Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 14. január 2019

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 4T/8/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1118010468
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 01. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Branislav Harabin

ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2019:1118010468.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I v konaní pred samosudcom JUDr. Branislavom Harabinom, v trestnej veci

obžalovaného G. W., pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 odsek 1, odsek 2 písmeno b/
Trestného zákona s poukazom na § 139 odsek 1 písmeno c/ a iné, na hlavnom pojednávaní konanom
14. 1. 2019 v Bratislave, takto

r o z h o d o l :

r o z h o d o l

Obžalovaný

G. W. narodený 7. 3. XXXX v N., trvale bytom N. - A., toho času v ÚVV a ÚVTOS Bratislava,

s a u z n á v a v i n n ý m, ž e

v bode 1/

dňa 5. 1. 2018 v čase 21:00 hod. zo svojho mobilného telefónu zaslal na mobilný telefón svojej bývalej

družke poškodenej V. O., ktorá sa nachádzala v byte na F. XXv N. správu V znení „ty v živote nebudeš
slobodna a ma neser lebo teraz dojdem tam a dopichám ta jak sviňu ta rozrežem ty nikdy nebudeš
slobodná“, čím vzbudil u poškodenej dôvodnú obavu o svoj život a

v bode 2/

dňa 26. 1. 2018 v čase o 19.30 hod. v Bratislave na rohu ulíc Námestie SNP a Obchodnej ulice napadol
poškodenú V. O. a to tak, že potom ako sa stretli a začali sa rozprávať o sexe, ktorý poškodená s

obvineným odmietala, začal byť obvinený agresívny, kričal že ju zabije a potom ako videl že poškodená
volá na č. 158 ju chytil, vytrhol jej mobilný telefón z ruky, hodil ho o zem, dal jej dve rany päsťou do
tváre, následkom čoho poškodená spadla na zem a keď bola poškodená na zemi, držal ju za vlasy, ťahal
za ne, kopal do hlavy, následne obvineného zastavil okoloidúci a poškodená utiekla z miesta preč, čím
týmto konaním jej podľa lekárskej správy spôsobil opuch a odreniny nad lícnou kosťou vľavo a odreninu
na čele vpravo,

t e d a

v bode 1/

inému sa vyhrážal smrťou, ťažkou ujmou na zdraví takým spôsobom, že to môže vzbudiť dôvodnú obavu
a čin spáchal na chránenej osobe (blízkej osobe),

v bode 2/dopustil sa slovne a fyzicky, na mieste verejnosti prístupnom hrubej neslušnosti a výtržnosti tým, že
napadol iného,

č í m s p á c h a l

v bode 1/

prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 odsek 1, odsek 2 písmeno b) Trestného zákona s

poukazom na § 139 odsek 1 písmeno c) Trestného zákona a

v bode 2/

prečin výtržníctva podľa § 364 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona.

Za to sa
o d s u d z u j e

Podľa § 360 odsek 2 Trestného zákona s použitím § 38 odsek 2, odsek 4, § 37 písmeno h/, m/, Trestného

zákona, na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 18 (osemnásť) mesiacov.

Podľa § 48 odsek 2 písmeno a/ Trestného zákona súd obvineného pre výkon uloženého trestu odňatia
slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 73 odsek 2 pi´smeno c), písmeno d) Trestného zákona súd obvinenému ukladá ochranné
protialkoholické a protitoxikomanické liečenie.

Podľa § 74 odsek 1 Trestného zákona sa ochranné liečenie sa vykoná ambulantnou formou.

