Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 15. máj 2019

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 1To/9/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1515010627
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 05. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Zelenayová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1515010627.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Ivety Zelenayovej a sudcov Mgr.
Marcely Kosovej a JUDr. Richarda Molnára, v trestnej veci obžalovaného S. U., pre zločin týrania blízkej
osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a) Tr. zák. a iné, o odvolaní obžalovaného proti
rozsudku Okresného súdu Bratislava V, sp. zn. 7T/82/2015 z 26.06.2017 na neverejnom zasadnutí
konanom dňa 15. mája 2019 v Bratislave, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. b/, písm. c/, písm. d/ Tr. por. z r u š u j e sa napadnutý rozsudok v celom
rozsahu.

Podľa § 322 ods. 1 Tr. por. vec sa v r a c i a Okresnému súdu Bratislava V, aby ju v potrebnom
rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súdu prvého stupňa bol obžalovaný S. U. uznaný za vinného v bode 1/ z
prečinu nebezpečného vyhrážania podľa §360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zák. s poukazom na § 139
ods. 1 písm. c) Tr. zák. a v bode 2/ zo zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods.
1 písm. a) Tr. zák. na skutkovom základe, že :

1. obvinený S. U. od decembra roku 2008 do 08.07.2009 v Bratislave v obytnom panelovom dome,

ako aj na ulici na adrese I. č. X sa svojej svokre poškodenej J. F., s ktorou v tom čase žil v spoločnej
domácnosti a jej rodine vyhrážal zabitím, „odbachnutím, s tým, že to mal urobiť už dávno“, ďalej sa jej
telefonicky do miesta trvalého bydliska vyhrážal, že „na jej rodinu pošle ľudí, ktorí s nimi zatočia“, čím
u poškodenej J. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom I. ul. č. X, D. vyvolal dôvodnú obavu o jej život a o
život jej dcéry a vnúčat,

2. obvinený S. U. minimálne od septembra roku 2008 do 06.07.2009, prevažne v byte nachádzajúcom
sa na 6. poschodí na I. ul. č. X v D. N., v mieste jej trvalého bydliska, svojej manželke poškodenej
N. U., rod. F., nar. XX.XX.XXXX, vulgárne nadával, bezdôvodne ju bil päsťami, kopal po celom tele,
trhal jej vlasy, vyhrážal sa jej zbraňou, zabitím, ktoré konanie sa vyznačovalo istým stupňom bezcitnosti,
odopieral jej prístup k dcére, nútil ju vykonávať prostitúciu, pričom závery psychologického posudku
znalkyne z odboru klinickej psychológie dospelých, konštatovali, že poškodená N. U. rod. F. vnímala

správanie obvineného S. U. voči svojej osobe ako mimoriadne záťažové a stresujúce, jeho správanie
v nej vyvolávalo veľký strach a stres, spôsobovalo jej značné psychické utrpenie, ktorým správaním
obvineného S. U. poškodená N. U. utrpela psychickú ujmu a trpí syndrómom týranej ženy.

Za to bol prvostupňovým súdom odsúdený podľa § 208 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 37 písm. h), m), §
38 ods. 2, ods. 4, § 41 ods. 2, § 42 ods. 1 Tr. zák. k súhrnnému trestu odňatia slobody v trvaní 5 (päť)

rokov a 6 (šesť) mesiacov. Pre výkon tohto trestu bol podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák. zaradený doústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Podľa § 73 ods. 2 písm. c) písm. d), § 74 ods.
1 Tr. zák. bolo obžalovanému uložené aj ochranné protitoxikomanické liečenie ústavnou formou.

Podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. súd zrušil rozsudok Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 5T/108/09 zo dňa
05.10.2009 v spojení s uznesením Krajského súdu Bratislava sp. zn. 4To 140/09 zo dňa 14.01.2010 a
to v časti výroku o treste, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak
vzhľadom na zmenu ku ktorej došlo zrušením stratili podklad.

Proti tomuto rozsudku dňa 10.06.2018, teda v zákonnej pätnásťdňovej lehote od jeho oznámenia, podľa
§ 309 ods. 1 Tr. por., ako osoba oprávnená na podanie odvolania podľa § 307 ods. 1 písm. b/ Tr. por.
podal odvolanie obžalovaný S. U. a to proti všetkým jeho výrokom, ako aj voči konaniu, ktoré mu
predchádzalo, ako aj z dôvodu, že podal sťažnosť na sudkyňu so žiadosťou o odňatie a prikázanie veci
inému súdu, čo odignorovala a preto zároveň podal sťažnosť voči sudkyni, čo následne ešte písomne
budekonkretizovať.Prostredníctvomobhajcuuviedol,ževovzťahuknamietanémukonaniuspoukazom

na § 213 ods. 1 Tr. por. uviedol, že zo spisového materiálu vyplýva, že mu bolo upreté právo nielenže sa
zúčastniť jednotlivých úkonov trestného konania, ale o konaniach ani nebol upovedomovaný a preto mu
bola odňatá, hoci len teoretická možnosť konzultovať výsluchy jednotlivých svedkov so svojimi vtedy
aktuálnymi obhajcami pred ich konaním, pretože ani nevedel, kedy a aké úkony trestného konania
(najmä výsluchy svedkov a poškodených) sa vykonávajú a nemal možnosť pripraviť nielen seba, ale

ani vtedajšieho obhajcu na tieto úkony. Po prvý krát bol o úkonoch trestného konania upovedomený
vyšetrovateľom až listom zo dňa 07.01.2013 (č.1.105), ktorý mu však nebol doručený. V tejto súvislosti
dáva do pozornosti odvolacieho súdu obsah vyšetrovacieho spisu na č.l. 104 a nasl., z ktorého vyplýva,
vtedajší advokát S.. A. ho už vo veci nezastupoval (list OR PZ BA V zo dňa 07.01.2013), napriek
tomu bol ako jediný upovedomovaný o úkonoch trestného konania. Z uvedeného dôvodu namietal

napríklad konanie výsluchu J. F. zo dňa 13.12.2010 po vznesení obvinenia, o konaní ktorého vôbec
nebol upovedomený. Ďalším procesným pochybením, ktoré namietal, je osoba znalkyne N.. N. J. N.,
N.., ktorá ako znalec bola dňa 28.02.2012 vyčiarknutá zo zoznamu znalcov vedeného MS SR a teda
v čase jej výsluchu na hlavnom pojednávaní dňa 20.04.2017 už nebola znalkyňou v odboroch, v rámci
ktorých pôvodne vypracovala znalecký posudok, napriek tomu bola vypočutá v konaní pred súdom ako

znalec. Súd mal túto okolnosť pred jej výsluchom na hlavnom pojednávaní overiť, minimálne dopytom
u znalkyne a postupovať iným procesným spôsobom, napr. pribratím iného znalca a podobne.

