Uznesenie ,
Potvrdzujúce, Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 1. jún 2017

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9Co/536/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4414204794
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 06. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Marčeková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4414204794.3

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Marčekovej a členiek
senátu JUDr. Renáty Pátrovičovej a Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej, v právnej veci žalobcu:
Západoslovenská distribučná, a. s., Čulenova 6, Bratislava, IČO: 36 361 518, zastúpený GRABAN,
TORMA & PARTNERS s. r. o., Košice, Vodná 3, IČO: 36 730 564, proti žalovanej: Q. Q., nar. XX. XX.
XXXX, bytom K. G., F. XXXX/XXX, zastúpená splnomocneným zástupcom H. Y., bytom K. G., Ľ. B.

XXXX/XX, o zaplatenie 6.973,29 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu a žalovanej proti rozsudku
Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 17. februára 2016 č. k. 16C/337/2015-130 a o odvolaní žalovanej
proti uzneseniu Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 24. marca 2016 č. k. 16C/337/2015-177 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti a zamietajúcej časti týkajúcej
sa zaplatenia 1.535,34 eura s príslušenstvom, vo výroku o trovách konania z r u š u j e a vec vracia
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zo dňa 24. marca 2016 č. k. 16C/337/2015-177
p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalovanú zaviazal zaplatiť žalobcovi 2.310,68 eura s
8,75% úrokmi z omeškania ročne od 13. 09. 2012 do zaplatenia, do 15 dní od právoplatnosti rozsudku

a v zostávajúcej časti žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že žalovanej náhradu trov
konania nepriznal. Ďalším výrokom žalovanú zaviazal zaplatiť na účet Okresného súdu Nové Zámky
súdny poplatok za odpor vo výške 418 eur, do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. Rozhodnutie odôvodnil
ustanoveniami § 39 ods. 1 písm. a), ods. 2 zák. č. 656/2004 Z. z., § 1 ods. 1 písm. a), ods. 2 veta
prvá, ods. 5 Vyhlášky Ministerstva hospodárstva SR č. 154/2005 Z. z. a z vykonaného dokazovania
mal súd jednoznačne preukázané, že žalovaná na základe telefonickej žiadosti po tom, ako sa stala

vlastníčkou nehnuteľnosti v dedičskom konaní uzatvorila Zmluvu o združenej dodávke elektriny pre
odberné miesto K. G., F. XXX s dodávateľom ZSE Energia, a. s. s č. miesta spotreby 3104102760.
Dodávateľ jej listom zo dňa 04. 08. 2008 oznámil, že na základe telefonickej požiadavky dňa 28. 11. 2008
uzatvoril Zmluvu o združenej dodávke elektriny so stavom elektromera 20 252 kWh, sadzba D2, faktúra
zaopakovanédodanietovaruaslužieb33,19euramesačne.Žalovanáuznala,žeuvedenýlistinnýdôkaz
jej bol doručený a nijakým spôsobom až do predmetného konania nenamietala stav na elektromere.

Súd mal za to, že v tejto časti žalovaná neuniesla dôkazné bremeno týkajúce sa výhrad ohľadne stavu
na elektromere, pretože nepredložila súdu žiadny listinný dôkaz, z ktorého by mal súd preukázané,
že počiatočný stav elektromera namietala, prípadne, že by nebol správny. Rovnako žalovaná uznala
a podpísala i protokol o zistení neoprávneného odberu, kde je uvedený stav na elektromere, ktorý
podpísala, rovnako uznala a v podstate nenamietala. Dodávateľ energií ZSE Energia a. s. listom
zo dňa 11. 09. 2009 oznámil žalovanej, že odstupuje od zmluvy, pretože i napriek predchádzajúcim

výzvam neboli uhradené záväzky voči dodávateľovi. Odstúpenie od zmluvy je účinné od 29. 09. 2009.
Právo odstúpiť od zmluvy viaže Občiansky zákonník na splnenie a) existencie zmluvného záväzkovéhoprávneho vzťahu, b) právo na odstúpenie od zmluvy vyplývajúce zo zákona alebo zo zmluvy, c) prejav
vôle účastníka zmluvy od nej odstúpiť a po d) zákon odstúpenie od zmluvy nezakazuje. V danom
prípade bolo preukázané, že medzi účastníkmi ZSE Energia a. s. a žalovanou bol záväzkový vzťah,

na základe zmluvy o združenej dodávke elektriny, dodávateľ mal právo odstúpiť od zmluvy, pretože
žalovaná svoju záväzkovú povinnosť plnila nedostatočne, čoho dôkazom je tá skutočnosť, že žalovaná
neuhrádzala faktúry, ktoré jej boli dodávateľom za odber elektrickej energie vystavené a sú predmetom
konania vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 5C/57/2012 tak, ako to vyplýva zo žaloby zo dňa 18.
08. 2011 (č. l. 66) a jedná sa o dodávky energie za fakturované obdobie od 26. 11. 2008 do 01. 10.

