Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 20. jún 2019

Súd: Okresný súd Bratislava V
Spisová značka: 29Cb/351/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1215220480
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 06. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Tamášiová
ECLI: ECLI:SK:OSBA5:2019:1215220480.4

Uznesenie

Okresný súd Bratislava V v obchodnoprávnom- spore žalobcu: ERS Holding, spol. s r.o., so sídlom
Šamorínska 10, 821 06 Bratislava - mestská časť Podunajské Biskupice, IČO: 35 702 982, právne
zastúpeného: Advokátska kancelária JURIKA & KELTOŠ, s. r. o., so sídlom Mickiewiczova 2, 811 07
Bratislava, IČO: 35 951 087, proti žalovanému: Daňový úrad Bratislava, so sídlom Ševčenkova 32, 850
00 Bratislava, o zaplatenie 1.015,70 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd konanie z a s t a v u j e.

II. Žalovaný n e m á právo na náhradu trov konania voči žalobcovi.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 21.02.2015 bola na Okresný súd Bratislava II doručená žaloba o zaplatenie 1.015,70 Eur s
príslušenstvom.

2. Uznesením č.k. 1 KO 2/2016-45 zo dňa 06.12.2016 Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol, že
vecne a miestne príslušným na konanie v prvej inštancii je Okresný súd Bratislava V.

3. Žalobca žiadal priznať žalovanú istinu z dôvodu neoprávnene zadržiavaného nadmerného odpočtu
DPH.

4. Podľa § 60 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok ( ďalej len CSP ) stranami sú žalobca
a žalovaný.

5. Podľa § 18 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník ( ďalej len “OZ“ ) spôsobilosť mať práva
a povinnosti majú aj právnické osoby.

6. Podľa § 18 ods. 2 OZ právnickými osobami sú:
a)
združenia fyzických alebo právnických osôb,
b)
účelové združenia majetku,

c)
jednotky územnej samosprávy,
d)
iné subjekty, o ktorých to ustanovuje zákon.

7. Podľa § 5 ods. 3 zákona č. 479/2009 Z.z. o orgánoch štátnej správy v oblasti daní a poplatkov a o

zmene a doplnení niektorých zákonov daňový úrad
a) vykonáva správu daní podľa osobitného predpisu,b) rozhoduje v správnom konaní,
c) kontroluje platenie správnych poplatkov, ktoré sú príjmom štátneho rozpočtu, vracia správne
poplatky zaplatené cudzozemcom na hraničnom priechode Slovenskej republiky v cudzej mene, ukladá

pokuty, vymáha správne poplatky a odvádza do štátneho rozpočtu celkovú sumu správnych poplatkov
poukázanú inými správnymi orgánmi,
d) vracia súdne poplatky na základe rozhodnutia súdu alebo orgánu štátnej správy súdov, odvádza
celkovú sumu súdnych poplatkov poukázanú súdmi do štátneho rozpočtu,
e) informuje daňové subjekty o ich právach a povinnostiach vo veciach daní a o osobitných predpisoch,

f) vykonáva vzájomnú medzinárodnú pomoc a spoluprácu pri správe daní a pri vymáhaní
niektorých finančných pohľadávok podľa medzinárodných zmlúv, právne záväzných aktov Európskych
spoločenstiev a Európskej únie a podľa osobitných predpisov,
g) aktualizuje databázu údajov daňového informačného systému a poskytuje informácie podľa
osobitného predpisu,
h) zabezpečuje spracovanie individuálnych a konsolidovaných účtovných a ostatných finančných

výkazov predkladaných obcami,
i) vykonáva dozor podľa osobitného predpisu aj mimo svojej miestnej príslušnosti a plní úlohy podľa
osobitného predpisu,
j) prijíma úhrady pohľadávok štátu vzniknutých podľa osobitného predpisu,
k) vykonáva správu osobitného odvodu z podnikania v regulovaných odvetviach podľa osobitného

predpisu,
l) plní ďalšie úlohy ustanovené osobitnými predpismi.

8. Podľa § 5 ods. 4 zákona č. 479/2009 Z.z. o orgánoch štátnej správy v oblasti daní a poplatkov a o
zmene a doplnení niektorých zákonov daňový úrad riadi a za jeho činnosť zodpovedá riaditeľ. Riaditeľa

daňového úradu vymenúva a odvoláva prezident finančnej správy.

