Rozsudok ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 28. jún 2017

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 28C/241/2005

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8105211083
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 06. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Farkašová
ECLI: ECLI:SK:OSPO:2017:8105211083.63

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Evou Farkašovou v právnej veci žalobcov: 1. L. T., nar.
XX.XX.XXXX, bytom P. T., G. H. X, 2. T. T., rod. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom Č., W. XX, 3. T. T., nar.
XX.XX.XXXX, bytom X. XXX, XXX XX W. X - G., Č. G., 4. I. Ď., rod. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. O.,
X. X, 5. H. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XX, XXX XX Č. O., Č. G., 6. Y. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom P.
Č., W. XX, 7. Y. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. Č., W. XX, žalobcovia v 1. až 7. rade právne zast. JUDr.

Ladislavom Lukáčom, advokátom so sídlom v Prešove, ul. Hlavná 19, proti žalovaným: 1. Eggproduct,
a.s. so sídlom v Prešove, Petrovanská 34, IČO: 36 486 001, právne zast. JUDr. Ladislavom Scholczom,
advokátom so sídlom v Košiciach, Krmanova 16, 2. T. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom W., Š. XXX, právne
zast. JUDr. Konštantínom Vaľom, advokátom so sídlom v Prešove, ul. Konštantínova 3, 3. Sweety,
s.r.o. so sídlom v Prešove, Hlavná 57, IČO: 36 447 684, právne zast. JUDr. Ladislavom Scholczom,
advokátom so sídlom v Košiciach, Krmanova 16, 4. FROST a.s. Prešov, so sídlom v Prešove, Hlavná
57, IČO: 36 472 476, právne zast. JUDr. Ladislavom Scholczom, advokátom so sídlom v Košiciach,

Krmanova 16, 5. WERA, s.r.o. Prešov, so sídlom v Prešove, ul. 17. Novembra 160, IČO: 36 450 481,
právne zast. JUDr. Ladislavom Scholczom, advokátom so sídlom v Košiciach, Krmanova 16, v konaní
o určenie vlastníckeho práva, takto

r o z h o d o l :

určuje, že žalobcovia v 1. až 5. rade sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností a právna
predchodkyňa žalobcov v 6. a 7. rade, H. G., zomrelá dňa XX.XX.XXXX, naposledy bytom W. XX, XXX
XX Č., bola ku dňu smrti podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľností a to novovytvorených parciel:

KN-C XXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 37 m2
KN-C XXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 26 m2
KN-C XXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 28 m2
KN-C XXX/XX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 17 m2
KN-C XXX/XX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 1632 m2
KN-C XXX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 170 m2
KN-C XXX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 15 m2

KN-C XXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 19 m2
KN-C XXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 8 m2
KN-C XXX/XX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 681 m2
KN-C XXX/XXX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 751 m2
KN-C XXX/XXX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 276 m2
nachádzajúcich sa v kat. území V., vytvorených geometrickým plánom č. XX/XXXX z 22.05.2012,

overený Správou katastra Prešov dňa 11.06.2012, pod č. R. - XXX/XXXX, ktorý vyhotovil N.. W. L. a
novovytvorených parciel:
KN-C XXX/XX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 256 m2
KN-C XXX/XX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 33 m2
KN-C XXX/XX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 1442 m2
KN-C XXX/XX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 1753 m2
KN-C XXX/XX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 689 m2

KN-C XXX/XXX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 93 m2KN-C XXX/XXX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 76 m2
KN-C XXX/XXX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 304 m2
KN-C XXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 854 m2

KN-C XXX/XX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 255 m2
nachádzajúcich sa v kat. území V., vytvorených geometrickým plánom č. XX/XXXX z 28.05.2012,
overený Správou katastra Prešov dňa 11.06.2012, pod č. R. - XXX/XXXX, ktorý vyhotovil N.. W. L., a to:
- žalobca v 1. rade vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu 2/8,
- žalobkyňa v 2. rade vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/16 a 1/32,

- žalobca v 3. rade vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/16 a 1/64,
- žalobkyňa v 4. rade vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/32,
- žalobca v 5. rade vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/64,
- právna predchodkyňa žalobcov v 6. a 7. rade H. G., zomrelá dňa XX.XX.XXXX, posledne bytom W.
XX, XXX XX Č., vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/32,

žalobcovia v 1. až 7. rade majú nárok na náhradu trov konania vo výške 100 % voči žalovaným v 1.
až 5. rade.

o d ô v o d n e n i e :

1.ŽalobcoviaL.T.,T.T.,H.Y.aT.T.podalinasúdžalobuourčenievlastníckehoprávaknehnuteľnostiam
a to parciel č. XXX/X, XXX/XX, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX, XXX H. XXX zapísaných na LV č.

XXX kat. úz. V.. Počas konania zomrela žalobkyňa v 3. rade H. Y., ako jej dedičia vstúpili do konania
Y. Y., T. Ž., H. T., I. Y..

2. Súd uznesením zo dňa 19.1.2009 pripustil, aby do konania vstúpili žalobcovia v 8., 9. a 10. rade - I. Ď.,
H. G. H. H. T.. Pôvodní žalobcovia žalovali žalovaného v 1. rade DOMU, s.r.o.. Následne súd na návrh

žalobcov pripustil, aby do konania vstúpil ako žalovaný v 2. rade T. T. a uznesením zo dňa 19.1.2009
rozhodol súd o pripustení žalovaného v 3. rade CEDC Investment, a.s..

3. Právny zástupca žalobcov v 1. až 3. rade zobral svojim podaním zo dňa 22.9.2008 späť návrh voči
žalobcom Y. Y., T. Ž., H. T. a I. Y.. Týchto účastníkov však právny zástupca JUDr. Lukáč nezastupoval,

preto súd jeho späťvzatie nebral do úvahy. Dňa 12.2.2008 podal späťvzatie zo strany žalobcu v 6. rade
I. Y. Y.. Y. X., avšak sám Y.. Y. X. oznámil 17.10.2008, že nezastupuje žalobcov, medzi nimi ani I. Y., o
čom Y.. X. urobil oznámenie o ukončení zastupovania u všetkých účastníkov už 21.9.2007.

4. Okresný súd svojim rozsudkom zo dňa 4.2.2009 návrh žalobcov zamietol.

5. Krajský súd svojim uznesením zo dňa 22.4.2010 zrušil rozsudok a vrátil veci súdu prvého stupňa na
ďalšie konanie. Dôvodom zrušenia bola procesno-právna otázka, keďže žalobkyňa v 9. rade zomrela
pred vyhlásením rozsudku XX.X.XXXX.

6. Následne prebehla zmena účastníkov konania s tým, že súd zastavil konanie voči žalovanému
v 3. rade uznesením, pripustil, aby do konania vstúpil žalovaný v 4. rade T. Z. a nepripustil zmenu
návrhu, to všetko svojimi uzneseniami zo dňa 13.6.2012 (čl.540 - 542). Súd svojim uznesením zo
dňa 6.8.2012 pripustil zmenu žalobného návrhu. Následne súd svojim uznesením zo dňa 8.8.2012
zamietol návrh žalovaných v 1. až 3. rade na prerušenie konania. Následne súd svojim uznesením

zo dňa 21.9.2012 zrušil predmetné uznesenia. Krajský súd svojim uznesením zo dňa 19.11.2012
zmenil zamietavé uznesenie Okresného súdu zo dňa 6.8.2012 o nariadenie predbežného opatrenia,
ktorým zakázal žalovaným nakladať v rozsahu zriaďovania záložného práva k nehnuteľnostiam, ktoré
sú predmetom tohto konania. Zároveň potvrdil uznesenia na čl. 591 a 614.

7. Na základe uznesenia zo dňa 6.8.2012 sa žalobcovia v 1. až 7. rade domáhali, aby súd určil,
že žalobcovia v 1. až 5. rade sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností a právna predchodkyňa
žalobcov v 6. a 7. rade, H. G., zomrelá dňa XX.XX.XXXX, posledne bytom W. XX, XXX XX Č., bola ku
dňu smrti podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľností a to novovytvorených parciel:
KN-C XXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 37 m2

KN-C XXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 26 m2KN-C XXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 28 m2
KN-C XXX/XX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 17 m2
KN-C XXX/XX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 1632 m2

KN-C XXX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 170 m2
KN-C XXX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 15 m2
KN-C XXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 19 m2
KN-C XXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 8 m2
KN-C XXX/XX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 681 m2

KN-C XXX/XXX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 751 m2
KN-C XXX/XXX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 276 m2
nachádzajúcich sa v kat. území V., vytvorených geometrickým plánom č. XX/XXXX z 22.05.2012,
overený Správou katastra L. dňa 11.06.2012, pod č. R. - XXX/XXXX, ktorý vyhotovil N.. W. L. a
novovytvorených parciel:
KN-C XXX/XX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 256 m2

KN-C XXX/XX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 33 m2
KN-C XXX/XX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 1442 m2
KN-C XXX/XX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 1753 m2
KN-C XXX/XX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 689 m2
KN-C XXX/XXX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 93 m2

KN-C XXX/XXX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 76 m2
KN-C XXX/XXX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 304 m2
KN-C XXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 854 m2
KN-C XXX/XX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 255 m2
nachádzajúcich sa v kat. území V., vytvorených geometrickým plánom č. XX/XXXX z 28.05.2012,

overený Správou katastra L. dňa 11.06.2012, pod č. R. - XXX/XXXX, ktorý vyhotovil N.. W. L., a to:
žalobca v 1. rade vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu 2/8
žalobca v 2. rade vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/16 a 1/32
žalobca v 3. rade vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/16 a 1/64
žalobca v 4. rade vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/32

žalobca v 5. rade vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/64
právna predchodkyňa žalobcov v 6. a 7. rade H. G.Á., zomrelá dňa XX.XX.XXXX, posledne bytom W.
XX, XXX XX Č., vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/32.

