Rozhodnutie Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 24. február 2016

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 10C/1/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5714200058
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 02. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Gazdačková
ECLI: ECLI:SK:OSMT:2016:5714200058.5

Rozhodnutie

Okresný súd Martin samosudkyňou JUDr. Máriou Gazdačkovou v právnej veci žalobcu Q. V., N.. XX.
XX. XXXX, C. A. V., F. XXXX/X proti žalovaným v rade 1/ V. S., T.. V., N.. XX. XX. XXXX, A. V., X. XX a v
rade 2/ Q.Á. V., N.. XX. X. XXXX, A. A. XX, H. XXXXX, B. T. N., v konaní o určenie neplatnosti darovacej
zmluvy a vrátenie daru takto

r o z h o d o l :

Žaloba žalobcu sa v celom rozsahu zamieta.

Žalovaným v rade 1 a 2 sa proti žalobcovi náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou podanou na tunajšom súde dňa 07. 01. 2014 žalobca proti žalovaným v rade 1/ a 2/ navrhoval
určiť darovaciu zmluvu, ktorej vklad bol povolený pod V2860/2003 zo dňa 16. 12. 2003 za neplatnú a
súčasne žiadal vrátiť dar nehnuteľnosť zapísanú na LV č. XXXX pre katastrálne územie W. W. V., Y. V.

P. C. X-J. A. Č.. XX N. X. W. obytného domu číslo súpisné XXXX na ulici F. Č.. Y. X, zapísaný na LV č.
XXX pre katastrálne územie W., vedený ako stavba na parcele č. XXXX/XX a spoluvlastnícky podiel na
spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu v rozsahu 6191/476869-ín žalobcovi a súčasne
sa domáhal náhrady trov konania.

V žalobe žalobca uviedol, že sporný byt dňa 24. 09. 2003 po vzájomnej dohode s manželkou V. V., ktorá

zomrela 17. 02. 2012, matkou žalovaných, darovali žalovaným v rade 1/ a 2/, každému v podiele jedna
polovica. Žalovaní v rade 1/ a 2/ sa však k nemu, ako k jednému z darcov, od úmrtia manželky, teda od
17. 02. 2012 správajú tak, že hrubo porušujú dobré mravy. Vyháňajú ho z bytu, chcú ho umiestniť proti
jeho vôli v domove dôchodcov, vyjadrujú sa o ňom, že je dementný. V čase, keď náhle ochorel a bol
hospitalizovaný v nemocnici v Martine a následne v nemocnici v Trstenej v období od 26. 08. 2012 do 05.
11. 2013, žalovaní bez jeho vedomia odniesli z bytu jeho osobné veci, oblečenie, obuv, posteľné prádlo,

uteráky a zobrali z neho bez jeho súhlasu zlato, šperky po zosnulej manželke, načo nemali žiadny nárok,
hoci žalovaná v rade 1/ tvrdila, že zlato zdedila po matke. V čase, keď jeho manželka bola onkologicky
chorá, sa žalovaní v rade 1/ a 2/ o ňu nestarali a celá starostlivosť o chorú manželku bola len na
ňom. Žalovaná v rade 1/ počas hospitalizácie v nemocnici v Trstinej vylákala od žalobcu bankomatovú
kartu pod zámienkou, že bude potrebovať peniaze na pohonné hmoty, keď ho bude chodiť pozerať do
nemocnice. Bola ho však navštíviť len dva alebo trikrát a pri takejto príležitosti vymámila od neho podpis

na predaj motorového vozidla, ktoré vlastnil. Následne zistil, že žalovaná v rade 1/ už z jeho účtu vybrala
sumu 1 300 € bez toho, aby túto sumu s ním vopred konzultovala. Tiež si žalovaná v rade 1/ nechala
sumu 400 € za predaj vyššie uvedeného automobilu, aj keď presnú sumu, ktorú zaň dostala nevedel,
pretože nevidel súčasne žiadnu kúpnopredajnú zmluvu na spomínaný automobil. Keď od žalovanej v
rade 1/ pýtal bankomatovú kartu, tak mu ju odmietla vrátiť s tým, že je dementný a ona bude zaňho
disponovať účtom. Následne si však žalobca dal zablokovať účet a vybavil novú bankomatovú kartu.

Počas obdobia, keď žalobca býval v byte žalovanej v rade 1/, dala mu žalovaná v rade 1/ podpísať
papier, ktorý žalobca podpísal, aby žalovaná v rade 1/ mohla disponovať jeho účtom, aby mohla platiťstarobinec a všetky poplatky. Žalobca však sám nevie, čo podpísal, pretože na papier nevidel, bol totiž
po operácii pravého oka na šedý zákal. V čase, keď žalobca býval u žalovanej v rade 1/ v období od 06.
11. 2013 do 30. 12. 2013, platil stále za svoj byt na Devínskej ulici, uvedený v žalobnom petite a nebýval

v ňom len z toho dôvodu, že žalovaná v rade 1/ ho celý čas presviedčala, že je chorý, slabý, nezvládne
chodiť na 4. podlažie. Žalovaná v rade 1/ má však sama byt na 2. poschodí a tam chodiť mohol, dokonca
bol aj niekoľkokrát denne venčiť jej psa. Žalovaná v rade 1/ nepočítala s tým, že zdravotný stav žalobcu
sa v priebehu mesiacov zlepší. Jeho byt, ktorý žalobca užíval, chcela predať s tým, že mu kúpi nejaký
malý 1-izbový byt, kde bude bývať on. S týmto návrhom však nesúhlasil žalovaný v rade 2/. Napokon

mu žalovaná v rade 1/ oznámila ako hotovú vec, že byt predá a žalobca pôjde do starobinca, s čím však
on nesúhlasil. Dňa 02. 01. 2014 žalobca zmenil svoj postoj a odsťahoval sa z bytu žalovanej v rade 1/
do svojho bytu na Devínskej ulici. Podľa názoru žalobcu takýmto konaním žalovaní v rade 1/ a 2/ ako
obdarovaní hrubo a sústavne porušovali dobré mravy a preto žiadal, aby súd jeho žalobe vyhovel.

Následne dňa 09. 01. 2014 podal žalobca na súd návrh predbežného opatrenia, ktorým by súd

žalovaným v rade 1/a 2/ zakázal nielen nakladať so sporným bytom, ale aj ho prenajať, poškodiť a
vstupovať doň. Uznesením sp. zn. 10C/1/2014 zo dňa 13. 02. 2014, ktoré právoplatnosť nadobudlo
dňa 04. 04. 2014 súd žalovaným v rade 1/ a 2/ zakázal nakladať s predmetným bytom a to predať ho,
prenajať, poškodiť do právoplatného skončenia konania Okresného súdu Martin o zrušenie darovacej
zmluvy a vrátenie daru.