2009. Žalovaná vo svojej výpovedi v rámci tohto konania na pojednávaní dňa 14. 03. 2013 potvrdila,
že v r. 2009 nerealizovala ani jednu mesačnú zálohovú platbu vo výške 33,19 eura. Odstúpenie od
zmluvy je jednostranný právny úkon adresovaný protistrane a stáva sa perfektný už tým, že dôjde do
dispozície adresáta. Žalovaná uznala, že jej odstúpenie od zmluvy bolo doručené. Nijakým spôsobom
nenamietala neplatnosť odstúpenia od zmluvy, nedomáhala sa žalobou určenia neplatnosti odstúpenia.
Súd mal za to, že odstúpenie od zmluvy je platné, a preto od obdobia 02. 10. 2009 tak, ako je vykazované

v systéme (č. l. 105), žalovaná odoberá elektrickú energiu bez akéhokoľvek zmluvného vzťahu. Žalobca
preukázal svoju aktívnu legitimáciu v konaní tým, že vzhľadom na oddelenie regulovaných činností
od neregulovaných, vydané rozhodnutie, prevádzkový poriadok, ako aj predmet činnosti žalobcu v
zmysle výpisu z obchodného registra, ktorou je distribúcia elektriny, žalobca mal právo distribuovať
elektrickú energiu na odbernom mieste, keďže nedošlo k odmontovaniu elektromera. Žalobca minimálne

od obdobia, ako začal dodávať elektrickú energiu na odbernom mieste od 02. 10. 2009, mal vedomosť
o tom, že sa jedná o dodávku elektriny bez zmluvného vzťahu a bolo i jeho povinnosťou, čo najskôr
demontovať meracie zariadenie tak, aby sa predišlo škode. Žalobca tak neurobil, až dňa 01. 08. 2012,
čo je podľa názoru súdu doba neprimerane dlhá a súd mal za to, že i v rozpore s dobrými mravmi. Súd
konštatoval, že právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o

škode a o tom, kto za ňu zodpovedá podľa § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Súd sa nestotožnil s
tvrdením žalobcu, že o škode sa dozvedel až dňa 01. 08. 2012, kedy bol spísaný protokol vykonaným
odpočtom na odbernom mieste. Žalobca od 02. 10. 2009 mal vedomosť o tom, že na odbernom
mieste K. G., F. XXX je realizovaný odber bez zmluvy (č. l. 105), čím žalobcovi vzniká škoda. Tvrdenie
žalobcu, že nemal dostatok pracovníkov, ktorí by realizovali demontovanie zariadenia, súd považoval

za irelevantné a je v neprospech žalobcu. Z týchto dôvodov súd uznal vznesenú námietku premlčania
žalovanou, a nárok žalobcu za obdobie od 02. 10. 2009 do 02. 10. 2011 považoval za premlčaný.
Súd dal do pozornosti i tú skutočnosť, že v konaní vedenom na Okresnom súde Nitra bol vypočutý
pracovník žalobcu ako svedok, ktorý uviedol, že k odmontovaniu elektromerov prichádza maximálne
do obdobia jedného roka, ak nie je na odbernom mieste uzatvorená zmluva. Ak by žalobca vykonal

odpočet, prípadne demontovanie elektromeru včas, predišlo by sa zbytočnému navýšeniu škody. V
danom prípade bolo preukázané, že žalovaná odoberala elektrickú energiu na odbernom mieste, kde
bola dodávaná, čo v podstate uznala a nepoprela, bola ochotná odobratú elektrinu zaplatiť a rovnako
nebolo preukázané tvrdenie a obrana žalovanej ohľadne nejasností stavu na elektromere, pretože
bol nepochybný a žalovanou potvrdený a nevyvrátený počiatočný stav, ktorý bol nahlásený, prípadne

evidovaný pri uzatváraní zmluvy, čoho dôkazom je list zmluvného dodávateľa zo dňa 04. 12. 2008
(č. l. 108), v ktorom žalovanej bol oznámený stav elektromera 20 252 kWh. Konečný stav, ktorý bol
zistený pri odpočte dňa 01. 08. 2012 rovnako žalovaná nenamietala. Na konanie súd aplikoval špeciálny
právny predpis o energetike a z týchto dôvodov vychádzal i z nárokov na náhradu škody, vzhľadom
na vyššie uvedené skutočnosti a zákonné ustanovenia. Súd priznal žalobcovi náhradu škody tak, ako

bola vyčíslená v zostávajúcej časti s poukazom na § 1 ods. 5 vyhlášky č. 154/2005, ktorá pozostáva
z alikvotnej časti za rok 2011 od 03. 10. 2011 do 31. 12. 2011 vo výške 519,45 eura, za rok 2012 za
obdobie od 01. 01. 2012 do 31. 03. 2012 v počte 91 dní, vo výške 563,79 eura, za obdobie od 01. 04.
2012 do 01. 08. 2012 v počte 123 dní, vo výške 754,19 eura, k čomu sú pripočítané náklady spojené so
zistením a odstránením neoprávneného odberu vo výške 41,43 eura a DPH z nakúpenej ceny elektriny