Podľa § 288 odsek 1 Trestného poriadku súd odkazuje poškodenú V. O. nar. XX. 1. 1981, trvale bytom
Mlynarovičova, Bratislava s nárokom na náhradu škody na civilný proces.

o d ô v o d n e n i e :

O d ô v o d n e n i e

Z. na hlavnom pojednávaní vypočul obžalovaného G. W., poškodenú V. O. a svedkyne Z. a S.
O., ktorí vypovedali tak, ako je uvedené v zápisniciach o hlavnom pojednávaní. Ďalej súd prečítal
znalecký posudok vypracovaný znalkyňou O.. W. O., prehral obrazový záznam z kamier Mestskej polície
Bratislava (Hurbanovo námestie) z 26. 1. 2018 v čase od 19:00 hod do 19:45 hod. a prečítal opis

citovaného kamerového záznamu vrátane fotodokumentácie, textovú komunikáciu zaznamenanú na
fotografii z č.l. 76, lekársku správu z 26. 1. 2018, lekárske potvrdenie z 26. 1. 2018, výpis z evidencie
priestupkov a odpis registra trestov obžalovaného, pričom zistil a ustálil skutkový stav tak ako je uvedený
vo výrokovej časti tohto rozsudku.

K výroku o vine a k právnej kvalifikácii skutku pod bodom 1/:

Vyhodnotením dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní, súd zistil a ustálil, že je nepochybné, že
obžalovaný poslal zo svojho mobilu poškodenej správu s textom: „ty v živote nebudeš slobodna a ma
neser lebo teraz dojdem tam a dopichám ta jak sviňu ta rozrežem ty nikdy nebudeš slobodná“. Súd to

opiera najmä o výpovede poškodenej a mladistvej svedkyne Z. O. (dcéry poškodenej a obžalovaného),
ale aj o výpoveď samotného obžalovaného a rovnako o dôležitú fotografiu textovej komunikácie
predloženú svedkyňou Z. O. orgánom činným v trestnom konaní, kde je jasne zaznamenaný text
výhražnej správy, ktorú poslal obžalovaný poškodenej. Komunikácia zaznamenaná na fotografii bola na
hlavnom pojednávaní prečítaná, pričom žiadna z procesných strán, ani obžalovaný sa k nej nevyjadrili

a nerozporovali ju. Obžalovaný na hlavnom pojednávaní uviedol, že si nepamätá dosť vecí, možnov amoku uvedenú správu napísal, nepopiera to, nechce sa vyhovárať, ale nepamätá si. Dodal, že
pochybuje, že niekto iný by ju napísal miesto neho. Bolo to možno z dôvodu, že družka mu utekala,
fetovala brala alkohol, bol sám na deti, aj na sviatky, staral sa o ne sám. V tom čase bol psychiatrický

pacient a bral silné lieky.

Poškodená vo svojej svedeckej výpovedi na hlavnom pojednávaní konštatovala, že je pravda, že jej
prišla citovaná správa, kde sa jej obžalovaný vyhrážal dopichaním, dorezaním, že nebude slobodná,
pričom po tejto správe mala strach o život. Dodala, že výhražné správy boli pravidelné.

Vina obžalovaného zo spáchania skutku v bode 1 ďalej vyplýva aj z výpovede svedkyne Z. O., ktorá na
hlavnom pojednávaní potvrdila, že predmetnú sms správu, ktorou sa otec vyhrážal mame (aj keď si už
nepamätala presne jej obsah) predložila vyšetrovateľovi pri výpovedi na polícii potom ako jej ju mama
preposlala. Tendencia obžalovaného posielať výhražné správy vyplýva aj z tvrdenia svedkyne, že aj jej,
ako dcére, posielal sms správy ako mame ublíži, poslal jej aj fotky ako mamine veci dotrhal s nožom a

že mamu tiež takto dotrhá, keď sa nevráti. Často sa jej vyhrážal, aby prišla domov lebo bude zle.

Z uvedeného je zrejmé, že obžalovaný sa poškodenej obdobným spôsobom vyhrážal už viackrát,
otázkou ostáva len rozsah a intenzita predchádzajúcich vyhrážok. Jeho správanie, ale malo evidentne
stupňujúcu tendenciu, keďže vyhrážkou, ktorá je predmetom skutku v bode 1 sa jej vyhrážal až smrťou

resp. ťažkou ujmou na zdraví. Práve opakujúce a znásobujúce sa vyhrážky mohli a aj vzbudili u
poškodenej dôvodnú obavu, že obžalovaný ich naplní.

Text výhražnej správy jednoznačne vyplýva z prečítanej textovej komunikácie (zaznamenanej na
fotografii), je pomerne závažného významu a obžalovaný sa sám priznal, že mohol takúto správu v

amoku poslať poškodenej, pričom uviedol, že pochybuje, že by ju písal niekto iný namiesto neho.