K výroku o vine namietal, ako sa vyjadril i na hlavnom pojednávaní, že odmieta vinu, ako ju ustálil I. st.
súdvnapadnutomrozsudku,pretoženiejezaloženánajednoznačnýchapresvedčivýchdôkazoch,ktoré

by sami osebe, ale aj spolu s inými vo veci vykonanými dôkazmi by mali vytvoriť pomyselnú reťazovú
os, do ktorej by jednotlivé dôkazy zapadali. Uviedol, že sa priznáva k vyhrážaniu a jednorazovému
fyzickému ataku na poškodenú N. U., ako uviedol na hlavnom pojednávaní dňa 02.02.2017, ktoré však
nenapĺňa skutkovú podstatu prečinu vyhrážania podľa § 360 Tr. zák. Odmieta záver I. st. súdu, že sa
mal dopustiť aj iného, v rozsudku uvedeného konania, či už voči J. F. alebo N. U.. Pokiaľ ide, či už o

verbálny alebo fyzický útok na N. U. vysvetlil, čo ho viedlo k takémuto konaniu (našiel svoju dcéru po
celom dni hladnú v „opatere“ poškodenej, čo ho rozčúlilo). Chápe, že toto konanie je právne neprijateľné,
ale ľudsky však vysvetliteľné.

Vytkol prvostupňovému súdu, že na jednej strane konštatuje, že sa opiera o výpoveď poškodenej U. z

11.04.2012,ktorúpovažujezapravdivú,pretoženebolapodvplyvomdrog,resp.psychikuovplyvňujúcich
liekov, na strane druhej neberie do úvahy vyhlásenie tej istej poškodenej z 12.05.2016 (č.l. 334) o
nepravdivosti svojich výpovedí, ktoré vyhlásenie, ako sama poškodená uviedla, rovnako urobila bez
vonkajších vplyvov návykových látok a podobne. V tomto smere poukázal na osobu poškodenej U.,
ktorá bola dlhoročnou drogovo závislou osobou, prostitútkou, osobou liečiacou sa v zariadení Predná

Hora a dal do pozornosti odvolacieho súdu vierohodnosť jej výpovede. Nechápe, ako môže súd ustáliť
u poškodenej U. syndróm týranej osoby na základe jej neustále sa meniacej výpovede, na základe
výsluchu N.. N., ktorá už v čase jej výsluchu nebola znalcom, ktorá ho pravidelne navštevovala
vo výkone trestu odňatia slobody, s ktorou splodil po údajnom týraní 2 deti, ktorá s ním intímne
žila, dobrovoľne prostituovala a z tejto činnosti nosila domov peniaze. Za pravdu označil, že i on si

niekoľkokrát všimol na tele poškodenej U. stopy po násilí, tieto však mohli pochádzať z jej „pracovných“
aktivít, ktoré ako prostitútka vykonávala.Pokiaľ ide o skutok nebezpečného vyhrážania J. F., ktorá je matkou poškodenej U., jednoznačne
odmietol takého konanie s konštatovaním, že vo veci vypočutí svedkovia, o ktorých výpovede oprel súd
záver o jeho vine, sú rodinní príslušníci alebo iné blízke osoby, ktoré sú vo veci i voči jeho osobe zaujaté.

Vzhľadom k uvedenému je toho názoru, že aj bez ohľadu na procesné pochybenia, nie je možné a to ani
na základe jeho doznania konštatovať nebezpečné vyhrážanie ani vo vzťahu k poškodenej U., pretože
vzhľadom k spôsobu ich spolužitia nemohla takéto vyhrážanie brať vážne, nemohlo vzbudiť u nej obavu
o život a zdravie tak, ako to vyžaduje § 360 Tr. zák. a preto podal odvolanie aj proti trestu.

Obžalovaný, v samostatnom písomnom podaní, označenom ako sťažnosť pre porušenie zákona, ktoré
odvolací súd považoval, podľa jeho obsahu, za dôvody jeho odvolania, namietal, že sudkyňa okresného
súdu JUDr. Erika Némethová Štiffelová sa podľa jeho názoru dopustila viacerých porušení zákona.
Vytýkala mu, že nepreberal predvolania na súdy, pridelila mu viacero obhajcov, ktorí mu následne
boli zrušení, lebo obhajoba už nebola povinná, pričom naďalej dostávali predvolania oni a nie on.

Počas pojednávania súdna znalkyňa oznámila, že už nie je zapísaná v zozname súdnych znalcov,
čo sudkyňa vzala na vedomie, ale následne vyhlásila, že to nevadí a na znalecký posudok sa môže
prihliadať. Prejednávaný prípad, ktorý sa mu dáva za vinu trvá od roku 2008, súdna psychiatrička mu
nariadila súdnu protidrogovú liečbu, pričom nevie z akého dôvodu, nakoľko už 5 rokov nepožíva žiadne
drogy. Krátkodobo užíval pervitín a dlhodobo kokaín. Vie, že jeho exmanželka ho nakazila v roku 2013

pohlavnou chorobou HIV, prestal užívať drogy, lebo sa zrýchľoval cyklus k jeho smrti. Žiadal preto, aby
mukrajskýsúdspraviladalvyhotoviťnovéznalecképosudkyatedažiadaonovéznaleckédokazovanie.
Uviedol tiež, že na okresnom súde podal žiadosť o odňatie a prikázanie veci inému súdu, avšak súd to
nevzal na vedomie a zamietol to. Preto sudkyňu považuje za príliš zaujatú voči nemu. Sama to dokazuje
tým, že jeho exmanželka N. U. dodala súdu vyhlásenie, že skutok, ktorý sa mu dáva za vinu sa nestal

a bola k tomu nahovorená, čo mu oznámil až pridelený advokát JUDr. K. W.. Uviedol tiež, že chcel
dať predvolať svedkov, ktorí by svedčili v jeho prospech, čo však sudkyňa nezapísala do spisu a ani
mu to nebolo umožnené. Záverom položil otázku, prečo si ho exmanželka N. U. vzala 06.06.2009 za
manžela, keď ju mal od roku 2008 týrať, lebo aká týraná žena si vezme za manžela toho, kto ju týra
už pred svadbou.

Odvolanie obžalovaného bolo v súlade s § 314 Tr. por., v záujme zachovania kontradiktórnosti konania,
zaslané prokuratúre na prípadné vyjadrenie k nemu, čo využil prokurátor vo vyjadrení z 18.07.2018,
v ktorom s poukazom na podanú obžalobu z 28.10.2015 a obžalovaným napadnutý prvostupňový
rozsudok, k tvrdeniam obžalovaného v odôvodnení jeho odvolania, týkajúce sa upretia práva na

obhajobu v prípravnom konaní, ako aj na hlavnom pojednávaní, sú podľa názoru prokurátora nepravdivé
atiežirelevantné.Kargumentomtýkajúcichsaodopretia,čoajteoretickejmožnostikonzultovaťvýsluchy
svedkov a návrhy s aktuálne činnými obhajcami uviedol, že obžalovaný S. U. v čase výsluchov svedkov
J. F., S. F. a J. F., bol v čase termínov ich výsluchov 07.08.2013 v justičnom zariadení Justizanstalt
Stein, Rakúsko vo výkone trestu odňatia slobody, a preto bol o nich upovedomovaný jeho, v tom čase

činný obhajca S.. A. A.. Po jeho návrate na Slovensko a vzatí do väzby vykonávanej v ústave na
výkon väzby Bratislava, bol vyzvaný vyšetrovateľom PZ, aby si zvolil obhajcu na plnú moc, inak mu
bude ustanovený obhajca. Túto výzvu prevzal S. U. dňa 23.10.2014, čo potvrdil svojim podpisom.
Následne bol dňa 20.04.2015 vyšetrovateľom PZ opätovne vyzvaný, aby si zvolil obhajcu, ktorú
prevzal dňa 29.04.2015, čo potvrdil svojím podpisom. Vzhľadom k tomu, že si obhajcu nezvolil, bol

mu opatrením sudcu pre prípravné konanie Okresného súdu Bratislava V dňa 12.06.2015 ustanovený
obhajca S.. N. O., ktorý splnomocnil svoju koncipientku K.. Q. H., na účasť na úkonoch - výsluchu
obvineného a jeho konfrontácii s poškodenou N. U., ktoré oba úkony sa konali dňa 30.09.2015 za jej
účasti. K údajnému procesnému pochybeniu ohľadne znalkyne N.. N. konštatoval, že znalkyňa z odboru
psychológie, odvetvie klinická psychológia dospelých N.. N. J. N. (v čase pribratia do konania I.) bola

pribratá uznesením vyšetrovateľa PZ z OR PZ Bratislava V, dňa 10.03.2011, teda takmer rok pred jej
vyčiarknutím zo zoznamu znalcov vedeným MS SR. Je preto absolútne nelogické, aby si súd na hlavné
pojednávanie predvolával inú osobu (ako legitímnym spôsobom pribratého spracovateľa znaleckého
posudku), ktorá by pre potreby jeho rozhodnutia relevantnejšie a najmä verifikovatelnejšie ozrejmila
závery svojho znaleckého posudku, týkajúceho sa psychologického vyšetrenia poškodenej N. U. a

ustálenia záveru, či bola zo strany obžalovaného S. U. týraná alebo nie. Podľa prokurátora nie je takisto
dôvod neveriť ani argumentom svedkov J. F., S. F., rodičov poškodenej N. U. a J. F. - brata poškodenej,
s ktorým bol S. U. v predchádzajúcom výkone trestu odňatia slobody, ktorí svojimi výpoveďami iba
ozrejmili ich vzájomné "spolužitie” s obžalovaným, a tým iba zosilnili dôkaznú situáciu, tvoriacu ucelenúreťaz dôkazov, svedčiacich proti obžalovanému S. U.. Sám obžalovaný S. U. priznáva protiprávne
konanie vo vzťahu k poškodenej N. U., ako jednorazový fyzický atak, avšak bagatelizuje jeho závažnosť,
hoci z vykonaného dokazovania vyplynulo, že práve on bol nielen iniciátorom jej konzumácie drog a

vykonávania prostitúcie jeho manželky - poškodenej N. U., najmä v Rakúsku, ale taktiež páchateľom
protiprávnej činnosti, ktorú precizoval na hlavnom pojednávaní, krádežami a natáčaním pornografických
materiálov, ktoré uverejnil prostredníctvom siete Youtube. Na základe takto vykonaného dokazovania
má za, že celé dokazovanie vo vzťahu k ustáleniu viny obž. S. U. ako v prípravnom konaní, tak aj na
hlavnom pojednávaní bolo vykonané v súlade so zákonom, a preto navrhol odvolanie obžalovaného S.

U. ako nedôvodné zamietnuť.

Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací (§ 315 ods. 1 Tr. por.), primárne konštatoval prípustnosť
podaných odvolaní (306 ods. 1 Tr. por.) a absenciu dôvodov na rozhodnutie podľa § 316 ods. 1 alebo
ods. 3 Tr. por. a preto podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im

predchádzalo, riadiac sa pritom zásadou, že na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len
vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. a dospel k záveru, že odvolanie
obžalovaného ječiastočnedôvodné,ikeďajzinýchdôvodov,nežktorýminamietalnapadnutýrozsudok.

Z vyššie uvedeného vyplýva, že povinnosťou odvolacieho súdu na základe revízneho princípu,

determinovaným uvedeným ustanovením, je preskúmanie len tých výrokov, proti ktorým odvolateľ
podal odvolanie a preskúmanie správnosti postupu konania, ktoré predchádzalo týmto napadnutým
výrokom rozsudku. Výnimku z uvedenej zásady a to, že odvolací súd musí prihliadnuť aj na chyby,
ktoré síce odvolaním neboli vytýkané, ale ktoré sú takej povahy, že by odôvodňovali (po právoplatnosti
rozsudku) podanie mimoriadneho opravného prostriedku, a to dovolania na základe ustanovenia §

371 ods. 1 Tr. por.

Na neverejnom zasadnutí odvolací súd, v rámci prieskumnej povinnosti determinovanej podaným
odvolaním obžalovaného zistil, že boli zistené chyby rozsudku, najmä pre nejasnosť a
neúplnosť jeho skutkových zistení, nevysporiadanie sa so všetkými okolnosťami významnými

pre rozhodnutie (§ 321 ods. 1 písm. b) Tr. por.), pričom vznikli aj pochybnosti o správnosti
skutkových zistení napadnutých výrokov, na ktorých objasnenie treba dôkazy opakovať alebo
vykonať ďalšie dôkazy ( § 321 ods. 1 písm. c) Tr. por.), že napadnutým rozsudkom bolo
porušené ustanovenie Trestného zákona ( § 321 ods. 1 písm. d) Tr. por.).

Podľa § 321 ods. 1 písm. b/ Tr. por. odvolací súd zruší napadnutý rozsudok pre chyby napadnutých
výrokov rozsudku, najmä pre nejasnosť alebo neúplnosť jeho skutkových zistení alebo preto, že sa súd
nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie.

Podľa § 321 ods. 1 písm. c/ Tr. por. odvolací súd zruší napadnutý rozsudok, ak vzniknú pochybnosti o
správnosti skutkových zistení napadnutých výrokov, na ktorých objasnenie treba dôkazy opakovať alebo
vykonať ďalšie dôkazy.

Podľa § 321 ods. 1 písm. d/ Tr. por. odvolací súd zruší napadnutý rozsudok, ak bolo napadnutým
rozsudkom porušené ustanovenie Trestného zákona.

Podľa § 322 ods. 1 Tr. por. ak po zrušení napadnutého rozsudku alebo niektorej jeho časti treba urobiť vo
veci nové rozhodnutie, vráti odvolací súd vec spravidla súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu

znovu prejednal a rozhodol.

Jednou zo základných zásad rekodifikovaného trestného konania je zásada náležitého zistenia
skutkového stavu veci, upravená v § 2 ods. 10 Tr. por., podľa ktorej orgány činné v trestnom konaní
postupujú tak, aby bol zistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu

nevyhnutnom na ich rozhodnutie. Dôkazy obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy
majú aj strany. Orgány činné v trestnom konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace
protiobvinenému,akoajokolnosti,ktorésvedčiavjehoprospech,avobochsmerochvykonávajúdôkazy
tak, aby umožnili súdu spravodlivé rozhodnutie.Náležité zistenie skutkového stavu veci je nevyhnutným a základným predpokladom pre spravodlivé
rozhodnutie. Zásada náležitého zistenia skutkového stavu veci je veľmi úzko prepojená aj so zásadou

stíhania zo zákonných dôvodov (§ 2 ods. 1Tr. por.), keďže práve náležité zistenie skutkového stavu
veci je predpokladom jednak na to, že trestné stíhanie bolo vedené v súlade so zákonom, jednak
na spravodlivé rozhodnutie vo veci. Primárnym cieľom zásady náležitého zistenia skutkového stavu
veci je umožniť súdu spravodlivé rozhodnutie. Súvisí to s predmetom zákona a jeho účelom,
ktorým je náležité zistenie trestných činov a spravodlivé potrestanie páchateľov a uskutočnenie

spravodlivého procesu.

Podľa § 2 ods. 1 Tr. por. nikto nemôže byť stíhaný ako obvinený ináč než zo zákonných dôvodov a
spôsobom, ktorý ustanovuje tento zákon.

Citované ustanovenie zákona vychádza z článku 7 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého

nikoho nemožno stíhať alebo pozbaviť slobody inak, ako z dôvodov a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.
Podstatu tohto ústavného článku tvorí vyjadrenie zásady riadneho zákonného procesu.

Podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd, veta prvá, každý má právo na to, aby jeho
záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach a záväzkoch alebo oprávnenosti
akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu. Právo obžalovaného na spravodlivý zákonný súdny
proces, stíhanie len zo zákonných dôvodov, je najdôležitejšou zásadou trestného konania.

Prvostupňový súd konal vo veci na základe obžaloby podanej prokurátorom Okresnej prokuratúry

Bratislava V, 2Pv 32/15/1105-10 z 02.11.2015, pričom postupne na hlavných pojednávaniach vykonal
dokazovanie výsluchmi obžalovaného S. U., poškodených J. F., N. U. a svedkov J. F., Q. H., A. A.,
výsluchmi znalkýň N.. N. J. N. N.. a K.. Z. H., prečítaním svedeckých výpovedí C. C. a S. F.,
ako aj oboznámením listinných dôkazov, pričom po vyhodnotení uvedených dôkazov rozhodol o vine
obžalovaného, zhodne s podanou obžalobou a odsúdil ho tak, ako vyplýva z vyššie uvedeného. Po

takto vykonanom dokazovaní, zhodnotení jednotlivých dôkazov jednotlivo, ako aj vo vzájomnej súvislosti
dospel prvostupňový súd k záveru, že skutok tak, ako je popísaný vo výrokovej časti rozsudku sa stal,
dopustil sa ho obžalovaný, jeho konanie kvalifikoval v bode 1. ako prečin nebezpečného vyhrážania
podľa §360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zák., s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c) Tr. zák., v bode 2. ako
zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a) Tr. zák., po stránke subjektívnej

aj objektívnej.

Pri uznaní viny súd vychádzal predovšetkým z výpovedí svedkov poškodených U. a F., svedkov J. F.,
S. F., H. a lekárskych správ z vyšetrení poškodenej U.. Obžalovaný uviedol, že obžalovanú (správne
poškodenú) bil, pretože mal na to dobrý dôvod (nestarala sa o ich dieťa, podvádzala ho). Všetky

dôkazy v súhrne preukazujú, že medzi obžalovaným a jeho exmanželkou poškodenou U. dochádzalo k
verbálnym aj fyzickým konfliktom. Obaja sú nie len vzájomne závislí na sebe, ale aj dlhoroční narkomani
so závislosťou, okrem iného, na pervitíne. Vyjadrením znalkyne N.. N. tak v prípravnom konaní, ako
aj na hlavnom pojednávaní bolo zistené, že poškodená U. trpí syndrómom týranej ženy a potvrdila, že
bolesť u obetí je o to intenzívnejšia, napriek spôsobovanej bolesti, že svojho tyrana miluje. Súd s určitou

rezervou pristupoval k výpovediam obžalovaného aj poškodenej U.. U obžalovaného, s poukazom aj
na závery znaleckého posudku, ako osoby s rysmi disocialnými, histrionskými, narcistickými (viď napr.
rozpory v obžalovaným uvádzanom nedokončenom vysokoškolskom vzdelaní) u obžalovanej ( správne
poškodenej) ako nevyzretej osobnosti, ktorá dokáže ,,pravdivo a objektívne“ vypovedať, len keď nie
je pod vplyvom obžalovaného (viď napr. vyjadrenie poškodenej U. na čl. 334 oproti jej výpovedi na

hlavnom pojednávaní). Obaja sú zároveň dlhoroční, ťažkí narkomani. Po dôslednom vyhodnotení ich
výpovedí mal súd jednoznačne za to, že obžalovaný poškodenú U. týral s tým, že neobstojí vyjadrenie
obžalovaného, že poškodenú bil len z dobrých dôvodov a zaslúžene. Na jednej strane jej robil pasáka,
ale na druhej strane ju bil za neveru. Jednoznačne bolo preukázané, že obžalovaný o spôsobe obživy
poškodenej vedel, dokonca sa na ňom sám aktívne podieľal a je absolútne nekritický ku svojmu konaniu,

akoajksvojejosobeadrogovejzávislosti,keďuvádzal,žedrogynaňomnebolocítiťaabstinenčnéstavy
ani krízy nemával. Podľa súdu z vykonaného dokazovania bol preukázaný presný opak, že obžalovaný
má vážne problémy spojené s užívaním drog, tieto v ňom zvyšovali agresivitu, dostávali ho do záchvatov
agresivity a tento záver dokumentuje aj jeho právoplatné odsúdenie Okresným súdom Bratislava I,sp. zn. 5T/108/2009. Podľa okresného súdu nad všetku pochybnosť vykonaným dokazovaním bolo
preukázané, že obžalovaný sa nebezpečne vyhrážal poškodenej F., ktorá tieto vyhrážky mala za reálne
uskutočniteľné a z obžalovaného mala strach. Nejednalo sa o nejaké výnimočné konanie obžalovaného,

naopak bol to pre neho bežný spôsob komunikácie, ako dosiahnuť svoje.

Krajský súd preskúmaním veci dospel k záveru, že doposiaľ vykonané dôkazy na hlavnom pojednávaní,
aj keď zakladajú veľmi vážne podozrenie, že obžalovaný sa mohol dopustiť žalovaných skutkov,
neumožňujú zatiaľ bez akýchkoľvek pochybností prijať záver o jeho vine. Rozhodnutie okresného súdu

je totiž založené na neúplných skutkových zisteniach, ktoré vyplývajú aj z doteraz neúplne preverených
obhajobných tvrdení obžalovaného, ako aj z nesprávneho procesného postupu prvostupňového súdu,
z ktorého dôvodu je rozhodnutie okresného súdu minimálne predčasné.

V nadväznosti na vyššie uvedené a aj vyššie uvedené odvolacie námietky obžalovaného, ohľadne
nedostatočne vykonaného dokazovania, bude musieť okresný súd vykonať a vysporiadať sa s nimi.

Primárne odvolací súd poukazuje na nesústredene a nedôvodne dlhé a prieťahovo vedené prípravné
konanie, čomu nasvedčujú aj úradný záznam so závermi a opatrením ( č.l. 247- 248)a záznam o
previerke spisu s ( č.l 249) prokurátora.

Napriek tomu, že poškodená J. F. podala trestné oznámenie na obžalovaného 20.05.2009, začaté
trestné stíhanie a vznesené obvinenie bolo obžalovanému 08.07.2009( skutok 1.), ktoré mu bolo
oznámené a aj doručené už pri prvom výsluchu 09.03.2011, ale napriek tomu mu bolo opakovane
doručované aj 02.02.2015. Poškodená N. U. vypovedala ku skutku 13.12.2010, v ktorom podrobne
popísala správanie obžalovaného voči nej a aj jej matke, pričom až 21.03.2012 bolo začaté trestné

stíhanie a vznesené obvinenie obžalovanému pre skutok v bode 2. až 21.03.2012, ktoré bolo
obžalovanému oznámené jeho doručením 29.03.2012. V prípravnom konaní boli následne vykonané
dôkazy tak, ako vyplýva z previerky vyšetrovacieho spisu z 03.07.2014 a zo záznamu o vykonaní
previerky z 09.07.2014( č.l. 247-249).

Po podaní obžaloby súdu sa podarilo vykonať prvé meritórne hlavné pojednávanie až 02.02.2017,
na ktorom súd vypočul obžalovaného, ktorý po poučení súdom vyhlásil, že je nevinný a následne k
obom skutkom bol podrobne vypočutý jednak prokurátorom, tak aj obhajcom, následne bola podrobne
vypočutá poškodená N. U., ktorá svojou výpoveďou usvedčovala obžalovaného zo spáchania nielen
skutku v bode 2., ale aj skutku v bode 1., ohľadne poškodenej J. F.. Toto hlavné pojednávanie bolo

odročené na 20.04.2017, na ktorom súd vykonal dokazovanie výsluchmi znalkýň N.. N. J. N. N.. a K.. Z.
H., poškodenej J. F., svedkov J. F., Q. H., ktoré hlavné pojednávanie bolo odročené na ďalšie hlavné
pojednávanie 26.06.2017, ktoré sa vykonalo v neprítomnosti obžalovaného v zmysle § 252 ods. 2 Tr.
por. Na tomto bol vypočutý svedok A. A., zákonným postupom boli prečítané výpovede svedkov C. C. a
S. F. a oboznámené pripojené spisy, listinné dôkazy a dokumentačné materiály, ako vyplýva zo zápisnice

z hlavného pojednávania a po prednese záverečných rečí bol prvostupňovým súdom vyhlásený vyššie
uvedený, odvolaním obžalovaného napadnutý rozsudok.

Pokiaľ ide o odvolaciu námietku obžalovaného, ohľadne výsluchu znalkyne N.. N. J. N. N.., je
potrebné uviesť,žetátobolaopodstatnená. Menovanáznalkyňazodborupsychológia,odvetvieklinická

psychológia detí a klinická psychológia dospelých, bola pribratá do konania uznesením vyšetrovateľa
PZ z 10.03.2011 (ešte pod priezviskom I.) na vyšetrenie a podanie znaleckého posudku poškodenej
N. U. a vieryhodnosti jej výpovede, vo veci začatého trestného stíhania a vzneseného obvinenia pre
prečinnebezpečnéhovyhrážania(skutokvbode1.),ktorýznaleckýposudokznalkyňapodala20.06.2011
pod č. 23/2011. Následne bola k znaleckému posudku ako znalkyňa vypočutá na hlavnom pojednávaní

20.04.2017, pričom zotrvala na záveroch svojho posudku a odpovedala na otázky prokurátora a obhajcu
obžalovaného a aj po oboznámení s výpoveďou poškodenej z 02.02.2017, pričom na záver svojej
výpovede uviedla, že už je vyčiarknutá zo zoznamu znalcov a tlmočníkov v roku 2012. Pokiaľ okresný
súd pri uznaní viny obžalovaného vychádzal aj z tohto dôkazu, postupoval v rozpore so zákonom.
Pribratie znalca do konania a jeho výsluch upravujú ustanovenia § 143, 144 Tr. por. Podľa § 144 ods.

1 Tr. por. znalec musí byť pri pribratí upozornený na povinnosť bez odkladu oznámiť skutočnosti, pre
ktoré by mohol byť vylúčený alebo ktoré mu vo veci bránia byť činný ako znalec. Musí byť tiež poučený
o význame znaleckého posudku z hľadiska všeobecného záujmu a o trestných následkoch vedome
nepravdivého znaleckého posudku. Ak teda súd pred výsluchom N.. N. N., ktorá už v čase jej výsluchunebola zapísaná v zozname znalcov vedenom Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky len
poučil v zmysle vyššie uvedeného zákonného ustanovenia, týkajúceho sa poučenia znalcov, za danej
situácie mohol prvostupňový súd menovanú znalkyňu vypočuť, ale až po tom, čo zloží sľub podľa §5

ods. 7 zákona č. 382/2004 Z.z.
o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov tak, aby mohla
nielen vypovedať k podanému znaleckému posudku, ale aj odpovedať na položené otázky procesných
strán, ako znalkyňa.

Naviac odvolací súd, vzhľadom na podaný znalecký posudok menovanej znalkyne a štádium
prípravného konania (vznesené obvinenie len ku skutku v bode1.) a psychologické vyšetrenie
poškodenej znalkyňou (10.06.2011), je zrejmé, že znalkyňa nemala k dispozícii výpovede poškodenej
z neskorších dátumov, kedy až 21.03.2012 bolo začaté trestné stíhanie a vznesené obvinenie
obžalovanému pre zločin týrania blízkej a zverenej osoby vo vzťahu k tejto poškodenej. Len
oboznámenie znalkyne s výpoveďou poškodenej na hlavnom pojednávaní 02.02.2017 nebolo

dostatočným ani po obsahovej stránke, vzhľadom na množstvo výpovedí poškodenej už v prípravnom
konaním, teda po psychologickým vyšetrením poškodenej znalkyňou (10.06.2011) a podaním
znaleckého posudku (20.06.2011), ku ktorým sa znalkyňa ani na hlavnom pojednávaní nevyjadrila, resp.
nebola oboznámená s výpoveďami poškodenej po jej vyšetrení. Napokon nevyjadrila sa ani k listu
poškodenej N. U., ktorý doručila súdu 12.06.2016 a predložila svoje vyhlásenie a v podstate poprela

svoje predchádzajúce výpovede, urobené údajne pod nátlakom jej rodiny. Ak teda znalkyňa, v čase
jej výsluchu na súde už nebola zapísaná v zozname znalcov a aj pri svojej výpovedi sa vyjadrila k
poškodenej U., že zistila u nej syndróm týranej osoby a navyše sa výslovne vyjadrila aj konkrétne
k otázke špecifickej vierohodnosti výpovede poškodenej, pričom súd vychádzal aj z tohto dôkazu
pri uznaní viny obžalovaného, bez toho aby znalkyňa, nezapísaná v zozname znalcov zložila sľub,

pričom ani nemala k dispozícii kompletný a relevantný spisový materiál, dopustil sa prvostupňový súd
porušenia zákona v ustanovení § 145 Tr. por. v
neprospech obžalovaného S. U..

Napokon nezákonný bol postup prvostupňového súdu, napriek skutočnosti, že obžalovaný ho
nenamietal, z rovnakých dôvodov aj pri výsluchu K.. Z. H., ktorá bola 21.12.2015 taktiež vyčiarknutá zo
zoznamu znalcov, pričom na prvostupňovom súde bola 20.04.2017 vypočúvaná v procesnom postavení
znalca a v súlade s tým aj poučená, hoci v čase svojej výpovede na hlavnom pojednávaní už nebola
zapísaná v zozname znalcov vedenom Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky. Aj v tomto

prípade k ustanoveniu znalkyne zapísanej do zoznamu znalcov v prípravnom konaní došlo a táto bola
spoločne so znalkyňou K.. C. V. T. pribratá do konania na vyšetrenie duševného stavu obvineného
aj poškodenej N. U. a sudkyňou pre prípravné konanie Okresného súdu Bratislava V bol aj vydaný
13.04.2011príkaznavyšetrenieduševnéhostavuobžalovanéhoS.U. apoškodenejN.U..Obeznalkyne
podali písomné znalecké posudky na obžalovaného 14.10.2011 a na poškodenú 19.08.2011 ohľadne

ich duševného stavu. Zo zápisnice o hlavnom pojednávaní z 20.04.2017 vyplýva, že po tom, ako K.. Z.
H. súdu oznámila svoje vyčiarknutie zo zoznamu znalcov, predsedníčka senátu okresného súdu ju len
zákonne poučila podľa § 144, 143 Tr. por. a § 347 Tr. zák. bez toho, aby znalkyňu vyzvala na zloženie
sľubu podľa § 5 ods. 7 zákona
č. 382/2004 Z.z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Z uvedeného je celkom evidentné, že konajúci súd postupoval analogicky ako s ustálenou judikatúrou
reglementovaných prípadoch, keď sa na podanie posudku alebo na preskúmanie posudku podaného
znalcom priberie do konania štátny orgán alebo ústav, ktorý v písomne podanom posudku označí osobu,
ktorá posudok vypracovala a môže byť v prípade potreby ako znalec vypočutá. Takáto osoba sa stáva
znalcom až po poučení § 144 Tr. por., a to bez ohľadu na to, či je alebo nie je zapísaná v zozname

znalcov. Rozdiel je len v tom, že pokiaľ v zozname znalcov zapísaná nie je, musí pred uvedeným
poučením zložiť sľub znalca. Ak v zozname znalcov zapísaná je, zloženie sľubu pred súdom na hlavnom
pojednávaní nie je potrebné.

V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že analógia v trestnom práve procesnom je prípustná,

nie však neobmedzene. Použitie analógie v trestnom práve procesnom by malo prichádzať do úvahy
len v obzvlášť výnimočných a ojedinelých prípadoch, pričom analógia v trestnom práve, ktorej dôsledky
sú v neprospech osoby, voči ktorej sa vedie trestné konanie, je v zásade neprípustná. V prejednávanom
prípade pritom nejde o obzvlášť výnimočnú a ojedinelú situáciu a účinky tejto analógie evidentne nie súv prospech osoby, voči ktorej sa vedie trestné konanie a zasahujú do jej základného práva na súdnu
ochranu. Výsluch fyzickej osoby, ktorá nie je splnomocnená štátom na vykonávanie znaleckej činnosti v
zmysle § 2 ods. 1 zákona o znalcoch, a teda u ktorej absentuje prvok štátom garantovanej odbornosti,

totižnemožnopripodobňovaťkvýsluchuosoby,ktorejodbornosťvotázkachdanejproblematikyzaručuje
jejpracovnýpomerkštátnemuorgánualeboústavu,ktorýmjeakoosobaspôsobilábyťvprípadepotreby
vypočutá ako znalec označená. Preto, pokiaľ sa na základe záverov písomne podaných znaleckých
posudkov znalkýň K.. Z. H. a K.. C. V. T. prvostupňový súd v danom prípade domnieval, že sú
splnené podmienky na postup podľa ustanovenia § 145 ods. 3 Tr. por. , v zmysle ktorého platí, že ak sa pribralo viac znalcov a títo po vzájomnej
porade dospeli k súhlasným záverom, podá za všetkých posudok jeden z nich, a teda na preklenutie
faktu,žeK..Z.H.,akojednazautoriekpredmetnýchznaleckýchposudkovbolamedzičasomvyčiarknutá
zo zoznamu znalcov, len výsluchom (druhej) znalkyne mohol tento nedostatok odstrániť. V prípade, ak
by okresný súd vyhodnotil závery znalkýň prezentované v znaleckých posudkoch ako rozchádzajúce

sa, a teda v zmysle citovaného ustanovenia § 145 ods. 3 Tr. por. ako odôvodňujúce potrebu osobitného
výsluchu každej z nich, po zistení, že jedna z nich bola vyčiarknutá zo zoznamu znalcov, môže
pribrať do konania iného znalca z odboru zdravotníctva, odvetvia psychiatria. Keďže okresný súd týmto
spôsobom nepostupoval a z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia zároveň vyplýva, že svoj výrok
o vine obvineného založil aj na výsledkoch znaleckého skúmania duševného stavu obžalovaného a

poškodenej, a nevyhnutne nadväzujúcich na závery psychiatrického posúdenia ich duševného stavu o
nezistení duševnej choroby ani duševnej poruchy, ktoré boli formulované znalkyňou a ňou prezentované
aj v rámci jej výpovede na hlavnom pojednávaní dňa 20.04.2017.

Pokiaľ ide o námietky obžalovaného, že nebol upovedomovaný o úkonoch trestného konania a tak

odňatá mu možnosť konzultovať výsluchy svedkov s obhajcami, je potrebné dodať, že tak, ako vyplýva
z už vyššie uvedeného, vyšetrovanie vo veci nebolo vedené sústredene, ale napriek tomu neboli zistené
závažné pochybenia, ktoré by zakladali nezákonnosť a tým aj nepoužiteľnosť svedeckých výpovedí.
Napokon hlavné pojednávanie na okresnom súde bolo vykonané kontradiktórnym spôsobom, v rámci
ktorého boli vypočuté nielen obidve poškodené J. F. a aj N. U., ale aj vyššie menovaní svedkovia, resp.

zákonným spôsobom prečítané výpovede dvoch svedkov. Ak obžalovaný poukázal v tejto súvislosti
na list vyšetrovateľa zo 07.01.2013, že pominuli u neho dôvody povinnej obhajoby, v tejto súvislosti
je potrebné uviesť, že S.. A. A. bol obžalovanému opatrením ustanovený 02.05.2012, pričom toto
opatrenie nebolo zrušené a ak aj vyšetrovateľ mu listom oznámil, že dôvody povinnej obhajoby pominuli,
ustanovenie menovanému obhajcovi opodstatnene naďalej trvalo, nakoľko v tomto čase sa obžalovaný

nachádzal vo výkone trestu v Rakúsku, kde bol zadržaný 20.11.2012 a následne aj odsúdený s
predpokladaným výkonom celého trestu 20.11.2014. Uvedené informácie boli zistené v prípravnom
konaní 21.05.2013 a preto upovedomovanie menovaného obhajcu o úkonoch trestného konania nebolo
v rozpore so zákonom. Napokon nič nebráni prvostupňovému súdu porovnať miesto a čas obmedzenia
osobnej slobody obžalovaného počas rozhodného obdobia a tento porovnať s jednotlivými námietkami

zo strany obžalovaného.

V tejto súvislosti však odvolací súd dáva do pozornosti aj nesprávne ustálenie skutku v bode 1., ktoré
malo trvať do 08.07.2009, čo však je objektívne vylúčené, nakoľko podľa zistení odvolacieho súdu,
obžalovaný bol už od 06.07.2009 vo výkone trestu odňatia slobody, čo mal súd zistiť už v pôvodnom

konaní ( č.l.176).

V novom konaní, sa bude musieť prvostupňový súd vysporiadať aj s námietkou obžalovaného, ktorú
vzniesol (doručil) prvostupňovému súdu 26.06.2017 o 09:19 hod., teda v čase už začatého hlavného
pojednávania, ale na ktorom došlo aj k vyhláseniu rozsudku a ktorú obžalovaný upresnil a aj ozrejmil

následným výsluchom po jeho zadržaní 10.06.2018, resp. rozšíril aj v podaní zo 04.07.2018 za
predpokladu, že obžalovaný aj naďalej zotrvá na svojich podaniach a vznesených námietkach.

V súvislosti s ukladaným trestom obžalovanému, pravdepodobne uniklo pozornosti prvostupňovému
súdu zistenie, že obžalovaný bol za rovnakú trestnú činnosť nebezpečného vyhrážania odsúdený aj

Okresným súdom Bratislava 1, sp.zn. 5T/108/2009, kedy mal v období približne od 22.06.2013 do
06.07.2009 na P. ulici č. X, v D. sa nebezpečne vyhrážať voči nevlastnej matke (H. H.), ku ktorému
odsúdeniu súd ukladal súhrnný trest. Nevysporiadal sa pritom dostatočným spôsobom ( resp. vôbec sa
uvedenou okolnosťou nezaoberal), či v prípade skutku v bode 1. nejde o pokračujúcu trestnú činnosť.Pokiaľ ide o osobu obžalovaného, okresný súd bude musieť aj aktualizovať odpis registra trestov
obžalovanéhoapreverovaťajsúčasnýjehostav,nakoľkopodľazisteníodvolaciehosúduobžalovanýmá

ajnenastúpenýtrestvoveciOkresnéhosúduBratislavaIV, sp.zn.3T/124/2016,nakoľkosipodalžiadosť
o odklad jeho výkonu, medzičasom bol právoplatne odsúdený rovnako Okresným súdom Bratislava IV
vo veci vedenej pod sp.zn. 3T/69/2018 a aj odpis registra trestov nie je úplný, nakoľko odvolací súd
zistil, že právoplatné odsúdenie Okresným súdom Bratislava V sp.zn. 0T/88/2015 nie je v odpise registra
trestov obžalovaného ( viď záznam pod č. 17).

Prvostupňový súd pri ukladaní trestu postupoval podľa upravenej základnej trestnej sadzby od 3 rokov
do 8 rokov za použitia § 38 ods. 4 Tr. zák. (pri prevahe priťažujúcich okolností sa zvyšuje dolná hranica
trestnej sadzby o jednu tretinu) a § 41 ods. 2 Tr. zák. (ak súd ukladá úhrnný trest odňatia slobody za
dva alebo viacej úmyselných trestných činov, z ktorých aspoň jeden je zločinom, spáchaný dvoma alebo
viacerými skutkami, zvyšuje sa horná hranica trestnej sadzby z trestného činu z nich najprísnejšieho

o jednu tretinu) trest vo výmere sadzby od 4 rokov a 8 mesiacov do 10 rokov a 8 mesiacov, pričom
nezistil žiadnu poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36 Tr. zák. a na strane druhej dve priťažujúce okolnosti
v zmysle § 37 písm. h) Tr. zák. (spáchal viac trestných činov) a § 37 písm. m) Tr. zák. (bol už za trestný
čin odsúdený) a uložil mu súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 5 rokov a 6 mesiacov, nakoľko trestný
čin spáchal skôr, ako bol súdom prvého stupňa, v danom prípade Okresným súdom Bratislava I, sp.

zn. 5T/108/2009 vyhlásený odsudzujúci rozsudok za iný jeho trestný čin, pričom prejednávaný trestný
čin je vo viacčinnom súbehu so skorším trestným činom, za ktorý už bol odsúdený. Preto bol podľa §
42 ods. 2 Tr. zák. zrušený rozsudok Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 5T 108/09 zo dňa 05.10.2009
v spojení s uznesením Krajského súdu Bratislava sp. zn. 4To 140/09 zo dňa 14.01.2010 a to v časti
výroku o treste, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom

na zmenu ku ktorej došlo zrušením stratili podklad.

Okresný súd pochybil, keď pri ukladaní súhrnného trestu odňatia slobody, ktorý ukladal za zločin a dva
prečiny a postupoval podľa § 41 ods. 2 Tr. zák., 42 ods. 1 Tr. zák., tzv. asperovaný trest, keď sa
zvyšuje horná hranica trestnej sadzby za najprísnejší zločin o jednu tretinu, nepostupoval správne, ak

obžalovanému priznal priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. h/ Tr. zák., teda že spáchal viac trestných
činov, nakoľko spáchanie druhého (a viac) trestného činu, ako priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písm. h/
Tr. zák. sa už nepoužije, ak je potrebné z dôvodu viacčinného súbehu trestných činov, z ktorých aspoň
jeden je zločinom, aplikovať asperačnú zásadu v zmysle § 41 ods. 2 Tr. zák. Táto okolnosť sa totiž
zohľadňuje už pri ukladaní súhrnného trestu s poukazom na § 41 ods. 2 Tr. zák. a tak by bolo dva

krát prihliadnuté na tú istú okolnosť. Spáchanie druhého trestného činu popri zločine, je totiž okolnosťou
podmieňujúcou použitie prísnejšej trestnej sadzby podľa citovaného ustanovenia. Platí teda, že okolnosť
podmieňujúca použitie prísnejšej trestnej sadzby môže byť takto použitá nielen podľa úpravy obsiahnutej
v ustanovení osobitnej časti Trestného zákona (v jeho príslušnom vyššom odseku), ale aj v ustanovení
všeobecnej časti Trestného zákona (§ 41 ods. 2, resp. § 42 ods. 1 Tr. zák.). Ak je potom takto použitá,

jej duplicitnému použitiu ako priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písm. h/ Tr. zák. bráni zásada „ne bis in
idem“ vyjadrená v § 38 ods. 1 Tr. zák.

Pokiaľ ide o uložené ochranné liečenie obžalovanému, súd len veľmi všeobecne uviedol, že v súlade
so záverom znaleckého posudku znalcov - psychiatrov uložil obžalovanému aj ochranné liečenie

protitoxikomanické ústavnou formou. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na skutočnosť, že
znalkyne z odboru zdravotníctva a farmácia, odvetvie psychiatria K.. Z. H. a K.. C. V. T. podali
znalecký posudok na obžalovaného ešte 14.10.2011, ako vyplýva nielen ich z písomného znaleckého
posudku, ktoré nemali v čase podania znaleckého posudku relevantné informácie ohľadne ďalších
liečení obžalovaného a ani jeho aktuálny zdravotný stav k času pojednávania. Preto, okrem už vyššie

uvedeného pochybenia, ohľadne výsluchu znalkyne K.. Z. H., mal súd oboznámiť znalkyne aj s
informáciou,žeobžalovanémuužboloprávoplatneuloženéochrannéprotitoxikologickéliečenieústavné
a to v konaní Okresného súdu Bratislava V sp.zn. 4T /130/2016 a oboznámiť uvedené zo spisu, zistiť
pritom, či ho obžalovaný nastúpil, prípadne vykonal a s akým výsledkom a podobne. Odvolací súd
nemusí pripomínať, že jeden druh ochranného liečenia, pokiaľ predtým uložené nie je ukončené, nie

je možné uložiť duplicitne.

Náležité zistenie skutkového stavu a dodržanie procesných ustanovení trestného poriadku je preto
nevyhnutné pre spravodlivé a zákonom zodpovedajúce rozhodnutie. Vzhľadom na všetky vyššieuvedené pochybenia, či už procesnoprávne alebo hmotnoprávne, odvolací súd s ohľadom na rozsah
podaného odvolania obžalovaným a z toho vyplývajúcej revíznej povinnosti, zrušil napadnutý rozsudok
v celom rozsahu a podľa § 322 ods. 1 Tr. por. vec vrátil súdu prvého stupňa, aby ju znovu prejednal

a rozhodol, zákonným spôsobom vykonal vyššie popísané dôkazy, resp. ďalšie dôkazy, ktoré bude
potrebné vykonať a následne tieto postupom podľa § 2 ods.12 Tr. por. vyhodnotil jednotlivo ako aj
vo vzájomných súvislostiach a spravodlivo vo veci rozhodol, riadne a zákonne svoje rozhodnutie aj
odôvodnil a vysporiadal sa tak aj so všetkými odvolacími námietkami obžalovaného. Odstránenie vyššie
uvedených pochybení a doplnenie konania pred odvolacím súdom nebolo možné a súčasne by mohlo

viesť aj k iným skutkovým záverom.

Krajský súd pritom opätovne upozorňuje, že vzhľadom na § 327 ods. 1 Tr. por. súd, ktorému vec
bola vrátená na nové prejednanie a rozhodnutie, je viazaný právnym názorom, ktorý vyslovil vo svojom
rozhodnutí odvolací súd a je povinný vykonať úkony a dôkazy, ktorých vykonanie odvolací súd nariadil.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.