Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 30. november 2016

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 2T/94/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6416010355
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Toma
ECLI: ECLI:SK:OSZH:2016:6416010355.4

Rozhodnutie

Okresný súd Žiar nad Hronom, samosudcom JUDr. Miroslavom Tomom, v trestnej veci proti obžalovanej
K. R., narodenej XX.XX.XXXX Y. K., trvale bytom F., prechodne bytom Ž. X. P., R. XXX/X, okres Ž. X.
P., pekárke, pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 1, odsek 3 písmeno c/ Trestného
zákona číslo 300/2005 Z. z. (ďalej aj len Trestného zákona), na hlavnom pojednávaní konanom v Žiari
nad Hronom dňa 30.11.2016, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaná : K. R., rod. F., narodená XX.XX.XXXX v K., trvale bytom F., okres B. nad P., prechodne
bytom B. nad P., R. XXX/X, zamestnaná v F., s.r.o. so sídlom v Kremnici ako pekárka,
s a u z n á v a v i n n o u , ž e

hoci jej z ustanovenia § 62 a nasledujúcich Zákona o rodine číslo 36/2005 Z. z. v znení neskorších

predpisov vyplýva povinnosť vyživovať svojho syna E. R., narodeného XX.XX.XXXX, pričom táto
povinnosť jej bola deklarovaná aj rozsudkom Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 4P 112/2013 - 21 zo
dňa 22.01.2014, právoplatným dňa 29.01.2014, ktorým bola zaviazaná prispievať na výživu maloletého
E. R., narodeného XX.XX.XXXX, výživným vo výške 80,- eur mesačne, počnúc dňom 01.02.2014, vždy
do 20 - teho dňa v mesiaci vopred k rukám otca E. R., narodeného XX.XX.XXXX, bytom F., C. XXX/XX,

okres B. nad P., pričom E. R. dosiahol dňa 30.06.2014 plnoletosť, avšak obžalovaná si svoju vyživovaciu
povinnosť v mieste trvalého bydliska a na miestach, kde sa zdržiavala riadne a včas neplnila, čím jej na
syna E. R., narodeného XX.XX.XXXX, bytom F., C. XXX/XX, okres B. nad P., za obdobie od júna roku
2015 až do 30.11.2016 vznikol dlh na výživnom vo výške 1.124,76,- eur,

a tohto konania sa dopustila, hoci bola trestným rozkazom Okresného súdu Žiar nad Hronom, sp. zn. 1

T 38/2015 zo dňa 03.03.2015, právoplatným dňa 11.06.2015 odsúdená za prečin zanedbania povinnej
výživy podľa § 207 odsek 1 Trestného zákona k trestu odňatia slobody v trvaní 5 (päť) mesiacov, výkon
ktorého jej bol podmienečne odložený a bola jej určená skúšobná doba v trvaní 15 (pätnásť) mesiacov,

t e d a

- najmenej tri mesiace v období dvoch rokov neplnila úmyselne zákonnú povinnosť vyživovať iného a
čin spáchala, hoci bola v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch za taký čin odsúdená,
-

t ý m s p á c h a l a

- prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 1, odsek 3 písmeno c) Trestného zákona číslo
300/2005 Z. z.a z a t o s a o d s u d z u j e

podľa § 207 odsek 3 Trestného zákona, § 36 písmeno l/, písmeno n/, § 38 odsek, 1, odsek 2, odsek 3
Trestného zákona k trestu odňatia slobody v trvaní 1 (jedného) roka.

Podľa § 48 odsek 2 písmeno a) Trestného zákona súd zaraďuje obžalovanú na výkon trestu odňatia
slobody do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

o d ô v o d n e n i e :

Podkladom pre hlavné pojednávanie vo veci obžalovanej K. R. bola obžaloba prokurátora Okresnej
prokuratúry Žiar nad Hronom podaná na Okresný súd Žiar nad Hronom dňa 29.06.2016 pre trestný čin
zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 1, odsek 3 písmeno c/ Trestného zákona, ktorého sa
mala obžalovaná dopustiť tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Obžalovaná sa na hlavné pojednávanie bez ospravedlnenia neustanovila, a to aj napriek tomu, že
predvolanie riadne prevzala a súčasne bola poučená o právnych následkoch neustanovenia sa, vrátane
možnosti vykonania hlavného pojednávania v jej neprítomnosti podľa § 252 odsek 2 Trestného poriadku.
Súd preto s poukazom na uvedené zákonné ustanovenie vykonal hlavné pojednávanie bez prítomnosti
obžalovanej.

Súd vo veci vykonal dokazovanie prečítaním výpovede obžalovanej z prípravného konania podľa § 258
odsek 4 Trestného poriadku, výsluchom poškodeného - svedka E. R., prečítaním listinných dôkazov
podľa § 269 Trestného poriadku a zistil nasledujúci skutkový a právny stav.

Z prečítanej výpovede obžalovanej K. R. z prípravného konania súd zistil, že spáchanie žalovaného
skutku nepopiera. Obžalovaná uviedla, že vyživovaciu povinnosť voči synovi E. R. si neplnila z dôvodu,
že z dosiahnutého príjmu jej na platenie výživného nezostali žiadne peniaze. Uviedla, že je zamestnaná
v spoločnosti F., s.r.o. so sídlom v Kremnici, kde ako pekárka zarobí od 280,- eur do 380,- eur mesačne,
z ktorého príjmu platí nájom vo výške 180,- eur mesačne, cestovné do práce vo výške 50,- eur mesačne,

stravu vo výške 50,- eur až 60,- eur mesačne a zo zvyšku z príjmu platí výživné svojej dcére H. R.,
narodenej XX.XX.XXXX vo výške 80,- eur mesačne. Uviedla, že si je vedomá svojho dlhu na výživnom
pre syna E. R., vzniknutú situáciu ľutuje, avšak zákonnú vyživovaciu povinnosť nemá z čoho plniť.
Uviedla, že z dôvodu nízkeho zárobku jej banka neposkytne úver a na zaplatenie dlžného výživného jej
nemá kto požičať. Býva v podnájme v B.i nad P., na ulici R. XXX/X, nevlastní žiadne nehnuteľnosti ani

hnuteľné veci vyššej hodnoty. So synom E. R. sa stretáva len náhodne, buď v autobuse, keď cestuje
z nočnej služby a syn ide do školy, alebo sa občasne stretnú v pekárni v F.. Opakovane uviedla, že
neplnenie vyživovacej povinnosti voči synovi E. R. ju mrzí.

Svedok - poškodený E. R., syn obžalovanej, na hlavnom pojednávaní uviedol, že po rozvode rodičov,

obžalovanej a otca E. R., bol rozhodnutím súdu zverený do osobnej starostlivosti otca E. R.. S otcom
býval až do 18. roku svojho veku. Keď si otec našiel priateľku, odišiel bývať k starým rodičom. Ďalej
uviedol, že je študentom 5. ročníka R. odbornej školy obchodu a služieb v B. S obžalovanou sa
nestretáva, nakoľko oňho nejaví žiaden záujem a ani ho nijakým spôsobom nekontaktuje. Obžalovaná
má ešte jedno dieťa - dcéru, ktorá s ňou býva v spoločnej domácnosti. Je to jeho sestra. Ďalej uviedol,

že z úradu práce dostáva náhradné výživné vo výške 80,- eur mesačne. Obžalovaná mu na výživu
neprispieva žiadnou sumou ani iným hmotným plnením. Otec mu na výživu prispieva sumou 100,- eur
mesačne plus platí zameškané výživné vo výške 30,- eur mesačne. K svojim výdavkom poškodený
uviedol, že platí predovšetkým cestovné na autobus do školy vo výške 25,- eur mesačne a študijné
výdavky v sume cca 200,- eur mesačne. Výživné a starostlivosť starých rodičov mu postačuje na pokrytie

jeho nevyhnutných potrieb.

Z rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 4P/112/2013 - 21 zo dňa 22.01.2014 súd zistil, že
v tom čase maloletý E. R. bol na čas po rozvode manželstva obžalovanej K. R. a E. R., narodeného
XX.XX.XXXX zverený do osobnej starostlivosti otca E. R.. Totožným rozsudkom bola obžalovaná

zaviazaná prispievať na výživu poškodeného výživným vo výške 80,- eur mesačne počnúc dňom01.02.2014, vždy do 20. dňa v mesiaci, do rúk otca E. R.. Rozsudok vo výroku o vyživovacej povinnosti
nadobudol právoplatnosť dňa 01.02.2014.

Z prehľadu platenia výživného na poškodeného E. R. ku dňu 22.03.2016 a ku dňu 14.06.2016 vyplýva,
že obžalovaná za mesiace jún 2014 až máj 2015 na výživné nezaplatila žiadnu sumu. V období od júna
2015 do decembra 2015 zaplatila spolu sumu 235,24,- eur, z toho v júni 2015 zaplatila 78,76,- eur, v júli
2015 zaplatila 39,10,- eur, v septembri 2015 zaplatila 41,48,- eur, v októbri 2015 zaplatila 37,96,- eur a
v novembri 2015 zaplatila 37,94,- eur.

Z potvrdenia Strednej odbornej školy obchodu a služieb, so sídlom v B. nad P., E. XXXX zo dňa
31.03.2016 súd zistil, že poškodený je študentom dennej formy štúdia.

Z rozhodnutí Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Štiavnica o poberaní náhradného výživného
zo dňa 22.01.2015, zo dňa 23.02.2015, zo dňa 25.03.2015 a zo dňa 25.02.2016 súd zistil, že poškodený

je počnúc dňom 01.09.2014 poberateľom náhradného výživného. Od 01.01.2016 mu vznikol nárok na
náhradné výživné vo výške 80,- eur mesačne.

Z potvrdenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Štiavnica, agenda služieb pre občana zo
dňa 13.06.2016 vyplynulo, že obžalovaná bola naposledy evidovaná ako uchádzač o zamestnanie v

roku 2011.

Z lustrácie Sociálnej poisťovne zo dňa 13.06.2016 vyplynulo, že obžalovaná je dlhodobo zamestnaná v
spoločnosti F. pričom v období od 01.01.2016 pracuje v predmetnej spoločnosti na dohodu o vykonaní
práce.

Z pracovného posudku zamestnávateľa F., s.r.o., so sídlom F., P. F. XXX/X vyplynulo, že
obžalovaná je zamestnaná na pomocné práce v pekárni, pričom v období august 2015 až december
2015 odpracovala 16 dní a dosiahla príjem vo výške 380,67,- eur a v období január 2016 až apríl 2016
odpracovala 19 dní a dosiahla príjem vo výške 493,14,- eur.

Z ďalších prečítaných listinných dôkazov vyplynulo, že obžalovaná od 01.04.2011 nepoberala prídavky
na deti, rodičovský príspevok, ani dávku v hmotnej núdzi. Rovnako nebola evidovaná ani ako
poberateľka dávok v nezamestnanosti a dôchodkových dávok.

Z ďalších prečítaných listinných dôkazov vyplynulo, že obžalovaná nie je vlastníčkou žiadnych
nehnuteľností na území Slovenskej republiky a rovnako nevlastní žiadne motorové vozidlo.

Na základe vyššie uvedeného, vyhodnotiac všetky vykonané dôkazy podľa svojho vnútorného
presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu, jednotlivo i vo

vzájomných súvislostiach, tak ako to predpokladá ustanovenie § 2 odsek 10 Trestného poriadku, mal
súd priebeh skutku za preukázaný tak, ako je uvedený v skutkovej vete obžaloby.

Z vykonaného dokazovania výsluchom poškodeného E. ako aj listinnými dôkazmi mal súd starostlivo
preukázané, že obžalovaná v rozhodnom období vyživovaciu povinnosť na svoje dieťa - poškodeného

E. R. neplnila. Hoci v období od júna 2015 do decembra 2015 zaplatila na výživné poškodeného spolu
235,24,- eur (platbami v mesiacoch jún 2015, júl 2015, september 2015, október 2015 a november
2015), nič to nemení na skutočnosti, že obžalovaná vyživovaciu povinnosť vo vzťahu k poškodenému v
rozhodnom období riadne neplnila. V neposlednom rade o tom svedčí aj samotná výpoveď obžalovanej
K. R. v prípravnom konaní, kedy sa obžalovaná ku skutku priznala a uviedla, že neplatenia výživného

na poškodeného E. R. si je vedomá ale po uspokojení svojich základných životných potrieb spojených s
výživouabývanímjejnaplatenievýživnéhoužžiadnasumaneostane.Vtejtosúvislostisúdpovažovalza
potrebné dať do pozornosti, že plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť,
ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť (§ 62 odsek 1 Zákona o rodine) a obaja
rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov

(§ 62 odsek 2 prvá veta Zákona o rodine). Navyše výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov
a pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy
výdavkypovinnéhorodiča,ktoréniejenevyhnutnévynaložiť(§62odsek5Zákonaorodine).Obžalovaná
ako osoba právoplatným rozhodnutím súdu zaviazaná plniť vyživovaciu povinnej v určenej sume, sapreto nemôže vyviniť zo žalovaného skutku tvrdeniami o vlastnom nedostatočnom životnom štandarde
a potrebou zaistiť si prednostne svoje vlastné živobytie. Výpoveď poškodeného E. R. súd považoval
za vierohodnú jednak preto, že aj z listinných dôkazov mal súd preukázané, že poškodený poberal

tzv. náhradné výživné, ktoré substituuje nezaplatené výživné povinného rodiča. Obžalovaná má navyše
zabezpečený stály príjem zo zamestnania, preto podľa názoru súdu bolo v jej schopnostiach upraviť
si svoje pomery tak, aby vyživovaciu povinnosť voči poškodenému mohla plniť riadne a včas. Tvrdenú
nepriaznivú životnú situáciu a ľútosť nad vzniknutým dlhom na výživnom obžalovaná ani v priebehu
trestného konania nepremenila na reálnu snahu plniť vyživovaciu povinnosť voči svojmu synovi.

Podľa § 207 odsek 1 Trestného zákona, kto najmenej tri mesiace v období dvoch rokov neplní, čo aj z
nedbanlivosti, zákonnú povinnosť vyživovať alebo zaopatrovať iného, potrestá sa odňatím slobody až
na dva roky.

Podľa § 207 odsek 3 písmeno c) Trestného zákona, odňatím slobody na jeden rok až päť rokov sa

páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 alebo 2, hoci bol v predchádzajúcich dvadsiatich
štyroch mesiacoch za taký čin odsúdený alebo z výkonu trestu odňatia slobody uloženého za taký čin
prepustený.

Na základe vyššie uvedených úvah súd dospel k záveru, že skutok sa stal tak, ako je to uvedené v

skutkovej vete tohto rozsudku a konanie obžalovanej po právnej stránke posúdil ako prečin zanedbania
povinnej výživy podľa § 207 odsek 1, odsek 3 písmeno c) Trestného zákona, keď obžalovaná najmenej
tri mesiace v období dvoch rokov úmyselne neplnila svoju zákonnú povinnosť vyživovať svoje dieťa
- syna E. R. zvereného do osobnej starostlivosti otca E. R., hoci za rovnorodý trestný čin bola
v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch odsúdená (trestným rozkazom Okresného súdu

Okresného súdu Žiar nad Hronom sp. zn. 1 T 38/2015 zo dňa 03.03.2015). Obžalovaná pritom konala
minimálne v nepriamom úmysle podľa § 15 odsek 1 písmeno b) Trestného zákona, pretože vedela,
že svojim konaním môže porušenie alebo ohrozenie záujmu chráneného Trestným zákonom (zákonný
nárok dieťaťa na výživu) spôsobiť, a pre prípad, že ho spôsobí, bola s tým uzrozumená.

Nakoľko od podania obžaloby do vyhlásenia rozsudku uplynula určitá doba, súd s poukazom na §
122 odsek 13 Trestného zákona upravil v skutkovej vete výšku dlžného výživného ku dňu vyhlásenia
tohto rozsudku o bežné výživné, ktoré sa stalo splatným po podaní obžaloby. V čase podania obžaloby
obžalovaná dlžila na výživnom na poškodeného sumu 804,76,- eur, bežné výživné predstavuje sumu
80,- eur mesačne. Od podania obžaloby dňa 29.06.2016 do rozhodnutia súdu uplynuli 4 kalendárne

mesiace, teda obdobie, počas ktorého obžalovaná neplatila výživné sa rozšírilo do 30.11.2016, preto
súd k sume uvedenej v obžalobe pripočítal 4 x 80,- eur. Celková suma dlžného výživného za rozhodné
obdobie od júna roku 2015 až do súčasnej doby 30.11.2016 predstavuje 1.124,76,- eur.

Súd ďalej vykonal dokazovanie aj v súvislosti s výrokom o treste, a to predovšetkým prečítaním

pripojených listinných dôkazov. Z týchto listinných dôkazov mal súd preukázané, že obžalovaná je
zamestnaná v spoločnosti F. s.r.o., so sídlom v F., P. F. XXX/X, IČO: 46 621 032. Zamestnávateľ
ju hodnotí kladne. V registri trestov obžalovanej figurujú dve odsúdenia, a to odsúdenie trestným
rozkazom Okresného súdu Žiar nad Hronom sp. zn. 1 T 38/2015 zo dňa 03.03.2015, právoplatným
dňa 11.06.2015 pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 1 Trestného zákona na trest

odňatia slobody v trvaní 5 mesiacov s určením skúšobnej doby v trvaní 1 rok a 3 mesiace do 11.09.2016
a uložením povinnosti uhradiť zameškané výživné a odsúdenie trestným rozkazom Okresného súdu
Žiar nad Hronom sp. zn. 3 T 111/2015 zo dňa 21.01.2016, právoplatným dňa 12.05.2016 pre prečin
úverového podvodu podľa § 222 odsek 1 Trestného zákona na súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 1
rok a s určením skúšobnej doby v trvaní 2 roky do 11.06.2017. V rámci zásad pre ukladanie súhrnného

trestu bol zrušený výrok o treste uložený obžalovanej trestným rozkazom Okresného súdu Žiar nad
Hronom sp. zn. 1 T 38/2015 zo dňa 03.03.2015. Aktuálnej trestnej činnosti sa obžalovaná dopustila v
skúšobnejdobepodmienečnéhoodsúdenia.Obžalovanánebolapriestupkovoriešená.Zmiestatrvalého
bydliska v Kremnici obžalovaná nie je bližšie hodnotená.

Pokiaľideouloženietrestu,súdvyhodnotilvintenciách§34Trestnéhozákonavspojenís§38Trestného
zákona všetky okolnosti prípadu, ako aj poľahčujúce a priťažujúce okolnosti, prihliadol najmä na spôsob
spáchania činu a jeho následok, zavinenie a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť nápravy.
Súd u obžalovanej zistil poľahčujúcu okolnosť spočívajúcu v priznaní sa k spáchaniu trestného činu ajeho úprimnom oľutovaní (§ 36 písmeno l/ Trestného zákona) a poľahčujúcu okolnosť spočívajúcu v
napomáhaní pri objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom (§ 36 písmeno n/ Trestného zákona).
Nepriťažovalo jej nič. Zároveň súd vychádzal z premisy, že trest má byť vyvážený, aby zabezpečil

náležitú ochranu spoločnosti a prevýchovu páchateľa, pričom súčasne má iných odradiť od páchania
trestných činov a má vyjadrovať morálne odsúdenie páchateľa. Súd po vyhodnotení všetkých vyššie
uvedenýchskutočnostídospelkzáveru,žerepresívnyajpreventívnyúčinoktrestuvzmysleindividuálnej
aj generálnej prevencie zabezpečí v prípade obžalovanej trest odňatia slobody na spodnej hranici
zákonom stanovenej trestnej sadzby vo výmere 1 (jedného) roka. Súd obžalovanej uložil trest odňatia

slobody podľa § 207 odsek 3 Trestného zákona (sadzba 1 až 5 rokov) s použitím § 38 odsek 2 a
odsek 3 Trestného zákona (znížiac hornú hranicu trestnej sadzby o 1/3 - inu s poukazom na prevahu
poľahčujúcich okolností), kedy upravená trestná sadzba za spáchaný trestný čin bola v rozmedzí od 1
roka do 3 rokov a 8 mesiacov.

Súd obžalovanej uložil trest nepodmienečný, nakoľko neboli splnené podmienky podľa § 49 odsek 1

Trestného zákona, keď obžalovaná sa predmetného skutku dopustila v skúšobnej dobe podmienečného
odsúdenia citovaného trestného rozkazu Okresného súdu Žiar nad Hronom sp. zn. 1 T 38/2015 zo
dňa 03.03.2015, a v takom prípade podľa § 49 odsek 2 Trestného zákona súd nemôže páchateľa za
úmyselný trestný čin spáchaný v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia opätovne podmienečne
odsúdiť, teda odložiť výkon trestu odňatia slobody.

Na výkon uloženého trestu súd obžalovanú zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom
stráženia vzhľadom na to, že v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu nebola vo
výkone trestu odňatia slobody, ktorý jej bol uložený za úmyselný trestný čin.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia na Okresný súd Žiar
nad Hronom k sp. zn. 2 T 94/2016. Právo podať odvolanie nemajú tí účastníci konania, ktorí sa svojho
práva vopred výslovne vzdali.