Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 27. apríl 2017

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 10Co/246/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1611210911
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 04. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ayše Pružinec - Erenová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1611210911.2

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ayše Pružinec Erenovej
a členov senátu JUDr. Ľuboša Sádovského a JUDr. Silvie Walterovej v právnej veci žalobcu:
Západoslovenská distribučná, a.s., IČO: 36 361 518, Čulenova ul. č. 6, Bratislava, zastúpený:
GRABANT, TORMA & PARTNERS s.r.o., IČO: 36 730 564, Kováčska ul. č. 53, Košice - mestská časť
Staré Mesto, proti žalovaným: X/ G. D.Í., E.. XX. XX. XXXX, I. Š. Q.. Č.. XXX, K. P., X/ X. D.Í., E.. XX.

XX. XXXX, I. Š. Q.. Č.. XXX, K. P. X/ A. D., E.. XX. XX. XXXX, I. Š. Q.. Č.. XXX, K. P. X/ Z. D., E.. XX.
XX. XXXX, I. Q.. A. X. Č.. XX, A., Ž. X/ W. X/ Y. F.: A. A., Z. OkresnéG. S. Z. a žalovaný 4/ zastúpený
advokátom: JUDr. Dušan Klimo, Sládkovičova ul. č. 16/61, Žiar nad Hronom, o zaplatenie istiny 2. 596,
89 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu a žalovaného 4/ proti rozsudku Okresného súdu Malacky
zo dňa 17. februára 2015, č. k. 6C/214/2011 - 278 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu
Malacky zo dňa 05. apríla 2016, č. k. 6C/214/2011 - 330, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1.

Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom v spojení s opravným uznesením uložil žalovaným 1/, 2/, 3/
a 4/ povinnosť zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne sumu 1. 585, 09 eur s úrokom z omeškania vo

výške 8, 75 % ročne od 31. 01. 2013 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku
s tým, že plnením jedného žalovaného zaniká v rozsahu plnenia povinnosť ostatných žalovaných, vo
zvyšku uplatnenej istiny a úroku z omeškania žalobu žalobcu zamietol a o trovách konania rozhodol tak,
že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu. Svoje rozhodnutie odôvodnil právne ust. § 39 ods.
1, 2 zák. č. 656/2004 Z. z. o energetike, § 1 ods. 1, 2 vyhl. č. 154/2005 Z. z., ktorou sa stanovuje spôsob
výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny, § 420 ods. 1, § 438 ods. 1 Občianskeho

zákonníka a vecne tým, že mal vykonaným dokazovaním preukázané, že pohľadávka uplatnená
žalobcom v sume 2. 596, 89 eur je pohľadávkou z neoprávneného odberu elektriny, skutočnosť ktorú
žalobca preukázal protokolom o neoprávnenom odbere, záznamom o kontrole odberného miesta a
faktúrou s tým, že k neoprávnenému odberu elektrickej energie došlo z odberného miesta žalobcu do
domu na D. XX K. X., keď porušenie právnej povinnosti (§ 420 Občianskeho zákonníka) predstavoval
nelegálny odber elektrickej energie bez platne uzavretej zmluvy v zmysle § 39 ods. 1 písm. a) zák. č.

656/2004 Z. z., pri preukázanej príčinnej súvislosti medzi neoprávneným odberom elektriny a vznikom
škody. Uviedol, že nakoľko neoprávnene odoberaná elektrina bola dodávaná do domu na D. XX K. X., za
osoby škodcov možno považovať osoby bývajúce v tomto dome s tým, že mal v konaní preukázané, že
pôvodnými vlastníkmi domu boli žalovaní 1/ a 2/, ktorí ho užívali spoločne so svojimi deťmi, žalovanými
3/, 4/ a 5/, skutočnosť, ktorú potvrdil protokol o neoprávnenom odbere, tvrdenie pôvodne žalovaného
A.. Z. T. a špecifikácia uplatnenej pohľadávky voči žalovaným s tým, že ich rodinný dom bol predmetom

exekúcie a bol odpredaný na dražbe v októbri 2008. Súd prvej inštancie v dôvodoch svojho rozhodnutia
ďalej uviedol, že z doložených dokladov mal preukázané, že žalovaní nemali uzavretú riadnu zmluvu oodbere elektrickej energie od 13. 09. 2006 až do vypratania rodinného domu koncom apríla 2009, pričom
žalobca zistil neoprávnený odber vo výške 18 484 kWh za obdobie od 13. 09. 2006 do 13. 05. 2009 s tým,
že v období od 14. 10. 2008 do 13. 05. 2009 bol stav neoprávnene odobratej elektrickej energie vo výške

8 512 kWh (41 941 kWh stav zistený pri kontrole - 33 429 kWh stav zistený pri dražbe), avšak žalobca si
za toto obdobie náhradu škody za neoprávnený odber voči žalovaným neuplatnil, nakoľko neoprávnený
odber si za toto obdobie uplatnil proti pôvodnému žalovanému A.. Z. T., nárok ktorý však následne
zobral späť. Poukázal na skutočnosť, že žalobca za toto obdobie nesprávne vyčíslil stav neoprávneného
odberu na 3 512 kWh z čoho vyplýva, že od 13. 09. 2006 do 14. 10. 2008 si žalobca mohol uplatniť

