Uznesenie ,
Odmietajúce odvolanie Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Nitra

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Petr Kaňa

Forma rozhodnutia – Uznesenie

Povaha rozhodnutia – Odmietajúce odvolanie

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 1CoE/142/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4208211381
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Petr Kaňa
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2019:4208211381.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Kaňu a členov senátu JUDr.
Štefana Hrvolu a JUDr. Stanislava Libanta, v exekučnej veci oprávneného: Slovenská konsolidačná,
a. s. IČO: 35 776 005, Cintorínska 21, 814 99 Bratislava, proti povinnému: T. U., nar. XX.XX.XXXX,
bytom A. XXXX/XX, D., o vymoženie 33,19 eur a trov exekúcie, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu
Okresného súdu Komárno č. k. 8Er/526/2008-29 zo dňa 09. 07. 2018, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd odvolanie oprávneného o d m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie exekúciu zastavil. Ďalej rozhodol, že oprávnený je
povinný zaplatiť súdnemu exekútorovi JUDr. Jozefovi Ďuricovi trovy exekúcie vo výške 39,83 eur do 3
dní odo dňa právoplatnosti uznesenia.

2. Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na ustanovenie § 57 ods. 1 písm. h) , § 203 ods. 2 zákona
č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov
(ďalej len Exekučný poriadok).

3. Súd prvej inštancie uviedol, že v danej exekúcii bolo súdnym exekútorom preukázané, že povinný
nedisponuje žiadnym majetkom, ktorý by bol postihnuteľný exekúciou. Na základe zistení súdneho

exekútora ohľadom majetkových pomerov povinného súd pri zastavení exekúcie postupoval v súlade §
57 ods. 1 písm. h/ EP a exekúciu prvým výrokom uznesenia pre nemajetnosť povinného zastavil.
Súd preskúmal súdnym exekútorom vyčíslené trovy a dospel k záveru, že trovy exekúcie súdny exekútor
vyčíslil v súlade s § vyhláškou MS SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov. V
súlade s citovanou vyhláškou preto súd súdnemu exekútorovi priznal náhradu trov vo výške 39,83 eur,
ktorá suma pozostáva z paušálnej odmeny vo výške 33,19 eur podľa § 14 ods. 1 citovanej vyhlášky a

z náhrady 20% DPH vo výške 6,64 eur v súlade s § 196 veta druhá zákona EP. Súd v súlade s § 203
ods. 2 EP na náhradu trov exekúcie zaviazal oprávneného.

4.Protitomutouzneseniupodaloprávnenývzákonomstanovenejlehoteodvolanie.Namietalzastavenie
exekúcie z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, nakoľko povinný splatil
celú istinu, vymáhanú v predmetnej exekúcii.

Oprávnený nenesie žiadnu zodpovednosť za to, že povinný uhradil len istinu vymáhanú v exekúcii a
neuhradil trovy exekúcie. Keďže oprávnený zastavenie exekúcie nezavinil, nie je možné zaviazať ho k
náhrade nevyhnutných trov exekúcie.
Žiadal, aby súd odvolaniu oprávneného v celom rozsahu vyhovel.

5. K podanému odvolaniu sa dňa 04. 10. 2018 vyjadril súdny exekútor. Mal za to, že argument

oprávneného, uvádzaný v odvolaní, že nezavinil zastavenie exekúcie, by prichádzal do úvahy v prípade,ak by k zastaveniu exekúcie došlo napríklad v súlade s ust. § 57 ods. 1 písm. a), písm. b), písm. c),
písm. i) Exekučného poriadku účinného do 31. 03. 2017.

6.Odvolacísúdskôr,akomoholpristúpiťkpreskúmaniusprávnostinapadnutéhorozhodnutiavdôsledku
podaného odvolania, zisťoval, či odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote, či bolo podané
subjektom oprávneným na podanie takéhoto opravného prostriedku, a či smeruje proti rozhodnutiu, proti
ktorému zákon odvolanie pripúšťa.

7. Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom od 1. apríla 2017, ak tento zákon v § 243i
až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov
účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú
len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.

8. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. marca 2017, ak to povaha

veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku.

9. Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017, ak súd rozhodne o
zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

10. Podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku znení účinnom do 31.03.2017, ak sa exekúcia zastaví z
dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí,
ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy
exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil.

11. Podľa § 386 písm. c) CSP odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti
ktorému nie je odvolanie prípustné.

12. Podľa § 358 CSP odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

13. Z obsahu odvolania je zrejmé, že nesúhlas oprávneného s rozhodnutím súdu prvej inštancie
nesmeruje voči samotnému výroku o zastavení exekúcie, ale oprávnený nesúhlasí s dôvodom, pre
ktorý súd prvej inštancie exekúciu zastavil, pričom navrhuje iný dôvod. Odvolací súd v tejto časti (čo do
dôvodov výroku o zastavení exekúcie) odmietol odvolanie v zmysle § 386 písm. c) CSP z dôvodu, že

odvolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP). Rozhodnúť inak nemožno ani za
situácie, že dôvod zastavenia exekúcie je určujúci pre rozhodnutie o trovách exekúcie.