V priebehu konania žalobca na žalobe zotrval a žiadal, aby súd vyhlásil darovaciu zmluvu uvedenú
v žalobe za neplatnú a aby mu žalovaní boli zaviazaní vrátiť dar tak, ako to špecifikoval v žalobnom
návrhu. Uviedol, že predtým, ako podal žalobu, nevyzýval ani jedného zo žalovaných, aby mu vrátili dar,
ktorý im dali s nebohou manželkou. Byt, ktorý darovali žalovaným v rade 1/ a 2/, kúpili v roku 2003 s

manželkou za 9 707,-Sk od OSBD Martin do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Zlé správanie
žalovaných voči nemu a to predovšetkým žalovanej v rade 1/ začalo v októbri 2013, keď utrpel porážku, v
dôsledkučohobolhospitalizovanývMartinskejfakultnejnemocnicianáslednemesiacvTrstenej.Prvých
7 dní ochorenia bol v bezvedomí a zároveň vtedy lekári informovali žalovaných, že to zrejme žalobca
neprežije, čoho sa žalovaná v rade 1/ chopila a začala konať. V čase, keď bol žalobca prepustený z

Univerzitnej nemocnici Martin a odchádzal do Trstenej, bol na vozíku, pretože nevedel chodiť. Vedel
však používať obidve ruky a vedel rozprávať. V Trstenej ho žalovaná v rade 1/ bola pozrieť asi 3-krát a
vtedy jej požičal svoju platobnú kartu a prezradil pin-kód, nakoľko mu tvrdila, že má vysoké náklady na
pohonné hmoty, kedy ho chodila pozerať, tak jej kartu dal, aby vybrala peniaze z jeho účtu na benzín do
Trstenej. Neinštruoval ju v tom smere, aké sumy môže vyberať mesačne z jeho účtu. Poprel, žeby mu

žalovaná nosila väčšie množstvo vecí, ktoré nakúpila. Spomenul, že raz mu doniesla banány.

Pokiaľ tvrdil, že mu žalovaná v rade 1/ vybielila byt a odniesla z bytu veci, tak tvrdil, že to bolo v období,
keď bol v bezvedomí. K takémuto konaniu žalovaných v rade 1/ a 2/ malo dôjsť až v jeseni roku 2013
a pokiaľ tvrdil, že to bolo aj v roku 2012, tak sa pri písaní žaloby pomýlil. Súčasne však uviedol, že

žalovaný v rade 2/ ho z bytu nevyháňal, ani nevynášal jeho veci z bytu a neodniesol z bytu šperky jeho
manželky. Urobila to len žalovaná v rade 1/ a tiež uviedol, že napriek informáciám v žalobe on voči
žalovaným v rade 1/a 2/ v súdnom spore nerieši nejakú výčitku voči žalovaným v rade 1/ a 2/ pre ich
starostlivosť, resp. nestarostlivosť voči jeho nebohej manželke, tieto skutočnosti im nevyčíta. Žalobca vo
svojej výpovedi uviedol, že síce požiadal žalovanú v rade 1/, aby predala jeho motorové vozidlo Škoda

120, avšak nedohodol sa na sume a totiž, že to bude za 400 €. Podľa jeho tvrdení tak žalovaná v rade 1/
urobila bez jeho vedomia, vozidlo predala a kúpnu cenu si nechala. Zo sumy, ktorú mu žalovaná vybrala
v novembri 2013, mu táto následne vrátila sumu 850 €. Žalovaný v rade 2/ však z jeho účtu peniaze
nevyberal a žalobca sa nevedel vyjadriť, či sa žalovaný v rade 2/ podieľal na predaji jeho osobného
motorového vozidla. Po hospitalizácii v Trstenej bol nejaký čas znova hospitalizovaný v Univerzitnej

nemocnici Martin a následne prepustený do domáceho ošetrenia dňa 05. 11. 2013, kedy si ho k sebe
zobrala žalovaná v rade 1/. Žalobca aj vo svojej výpovedi na pojednávaniach tvrdil, že si ho žalovaná v
rade 1/ zobrala po ďalšej hospitalizácii v Martine koncom roku 2013 k sebe domov, len aby mu vybielila
byt a nevedel vysvetliť, prečo mu vybavovala domov dôchodcov, prečo ho tam chcela dať. Tvrdil, že on
tam 02. 01. 2014 nenastúpil a vrátil sa k sebe domov. Nevedel vysvetliť, prečo vrátenie daru žiada aj od

žalovaného v rade 2/, keďže ten mu domov dôchodcov nevybavoval a vysvetľoval podanie žalobcu vo
vzťahu k žalovanému v rade 2/ tou skutočnosťou, že on je totiž uvedený ako obdarovaný v spomínanej
darovacej zmluve. Uviedol, že platobnú kartu mu vrátila žalovaná niekedy v januári 2014, keď eštepredtým približne v decembri 2013 vybrala sumu 50 €. Veci, ktoré mu následne do bytu vrátila, doviezol
jej synovec autom. Správanie žalovanej v rade 1/ ho veľmi mrzelo, pretože on sa o jej matku postaral.

Žalovaná v rade 1/ sa k žalobe prvýkrát vyjadrila písomne podaním zo dňa 18. 05. 2014, na súd došlým
dňa 21. 05. 2014, v ktorom podrobne rozpísala svoj vzťah voči žalobcovi. V tomto vyjadrení potvrdila,
že voči žalobcovi v minulosti, najmä keď žil s jej matkou, nemala nejaké zásadné výhrady, aj keď tvrdila,
že byt, ktorý kúpil s jej matkou do bezpodielového spoluvlastníctva, nekupoval zo svojich prostriedkov,
ale výlučne z prostriedkov jej matky. Jej matka spolu so žalobcom v roku 2003 sporný byt darovali jej a

bratovi - žalovanému v rade 2/. Dôvodom daru bol fakt, že žalobca má 3 deti a vzhľadom na budúcnosť
byt, ktorý žalovaní v rade 1/, 2/ a ich matka roky užívali ešte pred dobou, keď sa matka žalovaných v
rade 1/ a 2/ zoznámila so žalobcom, nemal pripadnúť do dedičstva po žalobcovi. Poprela, žeby od úmrtia
matky spolu s bratom nejavila o žalobcu záujem. Robila, čo bolo jej silách, aby situáciu, ktorá žalobcovi
vznikla po smrti jej matky, uľahčila a cítila za žalobcu zodpovednosť, preto sa mu snažila nakúpiť, keď
videla, že má prázdnu chladničku, navštevovať ho a brávala ho aj na návštevu k priateľovi, ktorý žije

v malej dedinke.

V auguste 2013 bol žalobca hospitalizovaný na internom oddelení a po rozhovore s ošetrujúcou lekárkou
ona usúdila, že jeho zdravotný stav je vážny a preto spolu s bratom začala rozmýšľať, čo so žalobcom
podniknú ďalej. Po týždni hospitalizácie práve v období, keď žalobca mal byť prepustený domov, dostal

mozgovú porážku, čo žalovanú len utvrdilo v tom, že bude zrejme potrebovať celodennú starostlivosť.
To ale nebolo možné, ak by býval v spornom byte a to hneď z niekoľkých dôvodov:

Tento byt sa totiž nachádza na 4. poschodí v dome, ktorý nie je vybavený výťahom. Žalobca by sa do
tohto bytu nevedel dostať. Žalovaný v rade 2/ nejavil záujem postarať sa o žalobcu a preto žalovaná v

rade 1/ si uvedomila, že starostlivosť o žalobcu po zhoršení zdravotného stavu zostane na jej pleciach.
Žalovaná v rade 1/ vzhľadom na zdravotný stav žalobcu usúdila, že návrat do sporného bytu bude
nemožný a preto spolu s bratom a žalobcom sa dohodli, že najlepšie bude, ak sa byt predá a on, teda
žalobca,sadočasnenasťahujekžalovanejvrade1/.Žalobcapritomvedelokaždomjednomkroku,ktorý
žalovaná v rade 1/ podnikala. Žalobca nemal v úmysle sa do bytu vrátiť a postupne svojmu synovcovi

odpredal niektoré elektrospotrebiče, ako práčku, chladničku, vysávač a televízor. Veci, ktoré žalovaná v
rade 1/ odstránila, boli zničené vekom a stálym používaním a preto tieto veci vrátane niektorého veľmi
obnoseného šatstva žalobcu žalovaná v rade 1/ odniesla bezdomovcom a v byte nechala len veci, ktoré
by žalobca v budúcnosti potreboval buď k samostatnému bývaniu, alebo k bývaniu v sociálnom zariadení
a tieto veci presťahovala k sebe, teda pripravovala byt na prípadný predaj.

