Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 7. november 2011

Súd: Okresný súd Topoľčany
Spisová značka: 7C/102/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4609207269
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 11. 2011
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lenka Halmešová

ECLI: ECLI:SK:OSTO:2011:4609207269.13

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Topoľčany samosudkyňu JUDr. Lenkou Halmešovou v právnej veci navrhovateľa v 1.

rade M. A., nar. XX.X.XXXX, bytom U. XXX a navrhovateľky v 2. rade J. A., nar. X.X.XXXX, bytom U.
XXX, zastúpení advokátom Mgr. Andrejom Bartovičom, so sídlom Kukučínova 8, 921 01 Piešťany, proti
odporkyni T. V., nar. XX.X.XXXX, bytom B. XXXX/XX, XXX XX Y., zastúpená BAJO LEGAL, s.r.o., IČO:
36 860 581, Astrová 2/A, 821 01 Bratislava, o ochranu vlastníckeho práva, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a.

O trovách konania súd rozhodne po právoplatnosti vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovatelia sa písomným návrhom domáhali, aby odporkyňa odstránila časť strechy domu súp.č.

XX, ktorý je postavený na parc.č. XX/X vedený na LV č. XXX a to v celom rozsahu v akom
zasahuje do pozemku parc.č. XX/X vedenom na LV č. XXX pre katastrálne územie U., ďalej aby
odstránila kanalizačnú prípojku a betónový múr z pozemku parc č. XX/X vedenom na LV č. XXX a
nahradila navrhovateľom trovy konania. V návrhu uviedli, že navrhovatelia vlastnia v bezpodielovom
spoluvlastníctve manželov pozemok parc.č. XX/X, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria o výmere
XXX m2, na ktorej parcele je postavený rodinný dom súp.č. XXX vedený Správou katastra Topoľčany
na LV č. XXX pre okres Topoľčany, katastrálne územie U.. Odporkyňa vlastní vo výlučnom vlastníctve

pozemok parc.č. XX/X, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria o výmere 253 m2, na ktorom je
postavená stavba rodinný dom súp.č. XX vedené Správou katastra Topoľčany na LV č. XXX, katastrálne
územie Krtovce. Odporkyňa v roku 2008 v rozpore so Stavebným zákonom realizovala prestavbu
strechy domu a odkanalizovanie domu. Dňa 24.3.2009 na podnet navrhovateľov vykonal stavebný
úrad stavebný dohľad a zistil, že stavba bola vykonaná bez stavebného povolenia. Následne bolo
začaté dodatočné stavebné konanie. Navrhovatelia boli ochotní sa s odporkyňou dohodnúť, avšak táto s
dohodou nesúhlasila a požiadala geodeta o vytýčenie hraníc pozemkov, nakoľko sa domnievala, že celá

strecha a odkanalizovanie domu sa nachádza na jej pozemku. Geodet Ing. Bohumil Ondruška zistil, že
hranicou medzi pozemkami je prienik múru domu a terénu. Stavebný úrad rozhodnutím č. Výst. 80/2009-
Me/1 zo dňa 23.9.2009 stavebné konanie prerušil a navrhovateľov odkázal vzhľadom na to, že ide o
námietku neoprávneného zásahu do vlastníckeho práva na riešenie súdnou cestou.

Právny zástupca navrhovateľov 1,2 na pojednávaní uviedol, že sú ochotní sa mimosúdne dohodnúť tak,
že budú vybudované na streche lapače snehu a znovu umožnený navrhovateľom prechod, ktorý im bol

odporkyňou zamedzený cez parc. č. XX/X vo vlastníctve odporkyne. Ďalej uviedol, že nie je pravda, že
by pôvodná strecha presahovala až o 60 cm múr domu, presah pôvodnej strechy mohol byť max. 30
cm. Presah strechy nad pozemok navrhovateľov ohrozuje týchto zosuvom snehu a ľadu. Preto žiadajú
odstrániť tú časť strechy, ktorá zasahuje do výkonu vlastníckeho práva navrhovateľov. Pôvodne na tomdome odkvap nebol, bol dodatočne vyhotovený pri prvej rekonštrukcii. Po namontovaní lapačov snehu
je riziko ohrozenia majetku nižšie, nakoľko sneh je vo väčšej miere zachytávaný týmito lapačmi. Trvajú
na tom, že prídavný múrik s kanalizáciou na pozemku navrhovateľov bol vybudovaný v roku 2001, o

čom svedčí sťažnosť navrhovateľov na obecný úrad. Nie je preto pravdou, že by betónový múr bol
súčasťouzákladu-nosnéhomúru,nakoľkodomjezroku1905avtedysabetónnepoužíval.Vpísomnom
vyjadrení zo dňa 30.8.2011 uviedol, že z celého konania žalovanej je zrejmé, že nemohla nadobudnúť
žiadne právo vydržaním, nakoľko u nej chýba dobrá viera, že jej právo patrí. Rovnako nespĺňa ani ďalší
predpoklad a to dobu 10 rokov, nakoľko nelegálnu stavbu zhotovila v roku 2001( prídavný múr), resp.

2008 ( rozšírenie strechy).

