnosti subjektov, aby
si počínali tak, aby nedochádzalo ku škodám. V prípade vzniku škody, ako u žalobcov, potom mal

súd riešiť zodpovednosť za škodu, ktorá bola spôsobená prevádzkovou činnosťou (§ 420a ods. 1
Občianskeho zákonníka). Z procesného hľadiska žalobcovia majú vec skutkovo vymedziť, právne
posúdenie nároku je vecou súdu. Žalobca svoj nárok na náhradu škody skutkovo vymedzil tak, že
žalovaný je správcom vodného toku Topľa s tým, že podľa výpisu z OR Slovenský vodohospodársky
podnik, štátny podnik, v predmete činnosti má vykonávanie zabezpečovacích prác na ochranu
pred nepriaznivými účinkami vôd na vodných tokoch a vodohospodárskych stavbách, plnenie úloh
vyplývajúcich z povodňových plánov a rozhodnutí povodňových komisií počas povodňovej aktivity. Podľa
žalobcov, žalovaný mal vedomosti z predchádzajúcich rokovaní vlády a prijatých uzneseniach č. 580,
resp. 585 z 26.8.2009 týkajúcich sa protipovodňovej ochrany mesta Giraltovce na úseku Topľa, kde
boli uložené povinnosti zabezpečiť koordináciu prípravy na vybudovanie protipovodňovej ochrany v
celkovej sume 500.000,- Sk, resp. bolo vyčlenených 280.000,- eur na protipovodňovú ochranu mesta
Giraltovce na rieke Topľa. Mesto Giraltovce už v roku 2009 vstúpilo do jednaní so žalovaným na
zabezpečenie danej úlohy, kde boli vypracované projektové dokumentácie na úpravu ľavobrežnej
hrádze Tople v okolí areálu žalobcov, kde boli vysoké predpoklady, že eróznou činnosťou vody sa
bude spôsobovať jej ďalšie šírenie a že v danom priestore sú do koryta spadnuté aj dva topole.
Podľa správy projektovej dokumentácie efekt úpravy nespočíva v okamžitom a nepretržitom získavaní
nových hodnôt, ale v zabránení škodám, ktorých príčinou bývajú nepriaznivé hydrologické situácie,
ktoré sa vyskytujú čoraz častejšie, pričom trvajú veľmi krátko. Podľa žalobcov žalovaný porušil svoju
povinnosť a napriek prísľubom a vyčleneniu finančných prostriedkov v tejto veci neurobil také opatrenia,
ktoré by zabránili pretrhnutie hrádze počas dažďov v roku 2010. Je všeobecne známou skutočnosťou,
že v máji a júni roku 2010 boli dlhodobé mesačné zrážky, ktoré spôsobili zvýšené hladiny vodných
tokov na území celej Slovenskej republiky, vrátane prietrží mračien, ktoré vyvolali mimoriadnu situáciu
na vodných tokoch. Podľa správy žalovaného v uvedenom období, v čase pretrhnutia hrádze dňa
4.6.2010, túto skutočnosť možno chápať ako mimoriadnu udalosť. Žalobca vymedzil zodpovednosť
žalovaného s odkazom na § 420a ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, že každý zodpovedá za škodu,
ktorú spôsobí inému prevádzkovou činnosťou, pričom škoda je spôsobená prevádzkovou činnosťou,
ak nie je spôsobená činnosťou, ktorá má prevádzkovú povahu alebo vecou použitou pri činnosti.
Zákon prevádzkovú činnosť charakterizuje ako aktívne konanie podnikateľského subjektu smerujúce k
dosiahnutiu určitého cieľa, t.j. že žalovaný vykonával určitú prevádzkovú činnosť v dôsledku ktorej došlo
ku škode. V konaní nebolo preukázané, aby žalobca určitým konaním zapríčinil vznik škody na majetku
žalobcov, pričom túto prevádzkovú činnosť žalobcovia vyvodzovali len z popisu predmetu činnosti
žalobcu vymedzenom v predmete činnosti v OR Slovenského vodohospodárskeho podniku, štátneho
podniku, a to je vykonávanie zabezpečovacích prác na ochranu pred nepriaznivými účinkami vôd na
vodných tokoch a vodohospodárskych dielach, resp. žalobcovia poukazujú na porušenie prevenčnej
povinnosti podľa § 415, že takúto činnosť žalovaný nevykonával, teda nevykonal zabezpečovacie práce
na vodnom diele v dôsledku čoho došlo k pretrhnutiu hrádze. Ak sa vychádza z predpokladu, že
vodné prúdy - toky sú živly, ktoré nemožno dostatočne ovládať, tak je potrebné vychádzať z určitého
prirodzeného predpokladu, že vždy sa v prírode vyskytnú veci, ktoré nie sú ľuďmi ovplyvniteľné, resp.
ľudia nemôžu vždy dať medze pre živly vo forme určitých ochranných opatrení, ktoré by usmerňovali
tieto živly podľa predstáv ľudí a že tieto obmedzenia pre živly budú platiť za každej situácie. Žalovaný
ako správca vodných tokov je zodpovedný za vykonávanie zabezpečovacích prác na ochranu pred
nepriaznivými účinkami vôd na vodných tokoch a vodohospodárskych dielach, ale táto zodpovednosť je
stále limitovaná nepredvídanými udalosťami charakterizovanými ako vis major, keďže správca vodného
toku nezodpovedá za škodu spôsobenú mimoriadnou udalosťou a škody vzniknuté užívaním vodných
tokov (§ 409 ods. 5 zákona č. 364/2004 Z.z.). Ako už hovorí podaná správa v čase povodní v roku
2010 sa jednalo o tisícročnú vodu, kde prietok Tople bol 100 násobne vyšší ako priemer, takže nebolo v
silách správcu toku túto mimoriadnu situáciu zvládnuť v takej miere, aby nedošlo k povodniam. Úprava
tokov bola robená síce s určitými predpokladmi na storočnú vodu nie na 100-násobné prekročenie
priemerného prietoku. Povodne sú vždy mimoriadnou udalosťou, pričom je aj v rukách ľudí dôsledky
mimoriadnych udalostí ovplyvňovať v tom, že z hľadiska určitých skúseností možno eliminovať následné
škody tým, že vytypujú sa určité rizikové situácie a možnosti a vypracujú sa následné postupy na
zníženie rizika škôd. Tieto opatrenia nie sú ale absolútne zabraňujúce všetkým škodám v dôsledku
mimoriadnych udalostí, kde aj charakteristika mimoriadnej udalosti znamená vymknutie sa bežným
rámcom predpokladaného deja udalostí. Preto z hľadiska náhodnosti týchto mimoriadnych udalostí nie
je možné vyvodzovať absolútnu zodpovednosť s poukazom na porušenie prevenčnej povinnosti podľa §
415, resp. vyvodzovať zodpovednosť za škodu podľa § 420a ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, že škoda
bola spôsobená prevádzkovou činnosťou, v danom prípade prevádzkovou činnosťou žalovaného. Aj keď

žalobca vymedzil zodpovednosť žalovaného jeho prevádzkovou činnosťou, skôr myslel jeho nečinnosť
a nedostatočnú prípravu na mimoriadne udalosti.

Aj keď žalobca naznačuje, že otázka financovania činností, ktorú vykonával žalovaný ako správca
vodného toku, nie je pre posúdenie jeho zodpovednosti relevantná, ak podľa uznesenia vlády už
boli vyčlenené finančné prostriedky v roku 2009, tak pre posúdenie zodpovedností žalovaného je
rozhodujúca skutočnosť, že existujúca hrádza je nedostatočná, že sa šíri erózna činnosť a hrozí škoda
pretrhnutím hrádze, čo sa stalo aj skutočnosťou. Stále je potrebné vychádzať zo základu, že v roku 2010
v máji a júni išlo o mimoriadnu situáciu, mimoriadne dôsledky a v dôsledku nezvládnutia prírodného
živlu vodného toku Tople práve pre extrémne dažde a enormné zvýšenie priemerného prietoku Tople,
čo nemohli a aj nezvládli opatrenia žalobcu ako správcu vodného toku tak, že došlo k záplavám, vyliatiu
Tople a pretrhnutiu hrádze. Podľa § 420a ods. 3 Občianskeho zákonníka zodpovednosti za škodu sa ten,
ktorý ju spôsobí zbaví, len ak sa preukáže, že škoda bola spôsobená neodvrátiteľnou udalosťou majúcou
pôvod v prevádzke alebo vlastnom konaní poškodeného. Škoda na majetku žalobcov bola spôsobená
neodvrátiteľnou udalosťou prírodnými živlami, dažďom a následným preliatím koryta Tople, kde ide
o stav, kde subjekt vykonávajúci prevádzkovú činnosť nemohol zabrániť vzniku škody pri vynaložení
všetkého úsilia, ktoré bolo možné od neho objektívne požadovať. Aj keď zodpovednosť žalovaného má
objektívny charakter, došlo k živelnej pohrome, ktorej rozsah a následky nemohol žalovaný už objektívne
zvládnuť a nie je možné vyvodzovať zodpovednosť za škodu, ktorá nastala na majetku žalobcov.
Krajský súd mení rozhodnutie súdu prvého stupňa tak, že nárok žalobcu na náhradu škody vo vzťahu
k žalovanému nie je dôvodný. Škoda nebola spôsobená prevádzkovou činnosťou žalovaného (§ 420a
ods. 1 Obč. zákonníka), škoda bola spôsobená neodvratnou udalosťou nemajúcou pôvod v prevádzke
či konaní žalovaného (§ 420a ods. 3 Obč. zákonníka), preto nie je možné vyvodiť zodpovednosť
žalovaného za škodu na majetku žalobcov.

Poučenie:

P o u č e n i e: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 9. 2. 2023. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.