Súd následnú obranu obžalovaného (prednesenú na ďalšom hlavnom pojednávaní až po jeho výpovedi)
o tom, že poškodená klame, vymýšľa si, že žiadnu takú správu jej neposlal a že správu si určite poslala
poškodená sama z jeho mobilu považuje súd za účelové a neopodstatnené fabulácie obžalovaného

rozporné s vykonaným dokazovaním práve aj v kontexte jeho vlastnej výpovede z predchádzajúceho
hlavného pojednávania, kde sám potvrdil, že mohol takú správu odoslať v amoku, nechcel sa vyhovárať
a nepoprel to. Načrtnuté poukazuje aj na nedôveryhodnosť jeho vlastných tvrdení, keďže si vzájomne
odporujú.

K argumentu obhajcu súd uvádza, že správa obžalovaného u poškodenej vyvolala pocit
bezprostredného ohrozenia práve aj v kontexte dlhodobejších predchádzajúcich vyhrážok a spôsobe
komunikácie medzi obžalovaným a poškodenou. Poškodená vypovedala, že už v minulosti z viacerých
smssprávobžalovanéhomalaobavyoseba,aleztejtokonkrétnejmalaurčitestrachoživot.Skutočnosť,
že poškodená dovtedy neriešila správanie obžalovaného trestnoprávnymi prostriedkami neznamená,

že je povinná takéto správanie tolerovať aj naďalej a že by to akokoľvek znižovalo bezprostrednosť
vzbudenia dôvodnej obavy z vyhrážok prednesených obžalovaným poškodenej v správe, ktorá je
predmetom skutku pod bodom 1/.

Súd následne pristúpil k skúmaniu, či takto zistený a ustálený skutok, ktorého sa dopustil obžalovaný,

bol aj obžalovaným zavinený. Obžalovaný v tomto prípade podľa súdu naplnil všetky zákonné znaky
skutkovej podstaty žalovaného prečinu v bode 1/ (správne v obžalobe kvalifikovaný ako nebezpečné
vyhrážanie podľa § 360 odsek 1, odsek 2 písmeno b) Trestného zákona s poukazom na § 139
odsek 1 písmeno c) Trestného zákona). Bolo preukázané, že správu s uvedeným textom odoslal
poškodenej obžalovaný, čo nie je možné urobiť „omylom“, „náhodou“ či „neúmyselne“, z čoho bez

ďalšieho evidentne vyplýva priamy úmysel páchateľa vyvolať po odoslaní správy u poškodenej pocit
strachu z prezentovaných vyhrážok, k čomu aj došlo (vzbudil dôvodnú obavu o život resp. zdravie
poškodenej), čím naplnil znaky skutkovej podstaty tohto trestného činu. Súd ďalej konštatuje, že došlo
aj k naplneniu kvalifikačného znaku (odsek 2 písmeno b) § 360 Tr. zák. - na chránenej osobe - na blízkej
osobe). Poškodená vo svojej výpovedi síce uviedla, že v čase skutkov už nežila s obžalovaným, netvorili

spolu pár už asi pol roka predtým, avšak dodala, že s ním žila asi 20 rokov, od svojich 16 rokov a majú
spolu tri deti. Je teda evidentné aj s poukazom na dĺžku predchádzajúceho spolužitia, na relatívne krátky
čas od rozchodu (cca. pol rok), ale najmä na 3 spoločné deti, že obžalovaný a poškodená sú si stále
vzájomne osoby blízke. Potvrdzuje to aj ustanovenie § 127 ods. 4 Tr. zák., kde sa konštatuje, že blízkouosobou sa na účely aj trestného činu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 2 Tr. zák. rozumie
okrem iných aj bývalý druh.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd uznal obžalovaného vinným aj z prečinu prečin nebezpečného
vyhrážania podľa § 360 odsek 1, odsek 2 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 139 odsek 1
písm. c) Trestného zákona (skutok pod bodom 1).