8. Žalovaní s návrhom nesúhlasili.

9.Okresnýsúdsvojimrozsudkomzodňa7.7.2014žalobevcelomrozsahuvyhovel.Vočirozsudkupodali
odvolanie žalovaní. Krajský súd svojim uznesením zo dňa 30.9.2016 zrušil rozsudkom súdu prvého
stupňa a v rozsahu zrušenia vrátil vec na ďalšie konanie. Opäť to bolo z procesných dôvodov. Vo svojom
uznesení Krajský súd Prešov konštatuje nasledovné:

„Všetci odvolatelia vo svojich odvolaniach namietali nedostatok aktívnej legitimácie. Poukazovali na
predošlýrozsudokzodňa04.02.2009vydanývtomtokonaní,ktorýmsúdžalobuzamietolprenedostatok
aktívnej vecnej legitimácie, ako aj na to, že tento rozsudok bol zrušený len z procesných dôvodov.
V ďalšom konaní sa súd prvej inštancie aktívnou vecnou legitimáciou už nezaoberal. Bez toho, aby
si pripojil a preštudoval dedičské spisy po právnych predchodcoch žalobcov, od ktorých žalobcovia

odvodzovali svoje práva, a bez akéhokoľvek vysvetlenia a odôvodnenia súd prvej inštancie ustálil
okruh dedičov na žalobcov a podmienku aktívnej vecnej legitimácie mal za splnenú. Tým, že súd prvej
inštancie v odôvodnení svojho rozsudku nevysvetlil, z čoho vychádzal pri určení okruhu dedičov a na
základe čoho považoval podmienku aktívnej vecnej legitimácie za splnenú, odňal žalovaným možnosť
konať pred súdom, pretože vzhľadom na absenciu odôvodnenia v tejto časti, sa žalovaní nemôžu k

týmto skutočnostiam relevantne vyjadriť. Súd prvej inštancie sa nevyjadril ani k otázke (ne)prejednania
sporných nehnuteľností v dedičskom konaní po nebohých Y. T. a jeho manželke H.. Rovnako ako
žalovaným,aniodvolaciemusúduniejeznáme,nazákladečohosúdprvejinštancieustálilokruhdedičov
a nehnuteľnosti patriace do dedičstva po právnych predchodcoch žalobcov.
V súvislosti s tým má odvolací súd za to, že rozsudok je nepreskúmateľný aj v časti určenia

spoluvlastníckych podielov žalobcov na nehnuteľnostiach. Súd prvej inštancie vo výrokovej časti
rozsudku určil spoluvlastnícky podiel žalobcu v rade 1/ vo veľkosti 2/8, žalobcu v rade 2/ vo veľkosti
1/16 a 1/32, žalobcu v rade 3/ vo veľkosti 1/16 a 1/64, žalobcu v rade 4/ vo veľkosti 1/32, žalobcu v
rade 5/ vo veľkosti 1/64 a právnej predchodkyni žalobcov v rade 6/ a 7/ vo veľkosti 1/32. V odôvodnenínapadnutého rozhodnutia sa však súd prvej inštancie takto určenou výškou vôbec nezaoberal a nijako
nevysvetlil, čo bolo podkladom pre určenie veľkosti spoluvlastníckych podielov.
V priebehu celého konania žalobcovia tvrdili a preukazovali, že ich právni predchodcovia, a následne aj

oni sú vlastníkmi sporných nehnuteľností a súd prvej inštancie ich návrhu vyhovel. Následne v úplnom
rozpore so všetkými svojimi predchádzajúcimi tvrdeniami a napriek vyhovujúcemu rozsudku, ktorým
súd určil, že žalobcovia sú vlastníkmi predmetných nehnuteľností, žalobcovia uviedli, že oni, ani ich
právni predchodcovia nikdy nemali vlastnícke, užívacie alebo akékoľvek iné právo k nehnuteľnosti -
novovytvorenej parcele KN C č. XXX/XXX - zastavaná plocha a nádvoria o výmere 304 m2 a v tejto časti

vzali žalobu voči žalovanému v rade 4/ bez bližšieho vysvetlenia späť. Týmto žalobcovia nielenže v plnej
miere popreli svoje predchádzajúce tvrdenia týkajúce sa tejto časti spornej nehnuteľnosti, ale vzbudili
pochybnosti aj vo vzťahu k svojim tvrdeniam ohľadne zvyšných častí nehnuteľností.
Vzhľadom na čiastočné späťvzatie žaloby bude potrebné v ďalšom konaní vypočuť žalobcov za účelom
zistenia bližších okolností späťvzatia, žalobcovia sa budú musieť vyjadriť a preukázať, kedy a z čoho
bola predmetná parcela vytvorená, prečo vlastne došlo k vytvoreniu tejto parcely, a to najmä v súvislosti

s tým, že žalobcovia od podania žaloby v roku 2005 trvali na tom, že majú vlastnícke právo ku všetkým
sporným nehnuteľnostiam.
Odvolací súd považuje za potrebné upozorniť na to, že súdny spor prebieha už od roku 2005, pričom po
celý čas súdom prvej inštancie neboli vypočutí žalobcovia. Vzhľadom na to, že súd ich žalobe vyhovel,
nemožno síce hovoriť o tom, že by im takýmto postupom bola odňatá možnosť konať pred súdom,

avšak možno povedať, že takýmto konaním súdu prvej inštancie došlo k porušeniu zásady ústnosti
a priamosti, ktoré sú tradičnými zásadami civilného procesu, keď súd síce pojednával, avšak ani raz
nevypočul žalobcov. Zásada ústnosti a priamosti sa prejavujú v prejedaní veci za prítomnosti účastníkov
konania. Obsahom zásady ústnosti je, že dôkazy vyplývajúce z výpovedí strán, resp. iných osôb majú
byť vykonané ústne, teda súd má tieto osoby vypočuť. Zásada priamosti vyžaduje, aby súd bol pred

rozhodovaním bezprostredne „pri prameni“, a teda sa osobne oboznámil okrem iného aj s účastníkmi
konania.
Úlohou súdu prvej inštancie po vrátení veci bude na základe výsledkov dedičských konaní po právnych
predchodcoch žalobcov posúdiť aktívnu vecnú legitimáciu, ustáliť, či sporné nehnuteľnosti boli alebo
neboli predmetom dedičských konaní, vypočuť žalobcov v zmysle vyššie naznačených intencií. Súd

prvej inštancie svoje závery odôvodní v súlade s ust. § 220 ods. 2 CSP tak, aby jeho rozhodnutie bolo
presvedčivé.“

10. Uznesením krajského súdu zo dňa 30.9.2016 súd pripustil späťvzatie žaloby žalobcov v 1., 3. až 7.
rade voči žalovanému v 4. rade a v tejto časti konanie zastavil. Okresný súd v Prešove následne svojim

uznesením zo dňa 18.1.2017 konanie žalobkyne v 2. rade voči žalovanému v 4. rade k novovytvorenej
parcele KN-C XXX/XXX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 304 m2 vytvorenej geometrickým
plánom č. XX/XXXX vyhotovenom dňa 4.4.2008 z parcely KN-C XXX/XX zastavaná plocha a nádvoria
o výmere 2495 m2 zapísanej na LV č. XXX kat. úz. V. voči žalovanému v 4. rade zastavil.

11. Súd nariadil a vykonal dokazovanie výsluchom strán, listinnými dôkazmi, oboznámením sa s
rozsudkami tunajšieho súdu XXC/X/XXXX, XXC/XXX/XXXX, geometrickým plánom R.-XXX/XXXX,
spismi tunajšieho súdu J. XXXX/XX H. J. XXXX/XX, spisom Okresného súdu Piešťany XD/XXX/XXXX,
ako aj ostatným spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav:

12. Žalobcovia sa domáhali, aby súd určil vlastnícke právo k nehnuteľnostiam zapísaným na parcelách
č. XXX/X, XXX/XX, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX, XXX H. XXX, zapísaných na LV č. XXX kat.
úz. V., ktoré podľa predloženej grafickej identifikácie tvoria parcelu KN - E č. XXX/X a časť parcely KN
- E č. XXX/X, ktoré boli zapísané na LV č. XXX kat. úz. V. podľa veľkosti svojich podielov. Svoj nárok
odôvodňovali tým, že sú dedičmi po nebohom Y. T. a jeho žene H..