Právny zástupca odporkyne na pojednávaní uviedol, že odporkyňa s umožnením prechodu nesúhlasí.
Odporkyňa následne na strechu dala namontovať zachytávače snehu.
Čo sa týka prídavného múrika a kanalizácie, poukazuje na to, že zo sťažnosti navrhovateľky nevyplýva,
že by sa týkala kanalizácie. Predložili súdu jednak čestné prehlásenia D. a U. V. o budovaní kanalizácie,

ako aj vyjadrenie obce o tom, kedy sa vodovod v obci budoval. To znamená, že v čase, keď sa robili
tieto práce, aj odporkyňa využila túto skutočnosť a predmetné prípojky si vyhotovila vtedy, t.j. v roku
1987. Na fotografiách vidno, že prvá časť prídavného múrika je robená tak, že je tam naliaty betón a
pod ním je kameň.
V písomnom vyjadrení zo dňa 14.12.2009 právny zástupca odporkyne uviedol, že nie je možné sa

stotožniť s tvrdením žalobcov, že hranica pozemkov nie je sporná, preto je potrebné, aby hranicu medzi
pozemkami súd posúdil ako predbežnú otázku, aby bolo možné určiť koľko cm presahuje strecha
rodinného domu na pozemok žalobcov. Rodinný dom žalovanej je postavený v roku 1905, pričom
rodičia odporkyne bývajú v predmetnom dome od roku 1974, pričom betónový múr, ktorí by sa mal
odstrániť, tvorí časť nosného múru rodinného domu, ktorého odstránenie by spôsobilo narušenie statiky

domu. V písomnom vyjadrení zo dňa 20.12.2010 (po vyhotovení znaleckého posudku) uviedol, že
žalovaná uskutočnila rekonštrukciu strechy, pričom konala v dobrej viere, že koná na vlastnom pozemku.
Strecha presahovala na susedný pozemok od samého začiatku, pričom typovo zhodná stavba stojaca
za rodinným domom žalovanej má rovnaký presah strechy ako strecha domu žalovanej po rekonštrukcii.
Keďže presah strechy pretrváva od samého začiatku od roku 1905 možno konštatovať, že došlo k

vydržaniu práva zodpovedajúce vecnému bremenu vo forme povinnosti žalobcov strpieť presah strechy
a múru rodinného domu na pozemok žalobcov, nakoľko sú splnené všetky podmienky § 151o OZ v
spojení s § 135 ods. 1 a ods.3 OZ. Žalovaná navyše nechala na strechu namontovať zachytávače snehu,
čím zamedzila ďalšiemu zosúvaniu snehu na pozemok žalobcov.

Navrhovateľ v 1. rade na pojednávaní uviedol, že odporkyňa pri prerábke zmenila charakter strechy.
Oni odporkyni v prerábke domu nebránili, vykonávala ju však bez stavebného povolenia. Natiahol sa
okraj strechy odkvap, teraz z toho padá sneh, ide tu o sneholamy, ktoré riešia zadržiavanie snehu, aby
nepadol na cudzí pozemok. Keď sa vykonala rekonštrukcia, bolo mu zo strany odporkyne povedané,
že 80 cm z pozemku je jej, neskôr na stavebnom konaní povedala, že jej je 1,5 až 2 metre, že si to

dá zamerať. Po zameraní sa zistilo, že nemala pravdu, ale mali pravdu oni a hranicou pozemku je múr
domu. Staré domy v minulosti mali odkvap 30 cm maximálne a nie 80 cm. Pokiaľ ide o kanalizáciu, tá
je tam nešťastne riešená, je to neupravený kus betónu a argumentácia, že ide o časť starého domu
nemôže byť, nakoľko v tom čase, keď sa starý dom staval sa nepoužíval betón, ale iný materiál napr.
kameň. Je pravda, že v roku 1987 sa robila v obci voda, dohodol sa s otcom odporkyne, že sa s nimi

pripojí na vodovodnú prípojku. V roku 2001 bol z domu odporkyne vyvedený kanalizačný odtok a vtedy
sa robil aj celý prídavný múrik.

Navrhovateľka v 2. rade na pojednávaní uviedla, že kanalizácia cez ich pozemok bola robená v roku
2001, oni s tým už vtedy nesúhlasili, preto dali sťažnosť na obecný úrad zo dňa 7.9.2001. Potom bol

vyhotovený ten betónový múrik, ktorým sa čiastočne prekrylo vedenie kanalizácie, táto potom zachádza
do domu odporkyne. Tento múrik bol urobený v čase, keď neboli doma a boli v práci, v tom čase nemali
oplotenie.

Odporkyňa na pojednávaní uviedla, že má k dispozícii kópiu pozemkovej mapy z roku 1904 s tým, že v

tej dobe sa hranice odkvapov nezakresľovali. Pokiaľ ide o strechu, predmetný dom kúpili rodičia v roku
1974, bývajú tam 36 rokov, v roku 2008 bol havarijný stav strechy v dôsledku zatekania. Bola vykonaná
rekonštrukcia zostali pôvodné hranoly, urobil sa nový veniec a znížil sa sklon strechy na 18 stupňov.
Keď rodičia kupovali dom vedľa bol prázdny pozemok, ktorý potom v roku 1980-83 kúpili navrhovatelia.Keď ho navrhovatelia kupovali, vedeli, že tam je strecha trčí a je tam základ, ktorý bol z kameňa, ale
keďže na túto stranu vyhadzovali sneh, otec túto časť zabetónoval. Keď bola ukončená rekonštrukcia,
nemali námietky, nepodali si sťažnosť, že im padá sneh. Po rekonštrukcii v roku 2008 si ohradila parc.