neoprávnený odber elektrickej energie vo výške 10 336 kWh (celkový neoprávnený odber elektriny 18
848 kWh - 8 512 kWh ako odber od 14. 10. 2008 do 13. 05. 2009), a nie odber vo výške 15 336 kWh
tak, ako ho špecifikoval s tým, že v prepočte ceny 0,153356 eur za 1 kWh predstavuje výška škody za
neoprávnený odber sumu 1. 585, 09 eur, keďže podnikové plomby boli neporušené, elektromer po celú
dobu neoprávneného odberu zaznamenával odobratú elektrickú energiu, a preto bolo možné vyčísliť
výšku škody podľa odobratej spotreby, z dôvodu ktorého vo zvyšku uplatnenej istiny žalobu žalobcu

zamietol. Rozhodnutie o priznaní príslušenstva k istine odôvodnil právne ust. § 517 ods. 1 veta prvá,
§ 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 3 nar. vl. č. 87/1995 Z. z. a vecne omeškaním žalovaných
s plnením ich peňažného dlhu od 30. 01. 2013 (správne od 31. 01. 2013), t. j. odo dňa, kedy boli
žalovaným doručené žaloby a kedy mohli žalovaní pohľadávku plniť prvý krát, nakoľko žalobca v konaní
nepreukázal tvrdenie, že sa žalovaní do omeškania dostali dňom 02. 10. 2009, t. j. dňom nasledujúcim

po splatnosti faktúry na zaplatenie vyčíslenej škody za neoprávnený odber, keďže túto faktúru žalobca
žalovaným nedoručil, a preto žalobu vo zvyšku úroku z omeškania za obdobie od 02. 10. 2009 do 30.
01. 2013 zamietol. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil právne ust. § 142 ods. 2 O. s. p. a vecne
tým, že úspech žalobcu vo veci je vyjadrený pomerom prisúdenej sumy a sumy požadovanej žalobou,
t. j. 61, 04 % (1. 585, 09 eur/2. 596, 89 eur) a úspech žalovaných vo veci predstavuje nepriznanú časť

žalovanej sumy v pomere k požadovanej žalovanej sume, t. j. 38, 96 % (neúspech žalobcu je úspechom
žalovaného) s tým, že žalobcovi tak vzniklo právo na náhradu 22, 08 % (61, 04 % - 38, 96 %) jeho účelne
vynaložených trov z priznanej istiny (22, 08 % zo sumy 95 eur súdny poplatok a odmena advokáta za
dva úkony právnej pomoci á 71, 37 eur s režijným paušálom v sume 7, 63, spolu v sume 86, 63 eur)
a nakoľko mal úspech len v nepatrnej časti, pomernú časť trov mu nepriznal a rozhodol, že žiaden z

účastníkov nemá nárok na náhradu trov.

2.

Proti tomuto rozsudku v časti výroku, ktorým súd prvej inštancie žalobu zamietol a rozhodol o trovách

konania podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie z dôvodu, že súd prvej inštancie nesprávne vec
právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový
stav a zároveň z dôvodu, že účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom
(§ 205 ods. 2 písm. a/ v spojení s ustanovením § 221 ods. 1 písm. h/ a f/ O. s. p.,), ďalej z dôvodu, že
súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 205

ods. 2 písm. d/ O. s. p.), ako i z dôvodu, že rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci (§ 205 ods. 2 písm. f/ O. s. p.) a navrhol rozsudok v napadnutej časti zmeniť a priznať mu náhradu
škody aj vo zvyšnej časti uplatnenej istiny vo výške 1. 011, 80 eur s 9 % úrokom z omeškania p. a. zo
sumy 1. 011, 80 eur od 02. 10. 2009 do zaplatenia a súčasne žiadal priznať k rukám jeho právneho
zástupcu náhradu trov prvoinštančného konania titulom zaplateného súdneho poplatku vo výške 202,

20 eur a trov právneho zastúpenia vo výške 391, 44 eur a náhradu trov odvolacieho konania titulom
zaplateného súdneho poplatku v sume 60, 50 eur a trov právneho zastúpenia v sume 83, 76 eur. Uviedol,
že trvá na vyčíslení náhrady škody spôsobenej neoprávneným odberom s tým, že súd prvej inštancie
bol na základe tvrdených skutočností a predložených dôkazov náležite oboznámený s tým, ako poňal
vyúčtovanievočijednotlivýmžalovaným,t.j.malvedomosťotom,žezaobdobieod13.09.2006-14.10.

2008 si vyúčtoval škodu vo výške 2. 596, 89 eur za 15 336 kWh (voči žalovaným 1/ až 4/) a za obdobie
od 14. 10. 2008 - 13. 05. 2009 škodu vo výške 665, 32 eur za 3 512 kWh (voči pôvodnému žalovanému
A.. Z. T., ktorý tento dlh uhradil). Namietol, že súd prvej inštancie dospel na základe predložených
dôkazov, predovšetkým Zápisnice a Nájomnej zmluvy k nesprávnym skutkovým zisteniam, keď sa ustálil
na tom, že stav elektromera ku dňu 14. 10. 2008 bol 33 429 kWh a nie 38 429 kWh, nakoľko stav

elektromera, tak ako to vyplýva zo Zápisnice a Nájomnej zmluvy bol 429 kWh z čoho vyplýva, že si
súd prvej inštancie zrejme nesprávne osvojil tvrdenia pôvodného žalovaného A.. Z. T., ktorý vo svojom
podaní zo dňa 14. 10. 2011 omylom uviedol túto nižšiu hodnotu s tým, že prvoinštančný súd mal pri
posudzovaní stavu elektromera ku dňu 14. 10. 2008 vychádzať zo zisteného stavu 38 429 kWh a niezo stavu 429 kWh. Nesúhlasil so záverom súdu prvej inštancie, že v období od 14. 10. 2008 do 13.
05. 2009 bol stav neoprávnene odobratej elektriny vo výške 8 512 kWh (ako rozdiel medzi 41 941 kWh
a 33 429 kWh), pretože v skutočnosti za dané obdobie došlo k odberu len 3 512 kWh elektriny, t. j.

bolo potrebné prihliadať na správny konečný stav 41 941 kWh a správny stav dňa 14. 10. 2008 38
429 kWh a tieto navzájom odčítať, pričom za týchto okolností by tak súd dospel k výpočtu spotreby
elektriny za toto obdobie vo výške 3 512 kWh (a nie 8 512 kWh) s tým, že spotreba vo výške 3 512
kWh za predmetné obdobie je zároveň tou spotrebou, náhradu, za ktorú si uplatnil sumu 665, 32 eur
(táto čiastka zahŕňa už aj uplatnenú DPH a 14 sadzby nákladov spojených so zistením neoprávneného

odberu) voči pôvodnému žalovanému A.. Z. T.É., z dôvodu ktorého je tvrdenie súdu prvej inštancie o
tom, že za dané obdobie si nesprávne vyčíslil stav neoprávneného odberu nesprávne, pretože súd pri
posudzovaní spotreby za predmetné obdobie vychádzal z nesprávneho údaja o stave elektromera dňa
14. 10. 2008. K výpočtu za obdobie od 13. 09. 2006 - 14. 10. 2008 uviedol, že si spotrebu a výšku škody
za toto obdobie vyčíslil voči aktuálnym žalovaným 1/ až 4/, pričom pri stanovení spotreby vychádzal z
hodnôt zo dňa 14. 10. 2008, t. j. 38 429 kWh a zo dňa ukončenia zmluvy 13. 09. 2006, t. j. 23 093 kWh

a tieto navzájom odčítal, pričom výslednou hodnotou spotreby elektriny za toto obdobie je tak výška 15
336 kWh, ktorú zároveň uviedol v už doloženom výpočte škody, a preto je ním uplatnená náhrada škody
za spotrebu 15 336 kWh správna a vychádza z predložených dôkazov. Namietol tvrdenie súdu prvej
inštancie o tom, že si mohol uplatniť neoprávnený odber za spotrebu iba 10 336 kWh a nie za 15 336
kWh, nakoľko pri ustálení skutkového stavu vychádzal z nesprávneho údaja (33 429 kWh), v dôsledku

čohotakdošlokpomyselnej„strate"aneuplatneniusináhradyškodyzaspotrebu5000kWh.Uviedol,že
napriektomu,žeprvoinštančnýsúddospelnazákladevykonanýchdôkazovknesprávnemuskutkovému
zisteniu, predovšetkým čo sa spotreby elektriny a uplatnenej škody voči žalovaným 1/ až 4/ týka, a v
dôsledku toho mu tak priznal náhradu škody v nižšej výške, než v akej si ju voči žalovaným 1/ až 4/
uplatnil,jeúvahaprvoinštančnéhosúduprirozhodovanívkonečnomdôsledkusprávna,nakoľkosprávne

ustálil, že k neoprávnenému odberu elektriny zo strany žalovaných skutočne došlo, že mu tým spôsobili
škodu, ktorú sú povinní spoločne a nerozdielne nahradiť vrátane jej príslušenstva a trov konania, avšak
napriek tomu, nevypočítal výšku spôsobenej škody úplne správne, keď výšku ním zistenej spotreby
elektrickej energie vynásobil cenou za 1 kWh 0,153356 eur/kWh, keďže bral do úvahy výšku spotreby
len 10 336 kWh, zatiaľ čo správne mal brať pri výpočte do úvahy spotrebu elektriny vo výške až 15 336

kWh a túto vynásobiť cenou za spotrebovanú elektrinu, t. j. 15 336 kWh x 0,153356 eur = 2. 351, 87
eur, a k uvedenej čiastke mal pripočítať alikvotnú časť DPH vo výške 213, 31 eur a tiež 1 sadzby za
náklady spojené so zistením neoprávneného odberu vo výške 31, 71 eur. Poukázal na skutočnosť, že
dôvodnosť uplatňovania si náhrady odvedenej DPH, ako aj náhrady nákladov spojených so zistením
neoprávneného odberu vyplýva priamo z príslušných daňových predpisov, resp. z Vyhlášky MH SR č.

154/2005 Z. z. s tým, že konajúci súd aplikujúc svoju úvahu pri rozhodovaní mu mal priznať náhradu
škody aj za ostatných 5 000 kWh, t. j. 766, 78 eur, čím by celková výška spôsobenej škody predstavovala
sumu 2. 351, 87 eur (ako súčet súdom priznanej výšky škody 1. 585, 09 eur + 766, 78 eur) a k takto
vypočítanej výške škody mal zároveň súd pripočítať DPH vo výške 213, 31 eur v súlade s ustanovením
§ 53 ods. 5 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty a tiež 1 sadzby za náklady spojené po

zistení neoprávneného odberu vo výške 31, 71 eur v súlade s ustanovením § 1 ods. 5 Vyhlášky MH
SR č. 154/2005 Z. z. Žalobca v dôvodoch svojho odvolania ďalej uviedol, že za nesprávne považuje aj
rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým rozhodol o náhrade trov konania, nakoľko mal byť
v spore plne úspešný, t. j. bolo dostatočne dôvodné, aby mu bola priznaná uplatnená náhrada škody v
plnej výške spolu s príslušenstvom, čím by mu vznikol nárok aj na náhradu trov konania v plnej výške.

