Rozhodnutie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 24. september 2018

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 7C/59/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5114206058
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 09. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Dúbravková
ECLI: ECLI:SK:OSZA:2018:5114206058.7

Rozhodnutie

Okresný súd Žilina, v konaní pred samosudkyňou JUDr. Gabrielou Dúbravkovou v právnej veci
žalobkyne: V. B.Á., T.. R., N.. XX.X.XXXX, A. W. Č.. XXX/X, XXX XX T. C., právne zastúpená Mgr.
Zuzanou Karkoóvou, advokátkou so sídlom Daniela Dlabača č. 35, 010 01 Žilina, proti žalovanému: V.
S., N.. XX.X.XXXX, A. N. K. Č.. XXX, XXX XX B.Ň., právne zastúpený JUDr. Mgr. Štefanom Buchom,
advokátom so sídlom Námestie M. R. Štefánika č. 1, 010 01 Žilina, o vyporiadanie bezpodielového

spoluvlastníctva manželov,takto

r o z h o d o l :

Súd vyporiadava majetok patriaci do bezpodielového spoluvlastníctva sporových strán tak, že
do výlučného vlastníctva žalobkyne prikazuje fotoaparát zn. Sony v sume 16,74 €,
do výlučného vlastníctva žalovaného prikazuje
-televízor zn. Samsung p550
-prenosný DVD prehrávač zn. Sony

-nerezová chladnička zn. Electrolux
-biela látková sedacia súprava Cosmo + taburetka
-kuchynská linka z drevotriesky v prevedení imitácie dreva hnedej farby s antikorovými madlami
-notebook zn. Acer
-sklokeramická varná doska zn. Hotpointariston KEC 647B

-vstavaná rúra zn. MORA MB 3101 FX
-kuchynský robot s misou
-červený vysávač zn. Zelmer
- čierny vysokolesklý konferenčný stolík 110x110cm

Na vyrovnanie podielu z vyporiadaného BSM je žalovaný povinný zaplatiť žalobkyni sumu 2 115,56 Eur,

a to do 3 dní po právoplatnosti tohto rozsudku.

Žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania.

Súd priznáva štátu nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni a žalovanému v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 21.2.2014 domáhala súdneho výroku, ktorým

by súd vyporiadal bezpodielové spoluvlastníctvo manželov (ďalej len BSM) sporových strán, ktoré
zaniklo rozvodom manželstva. Zároveň sa domáhala súdneho výroku, ktorým by súd žalovanému uložil
povinnosť vydať žalobkyni hnuteľné veci označené v žalobnom návrhu, alebo v lehote do 15 dní po
právoplatnosti rozsudku zaplatiť žalobkyni sumu 4.555,- €.
2. V časti o vyporiadanie BSM v žalobe špecifikovala veci pod položkou č. 1 až 12, ktoré by mali byť
predmetom vyporiadania spolu s ich zostatkovou cenou ku dňu zániku BSM, kde celkovú hodnotu týchto

veci ustálila sumou 5.500,- €. Zároveň žalobkyňa uviedla, že do vyporiadania BSM patria aj pasíva a
to záväzok vo výške 2.043,32 € na kreditnej karte VISA vydanej ku kartovému účtu č. XXXXXXX vočiveriteľovi Tatra banka a.s. Vzhľadom ku skutočnosti, že žalobkyňa po zániku BSM nemala k dispozícií
potrebné finančné prostriedky a žalovaný nemal záujem o úhradu splátok úveru, predmetný záväzok
sa zvýšil o sankčné poplatky na sumu 3.327,48 €, ktorý žalobkyňou ku dňu 27.5.2013 v celom rozsahu

splatený.Ďalejzáväzokvovýške2.932,09evočiveriteľoviCetelemSlovenskoa.s.vyplývajúcizozmluvy
o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXXXXXX. Z rovnakých dôvodov ako v predchádzajúcom prípade
došlo k navýšeniu aj tohto záväzku o sankčné poplatky a to na celkovú sumu 3.652,89 €. Daný záväzok
žalobkyňa dňa 29.5.2013 v celom rozsahu splatila.
3. V ďalšej časti svojej žaloby o vydanie hnuteľných vecí žalobkyňa označila tieto hnuteľné veci v