v súlade s ust. § 53 ods. 5 zákona č. 222/2004 vo výške 239,73 eura. Súd záverom poznamenal, že
je nepochybné, že i keď sa jedná o špeciálny právny predpis, na základe ktorého si žalobca uplatnil
žalovanú pohľadávku, z ktorého vyplýva objektívna zodpovednosť žalovanej, žalovaná jednoznačne
porušila zmluvné povinnosti tým, že od odstúpenia od zmluvy dodávateľom Západoslovenská energia,
a. s., Bratislava do rozhodnutia súdu neuzatvorila zmluvu so žiadnym dodávateľom energií, elektrinu

odoberá a nesúhlasila s demontovaním elektromera. Obrana žalovanej, že žalobca nie je aktívne
legitimovaný, vzhľadom na rozhodnutie Krajského súdu v Nitre, preukázaná nebola a rovnako nebolo
preukázané a žalovaná neuniesla v tejto časti dôkazné bremeno, že mala snahu uzatvoriť zmluvu
s dodávateľom energií a telefonicky sa kontaktovala s posledným dodávateľom. Tieto skutočnostinijakým spôsobom súdu nepreukázala. Vykonaným dokazovaním bol preukázaný opak, že žalovaná
elektrickú energiu odoberá bez zmluvy, neprejavila snahu uzatvoriť zmluvu s dodávateľom, nikomu
neplatí zálohové platby. Nie je možné stotožniť sa s takýmto jej konaním len preto, že jej boli zaslané

vyššie preddavkové faktúry, ako boli dohodnuté v zmluve o združenej dodávke energií a že mala byť
ukrátená na svojich právach ako spotrebiteľ. Bolo na žalovanej, aby uvedený rozpor riešila, podala
reklamáciu a ak nesúhlasila so stavom na elektromere, požiadala o premeranie elektromera, čo však
nenamietala, až do doby, kým nebolo začaté konanie. Z týchto dôvodov s poukazom na vyššie uvedené
skutočnosti a zákonné ustanovenia, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku. Súd priznal

žalobcovi i príslušenstvo pohľadávky, vzhľadom na to, že sa jedná o peňažné plnenie podľa § 517 ods.
2 OZ s poukazom na nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z. z. v platnom znení s tým, že žalovaná je v
omeškaní nasledujúci deň po splatnosti faktúry. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 OSP,
ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že
žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo. Súd žalovanej náhradu trov konania nepriznal, pretože
vyslovene uviedla, že si trovy konania neuplatňuje. Žalovanej by prináležali trovy konania podľa pomeru

úspechu vo výške 40% (70% neúspech - 30% úspech). Podľa § 2 ods. 1 písm. a zákona č.71/1992 Zb.
o súdnych poplatkoch v platnom znení, podľa položky 1a sadzobníka súdnych poplatkov, poznámka 5,
súd zaviazal žalovanú na zaplatenie súdneho poplatku za odpor vo výške 418 eur.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaná,

odôvodniac ho tým, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
vecí. Žalovaná v priebehu celého konania trvala a trvá na tom, že žalobca za žalované obdobie nie je
vecne aktívne legitimovaný a že sa jedná o spor, ktorý má svoj základ v spotrebiteľskej zmluve, od ktorej
jej dodávateľ ZSE Energia, a. s. odstúpil 01. 10. 2009. Predmetná spotrebiteľská zmluva o združenej

dodávke elektriny bola uzatvorená 03. 12. 2008. Aj keď jej dodávateľ elektriny odstúpil od zmluvy
od samého začiatku, nie je možné absolutizovať, že týmto dňom sa automaticky aktivovala aktívna
legitimácia žalobcu o náhradu škody za žalované obdobie z titulu neoprávneného odberu elektriny od
01. 10. 2009 do 01. 08. 2012 v zmysle žaloby. Ona uzavrela spotrebiteľskú zmluvu o združenej dodávke
elektriny s materskou firmou žalobcu ZSE Energia, a. s. dňa 3. 12. 2008. Táto firma ako dodávateľ

elektrinynáslednevosvojommeneanasvojúčetuzatvorilasožalobcamizmluvuodistribúciielektrinydo
jej odberného miesta v zmysle všeobecných zmluvných podmienok. Zálohová platba bola dohodnutá vo
výške 1.000,-Sk (33,19 eura), ktorú dodávateľ voči nej svojvoľne zvýšil o 400 %, čo odmietla akceptovať
a v roku 2009 uhradila asi 4-krát zálohovú dohodnutú platbu 33,19 eura a to vždy, keď nebola navýšená
o 400 %. Dodávateľ od zmluvy odstúpil z dôvodu, že odmietla platiť zálohové platby, ktoré si svojvoľne

naúčtoval. Pokiaľ žalobca tvrdí, že mu odmietla umožniť odobrať meracie zariadenie 01. 08. 2012, tak
najskôr až od tohto dňa by bolo možné uvažovať o aktívnej legitimácii žalobcu na náhradu prípadnej
škody, ale nie od 01. 08. 2012. Pokiaľ žalobca tvrdí, že mu spôsobila škodu neoprávneným odberom
elektriny tak, že v žalovanom období 01. 10. 2009 až 01. 08. 2012 odoberala elektrinu bez zmluvy,
má za to, že pri striktnom výklade zákona by vlastne už od 03. 12. 2008 mohla byť, podľa právneho

výkladu žalobcu, považovaná za neoprávneného odberateľa elektriny z titulu odstúpenia od zmluvy, a
preto tvrdí, že do dátumu 01. 08. 2012, keď žalobca tvrdí, že mu odmietla vydať meracie zariadenie na
odber elektriny. bola jednoznačne v právnom vzťahu s dodávateľom elektriny ZSE Energia, a. s., ktorý jej
elektrinu dodával od 03. 12. 2008. Uviedla, že aj pri tomto type škody museli byť naplnené všetky znaky
súčasne a to zavinenie, škoda, príčinná súvislosť, čo sa nepreukázalo. Tvrdila, že dodávateľ elektriny

nemá právo svojvoľne navyšovať zálohové platby. Súd v rámci dokazovania nebral do úvahy, že sa
jedná o spor, ktorý má v rovine nárokov svoj základ v spotrebiteľskej zmluve a nesprávne právne posúdil
nárok žalobcu z dôvodu, že do dňa 01. 08. 2012 žalobca nevyvinul žiadne právne kroky k prerušeniu
distribúcie elektriny na jej odbernom mieste a nepreukázal nad všetku pochybnosť oprávnenosť svojho
nároku. Z uvedených dôvodov navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil na ďalšie

konanie, prípadne sám rozhodol.

3. Protirozsudkusúduprvejinštanciepodalvzákonomstanovenejlehoteodvolanieajžalobcazdôvodu,
žesamuodňalamožnosťkonaťpredsúdom,súdprvejinštanciedospelnazákladevykonanýchdôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Namietal, že súd nesprávne vyhodnotil začiatok trvania subjektívnej premlčacej doby, keď tento ustálil
na 02. 10. 2009, kedy sa podľa súdu žalobca dozvedel o škode, aj o tom, kto za ňu zodpovedá.
Tento záver súdu nie je správny. Aby akceptovali názor súdu za správny, muselo by dňa 02. 10. 2009
dôjsť aj k samotnému vzniku škody v celom rozsahu, čo však nie je pravda. Týmto dňom aj začalneoprávnený odber, ktorý trval až do 01. 08. 2012. Nakoľko žalobca nevie presne určiť, koľko kWh sa
v ktorý deň presne odobralo, postupoval pri výpočte výšky škody tak, že vydelil túto spotrebu počtom
dní neoprávneného odberu. Je teda zrejmé, že škoda vznikla kontinuálne každým jedným dňom, každá

jednotlivá časť škody sa premlčala vo svojej vlastnej trojročnej objektívnej premlčacej dobe, ktorá začala
plynúť odo dňa, v ktorom táto časť škody vznikla. Nakoľko žaloba bola podaná 07. 03. 2014, škoda
vzniknutá od 07. 03. 2011 až do 01. 08. 2012 sa nepremlčala, nakoľko v tejto časti škody neuplynula
trojročná premlčacia lehota. Nesúhlasil tiež s tým, že by sa žalobca už dňa 02. 10. 2009 mal dozvedieť
aj o tom, kto za škodu za neoprávnený odber zodpovedá. Za neoprávnený odber zodpovedá ten,

kto elektrinu odoberal, teda ten, kto ju fakticky spotreboval. Nemusí to byť automaticky ten, kto bol
posledným odberateľom alebo ten, kto je vlastníkom nehnuteľnosti, v ktorej sa elektrina odoberala.
Žalobca teda mohol najskôr až v deň kontroly zistiť, kto reálne elektrinu odoberal, a teda, že to bola
práve žalovaná, a nie niekto iný. Nie je pravdivé ani to, že žalobca už 02. 10. 2009 vedel o tom, že na
odbernom mieste prebieha neoprávnený odber. Ak nie je odberné miesto po ukončení zmluvy o dodávke
elektriny odpojené, neznamená to automaticky, že po skončení zmluvy je na odbernom mieste elektrina

aj odoberaná. To, či je elektrina odoberaná alebo nie, závisí od konania osôb, ktoré buď využívajú alebo
nevyužívajú elektrickú energiu z tohto odberného miesta. To, že sa jedná o neoprávnený odber sa
žalobca mohol dozvedieť najskôr až v deň kontroly. Z uvedených dôvodov má za to, že žalobca sa o
škode a o tom, kto za ňu zodpovedá, mohol dozvedieť najskôr 01. 08. 2012, a nakoľko bola žaloba
podaná 07. 03. 2014, bola podaná v rámci dvojročnej premlčacej lehoty. Z uvedených dôvodov