3.

Žalovaný 4/ vo svojom podaní označeným ako vyjadrenie k odvolaniu uviedol, že bol napadnutým
rozsudkom v jeho neprítomnosti zaviazaný na úhradu žalovanej istiny bez toho, aby mu bolo preukázané

porušenie právnej povinnosti a kauzálny nexus, t. j. príčinná súvislosť medzi jeho konaním a vzniknutou
škodou, nakoľko súd prvej inštancie neprihliadol na skutočnosť, že škoda je preukazovaná od roku 2006,
kedy mal 16 rokov a ako maloletý žijúci s rodičmi sa na žalovanej škode podieľať nemohol o to viac, že
nebol vlastníkom nehnuteľnosti, ktorú vlastnili jeho rodičia. Uviedol, že napadnutý rozsudok mu ani nebol
doručenývsúladesplatnouprávnouúpravou,vzmyslektorejjemožnéuplatniťnámietkupremlčaniaajv

odvolacom konaní, z dôvodu ktorého vzniesol námietku premlčania nároku, ktorý bol voči nemu žalobou
uplatnený, nakoľko škoda vznikla v roku 2006, a žalobca sa o nej dozvedel dňa 13. 05. 2009 a voči
nemu si ju preukázateľne uplatnil až dňa 14. 01. 2013, kedy súd prvej inštancie pripustil rozšírenie strán,a preto vo vzťahu k nemu uplynula subjektívna aj objektívna premlčacia lehota a navrhol žalobu proti
nemu zamietnuť a žalobcovi uložiť povinnosť zaplatiť mu trovy odvolacieho konania v sume 159, 52 eur.

4.

Žalovaný 4/ na výzvu súdu prvej inštancie uznesením zo dňa 21. augusta 2015, č. k. 6C/214/2011 -
305, aby oznámil, či jeho podanie zo dňa 03. 08. 2015 je odvolaním proti rozsudku alebo vyjadrením
k odvolaniu, tak ako bolo označené, v podaní zo dňa 14. 09. 2015 uviedol, že dopĺňa podanie zo dňa

21. 07. 2015 o zákonné náležitosti odvolania s tým, že navrhuje napadnutý rozsudok vo vzťahu k nemu
zmeniť a žalobu zamietnuť, nakoľko mu žiadnym dôkazom nebola preukázaná zodpovednosť za škodu,
ako i z dôvodu premlčania nároku voči jeho osobe.

5.

Žalobca vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovaného 4/ uviedol, že súd prvej inštancie rozhodol
napadnutým rozsudkom v neprítomnosti žalovaného 4/ v súlade so zákonom, z dôvodu ktorého mu
možnosť konať pred súdom odňatá nebola s tým, že jeho tvrdenie, že mu nebolo riadne preukázané
porušenieprávnejpovinnostiapríčinnásúvislosťmedzijehokonanímažalovanouškodoujenepravdivé,
nakoľko v konaní sa skutočne preukázalo, že v čase trvania neoprávneného odberu elektrickej energie

žalovaný 4/ užíval nehnuteľnosť, na ktorú sa viaže odberné miesto elektrickej energie spolu so
žalovanými 1/, 2/ a 3/, keďže v tom čase býval s rodičmi a súrodencami a aj on neoprávnene odoberal
elektrickú energiu. Uviedol, že nakoľko zodpovednosť za škodu pri neoprávnenom odbere elektriny
je koncipovaná ako objektívna zodpovednosť, za škodu nemusí nevyhnutne zodpovedať vlastník
nehnuteľnosti, na ktorú sa viaže odberné miesto, ako sa mylne domnieva žalovaný 4/. K námietke

premlčania vznesenej žalovaným 4/ uviedol, že podľa § 46 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka (uvedené
zákonné ustanovenie upravuje písomnú formu zmluvy, pozn. odvolacieho súdu) dvojročná objektívna
lehota začína plynúť dňom, kedy sa o škode dozvedel ten, komu bola spôsobená a zároveň, keď sa
dozvedel, kto škodu spôsobil s tým, že o škode sa nedozvedel dňom vykonania kontroly odberného
miesta dňa 13. 05. 2009, ale až na základe podania na súd pôvodného žalovaného (Z. T.) zo dňa 14.

10. 2011, ktoré mu bolo doručené dňa 23. 02. 2012, v ktorom uviedol, že terajší žalovaní neoprávnene
odobrali elektrickú energiu s tým, že návrh na pristúpenie žalovaných do konania podal dňa 02. 11. 2012
a nie dňa 14. 01. 2013, ako sa mylne domnieva žalovaný 4/ v odvolaní, čiže dvojročná subjektívna lehota
voči žalovanému 4/ neuplynula, keď objektívna lehota začala plynúť dňom vzniku škody, teda odo dňa
13. 09. 2006. Uviedol, že podľa jeho názoru škoda spôsobená neoprávneným odberom elektriny bola

žalovanými spôsobená úmyselne, z dôvodu ktorého plynie desaťročná objektívna lehota, nakoľko Z. T.,
ktorý sa neskôr stal vlastníkom nehnuteľnosti, na ktorú sa viaže odberné miesto elektrickej energie chcel
v súčinnosti so žalovanou 1/ vykonať prepis odberateľa na odbernom mieste zo žalovanej 1/ na seba,
nakoľko sa však žalovaná 1/ nikdy nechcela dostaviť do ZSE Energia, a.s. a vždy pred dohodnutým
termínom schôdzky s Z. T. termín zrušila, je evidentné, že musela vedieť, že svojim konaním odoberá

elektrickú energiu neoprávnene.