bližšej špecifikácií a to tak, že: a) špecifikovala veci, ktoré nadobudla od svojich priateľov ako svadobný
dar, b) špecifikovala veci, ktoré predstavovali svadobnú výbavu žalobkyne a c) špecifikovala hnuteľné
veci, ktoré tvorili vybavenie domácnosti sporových strán, ktoré boli kúpené z finančných prostriedkov
patriacich do výlučného vlastníctva žalobkyne, ktoré jej darovala stará matka.
4. K podanej žalobe sa žalovaný vyjadril písomne prostredníctvom svojho právneho zástupcu podaním
doručeným súdu dňa 4.11.2014, v ktorom uviedol, že k návrhu na vyporiadanie BSM uvádza, že mal a

má záujem sa so žalobkyňou mimosúdne vysporiadať, ale nie za takých podmienok ako navrhla ona. V
návrhu žalobkyne sú uvedené aktíva pod bodom 1 až bodom 12, kde je stanovená ich nadobúdacia a
zostatkovácena.Zostatkovúcenupovažujezaprílišvysokú,pretožesidalznalcovizpríslušnéhoodboru
vypracovať VŠH k dátumu zániku BSM, t.j. k 31.12.2012 - príloha č. 2, kde je VŠH podstatne nižšia ako
uviedla žalobkyňa. Ako príklad uviedol sedaciu súpravu Cosmo+taburetka, kde bola jej obstarávacia

cenavovýške1.398,40€aVŠHkdátumu31.12.jevovýške719,50€,pričomžalobkyňadalazostatkovú
cenu1.300,-€.Pokiaľžalobkyňasúhlasíscenami,ktorésúuvedenévpríloheč.2,potomsiveciuvedené
pod bodom 1 až bodom 12 ponechá a jej zaplatí za ne 1.731,- €. Na druhej strane sú uvedené pasíva,
medzi ktoré patrí aj záväzok vo výške 2.043,32 € voči veriteľovi Tatrabanka a.s., o ktorom však vôbec
nevedel a urobila ho žalobkyňa. K časti žaloby o vydanie hnuteľných vecí uviedol, že veci uvedené pod

písmenom a) sú spoločné dary od jej alebo od jeho príbuzných, preto by mala preukázať, ktoré z nich
patria jej. K písmenu b) uvádza, že keď si žalobkyňu bral za manželku, nemala ani na svadbu, pretože
jej mama pila, preto jej svadbu nemohla urobiť. Pokiaľ žalobkyňa k veciam uvedeným pod písmenom
a) a b) predloží doklady o ich nadobudnutí, je ochotný jej ich vydať. K veciam, ktoré sú uvedené pod
písmenom c) uviedol, že veci tam uvedené nezodpovedajú realite a to čo sa týka označenia veci, farby,

rozmerov, výmery a z čoho sú vyrobené, žalobkyňa k uvedeným veciam nedoložila relevantné doklady
o ich nadobudnutí. Žalovaný zároveň vo svojom podaní navrhol, aby do masy BSM zaradil aj fotoaparát
zn. Sony, ktorého nadobúdacia cena bola 150,- € a zostatková hodnota 100,- €, nakoľko po zániku
spoločnej domácnosti, t.j. po 1.12.2011 zostal v neoprávnenej držbe žalobkyne. Vzhľadom k tomu, že so
žalobkyňou mal a má záujem o mimosúdne vysporiadanie predmetných vecí, ale žalobkyňa požaduje

od neho veci, ktoré jej nepatria a veci, ktoré mu chce nechať, požaduje príliš vysokú zostatkovú hodnotu,
preto nesúhlasil s jej návrhom.
5. Žalovaný podaním doručeným súdu dňa 8.9.2015 podal návrh na rozšírenie masy BSM, ktorý
odôvodňovaltým,žepočasichspoločnéhospolužitiasožalobkyňouzajehomatkuplatili92,-€mesačne,
ktorý si zobrali jeho rodičia V. S.Á. P. B. S.. Žalobkyňa proti jeho rodičom podala žalobu o zaplatenie 920,-

€ s príslušenstvom. Rozsudkom Okresného súdu Žilina zo dňa 6.6.2014, spis.zn.18C 108/2013-229 bola
jeho matka V. S. povinná zaplatiť žalobkyni 644,- € spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75% ročne
zo sumy 644,- € od 29.3.2013 do zaplatenia. Jeho matka a otec boli povinní zaplatiť žalobkyni spoločne
a nerozdielne sumu 184,- € s úrokom z omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy 184,- € od 27.9.2013
do zaplatenia. V. S. bola povinná zaplatiť úroky z omeškania zo sumy 184,- € vo výške 8,75% ročne od