14. Pokiaľ ide o druhý výrok napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie, teda výrok o trovách
exekúcie, odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že právna úprava sporového konania, účinná

do 30.06.2016, vychádzala vo všeobecnosti zo zásady prípustnosti odvolania proti akýmkoľvek
rozhodnutiam (rozsudkom aj uzneseniam) súdu prvého stupňa (§ 201 ods. 1 Občianskeho súdneho
poriadku) s tým, že výnimky, teda prípady neprípustnosti odvolania boli v procesnom predpise
výslovne uvedené (medzi nimi aj neprípustnosť odvolania proti uzneseniu v exekučnom konaní, pokiaľ
neustanovuje inak osobitný zákon - § 202 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku). Procesná úprava,

účinná od 01.07.2016, zachovala zásadu prípustnosti odvolania len vo vzťahu k rozsudkom (§ 355
ods. 1 CSP), avšak vo vzťahu k uzneseniam ako všeobecnú zásadu stanovila neprípustnosť odvolania,
t. j. odvolanie je prípustné lev vtedy, ak to zákon výslovne pripúšťa (§ 355 ods. 2 CSP). V dôsledku
tejto zmeny síce zostala pre exekučné konania zachovaná zásada neprípustnosti odvolania (predtým
§ 202 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, teraz § 355 ods. 2 CSP), avšak kým do 30.06.2016

mohol výnimku, teda prípustnosť odvolania ustanovovať len osobitný zákon, t. j. Exekučný poriadok, od
01.07.2016 môže pripustiť odvolanie aj samotný Civilný sporový poriadok (§ 355 ods. 2 CSP v spojení
s § 9a ods.1 Exekučného poriadku).

15. To však neznamená, že Civilný sporový poriadok je možné aplikovať na exekučné konania v každej

situácii. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku má ísť o primerané použitie ustanovení CSP a len vtedy,
ak to povaha veci nevylučuje. Použitie ustanovení CSP (ako lex generalis) je vždy len subsidiárne, teda
je možné ich použiť len tam, kde Exekučný poriadok (ako lex specialis) nemá vlastné ustanovenia.16. Podľa názoru odvolacieho súdu z vyššie uvedených dôvodov nie je možné vo vzťahu k trovám
exekúcie aplikovať ustanovenie § 357 písm. m) CSP. V prvom rade je potrebné poukázať na to, že
trovy exekúcie predstavujú osobitný inštitút, upravený Exekučným poriadkom, odlišný od trov konania.

Trovy exekúcie majú vlastnú definíciu v Exekučnom poriadku (§ 200 ods. 1 Exekučného poriadku v
znení do 31.03.2017), vlastný okruh účastníkov konania o trovách exekúcie (§ 37 ods. 1), vlastnú úpravu
nárokov jednotlivých účastníkov vo vzťahu k trovám exekúcie (§ 200 ods. 1 druhá a tretia veta), osobitný
spôsob ich uplatňovania (pokiaľ nedôjde k zastaveniu exekúcie, o trovách exekúcie sa ani nerozhoduje,
súdny exekútor ich vymôže ako súčasť exekučného nároku - § 200 ods. 6) a tiež osobitný spôsob

rozhodovania v prípadoch, keď sa o nich rozhoduje (nerozhoduje sa osobitne o nároku a osobitne o
výške, ale rozhoduje sa o tom, kto a v akej výške trovy exekúcie platí; vo vzťahu k odmene súdneho
exekútora ani nejde o rozhodovanie o náhrade trov, ale priamo o zaplatení odmeny súdneho exekútora-
§ 200 ods. 5). Za takýchto okolností absenciu výslovného ustanovenia výnimky zo všeobecnej zásady
neprípustnosti odvolania nemožno interpretovať inak než (v súlade s § 355 ods. 1 CSP) nepripustenie
odvolania vo vzťahu k trovám exekúcie. Rozhodnutie o trovách exekúcie z vyššie uvedených dôvodov

nemožno ani „primerane“ subsumovať pod rozhodnutie „o nároku na náhradu trov konania“ podľa § 357
písm. m) CSP.

17. Na zdôraznenie svojho právneho názoru odvolací súd dodáva, že pokiaľ by zákonodarca bol
chcel novou procesnou úpravou pripustiť odvolanie proti rozhodnutiam súdov prvej inštancie o trovách

exekúcie (ktoré v procesnej úprave účinnej do 30.06.2016 prípustné nebolo), bol by tak urobil spôsobom,
ktorý by nepripúšťal pochybnosti, a to buď vložením vety „Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné
odvolanie“ do § 200 ods. 5 Exekučného poriadku, čo je formulácia štandardná v úprave exekučného
konania, alebo výslovným uvedením trov exekúcie v § 357 CSP ako výnimky zo zásady neprípustnosti
odvolania proti uzneseniam súdov prvej inštancie.

18. Keďže teda rozhodnutie o trovách exekúcie nie je rozhodnutím o trovách konania, ani (v časti
týkajúcej sa zaplatenia odmeny súdneho exekútora) rozhodnutím o náhrade, a ani rozhodnutím o
nároku, nemožno naň aplikovať ustanovenie § 357 písm. m) CSP. Ide o osobitné rozhodnutie upravené
Exekučným poriadkom, proti ktorému odvolanie nie je prípustné (§ 9a ods. 1 Exekučného poriadku v

spojení s § 355 ods. 2 CSP). Preto odvolaciemu súdu nezostávalo nič iné, než odvolanie v zmysle §386
písm. c) CSP odmietnuť aj v tejto časti.

19. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon v § 420 až § 423 CSP pripúšťa.

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom okrem prípadov uvedených v § 429 ods.
2 CSP.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.