Uznesenie Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 30. máj 2018

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 25Co/35/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4417206857
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 05. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lýdia Gálisová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2018:4417206857.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lýdie Gálisovej a členiek senátu
JUDr. Márie Malíkovej a JUDr. Sone Vackovej, v právnej veci žalobcu: B. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom
U. č. XX, N., zastúpený: Advokátska kancelária Timoranská & Štofková s.r.o., so sídlom Podzámska 32,
Nové Zámky, IČO: 36 813 401 , proti žalovanému: BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka
zahraničnej banky, so sídlom Bratislava, Karadžičova 2, IČO: 47 258 713, zastúpený: Advokátska

kancelária Nagyová Tenkáč, s.r.o., so sídlom Bratislava, Ružinovská 42, IČO: 36 862 169, o určenie, že
zmluva o spotrebiteľskom úvere a zmluva o revolvingovom spotrebiteľskom úvere sú bez úrokov a bez
poplatkov a o zaplatenie 2 203,92 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu v časti I., III. a IV. výroku
a o odvolaní žalovaného v časti II. a IV. výroku proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 10.
októbra 2017 č.k. 6Csp/38/2017-116, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a konanie z a s t a v u j e.

o d ô v o d n e n i e :

1.1 Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zamietol žalobu o určenie, že zmluva o spotrebiteľskom
úvere a zmluva o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty a rámcová zmluva
o poskytovaní platobných služieb uzavretá medzi žalobcom a spoločnosťou CETELEM SLOVENSKO
a.s. Bratislava zo dňa 21.10.2011 je bezúročná a bez poplatkov. Žalovanému uložil povinnosť zaplatiť
žalobcovi sumu 1.272,13 eura, úroky z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 878,33 eura od

01.04.2017 do zaplatenia a úroky z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 393,80 eura od 25.07.2017
do zaplatenia, a to do 3 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku žalobu zamietol.
Žiadnej zo strán nepriznal právo na náhradu trov konania. Svoje rozhodnutie vo veci samej právne
odôvodnil s poukazom na ustanovenia § 34, § 39, § 40 ods. 1, § 52 ods. 1, 2, § 53 ods. 1, 2, 3, § 107 ods.
1, 2, § 121 ods. 3, § 451 ods. 1, 2, § 456, § 489, § 517 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník,
§ 1 ods. 2, § 9 ods. 1, 2 písm. a), b) a k), § 11 ods. 1 písm. a) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských

úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov a §
137 písm. c) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (CSP).
1.2 Po oboznámení sa so žalobou, s vyjadreniami žalovaného a s dokladmi založenými v spise zistil, že
žaloba v časti o určenie, že zmluva o spotrebiteľskom úvere a zmluva o revolvingovom spotrebiteľskom
úvere a vydaní kreditnej karty a rámcová zmluva o poskytovaní platobných služieb uzavretá medzi
žalobcom a CETELEM SLOVENSKO a.s. Bratislava zo dňa 21.10.2011 je bezúročná a bez poplatkov

nie je dôvodná. Žalobca na takomto určení nemal naliehavý právny záujem podľa § 137 písmeno c) CSP.
Zo žiadneho právneho predpisu nevyplývala možnosť domáhať sa, že zmluva o spotrebiteľskom úvere
je bezúročná a bez poplatkov. Z ustanovenia § 11 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch vyplývala
len možnosť domáhať sa určenia, že poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez
poplatkov za podmienok uvedených v danom ustanovení zákona. Spotrebiteľská zmluva je len právnym
základom, na základe ktorého vzniká záväzok veriteľa, poskytnúť spotrebiteľovi úver za podmienok

dohodnutých v zmluve. Z uvedeného ustanovenia § 11 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch
vyplývalo, že sa možno domáhať len určenia, že úver je bezúročný a bez poplatkov. Žalobca sa tedamohol s poukazom na ustanovenie § 137 CSP domáhať len neplatnosti uvedenej spotrebiteľskej zmluvy,
resp. jej časti. Z uvedených dôvodov preto súd žalobu žalobcu zamietol.
1.3 Pokiaľ ide o žalobcom žalovaný nárok v sume 2 597,72 eura, mal za to, že nárok žalobcu je