28.3.2013 do 26.9.2013. Uvedený rozsudok bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Žiline zo dňa
15.4.2015, spis. zn. 6Co 753/2014. Jeho rodičia žalobkyni finančnú čiastku v celkovej výške 1.173,20
€ uhradili, čo potvrdzuje fotokópia poštovej poukážky. V konaní 18C 108/2013 bolo preukázané, že
peniaze boli platené jeho rodičom z ich spoločného účtu, na ktorý chodila aj jeho výplata, čo potvrdil
zamestnávateľ HYZA a.s. Topoľčany. Z uvedených dôvodov navrhol, aby súd v konaní o vysporiadanie

BSM zaradil do masy BSM finančnú čiastku 1.173,20 €, ktorá patrí do BSM.
6. K vyjadreniu žalovaného sa žalobkyňa písomne nevyjadrila.
7. Na pojednávaní dňa 30.3.2016 súd dotazoval právnych zástupcov sporových strán, či by medzi
sporovými stranami bolo možné uzatvoriť zmier, k čomu právna zástupkyňa žalobkyne uviedla, že cenu
hnuteľných vecí ktoré tvoria BSM, ktoré predložil žalovaný spochybňuje, nakoľko sumy ktoré sú tam

uvádzané sú nízke, avšak videla by ešte priestor na rokovanie na úrovni právnych zástupcov, aby
našli nejaký kompromis a dohodli si všeobecnú hodnotu týchto hnuteľných vecí. Pokiaľ ide o pasíva,
poukázala na to, že doručia právnemu zástupcovi zmluvy ohľadom týchto úverov na zaujatie stanoviska
a pokiaľ ide o časť návrhu, kde sa domáhajú vydania hnuteľných vecí, ktoré nepatrili do BSM a o ktorýchtvrdia že sú vo výlučnom vlastníctve žalobkyne, tak tieto veci žalobkyňa nemá v držbe, nemá sa k
nim ako dostať a nadobudnutie týchto vecí by preukazovali svedeckými výpoveďami. Právny zástupca
žalovaného uviedol, že nemá problém na úrovni právnych zástupcov rokovať ohľadom vyporiadania

BSM, pokiaľ mu budú doručené zo strany právnej zástupkyne žalobkyne relevantné doklady, bude k
tomu vedieť zaujať stanovisko, nakoľko žalovaný spochybňuje, že pôžičky alebo úvery, ktoré žalobkyňa
uvádzala v návrhu by mali tvoriť pasíva BSM a sú spoločnými úvermi sporových strán. Pokiaľ ide
o hnuteľné veci, ktoré sú uvedené v návrhu na vyporiadanie BSM pod bodom 1 až 12, výpočet
zostatkových cien urobil súdny znalec Ing. Bukovčan a tieto ceny vychádzajú z reálnej hodnoty a nie sú

znížené tak, ako to tvrdila práv. zástupkyňa žalobkyne.
8. Na pojednávaní dňa 23.5.2016 právna zástupkyňa žalobkyne uviedla, že sa pokúšali žalovanému
navrhnúť určitú alternatívu s tým, žeby sa veci ktoré žalobkyňa žiada, aby boli vydané, stali súčasťou
masy BSM a aby sa žalovaný zaviazal zaplatiť jej podiel 7.500,- €, žalovaný však s týmto návrhom
nesúhlasil a navrhoval vyplatiť sumu 2.700,- €. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní uviedol, že
jeho klient by bol ochotný, pokiaľ ide o pôžičku z Cetelemu zaplatiť žalobkyni 1.500,- €, pokiaľ ide o druhú

pôžičku z Tatrabanky, v tejto nie je vôbec uvedený, nebola mu ani zo strany žalobkyne doručená zmluva
a žalovaný o takejto zmluve ani nevie, takže za túto zmluvu žalobkyni nič neuhradí a za hnuteľné veci,
ktoré sú uvedené pod bodom 1 až 12 v návrhu na vyporiadanie BSM i napriek tomu, že Ing. Bukovčan
tieto veci ocenil na 3.482,- €, polovica je 1.731,- €, jeho klient je ochotný vyplatiť žalobkyni viac ako je tá
polovica a to sumu 2.000,- €, nakoľko tieto veci chce získať. Pokiaľ žalobkyňa nebude s týmto súhlasiť,

tak tie veci nechce, nech súd nariadi predaj. Pokiaľ ide o hnuteľné veci, ktoré dostali od priateľov, tieto
predstavujú sumu 975,- €, s týmito vecami by jeho klient súhlasil aby ich dostala žalobkyňa s tým, že
tieto veci dostali obaja ako svadobné dary a má požiadavku, aby mu žalobkyňa vyplatila protihodnotu
vo výške 300,- €. Teda keď celkom zráta tieto položky, tak je žalovaný ochotný vyplatiť žalobkyni sumu
2.700,- €. Nie sú tam zahrnuté hnuteľné veci, ktoré by mal vydať žalobkyni a ktoré sú uvedené pod

písmenom C žaloby.
9. Napriek snahe súdu o vyriešenie sporu zmierom medzi stranami, k uzatvoreniu zmieru nedošlo.
10. Po otvorení pojednávania žalobkyňa zotrvala na podanej žalobe v celom rozsahu, vrátane
všeobecnej hodnoty vecí označených v žalobe.
11. Právny zástupca žalovaného zotrval na písomnom vyjadrení, ako aj na vyčíslení všeobecnej hodnoty

označených vecí. Poukázal na to, že žalovaný napriek tomu, že veci nadobudnuté počas BSM má v
držbe, tieto neužíva, pretože od zániku manželstva pracuje v zahraničí a tieto veci len u neho zostali.
O tieto veci by mal záujem len v prípade, že ich hodnota bude ustálená v takej sume ako to ustálil ním
oslovený znalec, v opačnom prípade je toho názoru, že tieto veci sa môžu aj rozdeliť. Pokiaľ ide o ďalšie
veci, ktoré žalobkyňa uvádza, žeby mali byť v jej výlučnom vlastníctve, ktoré dostala ako svadobný dar

od priateľov uviedol, že tieto veci nepatria do BSM, ale sú v podielovom spoluvlastníctve, pretože to boli
svadobné dary pre ich obidvoch. Pokiaľ ide o veci, o ktorých žalobkyňa tvrdí, že mali tvoriť jej svadobnú
výbavu, to sa nezakladá na pravde.
12. Súd na základe vykonaného dokazovania mal preukázaný nasledovný skutkový stav:
13. Rozsudkom Okresného súdu Žilina, č.k. 21P 362/2012-17 zo dňa 15.11.2012 bolo manželstvo

sporových strán, uzatvorené dňa 2.2.2008 rozvedené. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa
31.12.2012.
14. Po rozvode manželstva medzi sporovými stranami nedošlo k dohode o vyporiadaní zaniknutého
BSM.
15. Počas trvania manželstva sporové strany nadobudli hnuteľné veci, označené pod bodom 1 až 12

žaloby žalobkyne. Podaním doručeným súdu dňa 1.8.2018 žiadala žalobkyňa vylúčiť z vyporiadania
BSM drevenú manželskú posteľ z laminovanej dtk-krémovej farby uvedenú pod bodom 12 jej žaloby
ako vec neexistentnú. Medzi sporovými stranami teda nebolo sporné, že do BSM patria hnuteľné veci
uvedené vo výroku tohto rozsudku. Všeobecná hodnota týchto vecí však zostala medzi sporovými
stranami sporná. Súd za účelom stanovenia všeobecnej hodnoty hnuteľných vecí, ktoré patrili do BSM

nariadil znalecké dokazovania znalcom z odboru bytové zariadenie, odvetvie nábytok - (sektorový a
kancelársky) a z odboru elektronika, odvetvie odhad hodnoty elektronických zariadení a elektroniky a za
znalcaustanovilIng.RadoslavaNaništu,ktorývznaleckomposudkuč.22016zodňa28.11.2016stanovil
všeobecnú hodnotu hnuteľných elektronických zariadení ku dňu 31.12.2012 v sume spolu 1.289,15
€ a v znaleckom posudku č. 32016 zo dňa 3.12.2016 stanovil všeobecnú hodnotu hnuteľných vecí -