K výroku o vine a k právnej kvalifikácii skutku pod bodom 2/:

Vyhodnotením dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní, súd zistil a ustálil, že je nepochybné, že
obžalovaný slovne aj fyzicky napadol poškodenú na mieste verejnosti prístupnom. Účastníkmi konfliktu
boli len obžalovaný a poškodená, pričom každý opísal priebeh ich stretnutia a následný konflikt z 26.
1. 2018 iným spôsobom. Súd však upriamuje pozornosť na ne/dôveryhodnosť výpovede obžalovaného

ako aj jeho argumentácie prednášanej počas hlavných pojednávaní, kedy napríklad ku skutku v bode 1/
raz vypovedal, že mohol takú správu napísať aj on a pochybuje, že niekto iný by ju napísal miesto neho
a inokedy konštatoval, že on nič nenapísal, ale práve poškodená si sama odoslala predmetnú správu
z jeho mobilu na svoj. Obžalovaný sa môže počas celého konania brániť ako uzná za vhodné a môže
dokonca aj klamať, ide o jeho výsostné právo. Avšak je následne na vyhodnotení súdu, či jeho tvrdeniam

a argumentom v kontexte celého vykonaného dokazovania uverí alebo nie. Načrtnuté rozpory, prítomné
vo vyjadreniach obžalovaného, znižujú jeho dôveryhodnosť a pravdivosť ním uvádzaných skutočností.

Súd ustálil priebeh skutku pod bodom 2/ tak ako je uvedený vo výroku rozsudku a tým aj vinu
obžalovaného z jeho spáchania najmä z výpovede poškodenej, ktorá popísala ako sa skutok stal.

Uviedla, že s obžalovaným sa stretli v reštaurácií na Námestí SNP v Bratislave, dlhšie sa nevideli, asi
mesiac. Debatovali, na čo sa jej obžalovaný znovu začal pýtať žiarlivostné otázky, s kým sa stretáva,
čo robí a robil jej výčitky a scény. Nasledovala hádka, ponižovanie a bitka. Päsťami ju udieral do tváre,
zhodil ju, spadla na zem, ťahal ju aj po zemi, až okoloidúci ho zastavili. Spôsobil jej opuchy, odreniny
a škrabance. Fyzicky nešlo o závažne poranenia, ale psychická ujma bola o to väčšia. Stalo sa to na

mieste,kdesakrížiaelektričkynaul.ObchodnejaNámestiaSNP.Potomsajejpodariloujsťaišladomov,
kde zavolala políciu. Tí jej povedali, aby najprv šla na pohotovosť, a následne podala trestné oznámenie.

Vinu obžalovaného potvrdzuje aj prehratý obrazový záznam z kamier Mestskej polície Bratislava
(Hurbanovo námestie) z 26. 1. 2018 v čase od 19:00 hod do 19:45 hod. a prečítaný opisu citovaného

kamerového záznamu vrátane fotodokumentácie. Zo záznamu síce nie je možné s úplnou istotou
identifikovať obžalovaného ako páchateľa a poškodenú ako obeť napadnutia, avšak v opise (analýze)
citovaného kamerového záznamu + fotodokumentácia (č.l. 104 - 107) sa konštatuje, že poškodená je
V. O. a páchateľom je G. W.. Priebeh útoku páchateľa (muža) na obeť (ženu) zachyteného na zázname
rovnako korešponduje s výpoveďou poškodenej, akým spôsobom ju mal obžalovaný napadnúť a aj s

miestom napadnutia (tam kde sa krížia električky na ul. Obchodnej a Námestí SNP), čo súhlasí so
záznamom.