6.

Súd prvej inštancie napriek tomu, že žalovaným 1/ až 4/ uznesením zo dňa 20. februára 2014, č k.

6C/214/2011 - 258, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 26. 03. 2014 ustanovil na konanie opatrovníčku,
odvolanie žalobcu doručoval žalovaným 1/, 2/ a 3/ na adresy ich bydliska, sa k nemu nevyjadrili, keďže
zásielky sa prvoinštančnému súdu vrátili ako nedoručené (§ 111 ods. 3 C. s. p., ak nemožno doručiť
písomnosť na adresu podľa § 106, písomnosť sa považuje dňom vrátenia nedoručenej zásielky súdu za
doručenú, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvie).

7.

Žalovaný 4/, ktorému bolo vyjadrenie žalobcu k jeho odvolaniu doručené dňa 20. 01. 2016, sa k nemu

nevyjadril.

8.Odvolací súd prejednal vec podľa § 380 ods. l zákona č. 160/2015 Z. z. (Civilný sporový poriadok,
účinný od 01. 07. 2016) bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 378 ods. 1 C. s. p. a dospel k
záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné zrušiť z dôvodu, že súd prvej inštancie

svojim nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej procesné práva v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, pričom tento nedostatok v odvolacom
konaní napraviť možné nie je s tým, že konanie pred súdom prvej inštancie, ktorom bol napadnutý
rozsudok vydaný, trpelo takými vadami, ktoré mali za následok nedostatočné zistenie skutkového stavu
a nesprávne rozhodnutie vo veci.

9.

Podľa § 470 ods. 1 C. s. p. (zákon č. 160/2015 Z. z., Civilný sporový poriadok, účinný od 01. 07. 2016), ak
nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

Podľa § 470 ods. 2 C. s. p., právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany.

10.

Z obsahu žaloby žalobcu podanej dňa 15. 03. 2011 na Okresný súd Bardejov a obsahu pripojených
listinných dôkazov vyplýva, že sa domáhal voči Z. T. zaplatenia istiny 3. 497, 97 eur s 9 % úrokom

z omeškania od 02. 10. 2009 do zaplatenia, vyčíslenej vo faktúre č. 3002172 ako náhrada škody za
neoprávnený odber elektrickej energie, ktorej výška bola vypočítaná vo výške pôvodne žalovanej istiny
za obdobie od 12. 11. 2008 do 13. 05. 2009, 182 dní v množstve 18 848 kWh, keď súd prvej inštancie
uznesením zo dňa 14. januára 2013, č. k. 6C/214/2011 - 215 na základe čiastočného späťvzatia žaloby
žalobcom, konanie v časti o zaplatenie istiny 235, 76 eur zastavil, žalobcovi vrátil preplatok súdneho

poplatku vo výške 7, 30 eur a zároveň pripustil, aby do konania pristúpili súčasní žalovaní 1/ až 4/
a zmenu petitu, ktorú žalobca navrhol pripustiť tak, že žalovanému 1/ (Z. T.) bude uložená povinnosť
zaplatiť žalobcovi sumu 665, 32 eur s 9 % úrokom z omeškania ročne od 02. 10. 2009 do zaplatenia a
žalobcom 2/ až 5/ (terajší žalovaní 1/ až 4/) povinnosť zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne sumu
2. 596, 89 eur s 9 % úrokom z omeškania od 02. 10. 2009 do zaplatenia, pričom uznesením zo dňa 10.

júna 2013, č. k. 6C/214/2011 - 222 konanie voči žalovanému 1/ zastavil a rozhodol o trovách konania.

11.

Z obsahu príloh žalobcu k žalobe vyplýva, že pôvodne označenému žalovanému Z. T. faktúrou č.

3002172, označenou ako vyúčtovanie náhrady škody zo dňa 16. 09. 2009, splatnou dňa 01. 10. 2009
vyúčtoval sumu 3. 497, 97 eur ako náhradu škody za neoprávnený odber elektrickej energie na základe
protokolu s tým, že z Protokolu o zistení neoprávneného odberu zo dňa 13. 05. 2009 vyplýva, že
odberateľom je XXXXXXXXXX, ČOM: 7656022 a stav číselníka VT bol 419 41 kWh, a neoprávnený
odber bol spôsobený tým, že k nemu došlo bez platnej zmluvy a chýbala jedna podniková plomba, ktorá

zabezpečovala OM vo vypnutom stave.

12.

Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že z listinných dôkazov, ktoré žalobca k žalobe predložil

vôbec nevyplýva, za aké obdobie vlastne pôvodne uplatnenú istinu v konaní (3. 497, 97 eur) fakturoval,
keďže vo faktúre č. 3002172, ktorú označil ako náhrada škody za neoprávnený odber elektrickej energie
je uvedená iba fakturovaná suma, avšak obdobie, za ktoré bol neoprávnený odber elektrickej energie
žalobcom zistený v nej uvedené nie je, pričom z Protokolu o zistení neoprávneného odberu v zmysle
zákona o energetike zo dňa 13. 05. 2009 je možné iba zistiť stav číselníka (41 941), výrobné číslo

elektromera (XXXXXXX) a číslo odberateľa (XXXXXXXXXX), stav zabezpečovacích zariadení a popis
neoprávneného odberu, a zo Záznamu o kontrole odberného miesta s priamym meraním je možné zistiť,
že odberateľ - užívateľ je žalovaná 1/ a majiteľom Z. T..13.

Z uvedeného vyplýva, že nakoľko si žalobca už pri podaní žaloby nesplnil svoju povinnosť pripojiť
všetky listinné dôkazy, na ktoré sa odvolával, a to napriek tomu, že je od začiatku konania zastúpený
splnomocnenou advokátskou spoločnosťou (§ 79 ods. 2 O. s. p., Občiansky súdny poriadok účinný
v čase rozhodovania súdu prvej inštancie napadnutým rozsudkom), súd prvej inštancie ho na ich

predloženie v priebehu konania síce vyzval výzvou zo dňa 09. 10. 2012 (na predloženie Zmluvy o
pripojení uzavretej so žalovanými 1/ a 2/), avšak napriek tomu, že žalobca súdu prvej inštancie podaním
zodňa05.11.2012(viďč.l.192spisu)oznámil,žedanouzmluvounedisponuje,keďželistinyvzťahujúce
sa na dodávku elektrickej energie sa týkajú odlišného subjektu, spoločnosti ZSE Energia a. s., si súd
prvej inštancie zmluvu o pripojení, ktorá mala byť uzavretá so žalovanými 1/ a 2/ nezadovážil.

14.

Je nutné uviesť, že až z listinných dôkazov predložených pôvodným žalovaným (Z. T.) je možné zistiť,
že žalovaní 1/ a 2/ (viď č. l. 105 spisu) boli bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti, zapísanej na
Liste vlastníctva Č.. XXX, nachádzajúcej sa v katastrálnom území X., F. A., F. X., Z. X. „., Z. Č. XXXX/X F.

K. XXX A.X, zastavané plochy a nádvoria a parcelné číslo XXXX/X F. K. XXX A.X, záhrady, druh stavby
rodinný dom, súpisné číslo XXX od roku 2003, ktorej vydražiteľom sa stal práve pôvodný žalovaný v
dražbe konanej dňa 30. 09. 2008 a na ktorej bol zistený odber elektrickej energie bez platnej zmluvy,
avšak na základe ktorého listinného dôkazu dospel súd prvej inštancie k záveru, že za škodu spôsobenú
žalobcovi neoprávneným odberom elektrickej energie zodpovedajú dokonca žalovaní 3/, 4/ a 5/ ako deti

žalovaných 1/ a 2/, keď do konania uznesením zo dňa 14. januára 2013, č. k. 6C/214/2011 - 215 pripustil
pristúpenie iba žalovaných 2/ až 5/, pričom po zastavení konania voči pôvodne žalovanému 1/ (Z. T.),
zostali žalovanými iba G. D. ako žalovaná 1/, X. D. ako žalovaný 2/, A. D. ako žalovaný 3/ a napokon
Z. D. ako žalovaný 4/ nie je možné zistiť (t. j. v čase rozhodovania súdu prvej inštancie napadnutým
rozsudkom boli žalované iba štyri fyzické osoby), a nakoľko sa v spise, okrem žalobcom predloženého

Výpočtu (č. l. 197 spisu) kWh a DPH za určité roky nenachádza žiadny dôkaz o tom, že žalovaní 1/ a
2/ mali so žalobcom (resp. s obchodnou spoločnosťou ZSE Energia a. s.) uzavretú zmluvu o dodávke
elektrickej energie, t. j. zmluvu o pripojení, nie je zrejmé, na základe ktorého doloženého dokladu dospel
prvoinštančnýsúdkzáveru,žežalovaní(súdprvejinštancievodôvodnenísvojhorozhodnutianeuviedol,
ktorých žalovaných mal na mysli,) nemali od 13. 09. 2006 až do vypratania domu uzavretú riadnu zmluvu

o odbere elektrickej energie, keď súdu prvej inštancie uniklo, že v roku 2006 bol žalovaný 3/. (A. D.) K.
K. XX X. a žalovaný 4/ (Z. D.) K. K. XX X., t. j. na právne úkony spôsobilí neboli, z dôvodu ktorého ani
žiadnu zmluvu so žalobcom uzavrieť nemohli.

15.

Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia zároveň nie je možné zistiť, na základe ktorého listinného
dôkazu dospel súd prvej inštancie k záveru, že žalobca zistil neoprávnený odber elektrickej energie
vo výške 18 484 kWh za obdobie od 13. 09. 2006 do 13. 05. 2009, nakoľko ako už odvolací uviedol
vyššie, z Výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny (viď č. l. 7 spisu), ktorý nie je ani

podpísaný a nie je v ňom uvedené, kto ho schválil jednoznačne vyplýva, že spotreba 18 484 kWh bola
zaregistrovaná za obdobie od 12. 11. 2008 do 13. 05. 2009.

16.

Hmotnoprávnym základom pre uplatnenie práva žalobcu na náhradu škody spôsobenej neoprávneným
odberom elektriny je ustanovenie § 39 ods. 1 a 2 zák. č. 656/2004 Z. z. o energetike a o zmene
niektorých zákonov (ďalej „zák. č. 656/2004 Z. z. o energetike“), v spojení s vykonávacou vyhláškou
Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky č. 154/2005 Z. z., ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu
škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny (ďalej „vyhláška“), ktorý právny predpis je vo

vzťahu k Občianskemu zákonníku predpisom špeciálnym. Tento právny predpis v ustanovení § 39 ods.
1 taxatívnym spôsobom vymenováva prípady neoprávneného odberu elektriny, medzi ktoré patrí aj
prípad odberu elektriny bez uzavretej zmluvy a v odseku 2 stanovuje, kto je povinný uhradiť škodu pri
neoprávnenom odbere, t.j. ten, kto elektrinu odoberal.17.

Podľa § 1 ods. 2 vyhlášky, celková spotreba elektriny počas trvania neoprávneného odberu elektriny sa
vypočíta vynásobením dennej spotreby neoprávnene odobratej elektriny (ďalej len "denná spotreba")
zistenej podľa odsekov 3 a 4 počtom dní, počas ktorých neoprávnený odber elektriny trval. Ak
nemožno zistiť čas trvania neoprávneného odberu elektriny, účtuje sa neoprávnený odber elektriny odo
dňa nasledujúceho po vykonaní posledného odpočtu určeného meradla alebo po vykonaní kontroly

odberného elektrického zariadenia, alebo od výmeny, alebo odobratia určeného meradla, alebo od
doby ukončenia montáže odberného elektrického zariadenia, ktorým bol neoprávnený odber elektriny
uskutočnený, najdlhšie za obdobie posledných šiestich mesiacov.

18.

Podľa § 1 ods. 5 vyhlášky, vypočítaná škoda sa zvýši o náklady spojené so zisťovaním neoprávneného
odberu elektriny.

19.

Zdikciecitovanýchzákonnýchustanovenívyplýva,žepokiaľžalobcazistilneoprávnenýodberelektrickej
energie dňa 13. 05. 2009 na nehnuteľnosti, ktorej vlastníkmi boli do jej dražby dňa 30. 09. 2008 žalovaní
1/ a 2/, bol povinný v konaní preukázať čas trvania neoprávneného odberu, t. j. od kedy neoprávnený
odber trval, alebo v prípade, ak čas trvania neoprávneného odberu zistiť možné nebolo, nakoľko
doposiaľ nie je zrejmé, či žalovaní 1/ a 2/ mali alebo nemali uzavretú Zmluvu o pripojení, resp., ak mali

do kedy, právne relevantným spôsobom preukázať výpočet účtovania neoprávneného odberu elektrickej
energie od 13. 05. 2009, kedy bol vykonaný posledný odpočet určeného meradla, avšak najdlhšie za
obdobie posledných 6 mesiacov.
20.

Je nutné uviesť, že všeobecný súd je pri hodnotení dôkazov viazaný tiež skutkovým stavom veci, a
teda nie je prípustný eklektický a neopodstatnený výber dôkazov smerujúci k jednostranným záverom.
Zásada voľného hodnotenia dôkazov je totiž limitovaná tiež požiadavkou nadväznosti medzi skutkovými
zisteniami súdu získanými v procese dokazovania, úvahami súdu v procese hodnotenia dôkazov a jeho
právnymi závermi.

21.

V občianskom súdnom konaní súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných
dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o

ich pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti (§ 153 ods. 1 O. s. p.). Rozhodnutiu súdu vo
veci samej musí teda predchádzať činnosť súdu zameraná na spoľahlivé zistenie skutkového stavu -
dokazovanie zodpovedajúce garanciám spravodlivého súdneho konania v zmysle čl. 6 ods. 1 Dohovoru,
najmä garanciám obsiahnutým v princípe rovnosti zbraní a práve na kontradiktórne konanie". Je
povinnosťou súdu, aby pri zisťovaní skutkového stavu aj z úradnej povinnosti prihliadol ku všetkým

okolnostiam rozhodným pre vyhovenie alebo zamietnutie žaloby. To pravda je možné iba vtedy, ak súd
starostlivo a svedomite skúma všetky dôkazné prostriedky tak jednotlivo, ako aj v ich celku a na základe
výsledkov takého dokazovania potom aj dovodí záver o tom, ktoré skutočnosti a z akých dôvodov
pokladá za dokázané alebo nedokázané.

22.

Požiadavka, že v občianskom súdnom konaní musí súd vychádzať zo skutočného stavu veci je
vyslovená tak v Ústave SR ako i v jednotlivých ustanoveniach Občianskeho súdneho poriadku, účinného
v čase rozhodovania súdu prvej inštancie napadnutým rozsudkom (§ 120 ods. 1 a 2, § 125, § 153

a pod.) a vyjadruje základnú zásadu občianskeho súdneho procesu, t.j. zásadu materiálnej pravdy.
Pojem skutočný stav veci je totožný s pojmom objektívna realita, ktorá s prejednávanou vecou súvisí
a tvorí predmet konania. Zásada materiálnej pravdy teda znamená to isté ako zásada objektívnej
pravdy. Je totiž procesnou požiadavkou, aby poznatky súdu o skutočnostiach boli v súlade s objektívnourealitou, pričom pojem skutočný stav veci je totožný s výrazom rozhodné skutočnosti (§ 79 ods. 1, §
101 ods. 1 a § 157 ods. 2, § 133 O. s. p.). Pre poznávaciu činnosť súdu o skutočnostiach dôležitých
pre rozhodnutie, teda i pre procesné dokazovanie sú vždy nutné tvrdenia o takých skutočnostiach. To

vyplýva z toho, že sa v procese dokazuje súdu pravdivosť tvrdenia o takých skutočnostiach, o ktorých sa
súd dozvedá z prednesov účastníkov (od 01. 07. 2016, strán sporu), z vykonaného dokazovania ako i
inými možnými spôsobmi, pričom zákon stranám ukladá povinnosť objasniť všetky potrebné skutočnosti
a označiť k nim potrebné dôkazné prostriedky (ide o povinnosť tvrdenia a povinnosť dôkaznú). Povinnosť
tvrdenia a dôkazná povinnosť postihuje obe strany sporu v konaní ovládanom prejednacou zásadou, t.

j. v sporovom konaní, keďže nesplnenie tejto povinnosti môže mať pre účastníka (stranu) nepriaznivý
dôsledok, ktorý je procesnou ujmou žalobcu, ktorý si nesplnil tieto svoje procesné povinnosti. Okolnosť,
že strana (účastník konania do 30. 06. 2016) v sporovom konaní nesie nebezpečenstvo nepriaznivého
výsledku procesu, sa označuje (v procesnej teórii) jeho procesnou zodpovednosťou. Dôkazné bremeno
totiž pojmovo môže zaťažovať iba toho, koho môže postihnúť nepriaznivý dôsledok za to, že určité
rozhodné tvrdenie nebolo dokázané. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že dôkazné bremeno stíha

stranu iba v prípade, ak ide o skutočnosti odôvodňujúce žalobu vo veci samej.