bytového zariadenia ku dňu 31.12.2012 celkovou sumou 1.814,72 €. K uvedeným znaleckým posudkom
sa sporové strany písomne nevyjadrili, ani nemali k nim žiadne námietky.
16. Medzi sporovými stranami nebolo sporné, že počas trvania manželstva sporové strany uzatvorili
dňa 5.4.2011 so spoločnosťou Cetelem Slovensko, a.s. zmluvu o spotrebiteľskom úvere č.XXXXXXXXXXXXXX, predmetom ktorej bol klasický spotrebiteľský bezúčelový úver v celkovej výške
úveru 4.000,- € s ročnou úrokovou sadzbou 12,59%, s celkovou čiastkou k zaplateniu 5.112,- € v počte
48 mesačných splátok, RPMN bola vo výške 13,34% a priemerná hodnota RPMN 20,04% s termínom

konečnej splatnosti úveru, ktorým bol dátum poslednej mesačnej splátky úvery. Uvedená skutočnosť
vyplýva aj zo zmluvy predloženej žalobkyňou. Z potvrdenia spoločnosti Cetelem Slovensko, a.s. zo dňa
2.12.2013 predloženého žalobkyňou vyplýva, že dlžná čiastka na predmetnom úvere predstavovala
ku dňu 31.12.2012 sumu vo výške 2.932,09 €. Uvedená suma predstavuje nesplatenú istinu vo výške
2.849,35 €, úrok 28,63 €, poistenie 5,31 € a náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 48,80

€. Z výpisu z účtu žalobkyne zo dňa 27.5.2013 súd zistil, že uvedeného dňa žalobkyňa poukázala na
účet spoločnosti Cetelem Slovensko, a.s. na predmetný úver sumu 2.946,57 € a sumu 706,32 €.
17. Z potvrdenia Tatrabanky a.s. zo dňa 27.8.2013 predloženého žalobkyňou vyplýva, že žalobkyňa
mala v uvedenej banke vydanú kreditnú kartu M. Č.. XXXX********XXXX, v prospech ktorej boli za
obdobie od 29.3.2011 do 30.9.2012 realizované špecifikované úhrady uvedené v potvrdení. Z potvrdenia
Tatrabanky zo dňa 5.12.2013 predloženého žalobkyňou vyplýva, že na predmetnej kreditnej karte s

celkovým úverovým rámcom 2.000,- € vydanej ku kartovému účtu žalobkyne, bola ku dňu 1.1.2013 dlžná
suma vo výške 2.043,32 €, pričom suma prečerpania bola vo výške 43,23 €. Predmetná celková dlžná
suma pozostávala z neuhradenej dlžnej sumy z predošlého výpisu zo dňa 1.12.2013 vo výške 1.997,65
€ sankčného úroku vo výške 45,67 € za obdobie od 1.12.2012 do 31.12.2012. K predmetnej VISA karte
predložila žalobkyňa kópie výpisov za obdobie od 6.12.2011 do 10.4.2012 a od 7.8.2012 do 1.1.2013.

18. Z rozsudku tunajšieho súdu č.k. 18C 108/2013-229 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline,
spis. zn. 6Co 753/2014 zo dňa 15.4.2015 predložených žalovaným súd zistil, že v uvedenom konaní
sa žalobkyňa proti označeným odporcom v rade 1/ V. S. a v rade 2/ B. S. - rodičom žalovaného
domáhala zaplatenia sumy 920,- € s príslušenstvom. Tunajší súd uvedeným rozsudkom uložil odporkyni
v rade 1/ povinnosť zaplatiť navrhovateľke sumu vo výške 644,- € spolu s úrokom z omeškania

vo výške 8,75% ročne, zo sumy 644,- € od 29.3.2013 do zaplatenia a to v lehote do 3 dní po
právoplatnosti rozsudku odporkyni v rade 1/ a odporcovi v rade 2/ bola ďalej uložená povinnosť spoločne
a nerozdielne zaplatiť sumu 184,- € s úrokom z omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy 184,- €
od 27.9.2013 do zaplatenia a to v lehote do 3 dní po právoplatnosti tohto rozsudku. Odporkyňu v
rade 1/ okresný súd tiež zaviazal na zaplatenie úrokov z omeškania zo sumy 184,- € vo výške 8,75%

ročne od 28.3.2013 do 26.9.2013 a to v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Vo zvyšnej
časti žalobný návrh zamietol. Odporkyni v rade 1/ súd uložil povinnosť nahradiť navrhovateľke trovy
konania vo výške 444,38 € titulom trov právneho zastúpenia a vo výške 42,90 € titulom súdneho
poplatku za návrh. Napokon okresný súd rozhodol, že navrhovateľka je povinná nahradiť trovy konania
odporcovi v rade 2/ vo výške 142,55 €. V odôvodnení svojho rozhodnutia okresný súd poukázal na

obsah podrobného dokazovania z ktorého vyplynulo, že navrhovateľka mesačnými splátkami v sume
92,- € splácala za odporcov úver. Na strane odporcov došlo k bezdôvodnému obohateniu, pretože
navrhovateľkasplácalaúver,ktorýbolpoužitýnafinancovanierekonštrukcienehnuteľnostivovlastníctve
odporcov. Z odôvodnenia predmetného rozhodnutia vyplýva aj to, že súd skúmal vecnú legitimáciu
navrhovateľky, keďže je nepochybné, že k plateniu žalovanej istiny odporkyni v rade 1/ došlo počas

trvania manželstva navrhovateľky, pričom dospel k záveru, že s poukazom na predmet konania, vecná
legitimáciajedaná,nakoľkojepostačujúce,aksajedenzospoluvlastníkovdomáhaochranysvojichpráv,
pričom do vyhlásenia rozhodnutia nebolo BSM navrhovateľky a jej bývalého manžela vyporiadané a
neuplynula ani 3-ročná zákonná lehota na také vyporiadanie, keďže ich manželstvo bolo rozvedené dňa
31.12.2012. Na odvolanie označených odporcov Krajský súd v Žiline, rozsudok okresného súdu potvrdil.

Z odôvodnenia predmetného rozhodnutia krajského súdu vyplýva, že pokiaľ ide o námietku nedostatku
aktívnej vecnej legitimácie treba uviesť, že navrhovateľka a jej bývalý manžel V. S. mali majetok v
bezpodielovom spoluvlastníctve, pričom sporná pohľadávka vznikla v čase jeho trvania. Manželia boli
pokiaľ ide o pohľadávky aktívne solidárni veritelia, teda každý z nich mohol dlh voči tretím osobám
uplatňovať samostatne. Pokiaľ by podali spoločnú žalobu z hľadiska vecného posúdenia uplatneného

nároku, by nemala táto okolnosť žiadnu relevanciu. V prípade podania obdobnej žaloby zo strany V. S.
po právoplatnom skončení aktuálneho konania táto by nemohla byť úspešná, čo vyplýva z výslovného
znenia § 514 Obč. zákonníka. Vyporiadanie získaných finančných prostriedkov odporcov je otázkou
vnútorného vzťahu navrhovateľky a jej bývalého manžela; v aktuálnom konaní nebolo riešenie daného
problému namieste. Predmetný rozsudok Okresného súdu v Žiline, v spojení s rozsudkom Krajského

súdu v Žiline nadobudol právoplatnosť dňa 16.6.2015.
19. Z fotokópie poštového poukazu zo dňa 18.6.2015 súd zistil, že V. R. poukázala žalobkyni sumu
1.173,20 €.20. Na pojednávaní dňa 22.8.2018 súd samostatným uznesením konanie v časti o vydanie hnuteľných
vecí vylúčil na samostatné konanie. Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z toho, že podanou žalobou
boli uplatnené dva samostatné nároky a to žaloba o vyporiadanie BSM a žaloba o vydanie hnuteľných

vecí, ktoré si vyžadujú odlišné dokazovanie a ktoré možno prejednať samostatne. Keďže súd v časti o
vyporiadaní BSM mal dostatočne preukázaný skutkový stav, v tejto časti žalobu žalobkyne prejednal.
21. Podľa § 148 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zánikom manželstva zanikne i bezpodielové
spoluvlastníctvo manželov.
22. Podľa § 149 ods. 1 a ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo,

vykoná sa vyporiadanie podľa zásad uvedených v § 150. Ak sa vyporiadanie nevykoná dohodou, vykoná
ho na návrh niektorého z manželov súd.
23. Podľa § 150 Občianskeho zákonníka pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov
sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na
spoločný majetok a je povinný nahradiť, čo sa mu zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný
majetok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov

staral o rodinu, a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery
pričinenia treba vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti
24. Podľa § 143 Občianskeho zákonníka v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže
byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou
vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe

alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku
jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému
bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.
25. Pretože sporové strany vyporiadanie zaniknutého BSM nevykonali dohodou (§ 149 ods. 1, 3
Občianskeho zákonníka) boli splnené podmienky, aby na návrh žalobkyne podaný na súde pred