V čase, keď dochádzalo k týmto udalostiam koncom roku 2013 sám žalobca dal žalovanej v rade 1/
kontakt na realitnú kanceláriu s tým, že pracovníčke tejto realitnej kancelárii volal a požiadal ju, aby s
predajom bytu pomohla. V čase, keď ležal v doliečovacom zariadení v Trstenej a cítil sa veľmi slabo
a zle, v tomto období bol totiž len ležiacim pacientom, dal žalovanej všetky inštrukcie, čo má urobiť a

ako má zariadiť ohľadne bytu a tiež záležitosť s motorovým vozidlom. Pri druhej návšteve dal žalobca
žalovanej do ruky jeho bankomatovú kartu s príkazom, aby každý mesiac vybrala zostávajúcu hotovosť
z jeho účtu, čo odôvodňoval tým, že ak by sa mu niečo stalo, v žiadnom prípade nechce, aby zostávajúce
peniaze zdedili po ňom jeho tri deti, o ktoré nejavil záujem už 30 rokov. Povedal žalovanej, že aspoň
bude mať peniaze na pohreb. Žalovaná v rade 1/ sa podľa inštrukcií žalobcu správala, každý mesiac

vyberala peniaze, časť z nich odkladala a časť z nich používala na nákupy pre žalobcu na benzín a
ďalšie potrebné veci. Podľa inštrukcií žalobcu predala jeho osobné motorové vozidlo Škoda 120 GLS
a kúpno-predajnú zmluvu dala medzi jeho dokumenty. Žalobca vedel o kúpnej cene 400 € a bol rád,
že predmetné motorové vozidlo vôbec niekto kúpil. V čase pobytu žalobcu v Trstenej žalovaná v rade
1/ chodila za ním minimálne 1-krát do týždňa., takže tam bola určite 5 až 6 krát, nosila mu čisté veci

na prezlečenie, pyžamo, hygienické prostriedky, ovocie, nápoje. Na tieto výdavky si vyberala peniaze
z jeho účtu, pretože jej finančné prostriedky boli výrazne obmedzené vzhľadom na skutočnosť, že
bola práceneschopná a čakala ju operácia chrbtice. Súčasne vybavovala mnohé záležitosti žalobcu a
potrebovala peniaze na pohonné hmoty. Potom, čo žalobca začal bývať v byte žalovanej v rade 1/,
došlo k obmedzeniu jej súkromia, napriek tomu sa potrebám žalobcu prispôsobovala. Žalovaná v rade 1/

poprela, žeby žalobcovi bola dala podpísať nejaký čistý papier, o ktorom žalobca nevedel, čo podpisuje.
Žalobca však podpísal pre žalovanú v rade 1/ generálnu plnú moc, podľa ktorej mala právo nakladať
s jeho hnuteľným a nehnuteľným majetkom vrátane finančných prostriedkov a tú podpísal ešte počas
pobytu v doliečovacom zariadení v Trstenej a za prítomnosti matrikárky a dcéry žalovanej v rade 1/ avedel, o čo ide, pretože matrikárka ho poučila o tom a on súhlasil. V tom čase nebol na žiadnej operácii
oka. Žalovaná v rade 1/ upozornila súd, že žalobca podal na ňu niekoľko trestných oznámení. Uviedla,
že naposledy jeho bankomatovou kartou čerpala v decembri 2013 - 50 € na benzín a potom už do konca

decembra 2013, keď žalobca u nej býval, nedostala od neho žiadne peniaze, pritom musela samozrejme
mať výdavky s Vianočnými nákupmi. Z prostriedkov, ktoré vybrala z účtu žalobcu na svoju potrebu
vybrala len sumu 130 € na kúpu konferenčného stolíka, o ktorých žalobca povedal, že ho bude mať
od neho ako darček k Vianociam. Bolo zrejmé, že žalobca nebude môcť trvalo zostať v jej byte, ani sa
nebude môcť zrejme vrátiť do bytu, ktorý predtým užíval a tak sa so žalobcom dohodla, že pôjde bývať

do domova dôchodcov a pobyt v takomto domove sociálnych služieb v Martine mu nakoniec žalovaná v
rade 1/ vybavila. S pobytom žalobca súhlasil, následne sa však rozhodol, že tam nenastúpi. Spolužitie
žalobcu so žalovanou v rade 1/ sa skončilo po hádke na prelome rokov 2013 - 2014 po tom, čo žalovaná
v rade 1/ žiadala žalobcu, aby zaplatil ešte posledný nájom za byt na Devínskej ulici, ktorý užíval pred
hospitalizáciou. Žalobca sa nahneval, odsťahoval sa k synovcovi a 02. 01. 2014 sa vrátil s tým, že si
zbalil veci a vrátil sa do bytu na Devínskej ulici. Žalovaná v rade 1/ v tomto vyjadrení uviedla, že po tom

všetkom, čo so žalobcom zažila, jeho postoj ľutuje, ale na druhej strane je rada, že sa zotavil. Uviedla, že
byt uvedený v žalobe v žiadnom prípade s bratom predať nechce, pretože sa spoločne ako spoluvlastníci
tohto bytu dohodli, že tam žalobcu nechajú samozrejme dožiť.

Na pojednávaní žalovaná v rade 1/ so žalobou nesúhlasila, považovala ju za bezdôvodnú a vo svojej

výpovedi kategoricky poprela, že by sa nebola starala o svoju nebohú matku ešte v čase, keď žila
a zápasila s chorobou. Po jej smrti aj voči žalobcovi cítila istý záväzok a zodpovednosť a snažila
sa mu tým, že ho pozývala, aby časť voľného času trávil s jej rodinou, zmierniť situáciu po strate
manželky. Brávala ho dokonca k sebe na víkendy a aj na vianočné sviatky. Niekedy v auguste roku
2013 bol žalobca hospitalizovaný pre problémy so srdcom a na konci hospitalizácie sa k ním pridružila aj

porážka, tá hospitalizáciu žalobcu predĺžila. Po mozgovej príhode žalovaná, ktorá žalobcu navštevovala
v nemocnici, bol informovaná lekármi, že prognóza vývoja zdravotného stavu nie je dobrá a zdravotný
stav sa môže vyvíjať rôznym smerom. Nevedela preto, čo má so žalobcom robiť a ako sa o neho, najmä
po prepustení z hospitalizácie, najlepšie postarať. Po hospitalizácii v Martine bol žalobca prevezený do
Trstenej, kde sa mal venovať doliečovaniu a v tomto období žalovaná začala so žalobcom riešiť situáciu,

čo bude s ním, až bude prepustený do domácej liečby, najmä vzhľadom na skutočnosť, že byt, ktorý
užíval sa nachádzal na štvrtom poschodí v dome bez výťahu. Samotná žalovaná bola totiž PN mala
povolené len vychádzky, čakala ju operácia, nebola schopná v priebehu dňa so žalobcom tráviť dlhší čas
v jeho byte a postarať sa o neho. Keďže žalobca nebol celkom mobilný a potreboval pomoc a opateru, čo
žalovaná zistila už počas jeho pobytu v Trstenej, začala uvažovať nad umiestnením žalobcu v domove

dôchodcov, kde by mal zabezpečenú celodennú starostlivosť. V tom čase žalobca nebol sebestačný, ale
keďže žalovaná bola informovaná lekármi, že žalobca by zrejme nebol prežil, keby rovno z nemocnice
bol odvezený do domova dôchodcov, žalovaná sa rozhodla, že po prepustení do domácej liečby ho na
nejaký čas vezme k sebe domov. Tak žalovaná po prepustení z nemocnice žalobcu k sebe zobrala a
zostal u nej až do konca roku 2013, bol veľmi šťastný a známym sa, s touto svojou novou situáciou,

chválil.