XX/X, ktorú zakúpila v dražbe. Po vyhotovení oplotenia ju navrhovateľ napadol, pováľal jej stĺpiky, za
čo bol i riešený. Pokiaľ ide o strechu, táto je pôvodná, znížil sa sklon na 18 stupňov, podľa vyhlášky sa
lapače snehu dávajú na plechové strechy pri sklone 25 stupňov a pokiaľ ide o šírku presahu strechy
je tam 57,5 cm nie 80 cm. Keď dom jej rodičia kúpili, neboli na dome odkvapy a pokiaľ navrhovateľom
presahujú, môžu ich dať dole. Pokiaľ ide o betónový múrik, za rodinným domom je mezonetový kameň,

ktorý bol hranicou, dom je postavený pred 120 -130 rokmi, vzhľadom k tejto dobe sa hranice do mapy
nezakresľovali, čo jej uviedli geodeti. Jedinú mapu našla v archíve v Bratislave, ktorú predložila, dala i
vytýčiť hranice Ing. Ondruškom. Čo sa týka kanalizácie, jej rodičia v roku 1987 za domom kopali spolu
s p. A. vodu, aby sa mohli napojiť na obecný vodovod, vznikla tam spoločná vodovodná prípojka. Pán
A. s tým vtedy súhlasil. Betónový múrik otec vymuroval kvôli tomu, aby v pivnici nemali spodnú vodu,
nakoľko dom je postavený z kameňa a voda zatekala do pivnice a v súčasnosti stále aj zateká.( fotografia

čl. 113 spodnej časti, časť betónového múrika). Druhá časť múrika predstavuje základ z kameňa, ktorý
tam tak bol aj v minulosti, tzn. už pri kúpe domu jej rodičmi. Tento základ sa vtedy tiahol po celej dĺžke
domu, ale keď sa robila voda a otec tú časť rozkopal, tak sa ten základ z kameňa rozsypal a následne
to spevnili z tej zvyšnej časti betónom.

Svedok M.. Y. A. po nahliadnutí do fotodokumentácie na čl. 112-113 uviedol, že hranicou pozemkov je
múr, nie prídavný múrik, ktorý vidno na fotografiách. Vytyčovací plán si dala vyhotoviť pani V. - odporkyňa
a keď jej povedal, že hranicou je múr tak sa to neuskutočnilo. Pri starších domoch sa vyskytovalo
to, že boli bez okapov, ale on neriešil strechu vo vytyčovacom pláne, ale hranicu. Ohliadku robil už
po vykonanej rekonštrukcii. Ak bol odkvap na dome, tak na pôvodnom meracom nákrese bol odkvap

zakreslený tak, že tam boli dve čiary, ale tu na pôvodnom nákrese nebol, dom, keď sa postavil nemal
odkvap.

Svedok G. A. uviedol, že bol vlastníkom domu, ktorý predal asi v roku 1974 V.. On nevie, kto je teraz jeho
vlastníkom. Po nahliadnutí na fotografiu č.l. ll3 v spodnej časti svedok uviedol, že kým bol on vlastníkom,

žiaden múrik tam nebol, on osobne žiaden múrik nestaval, stena mala rovné zakončenie. Keď bol on
vlastníkom predmetného domu, strecha mala presah na druhý pozemok, ktorý je teraz vo vlastníctve
navrhovateľov, nevie presne, či to bolo 30cm, on si to už nepamätá, strechy sa tak stavali v tom čase.
On presah strechy nemeral. Nepamätá si, či v predmetnom dome bola kanalizačná prípojka zavedená
v r. 2001. On vedel, že hranicou medzi pozemkami bol múr domu.

Svedok E. A. na pojednávaní uviedol, že je synom navrhovateľov. V rodinnom dome navrhovateľov býval
od r. 1987 do r. 2010. Prídavky múrik, ktorý sa nachádza na pozemku jeho rodičov bol postavený asi
pred l0 rokmi, ráno tam ešte múrik nebol a potom večer, keď išiel domov, nemohol sa riadne dostať do
dvora autom. Ešte povedal matke, že prečo to nejako nerieši, pamätá sa, že potom asi o týždeň sa

na to sťažovali.
Myslí si, že presah strechy je väčší, neviem však o koľko.

Svedok D. V. uviedol, že je brat odporkyne. Uviedol, že prídavný múrik a kanalizačnú prípojku robil aj
on, bolo to v roku 1987, keď sa robila aj vodovodná prípojka. Keď robili vodovodnú prípojku, navrhovateľ

sa chcel tiež pripojiť na ich vodovodnú prípojku, tak sa dohodli. Prídavný múrik robili tak preto, lebo
dom je starý, základy sú zo starej surovej nepálenej tehly a základy boli robené tak, že základový múr
trčal niekoľko cm do pozemku navrhovateľov. Keďže tento kameň sa nedal rozbiť a nedal sa vytrhať,
urobilo sa to tak, že na časť kameňa bol vyliaty betón. Inak sú pod tým základy domu. Pán A. bol pri
tom, keď to robili. Druhá časť múrika, tá, ktorá je užšia, je povrchovo upravená betónom, ale aj pod