uplynutímlehotytrochrokovodzánikuBSM(§149ods.4Občianskehozákonníka)vykonalvyporiadanie
BSM súd podľa zákonných hľadísk uvedených v citovanom ustanovení § 150 Občianskeho zákonníka.
Sporové strany mohli majetok nadobúdať do BSM v čase od 2.2.2008 do dňa 31.12.2012, kedy
rozvodom manželstva došlo k zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov.
26. Na základe zhodných tvrdení strán a vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že počas

trvania manželstva sporové strany do BSM nadobudli hnuteľné veci, ktoré sú uvedené vo výroku tohto
rozsudku. Všeobecná hodnota všetkých nadobudnutých vecí bola ustálená znaleckým posudkom.
Ustanovený znalec pri určení všeobecnej hodnoty vychádzal zo zásady , podľa ktorej je určujúci stav
veci v čase zániku BSM, pričom treba vychádzať z cien zodpovedajúcich cenám v čase vyporiadania,
proti znaleckému posudku nevzniesli strany žiadne námietky.

27. Súd hnuteľné veci, ktoré v čase vyporiadania existujú, v hodnotách ako boli v priebehu konania
ustálené znaleckým dokazovaním, prikázal do vlastníctva žalobkyne a žalovaného tak ako je uvedené
vo výroku tohto rozsudku, pričom vychádzal zo zhodných návrhov sporových strán, z ich účelného
využitia vzhľadom na charakter vecí a u ktorej zo strán sa predmetné veci nachádzajú.
28. Súd vykonaným dokazovaním mal za preukázané a medzi stranami ani nebolo sporné, že počas

trvania manželstva vznikol stranám spoločný záväzok vyplývajúci zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere
č. XXXXXXXXXXXXXX uzavretej so spoločnosťou CETELEM, a.s., ktorý ku dňu rozvodu manželstva
k 31.12.2012 predstavoval celkovú sumu 2.932,09 Eur a tento po zániku manželstva dňa 27.5.2013
vyplatila v celej výške žalobkyňa a na uvedenú zmluvu vyplatila totožného dňa aj sumu 706,32 Eur za
sankčné poplatky, spolu teda po zániku manželstva na predmetný záväzok voči spoločnosti CETELEM,

a.s. vyplatila sumu 3638,41 Eur.
29. Pri vyporiadaní BSM nemožno ponechať stranou ani pohľadávky a dlhy manželov, ktoré vznikli počas
trvania manželstva ( viď rozhodnutie NS ČSSR sp.zn. 4Cz10/1966, R 46/1966 v spojení so Zhodnotením
NS ČSSR sp.zn. Cpj 86/1971, R 42/1972 ). Vyporiadanie týchto práv a povinností sa však týka vzťahov
medzi manželmi a nezasahuje do práv a povinností tretích osôb, ktoré nie sú účastníkmi konania o

vyporiadanie BSM a ktorým zostávajú nedotknuté všetky ich práva a námietky.
30. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že po zániku manželstva bola žalobkyni V. R.
dňa 18.6.2015 vyplatená suma 1 173,- Eur, na základe rozsudku tunajšieho súdu v spojení s rozsudkom
Krajského súdu v Žiline uvedených v bode 18. tohto rozsudku, pričom z uvedených rozsudkov vyplýva,
že ide o spoločnú pohľadávku sporových strán, ktorá vznikla počas trvania ich manželstva. Uvedenú

sumu treba zahrnúť do BSM a vyporiadať , pritom však nie je potrebné aby povinnosť strany túto sumu
do spoločného majetku nahradiť bola vyslovená výrokom rozsudku.
31. Aplikujúc na zistený skutkový stav veci vyššie uvedené základné zásady vyporiadania BSM podľa §
150 Občianskeho zákonníka súd určil celkovú masu bezpodielového spoluvlastníctva manželov sumou2 910,57 Eur ( hnuteľné veci 1 737,37 Eur + vyplatená spoločná pohľadávka v sume 1 173,20 Eur ).
Každá zo sporových strán má nárok na polovicu tejto hodnoty, čo predstavuje sumu 1 455,29 Eur.
Žalobkyni získala veci do výlučného vlastníctva v hodnote 1 189,94 Eur ( Fotoatarát + finančné

prostriedky 1 173,20 Eur). Žalovanému boli prikázané veci do výlučného vlastníctva v hodnote 1 720,63
Eur. Žalobkyňa získala v porovnaní s hodnotou polovice masy BSM menej o 265,35 Eur. Žalovaný získal
v porovnaní s hodnotou polovice masy BSM viac o 265,35 Eur. Tento rozdiel v sume 265,35 Eur je
potrebné považovať za peňažnú hodnotu, ktorú by bol žalovaný povinný z titulu vyporiadaného majetku
vyplatiť žalobkyni. K uvedenému je však potrebné zohľadniť dlhy.

32. Žalobkyňa vyplatila na spoločný dlh voči spoločnosti CETELEM, a.s. po zániku manželstva sumu
sa 3 638,41 Eur, vyplatila tak celú sumu spoločného dlhu. Každá zo sporových strán by mala zaplatiť
1 zo spoločného dlhu, t.j. v sume 1819,21Eur. Žalobkyňa teda vyplatila o 1 819,21 Eur viac. Potom pri
zohľadnení tejto sumy by mal žalovaný zaplatiť celkovo na vyrovnanie podielu žalobkyni sumu 2 115,56
Eur ( 265,35 + 1819,21 ), ktorú je potrebné považovať za peňažnú hodnotu, ktorú je povinný žalovaný
z titulu vyporiadaného majetku vyplatiť žalobkyni.

33. Pokiaľ žalobkyňa žiadala pri vyporiadaní zohľadniť spoločný dlh vo výške 3327,48 Eur z titulu dlhu
na kreditnej karte VISA vydanej ku kartovému účtu č. XXXXXXX voči veriteľovi Tatra banka, a.s., ktorý
vyplatila po zániku manželstva súd na tento dlh neprihliadal, nakoľko nemal za preukázané, že išlo
o spoločný dlh sporových strán, pričom dôkazné bremeno toto preukázať bolo na žalobkyni. Listinné
dôkazné prostriedky predložené žalobkyňou túto žalobkyňou tvrdenú skutočnosť nepreukazujú.

34. O nároku na náhradu trov konania rozhodol sú podľa § 262 ods.1 v spojení s § 255 ods. 2 CSP,
podľa ktorého zákonného ustanovenia, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov
pomerene rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá nemá na náhradu trov konania právo.
35. Konanie o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov je síce návrhovým konaním,
konaním sporovým, ale špecifickosť tohto konania spočíva v tom, že ho môže podať ktorýkoľvek z

bývalých manželov v záujme vyporiadať spoločný majetok a súčasne je konaním, v ktorom súd v otázke
vyporiadanianiejeviazanýnávrhmistrán,bezpodielovýchspoluvlastníkov,alepostupujepodľacitovanej
právnej normy, z ktorej vyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi účastníkmi (§153 ods. 2 O.s.p.,
§ 150 Občianskeho zákonníka). Nie je rozhodujúce, ktorí z bezpodielových spoluvlastníkov po zániku
BSM podal návrh vo veci podľa § 149 ods. 3 Občianskeho zákonníka na súd a zaujal tak procesné

postavenie žalobcu v konaní oproti druhému nevyhnutne v postavení žalovaného. Preto podľa názoru
súdu nemožno hovoriť o úspechu, či neúspechu niektorej zo strán sporu v porovnaní s druhou stranou.
V konaní súd aplikoval citované ustanovenia a to z dôvodu, že každej zo strán sa dostala polovica
spoločného majetku a ani jeden nemal vo veci plný úspech a tak súd rozhodol, že žiadna zo sporových
strán nemá právo na náhradu trov konania. Tým nie sú dotknuté nároky štátu z titulu ich poplatkovej

povinnosti za vyporiadanie BSM, o ktorých súd rozhodne samostatným uznesením.
36. V konaní bola medzi stranami sporná všeobecná hodnota hnuteľných vecí, na zistenie ktorej bolo
nariadené znalecké dokazovanie, znalcovi bolo priznané znalečné vo výške 602,35 Eur, ktoré bolo
hradené čiastočne zo zálohy zloženej žalovaným v sume 250 Eur a v časti 352,35 Eur z rozpočtových
prostriedkov tunajšieho súdu. Súd preto priznal štátu v zmysle ust. 259 CSP nárok na náhradu trov

konania proti žalobkyni a žalovanému, ktoré v konaní platil v celom rozsahu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
v Žiline.
Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo

veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa
dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie
podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov
s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší

subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd
vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 Civilného sporového poriadku).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ

domáha (odvolací návrh) (363 Civilného sporového poriadku).Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 Civilného
sporového poriadku).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov ); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady

súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( zákon č. 65/2001 Z.z.
o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov ).