Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 23. marec 2016

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 11CoE/164/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4115230708
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 03. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marta Molnárová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4115230708.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v exekučnej veci oprávneného: PRO CIVITAS s.r.o., Vajnorská 100/A, Bratislava,
IČO: 45 869 464, zastúpeného JUDr. Veronikou Kubrikovou, PhD., advokátkou, Martinčekova 13,
Bratislava, proti povinnému: Y. Y., nar. XX. XX. XXXX, H. Y. XX, H. Y., o vymoženie sumy 2.404,87 eur
s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 28Er/1157/2015 a u súdneho exekútora
JUDr. Erika Tótha, Piaristická 2, Nitra pod sp. zn. Ex 1419/15, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu

Okresného súdu Nitra č. k. 28Er/1157/2015-13 zo dňa 7. decembra 2015, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Erika Tótha o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Svoje rozhodnutie odôvodnil citáciou ustanovení § 41 ods.
2 písm. d/, § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný

poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, ustanovenia § 25 ods.
1, 2 zákona 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov
a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ustanovení § 2 písm. a/, b/, § 3 ods. 2 zákona č. 258/2001
Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986
Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov a ustanovení § 52 ods. 1, 2, § 53
ods. 1, 2, 5 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník. Uviedol, že exekučným titulom je rozhodcovský

rozsudok vydaný dňa 09. 12. 2011 Stálym rozhodcovským súdom zriadeným pri ROZHODCOVSKÁ,
ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a. s. pod sp. zn. IDB12100232.

Konštatoval, že povinný uzavrel so spoločnosťou Poštová banka, a. s. (právny predchodca
oprávneného) dňa 19. 11. 2007 zmluvu o úvere č. 6650040407, na základe ktorej poskytla spoločnosť
Poštová banka a. s. povinnému úver vo výške 2.655,51 eur (80.000,- Sk). Súdu je z jeho rozhodovacej

činnostiazreklamnejkampanePoštovejbanky,a.s.voverejnýchmédiách(najmätelevíziaadennátlač)
známe, že táto spoločnosť ako bankový subjekt podniká v oblasti požičiavania peňažných prostriedkov
(v médiách označované ako "pôžička") širokému, nešpecifikovanému okruhu osôb. Oprávnený mal
preto pri uzatváraní zmluvy postavenie dodávateľa. Súd taktiež zistil, že povinný pri uzatváraní zmluvy
nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti, nemal postavenie
podnikateľa, ale konal ako fyzická osoba, v postavení spotrebiteľa. Na základe uvedeného, súd prvého

stupňa vyhodnotil úverovú zmluvu medzi Poštovou bankou, a. s. ako dodávateľom a povinným ako
spotrebiteľom ako spotrebiteľskú zmluvu a na právny vzťah medzi účastníkmi je nutné okrem ustanovení
Obchodných podmienok pre úver, na ktoré sa odôvodnenie rozsudku odvoláva aplikovať aj príslušné
ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách, ktoré majú kogentnú povahu a sú
súčasťou obsahu záväzku bez ohľadu na dohodu strán.

Ďalej uviedol, že cieľom rozhodcovskej zmluvy je dosiahnuť prejednanie prípadného sporu rozhodcom,
naktoréhozmluvnéstranydelegovalitakútoprávomoc.Častokrátsatakátorozhodcovskázmluvavyjadrílenvpodoberozhodcovskejdoložky,ktorásplývasostatnýmipodmienkamivštandardnejzmluve.Veriteľ
môže na základe takejto rozhodcovskej doložky vec predložiť na prejednanie rozhodcovskému súdu,
ktorý si sám zvolil a vylúčiť tak súd, ktorý by inak bol príslušný. Na základe tejto rozhodcovskej doložky

spotrebiteľ ešte pred vznikom akéhokoľvek sporu stráca právo brániť sa voči nárokom dodávateľa
na riadnom súde v mieste svojho bydliska. Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal
a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len
zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým Obchodným podmienkam pre úver, a teda aj
rozhodcovskému konaniu. Rozhodcovský súd je pritom paušálnym spôsobom zakotvený v zmluvných

podmienkach ešte pred vznikom samotnej štandardnej zmluvy, a teda dodávateľ musí mať istotu, že si
ho môže do zmluvy uvádzať.

