Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 16. február 2018

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 26Cb/5/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7117200920
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 02. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Zsiga

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2018:7117200920.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudcom JUDr. Róbertom Zsigom v právnej veci žalobcu: Wüstenrot poisťovňa,

a.s., Karadžičova 17, 825 22 Bratislava 26, IČO: 31 383 408, zastúp. spoločnosťou SEDLAČKO &
PARTNERS, s.r.o., Štefánikova 8, 811 05 Bratislava, proti žalovaným: 1. TRI H STAV, s.r.o., Opatovská
cesta 41/1758, 040 01 Košice - Vyšné Opátske, IČO: 46 814 019, 2. G. A., nar. XX.XX.XXXX, U. Y.
XXXX/XX, XXX XX W., obaja zastúpení JUDr. Milanom Szőllőssym, advokátom, Mlynská č. 28, 040 01
Košice v konaní o zaplatenie 2 794,47 EUR s prísl. takto

r o z h o d o l :

Žalovaných v 1. a 2. rade z a v ä z u j e zaplatiť žalobcovi 2 794,47 EUR, úroky z omeškania vo výške
5% ročne zo sumy 2 794,47 EUR od 18.03.2017 do zaplatenia s tým, že plnením jedného zo žalovaných

zaniká v rozsahu plnenia povinnosť druhého žalovaného a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto
rozsudku.

V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .

Žalobcovi p r i z n á v a náhradu trov konania voči žalovaným v 1. a 2. rade v rozsahu 100% s tým, že
o ich výške bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobou doručenou súdu dňa 19.01.2017 žalobca žiadal, aby súd zaviazal žalovaných v 1. a

2. rade spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi 2 794,47 EUR, úrok z omeškania vo výške 5,25%
ročne zo sumy 1 393,77 EUR od 01.06.2014 do zaplatenia a
úrok z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 1 400,70 EUR od 01.12.2014 do zaplatenia, titulom
náhrady poistného plnenia. Ďalej žiadal, aby mu súd priznal náhradu trov konania.

2.Žalobca uviedol, že uzatvoril so žalovaným v 1. rade poistnú zmluvu číslo 610/073633-9 o povinnom
zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla typu FIAT

DUCATO, evid. č. W. so začiatkom poistenia od 29.05.2013. Podľa Oznámenia poškodeného o poistnej
udalosti zo dňa 06.09.2013, Oznámenia o poistnej udalosti doručenom žalobcovi dňa 04.09.2013 ako i
Záznamu dopravnej nehody Okresného dopravného inšpektorátu v Košiciach I zo dňa 23.08.2013 došlo
v Košiciach dňa 21.06.2013 ku škodovej udalosti tak, že žalovaný v 2. rade zaparkoval motorové vozidlo
typu FIAT DUCATO, evid. č. W. pred garážami na ul. Turgenevovej, pričom ho dostatočne nezabezpečil,
dôsledkom čoho došlo k samovoľnému pohybu vozidla a jeho predná časť pritlačila chodkyňu L.. W. N.,
bytom O. X, XXX XX W.N. (ďalej len poškodená) o druhé vozidlo a došlo k jej zraneniu. Žalobca vyplatil

spoločnosti Dôvera zdravotná poisťovňa, a.s. poistné plnenie za poškodenú predstavujúce náklady
zdravotnej starostlivosti vo výške 3 503,90 EUR, Sociálnej poisťovni poistné plnenie predstavujúce
náhradu nemocenských dávok vyplatených poškodenej vo výške 1 142 EUR a poškodenej náhradu
škody titulom bolestného vo výške 4 669 EUR. Spolu žalobca vyplatil poistné plnenie vo výške 9 314,90EUR. K poistnej udalosti došlo dňa 21.06.2013 v Košiciach. Žalobca poukázal na ust. § 12 ods. 1, 2,
§ 10 ods. 1, § 2 písm. f), § 4 ods. 1 zák. č. 381/2001 Z.z.. Uviedol, že pasívna legitimácia žalovaného
v 2. rade je daná v súlade s ust. § 420 Občianskeho zákonníka a pasívna legitimácia žalovaného v

1. rade je daná podľa ust. § 427 Občianskeho zákonníka. Žalovaní písomne oznámili žalobcovi vznik
škodovej udalosti zo dňa 21.06.2013 až dňa 04.09.2013, čo znamená, že žalovaní nesplnili svoju
zákonnú povinnosť písomne oznámiť poisťovateľovi vznik škodovej udalosti do 15 dní po jej vzniku.
Oznamovacia povinnosť poisteného má pre činnosť poisťovne nedozerný význam; náhradu škody
poškodenému môže poisťovňa priznať iba na základe dôvodného návrhu, pričom iba včasné oznámenie

a šetrenie poistnej udalosti môže byť relevantným základom pre posúdenie povinnosti poskytnúť poistné
plnenie. Tým, že Wüstenrot poisťovňa, a.s. v čase uplatnenia náhrady škody o poistnej udalosti nevie,
nemôže kvalifikovane reflektovať na tento návrh, nakoľko nie je možné posúdiť jeho dôvodnosť (či došlo
k škodovej udalosti, či škodu spôsobil poistený, atď.) Následne je nútená vykonať z dôvodu zanedbania
povinnosti žalovaných mnohé úkony na preukázanie právneho základu zodpovednosti. Oneskorená
platba poistných plnení, resp. náhrad škôd môže vytvárať nepriaznivý obraz o spoločnosti Wüstenrot

poisťovňa, a.s., čo môže mať pochopiteľne zlý dopad na postavenie spoločnosti na poistnom trhu.
V neposlednom rade vedie zanedbanie povinnosti poistených k sťaženiu tvorby rezervy na poistné
plnenie. Listami zo dňa 09.07.2014 a 07.05.2014 boli žalovaný v 1. rade a žalovaný v 2. rade vyzvaní
na zaplatenie sumy 1 393,77 EUR v lehote 15 dní od doručenia výzvy. Napriek tomu, že žalovaní
pohľadávku neuhradili, vyzval žalobca žalovaných v záujme predísť súdnemu spôsobu riešenia sporu

listami zo dňa 09.07.2014 a 15.08.2014 opätovne na úhradu žalovanej sumy. Ani po opätovných výzvach
žalovaní sumu 1 393,77 EUR neuhradili. Ďalej listami zo dňa 07.11.2014 boli žalovaný v 1. rade a
žalovaný v 2. rade vyzvaní na zaplatenie sumy 1 400,70 EUR v lehote 15 dní od doručenia výzvy.
Napriek tomu, že žalovaní pohľadávku neuhradili, vyzval žalobca žalovaných listami zo dňa 02.02.2015
a 11.03.2015 opätovne na úhradu žalovanej sumy. Ani po opätovnej výzve žalovaní sumu 1 400,70