týmto múrikom je základový kameň, ktorý sa sčasti rozbil. Všetky takéto domy sú robené tak, že majú
základový kameň, ktorý presahuje múr domu, múr domu nemôže končiť bez tohto základového kameňa.
Čo sa týka kanalizačnej prípojky, je to len 40cm hadica, ktorá sa viedla pod týmto múrikom. Nie je
problém tam spraviť sondy, aby sa preukázalo, že tam naozaj presahuje ten základový kameň. Uviedol,
že práce sa robili, keď navrhovatelia boli doma a na svojom pozemku môže robiť čo chce a nemusí

si pýtať súhlas. Napriek tomu sme vždy súhlas pýtali. Podľa neho betónový múrik možno odstrániť,
nemožno však odstrániť kamene, ktoré sú pod múrikom ako základ domu. Pod celým rozsahom múriku
sú tieto základové kamene, čiže možné odstrániť len povrchovú úpravu a nie základové kamene.
Podľa neho pôvodný presah strechy bol väčší ako je súčasný presah.Svedok U. V., otec odporkyne uviedol, že kanalizačná prípojka - odtok z kúpeľne sa kopal alebo robil v
tom istom roku ako voda, teda v r. l987. Vykopala sa jama, keď sa to už robilo na vodu, tak urobili aj odtok

alebo kanalizačnú prípojku, ktorá sa viedla nad vodovodnou prípojkou, je to v tej istej jame. Robili to
naraz, aby sa to nemuselo dva krát rozkopávať. Vtedy sa robil aj múrik, keďže ich dom je starý a nemá
betónový základ, ale je robený zo starých nepálených tehál. Nemohli ani hadicu ako odtok dať hlbšie do
zeme, nakoľko ich nepustil tento základový kameň. Preto aj teraz vidno hadicu na povrchu zeme, lebo
normálne sa odtoky dávajú pod úroveň zeme, aby zbytočne nemrzol. Odtok sa teda robil spolu s vodou,

pán A. bol pri tom, keď sa to kopalo. Vtedy nemal proti tomu žiadne námietky. Keď sa robili tieto prípojky
prišiel starosta a vodári, ktorí sami povedali, že sa to musí viesť čo najkratšou cestou k prípojke. Každý
musel predložiť plán, kadiaľ vedie voda, toto bol najlepší spôsob napojenia sa na prípojky.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, svedkov, oboznámením sa s návrhom
a všetkým listinnými dôkazmi obsiahnutými v spise a zistil nasledovný skutkový a právny stav:

Navrhovatelia vlastnia v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov pozemok parc.č. XX/X, druh
pozemku zastavané plochy a nádvoria o výmere 161 m2, na ktorej parcele je postavený rodinný dom
súp.č. XXX vedený Správou katastra Topoľčany na LV č. XXX pre okres Topoľčany, katastrálne územie
U.. Odporkyňa vlastní vo výlučnom vlastníctve pozemok parc.č. XX/X, druh pozemku zastavané plochy

a nádvoria o výmere 253 m2, na ktorom je postavená stavba rodinný dom súp.č. XX vedené Správou
katastra Topoľčany na LV č. XXX, katastrálne územie U..

Podľa kúpnej zmluvy zo dňa 25.10.1974 predávajúci G. A. a kupujúci U. V. a manželka T. V. kúpili parc.
č. XX/X - dvor, parc.č. XX/X - záhrada, parc.č.XX/X - dom , parc.č. XX/X - záhrada a parc..č. XX/X -

cesta. Podľa darovacej zmluvy a zmluvy o zriadení vecného bremena zo dňa 1.3.2002 darcovia U. V. a
manž.T. V. darovali obdarovanej T. V. pozemok p.č.XX/X a dom s.č. XX na pracele č. XX/X.

Zo sťažnosti navrhovateľky v 2. Rade zo dňa 7.9.2001 adresovanej starostovi obce Krtovce vyplýva, že
podáva sťažnosť na svojho suseda U. V. ohľadom prestavby, ktorú vykonáva pán V. na svojom dome a

zároveň sa nedovolene pohybuje po jej pozemku a nereaguje ani na viaceré napomenutia z ich strany.
Preto žiada starostu obce o nápravu.
Z vyjadrenia Obce Krtovce zo dňa 16.9.2011 vyplýva, že sťažnosť, ktorú si podala dňa 7.9.2001 na
Obecný úrad pani A. J. prevzal predchádzajúci starosta, avšak túto sťažnosť nedal zapísať do podacieho
registratúrneho denníka, preto nie je vedená na Obecnom úrade. Či bola sťažnosť riešená starostom

obce nie je známe, nakoľko nie sú žiadne spisové dokumenty.

Listom zo dňa 3.4.2008 odporkyňa ohlásila údržbu strechy Obecnému úradu Krtovce. Oznámením
starostu obce Krtovce zo dňa 15.4.2008, starosta súhlasil s údržbou strechy na rodinnom dome č. XX.
Z námietok účastníkov stavebného konania o dodatočné povolenie stavby spojeného s kolaudačným

konaním zo dňa 31.7.2009 vyplýva, že navrhovatelia podali stavebnému úradu námietky ohľadom
údržby - rekonštrukcie strechy odporkyňou, kde namietajú, že nejde o údržbu, ale o kompletnú
rekonštrukciu, v projekte sú nesprávne zakreslené hranice pozemkov ( v prospech stavebníčky) a že
prestavba strechy je vykonaná tak, že zasahuje do ich pozemku o 60-70 cm, pričom na to stavebníčku
upozorňovali, avšak táto vec nijako nerieši.