Nakoniec aj sám obžalovaný potvrdil, že poškodenú udrel, ale z iného dôvodu („udrel som ju až po tom,
ako začala byť násilná, keď som jej odmietol zabezpečiť drogy“) a namietal, že by asi nebol schopný

kopať ju do hlavy, udierať päsťou do tváre a podobné agresívne správanie. Uvedené nekoreluje so
záverečnou rečou obhajcu, že poškodená mala len zneužiť to, že videla na ulici inú bitku, pritom, ale
obžalovaný priznal, že ju udrel. Rozporoval aj miesto konfliktu, mal sa s poškodenou hádať na inom
mieste a to za rohom pred podnikom Coco Loco. Ním tvrdené miesto je však neďaleko, resp. veľmi
blízko od skutočného miesta konfliktu a možno uzavrieť, že obžalovaný potvrdil existenciu konfliktu,

pričom v otázke presného miesta, kde sa stal, sa súd priklonil k výpovedi poškodenej (vyhodnotenej ako
dôveryhodnejšia od obžalovaného), potvrdenej kamerovým záznamom.

Zranenia poškodenej vyplývajúce z lekárskej správy z 26. 1. 2019 (ošetrená o 22:39) a z lekárskeho
potvrdenia z rovnakého dátumu (č.l. 82 - 84) tiež potvrdzujú priebeh skutku ako opísala poškodená

a že jej ich spôsobil obžalovaný. V lekárskej správe úrazový chirurg konštatuje, že u poškodenej
diagnostikoval drobnú exkoriáciu asi 1cm2 F vpravo, opuch a exkoriáciu 3x1 cm vľavo nad arcus
zyygomaticis, kde bolestivosť. V lekárskom potvrdení rovnaký chirurg v časti objektívny nález pacienta
(poškodeného) uviedol: opuch, odrenina nad lícnou kosťou vľavo, odrenina na čele vpravo a dodal,že objektívny nález zodpovedá mechanizmu úrazu podľa údajov od pacienta. Aj z týchto podporných
dôkazov súd vychádzal pri rozhodnutí o uznaní viny obžalovaného zo spáchania skutku pod bodom 2/
nakoľko potvrdzujú verziu poškodenej, že ju napadol obžalovaný a spôsobil jej ľahké zranenie.

Svedkyne Z. O. a S. O. vo svojich výpovediach zhodne uviedli, že neboli priamymi účastníčkami konfliktu
z 26. 1. 2018, ktorý je predmetom skutku pod bodom 2/ a osobne ho nevideli. Obe rôzne opisovali
situáciu v rodine, problémy a nezhody medzi rodičmi a nedostatky tak obžalovaného ako aj poškodenej.
Tieto informácie však neboli relevantné pre posúdenie otázky viny obžalovaného za skutok pod bodom

2 a súd na ne preto v tejto časti neprihliadal.

Na základe uvedených argumentov, ako aj čiastočného priznania obžalovaného, že udrel poškodenú,
súd ustálil, že obžalovaný sa dopustil aj skutku pod bodom 2/ tak ako je uvedené vo výroku tohto
rozsudku. Záverom súd dodáva, že sa nestotožnil s argumentom obhajcu, že ide len o tvrdenie proti
tvrdeniu. Je pravda, že nik okrem obžalovaného a poškodenej o skutku pod bodom 2/ ako priamy

pozorovateľ nevypovedal, avšak vinu obžalovaného súd opiera aj o iné, vyššie rozobraté vykonané
dôkazy.

S poukazom na citované argumenty a úvahy súd konštatuje, že skutok uvedený vo výroku rozsudku pod
bodom 2/ sa nepochybne stal, spáchal ho obžalovaný a v kontexte právnej kvalifikácie ho vyhodnotil

ako prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zák., ktorého znaky skutkovej podstaty napĺňa.
Mimo akékoľvek rozumné pochybnosti bolo preukázané, že obžalovaný napadol poškodenú slovne
ako aj ranami päsťou do tváre, zhodil ju, spadla na zem a ťahal ju aj po zemi, pričom jej spôsobil
ľahké zranenie, ktorého napadnutia (výtržnosti a hrubej neslušnosti) sa dopustil na mieste verejnosti
prístupnom - v centre hlavného mesta SR, kde sa kríži električková trať z Obchodnej ulice s traťou z

Námestia SNP, ktoré miesto je verejnosti prístupné bežne denne aj v noci bez obmedzení a navyše ide
o priestor monitorovaný kamerami Mestskej polície, čo len znásobuje fakt, že ide o verejne prístupné
priestranstvo. Súd mal za nepochybne preukázané, že obžalovaný konal s priamym úmyslom porušiť
záujem chránený Trestným zákonom, a to slovne (výčitky, scény, hádka a ponižovanie) a fyzicky (údery,
bitka) na mieste verejnosti prístupnom napadnúť iného. Úmysel obžalovaného teda zahŕňal vedomý a

cielený útok na poškodenú (slovný aj fyzický), pričom mal vedomosť, že sa nachádza v centre mesta
Bratislava, to znamená na mieste verejnosti prístupnom.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd uznal obžalovaného vinným aj z prečinu výtržníctva podľa § 364
odsek 1 písmeno a) Trestného zákona (skutok pod bodom 2).

K výroku o treste a náhrade škody:

Vo všeobecnosti je potrebné skonštatovať, že pri ukladaní trestu musí súd v prvom rade vychádzať
zo závažnosti spáchaného trestného činu. Závažnosť trestného činu určuje sám zákonodarca a to

stanovením rozpätia trestnej sadzby a tým, že jednotlivé trestné činy podľa stanovenej trestnej sadzby a
formy zavinenia zaraďuje medzi prečiny, zločiny, prípadne obzvlášť závažné zločiny. Tomuto zaradeniu
potomzodpovedábuďmožnosťsúduukladaťrôznedruhytrestov(napríkladalternatívnych,nespojených
s odňatím slobody), prípade povinnosť súdu uložiť len trest odňatia slobody.

Primárne súd uvádza, že obžalovaného uznal vinným zo spáchania dvoch trestných činov (prečinov) a
preto mu uložil úhrnný trest odňatia slobody podľa zákonného ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na trestný
čin z nich najprísnejšie trestný, ktorým je v tomto prípade prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360
odsek 1, odsek 2 písm. b) Trestného zákona, nakoľko ma vyššiu dolnú hranicu trestnej sadzby.

Zákonodarca pri citovanom trestnom čine (v druhom odseku) stanovuje trestnú sadzbu v rozpätí šesť
mesiacov až tri roky odňatia slobody. Stanovením rozpätia trestnej sadzby, zaradil zákonodarca tento
trestný čin medzi menej závažné trestné činy, čo možno vyvodiť z toho, že za jeho spáchanie nemusí súd
povinne ukladať trest odňatia slobody (§ 34 ods. 6 Tr. zák. argumentum a contrário). Trestom odňatia
slobody sa tu má na mysli nielen jeho nepodmienečná forma, ale aj prípadné podmienečné odloženie

výkonu trestu odňatia slobody.

Súd však v tomto prípade, s poukazom na § 49 ods. 2 Tr. zák., nemohol ukladať podmienečný trest
odňatia slobody, nakoľko obžalovaný sa skutkov dopustil počas plynutia päť ročnej skúšobnej dobypodmienečného odsúdenia v trestnej veci Okresného súdu Bratislava V, sp. zn. 1T/50/2014, ktorá mu
plynie od 6. 11. 2014 do 6. 11. 2019.

Súd pri ukladaní druhu a výmery trestu zohľadnil to, že obžalovaný má 4 záznamy v odpise registra
trestov, pričom v jednom prípade mu bol uložený aj nepodmienečný trest odňatia slobody, ale je potrebné
dodať, že ten je výrazne staršieho dáta (z r. 1997) a má ho už zahladený. Podstatné v tomto prípade je
však už uvedené jeho posledné odsúdenie, rozsudok Okresného súdu Bratislava V z 5. 11. 2014 sp. zn.
1T/50/2014, ktorým mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 3 roky s podmienečným odkladom

na skúšobnú dobu 5 rokov, ktorá plynie od 6. 11. 2014 do 6. 11. 2019. Skutkov, ktoré sú predmetom
tohto konania sa teda dopustil počas plynutia skúšobnej doby podmienečného odsúdenia v inej trestnej
veci a súd mu preto uložil nepodmienečný trest odňatia slobody. Súd sa zaoberal aj možnosťou uloženia
alternatívnych trestov (peňažný trest, domáce väzenie, trest povinnej práce a podobne), avšak dospel k
záveru, že na naplnenie účelu trestu tieto nebudú postačujúce. Nemožno ich považovať za adekvátne
a primerané najmä vo vzťahu k povahe, závažnosti a spôsobe spáchania skutkov (násilné trestné

činy voči blízkej osobe) ako aj v kontexte osoby obžalovaného, ktorému v páchaní ďalšej trestnej
činnosti nezabránilo ani plynutie skúšobnej doby podmienečného odsúdenia a hrozba jeho premeny na
nepodmienečný trest. Na úseku priestupkov bol obžalovaný postihnutý dva krát.

Súd u obžalovaného vzhliadol dve priťažujúce okolnosti, a to, že spáchal viac trestných činov a bol

už za trestný čin odsúdený (§ 37 písm. h/, m/, Tr. zák.). V zmysle § 38 ods. 2, ods. 4 Tr. zák. došlo k
zvýšeniu dolnej hranice zákonom ustanovenej trestnej sadzby, ktorá po úprave predstavuje rozpätie od
16 mesiacov do 3 rokov.

Napriek tomu, že súd nie je viazaný výrokom z trestného rozkazu (ani o vine ani o treste), prihliadol

na výpovede svedkýň (poškodenej a dcéry Z. O.) z hlavného pojednávania, z ktorých vyplynulo, že
výhražné a agresívne správanie obžalovaného voči poškodenej bolo dlhodobejšie a opakovalo sa, čo
len zvýrazňuje závažnosť skutkov. Z uvedeného dôvodu súd pri určovaní samotnej výšky trestu, na
rozdiel od výšky trestu uloženej trestným rozkazom, pristúpil k uloženiu trestu vyššieho o 2 mesiace, vo
výmere 18 mesiacov, ktorý považuje za primeraný, spravodlivý a zabezpečujúci naplnenie účelu trestu

najmä v tom smere, že bude mať dostatočný vplyv na nápravu obžalovaného a odradí ho od páchania
akejkoľvek ďalšej trestnej činnosti.

Súd obžalovaného zaradil pre výkon uloženého trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu s
minimálnym stupňom stráženia, nakoľko v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu

nebol vo výkone trestu odňatia slobody.

Zo záverov znaleckého posudku vypracovaného znalkyňou O.. W. O. z odvetvia psychiatria, na duševný
stav obžalovaného, vyplýva, že u obvineného bol diagnostikovaný syndróm závislosti na viacerých
návykových látkach (heroín, kokaín), syndróm závislosti od alkoholu, ako aj závislosť od Q.. Ovládacie

a rozpoznávacie schopnosti obvineného boli v čase skutku forenzne nevýznamne znížené a je schopný
chápať zmysel trestného konania. Nie je pre spoločnosť nebezpečný v prípade ak dodržiava abstinenciu
a podriaďuje sa liečbe. Znalkyňa u obvineného navrhla ochrannú ambulantnú protialkoholickú a
protitoxikomanickú liečbu. V kontexte uvedených záverov znaleckého posudku súd obvinenému uložil
aj ochranné protialkoholické a protitoxikomanické liečenie ambulantnou formou.

Pokiaľ ide o uplatnený nárok na náhradu škody vo výške 100,- Eur, poškodená ho žiadnym spôsobom
nezdokladovala a nepreukázala dôvodnosť práve tejto sumy a preto ju súd s nárokom na náhradu škody
odkázal na civilný proces.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia na Okresný
súd Bratislava I. Odvolanie nemôže podať obžalovaný voči výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd
prijal jeho vyhlásenie, že je vinný. V prospech obžalovaného môžu rozsudok odvolaním napadnúť

okrem obžalovaného a prokurátora i príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ,osvojenec, manžel a druh. Poškodený môže odvolaním napadnúť rozsudok pre nesprávnosť výroku o
náhrade škody.

Odvolanie má odkladný účinok okrem prípadu, že rozsudok nadobudol právoplatnosť spôsobom
predpokladaným v § 183 odsek 1 Trestného poriadku. Právne účinne ho nemôžu podať osoby, ktoré
sa tohto práva výslovne vzdali.

V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom odvolanie smeruje a či smeruje aj proti

konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo.