Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 13. marec 2019

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 7Co/25/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5717208800
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 03. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. František Dulačka

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2019:5717208800.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Františka Dulačku

a členov senátu Mgr. Márie Kašíkovej a JUDr. Jany Kotrčovej, v právnej veci žalobkyne: U. A., nar.
XX.XX.XXXX, bytom F. XX, proti žalovanému: Všeobecná úverová banka, a.s., so sídlom Mlynské Nivy
1, Bratislava, IČO: 31 320 155, právne zastúpený spoločnosťou Beňo & partners advokátska kancelária
s.r.o., so sídlom Námestie svätého Egídia 40/93, Poprad, IČO: 44 250 029, o určenie neplatnosti zmluvy
o spotrebiteľskom úvere, na odvolanie žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Martin z 20. augusta
2018 sp. zn. 15Csp/113/2017-151, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

Žalovanému p r i z n á v a proti žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobkyne na určenie neplatnosti zmluvy
o spotrebiteľskom úvere č. 55026077 zo dňa 11.12.2015, uplatnenej podľa § 11 ods. 4 zákona č.
129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení ďalších predpisov (ďalej len ZoSÚ). Na základe
vykonaného dokazovania neboli preukázané tvrdenia žalobkyne na základe podanej žaloby, v zmysle
ktorých sa domáhala určenia neplatnosti zmluvy. V danom prípade medzi právnym predchodcom
žalovaného - spoločnosti Consumer Finance Holding, a.s. ako veriteľom a žalovanou ako dlžníčkou

bola uzatvorená zmluva o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 497 Obchodného zákonníka, ako
aj na základe podmienok zákona č. 129/2010 Z.z. Nebola preukázaná neurčitosť a nezrozumiteľnosť
zmluvy, ktoré podľa tvrdenia žalobkyne spočívali v samotnom označení zmluvy, keďže z jej obsahu
vyplýva, o aký druh spotrebiteľského úveru sa jedná a na aký účel má byť úver použitý. Je síce zrejmé,
že v záhlaví samotnej zmluvy nie je úplné označenie veriteľa, ale tieto údaje o veriteľovi žalobkyni boli
zrejmé aj z ďalších súvisiacich a predkladaných dokladov žalovaným, ktorými boli európske informácie
o spotrebiteľskom úvere, v ktorých okrem iného bol zreteľne uvedený veriteľ poskytovaného úveru.

Zmluva, vrátane zmluvných podmienok ako štandardné európske informácie o spotrebiteľskom úvere,
obsahovali údaje aj RPMN a priemernej RPMN. Tieto údaje boli odovzdané žalobkyni pred uzavretím
zmluvy, s ktorým obsahom sa mala možnosť oboznámiť. Z týchto údajov objektívne žalobkyňa mohla
zistiť, kto je veriteľom, o akú spoločnosť sa jedná a že je zapísaná v obchodnom registri. V prípade
absencie uvedených údajov by sa eventuálne žalobkyňa mohla domáhať, že poskytnutý úver sa
považuje za bezúročný a bez poplatkov a nie, že zmluva je neplatná. Vyplýva to z ust. § 11 ods. 1
písm. b) ZoSÚ. Spotrebiteľský úver posúdil aj podľa podmienok uvedených v § 7 ods. 1, 2 ZoSÚ. V

prípade, ak by aj takéto okolnosti nastali, v zmysle § 11 ods. 2 ZoSÚ, v prípade hrubého porušenia
povinnosti podľa § 7 ods. 1 ZoSÚ, by sa úver považoval za bezúročný a bez poplatkov. V danom prípade,
pred uzavretím zmluvy o úvere, žalovaný požiadal žalobkyňu ako spotrebiteľku, aby uviedla presné
a pravdivé informácie o výške jej skutočného reálneho príjmu, kde po zohľadnení výšky požadovanejpôžičky a súčasne v nadväznosti na priemerný čistý mesačný príjem by mal za to, že je schopná
predmetný spotrebiteľský úver splácať. V prípade nekonania podľa § 7 ods. 1 ZoSÚ veriteľ by nebol
oprávnený žiadať od spotrebiteľa jednorazové splatenie, takto žalovaný ani nepostupoval. Predmetná

spotrebiteľská zmluva obsahuje všetky podstatné náležitosti, ktoré vyžaduje zákon č. 129/2010 Z.z. Z
uvedených dôvodov nebolo preto dôvodné žalobe žalobkyne vyhovieť.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobkyňa.
Uviedla, že za porušenie práva na spravodlivý súdny proces považuje, že konajúci súd sa v odôvodnení

rozsudku vôbec nevyjadril k najpodstatnejším argumentom ohľadne neplatnosti zmluvy o pôžičke, a to,
že pri refinančnej pôžičke žalovaný konal v rozpore s dobrými mravmi, keďže predmetnom refinančnej
pôžičky sú neuhradené záväzky divízie Slovenská požičovňa zo zmlúv, ktoré neboli ničím preukázané.
Žalovaný uzavretím týchto zmlúv obchádzal zákon, pretože predmetom refinančnej pôžičky sú zmluvné
pokuty, zmluvný úrok a ďalšie poplatky, na ktoré žalovaný nemá nárok, keďže tieto predchádzajúce
zmluvy sú bezúročné a bez poplatkov. Zo spornej zmluvy o úvere nevyplýva, z čoho pozostáva

neuhradený záväzok vo výške 4.233,52 € a 1.504,77 €. Za nesprávne právne posúdenie považuje,
že súd neurčil zmluvu o spotrebiteľskom úvere za neplatnú pre rozpor s dobrými mravmi. Domnieva
sa, že pri refinančných pôžičkách, kedy má dodávateľ jednoznačne preukázané, že spotrebiteľ nie
je schopný uhrádzať predchádzajúce záväzky a napriek tomu, mu poskytne refinančnú pôžičku bez
preverenia bonity klienta, takéto konanie sa prieči dobrým mravom a zakladá absolútnu neplatnosť

zmluvy o refinančnom úvere. Žalovaný sa zameral len na zistenie jej príjmov a jej schopnosť splácať úver
vôbec neskúmal. V priebehu konania žalovaný nepreukázal snahu zisťovať celkovú jej zadĺženosť a jej
schopnosť platiť ďalší poskytnutý úver. Cieľom žalovaného bolo len dosiahnutie zisku. V tejto súvislosti
poukázal aj na rozhodovaciu prax súdov - uznesenie NS SR z 30.11.2009, sp. zn. 2Cdo/138/2008 a
rozsudok KS Prešov z 24.1.2013 sp. zn. 7Co/134/2012. Žiadala rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a

vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

3. Žalovaný vo vyjadrení k podanému odvolaniu žalobkyne uviedol, že pri uzatvorení zmluvného vzťahu
so žalobkyňou si splnil podmienky zo zákona a zmluvu posúdil s odbornou starostlivosťou. Žalobkyňa
mu poskytla pre uzavretím informácie, na základe ktorých pristúpil k uzavretiu zmluvy o úvere. Pôvodný

veriteľ bol nebankový subjekt a nebol oprávnený nahliadať do bankového registra, preto zohľadnil údaje
uvedené v žiadosti poskytnuté žalobkyňou. Po vyhodnotení všetkých dostupných informácií dospel
k záveru, že žalobkyňa je schopná a spôsobilá splácať požadovaný úver. Od žalobkyne nežiadal
jednorazové splatenie úveru v zmysle § 7 ods. 1 ZoSÚ.

4. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané včas (362 ods.
1 CSP) stranou sporu, v neprospech ktorej bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu, proti
ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 CSP) bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385
ods. 1 CSP a contrario) preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v rozsahu a z dôvodov
podľa § 379 a § 380 CSP, ktorý podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

5. Záver súdu prvej inštancie, ktorý na základe tvrdených dôvodov v žalobe žalobu žalobkyne na určenie
neplatnosti zmluvy o úvere z 11.12.2015 ako nedôvodnú zamietol, je správny. Odvolací súd sa plne
stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, ktorý na základe vykonaného dokazovania a vyhodnotenia
skutkových okolností dospel k záveru, že uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje všetky

náležitosti,ktorézákonč.129/2010Z.z.spájasplatnýmuzatvorenímtohtoprávnehoúkonu.Súhlasneso
závermi uvedenými vo bode 12. a 13. rozsudku súdu prvej inštancie je možné konštatovať, že žalobkyni
pred uzavretím zmluvného vzťahu boli poskytnuté informácie, na základe ktorých preukázateľne mala
vedomosť, že predmetom budúceho právneho vzťahu bude zmluva o spotrebiteľskom úvere, na základe
podmienokzákonač.129/2010Z.z.,akoajskýmtentospotrebiteľskývzťahbudeuzatváraťanazáklade

akých ďalších podmienok. V tejto súvislosti je treba podotknúť, že na základe uzatvorenej spotrebiteľskej
zmluvy, právny predchodca žalovaného ako veriteľ spotrebiteľský úver žalobkyni poskytol a táto ho
aj čerpala. Nebolo preto pochýb v konaní, že poskytovateľom spotrebiteľského úveru bola spoločnosť
Consumer Finance Holding, ktorá v priebehu konania na súde prvého stupňa zanikla a jej právnym
nástupcom sa stal súčasný žalovaný - Všeobecná úverová banka, a.s. Žalobkyňa v podanej žalobe ani

v priebehu konania neposkytla žiadne tvrdenia, ktorými by vecnú legitimáciu vyššie označeného veriteľa
poskytnutej pohľadávky akýmkoľvek spôsobom spochybnila. Súd prvej inštancie v bode 14. správne
vyložil podmienky § 7 ods. 1, ods. 2 ZoSÚ vo vzťahu k okolnostiam prejednávanej veci. V prípade, aj
keby zo strany poskytovateľa spotrebiteľského úveru došlo k porušeniu podmienok v § 7 ods. 1 ZoSÚa veriteľ by nekonal s náležitou odbornou starostlivosťou, tak ako to citované ustanovenie upravuje,
sankciou za porušenie týchto podmienok je to, že veriteľ nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa
jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru; v prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1

ZoSÚ by sa poskytnutý úver považoval za bezúročný a bez poplatkov. Takýto nárok zo strany žalobkyne
však uplatnený v konaní na základe podanej žaloby nebol.

6. Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností, keďže súd prvej inštancie dôsledne posúdil podmienky
uzavretého zmluvného vzťahu - Zmluvy o spotrebiteľskom úvere z 11.12.2015 vo vzťahu k tvrdeným

okolnostiam v podanej žalobe v spojitosti s podmienkami zákona č. 129/2010 Z.z. a pokiaľ dospel k
záveru, že žalobkyňa v konaní nepreukázala a nebolo ani zistené, že uzavretá zmluva trpí neplatnosťou,
odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny v celom rozsahu potvrdil.

7. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1
CSP a úspešnému žalovanému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

O výške trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie (§ 262 ods. 2 CSP).

8. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého

stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)