Rozhodnutie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 11. február 2019

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 7C/5/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5119200872
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 02. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Dúbravková
ECLI: ECLI:SK:OSZA:2019:5119200872.1

Rozhodnutie

Okresný súd Žilina v spore žalobcu: Y. S., J.. X.X.XXXX, G. Z. H. XXXX/XX, Č., zastúpeného
TOMANÍČEK & PARTNERS s.r.o. so sídlom Sládkovičova 171/6, Žilina, proti žalovanému: V. L., J..
X.X.XXXX, G. S.. Š. XXXX/XF, Ž., o vydanie zabezpečovacieho opatrenia, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom doručeným súdu dňa 24.1.2019 sa žalobca domáha vydania zabezpečovacieho opatrenia,
ktorým by súd zriadil na zabezpečenie pohľadávky žalobcu voči žalovanému na zaplatenie 50.000,-
eur z titulu regresného nároku podľa § 511 ods. 3 OZ záložné právo k spoluvlastníckemu podielu
žalovaného vo veľkosti 1 k nehnuteľnostiam zapísaným Okresným úradom Žilina, odbor katastrálny pre
obec: Žilina, katastrálne územie: Žilina na X. Č.. XXXXX ako 1. nebytový priestor č. XX-X (Ď. M. M. „.
K. Č.. X“) nachádzajúci sa na X. K., I. Č.. X I. G. O. N. N.. Č.. XXX J. W. S. ulici v Žiline , postavený

na pozemku C-KN parc. Č.. XXX, vrátane spoluvlastníckeho podielu o veľkosti XXXX/XXXXX- ín na
spoločných častiach a zariadeniach a na príslušenstve bytového domu s.č. XXX M. na zastavanom
pozemku registra „C“ parcelné č. XXX, zastavané plochy a nádvoria o výmere 144m2; X. G. Č.. X
(ďalej aj ako „byt“) nachádzajúci sa J. X. mezanín, vchod č. X I. bytovom dome so N.K.. Č.. XXX J. W.
S. W. I. Ž., postavený na pozemku C-KN parc. Č.. XXX, vrátane spoluvlastníckeho podielu o veľkosti
XXXXX/XXXXX-ín na spoločných častiach a zariadeniach a na príslušenstve bytového domu s.č. XXX

a na zastavanom pozemku registra „C“ parcelné č. XXX, zastavané plochy a nádvoria o výmere 144
m2; 3. nebytový priestor č. 12-1 nachádzajúci sa na 1. mezanín, vchod č. X v bytovom dome so súp.
č. XXX J. W. S. W. I. Ž. , postavený na pozemku U.-H. K.. Č.. XXX, vrátane spoluvlastníckeho podielu
o veľkosti XXXXX/XXXXX-ín na spoločných častiach a zariadeniach a na príslušenstve bytového domu
s.č. XXX a na zastavanom pozemku registra „U. K. Č.. XXX, zastavané plochy a nádvoria o výmere
144 m2 . Návrh skutkovo odôvodnil tým, že žalobca a žalovaný uzatvorili ako kupujúci kúpnu zmluvu,

ktorou kupovali nebytový priestor č. 12-1 nachádzajúci sa na ulici S. I. Ž. zapísaný Okresným úradom
I. Ž.F. K. H.. Ú. Ž. J. X. Č.. XXXXX . V zmysle kúpnej zmluvy boli povinní spoločne a nerozdielne
zaplatiť predávajúcemu sumu vo výške 142.400,- eur. Poukázal na ustanovenie § 511 ods. 1 OZ ,
pričom podľa neho je zrejmé, že žalobca spolu so svojou manželkou mal zaplatiť len sumu vo výške
1 kúpnej ceny, t.j. sumu vo výške 71.200,-eur. Keďže však žalovaný neplnil zaplatil žalobca sumu vo
výške 71.200,- eur dňa 14.05.2018 ako aj sumu vo výške 50.000,- eur dňa 18.06.2018 a zvyšnú časť

uhradil žalovaný v rámci exekučného konania. Vzhľadom na uvedené si žalobca uplatnil v upomínacom
konaní na Okresnom súde v Banskej Bystrici regresný nárok na zaplatenie dlžnej sumy vo výške plnenia,
ktoré presahovalo výšku jeho podielu, t.j. v sume 50.000,- eur spolu s príslušenstvom. Predmetný nárok
je vedený na Okresnom súde v Banskej Bystrici pod sp. zn. 30Up/1019/2018, ktorý v predmetnej veci
vydal platobný rozkaz. Žalovaný je podielovým spoluvlastníkom vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1
k nehnuteľnostiam zapísaným Okresným úradom Žilina, odbor katastrálny pre obec: Žilina, katastrálne

územie: Žilina na LV č. XXXXX. O inom jeho majetku žalobca nemá vedomosť, a teda v prípade jeho
predaja by prípadný výkon rozhodnutia na uspokojenie pohľadávky žalobcu bol ohrozený a zmarený.Na základe uvedeného sa teda domáha vydania zabezpečovacieho opatrenia spočívajúceho v zriadení
záložného práva k majetku žalovaného. Je pritom zrejmé pre neexistenciu iného majetku žalovaného,
že v prípade scudzenia je prípadný výkon rozhodnutia na peňažné plnenie nevykonateľné a žalobca sa

nedomôže svojho dlhu. Zabezpečovacie opatrenie však neohrozí nakladanie s majetkom žalovaného.
Prípadné zriadenie záložného práva žalovaného v ničom neobmedzuje a výlučne má zabezpečovaciu
funkciu vo vzťahu k pohľadávke žalobcu a žalovaný môže so svojim vlastníctvom i naďalej nakladať.

2. Podľa § 343 ods. 1 CSP zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach,

právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa,
ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

3. Zabezpečovacie opatrenie upravené v ust. § 343 CSP s primeraným použitím ustanovení o
neodkladnom opatrení slúži v civilnom sporovom konaní na zabezpečenie peňažnej pohľadávky
veriteľa v prípade, že je obava, že exekúcia bude ohrozená. Základnými predpokladmi pre nariadenie

zabezpečovacieho opatrenia v zmysle ust. § 343 CSP je osvedčenie existencie peňažnej pohľadávky
veriteľa a osvedčenie obavy z ohrozenia exekúcie pre prípad, že pohľadávka bude veriteľovi právoplatne
priznaná súdnym rozhodnutím. Vo vzťahu k uvedeným predpokladom pre nariadenie zabezpečovacieho
opatrenia je žalobca povinný v návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia uviesť rozhodujúce
skutočnosti a označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.

4. Súd konštatuje, že žalobca predloženými listinnými dôkaznými prostriedkami, konkrétne platobným
rozkazom Okresného súdu Banská Bystrica sp.zn. 30Up/1019/2018 zo dňa 27.11.2018 dostatočne
osvedčil existenciu pohľadávky voči žalovanému vo výške 50.000,- eur s úrokom z omeškania 5 % ročne
od 19.6.2018 do zaplatenia. Rovnako žalobca predloženou kúpnou zmluvou osvedčil vlastnícke právo

žalovaného k nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXXX ako nebytový priestor č. XX-X v bytovom dome
súp.č. XXX, postavený na pozemku C-KN parc.č. XXX vrátane spoluvlastníckeho podielu na spoločných
častiach a zariadeniach a na príslušenstve bytového domu, ako i spoluvlastníckeho podielu viažuceho
sa k nebytovému priestoru k pozemku parc.č. CKN XXX a to v podiele žalovaného 1. Skutočnosť, že
žalovaný je zároveň podielovým spoluvlastníkom v podiele 1 na ostatných nehnuteľnostiach (byt č. X

M. J. K. Č.. XX - X)í evidovaných na uvedenom LV č. XXXXX pre kat. územie Žilina vyplýva z tohto
listu vlastníctva.

5. K druhému predpokladu pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, a to osvedčenia obavy, že
exekúcia bude ohrozená, súd konštatuje, že žalobca neosvedčil sťaženie uspokojenia svojej pohľadávky

voči žalovanému (v prípade jej právoplatného priznania súdnym rozhodnutím). Žalobca len tvrdí, že v
prípade predaja majetku žalovaného by prípadný výkon rozhodnutia na uspokojenie pohľadávky žalobcu
bol ohrozený a zmarený. Netvrdil však žiadne relevantné skutočnosti, nepredložil žiadne dôkazy, ktoré
by jednoznačne osvedčili potrebu neodkladnej úpravy pomerov v dôsledku hrozby zmarenia exekúcie.

6. Zároveň má súd za to, že zriadenie záložného práva zabezpečovacím opatrením v súlade s ust.
§ 343 CSP musí spĺňať kritérium primeranosti a proporcionality a nesmie neprimeraným spôsobom
zasiahnuť do práv a oprávnených záujmov strán, najmä žalovaného. Primeranosť navrhovaného
zabezpečovacieho opatrenia je súd povinný skúmať a žalobca povinný osvedčiť. Zriadením záložného
práva prostredníctvom inštitútu zabezpečovacieho opatrenia dochádza k zásahu do právneho

postavenia žalovaného z hľadiska obmedzenia, resp. sťaženia možnosti nakladať s jeho majetkom
zaťaženým súdom zriadeným záložným právom, kedy v zmysle ust. § 151h ods. 1 Občianskeho
zákonníka záložné právo v zásade pôsobí voči nadobúdateľovi zálohu pri jeho prevode alebo prechode.
Kritérium primeranosti a proporcionality zabezpečovacieho opatrenia tak musí zohľadňovať na jednej
strane hodnotou zabezpečovanej pohľadávky veriteľa v pomere na druhej strane k hodnote veci,

práva alebo inej majetkovej hodnoty, ku ktorej súd zabezpečovacím opatrením zriaďuje záložné
právo. Žalobca navrhovaným zabezpečovacím opatrením chce zabezpečiť záložným právom svoju
pohľadávku vo výške 50.000,- eur k nehnuteľnostiam, ktorých hodnota podľa názoru súdu násobne
prevyšuje pohľadávku žalobcu. Z predloženej kúpnej zmluvy vyplýva, že kúpna cena len nebytového
priestoru č. 12 - 1 s príslušným podielom na spoločných častiach, spoločných zariadeniach domu a

pozemku bola 142.400,- eur, teda hodnota podielu žalovaného 1 je 71.200,- eur (takmer jeden a pol
násobok pohľadávky žalobcu). Žalobca pritom žiada zriadiť záložné právo aj k ďalším nehnuteľnostiam
žalovaného a to k bytu č. 1 a nebytového priestoru č. 12-2 evidovaných na LV XXXXX pre kat. ú.
Žilina. Je teda zrejmé, že hodnota nehnuteľností vo vlastníctve žalovaného, ku ktorým žiada žalobcazriadiť záložné právo, niekoľkonásobne prevyšuje hodnotu zabezpečovacej pohľadávky, čo by následne
znamenalo neprimeraný zásah do práv žalovaného ako dlžníka, konkrétne do jeho vlastníckeho práva
a možnosti dispozície a ďalšieho využitia jeho majetku.

7. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti z dôvodu neosvedčenia obavy z ohrozenia exekúcie a z
dôvodu neosvedčenia primeranosti navrhovaného zabezpečovacieho opatrenia súd návrh žalobcu na
nariadenie zabezpečovacieho opatrenia v celom rozsahu zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde

v Žiline.

Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo
veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa

dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie
podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov
s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší
subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd
vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 Civilného sporového poriadku).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ
domáha (odvolací návrh) (363 Civilného sporového poriadku).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 Civilného
sporového poriadku).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov ); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( zákon č. 65/2001 Z.z.

o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov ).