Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 18. júl 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 5Co/127/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8115226224
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 07. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Világiová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8115226224.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Világiovej a členov

senátu JUDr. Zlaty Simkovej a JUDr. Evy Šofrankovej v právnej veci žalobcu: E. E., nar. XX.XX.XXXX,
bytom Q. L. E. XXX, XXX XX Q. L. E., proti žalovanému: W.. G. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XX, XXX
XX G., zastúpenému JUDr. Ľubou Berezňaninovou, advokátkou so sídlom Hlavná 45, 080 01 Prešov,
o náhradu škody vo výške 6.800,- Eur, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k.
19C418/2015-128 zo dňa 16.11.2017, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j erozsudok súdu 1.inštancie

P r i z n á v a žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu
s tým, že o výške náhrady rozhodne súd 1.inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie I. žalobu zamietol. II. Priznal žalovanému voči žalobcovi
nárok na 100 % náhradu trov konania, o ktorej výške rozhodne súd prvej inštancie samostatným
uznesením.

2. Právne odôvodnil súd prvej inštancie svoje rozhodnutie ustanovením § 420, § 442 ods. 1, § 100 a §
106 Občianskeho zákonníka a ustanovením § 33 exekučného poriadku.

3. Súd prvej inštancie konštatoval, že v danom prípade u žalovaného ako znalca objednal znalecký
posudok súdny exekútor a ak došlo porušením právnej povinnosti pri vypracovaní znaleckého posudku
znalcom pre objednávateľa - exekútora k vzniku škody v príčinnej súvislosti s porušením právnej
povinnosti znalca, môže súdny exekútor uplatňovať voči znalcovi nároky z náhrady škody, nakoľko
podľa § 33 Exekučného poriadku zodpovedá za túto škodu voči účastníkom exekučného konania priamo
exekútor. V tejto súvislosti súd prvej inštancie poukázal na rozsudok Okresného súdu Rožňava zo dňa

11.07.2011 sp.zn. 6C/1065/2001, ktorý bol vydaný na základe právneho názoru vysloveného v uznesení
Krajského súdu v Košiciach zo dňa 30.11.2005, vydaného v tejto veci.

4. Keďže však Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ako to vyplýva z listu zo dňa 08.04.2010
č. 11016/2010-51, začalo správne konanie voči žalovanému za správny delikt podľa § 27 ods. 1 písm.
b) Zákona č. 382/2004 Z.z., podľa ktorého znalec sa dopustí správneho deliktu, ak poruší iné povinnosti
ustanovené zákonom č. 382/2004 Z.z., pričom za tento správny delikt možno uložiť sankcie: písomné

napomenutie, peňažnú pokutu 2.650,- Eur fyzickej osobe a do 33.190,- Eur právnickej osobe, zákaz
výkonu znaleckej činnosti na obdobie najviac 1 roka a vyčiarknutie zo zoznamu., nemožno žalobcovi
uprieť nárok na náhradu škody spôsobenej žalovaným týmto konkrétnym deliktom.5. V danom prípade je evidentné, že o tom, že žalobcovi prípadne vznikla konaním žalovaného
škoda sa tento dozvedel najneskôr v apríli 2010, pričom podľa oznámenia Ministerstva spravodlivosti,
nesprávnosť znaleckého posudku nespočívala v tom, ako tvrdí žalobca, že došlo k falšovaniu veku

stavby o 20 rokov, ale v tom, že znalec neuplatnil možnosť zvýšenia hodnoty spoluvlastníckeho podielu
k pozemkom z titulu zvýšeného záujmu vyplývajúceho z blízkosti krajského mesta, prípadne zvýšenie
prostredníctvom koeficientu povyšujúcich faktorov.

6. Napriek tomu, že MS SR konštatovalo porušenie metodického charakteru neznamená to bez

všetkého, že sa v danom prípade u žalovaného jednalo o úmyselné konanie. Tvrdenie žalobcu,
na ktorom postavil svoj žalobný návrh o náhradu škody, tento opiera o skutočnosť, že žalovaný
účelovo veľmi zvýšil vek stavby, ktorá skutočnosť ale nebola konštatovaná. Pokiaľ žalobca preukazuje
úmyselnosť konania žalovaného v tom, že žalovaný bol skúsený znalec a v znaleckom posudku sa
vyskytuje viacero závažných chýb, ktoré znižujú hodnotu nehnuteľnosti a má za to, že sa jedná o
úmyselné konanie, niet skutkového podkladu pre takéto tvrdenie.

7. Žalobca sa domnieva, že čo sa týka hodnoty škody je preňho nemožné určiť túto sumu, nakoľko
nehnuteľnosť už toho času neexistuje a jedinou možnosťou je osloviť Ústav súdneho inžinierstva, ktorý
by dokázal určiť reálnu hodnotu nehnuteľnosti z fotodokumentácie staršieho znaleckého posudku a z
prislúchajúcich dokumentov. Ústav oslovil zatiaľ bez odozvy. Navrhol, aby Ústavu súdneho inžinierstva

takúto výzvu zaslal priamo súd.

8. V danom prípade však súd prvej inštancie poukázal aj na to, že objektívna premlčacia doba začína
spravidla plynúť odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla. Deň škodnej udalosti a deň vzniku
škody sa však nemusí vždy kryť. Škoda môže niekedy vzniknúť až neskôr. Premlčacia doba potom

začína plynúť až vznikom škody.

9. V danom prípade znalecký posudok, ktorý mal zjavne podceniť hodnotu nehnuteľnosti, ktorá bola
predmetom dražby v exekúcii, ktorej účastníkom bol žalobca, bol vypracovaný v konaní EX 744/03,
32/05, 96/03 súdneho exekútora C.. C.. G. T. Exekútorský úrad Bardejov., teda vznik škody možno

eventuálne stanoviť najneskôr na 15.10.2010, pretože na základe zápisnice o rozvrhu výťažku z tohto
dňa došlo k rozdeleniu sumy 5.100,- Eur na jednotlivé pohľadávky žalobcu, t.j. pokiaľ by suma za
vydraženú nehnuteľnosť bola vyššia, nemusel by následne žalobca platiť svojím dlžníkom vyššiu
sumu, t.j. pokiaľ Daňový úrad Prešov II mal voči nemu pohľadávku vo výške 8.252,70 Eur a táto
bola uspokojená čiastočne len vo výške 2.261,57 Eur z rozvrhovanej podstaty. Pokiaľ by nehnuteľnosť

bola ocenená vyššou sumou a táto vyššia suma by bola aj zaplatená, nemusel by žalobca v rozdiele
predstavujúcom nárok na náhradu škody zodpovedať Daňovému úradu Prešov II.

10. Keďže nárok žalobcu je premlčaný ako v subjektívnej tak objektívnej lehote, lebo od 15.10.2010 do
podania žaloby uplynuli obe premlčacie lehoty, súd prvej inštancie sa už nezaoberal prípadnou výškou

škody, ktorá mala žalobcovi vzniknúť správnym deliktom žalovaného. Z dôvodu premlčania teda žalobu
zamietol.

11. Výrok o nároku na náhradu trov konania odôvodnil súd prvej inštancie tým, že ustálil, že žalovaný
mal vo veci plný úspech a preto mu priznal nárok na 100 % náhradu trov konania. Právne odôvodnil toto

svoje rozhodnutie ustanovením § 255 a § 262 Civilného sporového poriadku (ďalej C.s.p.).

12. Proti tomuto rozsudku včas podal odvolanie žalobca. Namietal, že súd vedome a úmyselne nezistil
úplný presný stav veci a neboli splnené procesné podmienky. Zároveň nesprávnym procesným
postupom a správaním došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Konanie malo vadu, ktorú

súd úmyselne neodstránil. Zároveň vedome a úmyselne nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na
zistenie rozhodujúcich skutočností. Zároveň na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym
skutkovým zisteniam. Napokon namietal, že zistený skutkový stav neobstojí z dôvodu, že neboli
uplatnené prostriedky procesnej obrany a prostriedky procesného útoku a najmä, že súd vychádzal z
nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobca namietal, že sa nikdy obhliadky nezúčastnil, tak ako

to má byť uvedené v odseku 2 alebo sa žiadna obhliadka nekonala. Rodinný dom ohodnocovaný v
znaleckom posudku nebol zapísaný v katastri nehnuteľností a objednávateľ znaleckého posudku z toho
dôvodu nevedel predložiť doklad o veku objektu, a tento nebol predložený ani vlastníkmi nehnuteľností.
Tu tiež ide o lož. Striktne upozornil, že s týmito vyjadreniami, ktoré uviedol znalec, teda žalovaný aktoré sudkyňa zapísala do rozsudku nesúhlasí, lebo je to lož a klamstvo. Žalobca nespočetne krát
zasielal sťažnosti polícií, súdom, prokuratúre, Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky a Ministerstvu
spravodlivosti Slovenskej republiky, kde jasne uviedol, že žiadna obhliadka nebola a dodnes mu

nikto nepredložil žiadnu prezenčnú listinu. Taktiež nespočetne krát zasielal úradné listiny kde je jasne
uvedené, že rodinný dom bol zapísaný v katastri (rozhodnutie o dedičskom konaní) geodetická mapa,
kde je zakreslený rodinný dom (dohoda dedičov z roku 1989), rozhodnutie KNV v Košiciach z roku 1983
o zrušení vyvlastňovania rodinného domu. Dosiaľ nikto túto skutočnosť neakceptoval. Preto znova zaslal
úradné listiny. Navrhol rozsudok zrušiť v celom rozsahu. Zaslal opätovnú sťažnosť 5 príloh na Okresný

súdvPrešovedňa05.12.2017,naktorúdodnesodsúdunedostalžiadnuodpoveď.Pretozaslalopätovnú
sťažnosť a to z dôvodu, že súd svojim nesprávnym konaním a rozhodnutím sa dopustil procesných
nedostatkov, ktoré znova zopakoval, tak ako je to uvedené vyššie. Trval na svojej sťažnosti, ktorú žiada
dôkladne vyšetriť. Zaslal ako prílohu list, ktorý podával dňa 05.12.2017, potvrdenie zo dňa 01.10.1979,
rozhodnutie o vyrubení NP z roku 1989, rozhodnutie o zrušení vyvlastňovania zo dňa 15.09.1983, ktoré
vydal MNV v Košiciach geometrický plán v roku 1989, z roku 2006, kde je zakreslený aj rodinný dom +

vyjadrenie, zápisnicu z dedičského konania z roku 1989, kde je uvedený aj rodinný dom, dohodu dedičov
z roku 1989 kde je uvedený aj rodinný dom a oznámenie zo dňa 18.02.2016, ktoré zaslal žalobcovi DU
Prešov - s tým, že dodnes mu DU žiadnu pohľadávku neodpísal. Zároveň zaslal 2 prípady v ktorých ide
o premlčanú dobu, no žiaľ súd mu dodnes nezaslal na jeho námietky žiadnu odpoveď ani exekútor. Súd
úmyselnenekoná,ideojasnúšikanu.Poukázalnaexekučnekonaniesp.zn.6Er2771/2003z24.11.1998

u JUDr. E. J. už 19 rokov a sp.zn. 399Ex 366/17 z 14.05.2003 u JUDr. I. E., už vyše 15 rokov.

13. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný. Uviedol, že odvolanie žalobcu síce obsahuje formálny
výpočet odvolacích dôvodov, neuvádza však konkrétny postup súdu prvej inštancie v nadväznosti na
obsah odôvodnenia napadnutého prvoinštančného rozsudku, ktorým malo dôjsť k naplneniu týchto

odvolacích dôvodov. Žalovaný má za to, že v odvolaní žalobcu chýbajú relevantné a konkrétne
vymedzené odvolacie dôvody. Preto navrhol žalobu odmietnuť. K namietanému nevykonaniu dôkazov
súdu prvej inštancie žalobca opäť odkazuje na určité listinné dôkazy, ktoré súdu prvej inštancie v
priebehu konania predložil. Tie však nemajú žiaden súvis s prejednávanou vecou. Súd prvej inštancie na
túto skutočnosť žalobcu opakovane upozorňoval. Nechal mu však priestor na ich skrátenú prezentáciu

na pojednávaniach, čo tento aj v plnom rozsahu využil. V tejto súvislosti poukázal žalovaný na
ustanovenie § 185 ods. 1 C.s.p. Súd prvej inštancie sa náležite vysporiadal so všetkými rozhodujúcimi
okolnosťami, ktoré mali a mohli mať vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Vyhodnotil námietku premlčania
vznesenú žalovaným ako dôvodnú. Táto samotná skutočnosť mala pre ďalšie konanie a rozhodnutie vo
veci zásadný význam a to taký, že hmotnoprávne zanikol nárok žalobcu domáhať sa ním požadovanej

náhrady škody na súde a to aj vtom prípade, že by inak bolo náležite preukázané splnenie predpokladov
na náhradu škody. Z uvedeného dôvodu už akékoľvek ďalšie odôvodnenie zamietavého výroku zo
strany súdu prvej inštancie bolo nad rámec jeho zákonnej povinnosti. Žalobca ako dominus litis,
teda pán sporu sám súdu určuje o čom má konať, t.j. nastoľuje spornú otázku o ktorej má súd
rozhodnúť. Podanou žalobou sa domáha proti žalovanému náhrady škody. Na to, aby takáto žaloba

mohla byť úspešná je nutné, aby bola okrem iného podaná včas, tzn. aby bola podaná pred uplynutím
premlčacej doby. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že súd prvej inštancie zamietol žalobu
z dôvodu premlčania nároku žalobcu (bod 24). Preto nebol dôvod sa vecne zaoberať tvrdeniami a
dôkazmi produkovanými žalobcom v priebehu súdneho konania. Žalobca podaným odvolaním namieta
hmotnoprávne predpoklady podanej žaloby, pričom žalovaný poukazuje na to, že vlastnícke právo

žalobcu k predmetnému rodinnému domu nikdy nespochybňoval. Vlastníctvo rodinného domu nebolo v
konaní pred súdom prvej inštancie sporné. Preto argumentácia žalobcu ohľadne vlastníctva rodinného
domu je bezpredmetná. Pokiaľ ide o sťažnosti a podnety, ktoré žalobca podával na rôznych štátnych
inštitúciách sú podľa názoru žalovaného s ohľadom na predmet sporu taktiež bez právneho významu.
Čo sa týka námietky zaujatosti voči sudkyni na súde prvej inštancie podanej v odvolaní, táto neobsahuje

všetky náležitosti v zmysle C.s.p. Zaujatosť sudkyne vidí iba v jej procesnom postupe a meritórnom
rozhodnutí, ktoré je v jeho neprospech. Ústavný súd Slovenskej republiky sa vo svojej konštantnej
judikatúre už vyjadril tak, že právo na spravodlivý proces rozhodne nezahŕňa právo na úspech v
súdnom konaní. Je celkom pochopiteľné, že žalobcovi sa nepáči napadnutý rozsudok, ktorým bola jeho
žaloba zamietnutá. Rozhodne to však nie je dôvod na konštatovanie zaujatosti sudkyne, ktorá takéto

rozhodnutievydala.Námietkuzaujatostižalobcutakmožnohodnotiťakozjavnenedôvodnúašikanóznu.
V tejto súvislosti poukázal na ustanovenie § 58 C.s.p. Preto žalovaný navrhol odvolaciemu súdu, aby
zvážil možnosť uloženia poriadkovej pokuty hoc aj v symbolickej sume 10,- Eur. Žalovaný preto navrhol,aby odvolací súd odvolanie odmietol, žalobcovi uložil poriadkovú pokutu a uložil mu povinnosť nahradiť
žalovanému trovy odvolacieho konania.

14. K vyjadreniu žalovaného k odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalobca. S vyjadrením žalovaného vôbec
nesúhlasil. Považoval ho za taktický manéver a za vedomé šikanovanie. Celé konanie a jednanie
považuje za neodborné a najmä za vedomé šikanovanie. Právna zástupkyňa žalovaného nedodržala
stanovenú10dňovúlehotunapísomnévyjadrenie,pretohopovažuježalobcazabezpredmetné.Striktne
upozornil, že po doručení znaleckého posudku okamžite podal voči znaleckému posudku sťažnosť.

Zároveň, že sa nezúčastnil žiadnej obhliadky rodinného domu, ktorú vykonával žalovaný ani nebol
pozvaný k obhliadke a taktiež nebola prítomná tejto obhliadky ani tzv. opatrovníčka D.. Ide o totálne
klamstvo a lož a neseriózne konanie a jednanie. Upozornil, že v tomto prípade ide o úmyselné a vedomé
konanie a krytie podvodníkov, ktorí sa podieľali na tomto prípade a nehovoriac o tom, že o tomto konaní
boli upovedomené všetky zložky od polície, prokuratúry, súdov, Ministerstva vnútra Slovenskej republiky,
Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky a ďalšie inštitúcie, no žiaľ tieto dodnes nekonajú len

jeden na druhého si tento prípad posúvajú. Znova sa vyjadril k otázke vlastníctva rodinného domu, jeho
zaevidovania a k otázke, že prečo malo dôjsť k vyvlastňovaciemu konaniu rodinného domu a pozemku
za účelom výstavby 24 bytových jednotiek v Obci CH.N.V. v roku 1983, keď rodinný domu nebol nikde
evidovaný. Celé konanie a jednanie bolo jedno divadlo, ktoré pokračuje dodnes. K námietke zaujatosti
a k tomu, že žalobca namieta opakovane zjavne a nedôvodne zaujatosť aj iných sudcov Okresného

súdu v Prešove, považuje za scestné, neodborné a najmä za nepravdivé. Upozornil, že v tomto prípade
došlo k hrubému porušeniu etiky, morálky a k nezákonnému jednaniu a najmä k úniku informácií. Ďalej
postavil otázku prečo mu nebolo odpovedané na opätovnú sťažnosť, ktorú zasielal Okresnému súdu v
Prešove dňa 5.12.2017 a prečo prípady JUDr. J., ktorý dodnes trvá už 18 rokov a JUDr. E., ktorý dodnes
trvá už 15 rokov nie sú považované za premlčané, ale prípad žalobcu, ktorý dodnes nie je úmyselne

vyriešený je vyhodnotený ako premlčaný. Preto považuje vyjadrenie žalovaného prostredníctvom jeho
právnej zástupkyne za bezpredmetné a najmä za neodborné a všetky tvrdenia a vyjadrenia za klamstvo.
Trvá na odvolaní a navrhuje rozhodnutie v celom rozsahu zrušiť.

15. Vyjadrenie žalobcu k vyjadreniu žalovaného bolo zaslané na vyjadrenie právnej zástupkyni

žalovaného, ďalšie vyjadrenie do spisu predložené nebolo.

16. Odvolací súd na základe podaného odvolania preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie spolu s
konaním, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad uvedených v ustanovení § 379 a nasledujúcich C.s.p.,
bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ustanovenia § 385 C.s.p. a contrario s tým, že miesto

a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli a webovej stránke Krajského súdu v Prešove dňa
03.07.2019 a zistil, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

17. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v
ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie

odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal
suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a
povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

18. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj celého obsahu spisového materiálu

dospel k záveru, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu potrebnom na
vyvesenie rozsudku, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, vec
správne právne posúdil a svoje rozhodnutie náležite aj odôvodnil. Odvolací súd sa v celom rozsahu
stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia konajúceho súdu prvej inštancie a v podrobnostiach
naň poukazuje.

19. Pokiaľ ide o vec samu, odvolací súd konštatuje, že žalobca v odvolacom konaní nevzniesol
žiadne námietky, s ktorými by sa už nevyporiadal súd prvej inštancie pri rozhodovaní vo veci samej a
opätovnézdôvodnenieichneopodstatnenostiprerozhodnutievtejtoveciajodvolacímsúdombybololen
opakovaním už vyčerpávajúceho zdôvodnenia poskytnutého sporovým stranám súdom prvej inštancie

v odôvodnení napádaného rozhodnutia.

20. Pokiaľ ide o námietku o svojvoľnosti, zjavnej neodôvodnenosti odvolaním napádaného rozhodnutia
súdu prvej inštancie odvolací súd ešte dodáva, že Ústavný súd Slovenskej republiky v zhode srozhodovacou praxou Európskeho súdu pre ľudské práva stabilne judikuje, že povinnosť súdu odôvodniť
svoje rozhodnutie neznamená automaticky povinnosť poskytnúť podrobnú odpoveď na každý nastolený
argument. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a

právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné
právo účastníka na spravodlivý proces (napr. sp. zn. II. ÚS 44/03, III. ÚS 209/04, I. ÚS 117/05,
III. ÚS 191/2013). Rozsah povinnosti odôvodniť súdne rozhodnutie sa môže meniť podľa povahy
rozhodnutia a musí byť analyzované s ohľadom na okolnosti každého prípadu (uznesenie Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Cdo 163/2015 zo 17. marca 2016). Odvolací súd dospel k záveru,

že v danom prípade súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový
stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská procesných strán k prejednávanej veci,
výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad
a z ktorých vyvodil svoje právne závery, ktoré primerane vysvetlil. Z pohľadu logiky a argumentačnej
súdržnosti nebolo možné odôvodneniu napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie vytknúť závažné
nedostatky. Do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí súčasne aj právo účastníka konania, aby sa

všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (sp. zn. IV. ÚS
252/04) a rovnako neznamená ani to, aby účastník konania bol pred všeobecným súdom úspešný, teda
aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkou a právnymi názormi (I. ÚS 50/04).

21. Súd prvej inštancie konštatoval, že v danom prípade môže súdny exekútor uplatňovať voči znalcovi

nároky z náhrady škody podľa ustanovenia § 33 Exekučného poriadku a teda, že za škodu zodpovedá
voči stranám exekučného konania priamo exekútor. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok Okresného
súdu Rožňava zo dňa 11.07.2011 sp.zn. 6C/1065/2001, ktorý bol vydaný na základe právne názoru
vysloveného v uznesení Krajského súdu v Košiciach zo dňa 30.11.2005 vydaného v tejto veci. Teda
poukázal na nedostatok pasívnej legitimácie žalovaného vo veci napriek tomu, žalobu z toho dôvodu

nezamietol. Konštatoval, že nemožno žalobcovi uprieť nárok na náhradu škody spôsobenej žalovaným
týmto konkrétnym deliktom, keďže Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ako to vyplýva z listu
zo dňa 08.04.2010 č. 11016/2010-51, začalo správne konanie voči žalovanému za správny delikt podľa
§ 27 ods. 1 písm. b) Zákona č. 382/2004 Z.z., podľa ktorého znalec sa dopustí správneho deliktu, ak
poruší iné povinnosti ustanovené zákonom č. 382/2004 Z.z., pričom za tento správny delikt možno uložiť

sankcie: písomné napomenutie, peňažnú pokutu 2.650,- Eur fyzickej osobe a do 33.190,- Eur právnickej
osobe, zákaz výkonu znaleckej činnosti na obdobie najviac 1 roka a vyčiarknutie zo zoznamu.

22. Právne odôvodnil zamietnutie žaloby ustanovením § 100 a § 106 Občianskeho zákonníka, keď
konštatoval, že o tom, že žalobcovi prípadne vznikla konaním žalovaného škoda sa tento dozvedel

najneskôr v apríli 2010, pričom podľa oznámenia Ministerstva spravodlivosti nesprávnosť znaleckého
posudku nespočívala v tom ako tvrdí žalobca, že došlo k falšovaniu veku stavby o 20 rokov, ale v
tom, že znalec neuplatnil možnosť zvýšenia hodnoty spoluvlastníckeho podielu k pozemkom z titulu
zvýšeného záujmu vyplývajúceho z blízkosti krajského mesta, prípadne zvýšenie prostredníctvom
koeficientu povyšujúcich faktorov. Zároveň súd prvej inštancie konštatoval, že pokiaľ žalobca poukazuje

na úmyselnosť konania žalovaného v tom, že žalovaný bol skúsený znalec a v znaleckom posudku
sa vyskytuje viacero závažných chýb, ktoré znižujú hodnotu nehnuteľnosti a má za to, že sa jedná o
úmyselné konanie niet skutkového podkladu pre takéto tvrdenie. S týmto názorom odvolací súd plne
súhlasí. Nárok žalobcu je premlčaný ako v subjektívnej tak i v objektívnej lehote, lebo od 15.10.2010 do
podania žaloby uplynuli obe premlčacie lehoty. Preto nebolo na mieste zaoberať sa prípadnou škodou,

ktorá mala žalobcovi vzniknúť právnym deliktom žalovaného.

23. Odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b/ C.s.p. je naplnený vtedy, ak súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Tento odvolací dôvod je potrebné vykladať

eurokonformne s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorá predpokladá, že v tomto prípade
ide o porušenie procesných práv. Ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom chránených
záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty. Právna istota je
stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou
rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít a ak takejto ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav,

v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo.

24. Odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f/ C.s.p. je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí
ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke aktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú
vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s ust. § 191 C.s.p. a to vzhľadom
na to, že súd vzal do úvahy len skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov strán

nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli
vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo.

25. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení
dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré

vyplynuli z prednesov strán alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti,
pravdivosti, eventuálnej vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo
malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. § 192, § 193 a § 205 C.s.p.

26. K odvolaciemu dôvodu v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. h/ C.s.p. odvolací súd uvádza, že právnym
posúdením veci je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, tzn.

vyvodzuje zo skutkového zistenia aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa príslušného právneho
predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácií práva na zistený skutkový
stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis,
než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale ho nesprávne vyložil.

27. Odvolací súd po preskúmaní veci v rozsahu a z hľadiska uplatnených odvolacích dôvodov dospel k
záveru, že v prejednávanom prípade odvolacie dôvody uplatnené odvolateľom nie sú dôvodné.

28. Z odvolania žalobcu vyplýva, že namieta aj zaujatosť konajúcej sudkyne. V tejto súvislosti odvolací
súd poukazuje na ustanovenie § 49 ods. 3 C.s.p. z ktorého vyplýva, že dôvodom na vylúčenie sudcu nie

sú okolnosti, ktoré spočívajú v procesnom postupe sudcu a v jeho rozhodovacej činnosti. Zároveň na
ustanovenie § 52 ods. 2 C.s.p. z ktorého vyplýva, že v námietke zaujatosti musí byť okrem všeobecných
náležitostí podania uvedené, proti komu smeruje, dôvod, pre ktorý má byť sudca vylúčený, kedy sa
strana uplatňujúca si námietku o dôvode vylúčenia dozvedela a dôkazy na preukázanie svojho tvrdenia,
ktorých povaha to pripúšťa, okrem tých, ktoré nemôže bez svojej viny pripojiť. Na podanie, ktoré nespĺňa

náležitosti podľa prvej vety, súd neprihliada; v takomto prípade sa vec nadriadenému súdu neprekladá.
Ustanovenia odstránenia vád podania sa nepoužijú. Zároveň na ustanovenie § 53 ods. 1 C.s.p., teda
že námietku zaujatosti je potrebné uplatniť najneskôr do 7 dní od kedy sa strana dozvedela o dôvode,
pre ktorý je sudca vylúčený. Na neskôr uplatnenú námietku zaujatosti súd neprihliada; v tomto prípade
sa vec nadriadenému súdu neprekladá.

29. Možno prisvedčiť žalovanému, že námietka zaujatosti podaná voči konajúcej sudkyni žalobcom
neobsahuje náležitosti tak ako to ukladá Civilný sporový poriadok. Zároveň, že žalobca namieta
procesný postup súdu i jeho meritórne rozhodnutie, ktoré vyznelo v jeho neprospech. Preto odvolací súd
na podanie, ktoré nespĺňa náležitosti podľa ustanovenia § 52 ods. 2 C.s.p. i z dôvodu, že naznačený
dôvod vylúčenia sudkyne sú okolnosti, ktoré spočívajú v procesnom postupe sudkyne a jej rozhodovacej

činnosti neprihliadol.

30. Odvolacie námietky žalobcu v konečnom dôsledku nemôžu privodiť zmenu zisteného skutkového i
právneho stavu. Správne rozhodol súd prvej inštancie i o trovách konania, preto odvolací súd rozsudok
súdu prvej inštancie podľa ustanovenia § 387 C.s.p. ako vecne správny potvrdil.

31. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovenia § 396 ods. 1 C.s.p., v
spojení s ustanovením § 255 ods. 1 C.s.p., a priznal nárok na ich náhradu úspešnému žalovanému
voči neúspešnému žalobcovi s tým, že o výške náhrady rozhodne súd prvej inštancie samostatným
uznesením podľa ustanovenia § 262 ods. 2 C.s.p.

32. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia

právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd
rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia
odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané
opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej

opravy.

Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a

iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické

vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.