23.

V sporovom konaní sa považuje súd prvej inštancie za súd, ktorý zisťuje skutkový stav. Tento súd vedie

strany k tomu, aby sa pred ním vykonali všetky navrhnuté dôkazy potrebné na preukázanie sporných,
právne závažných a významných skutkových tvrdení. Zároveň je však povinnosťou súdu v prvom rade
starostlivo uvažovať, ktoré dôkazy môže pre rozhodnutie vo veci potrebovať a ktoré nie.

24.

V posudzovanej veci však súd prvej inštancie rozhodol spor napadnutým rozsudkom bez toho, aby
vôbec žalobcu, ktorý sa nezúčastnil ani jedného pojednávania nariadeného súdom prvej inštancie (na
deň 19. 11. 2013 a 17. 02. 2015, na ktorom meritórne rozhodol, a na ktorých svoju neprítomnosť aj
žalobca ospravedlnil) vôbec vypočul, a na základe listinných dôkazov, z ktorých však súdom prvej

inštancie konštatovaný skutkový stav nevyplýva, pričom za zmätočný je nutné označiť aj postup súdu
prvej inštancie, ktorý napriek tomu, že uznesením zo dňa 20. februára 2014, č. k. 6C/214/2011 - 258,
ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 26. 03. 2014 ustanovil žalovaným 1/, 2/, 3/ a 4/ opatrovníčku, ktorej
síce doručil žalobu, výzvu na vyjadrenie k nej, avšak predvolanie na pojednávanie jej už nedoručil a ani
napadnutý rozsudok, a napokon ju neuviedol ani v jeho záhlaví.

25.

Súd prvej inštancie sa dopustil zároveň závažného procesného pochybenia, keď napriek tomu, že
predvolanie na pojednávanie nariadené na deň 17. 02. 2015 doručil do vlastných rúk žalovanej 1/, ale aj

žalovanému 3/ a 4/ (viď č. l. 264 spisu) na adresu Š. Q.. Č.. XXX, K. P., uznesenie zo dňa 20. februára
2014, č. k. 6C/214/2011 - 258, ktorým ustanovil žalovaným opatrovníčku nezrušil, nakoľko dôvody jej
ustanovenia v konaní jednoznačne odpadli.

26.

Nesprávnym procesným postupom súdu podľa § 389 ods. 1 písm. b) C. s. p., je taký procesný
postup súdu, ktorým strane sporu nebolo umožnené buď zúčastniť sa konania alebo realizovať ďalšie
procesné práva, ktoré jej Civilný sporový poriadok priznáva za účelom ochrany jej práv a oprávnených
záujmov. V zmysle uvedeného nesprávnym procesným postupom súdu znemožňujúcim strane sporu,

aby uskutočňovala jej patriace procesné práva na spravodlivý proces (podľa Občianskeho súdneho
poriadku, účinného do 30. 06. 2016, išlo o postup súdu vedúci k odňatiu možnosti konať pred súdom)
treba považovať aj postup súdu, ktorý sa prieči § 29 ods. 2 O. s. p. Ak súd v rozpore s týmto
ustanovením a bez splnenia podmienok z neho vyplývajúcich, ustanoví strane sporu opatrovníka a v
ďalšom priebehu konania už so stranou sporu nekoná, napriek tomu, že si zásielky súdu preberie, ale

len s jej opatrovníkom, odníma jej možnosť konať pred súdom, pretože jej znemožňuje realizáciu jej
viacerých procesných práv, predovšetkým práva, aby jej spor bol prerokovaný na súde v jej prítomnosti,
a aby sa mohla vyjadriť ku všetkým vykonaným dôkazom (viď aj čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv
a slobôd).27.

Zo všetkých uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie stupňa zrušil podľa ust. §
389 ods. 1 písm. b) C. s. p. a zároveň z dôvodov, že konanie bolo postihnuté inými vadami, ktoré mali na
následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 380 ods. 2 C. s. p.) a vec mu vrátil na ďalšie konanie podľa
§ 391 ods. 1 C. s. p., v ktorom bude povinnosťou súdu kvalifikovaným spôsobom zistiť skutkový stav
(§ 215 ods. 1, 2 C. s. p.), opätovne rozhodnúť a svoje rozhodnutie odôvodniť v súlade s požiadavkami

vyplývajúcimi z ust. § 220 ods. 2 C. s. p.

28.

V novom rozhodnutí o veci rozhodne súd prvej inštancie o náhrade trov odvolacieho konania podľa §
396 ods. 3 C. s. p.

29.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2
veta druhá C. s. p. v spojení s § 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení

niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).

(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C. s. p.).

(1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C. s. p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.).(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 C. s. p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).

(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 C. s. p.).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v
tomto ustanovení.

(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za

nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C. s. p.).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C. s. p.).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C. s. p.).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.
s. p.).