Žalobca sa medzi tým fyzicky zmobilizoval a preto starostlivosť žalovanej o neho pozostávala len z
toho, aby mu upratala, urobila posteľ, navarila, hygienické úkony vedel urobiť sám, nebolo ho potrebné
nosiť a podobne. Bankomatovú kartu dal žalobca žalovanej ešte počas pobytu v Trstenej, žiadal ju totiž

aby mu doniesla nejaké veci a nakúpila nejaké veci, a keďže ho žalovaná informovala, že bude na to
potrebovať peniaze a zrejme nejaké peniaze na benzín, bola práceneschopná, mala teda príjem len
z nemocenského, poskytol žalobca žalovanej bankomatovú kartu a prezradil jej PIN. Pri nakladaní s
kartou žalobca žalovanú nelimitoval, akú sumu môže vybrať, kázal jej, aby nakúpila, čo potrebuje.

Vosvojejvýpovedinapojednávaníužžalovanánevedelapresnepopísaťzaakýmúčelompresnevybrala
tú, ktorú sumu z účtu a čo z tejto sumy nakúpila, odvolala sa na svoju výpoveď pred políciou, ktorú
podala v súvislosti s niekoľkými trestnými oznámeniami žalobcu voči nej. Poprela, že by motorové
vozidlo žalobcu predala bez jeho vedomia. Žalobca mal problémy jazdiť na aute už predtým ako ochorel
a preto len zaberalo miesto na parkovisku. Avšak o tom, že sa auto predá sa žalovaná dohodla so

žalobcom v Trstenej a sám žalobca ju požiadal, aby zháňala kupca. Ona takého našla a ten nakoniec
motorové vozidlo kúpil za 400 €. Túto sumu 400 € dala žalobcovi na konci decembra 2013, skôr mu
peniaze neodovzdala, keďže bol v Trstenej a tam peniaze nepotreboval. Žalobca žalovanej v Trstenej
podpisoval plnú moc aj generálnu plnú moc na zastupovanie vo všetkých jeho veciach a žalovaná mudala kúpnu zmluvu. Ešte počas pobytu v Trstenej žalovaná začala vypratávať žalobcov byt, keďže sa
s ním dohodla, že bude asi najlepšie keď byt predá a za utržené peniaze mu kúpi nejaký jednoizbový
byt blízko nej, aby nebol problém dochádzať za ním do Priekopy z miesta jej bydliska. Preto v tejto

súvislosti oslovila aj realitné kancelárie. So žalobcom sa dohodla, ktoré osobné veci môže vyhodiť, ktoré
mu má nechať, pretože bolo jasné, že ak sa má byt predávať, tak sa tam nemôžu nachádzať osobné
veci. Žalobca presne žalovanú inštruoval čo má robiť a svedkom týchto inštrukcií bola aj jej dcéra,
ktorá jej naviac pomáhala predmetný byt vypratávať. Na vybavovaní domova dôchodcov potom začala
pracovať začiatkom decembra 2013. Byt, ktorý žalobca užíval sa totiž nepredával a preto žalovaná

začala zisťovať, či je reálna šanca, aby žalobca dostal voľné miesto v domove dôchodcov. Keď zistila,
že je ho možné umiestniť, tak mu to navrhla. Pripustila, že žalobca zosmutnel ale na druhej strane
kategoricky sa takémuto riešeniu nebránil. Spolužitie oboch účastníkov skončilo veľmi zle, Vianoce totiž
rodina trávila ešte v byte žalovanej, kde žalovanú boli pozrieť jej dve deti so svojimi partnermi a to v
dvojizbovom byte. Pomery v byte v tom čase boli veľmi stiesnené.

Dňa 28. 12. 2013 si pre žalobcu prišiel jeho synovec s tým, že si ho berie na Silvestra a keď sa 02. 01.
2014 žalobca vrátil, žalobca informoval žalovanú, že do domova dôchodcov nenastúpi, aby mu vrátila
prstene, čo zobrala po mame z jeho bytu. Vtedy sa účastníci veľmi pohádali, strhla sa medzi nimi hádka
kvôli všetkému a žalovaná žalobcovi povedala, že mu nemá dôvod vracať prstene a šperky po mame,
ktoré zobrala z toho dôvodu, že byt bol prázdny a bol ohliadávaný cudzími ľuďmi a ona nechcela nechať

niektoré osobné veci nebohej matky. Šlo pritom o dva zlaté prstene, z ktorých darovala matke samotná
žalovaná a na ďalší zlatý prsteň sa poskladala celá rodina a matke ho venovali k 50-tke. V šperkovnici
sa nachádzali aj nejaké dve strieborné retiazky a strieborné náušničky, tie si žalovaná ponechala na
pamiatku po matke.

Žalovaná uviedla, že nemá dôvod vrátiť byt žalobcovi, keďže je to jediný majetok, ktorý so žalovaným v
rade 2/ získala po nebohej matke. V tomto byte bývala s matkou, ešte pred tým ako jej matka nadviazala
vzťah so žalobcom. Po uzavretí sobáša so žalobcom matka a žalobca darovali byt jej a bratovi, a to len
z toho dôvodu, aby v prípade smrti žalobcu podiel na dedičstve tvoriacom byt nemali aj deti žalobcu
z prvého manželstva. Žalobca v tomto byte doteraz žije a nikto ho z predmetného bytu nevyháňa.

Žalovaná dokonca do bytu nevstupuje, pretože žalobca na ňom vymenil zámky, ona sa však ani do bytu
nepokúšala dostať a ani sa do neho nedobíjala.

Žalovaný v rade 2/ sa prvýkrát písomne vyjadril podaním zo dňa 12. 06. 2015, na súd došlým 18. 06.
2015 a so žalobou nesúhlasil. Žalovaný v rade 2/ potvrdil, že žalobca sa postaral o jeho ťažko chorú

matku a po jej smrti sa v predmetnom byte necítil dobre. V tom období žalobca so žalovanou v rade 1/
uvažovali nad predajom bytu, s čím však žalovaný v rade 2/ nesúhlasil. Dôvodom predaja, pokiaľ ide o
žalobcu, bola skutočnosť, že sa sťažoval, že sa sám v byte necíti dobre. V auguste 2013 sa zdravotný
stav zhoršil a on sa ocitol v nemocnici. Tam ho žalovaný v rade 2/ navštívil, avšak po mozgovej príhode,
ktorú utrpel počas hospitalizácie sa dostal do situácie, že sa sám o seba nevedel postarať a bol z časti

imobilný. V tom čase ale žalovaný v rade 2/ dochádzal za prácou do zahraničia, kde v súčasnosti trvale
žije a o žalobcu sa starala žalovaná v rade 1/. Tá ho najmä navštevovala počas hospitalizácie a bola
jediná osoba, ktorá v ťaživej situácii, v ktorej sa žalobca ocitol, o žalobcu starala. Keď sa žalovaný v
rade 2/ v októbri 2013 vrátil domov sestre, teda žalovaná v rade 1/ ho informovala, že zdravotný stav
žalobcu sa síce zlepšil ale nie natoľko, aby bol sebestačný a preto sa ho rozhodla zobrať k sebe domov.

Žalovaný v rade 2/ sa snažil od toho odhovoriť ale žalovaná v rade 1/ trvala na tom, že sa o žalobcu
postará a nenechá ho len tak.

V jeseni a začiatkom roku 2013 potom žalovaný v rade 2/ navštevoval žalobcu bývajúceho v byte svojej
sestry a žalobca sa ani raz nesťažoval, že by mu bolo zle. Dokonca netvrdil ani, že by sa chcel vrátiť

do svojho bytu. V tom období sa samotný žalobca so sestrou žalovaného v rade 2/ snažili byt predať a
žiadali žalovaného v rade 2/ o vyjadrenie súhlasu k tomu.

Dňa 27. 12. 2013 žalovaný v rade 2/ v byte sestry navštívil žalobcu a v tej dobe sa tam nachádzal tiež
jeho synovec V. V., ktorý ho prišiel navštíviť. Pri tomto stretnutí sa rozvinula medzi účastníkmi debata,

v ktorej zaznelo, že samotný žalovaný v rade 2/ svoj byt predáva, keďže sa trvale aj s rodinou sťahuje
do zahraničia a preto by bolo dobré predať jeho byt spoločne s bytom žalobcu, prípadne byt žalobcu
prenajať, aby aspoň čiastočne mohol byť dofinancovaný jeho pobyt v domove dôchodcov, kde sa od
januára 2014 chystal nastúpiť, preto sa ponuka predaja bytu žalobcu zverejnila na internetovej stránke.Dňa02.01.2014boladohodnutáprávohliadkabytuakeďžalovanývrade2/vtejtosúvislostitelefonoval
žalobcovi, dozvedel sa, že žalobca do domu dôchodcov nenastúpil ale naopak vrátil sa do svojho bytu,

ktorý mal byť ohliadaný. Neskôr sa žalovaný v rade 2/ od žalobcu dozvedel, že ten sa u jeho sestry
necítil dobre, že mali medzi sebou konflikty. Údajne mu žalovaná v rade 1/ brala peniaze a nechcela
ho nikam púšťať a žalobca žalovanému v rade 2/ do ruky vložil zoznam vecí, ktoré mu údajne z bytu
zobrala. Žalovaní potom byt prestali predávať, stiahli ponuku z internetu a domnievali sa, že tým je
situácia vyriešená. Žalobca sa začal stavať odmietavo aj voči žalovanému v rade 2/ a tomu sa dokonca

začiatkom januára po Troch kráľoch ani nepodarilo so žalobcom rozlúčiť pred odchodom do zahraničia.

V prvom polroku roku 2014 sa žalovaný v rade 2/ pokúsil žalobcu navštíviť, ten sa však pred ním
zatajoval a vyhýbal sa stretnutiu. Aj žalovaný v rade 2/ uviedol, že žalobca byt, ktorý patrí do podielového
spoluvlastníctva oboch žalovaných nerušene užíva a nikto ho z neho už nevyhadzuje.

Na zhodných tvrdeniach potom žalovaný v rade 2/ zotrval aj pri svojej výpovedi na pojednávaní, naviac
uviedol, že po pohrebe matky žalovaných to bol najskôr samotný žalobca, ktorý prišiel s myšlienkou
predaja bytu asi 2 dni po pohrebe, s čím ale žalovaní súrodenci nesúhlasili. Žalovaný poprel, žeby sa on,
alebo jeho sestra správali spôsobom odporujúcim dobrým mravom, prečo žalobca proti nim žiada vrátiť
dar,pretožebolatonajmäjehosestra,ktorásasnažilamozgovejpríhodeasrdcovýchproblémovžalobcu

v lete roku 2013 žalobcovi pomôcť, dokonca ona vybavovala pre žalobcu doliečovanie v Trstenej. Obaja
súrodenci žalobcu v nemocnici navštevovali a po prepustení z Trstenej do domácej liečby sa žalovaná v
rade 1/ rozhodla žalobcu nasťahovať k sebe. Vtedy sa so žalobcom začala znova riešiť otázka predaja
bytu, dokonca sám žalobca priviedol jednu pani z realitnej kancelárie, ktorá bývala neďaleko neho s tým,
že byt by sa mohol predať a zrejme to bolo dôvodom, prečo žalovaná v rade 1/ v dobrej viere, keď mala

doma deti, pretože sama by to pe ochorenie chrbtice fyzicky nezvládla, začala byt vypratávať. Žalobca
však o tom vedel, s týmto súhlasil a nikdy nebol proti tomu. Počas Vianočných sviatkov v roku 2013
žalovaný aj so svojou rodinou navštívil žalobcu v byte sestry a debatoval s ním o naložení s bytom,
pretože v tomto období sa už aj samotný žalovaný v rade 2/ rozhodol trvale presťahovať do Nemecka.
Z rozhovoru pre žalovaného v rade 2/ vyplynulo, že žalobca bol uzrozumený s tým, že pôjde do domova

dôchodcov a obaja účastníci v rozhovore riešili aj to, prečo sa byt nepredáva a či cenu nenadhodnotili.
Preto sa dohodli, že požadovanú cenu za byt žalobcu znížia a pokúsia sa ho predávať spolu s bytom
žalovaného v rade 2/, tak sa po tomto stretnutí účastníci rozišli. Následne začiatkom roku 2014, keď mal
žalobca nastúpiť do domova dôchodcov, sa žalovaný v rade 2/ dozvedel, že žalobca sa po Silvestri a
Novom roku, ktorý strávil u svojho synovca, vrátil do bytu na ulici Devínskej, kde dovtedy žil a žalobca

informoval žalovaného, že sa dostal do konfliktu s jeho sestrou. Bol to nakoniec samotný žalovaný v rade
2/, ktorý pred odchodom do zahraničia žalobcovi priniesol kľúče od bytu a bankomatovú kartu, ktorú mu
poslala žalovaná v rade 1/ a vtedy bol žalobcom informovaný, že mu žalovaná v rade 1/ pobrala z bytu
veci. Potom, čo sa ale žalovaní súrodenci dozvedeli, že žalobca sa vrátil do svojho bytu, už nevyvíjali
žiadne aktivity smerujúce k predaju bytu.

Okrem výsluchu účastníkov súd vykonal dokazovanie výsluchom svedka J.. V. V. a oboznámil sa s
podstatným obsahom spisov Obvodného oddelenia policajného zboru vo Vrútkach ČVS: ORP-344/VR-
MT-2014, ČVS: ORP-237/VR-MT/2014 a uznesením ČVS: ORP-445/VR-MT-2014, ako aj s ďalšími
listinami pripojenými účastníkmi konania do súdneho spisu.

Svedok J.. V. V., švagor žalobcu a strýko žalovaných vo svojej výpovedi uviedol, že vzťahy medzi ním a
účastníkmi konania do konca decembra roku 2013 boli vynikajúce, rodiny sa navštevovali a to nielen za
života manželky žalobcu, cez ktorú príbuzenstvo vzniklo, ale aj po jej smrti. Z jeho výpovede vyplynulo,
že keď žalobcu navštívili v nemocnici, či už v Martine, alebo neskôr v Trstenej, pri žalobcovi vždy našli

žalovanú v rade 1/, s ktorou mal žalobca dovtedy veľmi dobré vzťahy. Žalobca pred ním spomínal, že
po prepustení do domácej liečby pôjde bývať k žalovanej v rade 2/, od čoho ho ale svedok odhováral
a to vzhľadom na skutočnosť, že v byte, ktorý žalobca užíval pred hospitalizáciou, má predsa žalobca
väzby, má tam kamarátov, susedov, s ktorými si rozumie a podobne. Žalobca však trval na svojom a
to vzhľadom na skutočnosť, že do svojho bytu by musel vystupovať až na 4. poschodie bez výťahu. O

udalostiach, ktoré nastali po nasťahovaní žalobcu do bytu žalovanej v rade 1/ vedel svedok už len z
počutia od žalovanej v rade 1/ a vypovedal o nich obdobne, ako žalovaná. Uviedol však, že bol svedkom
dvoch stretnutí v roku 2013 medzi žalovanou v rade 1/ a žalobcom a to práve v Martine, kde žalobca
bol na tom veľmi zle. Počas hospitalizácie v Martine po porážke ešte nevedel chodiť a čiastočne hopostavili na nohy až v Trstenej. V tom čase účastníci medzi sebou nemali žiadny konflikt, riešila sa
otázka zdravotného stavu žalobcu a skutočnosť, že žalobca po prepustení z hospitalizácie pôjde bývať k
žalovanej. Pokiaľ šlo o veci, ktoré sa nachádzali v byte žalobcu, svedok si na pojednávaní v občianskom

súdnom konaní už nespomínal na obsah rozhovoru, avšak uviedol, že pred políciou, pred ktorou o tomto
vypovedal, hovoril pravdu. Výpoveď svedka potom bola zachytená aj v uznesení Okresného oddelenia
policajného zboru vo Vrútkach zo dňa 28. 5. 2014 - ČVS: ORP-445/VR-MT-2014. Pred políciou J.. V.
V. uviedol, že počul na vlastné uši, ako sa žalobca so žalovanou dohodol o tom, žeby žalovaná v rade
1/ mala povytrieďovať jeho osobné veci, ktoré mal v byte a dokonca sám nosil svoje osobné veci zo

svojho bytu do bytu žalovanej v rade 1/ už v čase, keď koncom roku 2013 u nej býval, pričom ona ho
prosila, aby svoje veci k nej nenosil, nakoľko ich už nemá kde dávať. Vo výpovedi na pojednávaní svedok
tiež uviedol, že medzi účastníkmi prebehol rozhovor, v ktorom a riešila otázka predaja bytu užívaného
žalobcom (patriaceho do podielového spoluvlastníctva žalovaných) a to kvôli problémom žalobcu dostať
sa do bytu na 4. poschodie bez výťahu. Žalobca mal dokonca sám sprostredkovať stretnutie pracovníčky
realitnej kancelárie so žalovanou v rade 1/.

Medzi účastníkmi zostalo nesporné, že žalovaní v rade 1/ a 2/ skutočne inzerovali na internete, ponúkli
na predaj byt, ktorý žalobca užíval a táto skutočnosť bola preukázaná aj listinami, ktoré do spisu pripojil
žalobca, a totiž textovou a fotografickou inzerciou z internetu.

Medzi účastníkmi nebolo ani sporné, že by žalovaná v rade 1/ vytriedila niektoré osobné veci žalobcu
a vyprázdnila niektoré miestnosti v jeho byte koncom roku 2013 a ani to, že následne nejaké veci do
bytu vrátila.

Predmetom dokazovania však bolo, prečo a z akej pohnútky tak robila.

Žalobca pripojil do spisu aj výpisy z účtu za november 2013, z ktorého vyplynulo, že žalovaná v rade
1/ a tieto tvrdenia ona ani nepoprela, že uskutočnila v novembri 2013 3 výbery v dňoch 05. 11. 2013
v sume 200 €, 23. 11. 2013 v sume 300 € a 28. 11. 2013 v sume 150 €. V októbri 2013 v čase, keď
bol žalobca hospitalizovaný na oddelení dlhodobo chorých v Hornooravskej nemocnici s poliklinikou v

Trstenej uskutočňovala z účtu žalobcu 4 výbery, a to v sume 100 € dňa 01. 10. 2013, 100 € dňa 19. 10.
2013, 30. 10. 2013 v sume 150 € a 31. 10. 2013 v sume 500 €, 08. 12. 2013 uskutočnila z účtu žalobcu
ešte jeden výber v sume 50 €. Celkovo takto vybrala sumu 1 550 €, z ktorej žalobcovi vrátila sumu 850 €.

Do spisu bola pripojená aj kópia návrhu kúpnej zmluvy, ktorá bola podpísaná žalobcom a, ktorou mal

žalobca ako predávajúci kupujúcemu P. Y. odpredať svoje osobné motorové vozidlo zn. Škoda 120 GLS,
evidenčné číslo V. XXX-E. za kúpnu cenu 400 €. Ako žalovaná vyššie tvrdila túto kúpnu cenu odovzdala
neskôr, keď u nej býval, žalobcu túto skutočnosť popieral.

Žalovaná do spisu pripojila plnomocenstvo, generálnu plnú moc (č. l. 116 spisu) podpísanú žalobcom

dňa 17. 10. 2013 v Trstenej. Podľa tohto plnomocenstva žalobca splnomocnil žalovanú v rade 1/,
aby ho zastupovala v celom rozsahu práv a povinností, a vykonávala všetky právne úkony vrátane
nakladania s hnuteľným ako aj nehnuteľným majetkom, a to správou, prenájmom, darovaním alebo
prevodom nehnuteľného majetku na inú osobu, aby v mene žalobcu podpisovala a prijímala všetky
prijímané a doručované písomnosti, podávala a prijímala opravné prostriedky, vykonávala všetky

potrebné hmotnoprávne úkony a podávala za žalobcu návrhy, vyjadrenia a žiadosti, spravovala finančné
prostriedky žalobcu a disponovala nimi. Podpis žalobcu na tejto generálnej plnej moci bol úradne
overený pracovníčkou mestského úradu v Trstenej dňa 17. 10. 2013. Žalobca v priebehu celého konania
namietal, že nič takéto žalovanej nepodpísal, resp. že nevedel čo podpisu a podpísal udeleného
plnomocenstva namietal.

Súd sa oboznamoval aj s vyšetrovacími spismi vyššie uvedenými, pričom vo vyšetrovacom spise
ČVS: ORP-237/VR-MT-2014, ktorý bol vedený v rámci preverovania trestného oznámenia žalobcu
vo vzťahu k žalovanej v rade 1/, sa nachádza úradný záznam zo dňa 26. 02. 2014 (č. l. 14
predmetného vyšetrovacieho spisu). Bol spísaný vyšetrovateľom Obvodného oddelenia policajného

zboru vo Vrútkach, na základe vyťaženia pracovníčky matričného úradu v Trstenej V. Ž., N.. XX. XX.
XXXX. Táto sa vyjadrovala k priebehu overovania horeuvedenej generálnej moci medzi žalobcom a
žalovanou, a uviedla, že dňa 17. 10. 2013 v čase o 14,45 hod. sa dostavila na matričný úrad v Trstenej
pani V. S. so žiadosťou o overenie podpisov na listine a to generálnej plnej moci medzi ňou a pánom Q.V., pričom uviedla, že pani S. jej povedala, že podpisy budú overovať v nemocnici v Trstenej nakoľko je
tam Q. V. hospitalizovaný. Pracovníčka mestského úradu sa opýtala pani S., či Q. V. vie o čo sa jedná, na
čo jej táto povedala, že samozrejme, že vie o čo sa jedná. Následne sa spoločne odobrali do nemocnice,

kde sa nachádzal Q. V., ktorý podľa jej vyjadrenia vyzeral veľmi dobre. K samotnému podpisu došlo
pri stole, ku ktorému sám prešiel normálnou chôdzou, pričom po vykonaní tohto podpisu videla, ako
pán V. ešte išiel odprevadiť pani S.. Ďalej uviedla, že listu a to generálnu plnú moc pán V. pred ňou
riadne podpísal, toho poučila, aby si listinu riadne prečítal a následne pred ňou ju aj vlastnoručne ju aj
podpísal. Pri uvedenom úkone podľa vyjadrenia pracovníčky matričného úradu pani Ž. bol pán V. riadne

pri zmysloch, vedel presne čo podpisuje a čo robí, podpisoval sa riadne na linajku k splnomocniteľovi,
pričomjasneuviedla,žekebyvidelanapánoviV.,žejehozdravotnýstavneumožňujetentoúkonvykonať
tak by ho odmietla vykonať.

Následne došlo v tomto konaní k odmietnutiu podania žalobcu vo veci podozrenia z trestného činu
krádeže uznesením rovnakej spisovej značky zo dňa 03. 03. 2014.

ZvyšetrovaciehospisuČVS:ORP-344/VR-MT-2014súdzistil,žetentobolvedenývsúvislostistrestným
oznámením žalobcu pre trestný čin sprenevery, ktorého sa mala žalovaná v rade 1/ dopustiť tým, že
po tom, čo jej žalobca zveril osobné motorové vozidlo zn. Škoda 120 GLS, evidenčné číslo V.-XXX-E.
na predaj za sumu 400 €, žalovaná vozidlo skutočne predala za túto sumu, pričom peniaze za predaj

uvedeného motorového vozidla nevyplatila žalobcovi. V uznesení, ktorým bolo opäť odmietnuté trestné
oznámenie žalobcu v tejto veci, vyšetrovateľ poukázal na udelené generálne plnomocenstvo uvádzané
vyššie a vychádzal zo skutočnosti, že na základe neho žalovaná v rade 1/ mala oprávnenie nakladať s
majetkom žalobcu, naviac na jej výpoveď, z ktorej vyplynulo, že najmä v období keď žalobca býval u nej
v dvojizbovom byte ale aj predtým keď bol hospitalizovaný v Trstenej, z prostriedkov, ktoré čerpala na

účte aj z tých, ktoré získala kúpnou cenou hradila nákupy pre žalobcu a ďalšie jeho potreby v celkovej
výške 1 000 €.

Z lekárskych nálezov žalobcu súd zistil, že hospitalizácia žalobcu prebiehala od 18. 09. 2013 do 25. 10.
2013vHornooravskejnemocnicivTrstenej(č.l.80spisu)aod25.10.2013do05.11.2013vUniverzitnej

nemocnici Martin, kde podľa výpovede bol žalobca hospitalizovaný od augusta 2013 do 18. 09. 2013.

Na základe výsledkov vykonaného dokazovania súd dospel k presvedčeniu, že žaloba žalobcu nie je
dôvodná.

Žalobu žalobcu sa súd snažil posudzovať podľa jej obsahu, nie len podľa toho, čoho sa domáhal žalobca
v samotnom petite žaloby.

Žalobca žiadal predovšetkým vyhlásiť darovaciu zmluvu, ktorej vklad bol povolený pod V 2860/2003 zo
dňa 16. 12. 2003 za neplatnú. Šlo o vyššie spomínanú darovaciu zmluvu, ktorou manželia V. darovali

žalovaným v rade 1/ a 2/ sporný byt užívaný v súčasnosti žalobcom. Z obsahu a prednesov žalobcu
však nevyplynulo, že by samotnej darovacej zmluve vytýkal nejaký nedostatok, ktorý by mohol mať za
následok jej absolútnu alebo relatívnu neplatnosť a z obsahu žalobcu a prednesov žalobcu následne
vyplynulo, že žalobca predovšetkým proti žalovaným v rade 1/ a 2/ žiada vrátiť dar, teda spomínaný
darovaný byt a to preto, lebo usudzuje, že sa voči nemu v roku 2013 správali zle a teda spôsobom, ktorý

by odporoval dobrým mravom a to najmä žalovaná v rade 1/, na ktorú podal až tri trestné oznámenia.
Preto súd dospel k presvedčeniu, že žalobca primárne nenamieta platnosť darovacej zmluvy, ale
vzhľadom na ním chápané správanie žalovaných v rade 1/ a 2/ sa snaží dosiahnuť skôr jej zrušenie
a vrátenie daru, teda sporného bytu. Súd žalobu zamietol, pokiaľ išlo o časť, kde sa žalobca domáhal
vyhlásenia spornej darovacej zmluvy za neplatnú, pretože potom, čo sa oboznámil s jej obsahom a

vzhľadom na výsledky dokazovania a prednes žalobcu súd nezistil, žeby predmetná darovacia zmluva
trpela nejakou vadou, ktorá by ju robila neplatnou z pohľadu zákona.

Súd preto zameral svoje dokazovanie a úvahy skôr na tie skutočnosti, ktoré odôvodňovali pre súd záver,
že žalobcovi predovšetkým ide o vrátenie daru a to pre údajné nemorálne správanie žalovaných v rade

1/ a 2/, teda že žalobca sleduje využitie inštitútu upraveného v ustanovení § 630 Občianskeho zákonníka
(Zákon č. 640/1964 Zb.), ktorý upravuje vrátenie daru.Podľa § 630 občianskeho zákonníka darca sa môže domáhať vrátenia daru, ak sa obdarovaný správa
k nemu alebo členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy.

Využitie inštitútu vrátenia daru predpokladá predtým platné uzavretie darovacej zmluvy, na základe
ktorej dôjde k prevodu vlastníctva k darovanej veci z darcu na obdarovaného a následne také správanie
obdarovaného voči darcovi, alebo členom jeho rodiny, že sú tým hrubo porušené dobré mravy.

Hrubým porušením dobrých mravov je zvyčajne ich porušenie značnej intenzity, alebo sústavné

porušovanie a to či už fyzickým násilím, hrubými urážkami, neposkytnutím potrebnej pomoci a podobne.
Nevyžaduje sa pritom, aby konanie obdarovaného muselo dosahovať intenzitu trestného činu, alebo
priestupku.

Žalobca žalovaným v rade 1/ a 2/ postupne vyčítal v žalobe a aj vo svojich prednesoch správanie
spočívajúce v tom, že ho vyháňajú z bytu a snažia sa ho umiestniť v domove dôchodcov. Takéto konanie

u žalovaných v rade 1/ a 2/ preukázané nebolo.

Medzi účastníkmi nebolo sporné, že žalovaná v rade 1/ sa pokúšala a nakoniec aj vybavila pre žalobcu
umiestnenie v domove dôchodcov, kde mal nastúpiť v januári 2014, avšak z vykonaného dokazovania,
výsluchu žalovanej, jej brata žalovaného v rade 2/ a aj svedka V. vyplynulo, že žalobca viacmenej bol s

takýmto riešením uzrozumený a že takéto riešenie rodina prijala vzhľadom na zdravotný stav žalobcu,
ktorý sa výrazne zhoršil v druhej polovici roku 2013, keď bol žalobca opakovane hospitalizovaný pre
kardiovaskulárne choroby a pre mozgovú príhodu a dokonca jeden čas bol imobilný. Preto je logické,
že rodinní príslušníci, nevlastné deti žalobcu, žalovaní v rade 1/ a 2/, ktorí s ním až dovtedy mali dobrý
vzťah (a táto skutočnosť ním vyvrátená nebola), snažili sa nájsť (aj vzhľadom na zdravotný handicap

žalovanej v rade 1/ a na druhej strane na odchod žalovaného v rade 2/ do zahraničia) najvhodnejšie
riešenie, ako sa postarať o osamelého a chorého človeka v situácii, keď tento obýva byt na 4. poschodí
v obytnom dome, v ktorom sa nenachádza výťah.

Takéto správanie žalovaných v rade 1/ a 2/ súd vyhodnotil skôr ako správanie, ktoré bolo v súlade s

morálkou a všeobecne vžitými predstavami o vzťahoch medzi rodinnými príslušníkmi, mladšou a staršou
generáciou.

Žalobca konštatoval, že žalovaní počas jeho pobytu v Trstenej odniesli veci z bytu, šperky manželky
a vlastne vybielili mu byt. Takéhoto konania sa jednoznačne nedopustil žalovaný v rade 2/ a pokiaľ

tak konala žalovaná v rade 1/, ako vyplynulo z dokazovania, bolo to opäť po dohovore so žalobcom v
rámci prípravy predaja bytu, ktorý bol v spoluvlastníctve obidvoch súrodencov a riešenia starostlivosti
o žalobcu potom, čo bude prepustený do domáceho ošetrenia. Ako náhle žalobca prejavil vôľu vrátiť
sa do bytu, nebol produkovaný dôkaz, žeby žalovaní v rade 1/ a 2/ žalobcu v užívaní bytu akýmkoľvek
spôsobom obmedzovali, žeby pokračovali v predávaní bytu a podobne, resp. žeby tak robili v čase

vyhlásenia rozsudku, pretože je prirodzené, že ak žaloba bola podaná 7. 1. 2014, to znamená 5 dní po
návrate žalobcu do sporného bytu, je len zrejmé, že žalobca mohol produkovať dôkazy preukazujúce,
že v danom období a pred ním bol byt ponúkaný na predaj na internete.

Pokiaľ ide o skutočnosť, že žalovaná vylákala od žalobcu bankomatovú kartu, toto sa opäť nepotvrdilo.

Preukázané bolo, že žalobca udelil žalovanej v rade 1/ generálne plnomocenstvo a tú bankomatovú
kartu jej poskytol v čase, keď bol hospitalizovaný v Trstenej a keď za ním žalovaná dochádzala, čo jej
spôsobovalo nemalé náklady a bola nútená nakupovať pre žalobcu rôzne potrebné veci a následne sa
tak dialo aj potom, čo sa žalobca po ukončení hospitalizácie k nej nasťahoval. Z vyššie uvádzaných
vyšetrovacích spisov je zrejmé, že žalovaná do spisov pripájala aj ústrižky bločkov z registračnej

pokladne preukazujúcej nákupy vecí, ktoré pre žalobcu nakupovala, aj keď žalobca v priebehu konania
jej aktivity v tomto smere, bagatelizoval. Súd uveril žalovanej v rade 1/, ale aj žalovanému v rade 2/,
ktorý na druhej strane nebol svedkom priebehu všetkých udalostí a navyše, ktorý sa nedopúšťal konania,
ktoré prevažne žalobca vyčítal obom žalovaným (mimo snahy o predaj bytu žalobcu), že žalovaná bola
motivovaná dobrým úmyslom, snahou pomôcť žalobcovi, vyriešiť jeho situáciu a je len smutné, že došlo

k nedorozumeniu, ktoré vyústilo do takého konfliktu, že medzi žalobcom a žalovanými v rade 1/ a 2/
došlo k súdnemu sporu.Pokiaľ si žalovaná ponechala šperky po matke, ktoré našla v byte žalobcu, podľa presvedčenia súdu
zdôvodnila takéto počínanie rozumne. Je nesporné, že patrila popri žalobcovi a svojom bratovi do
skupiny dedičov po matke, tieto šperky neboli predmetom prejednania dedičstva a podľa presvedčenia

súdu malo ohľadne nakladania s nimi dôjsť medzi dedičmi k dohode. Je však pochopiteľné, že ak
žalovaná v rade 1/ je jediným dedičom ženského pohlavia, je logické, že dámske šperky by si mala
ponechať ona ako dcéra nebohej. Napriek tomu, že podľa presvedčenia súdu dobre mienené konanie
žalovanej v rade 1/, prípadne žalovaného v rade 2/ bolo žalobcom nesprávne pochopené, súd dospel k
presvedčeniu, že motivácia žalovaných ku konaniu, ktoré vykonali vo vzťahu k žalobcovi, resp. k bytu,

ktorý žalobca užíval, ale ktorý spoluvlastnícky patrí žalovaným v rade 1/ a 2/, bola vedená v snahe
žalobcovi pomôcť a vyriešiť jeho problém a vychádzala z pocitu zodpovednosti voči bývalému manželovi
matky žalovaných, preto súd nedospel k presvedčeniu, že konanie najmä žalovanej v rade 1/, ktorá sa
mala dopustiť väčšiny úkonov, v ktorých žalobca videl porušenie dobrých mravov, ale aj žalovaného v
rade 2/ nie je hrubým porušením dobrých mravov vo vzťahu k žalobcovi a teda takým konaním, ktoré
by malo byť dôvodom preto, aby žalovaní v rade 1/ a 2/ vrátili žalobcovi dar, teda sporný byt. Súd preto

aj v tejto časti žalobu ako nedôvodnú zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p. Žalovaní v rade 1/ a 2/ boli síce
v konaní plne úspešní, avšak proti žalobcovi náhradu trov konania nepožadovali, súd preto rozhodol o
trovách konania tak, že sa im proti neúspešnému žalobcovi náhrada trov konania nepriznáva.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní od jeho doručenia na Okresný súd Martin.

V odvolaní sa má uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí
byť podpísané a datované, musí sa v ňom uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu

sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ
domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a/ neboli splnené podmienky konania, rozhodol vecne nepríslušný súd prvého stupňa, rozhodnutie súdu
prvého stupňa vyniesol vylúčený sudca alebo súd prvého stupňa bol nesprávne obsadený; to neplatí,
ak senát rozhodoval namiesto samosudcu,

b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,

c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené /§ 205a/,

f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,

g/ súd prvého stupňa neprihliadol na námietky odvolateľa napriek tomu, že na to neboli splnené
podmienky podľa § 175 ods.3, časť prvej vety za bodkočiarkou,

h/ rozsudok je nepreskúmateľný pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov. /§ 205 ods.2 O.s.p./.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.Ak povinnosť uložená týmto rozsudkom nebude dobrovoľne splnená, možno sa jej splnenia domáhať
výkonom rozhodnutia.