13. Zástupca žalovaného v 1. rade poukázal na to, že predmetné nehnuteľnosti ako spoločnosť DOMA,
s.r.o. kupovali od Hydiny Prešov SVZ, a.s. a tá predtým od štátneho podniku. Uviedol, že celá genéza
vlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam je doložená v spisoch. Od roku 1964 sa na predmetných
nehnuteľnostiach začal stavať závod Hydiny a od vtedy je riadne oplotený a od roku 1964 tam nemali

prístup pôvodní vlastníci. Takže nie je možné, aby predmetné nehnuteľnosti vydržali. Tieto nároky si
mohli uplatniť v reštitučnom konaní, avšak to neurobili a považoval túto žalobu ako objednávku inej
osoby a neopodstatnenú.14. Žalovaný v 1. rade na pojednávaní uviedol, že v roku 1964, kedy bol vybudovaný závod, alebo
boli postavené nehnuteľnosti, tak boli tieto nehnuteľnosti v majetku Východoslovenských hydinárskych
závodov, š.p.. V roku 1992 bol tento štátny podnik rozdelený na dve časti. Tieto majetky prešli do

Hydinárskeho štátneho majetku Prešov. V roku 1994 boli delimitované na 5 závodov a jedným z týchto
závodov bola Hydina Prešov, š.p.. Rozhodnutím pozemkového úradu boli tieto nehnuteľnosti prevedené
na Hydinu, š.p. Bolo to v máji 1995. Následne Hydina Prešov odpredala tento majetok v roku 1998
Omnia Domotechnika, ktorá ho vložila do Hydiny Prešov a v roku 2003 tieto nehnuteľnosti odkúpila
DOMA, s.r.o., ktorá je právnym predchodcom DOMA, a.s.. V rokoch 2006 až 2011 došlo k čiastočnému

odpredaju týchto pozemkov. O súdnych sporoch k týmto nehnuteľnostiam sa žalovaný dozvedel až v
druhej polovici roku 2005. Bolo to po odpredaji časti nehnuteľnosti pánovi T., lebo v tom čase, keď ich
predávali, tak o žiadnych problémoch nevedeli.

15. Bol vypočutý svedok R., ktorý vypovedal aj ako svedok v konaní 29C/115/2012. Aj on si podal pred
štyrmi rokmi žalobu o určenie vlastníckeho práva na nejaké nehnuteľnosti, ktoré sa nachádzajú v areáli,

kde sa nachádzajú pozemky, predmetom ktorých je tento spor. Pamätá si to, pretože jeho rodičia tam
mali pozemky, že tam chodil ako 12 - 14 ročný obrábať na tieto pozemky. Vie o tom, že pozemky mali
aj T. aj U., pretože si to pamätá. V tom čase oni nemali také veci, ako mal jeho otec, napríklad kone,
obrábacie stroje, takže im chodili pomáhať na tú parcelu. T. boli poľnohospodári. Predtým, aby im boli
pozemky pridelené, tak pán T. bol správcom pozemku W..

16. Žalovaní v 1., 3. až v 5. rade poukazovali, že titulom nadobudnutia vlastníckeho práva bola prídelová
listina, avšak zo strany žalobcov bol predložený iba výmer č. XXXX/XXXX zo dňa 7.4.1948, ktorý
žalobcovia vydávajú za prídelovú listinu. Prídelová listina však bola listinou, dokladom, že prídelca
splnil všetky podmienky prídelu. Ďalej žalovaní poukazovali na to, že žalobcovia argumentujú tým, že

nemohli právni predchodcovia prevádzať v rámci privatizácie majetok, pretože na to nebol oprávnený,
keďže podľa nich nemohol previesť viac práv, ako mal. V tomto prípade však poukazovali žalovaní na
stanoviskosúdovvinýchkonaniach,ženemôževprípadetýchtozmlúvísťoneplatnéúkony.Privatizácia
majetkuHydinaPrešov,š.p.bolavykonanáposplnenízákonomstanovenýchpodmienokamajetokštátu
bol prevádzaný v rade úkonov postupne na žalovaného v 1. rade v roku 2003, ktorý ho nadobudol bez

vedomostioakýchkoľveknárokovžalobcovariadnezaňzaplatilkúpnucenu.Žalovanívšakspochybňujú
vlastnícke právo žalobcov, pretože listina, ktorú predložili, nie je hodnoverným dôkazom na osvedčenie
vlastníckeho práva. Podľa žalovaných sa súd musí vyporiadať s tým, prečo právny predchodcovia
žalobcov nedisponovali prídelovou listinou, ktorá by zahŕňala parcelu č. XXX/X H. XXX/X a tieto parcely
neboliuvedenévkonečnomprídelovompláne.Vkonečnomprídelovompláne,ktorýbolschválenývroku

1953,uvedenéparcelychýbajú,uvedenésúlenmpč.XXXX,domadvor0,05575haa50/bpol.stav.sýpka
o výmere 0,0105 ha a na tieto bola aj vydaná prídelová listina 16.1.1957 a vlastníctvo bolo vyznačené
v evidencii nehnuteľnosti. Vlastníctvo sa totiž nadobúdalo v tom čase vkladom do katastra a vkladu
schopnou listinou bola len prídelová listina. Výmer, od ktorého žalobcovia odvádzajú svoje vlastnícke
právo, bol len dokladom o realizácii prídelu a slúžil na vykonanie poznámky pre evidenčné účely. Nebol

však listinou osvedčujúceho bez ďalšieho vlastníctvo. Žalovaní majú za to, že súd sa musí zaoberať aj
charakterom tohto výmeru zo dňa 7.4.1948, či spĺňa náležitosti verejnej listiny, nakoľko v ňom chýba
okrúhla pečiatka.

17. Žalovaní ďalej poukazovali na to, že sa súd musí vysporiadať aj s konfiškáciou majetku A. W., ktorý

bol ešte v roku 1958 ako vlastník zapísaný a poukazovali na prebiehajúce konanie na krajskom súde.
Žalovaní ďalej poukazovali na to, že v konaní musí byť naliehavý právny záujem na požadovanom určení
vlastníckeho práva. Určovacia žaloba však podľa žalovaných v tomto prípade nie je nástrojom prevencie
a nemieri k nastoleniu právnej istoty na strane žalobcu, ale k jej narušeniu na strane terajšieho vlastníka
veci. Je preto potrebné rozlišovať medzi ochranou vlastníckeho práva v situáciách jeho bezprostredného

aktuálnehoohrozeniapreduvedenímdoneistotyvexistujúcichaspravidlaajvykonávanýchvlastníckych
vzťahov a zneužitím procesného prostriedku určeného k takejto ochrane na to, aby bolo dosiahnuté
obnovenie vlastníckeho práva už zaniknutého.

18. Právny zástupca žalobcov poukázal na to, že na Krajskom súde v Prešove je vedené reštitučné

konaniepôvodnéhovlastníkaW..ČosatýkapôvodnéhovlastníkaW.,tvrdeniežalovanýchjeirelevantné,
pretože aj keby bol pôvodný vlastník v uplatnenom reštitučnom nároku úspešný, zastavané pozemky
by sa mu nevydali a bola by mu poskytnutá iba náhrada na tieto pozemky, alebo finančná náhrada. Na
podporu tvrdení predložil súdu aj doklad z obvodného úradu.19. Žalobcovia svoj návrh odvádzali od predloženého výmeru právnych predchodcov Y. T. a jeho
manželkyH.,rod.P.atozodňaX.X.XXXX,nazákladektorýchimmaliprejsťdovlastníctvanehnuteľnosti

v kat. úz. V. - W. o celkovej výmere 4.6719 ha a to parcely označené:
-vl. č. 1 parc. označ. XXX/X - roľa o výmere 0.5755 ha,
-vl. č. 1 parc. označ. XXX/5 - roľa o výmere 0.5755 ha,
- vl. č. 1 parc. označ. XXX/XX - roľa o výmere 0.5755 ha,
- vl. č. 1 parc. označ. XXX/X - roľa o výmere 0.5755 ha,

- vl. č. 1 parc. označ. XXX/X - roľa o výmere 1.7264 ha,
- vl. č. 2 parc. označ. XXX/XX - roľa o výmere 0.5755 ha,
- vl. č. 2 parc. označ. XXX/XX - roľa o výmere 0.5755 ha,
- vl. č. 1 parc. označ. XX,XX - dom a dvor 0.0575 ha,
- vl. č. 1 parc. označ. XX/b - pol. stav sypky 0.0105 ha.
Bývalým vlastníkom predmetných nehnuteľností bol P. W..

20.Žalobcoviapoukázalinato,žeštátnemoholnadobudnúťvlastníckeprávozápisomvpozemnoknižnej
vložke č. 1, k. ú. Haniska pod poradovým číslom X., pretože sa jedná o ničotný právny akt, keďže ku
dňu 22.9.1958 v čase tzv. druhej konfiškácie vlastníkom predmetných nehnuteľností už nebol pôvodný
vlastník P. W., ale jednotliví prídelcovia, pričom štát mal mať vo svojej evidencii taký poriadok, aby vedel

zistiť, kto je vlastníkom pozemkov, ktoré na základe uznesenia zo dňa 22.9.1958 chcel skonfiškovať.

21. Týmto zápisom právni predchodcovia žalobcov - prídelcovia nestratili vlastníctvo k spornej parcele,
pretože na prídelcov sa zákon č. 104/1945 Sb. nevzťahoval a pokiaľ bol vydaný konfiškačný výmer voči
niekomu, kto už majetok nevlastnil, bol vydaný v rozpore s vtedy platným poriadkom, podľa ktorého sa

jednalo o ničotný právny akt, na základe ktorého nemohlo prejsť vlastníctvo na štát.

22. K odňatiu prídelu bolo možné len pristúpiť z dôvodov uvedených v ust. § 23 ods. 2 cit. nariadenia,
ktoré však v danom prípade nenastali a iný spôsob odňatia pridelenej pôdy právne predpisy účinné v
tomto období neumožňovali s odkazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 1.7.2005 pod sp.

zn. 4Cdo 123/2003.

23. Žalobcovia poukazovali na to, že sporný pozemok mali v oprávnenej držbe počas celej vydržacej
doby.

24. Pôvodná parcela mpč. XXX/X, ktorú mali nadobudnúť právni predchodcovia žalobcov na základe
výmeru o vlastníctve pôdy zo 7.4.1948, bola vytvorená z parcely mpč. XXX, vedená vo vložke č. 1 k.
ú. V. na pôvodnom vlastníkovi P. W..

25. Pod X. dňa 29.11.1947 pod č. d. XXXX bola podľa návrhu Povereníctva pôdohospodárstva a

pozemkovej reformy zo dňa 26.11.1947 poznačená konfiškácia podľa nariadenia č. 104/45 v znení
nariadenia č. 64/1946 Sb. n. SNR na základe ktorého bol vydaný výmer v prospech právnych
predchodcov žalobcov.

26. Uznesením zo dňa 22.9.1958 pod č.d. XXXX/XX súd povolil zápis vo vložke č. 1, 2 k. ú. V. na

nehnuteľnosti zapísané na mene P. W. pod B1 v celosti poznamenanie konfiškácie podľa zák. č.
104/1945 Sb. n. SNR v prospech Československého štátu s tým, že sa vymazuje poznámka konfiškácie
pod B17 a B7. Uvedený zápis bol poznamenaný v pozemnoknižnej vložke č. 1 pod B39.

27. Dňa 1.8.1968 pod č. 1-D/68 bola uzatvorená hospodárska zmluva o prevode správy národného

majetku podľa § 347 Hospodárskeho zákonníka medzi odovzdávajúcou organizáciou Okresným
národným výborom Prešov a preberajúcou organizáciou Východoslovenskými hydinárskymi závodmi,
n. p. Košice v predmete pozemkov parcely č. XXX/X - 4 k. ú. V. a následne na uvedených pozemkoch
došlo k výstavbe hydinárskeho štátneho majetku.

28. Rozhodnutím Ministerstvo pôdohospodárstva Slovenskej republiky dňa 23.6.1994 dňom 30.6.1994
sa Hydinársky štátny majetok kombinát Prešov rozdelil na tri subjekty a to Štátny majetok Prešov, Hydinu
Šalgovík a Hydinu Prešov.29. Uznesením Obvodného súdu Košice I zo dňa 22.7.1994 bol povolený výmaz Hydinárskeho štátneho
majetku kombinátu Prešov a zápis Hydiny Prešov štátny podnik na základe zakladacej listiny vydanej
Ministerstvom pôdohospodárstva Slovenskej republiky dňom 1.7.1994.

30. Dňa 16.8.1994 bola na Správu katastra Prešov doručená žiadosť o zápis zmeny vlastníctva zo strany
Hydiny Prešov š. p. v rámci prechodu majetku práv a povinnosti na právnych nástupcov, konkrétne
areálu podniku v k. ú. V. zapísaného na LV č. XXX a zastavaných pozemkov v k. ú. L. zapísaných na
LV č. XXXX.

31. Predmetné nehnuteľnosti následne na základe zmluvy o prevode privatizovaného majetku
podniku Hydina Prešov š.p. zo dňa 15.5.1995 uzatvorenou medzi Fondom národného majetku s.r.
ako prevodcom a Slovenským pozemkovým fondom ako nadobúdateľom a následne zakladateľom
spoločnosti Hydina Prešov a.s. a to zakladateľskou listinou zo dňa 19.4.1995 nadobudla akciová
spoločnosť Hydina Prešov a.s.

32. Časť nehnuteľností pôvodne vedených na LV č. XXX k. ú. V. Hydina Prešov a.s. časť previedla
zmluvou o prevode vlastníctva na spoločnosť Omnia Domotechnika s.r.o. Dunajská ulica č. 4 a 6
Bratislava dňa 20.1.1998 a kúpnou zmluvou zo dňa 9.12.2003 uzatvorenou formou notárskej zápisnice
pod B. H. B. v prospech žalovaného v 1. rade.

33. V spise 14C/80/2005 bol vypracovaný znalecký posudok znalcom geodézie a kartografie N.. T.
W. pod č. XX/XXXX. Výmery o vlastníctve pôdy sa do pozemkovej knihy nezapisovali a do katastra
nehnuteľnosti sa zapisovali až po roku 1992. Pokiaľ ide o parcelu č. XXX/X z vložky č. 1 roľa o výmere
0,5755 ha, na túto sa v plnom rozsahu vzťahuje čl. IV výmeru, z ktorého vyplýva, že tento je verejnou

listinoudokazujúcouvlastníckeprávoprídelcukpridelenejpoľnohospodárskejnehnuteľnosti,nazáklade
ktorej príslušný knihovný súd urobí záznam vlastníckeho práva v prospech prídelcu bez podmienky
dodatočného ospravedlnenia, pričom parcela č. XXX/X nebola predmetom žiadnej prídelovej listiny a jej
vlastníctvom sa zaoberá jedine výmer.

34. Zo záverov posudku zároveň vyplýva, že pokiaľ ide o návrh č. d. XXXX z 22.9.1958, takýto návrh sa
v zbierke listín nenachádza, čo potvrdila aj Správa katastra Prešov s tým, že v archíve správy katastra
takéto č. d. po prevzatí zbierky listín v roku 1993 zo súdu neeviduje. Zo znaleckého posudku N.. Y. X.
č. XX/XX, ktorý bol vypracovaný vrámci konania vedeného na Okresnom súde v Prešove pod sp. zn.
16C 89/1996 vrámci ktorého bola predmetom parcela Q. zapísaná na LV XXX k. ú. V. vyplýva, že táto

parcela bola vytvorená v roku 1945, kedy miestna roľnícka komisia vypracovala návrh prídelového plánu
a rozparcelovala skonfiškovaný veľkostatok zapísaný v pozemnoknižnej vložke č. 1 P. W.. Po schválení
konečného prídelového plánu Okresnou roľníckou komisiou prídelcovia dňom 1.6.1945 vstúpili do držby
prídelových pozemkov. Kmeňová parcela 117 pred konfiškáciou a následnou parceláciou mala výmeru
54.885 m2 a bola zapísaná v časti A PK vložky pod bežným číslom37. Na základe návrhu Povereníctva

poľnohospodárstva pre pozemkovú reformu v Bratislave zo dňa 26.11.1947 sa v pozemnoknižnej vložke
č. 1 pod X. zapísala poznámka o konfiškácii veľkostatkárskeho majetku podľa nariadenia 104/1945 Sb.
pre účely pozemkovej reformy.

35. Súd z pripojeného spisu 29C/115/2012 a z listinných dôkazov doložených aj v tomto konaní mal za

preukázaný nález Ústavného súdu zo dňa 29.9.2011 pod sp. zn. II US/249/2011, ktorým bol zrušený
potvrdzujúci rozsudok Krajského súdu v Prešove v danom konaní 29C/114/2005.

36. Ústavný súd SR vo svojom náleze uviedol:
Reštitučné predpisy neboli vydané pre ten účel, aby spôsobili zánik vlastníckeho práva oprávnených

osôb, ale aby im uľahčili obnovenie tohto vlastníckeho práva. Preto, ak došlo k zabratiu majetku štátom
bez právneho dôvodu, osoba nestratila svoj vlastnícky vzťah k majetku a nič nebráni tomu, aby sa svojho
nároku, resp. finančnej náhrady domáhala žalobou opierajúcou o všeobecné predpisy Občianskeho
práva.