9. Podľa § 5 ods. 5 zákona č. 479/2009 Z.z. o orgánoch štátnej správy v oblasti daní a poplatkov a o
zmeneadoplneníniektorýchzákonovvnútornúorganizačnúštruktúrudaňovéhoúradunanávrhriaditeľa
daňového úradu určuje prezident finančnej správy.

10. Podľa § 5 ods. 6 zákona č. 479/2009 Z.z. o orgánoch štátnej správy v oblasti daní a poplatkov
a o zmene a doplnení niektorých zákonov Daňový úrad má spôsobilosť byť účastníkom súdneho
konania a samostatne konať pred súdom v rámci svojej pôsobnosti. Za daňový úrad koná pred súdom
riaditeľ daňového úradu alebo ním poverený zamestnanec; prezident finančnej správy môže poveriť

zastupovaním daňového úradu iného zamestnanca finančného riaditeľstva.

11.Podľa§4,ods.3,písm.a)zákonač.333/2011Z.z.oorgánochštátnejsprávyvoblastidaní,poplatkov
a colníctva Finančné riaditeľstvo plní tieto úlohy riadi a kontroluje daňové úrady.

12. Podľa § 22 ods. 2, veta štvrtá zákona č. 523/2004 Z.z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a
o zmene a doplnení niektorých zákonov preddavkové organizácie nie sú právnickými osobami.

13. Podľa § 61 CSP procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti; inak len
ten, komu ju zákon priznáva.

14. Podľa § 62 CSP ak strana nemá procesnú subjektivitu, súd konanie zastaví.

15. Podľa § 161 ods. 1 CSP ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada
na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky").

16. Podľa § 161 ods. 2 CSP ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd
konanie zastaví.

17. CSP rozlišuje podmienky konania na odstrániteľné a neodstrániteľné. Jednou z neodstrániteľných

podmienok konania, ktorej nedostatok sa nedá odstrániť žiadnym vhodným opatrením súdu je procesná
subjektivita. Procesnú subjektivitu CSP priznáva tomu, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti. Okrem
fyzických osôb majú spôsobilosť mať práva a povinnosti aj právnické osoby.18.Vdanomprípademásúdzato,žesohľadomnapredmetkonaniažalovanýnemáprávnusubjektivitu.
V § 5 ods. 3 zákona č. 479/2009 Z.z. o orgánoch štátnej správy v oblasti daní a poplatkov a o zmene
a doplnení niektorých zákonov je vymenovaná pôsobnosť žalovaného v rámci ktorej má spôsobilosť

byť účastníkom súdneho konania a samostatne konať pred súdom. O taký prípad v predmetnom spore
nejde. Žalovaný nemôže vystupovať v obchodno-právnom spore ako strana. Ako účastník konania môže
vystupovať vo veciach správneho súdnictva.

19. S ohľadom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia súd konanie pre

nedostatok procesnej subjektivity na strane žalovaného zastavil.

20. Podľa § 251 CSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

21. Podľa § 256 ods. 1 CSP ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov

konania protistrane.

22. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

23. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

24. V danom spore z procesného hľadiska zavinil zastavenie konania žalobca, ktorý podal žalobu proti
žalovanému bez procesnej subjektivity. Súd by mal preto priznať náhradu trov konania žalovanému.

Nakoľko žalovanému v spore doposiaľ žiadne trovy nevznikli, súd rozhodol o tom, že žalovanému voči
žalobcovi nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

25. V tejto súvislosti súd uvádza, že v záujme hospodárnosti nebude rozhodovať o výške náhrady trov
konania samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti výroku I. tohto uznesenia o zastavení konania možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho
doručenia,prostredníctvomtunajšiehosúdunaKrajskýsúdvBratislave,písomnevdvochvyhotoveniach
(§ 357 písm. a) CSP).
Proti výroku II. tohto uznesenia o trovách konania možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa

jeho doručenia, prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Bratislave, písomne v dvoch
vyhotoveniach(§ 357 písm. m) CSP).
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. (§ 359 CSP)
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. (§ 358 CSP)
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 363, 364 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. ( § 365 ods. 1
CSP)Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia na podanie
odvolania. (§ 365 ods. 3 CSP)