mal za to, že škoda vzniknutá za obdobie od 07. 03. 2011 až do 01. 08. 2012 nie je premlčaná, nakoľko
bola uplatnená v rámci objektívnej trojročnej premlčacej doby, tak aj v rámci dvojročnej subjektívnej
premlčacej doby, ktorá začala plynúť až od 01. 08. 2012, kedy sa žalobca dozvedel o škode a o tom,
kto za ňu zodpovedá. V zmysle výpočtu škody a cenníkov, ktoré boli v súdnom spise založené na
pojednávaní 07. 10. 2015 vyplýva, že výška škody za spotrebovanú elektrinu v období od 07. 03. 2011

do 01. 08. 2012 predstavuje sumu 3.407,12 eura a cena za DPH za nakúpenú elektrinu predstavuje
sumu 397,47 eura a náklady na zistenie neoprávneného odberu zostávajú vo výške 41,43 eura za dvoch
pracovníkov, ktorých neoprávnený odber zistili. Celková spôsobená škoda za nepremlčané obdobie
tak predstavuje sumu 3.846,02 eura. Nakoľko súd žalobcovi priznal iba sumu 2.310,68 eura, podáva
odvolanie v rozsahu zvyšných 1.535,34 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75% od 13. 09.

2012 do zaplatenia. Z uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v
2. a v 3. výroku zmenil tak, že uloží žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.535,34 eura, úrok z
omeškania vo výške vo 8,75 % ročne zo 535,34 eura od 13. 09. 2012 do zaplatenia a zaviaže ju nahradiť
žalobcovi trovy konania.

4. Napadnutým uznesením zo dňa 24. marca 2016 č. k. 16C/337/2015-177 súd prvej inštancie uložil
žalovanej, aby v lehote 15 dní od doručenia tohto uznesenia zaplatila súdny poplatok za odvolanie,
ktorý je 138,50 eura podľa § 2 ods. 4 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v znení noviel podľa
položky 1a sadzobníka súdnych poplatkov.

5. Proti tomuto uzneseniu podala žalovaná odvolanie, ktoré odôvodnila tým, v merite veci sa
dokazovaním preukázalo, že žalobca si uplatnil svoj nárok, ktorý má svoj pôvod v rovine nárokov zo
združenejspotrebiteľskejzmluvy-dodávkyelektrickejenergiedodomácnosti.Doposiaľsanepreukázalo
zavinenie z jej strany týkajúce sa dôvodov odstúpenia od zmluvy dodávateľom elektriny ZSE Energia,
a. s. a následné konštatovanie žalobcu, že on má právo od nej vymáhať žalovanú čiastku bez ohľadu

na skutočnosť, či porušila zmluvné vzťahy ona alebo dodávateľ elektriny, s ktorým uzatvorila dodávku
elektriny v jej domácnosti.

6. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej uviedol, že odvolanie žalovanej nemá náležitosti
odvolania, nakoľko nie je uvedené, v akom rozsahu sa rozsudok týmto odvolaním napáda a čoho sa

žalovaná domáha. V odvolaní nijako nešpecifikuje, proti ktorému výroku odvolanie smeruje, resp. v
akom rozsahu sa tieto výroky napádajú. K otázke aktívnej vecnej legitimácie na strane žalobcu sa počas
konania vyjadrovali niekoľko krát, pričom sa pridržiavajú svojej už uvedenej argumentácie. Dodávateľ
elektrinyZSEEnergia,a.s.nazákladezmluvyozdruženejdodávkeelektrinydodávalžalovanejelektrinu
od 01. 10. 2009, kedy došlo k odstúpeniu ZSE Energia, a. s. od zmluvy. Nakoľko aj po tomto odstúpení

od zmluvy žalovaná naďalej fakticky odoberala elektrinu do odberného miesta, je to práve žalobca, komu
bola spôsobená škoda, nakoľko táto odobratá elektrina žalovanou nebola zo strany ZSE Energia, a. s.,
či iného dodávateľa žalovanej vyúčtovaná. Nakoľko však neoprávnený odber trval v období, v ktorom sa
k danému odbernému miestu neviazala žiadna zmluva o dodávke elektriny, tak žiadny z oprávnenýchdodávateľov elektriny si tento objem elektriny voči žalovanej nevyúčtoval, a teda je to práve žalobca
ako jediný prevádzkovateľ distribučnej sústavy na území západného Slovenska, komu vznikla škoda,
nakoľko nastala strata na distribučnej sieti v dôsledku neoprávneného odberu bez uzatvorenia zmluvy o

dodávke elektriny. ZSE Energia, a. s. nemôže byť v tomto konaní aktívne vecne legitimovaná z dôvodu,
že ukončením zmluvného vzťahu so žalovanou už k predmetnému odbernému miestu nemá žiadny
právny vzťah. Subjektov, ktoré môžu dodávať elektrickú energiu je niekoľko desiatok a aj z toho dôvodu
je zrejmé, že to nemôže byť dodávateľ elektrickej energie, kto mal byť pri náhrade škody vzniknutej
neoprávneným odberom aktívne legitimovaný. Po ukončení zmluvy mali všetci dodávatelia rovnaké

právne postavenie voči predmetnému odbernému miestu, teda žiadne. Sú aj také neoprávnené odbery,
pred ktorých začiatkom neexistovala žiadna zmluva o dodávke elektriny k danému odbernému miestu.
V takýchto prípadoch by sa tiež nemohlo vôbec uvažovať o tom, že ZSE Energia, a. s. alebo ktorýkoľvek
iný potenciálny dodávateľ elektrickej energie mohol byť aktívne vecne legitimovaný. Nesúhlasil tiež
s tvrdením žalovanej, že v tomto konaní by malo ísť o spor, ktorý ma svoj základ v spotrebiteľskej
zmluve. V danej veci ide o náhradu škody spôsobenej neoprávneným odberom podľa § 39 ods. 2 zák.

č. 656/2004 Z. z. o energetike, žalobca má voči žalovanej nárok na náhradu škody, ktorý vznikol ex
lege, a nie zo zmluvného vzťahu, a teda nemožno hovoriť o dodávateľovi a spotrebiteľovi. Žalobca je
síce právnickou osobou, ktorej predmetom podnikania je aj distribúcia elektriny a žalovaná je fyzickou
osobou, avšak samotný status účastníkov nemôže bez ďalšieho viesť k záveru, že ide o spotrebiteľský
vzťah medzi žalobcom ako dodávateľom a žalovanou ako spotrebiteľom na strane druhej. Žalobca

nemal so žalovanou žiadnu uzatvorenú spotrebiteľskú zmluvu v období trvania neoprávneného odberu.
Skutočnosti uvádzané žalovanou ohľadne svojvoľného navýšenia zálohových platieb sa netýkajú tohto
konania, ale iného konania. Uviedol, že mu nie je zrejmé, na základe čoho dospela žalovaná k názoru,
že žalobca by sa mal stať aktívne vecne legitimovaný práve dňom vykonania kontroly odberného
miesta. Po vykonaní kontroly odberného miesta sa nijako nemení právny vzťah žalovanej so ZSE

Energia, a. s. Uviedol, že odstúpením od zmluvy sa zmluva ex tunc nezrušila. Aj keby sa zmluva
odstúpením zrušila ex tunc, nemožno tvrdiť, že by v takomto prípade nastal neoprávnený odber aj počas
obdobia trvania zmluvy, a teda, že by bol žalobca aktívne vecne legitimovaný na vymáhanie prípadnej
škody za neoprávnený odber za toto obdobie. Ak je počas trvania zmluvného vzťahu s dodávateľom
elektriny odoberaná elektrina a nejedná sa zároveň o iný prípad neoprávneného odberu, tak nemožno

hovoriť o neoprávnenom odbere elektriny. Nesprávne je tiež tvrdenie žalovanej v tom, že do dátumu
01. 08. 2012, keď žalobca tvrdí, že mu odmietla vydať meracie zariadenie na odber elektriny, bola
jednoznačne v právnom vzťahu s dodávateľom elektriny ZSE Energia, a. s., nakoľko sama potvrdila,
že ZSE Energia, a. s. odstúpila od zmluvy s účinnosťou od 01. 10. 2009. Odstúpením od zmluvy sa
právny vzťah medzi ZSE Energia, a. s. a žalovanou ukončil. Poukázal tiež na to, že zodpovednosť za

škodu spôsobenú neoprávneným odberom elektriny je v zmysle Zákona o energetike koncipovaná ako
objektívna zodpovednosť, teda bez ohľadu na zavinenie. Poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR
sp. zn. 6Cdo 76/2010. Dodal, že tvrdenie žalovanej, že distribútor elektriny nemá právo rozhodovať
o vine spotrebiteľa je zavádzajúce a nepravdivé. Žalovaná v konaní nie je v postavení spotrebiteľa a
žalobca nerozhoduje o vine žalovanej, nakoľko zodpovednosť za neoprávnený odber má svoj základ v

ustanovení § 39 Zákona o energetike. Z uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd rozhodol tak,
ako navrhol vo svojom odvolaní.

7. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP), viazaný rozsahom a dôvodmi podaných odvolaní
žalobcu a žalovanej (§ 379 a § 380 ods. 1 CSP) prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania

a po prejednaní veci dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutej
vyhovujúcejčastiazamietajúcejčastitýkajúcejsazaplatenia1.535,34euraspríslušenstvomavovýroku
o trovách konania podľa ustanovenia § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušiť a vec mu podľa § 391
ods. 1 CSP vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

8. Žalobca sa podanou žalobou domáhal od žalovanej zaplatenia sumy 6.973,29 eura s 8,75% úrokmi
z omeškania ročne od 13. 09. 2012 do zaplatenia a náhrady trov konania titulom náhrady škody
neoprávneným odberom elektriny bez uzavretej zmluvy o pripojení. Napadnutým rozsudkom súd prvej
inštancie žalovanú zaviazal zaplatiť žalobcovi 2.310,68 eura s 8,75% úrokmi z omeškania ročne od
13. 09. 2012 do zaplatenia, do 15 dní od právoplatnosti rozsudku a v zostávajúcej časti žalobu

zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že žalovanej náhradu trov konania nepriznal. V dôsledku
odvolania podaného žalovanou vo vyhovujúcej časti a žalobcom len v zamietajúcej časti týkajúcej
sa zaplatenia sumy 1.535,34 eura s príslušenstvom boli predmetom preskúmania odvolacím súdom
len tieto napadnuté časti, a zamietajúca časť týkajúca sa zaplatenia sumy 3.127,27 eura (6.973,29- 2.310,68 - 1535,34) je už právoplatná. Riadiac sa odvolacími dôvodmi, boli predmetom posúdenia
odvolacím súdom otázka aktívnej legitimácie žalobcu, otázka premlčania, ako aj posúdenie, či ide v
danej veci o spotrebiteľský vzťah.

9. Podľa § 39 ods. 1 zák. č. 656/2004 Z. z. neoprávneným odberom elektriny je odber
a) bez uzavretej zmluvy alebo v rozpore s uzavretou zmluvou o
1. pripojení k prenosovej sústave alebo o pripojení k distribučnej sústave,
2. dodávke elektriny,

3. zúčtovaní odchýlky účastníka trhu,
4. prenesení zodpovednosti za odchýlku účastníka trhu na subjekt zúčtovania, alebo
5. distribúcii elektriny,
b) bez určeného meradla alebo s určeným meradlom, ktoré v dôsledku neoprávneného zásahu
odberateľa nezaznamenáva alebo nesprávne zaznamenáva odber elektriny,
c) meraný meracím zariadením, ktoré nebolo namontované prevádzkovateľom sústavy, alebo na ktorom

bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii.

10. Podľa § 39 ods. 2 citovaného zákona pri neoprávnenom odbere je ten, kto elektrinu odoberal,
povinný uhradiť skutočne vzniknutú škodu. Ak nemožno vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe
objektívnych a spoľahlivých podkladov, použije sa spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným

odberom elektriny, ktorý ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.

11. Podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákona aj na konania začaté
predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

12. Podľa § 379 CSP odvolací súd je rozsahom odvolania viazaný okrem prípadu, ak
a) od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol dotknutý,
b) ide o nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 a odvolanie podal len niektorý zo subjektov,
c) určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi s stranami vyplýva z osobitného predpisu.

13. Podľa § 380 ods. 1 CSP odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný.

14. Podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť

v konaní pred odvolacím súdom.

15. Predmetom odvolacieho konania je posúdenie nároku žalobcu na zaplatenie sumy 3.846,02 eura
(6.973,29 eura - 3.127,27 eura) titulom náhrady škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny
v zmysle Zákona o energetike. Keďže v priebehu konania bola žalovanou namietaná aktívna vecná

legitimácia žalobcu, odvolací súd sa v prvom rade zaoberal touto otázkou.

16. Na to, aby sa niekto stal účastníkom konania, netreba, aby bol účastníkom hmotno-právneho vzťahu,
o ktorý v konaní ide; stačí, ak podá žalobu (v takom prípade sa stáva žalobcom) alebo, aby bola proti
nemu podaná žaloba (v takom prípade sa stáva žalovaným). Či však bude žalobca v spore úspešný,

závisí od toho, či je účastníkom hmotno-právneho vzťahu, z ktorého vyvodzuje žalobou uplatnený
nárok. Pre označenie stavu vyplývajúceho z hmotného práva, kedy je jeden účastník subjektom práva
a účastník na opačnej procesnej strane subjektom povinnosti, ktoré sú predmetom konania, sa v
občianskom procesnom práve užíva pojem vecná legitimácia. Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie
nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá fyzická alebo právnická osoba len subjektívne cíti byť

účastníkom určitého hmotno-právneho vzťahu, ale vždy iba to, či účastníkom objektívne je alebo nie
je. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotno-
právnehooprávnenia(žalobca),niejenositeľomtohohmotno-právnehooprávnenia,oktorévkonaníide;
o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide naopak vtedy, ak ten, o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom
hmotno-právnej povinnosti (žalovaný), nie je nositeľom hmotno-právnej povinnosti, o ktorú v konaní ide.

17. Obchodná spoločnosť Západoslovenská distribučná a. s. (pred tým ZSE Distribúcia, a. s.) je
právnickou osobou založenou dňa 20. 04. 2006, do ktorej zmluvou o vklade časti podniku uzatvorenou
dňa 31. 05. 2007 vložila spoločnosť Západoslovenská energetika, a. s. Bratislava časť podniku.Zákon č. 656/2004 Z. z. o energetike stanovuje povinnosť prevádzkovateľovi prenosovej sústavy, ktorý
je súčasťou vertikálne integrovaného podniku, že musí byť z hľadiska právnej subjektivity, organizácie
i rozhodovania nezávislý od činností, ktoré nesúvisia s prenosom. Nezávislosť neznamená povinnosť

oddeliť vlastníctvo majetku prevádzkovateľa prenosovej sústavy od vlastníctva majetku vertikálne
integrovaného podniku. Akým spôsobom sa to zabezpečuje, stanovuje zákon. Žalobca v konaní
predložil rozhodnutia Úradu pre reguláciu sieťových odvetví, vydaných pre ZSE Distribúcia, a. s. (teraz
Západoslovenská distribučná a. s.), z ktorých vyplýva, že žalobcovi boli vydané povolenia na distribúciu
elektriny. Ak teda osoba, ktorá neoprávnene odoberá elektrickú energiu, nemá uzatvorenú zmluvu s

prevádzkovateľom distribučnej sústavy, vzniká žalobcovi ako prevádzkovateľovi distribučnej sústavy
oprávnenie požadovať náhradu škody za tento uskutočňovaný neoprávnený odber v zmysle Zákona o
energetike. Teda, žalobca je v konaní aktívne legitimovaný, ako správne posúdil aj súd prvej inštancie,
s čím sa odvolací súd stotožňuje. Žalobca vystupuje ako žalobca v množstve sporov, kde sa voči
žalovaným domáha zaplatenia náhrady škody za neoprávnený odber, pričom jeho aktívna legitimácia
v týchto konaniach spochybňovaná nie je. Z uvedených dôvodov považoval odvolací súd námietku

žalovanej o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu za nedôvodnú a v ďalšom sa zaoberal tým,
či ide v danej veci o spotrebiteľský právny vzťah.

18. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka je spotrebiteľskou zmluvou každá zmluva bez ohľadu
na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Spotrebiteľská zmluva nepredstavuje

samostatný zmluvný typ. Ide skôr o rovnorodý druh občianskoprávnych zmlúv, prípadne aj obchodných
zmlúv, ktoré majú charakter absolútneho obchodu, v ktorých druhým účastníkom zmluvy je spotrebiteľ.
Tieto zmluvy sa vyznačujú tým, že majú osobitný režim právnej úpravy. Táto osobitosť vyplýva zo
zvýšeného záujmu spoločnosti ochraňovať slabšieho účastníka zmluvného vzťahu - spotrebiteľa, ktorý
vstupuje do zmluvných vzťahov s predajcami a poskytovateľmi rôznych plnení a služieb. Skutočnosť, že

spotrebiteľská zmluva nie je osobitným typom zmluvy, vyplýva aj z toho, že v Občianskom zákonníku je
zaradená v sebe zahŕňajú aj právo na odôvodnenie rozhodnutia (II. ÚS 383/06); právo na riadne odôvodnenie
súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho procesu.

21. Právo na spravodlivý proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia skutkový stav a po výklade
a použití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery nie sú svojvoľné,
neudržateľné a nie sú prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktoré by popreli zmysel a podstatu
právanaspravodlivýproces.ÚstavnýsúdSlovenskejrepublikyvosvojejjudikatúreopakovanezdôraznil,
že nezávislosť rozhodovania všeobecných súdov sa má uskutočňovať v ústavnom a zákonnom

procesnoprávnom a hmotnoprávnom rámci. Procesnoprávny rámec predstavujú predovšetkým princípy
riadneho a spravodlivého procesu, ako vyplývajú z čl. 46 a nasl. ) alebo pevnou sumou. Ak tento zákon neustanovuje inak, je
poplatok za odvolanie päť eur a poplatok za dovolanie 10 eur.

28. Podľa § 6 ods. 2 citovaného zákona ak je sadzba poplatku ustanovená za konanie, rozumie sa tým
konanie na jednom stupni. Poplatok podľa rovnakej sadzby sa vyberá i v odvolacom konaní vo veci

samej. Poplatok za dovolanie sa vyberá vo výške dvojnásobku poplatku ustanoveného v sadzobníku.

29. Podľa položky 1) sadzobníka súdnych poplatkov Zákona o súdnych poplatkoch (ďalej len sadzobník
súdnych poplatkov) je z návrhu na začatie konania, ak nie je ustanovená osobitná sadzba
súdny poplatok 6% z ceny úhrady, predmetu konania, najmenej 16,50 eura, najviac 16.596,50 eura.

30. Keďže žalovaná podala odvolanie proti rozsudku súdu prvej inštancie, vznikla jej v zmysle Zákona o
súdnychpoplatkochpovinnosťzaplatiťsúdnypoplatokzaodvolanie protitomutorozsudkupodľapoložky
1 Zákona o súdnych poplatkoch. Žalovaná odvolanie voči poplatkovej povinnosti odôvodňovala dôvodmivo veci samej, ktoré sú z hľadiska poplatkovej povinnosti žalovanej bezpredmetné, preto odvolací súd,
viazaný dôvodmi odvolania, aj v tejto časti napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie, ktorým bola
uložená žalovanej poplatková povinnosť za podané odvolanie v správnej výške podľa § 387 ods. 1 CSP

ako vecne správne potvrdil.

Toto rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP)
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,

ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).