Rozhodcovská doložka v Obchodných podmienkach pre úver spolu so zmluvou o úvere má charakter
štandardnej formulárovej zmluvy, ktorú oprávnený používa s vopred neurčitým počtom spotrebiteľov
v zmluvných vzťahoch. Nakoľko rozhodcovská doložka je súčasťou Zmluvy o úvere a Obchodných

podmienok pre úver, nemožno považovať takúto rozhodcovskú doložku za individuálne dojednanú. V
čase uzavretia Zmluvy o úvere v spojení s Obchodnými podmienkami pre úver ešte medzi účastníkmi
neexistoval z uzavretej zmluvy žiadny spor. Takýmto spôsobom sa pred vznikom akéhokoľvek sporu s
oprávneným bez primeraného dôvodu povinný vopred vzdal svojich práv uplatniť svoje nároky alebo
brániť svoje práva pred všeobecným súdom. Je síce pravdou, že niekedy rozhodcovská doložka dáva

dlžníkovi právo obrátiť sa v spore s veriteľom aj na všeobecný súd, avšak toto právo je len formálne,
pretožejeobmedzenéibadodoby,kýmnepodáveriteľnávrhnaprejednaniesporunarozhodcovskýsúd.

Vzhľadom na vyššie uvedené súd prvého stupňa dospel k záveru o neprijateľnosti rozhodcovskej
doložky, pretože spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v

neprospech spotrebiteľa, tým že znemožňuje spotrebiteľovi zvoliť si spôsob riešenia prípadného sporu a
ponecháva ho výlučne na vôli dodávateľa. O takúto zmluvnú podmienku ide aj vtedy, ak síce spotrebiteľ
podľa nej má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a štátnym súdom, ale ak by podľa takejto
doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený podrobiť sa
rozhodcovskému konaniu alebo podať návrh na štátnom súde, ak by chcel zabrániť rozhodcovskému

konaniu. Podľa názoru súdu, už len tieto skutočnosti možno považovať za dostačujúce na záver o
neprijateľnosti rozhodcovskej doložky vzhľadom na zásadný dopad tejto zmluvnej podmienky na vzťahy
medzi dodávateľom a spotrebiteľom. Takto formulovaná zmluva spôsobuje značnú nerovnováhu v
právach a povinnostiach zmluvných strán, a preto je v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka
neplatná. Rozhodcovská doložka v Zmluve o Úvere a v Obchodných podmienkach pre úver je

neprijateľná, pretože núti spotrebiteľa sa podrobiť výlučne rozhodcovskému konaniu. Neprijateľná
rozhodcovská doložka sa prieči dobrým mravom a výkon práv a povinností z takejto doložky odporuje
dobrým mravom. Akékoľvek plnenie priznané rozhodcom na základe rozhodcovskej doložky, ktoré je v
rozpore s dobrými mravmi, je plnením, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi.

Súd prvého stupňa vyššie uvedené konštatoval s poukazom na Rozhodnutie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky z 21. marca 2012 č. k. 6 Cdo 1/2012.

Po právoplatnosti predmetného uznesenia súd exekučné konanie zastaví.

Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený prostredníctvom právnej zástupkyne v zákonom stanovenej
lehote odvolanie. Namietal, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP, skutočnosť,
že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a okolnosť,
že doteraz zistený skutkový stav neobstojí. Ďalej namietal, že mu súd prvého stupňa ako účastníkovi

konania odňal možnosť konať pred súdom a skutočnosť, že súd prvého stupňa nesprávne právne vec
posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav.
Konštatoval, že súd prvého stupňa prekročil zákonné limity pre skúmanie žiadosti o vydanie poverenia, a
to skúmaním iných listín ako pripúšťa výslovné znenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. S poukazom na
znenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku uviedol, že exekučný súd nemá zákonné oprávnenie skúmať

a hodnotiť iné listiny, napr. zmluvu o úvere, ktorá obsahuje rozhodcovskú doložku. Inak povedané, ak
je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu
nie je vecne príslušný vo veci konať či už ako súd vyššej inštancie, kasačný súd alebo ako súd konajúci
o opravnom prostriedku, ale práve len ako tzv. exekučný súd. Z povahy veci teda nie je možné priznaťexekučnému súdu väčší rozsah vecnej preskúmavacej pôsobnosti, než akou v prospech uvedenej
interpretácie nesvedčia len jazykové, logické a systematické dôvody, ale aj premenné historického
výkladu. V tomto smere poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 4Cdo 159/2009 zo dňa

16. 06. 2009 a nález Ústavného súdu II. ÚS 499/2012. Mal za to, že exekučný súd je oprávnený skúmať
rozhodcovský rozsudok ako exekučný titul len v zákonom určených medziach. O platnosti rozhodcovskej
doložky rozhoduje rozhodcovský súd, a preto prekážka rozsúdenej veci bráni tomu, aby bola opätovne
posúdená.Tedajetuprekážka"resiudicata"auvedenýmkonanímdochádzakporušeniučlánku2ods.2
Ústavy SR, nakoľko súd svojím konaním išiel nad rámec zákona. Nie je možné, aby súdy ignorovali vôľu

zákonodarcu, ktorú jasne vyjadril pri konštruovaní vzťahu medzi súdnym a rozhodcovským konaním.
Dal do pozornosti, že oprávnený ako právny nástupca Poštovej banky, a.s. postupoval v súlade s § 93
b) zákona o bankách a dal možnosť klientovi návrh rozhodcovskej zmluvy odmietnuť. Konštatoval aj
nesprávne aplikovanie ustanovení Občianskeho zákonníka a § 153 ods. 1 OSP. Poukázal aj na odlišný
postup iných súdov v tento oblasti. Konštruovaním nového skutkového stavu bez účasti oprávneného a
odňatím možnosti vyjadriť sa k vykonaným dôkazom a skutkovému stavu súd prvého stupňa vychádzal

pri rozhodovaní z nesprávneho právneho posúdenia veci, zistil skutkový stav, ktorý neobstojí a odňal
účastníkovi možnosť konať pred súdom. Mal za to, že súd prvého stupňa tak neprimerane zvýhodnil
povinného pred exekučným súdom, čím bol porušený princíp rovnosti účastníkov konania, keďže
bez toho, aby povinný urobil akýkoľvek právny úkon, ho nezákonne zvýhodňuje len na základe jeho
postavenia. Exekučný súd nahrádza pasivitu povinného, bez toho, aby povinný urobil akýkoľvek úkon.

Súdy tak motivujú účastníkov právnych vzťahov k pasivite. Všetko uvedené oprávnený konštatoval s
poukazom na rozsiahlu judikatúru súdov a Ústavného súdu SR v tejto oblasti. Vzhľadom na uvedené
skutočnosti navrhol napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zmeniť tak, že súd žiadosti súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vyhovie, alternatívne, súd napadnuté uznesenie
zruší a vec vráti súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací prejednal vec v medziach podaného odvolania podľa § 212 ods. 1, §
214 ods. 2 OSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného
nie je dôvodné, preto rozhodnutie súdu prvého stupňa zo dňa 07. 12. 2015 ako vecne správne podľa §
219 ods. 2 OSP potvrdil, pričom takto rozhodol pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o

súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

Z obsahu predloženého súdneho spisu vyplýva, že exekučné konanie sa začalo dňa 31.
03. 2015, kedy bol súdnemu exekútorovi JUDr. Erikovi Tóthovi doručený návrh oprávneného zo dňa
15. 03. 2015 na vykonanie exekúcie, v ktorom oprávnený žiadal o vymoženie sumy 2.404,87 eur s

príslušenstvom a trov exekúcie. Ako exekučný titul predložil rozhodcovský rozsudok vydaný STÁLYM
ROZHODCOVSKÝM SÚDOM zriadeným pri ROZHODCOVSKEJ, ARBITRÁŽNEJ a MEDIAČNEJ, a. s.,
so sídlom v Bratislave pod sp. zn. IDB12100232 zo dňa 09. 12. 2011, ktorý nadobudol právoplatnosť
dňa 02. 03. 2012 a vykonateľnosť dňa 06. 03. 2012. Následne súdny exekútor JUDr. Erik Tóth podaním
zo dňa 13. 10. 2015 požiadal príslušný súd o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na základe

vyššie označeného exekučného titulu. Dňa 07. 12. 2015 súd prvého stupňa, obsadený vyšším súdnym
úradníkom, vydal napadnuté uznesenie, ktorým zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Erika Tótha
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie z dôvodov uvedených v odôvodnení tohto uznesenia.

Podľa § 219 ods. 1, 2 OSP odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v
odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne
doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav a z takto zisteného

skutkového stavu urobil aj správny právny záver o neprijateľnosti rozhodcovskej doložky ako zmluvnej
podmienky. Odvolací súd sa s takýmto záverom uvedeným v odôvodnení napadnutého uznesenia
stotožnil, a preto s poukazom na ustanovenie § 219 ods. 2 OSP sa v odôvodnení tohto rozhodnutia
obmedzil iba na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia bez toho, aby tieto
dôvody opakoval.

Exekučný súd je oprávnený a povinný v priebehu celého exekučného konania ex offo skúmať, či sú
splnenépodmienkynavedenieexekučnéhokonania.Jednouztýchtopodmienokjerelevantnýexekučný
titul, bez existencie ktorého nemožno exekúciu vykonať. V predmetnej veci je exekučnýmtitulom rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri ROZHODCOVSKÁ,
ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a. s. pod sp. zn. IDB12100232 zo dňa 09. 12. 2011, o vydanie ktorého
požiadala spoločnosť PRO CIVITAS, s.r.o. (oprávnený v exekučnom konaní) na základe zmluvy o úvere

zo dňa 19. 11. 2007, v zmysle ktorej bol dlžníkovi (v exekučnom konaní povinnému) poskytnutý úver
v sume 2.655,51 eur (80.000,- Sk), ktorý sa dlžník zaviazal vrátiť veriteľovi v 60 mesačných splátkach
po 68,91 eur (2.076,- Sk) s ročnou percentuálnou mierou nákladov 20,74 %. Súčasťou zmluvy o úvere
je rozhodcovská doložka v znení: "Zmluvné strany sa dohodli, že všetky spory, ktoré vzniknú z tejto
zmluvy, vrátane sporov o jej vznik, platnosť a výklad, budú rozhodované pred Stálym rozhodcovským

súdom pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA a MEDIAČNÁ, a. s., rozhodnutie bude pre obidve zmluvné
strany konečné a záväzné." Súčasťou zmluvy o úvere sú obchodné podmienky pre úver (verzia 1/2007),
v ktorých v článku 11 - Prechodné a záverečné ustanovenia, bode 11.2 je obsiahnutá rozhodcovská
doložka v znení: "Zmluvné strany sa dohodli, že akékoľvek spory, ktoré vzniknú zo ZoÚ a OP, budú
riešené dohodou. V prípade nedosiahnutia dohody Klient prijíma návrh Banky na riešenie vzájomných
sporov vzniknutých na základe alebo v súvislosti s ZoÚ a OP, vrátane sporov o platnosť, výklad a zánik

ZoÚ alebo OP, v rozhodcovskom konaní pred Stálym rozhodcovským súdom zriadenom pri spoločnosti
ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a. s., IČO: 35 862 882, zapísaná v OR SR OS
Bratislava 1, odd. Sa, vl. č. 3157/B (RAM) podľa jeho vnútorných predpisov. Strany sporového konania
sa rozhodnutiu RAM podriadia s tým, že toto rozhodnutie bude pre nich konečné a záväzné. Miestom
rozhodcovského konania je Bratislava."

Vtejtosúvislostianazdôrazneniesprávnostinapadnutéhouzneseniaodvolacísúduvádzaispoukazom
nauznesenieÚstavnéhosúduSRz24.02.2011,č.k.IV.ÚS55/2011-19,žerozhodcovskádoložka,ktorá
mala založiť legitimitu exekučného titulu nebola v predmetnej veci spotrebiteľom osobitne vyjednaná,
ale vyplýva zo zmluvy o úvere a z obchodných podmienok pre úver (verzia 1/2007) štandardnej

formulárovej spotrebiteľskej zmluvy o úvere zo dňa 19. 11. 2007 a tento právny vzťah teória i prax
považujú za nerovnovážny. Rozhodcovská doložka v predmetnej veci znemožňuje voľbu spotrebiteľa
dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom, ak dodávateľ ešte pred spotrebiteľom podal žalobu
na rozhodcovskom súde. S poukazom na uvedené potom treba považovať rozhodcovskú doložku
uvedenú v zmluve o úvere a v obchodných podmienkach pre úver (verzia 1/2007) štandardnej

formulárovej spotrebiteľskej zmluvy o úvere zo dňa 19. 11. 2007 bez ohľadu na jej formu a znenie za
neprijateľnú zmluvnú podmienku, pretože nebola spotrebiteľom osobitne vyjednaná a núti ho v určitých
prípadoch neodvolateľne sa podrobiť rozhodcovskému konaniu. Neprijateľná rozhodcovská doložka ako
neprijateľná zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom a výkon práv a povinností z takejto doložky
potom odporuje dobrým mravom. Plnenie z neprijateľnej podmienky je plnením právom nedovoleným a

štát musí bezvýhradne odmietnuť ochranu takýmto plneniam.

V predmetnej veci odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že nie každá zmluvná podmienka vyvoláva
nepomer v spotrebiteľskej zmluve v neprospech spotrebiteľa a je neprijateľná. Pokiaľ je však zmluvná
podmienka v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa, nemali by byť pochybnosti o tom, že takáto

zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom. Ak by takouto neprijateľnou zmluvnou podmienkou
bola samotná rozhodcovská doložka, v takom prípade ide o výkon práv v rozpore s dobrými mravmi.
Takýto výkon práv podľa predmetnej rozhodcovskej doložky je v rozpore s právnou úpravou ochrany
spotrebiteľa a nemôže požívať súdnu ochranu.

S poukazom na uvedené zistenia je potom potrebné konštatovať, že predložený exekučný titul je
materiálne nevykonateľný, nakoľko rozhodcovská doložka uvedená v zmluve o úvere a v obchodných
podmienkach pre úver (verzia 1/2007) štandardnej formulárovej spotrebiteľskej zmluvy o úvere zo dňa
19. 11. 2007 je neprijateľnou zmluvnou podmienkou a ako taká bola už od počiatku neplatná v zmysle
ust. § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka, pričom absencia tejto vlastnosti spôsobuje v predmetnej

veci neodstrániteľnú prekážku brániacu vo vykonávaní exekúcie. Na závere o neplatnosti predmetnej
rozhodcovskej doložky nemení nič ani námietka odvolateľa, že predložením rozhodcovskej zmluvy
si plnil len svoju povinnosť, vyplývajúcu mu z ust. § 93b zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a o
zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, za čo ho nemožno
v predmetnom exekučnom konaní sankcionovať. Exekučný súd vyššie uvedené nedostatky zistil už v

štádiu rozhodovania o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, preto
správne postupoval podľa § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (Exekučný poriadok) v znení neskorších predpisov a
žiadosť súdneho exekútora zamietol. Týmto postupom exekučný súd správne a v súlade so zákonomodmietol poskytnúť exekučnú právnu ochranu nároku priznanému rozhodcovským rozsudkom, nakoľko
boli splnené podmienky na zamietnutie návrhu, ktorým súdny exekútor žiadal o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie.

Odvolací súd uvádza, že znenie § 52 a nasl. bolo zmenené novelou (zák. č. 568/2007 Z. z., ktorým
sa mení a dopĺňa zákon č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona Slovenskej
národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších
predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov účinným od 01. 01. 2008), v ktorej sa na rozdiel od

predchádzajúcej úpravy za spotrebiteľskú zmluvu považuje každá zmluva bez ohľadu na právnu formu,
ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. V predmetnej veci však právny vzťah medzi oprávneným a
povinným vznikol na základe zmluvy o úvere zo dňa 19. 11. 2007, ktorú treba považovať za štandardnú
formulárovú spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení platnom ku dňu
jej uzavretia a § 23a zák. č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov platnom v
čase jej uzavretia. Súčasťou tejto zmluvy je rozhodcovská doložka, ktorá je obsiahnutá i v obchodných

podmienkach pre úver (verzia 1/2007) štandardnej formulárovej spotrebiteľskej zmluvy o úvere zo dňa
19. 11. 2007 a ktorú súd prvého stupňa správne posúdil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku, pretože
spotrebiteľ (v exekučnom konaní povinný) nemal na výber a bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému
konaniu. Ustanovenie § 53 ods. 4, písm. r/ Občianskeho zákonníka bolo do tohto právneho predpisu
zapracované až od 01. 01. 2008, t. j. po uzavretí predmetnej zmluvy. Za týchto okolností odvolací

súd považoval rozhodcovskú doložku za neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa generálnej klauzuly
upravenej v ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pretože spôsobuje značný nepomer v právach
a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa, na čo správne poukázal i súd prvého stupňa vo svojom
uznesení.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.