EUR neuhradili. Napriek tomu, že v zmysle § 12 zákona má poisťovňa právo na náhradu celého
poistného plnenia, pričom v tomto prípade by bola takáto sankcia vzhľadom na závažnosť zanedbania
povinnosti adekvátna, uplatnil si žalobca nárok na vrátenie vyplateného poistného plnenia iba pomerne z
vyplateného poistného plnenia. Zároveň mal za to, že porušením právnej povinnosti žalovaných vznikol
medzi nimi a poisťovňou osobitý záväzkovo-právny vzťah, na základe ktorého vznikla žalobcovi voči

žalovaným pohľadávka. Keďže žalovaní neuhradili žalobcovi pohľadávku riadne a včas, dostali sa do
omeškania, preto si uplatnil tiež úroky z omeškania vo výške 5,25% ročne zo sumy 1 393,77 EUR odo
dňa 01.06.2014 a úroky z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 1 400,70 EUR odo dňa 01.12.2014.

3.Okresný súd Košice I vydal v zmysle návrhu žalobcu dňa 07.03.2017 platobný rozkaz sp. zn.

26Cb/5/2017-50. Tento bol uznesením zo dňa 04.05.2017 zrušený, nakoľko žalovaní v 1. a 2. rade podali
proti nemu odpor v stanovenej lehote.

4.Žalovaní v 1. a 2. rade v odpore proti platobnému rozkazu potvrdili, že dňa 21.06.2013 došlo ku
vzniku žalobcom popísanej škodovej udalosti a že táto bola nahlásená až dňa 06.09.2013, ale napriek

tomu nesúhlasili s uplatneným nárokom. Uviedli, že základným zmyslom a účelom zákona č. 381/2001
Z.z. je zabezpečenie rýchlej a účinnej náhrady škody pre osoby poškodené prevádzkou motorových
vozidiel. Okrem toho je taktiež základným cieľom tohto zákona aj to, aby osoby zodpovedné za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, nemuseli znášať náhradu tejto škody sami, ale aby bola
táto hradená z prostriedkov vytvorených úhradou poistného. Úhradou poistného na povinné zmluvné

poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel sa totiž riziko vzniku
povinnosti nahradiť škodu rozloží medzi všetkých prevádzkovateľov motorových vozidiel s cieľom, aby v
prípade vzniku tejto povinnosti osoby zodpovedné za škodu vzhľadom na nepredvídateľnosť jej vzniku a
jej rozsahu, nemuseli sami znášať ťarchu náhrady tejto škody, ale aby táto bola uhradená z prostriedkov
vytvorených platením povinného poistného. Uvedené tvorí základný zmysel a účel zákona č. 381/2001

Z.z. a na tento základný účel zákona je nutné prihliadať pri výklade všetkých ustanovení zákona,
aby tieto neboli interpretované v rozpore so základným cieľom zákona. Poukázali na ust. § 10 ods. 1
písm. a) zák. č. 381/2001 Z.z., ktoré upravuje poriadkovú povinnosť pre poisteného, ktorá je upravená
predovšetkým v záujme urýchleného šetrenia poistnej udalosti a následného včasného uspokojenia
nárokov poškodeného. Plnenie uvedenej povinnosti má význam najmä v prípadoch, keď poistná udalosť

nie je šetrená orgánmi Policajného zboru a šetrenie poisťovateľa závisí predovšetkým od oznámenia
poistnej udalosti či už zo strany samotného poisteného alebo zo strany poškodeného. V prípade
šetrenia poistnej udalosti orgánmi Policajného zboru nemá plnenie uvedenej poriadkovej povinnosti až
natoľko zásadný význam, pretože poisťovateľ má k dispozícii objektívne zisťované okolnosti vzniku apriebehu poistnej udalosti predovšetkým zo šetrenia príslušných orgánov. Ustanovenie § 12 zákona
č. 381/2001 Z. z. upravuje nárok poisťovateľa na náhradu plnenia, ktoré vyplatil za poisteného z
dôvodu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla. Predmetné ustanovenie taxatívne určuje

prípady, kedy nárok na náhradu plnenia môže poisťovateľovi vzniknúť. Z týchto prípadov je zrejmé,
že nárok poisťovateľa na náhradu plnenia vzniká vždy v nadväznosti na porušenie konkrétnej právnej
povinnosti zo strany poisteného rôznej závažnosti. Pritom môže ísť o porušenie právnej povinnosti
mimoriadne závažné, ktoré má dokonca priamy vplyv na vznik samotnej škody či jej rozsah (napr.
úmyselné spôsobenie škody alebo spôsobenie škody pri vedení motorového vozidla pod vplyvom

alkoholu), alebo o porušenie právnej povinnosti minimálnej závažnosti, ktoré nemá vplyv na vznik
škody či jej rozsah, a dokonca nemusí mať vždy vplyv ani na priebeh šetrenia poistnej udalosti či
včasnosť plnenia náhrady škody zo strany poisťovateľa (napr. neoznámenie vzniku poistnej udalosti
poisťovateľovi v lehote 15 dní). Aj keď zákon č. 381/2001 Z.z. v ustanovení § 12 bližšie neupravuje
v akom rozsahu poisťovateľovi vzniká nárok na náhradu plnenia voči poistenému, automaticky to
neznamená, že v prípade akéhokoľvek porušenia právnych povinností si poisťovateľ môže podľa

ľubovôle stanoviť výšku postihového nároku voči poistenému v zmysle § 12 zákona č. 381/2001 Z. z.
až do výšky poskytnutého plnenia poškodenému. Aj vznik uvedeného osobitného nároku poisťovateľa
je totiž potrebné podriadiť pod všeobecný právny princíp proporcionality, ktorého cieľom je spravodlivé
usporiadanie dvoch kolíznych práv. V danom prípade ide o kolíziu práva poisteného, aby poisťovateľ
za neho nahradil škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a práva poisťovateľa na náhradu

plnenia, ktoré za poisteného poskytol poškodenému z titulu škody spôsobenej prevádzkou motorového
vozidla. Vzhľadom k tomu, že ustanovenie § 12 upravuje vznik nároku poisťovateľa v prípade porušenia
právnych povinností zo strany poisteného rôznej závažnosti, základom pre skúmanie proporcionality v
danom prípade by malo byť skutočne kritérium závažnosti porušenia konkrétnej právnej povinnosti a
vplyv tohto porušenia povinnosti na samotný vznik škody, jej rozsah, resp. priebeh jej šetrenia. Z vyššie

uvedeného pohľadu potom spravodlivému usporiadaniu práv a oprávnených záujmov zodpovedá, aby
napr. proti poistenému, ktorý porušil právnu povinnosť závažným spôsobom, keď úmyselne spôsobil
škodu prevádzkou motorového vozidla, bolo uplatnené právo poisťovateľa v zmysle § 12 zákona
č. 381/2001 Z. z. v maximálnej možnej miere. Naopak, v prípade poisteného, ktorý porušil právnu
povinnosť minimálnej závažnosti, ktorej porušenie nemalo vplyv ani na vznik škody, ani na zväčšenie

jej rozsahu a nespôsobilo poisťovateľovi ťažkosti ani pri šetrení poistnej udalosti, je namieste, aby bola
uplatnená aj sankčná funkcia tohto nároku len v skutočne minimálnej výške. Kým v prvom prípade je
namieste, aby bola uplatnená aj sankčná funkcia tohto nároku poisťovateľa voči poistenému, v druhom
prípade sankčná funkcia nie je namieste, pretože protiprávne konanie poisteného nijakým spôsobom
neovplyvnilo vznik povinnosti poisťovateľa plniť. Len takéto posúdenie nárokov poisťovateľa zodpovedá

všeobecnému princípu proporcionality. V danom prípade žalobca uplatnil voči žalovaným nárok v zmysle
§ 12 ods. 1 písm. g), resp. ods. 2 písm. g) zákona č, 381/2001 Z.z. z dôvodu, že žalovaní neoznámili
vznik poistnej udalosti žalobcovi v zákonom stanovenej lehote 15 dní. Porušenie tejto právnej povinnosti
však nijakým spôsobom nebolo príčinou vzniku škody a nespôsobilo ani zväčšenie jej rozsahu a toto
porušenie tak nemalo žiaden vplyv na vznik povinnosti žalobcu plniť. Uvedené porušenie právnej

povinnosti nemalo dokonca vplyv ani na riadne zistenie okolností, za ktorých došlo ku vzniku poistnej
udalosti, nakoľko predmetná poistná udalosť bola šetrená orgánmi Policajného zboru, ktoré objektívne
zdokumentovali všetky podstatné skutočnosti. Ako je z predložených listinných dôkazov žalobcu zrejmé,
oneskorené splnenie povinnosti žalovaných nahlásiť vznik poistnej udalosti žalobcovi nemalo vplyv
ani na šetrenie poistnej udalosti. Žalovaní oznámili vznik poistnej udalosti skôr, ako si ktorýkoľvek z

poškodených uplatnil u žalobcu nároky na náhradu škody. Teda v čase, keď boli u žalobcu uplatnené
nároky poškodených na náhradu škody, mal už žalobca k dispozícii písomné oznámenie žalovaných
o vzniku poistnej udalosti a nič mu nebránilo v tom, aby poistnú udalosť riadne prešetril a poskytol
poškodeným náhradu ich oprávnených nárokov na náhradu škody. Teda oneskorené nahlásenie vzniku
poistnej udalosti nespôsobilo ani oneskorenie plnenia náhrady škody zo strany žalobcu poškodeným. V

tomto smere sú preto bezpredmetné a nepravdivé tvrdenia žalobcu v podanej žalobe, podľa ktorých iba
včasné oznámenie šetrenie poistnej udalosti môže byť relevantným základom pre posúdenie povinnosti
poskytnúť poistné plnenie, resp. že žalobca v čase uplatnenia náhrady škody nevedel o poistnej udalosti
a nemohol posúdiť jeho dôvodnosť, resp. že by boli potrebné ďalšie úkony zo strany žalobcu na
preukázanie základu zodpovednosti, resp. aby došlo k oneskorenej platbe poistných plnení, alebo že

by to prispelo k vytvoreniu nepriaznivého obrazu žalobcu na poistnom trhu, alebo aby to sťažilo tvorbu
rezerv na poistné plnenie. K žiadnej takejto skutočnosti uvádzanej zo strany žalobcu v danom prípade
nedošlo. Vzhľadom na minimálnu závažnosť porušenia povinnosti zo strany žalovaných oznámiť vznik
poistnej udalosti v lehote 15 dní v zmysle § 10 ods. 1 písm. a) zákona č. 381/2001 Z. z., ako aj vzhľadomna skutočnosť, že porušenie tejto povinnosti nemalo žiaden vplyv na vznik škody, na jej rozsah, na
priebeh šetrenia poistnej udalosti, na včasnosť poskytnutia plnenia náhrad škody, je uplatnený nárok
žalobcu v zrejmom rozpore so všeobecnou zásadou proporcionality a uplatnenie nároku v zmysle § 12

vo výške 2 794,47 EUR s príslušenstvom odporuje spravodlivému usporiadaniu práv a oprávnených
záujmov zúčastnených osôb. Za uplatneným nárokom žalobcu možno hľadať jedine účelovú snahu
zbaviť sa v podstatnej miere povinnosti nahradiť za poistených náhradu škody spôsobenú prevádzkou
motorového vozidla, a to v rozpore s vyššie spomínaným základným zmyslom a účelom právnej úpravy
obsiahnutej v ustanoveniach zákona č. 381/2001 Z.z.. S prihliadnutím na vyššie uvedené skutočnosti a

právne predpisy žalovaní navrhli podanú žalobu v celom rozsahu zamietnuť a priznať im náhradu trov
konania v rozsahu 100 %.

5.Žalobca k odporu proti platobnému rozkazu uviedol, že žalovaní sa nesprávne domnievajú, že súd
je oprávnený moderovať výšku uplatneného nároku žalobcu. Argumentácia žalovaných vychádza zo
zjavne nesprávnej interpretácie ust. § 12 ods. 1 písm. g) zák. č. 381/2001 Z.z.. S poukazom na

rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 23.11.2004, sp. zn. 1 M Cdo 3/2004 uviedol, že súd nie je
oprávnený v konaní podľa § 12 ods. 1 a 2 zák. č. 381/2001 Z.z. znížiť výšku požadovanej náhrady
poistného plnenie alebo jeho časti, aplikujúc zásadu primeranosti alebo iné kritériá. Zo žiadneho
právneho predpisu takéto sudcovské právo nevyplýva. Je výlučne vecou poisťovateľa, či sa rozhodne
uplatniť náhradu všetkých vyplatených súm poistného plnenia alebo iba ich časti. Na rozdiel od inštitútu

náhrady škody (§ 450 OZ), regresu v poistení majetku (§ 813 OZ) alebo zmluvnej pokuty (§ 544 a
nasl. OZ), v rámci ktorých môže súd aplikovať moderačné oprávnenie, úprava postihu podľa § 12
ods. 1 zák. č. 381/2001 Z.z. neumožňuje súdu znížiť uplatnenú výšku náhrady poistného plnenia.
Nejde totiž o nárok na náhradu škody, ale o originálny druh právneho nároku, ktorý vzniká ex lege,
ak nastane niektorá zo skutočností podľa § 12 ods. 1 zák. č. 381/2001 Z.z. (rozsudok Krajského súdu

v Bratislave zo dňa 24.04.2012, sp. zn. 8Co 114/2012; rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa
25.01.2012, sp. zn. 4Co 110/2011 ). Moderačné oprávnenie je súdu zverené iba výnimočne. Primerané
zníženie uplatneného nároku prichádza do úvahy iba vtedy, ak ho zákon výslovne pripúšťa a zároveň
formuluje jednoznačné kritéria a limity pre takýto postup (napr. závažnosť porušenia, okolnosti prípadu
a pod). To je inter alia nevyhnutné aj z hľadiska preskúmateľnosti úvah, ktoré súd viedli k zníženiu

takejto náhrady tak, aby nedochádzalo k svojvoľnému rozhodovaniu. Skutočnosť, že zákonodarca
použil slovné spojenie ,,poisťovateľ má proti poistníkovi nárok na náhradu poistného plnenia alebo
jeho časti“, však v žiadnom prípade nevytvára priestor pre eventuálne zníženie legitímneho nároku
žalobcu súdom (ako sa mylne domnievajú žalovaní). Z dikcie uvedeného ustanovenia vyplýva iba
to, že jediným oprávneným subjektom na určenie výšky náhrady poistného plnenia, resp. jeho časti,

je poisťovateľ, ako nositeľ tohto subjektívneho práva, vyplývajúceho z poistného pomeru. Výška
požadovanej náhrady poistného plnenia, na ktorú vznikne poisťovateľovi nárok, je limitovaná výlučne
požiadavkou vyplývajúcou z ustanovenia § 12 ods. 3 zák. č. 381/2001 Z.z., t.j. nesmie presahovať
úhrn poistných plnení, ktoré poisťovateľ vyplatil z dôvodu poistnej udalosti. Nepochybne významné
je aj rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 14.03.2011, sp. zn. 3 Cdo 257/2009, v ktorom súd

konštatoval, že ,,uplatnenie práva poisťovateľa na náhradu poistného plnenia podľa § 12 ods. 2
písm. g/ zákona č. 381/2001 Z.z. je opodstatnené a nepriečiace sa dobrým mravom aj v prípade, že
poisťovateľ získal postačujúce údaje potrebné pre poskytnutie poistného plnenia (už) z oznámenia
poškodeného alebo zo záznamu o vyšetrení dopravnej nehody, teda aj v prípade, že nesplnenie
oznamovacej povinnosti poisteným neviedlo k podstatnejšiemu sťaženiu činnosti poisťovateľa pri

poskytovaní poistného plnenia poškodenému“. Najvyšší súd predovšetkým akcentoval sankčnú funkciu
takéhoto postihu, bez ohľadu na subjektívne presvedčenie o menej závažnom porušení zákonných
povinností zo strany poisteného. Tento inštitút ho má predovšetkým viesť k riadnemu plneniu povinností
(vrátane oznamovacej povinnosti), ktoré mu vyplývajú z poistného vzťahu. Navyše v prejednávanej veci
sa žalobca voči žalovaným nedomáha náhrady poistného plnenia v celom poskytnutom rozsahu, t.j. vo

výške 9 314,90 EUR, ale iba vo výške 2 794,47 EUR. Žalobca pritom osobitne zdôraznil, že prihliadol na
závažnosť porušenia, hoci mohol požadovať celú sumu poskytnutého poistného plnenia. Aj z uvedeného
dôvodu je argumentácia žalovaných neopodstatnená.

6.Žalovaní v podaní doručenom súdu dňa 21.07.2017 poukázali na rozhodnutie Ústavného súdu SR

č. IV. ÚS 71/2013-36 zo dňa 23.05.2013, podľa ktorého „K výkladu právnych predpisov a ich inštitútov
nemožno pristupovať len z hľadiska textu zákona, a to ani v prípade, keď sa text môže javiť ako
jednoznačný a určitý, ale predovšetkým podľa zmyslu a účelu zákona.“ Teda hoci sa znenie ustanovenia
§ 12 ods. 1 písm. g) resp. ods. 2 písm. g) zákona č. 381/2001 Z.z. a úprava inštitútu postihu v tomtozákone môže javiť ako jednoznačná, neznamená to, že v takomto prípade nie potrebné uvedenú právnu
úpravu podrobiť analýze z hľadiska zmyslu a účelu zákona. Práve v tejto súvislostí žalovaní poukázali
v doterajších podaniach na všeobecný právny princíp proporcionality, ktorého rešpektovanie v prípade

uplatnenia práva poisťovateľa podľa § 12 zákona č. 381/2001 Z.z. práve umožňuje rešpektovanie a
zachovanie účelu a zmyslu zákona. V prípade, ak sa uvedená všeobecná zásada proporcionality v
prípade postihového práva poisťovateľa neuplatní, môže dôjsť k popretiu zmyslu a účelu zákona. V
danom prípade totiž poisťovateľ z dôvodu minimálneho porušenia povinnosti zo strany poisteného či
poistníka uplatnil postihový nárok v neprimeranej výške, čím preniesol bremeno znášania náhrady

škody v podstatnej časti na ťarchu poistníka resp. poisteného. Takýto postup sa však zjavne prieči
zmyslu a účelu zákona č. 381/2001 Z.z., ktorým je okrem iného to, aby osoby zodpovedné za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla nemuseli znášať náhradu tejto škody sami, ale aby bola táto
hradená z prostriedkov vytvorených úhradou poistného. Žalovaní súhlasia, že v prípade postihového
práva žalobcu v zmysle § 12 ods. 1 resp. 2 zákona č. 381/2001 Z.z. ide o určitý sankčný nástroj
poisťovateľa za porušenie niektorej z povinnosti poistníka či poisteného. Ak však na jednej strane

hovoríme o sankcii za porušenie právnej povinnosti, nemožno v tomto smere obísť otázku primeranosti
tejto sankcie vo vzťahu k závažnosti porušenia právnej povinnosti. Nech už ide o akúkoľvek sankčnú
povinnosť,támusíbyťvždyprimeranázávažnostiprotiprávnehokonania,zaktorésasankciaukladá.Ide
o všeobecný princíp platný vo všetkých odvetviach práva, ktorý taktiež vychádza zo všeobecnej zásady
proporcionality. V tejto súvislosti žalovaní v doterajších podaniach poukázali na to, že porušenie právnej

povinnosti z ich strany spočívajúce v oneskorenom nahlásení poistnej udalosti žalobcovi bolo minimálnej
závažnosti a malo skutočne len formálny význam. Uvedené porušenie právnej povinnosti totiž nemalo
žiaden vplyv na samotný vznik poistnej udalosti, na priebeh jej šetrenia, na včasné poskytnutie plnenia
náhrady škody poškodenému subjektu, na dobré meno žalobcu, žalobcovi v súvislosti s oneskoreným
nahlásením poistnej udalosti nevznikli žiadne vedľajšie náklady ani iné právne povinnosti. Vzhľadom k

tomu je uplatnenie postihového práva v žalobcom požadovanej výške skutočne neprimeranou sankciou
vzhľadom na povahu a dosah porušenia právnej povinnosti zo strany žalovaných. Vzhľadom na potrebu
výkladu zákonného ustanovenia nielen v súlade s jeho textovým ( hoci aj jednoznačným) znením, ale
aj v súlade s účelom a zmyslom samotného právneho predpisu, ako aj vzhľadom na potrebu skúmania
priemernosti uplatnenej sankcie vo vzťahu k porušeniu právnej povinnosti, je interpretácia ustanovenia§

12 zákona č. 381/2001 Z. z. prezentovaná v predchádzajúcich podaniach žalovaných plne dôvodná a
oprávnená. Ustanovenie § 12 zákona č. 381/2001 Z.z. upravuje nárok poisťovateľa na náhradu plnenia,
ktoré vyplatil za poisteného z dôvodu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla. Predmetné
ustanovenie taxatívne určuje prípady, kedy nárok na náhradu plnenia môže poisťovateľovi vzniknúť.
Z týchto prípadov je zrejmé, že nárok poisťovateľa na náhradu plnenia vzniká vždy v nadväznosti na

porušenie konkrétnej právnej povinnosti zo strany poisteného rôznej závažnosti. Pritom môže ísť o
porušenie právnej povinnosti mimoriadne závažné, ktoré má dokonca priamy vplyv na vznik samotnej
škody, či jej rozsah, alebo o porušenie právnej povinnosti minimálnej závažnosti, ktoré nemá vplyv na
vznik škody, či jej rozsah, ani na priebeh šetrenia poistnej udalosti, či včasnosť plnenia náhrady škody zo
strany poisťovateľa. Poisťovateľ si môže nárok podľa § 12 zák. č. 381/2001 Z.z. uplatniť vo výške podľa

vlastnej úvahy, avšak výška tohto nároku nesmie byť v rozpore so zmyslom a účelom samotného zákona
atiežnesmieodporovaťzásadeprimeranostiuplatnenejsankciezaporušenieprávnejpovinnosti.Pritom
základom pre skúmanie proporcionality v danom prípade by malo byť skutočne kritérium závažnosti
porušenia konkrétnej právnej povinnosti a vplyv tohto porušenia povinnosti na samotný vznik škody, jej
rozsah, resp. priebeh jej šetrenia.

7.Štatutárny zástupca žalovaného v 1. rade Ing. Peter Hutník na pojednávaní dňa 07.11.2017 uviedol,
že požičal auto kamarátovi z futbalu na prevoz materiálu z chaty. Dohodli si podmienky, za ktorých auto
požičal. Auto mu vrátil nepoškodené na dohodnutom mieste. V tom čase nevedel o poistnej udalosti.
Poistnú udalosť nahlásil až potom, čo sa o nej dozvedel. Žalovaný v 2. rade ho informoval o poistnej

udalosti len niekoľko dní pred jej nahlásením poisťovni. Žalovaný v 2. rade auto vrátil na Komenského
ulici, kde mali v tom čase sídlo. Kľúče hodil do schránky. Asi to bolo cez víkend. Spoločnosť TRI H STAV,
s.r.o. má troch konateľov. Ostatní nevedeli o poistnej udalosti, ani o tom, že auto požičal.

8.Žalovaný v 2. rade na pojednávaní dňa 07.11.2017 poukázal na časovú súvislosť a náročnosť tohto

obdobia a prečo nebol schopný oznámiť poistnú udalosť. Stalo sa to v piatok večer. Potreboval niečo
zobrať z chaty a mali tam ísť s celou rodinou. Presný popis udalosti je uvedený v šetrení polície. Auto sa
pohlo a zranilo jeho terajšiu manželku, v tom čase družku. Hneď volal záchranku, políciu a v tom čase
začali pre mňa problémy. Zranenia manželky boli veľmi vážne. Bolo to pre neho veľmi stresujúce. Nebolschopný racionálne rozmýšľať. Ostal sám doma s trojročným synom. Nedokázal riešiť ďalšie veci. Pri
ďalších vyšetreniach manželky zistili, že má nález na obličke. Bolo to pre neho veľmi frustrujúce a preto
žiadal, aby sa aj na tieto skutočnosti prihliadalo. Uvedené skutočnosti oznámil aj žalobcovi v liste, ktorý

mu zaslal. Uviedol, že Ing. Hutníkovi túto udalosť neoznámil. Nepovažoval to v tom čase za dôležité
vzhľadom na stav manželky a problémy okolo toho. K oznámeniu došlo náhodne, keď sa stretli a niekedy
v čase keď bola poistná udalosť oznámená žalobcovi.

9.Na pojednávaní dňa 07.11.2017 právny zástupca žalovaných poukázal na rozhodnutie Krajského súdu

v Prešove sp. zn. 3 Co/9/2016, ktoré sa zaoberá podobnou otázkou. Mal za to, že v prípade žalovaného
v 2. rade boli dané dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré poisťovateľ nemá právo na náhradu
škody. Tak ako to vyplynulo z výpovede žalovaného v 2. rade. Čo sa týka žalovaného v 1. rade, je tu
tiež dôležité, že tento sa v lehote 15 dní ani nedozvedel o poistnej udalosti, preto objektívne nemohol
nahlásiť túto poistnú udalosť. S poukazom na § 12 ods. 1 písm. g) zákona, nárok voči žalovanému v
1. rade vzniká ak spôsobil škodu motorovým vozidlom, pričom v danom prípade nie je možné hovoriť

o tom, žeby žalovaný v 1. rade spôsobil túto škodu ako poistník.

10.Žalobca v podaní zo dňa 09.01.2018 vo vzťahu k rozhodnutiu Krajského súdu v Prešove sp. zn. 3
Co/9/2016 uviedol, že ide o ojedinelé rozhodnutie, ktoré je navyše v rozpore s judikatúrou Najvyššieho

súdu SR (napr. rozhodnutie sp. zn. 3 Cdo 257/2009). Keďže ide o rozhodnutie „nižšieho súdu“, ktoré
sa odchyľuje od právneho záveru vyššej súdnej autority, nemožno naň v tomto konaní prihliadať (čl. 2
ods. 2 CSP). Žalovaného v 2. rade zaväzovala povinnosť ohlásiť vznik škodovej udalosti a nesplnenie
tohto zákonného príkazu nemožno ospravedlniť skutočnosťami, ktoré uviedol. Žalovaným objektívne
nebránila žiadna prekážka, aby si identifikovanú povinnosť splnili v zákonom určenej lehote. Žalobca

nemá v záujme spochybňovať nepriaznivú životnú situáciu, v ktorej sa ocitol žalovaný v 2. rade v
súvislosti s ujmou na zdraví, ktorú pri poistnej udalosti utrpela jeho družka. Nešlo však o okolnosti, ktoré
by žalovanému v 2. rade znemožňovali riadne splnenie zákonných povinností spojených so vznikom
poistnej udalosti. „Zľahčovanie“ zákonného záväzku je možné iba za výnimočných okolností, ktoré však
v danom prípade nenastali. Vzhľadom na uvedené považoval obranu žalovaných za neopodstatnenú.

11.Súd vykonal dokazovanie a zistil tento skutočný stav veci:

12.Žalobca na podporu svojich tvrdení použil ako prostriedky svojho procesného útoku nasledovné
dôkazy: Poistnú zmluvu č. 610/073633-9 uzavretú medzi žalobcom ako poisťovateľom a žalovaným

v 1. rade ako poistníkom, Oznámenie poškodeného o poistnej udalosti zo dňa 06.09.2013 doručené
žalobcovi 12.09.2013, Oznámenie žalovaného v 1. rade o poistnej udalosti doručené žalobcovi
dňa 04.09.2013, Záznam dopravnej nehody Okresného dopravného inšpektorátu v Košiciach I zo
dňa 23.08.2013, Uplatnenie nároku poškodeného (W. N.) zo dňa 03.10.2014 (doručené žalobcovi
07.10.2014), Žiadosť o úhradu nákladov za poskytnutú zdravotnú starostlivosť zo dňa 17.03.2014

spoločnosťou DÔVERA zdravotná poisťovňa, a.s., Žiadosť o náhradu škody zo dňa 09.04.2014
Sociálnou poisťovňou pobočkou Bratislava, Výzvu Sociálnej poisťovne, pobočky Bratislava, č. 44/2014-
DN na uznanie a dobrovoľné splnenie povinnosti nahradiť škodu, ktorá vznikla Sociálnej poisťovni
výplatou nemocenských dávok zo dňa 09.04.2014 adresovanú žalovanému v 2. rade, Likvidačnú správu
k poistnej udalosti na sumu 1 142 EUR, Doklad o vyplatení poistného plnenia Sociálnej poisťovni z

28.04.2014, Likvidačnú správu k poistnej udalosti na sumu 3 503,90 EUR, Doklad o vyplatení poistného
plnenia spoločnosti DÔVERA zdravotná poisťovňa, a.s. zo 07.04.2014, Likvidačnú správu k poistnej
udalosti na sumu 4 669 EUR, Doklad o vyplatení poistného plnenia W. N. z 15.10.2014, Oznámenie
o poistnom plnení zo dňa 28.04.2014 doručené Sociálnej poisťovni, Oznámenie o poistnom plnení
zo dňa 27.03.2014 doručené spoločnosti DÔVERA zdravotná poisťovňa, a.s., Oznámenie o poistnom

plnení zo dňa 08.10.2014 doručené Advokátskej kancelárii JUDr. Milana Szőllőssyho, ktorý zastupoval
poškodenú W. N., Uplatnenie postihu voči žalovanému v 1. rade zo dňa 15.08.2014, Uplatnenie postihu
voči žalovanému v 1. rade zo dňa 11.03.2015, Uplatnenie postihu voči žalovanému v 2. rade zo dňa
11.03.2015, Uplatnenie postihu voči žalovanému v 2. rade zo dňa 15.08.2014, Uplatnenie postihu
voči žalovanému v 1. rade zo dňa 07.11.2014, Uplatnenie postihu voči žalovanému v 2. rade zo dňa

02.02.2015, Uplatnenie postihu voči žalovanému v 1. rade zo dňa 02.02.2015, Uplatnenie postihu
voči žalovanému v 2. rade zo dňa 07.11.2014, Uplatnenie postihu voči žalovanému v 2. rade zo dňa
09.07.2014, Uplatnenie postihu voči žalovanému v 1. rade zo dňa 09.07.2014, Uplatnenie postihu vočižalovanému v 2. rade zo dňa 07.05.2014, Sprievodný list k oznámeniu poškodeného o poistnej udalosti
zo dňa 05.09.2013.

13.Žalovaný v 1.a 2. rade na podporu svojich tvrdení použili ako prostriedky svojej procesnej obrany
nasledovné dôkazy: Rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 3Co/9/2016-103 zo dňa 04.10.2016,
Lekárske správy o zdravotnom stave W. N..

14.Nie je medzi stranami sporné, že dňa 21.06.2013 došlo ku vzniku žalobcom popísanej škodovej

udalosti a že táto bola nahlásená žalobcovi až dňa 04.09.2013.

15.Spornou zostala skutočnosť, či žalobcovi vznikol nárok na náhradu poistného plnenia voči žalovaným
v 1. a 2. rade a ak áno, v akej výške.

16.Zo sprievodného listu k oznámeniu poškodeného o poistnej udalosti zo dňa 05.09.2013 podpísaného

žalovaným v 2. rade súd zistil, že tento sa ospravedlnil za oneskorené nahlásenie poistnej udalosti s
poukazom na to, že v deň nehody došlo k ťažkému poškodeniu zdravia veľmi blízkej osoby, ktoré malo
na neho ako vinníka nehody traumatizujúce následky. Keďže nedošlo k žiadnej škode na majetku, t.j.
na vozidlách zúčastnených na nehode, v tom čase si neuvedomil, že je potrebné nahlásiť aj škodu na
zdraví, preto žiadal o prihliadnutie na uvedené okolnosti. Zároveň čestne prehlásil, že oneskoreným

nahlásením nedošlo k zvýšenému rozsahu škody ani k žiadnemu prípadnému súdnemu sporu.

17.Podľa čl. 2 ods. 2 CSP právna istota je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho
spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít; ak takej
ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude

rozhodnutý spravodlivo.

18.Podľa ust. § 2 písm. f) zák. č. 381/2001 Z.z. na účely tohto zákona sa rozumie poisteným ten, na
koho sa vzťahuje poistenie zodpovednosti.

19.Podľa ust. § 4 ods. 1 zák. č. 381/2001 Z.z. poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto
zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve.

20.Podľa ust. § 10 ods. 1 písm. a) zák. č. 381/2001 Z.z. poistený je povinný písomne oznámiť
poisťovateľovi vznik škodovej udalosti do 15 dní po jej vzniku, ak vznikla na území Slovenskej republiky.

21.Podľa ust. § 12 ods. 1 písm. g) zák. č. 381/2001 Z.z. poisťovateľ má proti poistníko-vi nárok
na náhradu poistného plnenia alebo jeho časti, ktoré za neho vyplatil z dôvodu škody spôsobenej
prevádzkou motorového vozidla, ak g) spôsobil škodu motorovým vozidlom a bez dôvodov hodných
osobitného zreteľa porušil povinnosti podľa § 10 ods. 1 až 4.

22.Podľa ust. § 12 ods. 2 písm. g) zák. č. 381/2001 Z.z. poisťovateľ má proti poistenému, ktorý nie je
poistníkom, nárok na náhradu poistného plnenia alebo jeho časti, ktoré za neho vyplatil z dôvodu škody
spôsobenej prevádzkou motorového vozidla, ak g) spôsobil škodu motorovým vozidlom a bez dôvodov
hodných osobitného zreteľa porušil povinnosti podľa § 10 ods. 1 až 4.

23.Podľa ust. § 420 Občianskeho zákonníka: (1) Každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti. (2) Škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď bola
spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za škodu takto
spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov

nie je tým dotknutá. (3) Zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.

24.Podľa ust. § 427 Občianskeho zákonníka: (1) Fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu
zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky. (2) Rovnako zodpovedá aj iný
prevádzateľ motorového vozidla, motorového plavidla, ako aj prevádzateľ lietadla.

25.Podľa ust. § 517 Občianskeho zákonníka: (1) Dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v
omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo
od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať ajlen jednotlivých plnení. (2) Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať
od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z
omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. (3) Ak

ide o omeškanie s plnením veci, zodpovedá dlžník za jej stratu, poškodenie alebo zničenie, ibaže by
k tejto škode došlo aj inak.

26.Podľa ust. § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. v platnom znení výška úrokov z omeškania je o
päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky 2) platná k

prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

27.Vykonaným dokazovaním bolo súdu preukázané, že žalobcaažalovanýv1.radeuzatvorilipoistnú
zmluvu povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového
vozidla. Poistené bolo aj motorové vozidlo žalovaného v 1. rade FIAT DUCATO s evid. č. W.. Nebolo
medzi stranami sporné, že dňa 21.06.2013 došlo ku škodovej udalosti tak, že žalovaný v 2. rade

zaparkoval motorové vozidlo typu FIAT DUCATO pred garážami na ul. Turgenevovej, pričom ho
dostatočne nezabezpečil, dôsledkom čoho došlo k samovoľnému pohybu vozidla a jeho predná časť
pritlačila chodkyňu p. W. N., bytom O. X, XXX XX W. (ďalej len poškodená) o druhé vozidlo a došlo k jej
zraneniu. Žalobca vyplatil spoločnosti Dôvera zdravotná poisťovňa, a.s. poistné plnenie za poisteného
predstavujúce náklady zdravotnej starostlivosti vo výške 3 503,90 EUR, Sociálnej poisťovni poistné

plnenie predstavujúce náhradu nemocenských dávok vyplatených poškodenej vo výške 1 142 EUR
a poškodenej náhradu škody titulom bolestného vo výške 4 669 EUR. Spolu žalobca vyplatil poistné
plnenie vo výške 9 314,90 EUR. K oznámeniu poistnej udalosti žalobcovi zo strany žalovaných až dňa
04.09.2013. Žalovaní v 1. a 2. rade nenahlásili žalobcovi vznik škodovej udalosti včas (v lehote do 15 dní
po jej vzniku), čím porušili svoju povinnosť vyplývajúcu zo zákona (§ 10 ods. 1 písm. a) zák. č. 381/2001

Z.z.). Na základe porušenia povinnosti zo strany žalovaných bez dôvodov hodných osobitného zreteľa,
žalobcovi vznikol nárok na náhradu poistného plnenia alebo jeho časti, ktoré za nich vyplatil z dôvodu
škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla (§ 12 ods. 1 písm. g) a § 12 ods. 2 písm. g) zák.
č. 381/2001 Z.z.).

28.Žalobca si uplatnil nárok len na úhradu časti poistného plnenia vo výške 2 794,47 EUR s poukazom
na závažnosť porušenia povinnosti. Uplatnil si tiež nárok na úroky z omeškania vo výške 5,25% ročne
zo sumy 1 393,77 EUR od 01.06.2014 do zaplatenia a úroky z omeškania vo výške 5,05% ročne zo
sumy 1 400,70 EUR od 01.12.2014 do zaplatenia.

29.Obrana žalovaného v 1. rade vo vzťahu k oneskorenému ohláseniu škodovej udalosti bola založená
na tom, že o predmetnej udalosti sa dozvedel len niekoľko dní pred doručením oznámenia žalobcovi,
nakoľko len v tom období bol žalovaným v 2. rade informovaný o týchto skutočnostiach. Súd neuveril
týmto tvrdeniam, nakoľko vyššie uvedená skutočnosť nebola žalobcovi oznámená v čase doručenia
oznámenia o poistnej udalosti. Uviedol ju až štatutárny zástupca žalovaného v 1. rade vo svojej výpovedi

pred súdom. Súd mal za to, že žalovaným v 1. rade uvedený dôvod nie je dôvodom hodným osobitného
zreteľa vo vzťahu k porušeniu povinnosti včas oznámiť vznik škodovej udalosti.

30.Súd mal za to, že ani dôvody oneskoreného oznámenia škodovej udalosti uvedené žalovaným v
2. rade v liste zo dňa 05.09.2013, nie sú dôvodmi hodnými osobitného zreteľa vo vzťahu k porušeniu

povinnosti včas oznámiť vznik škodovej udalosti. Takýmito dôvodmi by boli zdravotné problémy
žalovaného v 2. rade a nie jeho blízkej osoby. Súd nespochybňuje nepriaznivú životnú situáciu, v
ktorej sa ocitol žalovaný v 2. rade v súvislosti s ujmou na zdraví, ktorú pri poistnej udalosti utrpela
jeho družka. Nešlo však o okolnosti, ktoré by mu znemožňovali riadne splnenie zákonných povinností
spojenýchsovznikompoistnejudalosti.„Zľahčovanie“zákonnéhozáväzkujemožnéibazavýnimočných

okolností, ktoré však v danom prípade nenastali. Žalovaný v 2. rade navyše uviedol, že si v tom čase
ani neuvedomil, že je potrebné nahlásiť poisťovni aj škodu na zdraví, nielen škodu na majetku. Už v
rímskom práve bola prijatá zásada ignorantia iuris non excusat, ktorá znamená, že neznalosť zákona
nikoho neospravedlňuje a nevyviňuje z právnej zodpovednosti za jeho porušenie. Vzhľadom na uvedené
považoval obranu žalovaných za neopodstatnenú.

31.Vo vzťahu k žalovanými predloženým rozsudkom Krajského súdu v Prešove a k prihliadnutiu na
zásadu proporcionality je potrebné uviesť, že predmetný rozsudok je ojedinelým rozhodnutím, ktoréje v rozpore s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít - s ustálenou judikatúrou
Najvyššieho súdu SR (čl. 2 ods. 2 CSP).

32.Súd dáva do pozornosti zásadu, ktorá platila už v rímskom práve, podľa ktorej „vigilantibus iura
scripta sunt" t. j. „práva patria len bdelým" (pozorným, ostražitým, opatrným, starostlivým), teda tým,
ktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv a ktorí svoje procesné oprávnenia uplatňujú
včas a s dostatočnou starostlivosťou a predvídavosťou. V slobodnej spoločnosti je totiž predovšetkým
vecou nositeľov práv, aby svoje práva bránili a starali sa o ne, inak ich podcenením či zanedbaním

môžu strácať svoje práva majetkové, osobné, satisfakčné a pod.. To platí obdobne aj o využívaní
zákonných procesných ustanovení včítane využitia možnosti podania opravných prostriedkov (citované
z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Sžf 65/2011).

33.Ak žalovaní pri realizácii svojich práv a povinností z povinného zmluvného poistenia nekonali
s náležitou obozretnosťou, dobrovoľne sa vystavili riziku, ktoré tak museli znášať. Žalobca mal

právo uplatňovať regresný nárok a jeho vyčíslenie zodpovedalo vzniknutej situácii. Určenie rozsahu
daného plnenia malo vyjadriť charakter porušenia povinnosti. Náhrada, na ktorú mal poisťovateľ právo,
vyjadrovala aj určitý majetkový postih poisteného za to, že nesplnil svoju povinnosť uloženú v § 10 ods.
1 zákona č. 381/2001 Z. z.. V tomto zmysle je uplatnenie práva poisťovateľa na náhradu poistného
plnenia podľa § 12 ods. 1 písm. g) a § 12 ods. 2 písm. g) zákona č. 381/2001 Z. z. opodstatnené

a nepriečiace sa dobrým mravom aj v prípade, že poisťovateľ získal postačujúce údaje potrebné pre
poskytnutie poistného plnenia (už) z oznámenia poškodeného alebo zo záznamu o vyšetrení dopravnej
nehody, teda aj v prípade, že nesplnenie oznamovacej povinnosti poisteným neviedlo k podstatnejšiemu
sťaženiu činnosti poisťovateľa pri poskytovaní poistného plnenia poškodenému (rozsudok Najvyššieho
súdu SR 3Cdo/257/2009).

34.Výška úrokov z omeškania je v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami. Žalobca však
nepreukázal súdu doručenie výziev na úhradu dlhu žalovaným v 1. a 2. rade, preto súd dospel k záveru,
že títo sa dostali do omeškania so zaplatením dlhu až 18.03.2017, teda dňom nasledujúcim po doručení
platobného rozkazu spolu so žalobou žalovanému v 2. rade, ktorí prevzal platobný rozkaz neskôr ako

žalovaný v 1. rade.

35.Na základe uvedeného a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd dospel k záveru,
že žaloba je v časti o zaplatenie 2 794,47 EUR, úroku z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 2
794,47 EUR od 18.03.2017 do zaplatenia skutkovo a právne dôvodná, preto jej v tejto časti vyhovel.

36.Nakoľko žalovaní v 1. a 2. rade netvoria v danom prípade nerozlučné spoločenstvo, preto ich súd
nezaviazal na plnenie spoločne a nerozdielne.

37.Vzhľadom na to, že žalobca nepreukázal súdu doručenie výziev na úhradu dlhu, resp. „doručenie

uplatnení postihu“ žalovaným v 1. a 2. rade, súd žalobu v prevyšujúcej časti zamietol.

38.Podľa ust. § 255 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak
mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví,
že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

39.Podľa ust. § 262 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Ak súd
rozhoduje čiastočným rozsudkom alebo medzitýmnym roz-

sudkom, môže rozhodnúť, že o trovách konania bude rozhodnuté v rozsudku, ktorým rozhodne o
všetkých uplatnených procesných nárokoch alebo o celom uplatnenom procesnom nároku.

40.Nakoľko žalobca mal v konaní neúspech len v pomerne nepatrnej časti (v ne-priznanej časti úrokov
z omeškania, ktoré nemajú vplyv na vyčíslenie trov konania), súd mu priznal voči žalovaným v 1. a 2.

rade náhradu trov konania vo rozsahu 100%.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno
podať do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Košice I.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh). ( § 363 CSP )

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo

k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na

zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie
prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky

procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj

tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré
predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v
odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej
( § 365 ods. 2 CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a
dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania
(§365 ods. 3 CSP).