37. Krajský súd podľa názoru Ústavného súdu SR pri argumentácii nevzal do úvahy zmysel a účel
reštitučného zákonodarstva, ktorým nebolo spôsobenie zániku vlastníckeho práva oprávnených osôb,
ale naopak uľahčenie obnovenia ich vlastníckeho práva a v žiadnom prípade nemohlo byť a nebolo
vytváranie dodatočných nadobúdacích titulov pre nadobudnutie vlastníckeho práva štátom s odstupommnohých rokov a tým aj legalizácia takých postupov štátu v dobe neslobody, ktoré boli nezlučiteľné
nielen s ústavnými princípmi ochrany vlastníctva v ich dnešnom chápaní, ale boli v rozpore aj s právom
platným v rozhodnom období.

38.Pokiaľzákonodarcavytvorilv§6ods.1písm.p)zák.opôdesamostatnýreštitučnýdôvodspočívajúci
v tom, že oprávneným osobám sa vydajú nehnuteľnosti, ktoré prešli na štát alebo inú právnickú osobu, v
dôsledkuprevzatianehnuteľnostibezprávnehodôvoduzmyslomtohtoustanoveniabolouľahčiťosobám
dosiahnutie ich zápisu ako vlastníkov v katastri nehnuteľnosti v prípadoch, keď štát zneužijúc svoje

postavenie v dobe neslobody a nedbajúc na platné právo pripustil zmenu zápisu vlastníckeho práva v
evidencii nehnuteľnosti bez plnenia základných požiadaviek vyplývajúcich z vtedy platného práva.

39. Zo základných zásad občianskeho práva možno potom vyvodiť, že v situácii, keď povinnej osobe
nesvedčí žiaden právny titul nadobudnutia vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti, ostáva
naďalej k nehnuteľnosti zachované vlastnícke právo tohto subjektu, ktorý bol jej posledným vlastníkom

pred dňom zápisu vlastníckeho práva štátu, hoci zápis v evidencii tomuto nezodpovedá.

40. Z uvedených dôvodov neobstojí argumentácia Krajského súdu, podľa ktorej s ohľadom na princíp,
že existuje špeciálna právna úprava nemožno použiť úpravu všeobecnú a preto žalobou o určenie
vlastníckeho práva nemožno obchádzať účel a zmysel reštitučného zákonodarstva.

41. K obnoveniu zaniknutého vlastníckeho práva v dôsledku jeho prechodu na štát v období totalitného
režimu na Slovensku podľa slovenského právneho poriadku nedochádza automaticky, ale iba za
splnenia zákonných podmienok. V situácii, keď tieto zákonné podmienky splnené neboli, nemožno
uvažovať ani o legitímnej nádeji na nadobudnutie nehnuteľnosti.

42. Súčasne uviedol, že nielen vlastnícke práva sťažovateľov, ale aj vlastnícke právo žalovaných požíva
ústavnú a zákonnú ochranu. Predpokladom poskytnutia takejto ochrany takýmto osobám s pozitívnym
výsledkom je však v prvom rade existencia a povaha nadobúdacieho titulu vlastníckeho práva tvrdeného
takýmito osobami.

43. Ústavný súd nemá dôvod od svojho už skôr vysloveného názoru upustiť a konštatuje, že aj v
prípade sťažovateľov prichádzala do úvahy žaloba podľa všeobecných predpisov občianskeho práva,
teda podanie žaloby o určenie existencie vlastníckeho práva. Takúto podanú žalobu sťažovateľov boli
preto všeobecné súdy povinné prerokovať a o nej rozhodnúť.

44. Je nepochybné, že mimoriadne významným v tomto kontexte sú nielen okolnosti nimi tvrdeného
nadobudnutia vlastníckeho práva, ale aj otázka, či nehnuteľnosť užívali po určitý čas dobromyseľne
alebo nie, či sa správali ako jej vlastníci, držitelia alebo detentori. Posudzovať existenciu nimi tvrdeného
vlastníckeho práva, jeho vznik, oprávnenosť ich držby a následne zmeny v osobách vlastníkov a vplyv

týchto okolností na záver o tom, či vlastnícke právo žalovaní nadobudli a kedy a na základe akej
právnej skutočnosti sa tak stalo však patrí všeobecným súdom, ktorých úlohou je poskytnúť ochranu
vlastníckemu právu účastníkom konania vedeného pred nimi. Vo veci sťažovateľov sa však všeobecné
súdy už týmto otázkam nevenovali s ohľadom na právny názor, na ktorom svoje rozhodnutie založili.

45. Súd podporne poukazuje aj na konanie tohto súdu 14C/9/2013 a nález Ústavného súdu IV ÚS
295/2012 v tomto konaní s obdobnými závermi.

46. V tomto konaní žalovaný v 4. rade okrem argumentácie ostatných žalovaných poukazoval
na skutočnosť, že nadobudol vlastnícke právo k svojim nehnuteľnostiam na základe vykonania

dražby a teda nadobudol vlastnícke právo za splnenia podmienok stanovených osobitným zákonom
o dobrovoľných dražbách a to udelením príklepu a zaplatením ceny dosiahnutej vydražením.
Nadobudnutie žalovaného v 4. rade vlastníckeho práva je teda nadobudnutie originálnym spôsobom,
preto výsledok konania o určenie vlastníctva v tomto konaní nemôže mať vplyv na existenciu a
trvanie vlastníckeho práva žalovaného v 4. rade k predmetu dražby. Ak by sa aj určilo, že vlastníkom

nehnuteľnosti, predmetom ktorých je tento spor, sú žalobcovia, vlastnícke právo žalovaného v 4. rade by
zostalo zachované. Z tohto titulu žalobcovia nemajú voči žalovanému v 4. rade naliehavý právny záujem.47. Žalovaný uviedol, že účelom úpravy žaloby o určenie neplatnosti dražby ako aj prekluzívnej
lehoty stanovenej zákonom o dobrovoľných dražbách na podanie takejto žaloby na súde je ochrana
novonadobudnutého vlastníckeho práva vydražiteľa k predmetu dražby, ktoré bolo nadobudnuté

dobromyseľne na základe splnenia podmienok stanovených zákonom. Časovo neobmedzená možnosť
následného uplatňovania ďalších práv zo strany pôvodného vlastnícka predmetu dražby, alebo zo strany
tretích osôb na základe žaloby o určenie vlastníckeho práva, by teda predstavovala výraznú právnu
neistotu na strane nadobúdateľa predmetu dražby vo vzťahu k jeho novonadobudnutému vlastníckemu
právu, ktorá by bola výrazom z hľadiska ústavných práv na ochranu vlastníckeho práva a princípov

právneho štátu neodôvodniteľnou v nepomere k ochrane práv predchádzajúceho vlastníka k predmetu
dražby. Z uvedeného teda vyplýva, že žaloba o neplatnosť dražby je jediným prostriedkom na určenie
neplatnosti dražby a túto otázku nie je možné posudzovať v žiadnom inom konaní vrátane tohto
konania. V zmysle vyššie uvedeného máme za to, že tento originálny spôsobom nadobudnutia dražby
je teda upravený tým osobitným zákonom o dobrovoľných dražbách. V súčasnosti odkazujeme aj na
prebiehajúce konanie o neplatnosti dražby, ktoré bolo riešené aj na Krajskom súde v Prešove. Voči

rozhodnutiu Krajského súdu v Prešove bolo podané dovolanie na NS SR, o ktorom zatiaľ nebolo
rozhodnuté.

48. Po zrušujúcom uznesení krajského súdu súd doplnil dokazovanie o výsluch strán. Na pojednávanie
sa dostavili žalobcovia v 1. a 2. rade.

49. Žalobca v 1. rade uviedol, že si je vedomý, o čom je toto konanie, no nevie sa vo veci presne vyjadriť.
Vie, že je dedičom po svojej matke. Matka pochádzala z V. pri L., bola jednou zo štyroch súrodencov,
chodili tu ako malé deti, pretože bývali v Martine, chodili do rodičovského domu do V. ešte v 80-tych
rokoch. On má už vyše 20 rokov výmer z pozemkového úradu, že pozemky patrili jeho rodičom. To sú

pozemky, kde sú teraz Hydinárske závody, cesta, rodinný dom a nejaké záhrady. Vie o tom, že tam
pracovali ešte jeho starí rodičia. Pamätá si to, zomreli asi 40 rokov dozadu a vtedy tu aj naposledy bol.
Na otázku právneho zástupcu žalovaných, prečo žalobca zobral svoju žalobu voči žalovanému v 4. rade
späť, žalobca uviedol, že odpovedať nevie. Delta tu má cestu, išlo o vyporiadanie cesty a nikto nikdy
nepovedal, že by to mal byť iný pozemok. Čo sa týka právnej formulácie, tak on sa v tom nevyzná.

50. Vypočutá žalobkyňa v 2. rade potvrdila, že žalobca v 1. rade je jej bratrancom. Pamätá si, že starí
rodičia bývali v V., kde chodievali. Jej otec je najstarší syn zo štyroch detí, ktoré starí rodičia mali a
on to vždy hovoril, že to budú jeho pozemky po starých rodičoch. Vedela o tom, že starí rodičia majú
pozemky v V.. Dedko zomrel v 1961 roku a babka v 1988. Keď dedko zomrel, mala žalobkyňa v 2. rade 7

rokov a potom sa už tie pozemky neobhospodarovali, pretože sa dali do družstva. Babka s nimi už sama
hospodáriť nevedela. Potvrdila, že vedela, že pozemky boli a v dedičskom konaní po starých rodičoch to
podedil jej otec okrem iného, takže o týchto pozemkoch mali vedomie. Jej otec zomrel v 1981 roku, takže
v konaní po babke ich majú priamo oni, keďže babka zomrela v 1988 roku. Na otázku právneho zástupcu
žalovaných, prečo zobrala žalobkyňa voči žalovanému v 4. rade žalobu späť, žalobkyňa uvádza, že

chodili stále za nimi ľudia zo spoločnosti Delta a núkali im peniaze, takže sa dohodli.

51. Súd oboznámil čestné prehlásenia ostatných žalobcov z č.l. XXXX a nasl. a to čestné prehlásenie I.
Ď., Y. G. (nar. 1945), Y. G. (nar. 1971), H. T., T. T. obsahom ktorého je totožné vyjadrenie. Všetci zhodne
potvrdili,ževyhlásenievzmluvesospoločnosťouDeltavznení,žeonianiichprávnipredchodcovianikdy

nemali vlastnícke, užívacie, alebo akékoľvek iné právo k vyššie uvedenej nehnuteľnosti, ktorej výlučným
vlastníkom je spoločnosť DELTA TRADE ZH urobili z dôvodu uzavretia dohody o urovnaní so žalovaným
v 4. rade k novovytvorenej parcele KN C č. XXX/XXX. K zostávajúcim pozemkom, ktoré sú predmetom
tohto sporu, ako aj v konaní vedenom na okresnom súde si naďalej uplatňujú svoje vlastnícke práva z
dôvodov uvedených v žalobe.

52. Súd si pripojil a oboznámil sa s dedičskými spismi XD XXX/XXXX, J. XXXX/XX, D XXXX/XX po
právnych predchodcoch žalobcov a to H. T., nar. XX.X.XXXX a zomr. X.X.XXXX, Y. T., nar. X.X.XXXX
a zomr. XX.X.XXXX a H. G., rod. T., nar. XX.X.XXXX a zomr. XX.X.XXXX. Zo všetkých týchto spisov
vyplýva aktívna legitimácia žalobcov, ktorí sú právnymi nástupcami po H. T., Y. T. a H. G..

53. Podľa § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou
alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností
ustanovených zákonom.54. Podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho
vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju

neprávom zadržuje.

55. Podľa § 126 ods. 2 Občianskeho zákonníka, obdobné právo na ochranu má aj ten, kto je oprávnený
mať vec u seba.

56. Podľa § 6 ods. 1 písm. p) zák. č. 229/1991 Zb., oprávneným osobám sa vydajú nehnuteľnosti, ktoré
prešli na štát alebo na inú právnickú osobu v dôsledku prevzatia nehnuteľností bez právneho dôvodu,

57. Podľa § 11 ods. 1 písm. d) zák. č. 229/1991 Zb., pozemky alebo ich časti nemožno vydať v prípade,
že pozemok bol po prechode alebo prevode do vlastníctva štátu alebo inej právnickej osoby zastavaný;
pozemok možno vydať, ak stavba nebráni poľnohospodárskemu alebo lesnému využitiu pozemku,

58. Podľa § 13 ods. 1 zák. č. 229/1991 Zb., právo na vydanie nehnuteľnosti podľa § 6 môže
oprávnená osoba uplatniť do 31. decembra 1992. V prípade uvedenom v § 6 ods. 1 písm. a) začne
osemnásťmesačná lehota plynúť až odo dňa právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bol výrok zrušený, ak
dôjde k tomuto rozhodnutiu po dátume účinnosti tohto zákona. Neuplatnením práva v lehote právo

zanikne. Lehoty na predkladanie písomných dôkazov v konaní pred pozemkovým úradom sa spravujú
všeobecnými predpismi o správnom konaní.

59. Podľa § 3 ods. 1 zák. č. 92/1991 Zb., predmetom tohto zákona nie je majetok, ktorý sa má vrátiť
právnickým osobám osobitnými predpismi.

60. Podľa § 3 ods. 2 zák. č. 92/1991 Zb., s majetkom, na ktorý vznikol nárok fyzickej osobe podľa
osobitných predpisov, možno nakladať podľa tohto zákona. Nadobúdateľ tohto majetku alebo jeho
právny nástupca sa stáva povinnou osobou podľa osobitných predpisov.

61. Podľa § 3 ods. 3 zák. č. 92/1991 Zb., tomu, kto vydal majetok podľa odseku 2, poskytne Fond
národného majetku Slovenskej republiky (ďalej len "fond") alebo Slovenský pozemkový fond náhradu
vo forme a v rozsahu podľa osobitných predpisov.

62. Podľa § 15 ods. 1 zák. č. 92/1991 Zb., s vlastníckym právom k privatizovanému majetku prechádzajú

na jeho nadobúdateľa práva a záväzky súvisiace s privatizovaným majetkom vrátane neznámych.

63. Podľa § 15 ods. 2 zák. č. 92/1991 Zb., prechod pohľadávok sa spravuje inak právnou úpravou
postúpenia pohľadávky podľa osobitných predpisov.

64. Podľa § 15 ods. 3 zák. č. 92/1991 Zb., ak privatizovaný majetok financovaný z úveru, ktorý je
zabezpečený štátnou zárukou a prechádza na viac nadobúdateľov, záväzky, ktoré vznikli z úveru
zabezpečeného štátnou zárukou, sa rozdelia v privatizačnom projekte.

65. Podľa § 15 ods. 4 zák. č. 92/1991 Zb., na prechod záväzkov sa nevyžaduje súhlas veriteľa.

Fond do výšky získanej hodnoty privatizovaného majetku ručí svojím majetkom za splnenie záväzkov
nadobúdateľom privatizovaného majetku, ak sa s veriteľom nedohodne inak. Veriteľ je oprávnený
domáhať sa splnenia týchto záväzkov od fondu, len ak svoju pohľadávku čo do právneho dôvodu a
výšky oznámil fondu do jedného roka od okamihu prechodu záväzkov na nadobúdateľa privatizovaného
majetku a ak vyčerpal všetky právne prostriedky na jej uspokojenie voči dlžníkovi.

66. Podľa § 15 ods. 5 zák. č. 92/1991 Zb., na ručenie Slovenského pozemkového fondu pri privatizácii
majetku slúžiaceho poľnohospodárskej alebo lesnej výrobe sa ustanovenie odseku 4 použije obdobne.

67. Podľa § 15 ods. 6 zák. č. 92/1991 Zb., nadobúdateľ je povinný bez zbytočného odkladu oznámiť

veriteľom prevzatie záväzku.

68. Podľa § 15 ods. 7 zák. č. 92/1991 Zb., ak sa veriteľ s fondom dohodne podľa odseku 4 inak, veriteľ
sa nemôže domáhať svojich práv vyplývajúcich z ručiteľského záväzku fondu.69. Podľa § 80 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku, návrhom na začatie konania možno uplatniť,
aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý

právny záujem.

70. Podľa § 21 ods. 2 zák. č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách, v prípade, ak sa spochybňuje
platnosť záložnej zmluvy, alebo boli porušené ustanovenia tohto zákona, môže osoba, ktorá tvrdí, že
tým bola dotknutá na svojich právach požiadať súd, aby určil neplatnosť dražby. Právo domáhať sa

určenia neplatnosti dražby zaniká, ak sa neuplatní do troch mesiacov odo dňa príklepu okrem prípadu,
ak dôvody neplatnosti dražby súvisia so spáchaním trestného činu a zároveň ide o dražbu domu alebo
bytu, v ktorom má predchádzajúci vlastník predmetu dražby v čase príklepu hlásený trvalý pobyt podľa
osobitného predpisu. V tomto prípade je možné domáhať sa neplatnosti dražby aj po uplynutí tejto doby.
V prípade spoločnej dražby bude neplatná len tá časť dražby, ktorej sa takýto rozsudok týka.

71. Predpokladom úspešnosti určovacej žaloby je existencia naliehavého právneho záujmu. Naliehavý
právny záujem na navrhovanom určení vlastníckeho práva žalobcov je daný tým, že napriek neexistencii
právneho úkonu, na základe ktorého by právni predchodcovia stratili vlastníctvo k predmetnému
konaniu, sú ako vlastníci spornej časti nehnuteľnosti zapísaní žalovaní a bez určenia vlastníckeho práva
prostredníctvom určovacej žaloby nie je možné dosiahnuť zmenu vlastníctva.

72. Krajský súd poukazoval na aktívnu legitimáciu žalobcov. Z pripojených dedičských spisov, s ktorými
sa súd oboznámil a sú súčasťou tohto spisu vyplýva aktívna legitimácia všetkých žalobcov na podanie
takejto určovacej žaloby a v plnom rozsahu súd na ne poukazuje.

73. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že právni predchodcovia žalobcov nadobudli na
základe výmeru o vlastníctve pôdy parcely, ktoré sú predmetom tohto konania.

74. Žalobcovia predložili výmer právnych predchodcov, na základe ktorých im mali prejsť do vlastníctva
nehnuteľnosti v kat. úz. V. o celkovej výmere 4.6719 ha. Žalovaní argumentovali, že výmer zo

dňa 7.4.1948 vydaný Povereníctvom poľnohospodárstva a pozemkovej reformy podľa nariadenia č.
104/1946 nie je spôsobilým titulom nadobudnutia vlastníckeho práva. Súd však poukazuje na ustálenú
judikatúru a na rozhodnutia NS SR (3Cdo/45/2012 a 4Cdo/123/2003). S poukazom na tieto rozhodnutia
možno dospieť k záveru, že predmetný výmer je prídelovým rozhodnutím, ktorý má charakter verejnej
listiny, čoho dôsledkom bolo nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam v ňom uvedeným a to

napriek tomu, že neobsahoval určenie prídelovej ceny.

75. V tomto závere súd poukazuje na rozhodnutia NS SR vo vzťahu k otázke správnosti výmeru a jeho
súladu s platnými predpismi. Takýto správny akt treba považovať za právny a bezchybný, ktorý nie je
možné v súčasnosti preskúmavať a z ktorého musí súd v zmysle procesných ustanovení vychádzať.

Ani v prípade, ak by rozhodnutie vydané na to oprávneným orgánom vykazovalo vady, nemožno takéto
rozhodnutie označiť za nulitný akt. Za nulitný akt totiž možno považovať len taký akt, ktorý bol vydaný
nepríslušným orgánom štátnej správy, teda nad rámec právomoci toho-ktorého orgánu. Pokiaľ bolo
rozhodnutie vydané v rámci právomoci príslušného orgánu, jeho zákonnosť je možné preskúmavať
len procesným postupom v rámci správneho súdnictva, teda nepodlieha preskúmaniu všeobecným

súdom. Súčasne vo svojom odôvodnení poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR pod sp. zn.
4Cdo123/2003 , v ktorom bol vyslovený názor, že výmery a prídelové listiny ako verejné listiny boli aj
sú v súčasnosti dokladmi o vlastníctve prídelcu k prideleným nehnuteľnostiam a sú vkladu schopnými
listinami s tým, že mimo rámec správneho súdnictva všeobecný súd nie je oprávnený skúmať vecnú
správnosť správneho aktu a môže ho preskúmavať len so zreteľom na to, či ide o akt nulitný, teda vydaný

tzv. absolútne vecne nepríslušným správnym orgánom.

76. Súd kvôli námietkam žalovaného overil fotokópie výmeru založeného do spisu nahliadnutím do
originálu na pojednávaní zo strany žalobcov, ktorá bola zhodná s predloženým originálom.

77. Výmer o vlastníctve pôdy zo dňa 7.4.1948 spĺňal tak po formálnej ako aj obsahovej stránke všetky
zákonné podmienky a náležitosti a bol vydaný orgánom k tomu kompetentným. Je v ňom uvedené kto
ho vydal, označenie právneho predpisu, podľa ktorého sa vydáva, akej veci sa týka, je datované a
opatrené odtlačkom okrúhlej pečiatky a podpisom povereníka, obsahuje mená a priezviská bývalýchvlastníkov ako aj označenie osôb, v prospech ktorých sa vydáva a presné označenie nehnuteľností,
ktorých sa týka a ďalšie podmienky, za ktorých sa uskutočňuje k tam uvedeným nehnuteľnostiam. Keďže
knadobudnutiuvlastníctvaprídelomzásadnenebolotrebaintabulácie,nedostatokzápisunemávplyvna

vlastníctvo k prídelu. Z hľadiska vlastníctva nebola preto ani v danom prípade rozhodujúca skutočnosť,
že v pozemkovej knihe nie je urobený zápis o prídelovom konaní (4Cdo48/2008).

78. Na druhej strane žalovaní svoje vlastnícke právo odvodzujú od zápisu vo vložke č. X k. ú. V. pod
bodom XX/ad, na základe ktorého bola poznamenaná konfiškácia majetku pre Československý štát -

Povereníctvo poľnohospodárskeho a lesného hospodárstva v operatívnej správe OP SH Rady ONV
v Prešove v celosti, ktorým sa zároveň vymazáva poznámka o konfiškácii pod B17.V tejto súvislosti
súd poukazuje na skutočnosť, že z kompletnej dokumentácie predloženej Správou katastra Prešov
nevyplýva, na základe akého návrhu a akej právnej skutočnosti bol vykonaný tento zápis, pričom v
konaní nebolo preukázané, na základe akého právneho titulu mal Československý štát nadobudnúť
vlastníctvo k predmetným nehnuteľnostiam, resp. na základe akej skutočnosti mala byť poznamená

konfiškácia majetku v prospech Československého štátu.

79. Súd v tejto súvislosti poukazuje na rozhodnutia Ústavného súdr ČR sp. zn. IIÚS 129/98 a IÚS 485/98
a na záver, že pokiaľ bol vydaný konfiškačný výmer vydaný ONV voči niekomu, kto už majetok nevlastnil,
bol vydaný v rozpore s vtedy platným právnym poriadkom, podľa ktorého sa jednalo o nečestný právny

akt, na základe ktorého nemohlo vlastníctvo prejsť na štát.

80. Tento záver je kľúčový, pretože ani v tomto prípade nemohlo dôjsť k takejto opätovnej konfiškácii
Radov ONV v Prešove tejto spornej časti nehnuteľnosti a už vtedy postupovali v rozpore s vtedy platným
poriadkom,keďžekonfiškačnývýmeropätovnevydalvočiosobe,ktoráužpredmetnýmajetoknevlastnila

a v zmysle citovaných nálezov Ústavného súdu ide o nečestné právne akty.

81. Ďalšou skutočnosťou, ktorou sa súd zaoberal, bolo vydržanie.

82. Podľa obyčajového práva platného na území Slovenska do 31.12.1950 nadobudol vlastnícke právo k

nehnuteľnosti bez zapísania do pozemkovej knihy ten, kto nehnuteľnosť mal ako svoju v pokojnej držbe.

83. Zákon č. 141/1950 Zb., ktorý nadobudol účinnosť 1.1.1951 ustanovil na vydržanie vlastníctva
nehnuteľnosti dobu 10 rokov, pričom pre vydržanie, ktorého doba začala plynúť pred týmto dátumom
platilo, že sa skončí uplynutím pôvodnej lehoty, najneskôr však do 31.12.1960.

84.Podľa§115zákonač.141/1950Zb.-StrednýObčianskyzákonník(ďalejlenSOZ),vydržanímmožno
nadobudnúť vlastnícke právo, ak nejde o nescudziteľné veci, ktoré sú v socialistickom vlastníctve.

85. Podľa § 116 ods. 1 SOZ, vlastnícke právo k hnuteľnej veci nadobudne, kto ju drží oprávnene (§ 145)

a nepretržite tri roky; ak ide o nehnuteľnú vec, je potrebná vydržacia doba desaťročná.

86. Podľa § 116 ods. 2 SOZ, kto nadobudne oprávnenú držbu od oprávneného držiteľa, môže si
započítať vydržaciu dobu predchodcu.

87.Podľa§143SOZ,držiteľomje,ktosvecounakladáakososvojoualeboktovykonávaprávopreseba.

88. Podľa § 145 ods. 1 SOZ, ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný v tom, že mu
vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným.

89. Podľa § 145 ods. 2 SOZ, v pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.

90. Podľa § 146 SOZ, oprávnený držiteľ veci má, pokiaľ zákon neustanovuje ináč, rovnaké práva ako
vlastník, aj keď nie je jej vlastníkom. To platí obdobne o oprávnenom držiteľovi práva.

91. Podľa § 566 ods. 1 SOZ, lehota, ktorá začala bežať pred 1.januárom 1951, sa skončí, ak tento zákon
určuje kratšiu lehotu, najneskoršie uplynutím tejto kratšej lehoty, počítanej odo dňa 1.januára 1951; ak
určuje dlhšiu lehotu, uplynutím tejto dlhšej lehoty, počítanej odo dňa, keď lehota začala bežať.92. Súd musí konštatovať, že s poukazom na tieto ustanovenia právni predchodcovia zároveň splnili
podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním, keďže predmetná parcela bola spôsobilým
predmetom vydržania a tvrdenie žalovaných, že orná pôda nemohla byť predmetom vydržania, je

podľa názoru súdu irelevantné, keďže títo do držby vstúpili za účinnosti všeobecného Občianskeho
zákonníka. Právni predchodcovia žalobcov splnili aj podmienky prípadného nadobudnutia vlastníckeho
práva titulom vydržania k 1.1.1961 uplynutím 10-ročnej vydržacej lehoty, ktorá uplynula najneskôr do
31.12.1960, ak začala plynúť pred účinnosťou predmetného zákona, to znamená počnúc 7.4.1948.

93. Súd sa zaoberal aj ochranou vlastníckeho práva žalovaných a to s poukazom aj na rozhodnutie
Ústavného súdu v pripojenom spise 29C/115/2012, ktorý bol aj doložený do tohto spisu. Predpokladom
poskytnutia takejto ochrany je v prvom rade existencia, povaha nadobúdacieho titulu vlastníckeho
práva. V skutkovom opise tohto rozsudku boli spomínané rozhodnutia, ktorým sa zapisovalo vlastnícke
právo k predmetným nehnuteľnostiam a to od roku 1960. Na základe týchto predložených listinných
dôkazov mal súd za to, že prvým právnym titulom, od ktorého by bolo možné skúmať oprávnenosť

a dobromyseľnosť držby predmetnej nehnuteľnosti zo strany právnych predchodcov žalovaných je
zmluva o prevode privatizovaného majetku v podniku Hydina Prešov, š. p., ktorej právne účinky vkladu
nastali dňa 15.5.1995. Pred uvedeným dátumom súd nemohol hodnotiť držbu právnych predchodcov
ako oprávnenú a dobromyseľnú. Aj keď v zásade platí, že nikto nemôže previesť viac práv, než má
sám, nemožno vylúčiť situáciu, keď proti princípu ochrany práva pôvodného vlastnícka bude pôsobiť

princíp ochrany dobrej viery nového nadobúdateľa. Dobrá viera však musí byť pri tom hodnotená veľmi
prísne, pričom poskytnutie ochrany dobromyseľnému nadobúdateľovi sa s prihliadnutím na individuálne
okolnosti posudzovanej veci musí javiť ako spravodlivé.

94. O dobrú vieru ide vtedy, ak nadobúdateľ nehnuteľnosti ani pri vynaložení potrebnej opatrnosti, ktorú

možno od neho s ohľadom na okolnosti a povahu prípadu požadovať nemal, prípadne nemohol mať
dôvodné pochybnosti o tom, že v skutočnosti subjektu, ktorý ako nositeľ určitého práva zapísaný v
katastri nehnuteľnosti takéto právo nesvedčí. Len samotná skutočnosť, že štát bol zapísaný ako vlastník
nehnuteľností sama o sebe nemohla založiť dobrú vieru právnych predchodcov žalovaných, že štátu
svedčí aj platný právny titul, na základe ktorého je jeho vlastnícke právo v evidencii nehnuteľnosti

zapísané. Pod bežnú opatrnosť, ktorú bolo možné od nich požadovať je nutné zahrnúť požiadavku
aktívneho zistenia konkrétnych skutočností vedúcich k presvedčeniu, že štát v čase dražby disponoval
platným nadobúdacím vlastníckym titulom (rozhod. NS SR 6Cdo71/2011).

95. V danom prípade tak ako to vyplýva z výsledkov vykonaného dokazovania štát nadobudol

vlastnícke právo k predmetnej nehnuteľnosti na základe ničotného právneho aktu, ktorý nie je platným
nadobúdacím titulom. Pokiaľ ide o hodnotenie držby štátu ako neoprávnenej, je treba však vychádzať
aj z toho, že štát mohol a mal mať v evidencii nehnuteľnosti taký poriadok, aby zistil, či je vlastníkom
pozemku, ktorý prideľuje a pokiaľ pridelil jeden pozemok najprv fyzickej osobe a potom prostredníctvom
národného podniku, neskôr štátneho podniku vlastne sebe, nemohol byť, pokiaľ nie sú preukázané

výnimočné okolnosti so zreteľom ku všetkým okolnostiam v dobrej viere, že je jej vlastníkom a teda
oprávneným držiteľom pozemku (rozs. NS ČR 22Cdo1442/2004 zo dňa 22.7.2004).

96. S poukazom na skutočnosť, že žaloba v predmetnej veci bola súdu doručená dňa 13.5.2005 a
na základe zmluvy o prevode privatizovaného podniku Hydina Prešov, š. p. právne účinky nastali

dňa 15.5.1995, bola žaloba podaná pred uplynutím 10-ročnej vydržacej lehoty v prospech právneho
predchodcu žalovaných v zmysle ust. § 134 Občianskeho zákonníka a preto nemohlo z jeho strany dôjsť
k nadobudnutiu vlastníckeho práva.

97. Na základe rozsiahle vykonaného dokazovania s poukazom na prebiehajúce konania v obdobných

veciach a rozhodnutie Ústavného súdu v konaní 29C/115/2012 a 14C/9/2013 súd návrhu navrhovateľov
v celom rozsahu vyhovel titulom práva ich právnych predchodcov, ktorí vlastnícke právo k predmetným
nehnuteľnostiam nadobudli na základe výmeru zo dňa 7.4.1948.

98. Krajský súd vo svojom zrušujúcom uznesení zo dňa 30.9.2016 sa nezaoberal touto právnou

argumentáciou súdu, vytýkal súdu nepreskúmateľnosť len čo sa týka aktívnej legitimácie podielu a
nevypočutia žalobcov.99. Čo sa týka veľkosti podielu, súd v tejto súvislosti bol viazaný návrhom samotných žalobcov. Návrhy
žalobcov sa však opierajú jednak o ich dedičské podiely a o predložené geometrické plány, v ktorých je
určená veľkosť jednotlivých podielov. Súd teda vychádzal z predložených listinných dôkazov a z návrhu

žalobcov a poukazujúc na predložené geometrické plány a priložené dedičské spisy je teda zrejmé, aké
podiely jednotliví žalobcovia majú mať.

100. Súd vypočul žalobcov, ktorí si uplatnili svoje právo a na pojednávanie sa dostavili, a teda žalobcov v
1. a 2. rade a oboznámil čestné prehlásenie ostatných žalobcov. S poukazom na ustanovenia Civilného

sporového poriadku má súd za to, že splnil pokyn krajského súdu a čestné prehlásenia podľa Civilného
sporového poriadku postačujú pri ostatných žalobcoch. Z výpovede žalobcov vyplýva, prečo vzali
žalobu voči pôvodnému žalovanému v 4. rade v celom rozsahu späť. Je zrejmé, že medzi žalobcami
a pôvodným žalovaným v 4. rade prebehla mimosúdna dohoda a žalobcovia boli finančne vyplatení. V
tejto súvislosti súd chce poukázať na to, že nie je v jeho kompetencii zasahovať do mimosúdnych dohôd
medzi akýmikoľvek účastníkmi a pokiaľ tak žalobcovia urobili voči žalovanému v 4. rade, bolo to ich

výsostné, ústavné právo, koho, prečo a z akých dôvodov budú žalovať. Podľa názoru okresného súdu
nie je v moci okresného súdu určovať okruh pasívne legitimovaných účastníkov konania, alebo skúmať
dôvody, pohnútky, alebo finančné zvýhodnenia, ktoré viedli žalobcov k späťvzatiu voči žalovanému v 4.
rade. Na dôvažok súd chce poukázať na tú skutočnosť, že to, že žalobcovia zobrali žalobu vo vzťahu
k žalovanému v 4. rade a k parcele KN-C XXX/XXX späť, nemôže znamenať, že by zmenili postoj

voči ostatným žalovaným a voči iným parcelám. Najmä ak žalobcovia boli vypočutí, resp. v čestnom
prehlásení uviedli, aké pohnútky ich viedli k späťvzatiu žaloby voči pôvodnému žalovanému v 4. rade,
a že v ostatnom trvajú na žalobe ako aj na svojej právnej argumentácii.

101. Záverom teda súd chce uviesť, že vykonal rozsiahle dokazovanie a opätovne poukazuje na

rozhodnutie Ústavného súdu SR v konaní 29C/115/2012 a 14C/9/2013. Súd žalobe žalobcov vyhovel
titulom práva ich právnych predchodcov, ktorí vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam
nadobudli na základe výmeru zo dňa 7.4.1948.

102. O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP a úspešným žalobcom priznal náhradu trov

konania vo výške 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne na
Krajský súd v Prešove cestou tunajšieho súdu.

Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním
sleduje a musí byť podpísané. Odvolanie musí ďalej obsahovať, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a
čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov

tak, aby jeden zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne
poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, vedie sa
výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v

znení neskorších predpisov).