Zo záznamu zo dňa 3.8.2009 o dodatočnom povolení stavby „ Úprava strechy rod.domu súp.č. XX
vyplýva, že predmetom dodatočného stavebného povolenia je : stavebná úprava strechy, ktorá bola
realizovaná nad rámec ohlásenia údržby strechy, odkanalizovanie rodinného domu vedľa obvodového
muriva do dažďovej obecnej kanalizácie, okno z kuchyne v obvodovom murive smerom do dvora.
Navrhovatelia namietali sklon strechy odporkyne a jej presah na ich pozemok ako aj umiestnenie

kanalizácie vedľa obvodového muriva stavebníčky a obava zo zásahu do vlastníckych práv. Uviedli, že
sú ochotní akceptovať presah strechy, ak bude opatrená zachytávačmi snehu a ak im odporkyňa umožní
vstup a prechod cez pozemok parc.č. XX/X s osadením bránky.
Rozhodnutím Obce Krtovce zo dňa 21.9.2009 č. Výst.80/2009-Me stavebný úrad konanie prerušil na
dobu 30 dní, nakoľko námietky sú občiansko - právneho charakteru a prináleží o nich rozhodnúť súdu. V

danej veci ide o námietky neoprávneného zásahu do vlastníckych práv k pozemku, preto stavebný úrad
odkázal stavebníčku na súd. V odôvodnení je uvedené, že z vyjadrenia geodeta Ing. Bohumila Ondrušku
zo dňa 21.9.2009 vyplýva, že sporná hranica medzi parc. č. XX/X, XX/X a parc. č. XX/X je prienik
múru a terénu na stavbe stojacej na parc. č. XX/X kat. úz. X.. V zmysle § 88 a odseku 3 stavebnéhozákona preukázanie práv k pozemku stavebný úrad skúma v konaní o vydaní dodatočného povolenia,
keď nepovolená stavba alebo jej časť je na cudzom pozemku a vlastník pozemku s jej dodatočným
povolením nesúhlasí. V zmysle § 58 stavebného zákona stavebník musí preukázať, že je vlastníkom

pozemkualebožemákpozemkuinéprávopodľa§139ods.1stav.zákona,ktoréhooprávňujezriadiťna
ňom požadovanú stavbu. Podľa § 137 ods. 2 stavebného zákona, ak medzi účastníkmi konania nedôjde
k dohode o námietke podľa § 137 ods. 1 stavebného zákona, ktorá, keby sa zistilo jej oprávnenie, by
znemožnilauskutočniťpožadovanéopatreniealebobyhoumožnilauskutočniťlenvpodstatneinejmiere
alebo forme, odkáže stavebný úrad navrhovateľa alebo iného účastníka podľa povahy námietky na súd

alebo na iný príslušný orgán a konanie preruší.
Vykonanou ohliadkou a fotodokumentáciou bol zachytený prídavný betónový múr na fotgrafii čl. 112-
113 spodná časť a čl. 114 horná časť a presah strechy na čl. 113 v hornej časti.
Znaleckým posudkom č. 4/2010 znalca Ing. Ivana Ištvánffyho bolo určené, že hranica medzi pozemkom
parc.č. XX/X, zapísanom na LV č. XXX a pozemkom parc.č. XX/X, zapísanom na LV č. XXX v
katastrálnom území U. v okrese Topoľčany prebieha po okraji múra domu stojaceho na parc. č. XX/X. Z

uvedeného vyplýva, že odkvap na tejto strane domu sa nachádza nad parc.č. XX/X.

Podľa Doplnku k znaleckému posudku č. 4/2010, múrom domu stojacom na pozemku parc.č. XX/X bol
myslený v ZP múr samotného domu a nie „prídavný“ múrik okolo domu. Rozsah presahu strechy domu
súp.č. XX nad pozemkom parc.č. XX/X je vyjadrený na grafickej prílohe a jeho výmera : samotná strešná

rímsa -7,5 m2 a strešná rímsa aj s rínou - 11,2 m2. Presah „prídavného“ múrika k domu súp.č. XX na
pozemok parc.č. XX/X je - 6,3 m2.

Písomným návrhom na zmenu petitu žaloby zo dňa 4.10.2011 právny zástupca navrhovateľov navrhol
súdu pripustiť zmenu žaloby a to:

1. Súd určuje, v zmysle Znaleckého posudku na určenie hranice medzi pozemkom parc. č. XX/X a
pozemkom parc. č. XX/X v k. ú. U., v okrese Topoľčany číslo 4/2010 a Doplnku k znaleckého posudku
č. 4/2010 na určenie hranice medzi pozemkom parc. č. XX/X a pozemkom parc. č. XX/X v k. ú. U.,
v okrese Topoľčany číslo 6/2011, ktoré vyhotovil Ing. Ivan Ištvánffy, Ukrajinská č. 2 Bratislava, a ktoré
tvoria neoddeliteľnú súčasť tohto rozhodnutia, že hranica medzi pozemkom parc. č. XX/X zapísanom

na LV č. XXX a pozemkom parc. č. XX/X zapísanom na LV č. XXX v katastrálnom území U. v okrese
Topoľčany prebieha po okraji múru samotného domu súpisné č. XX (v náčrte Doplnku k znaleckého
posudku č. 4/2010 vyjadreného hrubou čiarou) stojaceho na pozemku parc. č. XX/X a nie „prídavného
múrika“ okolo tohto domu.
2. Žalovaná je povinná odstrániť časť strechy domu so súpisným č. XX, ktorý je postavený na pozemku

parcelné č. XX/X, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria o výmere 253 m2, vedený v katastri
nehnuteľností Katastrálnym úradom v Nitre, Správou katastra Topoľčany na liste vlastníctva č. XXX pre
okres Topoľčany, obec a katastrálne územie U., a to v celom rozsahu v akom zasahuje do pozemku
parcelné č. XX/X, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria o výmere 161 m2 vedenom v katastri
nehnuteľností Katastrálnym úradom v Nitre, Správou katastra Topoľčany na liste vlastníctva č. XXX pre

okres Topoľčany, obec a katastrálne územie U..
3. Žalovaná je povinná odstrániť kanalizačnú prípojku a betónový múr z pozemku parcelné č. XX/
X, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria o výmere 161 m2 vedenom na katastri nehnuteľností
Katastrálnym úradom v Nitre, Správou katastra Topoľčany na liste vlastníctva č. XXX pre okres
Topoľčany, obec a katastrálne územie U..

Súd na pojednávaní zo dňa 17.10.2011 pripustil zmenu petitu v hore uvedenom znení na základe návrhu
navrhovateľov zo dňa 4.10.2011.

Podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho

vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju
neprávom zadržuje.

Podľa § 135 c ods. 1,2,3 Občianskeho zákonníka, ak niekto zriadi stavbu na cudzom pozemku, hoci na
to nemá právo, môže súd na návrh vlastníka pozemku rozhodnúť, že stavbu treba odstrániť na náklady

toho, kto stavbu zriadil (ďalej len "vlastník stavby").
Pokiaľ by odstránenie stavby nebolo účelné, prikáže ju súd za náhradu do vlastníctva vlastníkovi
pozemku, pokiaľ s tým vlastník pozemku súhlasí.Súd môže usporiadať pomery medzi vlastníkom pozemku a vlastníkom stavby aj inak, najmä tiež zriadiť
za náhradu vecné bremeno, ktoré je nevyhnutné na výkon vlastníckeho práva k stavbe.

Súd vykonal dokazovanie, ktorým bolo zistené, že odporkyňa v roku 2008 urobila rekonštrukciu strechy,
pričom obecnému úradu nahlásila údržbu strechy a starosta súhlasil s údržbou strechy na rodinnom
dome č. XX, obec U.. Navrhovatelia podali stavebnému úradu námietky ohľadom údržby - rekonštrukcie
strechy odporkyňou. Začalo stavebné konanie o dodatočné povolenie stavby spojeného s kolaudačným
konaním, ktorého predmetom bola na základe námietok navrhovateľov - stavebná úprava strechy,

ktorá bola realizovaná nad rámec ohlásenia údržby strechy, odkanalizovanie rodinného domu vedľa
obvodového muriva do dažďovej obecnej kanalizácie. Navrhovatelia namietali sklon strechy odporkyne
a jej presah na ich pozemok ako aj umiestnenie kanalizácie vedľa obvodového muriva stavebníčky
a obava zo zásahu do vlastníckych práv. Uviedli, že sú ochotní akceptovať presah strechy, ak bude
opatrená zachytávačmi snehu a ak im odporkyňa umožní vstup a prechod cez pozemok parc.č. XX/X
s osadením bránky.

Rozhodnutím Obce Krtovce zo dňa 21.9.2009 č. Výst.80/2009-Me, stavebný úrad konanie prerušil na
dobu 30 dní, nakoľko námietky sú občiansko - právneho charakteru a prináleží o nich rozhodnúť súdu.
Uviedol, že v danej veci ide o námietky neoprávneného zásahu do vlastníckych práv k pozemku, preto
stavebný úrad odkázal stavebníčku na súd.

Súd sa po zmene petitu právnym zástupcom navrhovateľov zaoberal dôvodnosťou všetkých troch
výrokov. Čo sa týka výroku určenia hraníc v zmysle Znaleckého posudku medzi pozemkom parc. č.
XX/X a pozemkom parc. č. XX/X v k. ú. U. súd mal za to, že tento nie je dôvodný. Súd sa v tomto
konaní okrem iného zaoberal predbežnou otázkou a to zistením hraníc medzi uvedenými pozemkami. Z
vyjadrenia účastníkov vyplynulo, že navrhovatelia presne vedeli, že hranicou medzi pozemkami je múr

domu odporkyne. Táto skutočnosť však nebola zrejmá odporkyni, ktorá po celý čas až do vyhotovenia
Znaleckého posudku bola v presvedčení, že hranica medzi pozemkami nie je múr domu, ale táto je
posunutá min. o 80 cm. Znaleckým posudkom č. 4/2010 ( ako aj jeho doplnku č.1) znalca Ing. Ivana
Ištvánffyho však bolo jednoznačne vyjadrené, že hranica medzi pozemkom parc.č. XX/X a pozemkom
parc.č. XX/X v katastrálnom území U. prebieha po okraji múra domu stojaceho na parc. č. XX/X.

Znalec ďalej uviedol, že „ hranica medzi pozemkom navrhovateľov a odporkyne nebola od pôvodného
katastrálneho mapovania de iure zmenená a teda prebieha tak, ako bola pri pôvodnom katastrálnom
mapovaní zameraná.“ Z uvedeného vyplýva, že v konaní nebola zistená nová hranica medzi uvedenými
pozemkami a preto nie je dôvod na súdne rozhodnutie o určenie hranice.
„ Vo všetkých prípadoch, keď v dôsledku súdneho rozhodnutia vzniká medzi pozemkami nová hranica,

ktorá doteraz nie je v mapových podkladoch evidenčne zachytená, treba vyhotoviť znalecký plán, ktorý
má náležitosti geometrického plánu a ktorý bude súčasťou vydaného rozsudku“ ( R 65/1972).

Navrhovatelia ďalej žiadali, aby žalovaná odstránila časť strechy domu so súpisným č. XX, ktorý je
postavený na pozemku parcelné č. XX/X, a to v celom rozsahu v akom zasahuje do pozemku parcelné

č. XX/X. Vzhľadom na to, že odstránenie časti strechy je vlastne odstránením časti stavby, ktorá sa
nachádza nad cudzím pozemkom, pričom táto stavba je nepovolená ( čo vyplynulo z vykonaného
dokazovania), súd ju posúdil podľa § 135 c ods. 1 OZ. Podstatné bolo zistenie v akom rozsahu zasahuje
neoprávnená stavba - presahujúca časť strechy do pozemku navrhovateľov a ako obmedzuje výkon
ich vlastníckeho práva. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že pôvodná strecha domu

odporkyne tiež presahovala na pozemok navrhovateľov, v čom sa zhodli všetci účastníci konania a
čo potvrdili aj všetci svedkovia. Sporná bola otázka v akom rozsahu ( koľko cm) presahovala. Podľa
vyjadrenia navrhovateľov to bolo max. 30 cm a podľa vyjadrenia odporkyne sa presah strechy po jej
rekonštrukcii nezmenil, nakoľko presah strechy je rovnaký ako presah strechy domu stojaceho za jej
domom, ktorý je typovo zhodný ( bez odkvapu je to 50 cm). Podľa Dodatku č.1 k ZP je presah strechy

odporkyne bez odkvapu od 41 cm do 50 cm a presah s odkvapom je od 61cm do 72 cm. Ďalej mal
súd za preukázané, že pôvodný dom, ktorý kúpili právny predchodcovia odporkyne v roku 1974 a čo
potvrdil aj pôvodný vlastník domu svedok G. A., tiež časťou strechy presahoval nad pozemok 30/3.
Svedok však nevedel uviesť koľko cm bol presah strechy a túto skutočnosť už v konaní nebolo možné
presne zistiť, avšak presah strechy minimálne v rozsahu 30 cm po celý čas t.j. od roku 1974 až do

roku 2008 nebol nikým namietaný. Súd však nesúhlasil s tvrdením právneho zástupcu odporkyne, že v
danom prípade došlo k vydržaniu práva zodpovedajúce vecnému bremenu - povinnosti navrhovateľov
strpieť presah strechy rodinného domu odporkyne na pozemok navrhovateľov, lebo boli splnené všetky
zákonné predpoklady vydržania a to - oprávnený výkon práva, dobrá viera ( dobromyseľnosť) a uplynutievydržacej doby, ktorá začala plynúť v roku 1974. Podmienkou vydržania je aj existencia právneho titulu,
ktorým mal oprávnený vecné právo nadobudnúť a tento u odporkyne resp. jej právnych predchodcov
chýbal.

Súd ďalej vychádzal z pôvodného tvrdenia navrhovateľov, ktorí žiadali túto časť strechy odstrániť z
dôvodu, že padaním snehu a ľadu z presahujúcej strechy je ohrozený ich život, zdravie a pod. a
sám navrhovateľ v 1. rade na pojednávaní uviedol, že zadržiavanie snehu riešia sneholamy, ktoré tam
chýbajú. Aj v stavebnom konaní navrhovatelia uviedli, že sú ochotní akceptovať presah strechy, ak
bude opatrená zachytávačmi snehu a ak im odporkyňa umožní vstup a prechod cez pozemok parc.č.

XX/X s osadením bránky. Z toho vyplýva, že navrhovateľom by neprekážal presah strechy v prípade
jej opatrenia snehovými zachytávačmi. To, že navrhovatelia zreteľne viackrát vyslovili, že sú ochotní
sa dohodnúť, ak sa im umožní prechod cez parcelu č. XX/X iba potvrdili, že účelom tohto konania je
dosiahnutie iného cieľu a nie ochrany vlastníckeho práva. V priebehu konania odporkyňa preukázala,
že na strechu dala namontovať zachytávače snehu. To znamená, že aj keby strecha mala väčší presah
ako strecha pôvodná, negatívne zásahy do vlastníckeho práva navrhovateľov padaním snehu a ľadu

boli namontovaním zachytávačov snehu odstránené.
Ďalej súd v zmysle ust. § 135 c ods. 1 OZ vychádzal z toho, že odstránenie stavby, v tomto prípade
nepatrnej časti strechy, ktorá by však mohla znehodnotiť strechu celú, nie je účelné v súvislosti so
záujmom vlastníkov pozemku ( navrhovateľov) využiť pozemok pre nich ekonomicky hospodárnejšie.
Navrhovatelia v konaní nijako nepreukázali, že by túto časť pozemku chceli nejako inak využívať ako

tomu bolo doteraz a presahujúca strecha im v tom bráni. Jediný dôvod využívania pozemku v súvislosti s
padaním snehu a ľadu zo strechy bol v priebehu konania odstránený. Ďalšou podstatnou skutočnosťou
je, že vlastník stavby - odporkyňa stavala v dobrej viere, že jej pozemok v tejto časti patrí a opak zistila
až po geodetickom zameraní. Navyše je treba zdôrazniť, že keď navrhovatelia kupovali pozemok vedeli,
že je tam presah strechy susedného domu, ktoré sa v tom čase takýmto spôsobom stavali. Usporiadanie

pomerov medzi účastníkmi spôsobmi uvedenými v § 135 c ods. 2,3 OZ nepovažoval súd za primerané,
vzhľadom na to, že nejde o neoprávnenú stavbu v celom rozsahu, ale len o jej nepatrnú časť.

Čo sa týka návrhu v časti odstránenia kanalizačnej prípojky a betónového múru z pozemku parcelné
č. XX/X, súd mal za preukázané, že tieto vyhotovil otec odporkyne spolu s jej bratom. V konaní nebolo

preukázané, či boli múrik i prípojka vyhotovené v roku 2001, ako to uvádzajú navrhovatelia alebo v
roku 1987 ako tvrdí odporkyňa. Tvrdenie navrhovateľov podporilo svedectvo ich syna E. A. a tvrdenie
odporkyne svedectvo jej brata D. V. a otca U. V.. Navrhovatelia súdu predložili sťažnosť zo 7.9.2001
adresovanú Obecnému úradu ohľadom prestavby, ktorú vykonáva pán V. na svojom dome a zároveň
sa nedovolene pohybuje po ich pozemku, avšak z tejto jasne nevyplýva, či sa týka práve kanalizácie a

prídavného múrika. Navrhovatelia navrhli ako dôkaz urobenie výkopu, ktorý by preukázal, že kanalizácia
nebola robená spolu s vodovodnou prípojkou v roku 1987, tento návrh však súd zamietol, nakoľko ho
nepovažoval za podstatný pre rozhodnutie vo veci. Nemožno tiež súhlasiť s tvrdením právneho zástupcu
odporkyne, že ide o stavbu, ktorá tvorí časť nosného múru rodinného domu a je s ním pevne spojený,
čo vyvrátilo svedectvo D. a U. V., ktorí tiež uviedli, že základný kameň je pod múrikom, a múrik bol

vybudovaný dodatočne. Súd vychádzal z toho, že aj keby bola kanalizačná prípojka spolu s múrikom
zhotovená v roku 2001, navrhovatelia sa okrem jedinej sťažnosti ( tiež z roku 2001) po celú dobu až
do roku 2009 ( v stavebnom konaní), nedomáhali odstránenia kanalizácie a múriku, to znamená, že
po celú túto dobu im neprekážal a nezasahoval do výkonu ich vlastníckeho práva. Ďalej je potrebné
zdôrazniť, že odporkyňa bola po celý čas v presvedčení, že jej táto časť pozemku patrí ( čo uviedol vo

svojej výpovedi aj svedok D. V.) a čo chcela preukázať, ked si dala vyhotoviť vytyčovací plán hraníc
pozemkov Ing. Ondruškom. Nemožno preto súhlasiť s vyjadrením právneho zástupcu navrhovateľov,
že odporkyňa konala zlomyseľne vediac, že znehodnotí dvor navrhovateľov, ale práve naopak konala
v presvedčení, že kanalizačná prípojka a betónový múrik je na jej pozemku. Týmto samozrejme nie
je ospravedlnené konanie odporkyne, ktorá mala vedieť, kde sú hranice medzi pozemkami. Avšak

určite nemožno súhlasiť s tým, že konala v rozpore s dobrými mravmi. Nakoniec betónový múrik bol
vybudovaný preto, aby zabránili zatekaniu vody do pivničných priestorov. Záverom súd podotýka, že je
zaujímavá aj skutočnosť, že v tomto prípade sa navrhovatelia domáhajú ochrany vlastníckeho práva
min. po 8 rokoch od zhotovenia kanalizácie a betónového múrika a to práve v čase, keď im odporkyňa
zahradila prechod cez parc.č. 37/2, a ktorý im dovtedy bol umožnený. Súd na základe vyššie uvedeného

nevideldôvodnosťochranyvlastníckehoprávavzmysle§126OZanivtejtočastipetitua návrhzamietol.

V zmysle § 151 ods. 3 O.s.p., o náhrade trov konania súd rozhodne po právoplatnosti vo veci samej.Poučenie:

: Proti tomuto rozsudku je možno podať odvolanie do 15 dní od doručenia
rozsudku na Okresnom súde Topoľčany.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach / § 42 ods. 3 O.s.p./ uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postúp súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha./ § 205 ods. 1 O.s.p./
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d ) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.