len čiastočne dôvodný. Mal za preukázané, že medzi stranami došlo k uzavretiu predmetnej zmluvy
o spotrebiteľskom úvere a zmluvy o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty a
rámcovej zmluvy o poskytovaní platobných služieb. Na základe týchto zmlúv bol žalobcovi poskytnutý
spotrebiteľský úver v sume 3 000,- eur, ktorý sa žalobca zaviazal splácať v mesačných splátkach po
66,20 eura po dobu 72 mesiacov. Termín konečnej splatnosti úveru bol uvedený tak, že konkrétny

dátum poslednej mesačnej splátky úveru bude spotrebiteľovi oznámený písomne po poskytnutí úveru.
V uvedenej zmluve o spotrebiteľskom úvere bol dohodnutý poplatok za poistenie 3,33 %, pričom bola
uvedená celková čiastka k zaplateniu úveru 4 613,04 eur. Žalobca v žalobe namietal, že táto suma
nezodpovedala celkovej sume úveru, ktorá predstavovala sumu 4 766,40 eur (72 splátok x 66,20 eur).
Namietal, že zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovala ročnú percentuálnu mieru nákladov (RPMN)
len vo výške 16,52 %, pričom skutočná RPMN mala predstavovať 18,01 %. Z uvedeného dôvodu mal

byť úver podľa § 11 ods. 1 písmeno d) zákona o spotrebiteľských úveroch bezúročný a bez poplatkov.
Žalobca poukázal na to, že zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahovala náležitosti poľa § 9 ods. 2
písmeno p) a u) spomínaného zákona. Neobsahovala informáciu o úrokovej sadzbe, ktorá sa použije v
prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok a spôsob jej úpravy a prípadné poplatky pri neplnení
zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Na tieto námietky neprihliadal, keďže pri rozhodovaní vychádzal zo

znenia zákona účinného v čase uzavretia uvedenej spotrebiteľskej zmluvy, t.j. z ustanovenia § 11
ods. 1 písmeno a) a b) a z ustanovenia § 9 zákona o spotrebiteľských úveroch. Tvrdenia žalobcu v
tejto časti považoval na neopodstatnené. Zo žaloby ako aj z vyjadrenia zástupcu právneho zástupcu
žalobcu na pojednávaní dňa 05.06.2017 bolo zrejmé, že žalobca zaplatil žalovanému na uvedený
spotrebiteľský úver, t.j. na úhradu úveru celkom sumu 3 000,- eur, sumu 1 696,80 eura. Uvedenú sumu

žiadal ako bezdôvodné obohatenie vrátiť z dôvodu, že uvedený úver je bezúročný a bez poplatkov.
Súd mal za to, že zmluva o spotrebiteľskom úvere ako i zmluva o revolvingovom spotrebiteľskom úvere
neobsahovali náležitosti uvedené v § 9 ods. 2 písmeno k) zákona, keďže neobsahovali výšku, počet a
termíny splátok istiny úrokovaných poplatkov. Z uvedených zmlúv teda nebolo zrejmé, z čoho pozostáva
splátka úveru, t.j. aká časť splátky úveru sa spláca na istinu, aká časť splátky sa spláca na úroky, aká

časť splátky sa spláca na poplatky. Pre uvedené dôvody mal podľa § 11 ods. 1 písmeno a) zákona o
spotrebiteľských úveroch za to, že uvedené úvery sú bezúročné a bez poplatkov s poukazom na to, že
uvedené zmluvy nespĺňali náležitosti podľa § 9 ods. 2 písmeno k) zákona o spotrebiteľských úveroch.
V uvedených zmluvách bol ohľadne výšky a druhu poplatkov len odkaz na sadzobník poplatkov (časť
1 bod 1.2. a 1.5. a časť 2 bod 1.1.). Keďže žalobca sa domáhal bezdôvodného obohatenia na základe

tvrdenia obsiahnutého v žalobe, že uvedené úvery sú bezúročné a bez poplatkov, mal súd prihliadnutím
na námietku premlčania vznesenú žalovaným za to, že z celkových platieb žalobcu na zmluvu o
spotrebiteľskom úvere v sume 4.696,80 eura žalobca zaplatil žalovanému za obdobie od 15.04.2014
do 15.06.2017 ako bezdôvodné obohatenie s poukazom na ustanovenie § 451 ods. 2 Občianskeho
zákonníka sumu 1.696,80 eura ako úroky a poplatky. Na zmluvu o revolvingovom spotrebiteľskom úvere

zaplatil žalovanému ako bezdôvodné obohatenie s poukazom na ustanovenie § 451 ods. 2 Občianskeho
zákonníka 900,92 eura ako úroky a poplatky a to za obdobie od 03.04.2014 do 15.05.2017.
1.4 S poukazom na ustanovenia § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka ohľadne nárokov žalobcu
vyplývajúcich zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a vzhľadom na námietku premlčania vznesenú
žalovaným za to, že nároky žalobcu za platby zaplatené tri roky pred podaním žaloby, t.j. pred dátumom

30.03.2014 v rozsahu 997,76 eura sú premlčané. Na každú z platieb bezdôvodného obohatenia sa
počítala samostatne trojročná premlčacia lehota. Išlo o platby obsiahnuté v splátkach č. 1 až 28 (čl. 90) v
celkovej sume 997,76 eura (úroky 938,12 eura + poplatky za poistenie 59,64 eura). Preto súd žalobcovi
ohľadne nárokov uplatnených žalobou ohľadne zmluvy o spotrebiteľskom úvere priznal bezdôvodné
obohatenie v sume 699,04 eura keďže žalobca požadoval 1 696,80 eura (1 696,80 eura - 997,76 eura

= 699,04 eura).
1.5 Ďalej mal s poukazom na ustanovenia § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka ohľadne nárokov
žalobcu vyplývajúcich zo zmluvy o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vzhľadom na námietku
premlčania vznesenú žalovaným za to, že nároky žalobcu za platby zaplatené tri roky pred podaním
žaloby, t.j. pred dátumom 30.03.2014 v rozsahu 327,83 eur sú premlčané. Išlo o platby obsiahnuté v

splátkach uskutočnených od 03.04.2014 do 15.05.2017 v celkovej sume 327,83 eura (úroky 286,55 eur
+ poplatky za poistenie 41,28 eura). Z uvedeného dôvodu priznal súd žalobcovi v súvislosti s nárokmi
uplatnenými žalobou ohľadne zmluvy o spotrebiteľskom úvere bezdôvodné obohatenie v sume 573,09
eura keďže žalobca požadoval 900,92 eur (900,92 eura - 327,83 eura = 573,09 eura).1.6 Okrem istiny priznal žalobcovi aj príslušenstvo pohľadávky v podobe úrokov z omeškania. O výške
úrokov z omeškania rozhodol podľa ustanovenia § 3 nariadenia vlády číslo 87/1995 Z. z., ktorým sa
vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého výška úrokov z omeškania

bola o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná
k prvému dňu omeškania splnením peňažného dlhu. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej
banky ku dňu vzniku bezdôvodného obohatenia predstavovala v období rokov 2014 až 2016 výšku 0,15
%, 0,05 % a 0 %. Súd vzhľadom na požiadavku žalobcu, ktorou požadoval úroky z omeškania len vo
výške 5 % ročne a len od 01.04.2017, resp. od 25.07.2017, priznal žalobcovi úroky z omeškania len v

požadovanej výške 5 % ročne.
1.7 O trovách rozhodol podľa § 255 ods. 2 a § 257 CSP. Žalobca i žalovaný boli ohľadne zaplatenia
bezdôvodného obohatenia približne v rovnakom pomere úspešní (úspešnosť žalobcu v rozsahu
1.272,13 eura, úspešnosť žalovaného bola v rozsahu 931,79 eura). Žiadnej zo strán nepriznal právo
na náhradu trov konania. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný tým, že v uvedenej zmluve o úvere
neuviedol všetky zákonné náležitosti uvedené v § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, zapríčinil

vznik sporu. Súd mu s poukazom na ustanovenie § 257 CSP nepriznal právo na náhradu trov konania,
hoci bol v konaní o určenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere a zmluvy
o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty a rámcovej zmluvy o poskytovaní
platobných služieb úspešný, keďže došlo k porušeniu práv žalobcu ako spotrebiteľa.

2. Proti rozsudku v časti II. výroku o bezdôvodnom obohatení a IV. výroku o náhrade trov konania
podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný podaniami zo dňa 25.10.2017 a 26.10.2017. Mal za to, že
rozsudok vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci a tiež, že na základe vykonaných dôkazov
dospel súd prvej inštancie k nesprávnym skutkovým zisteniam. Uviedol, že zmluva o spotrebiteľskom
úvere obsahovala všetky zákonné náležitosti. Poukázal na to, že zákon o spotrebiteľských úveroch bolo

potrebné vykladať v súlade so Smernicou Európskeho parlamentu a Rady č. 2008/48/ES z 23.
apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady č. 87/102/
EHS. Mal za to, že súd aj pri rozhodovaní o nároku na úroky z omeškania a určení ich výšky vychádzal
z nesprávneho právneho posúdenia. Poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo
dňa11.11.2015podsp.zn.II.ÚS751/2015,vzmyslektorého,pokiaľnebolžalovanýpísomnevyzvanýna

vrátenie bezdôvodného obohatenia, do omeškania sa s jeho vrátením nedostal. Žalovaný nebol vyzvaný
na vydanie údajného bezdôvodného obohatenia, preto sa ani nemohol dostať do omeškania. Vo vzťahu
k náhrade trov konania poukázal na to, že súd ju nesprávne posúdil len podľa úspechu v II. výroku
rozsudku o bezdôvodnom obohatení a nie podľa celého sporu. Výroky I. a III. rozsudku boli zamietavé a
žalovaný bol v II. výroku čiastočne úspešný. Z uvedeného dôvodu mal za to, že súd mal zohľadniť aj tieto

skutočnosti a priznať žalovanému náhradu trov konania. Vzhľadom na uvedené navrhol, aby odvolací
súd v napadnutej časti rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

3. Žalobca napadol rozsudok súdu prvej inštancie v časti jeho I., III. a IV. výroku odvolaním podaným v

zákonnej lehote. Dôvodil odvolacím dôvodom podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP. Nesúhlasil s dôvodom
zamietnutia žaloby v časti určenia, že predmetné zmluvy sú bezúročné a bez poplatkov. Naliehavosť
právneho záujmu bola charakterizovaná tým, že žalovaný popieral (ne)existenciu práva žalobcu, čo
vyvolávalo stav objektívnej právnej neistoty. Poukázal na uznesenie Krajského súdu v Nitre zo dňa
28.06.2017 č.k. 25Co/394/2016-110. Vo vzťahu k premlčaniu uplatňovaného

nároku v časti 1.325,59 eura uviedol, že premlčacia doba mu začala plynúť v deň, keď mu bola doručená
odpoveď na žiadosť č. 48082/2016/21 vyhotovená Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky
dňa 15.11.2016. Až na základe tejto písomnosti mal subjektívne za to, že žalovaným poskytnutý úver
mal také vedy, pre ktoré bolo možné považovať úver za bezúročný a bez poplatkov. Medzi vyhotovením
odpovede a podaním žaloby dňa 29.03.2017 neuplynuli dva roky. K objektívnej premlčacej dobe uviedol,

žemalabyťposúdenáako10ročná,keďžekonaniežalovanéhobolokonanímúmyselným.Použilnekalú
obchodnú praktiku a neprijateľné podmienky, jednalo sa o konanie úmyselné, len ťažko predstaviteľné
v rovine nedbanlivostnej. Poukázal na rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn.
16Co/1392/2014, ktorý mal predložiť už v konaní pred súdom prvej inštancie. Na základe uvedeného
navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti tak, že určí, že

predmetné zmluvy sú bezúročné a bezplatné, uloží žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1
325,59 eura s úrokom z omeškania od 01.04.2017 do zaplatenia a žalobcovi prizná nárok na náhradu
trov konania v rozsahu 100 %.4. Žalobca sa písomným podaním vyjadril k odvolaniu (k obom podaniam) žalovaného. S tvrdeniami
žalovaného v ňom uvedenými sa nestotožnil. Smernicu, na ktorú sa odvolával žalovaný, nepovažoval
za priamo záväznú, pričom zákon o spotrebiteľských úveroch nebol v rozpore s touto smernicou. Vo

vzťahu k náhrade trov konania uviedol, že žalovaný zapríčinil vznik sporu a odvolal sa na odôvodnenie
napadnutého rozsudku v tejto časti. Čo sa týka odvolania žalovaného v súvislosti s priznanými úrokmi z
omeškania, považoval tvrdenia žalovaného za nesprávne. Za kvalifikovanú výzvu k splneniu povinnosti
žalovaného sa považuje žaloba. Doba splatnosti záväzku vyplývajúca z bezdôvodného obohatenia
nebola ustanovená právnym predpisom a pokiaľ nebolo ani dohodnuté, omeškanie sa spravovalo §

563 Občianskeho zákonníka. V zmysle toho bol dlžník povinný splniť dlh prvý deň po tom, kedy bol o
plnenie veriteľom požiadaný.

5. K odvolaniu žalobcu sa písomne vyjadril žalovaný. Uviedol, že žalobca nesprávne posúdil a vyložil
odôvodnenie rozsudku v časti viažucej sa k I. výroku rozsudku. Žalobca mal možnosť domáhať sa
určenia, že poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, a nie domáhať

sa určenia, že zmluva je bezúročná a bez poplatkov. Nesúhlasil ani s tvrdením žalobcu, že uznesenie
Krajského súdu č.k. 25Co/394/2016-110 sa týkalo obdobnej právnej veci. Žalobca nepodal počas
konania pred súdom prvej inštancie návrh na pripustenie zmeny žaloby. Aj z tohto dôvodu sa dané
uznesenie nemohlo považovať za obdobnú právnu vec. K premlčaniu uviedol, že objektívna premlčacia
doba začína plynúť odo dňa, keď k bezdôvodnému obohateniu došlo. Nárok na vydanie bezdôvodného

obohatenia netvoril jeden celok. Premlčacia doba plynula samostatne pre každé čiastkové plnenie a
počítalo sa od pripísania jednotlivých platieb na účet žalovaného. Argumentáciu žalobcu považoval
za nedostatočnú a nesprávnu. Nebolo možné aplikovať desaťročnú premlčaciu dobu. Úmysel nebolo
možné v prípade nadobudnutia bezdôvodného obohatenia prezumovať. Navrhol, aby odvolací súd
odvolanie žalobcu zamietol a napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v častiach napadnutých

odvolaním žalovaného zrušil a vec vrátil súdu na ďalšie konanie.

6. Žalovaný sa písomne vyjadril aj k vyjadreniu žalobcu k odvolaniu žalovaného. Mal za to, že zmluva
o spotrebiteľskom úvere obsahovala všetky zákonné náležitosti. Argumentáciu žalobcu uvedenú vo
vyjadrení považoval za nedostatočnú a nesprávnu. Mal za to, že súd prvej inštancie mal žalovanému

priznať náhradu trov konania vzhľadom na skutočnosť, že žalobca aj žalovaný boli čiastočne úspešní.
Žalovaný bol úspešný vo väčšej časti ako žalobca, čo však nebolo v rozsudku zohľadnené. Súd
správne použil ustanovenie § 255 CSP, avšak nesprávne určil pomer úspechu žalobcu a žalovaného. Pri
rozhodovaní o nároku na úroky z omeškania a určení ich výšky vychádzal súd z nesprávneho právneho
posúdenia. Podanie žaloby sa nepovažovalo za písomnú výzvu na vrátenie bezdôvodného obohatenia

tak, ako to uvádza rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 11.11.2015 sp.zn. II. ÚS
751/2015. Tvrdenie žalobcu, že nárok na zaplatenie úrokov z omeškania vznikol žalobcovi odo dňa
nasledujúceho po dni podania žaloby neobstojí. Navrhol, aby odvolací súd v napadnutej časti zrušil a
vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

7. Z odvolania žalobcu a z odvolania žalovaného vyplývalo, že žalobca napadol rozsudok súdu prvej
inštancie v rozsahu I., III. a IV. výroku a žalovaný v rozsahu II. a IV. výroku. To znamená, že každý z
výrokov rozsudku bol napadnutý odvolaním prinajmenšom jednej zo strán.

8. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku, zákon číslo 160/2015 Z.z.,

ďalej len „CSP“), po zistení, že odvolania boli podané stranami sporu v zákonom stanovenej lehote
na podanie odvolania (§ 359, § 362 ods. 1 CSP) a zistení, že spĺňajú náležitosti § 363 CSP, viazaný
dôvodmi a rozsahom odvolaní (§ 379, § 380 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385
ods. 1 CSP), vec prejednal a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v celom
rozsahu podľa § 389 ods. 1 písm. a/ CSP zrušiť a podľa § 161 ods. 2 CSP konanie zastaviť.

9. Podľa § 389 ods. 1 písm. a/ CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak neboli
splnené procesné podmienky.

10. Podľa § 391 ods. 1 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu

prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť konanie
alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí.11. Podľa § 61 CSP, procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti; inak len
ten, komu ju zákon priznáva.

12. Podľa § 161 ods. 1, 2 CSP, (1) Ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania
prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné
podmienky“). (2) Ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie
zastaví.

13. Podľa § 134 CSP zahraničná právnická osoba sa v žalobe označuje názvom alebo obchodným
menom, adresou sídla, prípadne iným identifikačným údajom.

14. Podľa § 21 ods. 3, 4 Obchodného zákonníka (zákon číslo 513/1991 Zb. v znení neskorších
predpisov), (3) Podnikaním zahraničnej osoby na území Slovenskej republiky sa rozumie na účely tohto
zákona podnikanie tejto osoby, ak má podnik alebo jeho organizačnú zložku umiestnenú na území

Slovenskej republiky. (4) Oprávnenie zahraničnej osoby podnikať na území Slovenskej republiky vzniká
ku dňu zápisu podniku tejto osoby alebo jeho organizačnej zložky do obchodného registra v rozsahu
predmetu podnikania zapísanom v obchodnom registri. Návrh na zápis podáva zahraničná osoba.

15. Spôsobilosť byť účastníkom konania, označovaná aj ako procesná subjektivita, je základnou

podmienkou občianskeho súdneho konania a spočíva v existencii spôsobilosti určitého subjektu mať
procesné práva a povinnosti. Táto podmienka konania musí byť splnená tak na strane žalobcu, ako i na
strane žalovaného, a to v priebehu celého súdneho konania. Súd skúma splnenie tejto podmienky ex
offo nielen po začatí konania, ale i v ďalšom konaní. V prípade nedostatku tejto podmienky konania ide
o neodstrániteľnú prekážku konania, po zistení ktorej, súd konanie zastaví. Tento nedostatok nemožno

odstrániť podľa § 129 CSP, pretože nejde o vadu podania, spočívajúcu v jeho nesprávnosti
alebo neúplnosti. Spôsobilosť byť účastníkom konania má ten, kto má spôsobilosť mať práva a
povinnosti, inak len ten, komu u zákon priznáva (§ 61 CSP). Z tohto zákonného ustanovenia vyplýva,
že procesnou subjektivitou disponuje buď subjekt, ktorý má hmotnoprávnu subjektivitu, alebo subjekt,
ktorému procesnú subjektivitu zákon vyslovene priznáva.

16. V danej veci žalobca v podanej žalobe, doručenej súdu prvej inštancie dňa 30.03.2017, označil
žalovanú ako: „BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky, Karadžičova
2, Bratislava, IČO: 47 258 713, zapísaný: OR OS Bratislava I, oddiel Po, vložka č. 2990/B, pobočka
zahraničnej banky BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, so sídlom Boulevard Haussman 1, Paríž

750 09, Francúzska republika, konajúca na Slovensku prostredníctvom“. Z tohto označenia, ako aj zo
spisového materiálu vyplýva, že ide o organizačnú zložku zahraničnej právnickej osoby (pobočku). Touto
zahraničnou právnickou osobou je spoločnosť, v označení: BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE
SA, so sídlom Boulevard Haussman 1, Paríž, Francúzsko, zapísaná v obchodnom registri obchodu
a spoločností pod č. 54209790. V záhlaví napadnutého rozsudku bol žalovaný uvedený tak, ako ho

žalobca uviedol vo svojej žalobe, teda len vo forme pobočky zahraničnej banky.
16.1. Podľa § 7 ods. 1 Obchodného zákonníka, organizačnou zložkou podniku sa rozumie odštepný
závod alebo iný organizačný útvar podniku podľa tohto zákona alebo osobitného zákona. Odštepný
závod je organizačná zložka podniku, ktorá je ako odštepný závod zapísaná v obchodnom registri.
Pri prevádzkovaní odštepného závodu sa používa obchodné meno podnikateľa s dodatkom, že ide

o odštepný závod. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia obdobné postavenie ako odštepný závod má aj
iná organizačná zložka, ak zákon ustanovuje, že sa zapisuje do obchodného registra. Takýmto iným
organizačným útvarom, ktorý má rovnaké postavenie ako odštepný závod, je napr. pobočka zahraničnej
banky (§ 2 ods. 8 zákona číslo 483/2001 Z.z. o bankách v znení neskorších predpisov).
16.2. Odštepný závod je organizačná zložka podniku podnikateľa, ktorá sa zapisuje do obchodného

registra. Odštepný závod nemá právnu subjektivitu. Najvýznamnejším dôsledkom zriadenia
organizačnej zložky vo forme odštepného závodu je, že vedúci takéhoto odštepného závodu, ktorý je
zapísaný do obchodného registra, je splnomocnený za podnikateľa robiť všetky úkony týkajúce sa tejto
zložky. Obdobné postavenie má aj iná organizačná zložka, ak sa zapisuje do obchodného registra.
Takouto organizačnou zložkou je aj organizačná zložka zahraničnej právnickej osoby, napr. aj pobočka

zahraničnej banky, resp. finančnej spoločnosti. Podľa § 61 CSP takáto organizačná zložka právnickej
osoby nemá spôsobilosť byť účastníkom konania, pretože nemá spôsobilosť mať práva a povinnosti
podľa § 18 ods. 1 a ods. 2 Občianskeho zákonníka, teda nemá právnu subjektivitu a ani zákon jej
túto spôsobilosť nepriznáva. Spôsobilosť byť účastníkom konania má v zmysle konštantnej judikatúrylen zahraničná právnická osoba, a nie jej organizačná zložka a to aj napriek tomu, že je zapísaná v
obchodnom registri. Účastníkom konania preto musí byť pred súdom zahraničná právnická osoba, a to
i v prípade, že sa bude jednať o spor týkajúci sa jej organizačnej zložky.

16.3. Z označenia žalovaného v danom prípade v podanej žalobe, jednoznačne vyplýva, že žaloba
smerovala voči žalovanému, označenému ako pobočka zahraničnej banky (BNP PARIBAS PERSONAL
FINANCE SA pobočka zahraničnej banky, Karadžičova 2, Bratislava, IČO: 47258713, zapísaný: OR OS
Bratislava I, oddiel Po, vložka č. 2990 B), ktorá však nemá spôsobilosť byť účastníkom konania (stranou
sporu). V danom prípade ide o neodstrániteľnú podmienku konania.

17. Na základe uvedených skutočností dospel odvolací súd záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie bolo potrebné v celom rozsahu v zmysle § 389 ods. 1 písm. a) CSP zrušiť a konanie zastaviť.

18. Za predpokladu, že by žalovaným subjektom bola právnická osoba, ktorá má právnu subjektivitu,
prináležala by jej v zmysle ustanovení § 256 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP náhrada trov konania pred

súdom prvej inštancie, ako aj odvolacieho konania. V dôsledku nesprávneho označenia žalovaného v
danom spore, ktorý v takomto označení nemá procesnú spôsobilosť byť stranou sporu, spôsobil žalobca
zastavenie konania. Keďže však žalovaný nemal právnu subjektivitu, nebolo komu priznať náhradu trov
konania a náhradu trov odvolacieho konania. Z uvedeného dôvodu odvolací súd o náhrade trov konania
nerozhodol.

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP),
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).