Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 22. november 2018

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9Co/90/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4116227722
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 11. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Marčeková

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2018:4116227722.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Marčekovej a členiek

senátu Mgr. Ingrid Radošickej Vallovej a Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej, v právnej veci žalobcu:
SATRO, s. r. o., so sídlom Bratislava, Hodonínska 25, IČO: 31 335 161, zast. Advokátska kancelária
STANO a partneri s. r. o., so sídlom Bratislava, Nám. 1. mája 16, IČO: 36 869 571, proti žalovanému:
G.. T. X., nar. XX. XX. XXXX, bytom A., I. XX, o zaplatenie 369,60 eura s príslušenstvom, o odvolaní
žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 18. októbra 2017 č. k. 12Csp/164/2016-57 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalobcovi sa priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu
369,60 eura s 5,05% úrokom z omeškania ročne od 01. 05. 2016 do zaplatenia a to všetko do 3 dní od
právoplatnosti rozsudku. Žalobcovi priznal náhradu trov konania v plnej výške. Rozhodnutie odôvodnil
ustanoveniami § 44 ods. 1, 10 písm. b) zák. č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách, § 48
ods. 2, § 451 ods. 1, 2, § 456, § 458 ods. 1, § 488, § 559 ods. 1 veta prvá, § 517 ods. 1, 2 Občianskeho
zákonníka a na základe vykonaného dokazovania zistil, že medzi žalobcom a žalovaným bola dňa
04. 01. 2008 uzatvorená Zmluva o poskytovaní služieb TKR č. 311502361. Predmetom zmluvy bolo

zriadenie a prevádzkovanie služieb televíznych káblových rozvodov. Súčasťou zmluvy bol cenník a
všeobecné podmienky. Žalovaný si vybral programový balík MINI + KLASIK, zmluva bola uzatvorená s
časovou viazanosťou 24 mesiacov. K Zmluve o poskytovaní služieb TKR zo dňa 04. 01. 2008 bola v ten
istý deň 04. 01. 2008 uzatvorená Zmluva o výpožičke č. 311502361, predmetom ktorej bola výpožička
dekódovacej karty 01709008033-8. Dňom podpísania zmluvy bola bezplatne odovzdaná žalovanému
do užívania, a to v stave spôsobilom na riadne užívanie a žalovaný ju prebral do užívania. Služba bola
aktivovaná dňa 09. 01. 2008 a ukončená 02. 09. 2012. Medzi žalobcom a žalovaným bola dňa 03.

09. 2012 uzatvorená zmluva o poskytovaní elektronických komunikačných služieb. Predmetom zmluvy
bolo okrem iného aj poskytnutie zariadenia karta SC - 02 výrobné číslo 1709020291. Medzi žalobcom
a žalovaným bol dňa 20. 02. 2014 uzatvorený Dodatok k zmluve o pripojení a poskytovaní verejných
služieb retransmisie č. 311502361. Predmetom dodatku bolo okrem iného aj poskytnutie zariadenia
karta výrobné číslo 01709032749-9. Z interného cenníka zariadení vyplýva, že cena dekódovacej karty
je 20 eur. Z predložených troch zmlúv vyplýva, že žalovanému boli poskytnuté tri kusy dekódovacích
kariet, ktoré žalobcovi nevrátil. Žalobca si podanou žalobou uplatňoval náhradu hodnoty zariadenia 3

x dekódovacia karta 3 x 20 eur = 60 eur. Zmluva o poskytovaní elektronických komunikačných služieb
bola aktivovaná, za zvolený balík služieb sa žalovaný zaviazal uhrádzať sumu 12,90 eura štvrťročne,
podľa cenníka služieb za zvolený program MINI bola cena 5,90 eura mesačne a za zvolený program
KLASIK bola cena 7 eur mesačne, spolu 12,90 eura mesačne. Žalovaný zvolil polročné platby. Žalobcapristúpil k odstúpeniu od zmluvy listom zo dňa 14. 04. 2016, pretože žalovaný neuhrádzal cenu za
poskytované služby ani do 45 dní po dni splatnosti. Odstúpením od zmluvy sa zmluva zrušila dňom
nasledujúcim po dni doručenia písomného oznámenia o odstúpení. K odpojeniu služby žalobca pristúpil

až po odstúpení od zmluvy. Žalobca si podanou žalobou uplatňoval od žalovaného poplatok za obdobie
od 01. 04. 2014 do 31. 03. 2016 vo výške 309,60 eura za 24 mesiacov po 12,90 eura, 24 x 12,90 eura
= 309,60 eura. Žalovaný zaplatil za prvý polrok roku 2014 od januára do júna 2014 sumu 77,40 eura,
preukázal poštovými poukážkami. Za ďalšie obdobie už nezaplatil, tvrdil, že mu bol signál vypnutý a
že zmluvu ukončil výpoveďou zo dňa 26. 06. 2014. V danom období v roku 2014 došlo k reinštalácii,

vyplýva to z Dodatku k zmluve zo dňa 20. 02. 2014, žalovanému bol dodaný Satro-box za 39 eur, táto
suma zodpovedá trom mesačným platbám, 3 x 12,90 eura = 38,94 eura. Túto sumu si žalobca započítal
za Satro-box, platby za mesiace január, február, marec 2014. Žiada poplatok od apríla 2014. Žalovaný
sa bránil tým, že zmluvný vzťah so žalobcom ukončil výpoveďou zo dňa 26. 06. 2014, že v máji 2014
mu bol vypnutý signál, zaplatil všetko podľa zmluvy, dva roky mu účtujú za službu, ktorá mu dodaná
nebola, dekódovacie karty nenašiel, k dekóderu uviedol, že ho skúsi pohľadať, má len dva televízory.

V predmetnej veci je nepochybné, že predmetom konania je zaplatenie náhrady hodnoty zariadenia
poskytnutého žalovanému na základe uzavretej Zmluvy o poskytovaní elektronických komunikačných
služieb zo dňa 04. 01. 2008, 03. 09. 2012 a 20. 02. 2014. Žalobu súd v tejto časti považoval za podanú
dôvodne a vyhovel jej. V konaní bolo listinnými dôkazmi preukázané, že žalovanému boli poskytnuté
tri kusy dekódovacích kariet, ktoré žalobcovi do dnešného dňa nevrátil. Z interného cenníka zariadení

vyplýva, že cena dekódovacej karty je 20 eur, žalobca si potom oprávnene a odôvodnene uplatňuje
náhradu hodnoty zariadenia 3 x dekódovacia karta 3 x 20 eur = 60 eur. Súd nevychádzal pri vyhodnotení
skutočnosti, či boli žalovanému dodané dekódovacie karty z ústnych prejavov žalobcu, či žalovaného,
súd svoje rozhodnutie oprel o listinné dôkazy - o zmluvy, ktoré boli uzatvorené v písomnej forme, sú
platné a sú podpísané žalovaným. Z nich jednoznačne vyplýva, že žalovanému boli dodané tri kusy

dekódovacích kariet, prvá karta na základe zmluvy o poskytovaní služieb TKR zo dňa 04. 01. 2008
a zmluvy o výpožičke zo dňa 04. 01. 2008, jednalo sa o dekódovaciu kartu 01709008033-8, druhá
karta na základe zmluvy o poskytovaní elektronických komunikačných služieb karta SC - 02 výrobné
číslo 1709020291, tretia karta na základe Dodatku k zmluve o pripojení a poskytovaní verejných služieb
retransmisie zo dňa 20. 02. 2014 karta výrobné číslo 01709032749-9. Žalovaný sa na pojednávaní bránil

tým, že sa nevie k dekódovacím kartám vyjadriť, že dekódovacie karty nenašiel, má len dva televízory,
načo by mu boli tri karty, avšak takáto jeho obrana bola pre súd nepostačujúca, je bezpredmetné, či
ich našiel alebo nenašiel, listinné dôkazy svedčia o tom, že mu boli dodané tri kusy dekódovacích
kariet a dodanie minimálne dvoch kusov dekódovacích kariet nepriamo potvrdil aj sám žalovaný tým, že
tvrdil, že má len dva televízory. Dekódovacie karty žalovaný žalobcovi nevrátil, preto je povinný zaplatiť

žalobcovi ich hodnotu. Ďalej bolo predmetom sporu zaplatenie sumy 309,60 eura uplatňovanej titulom
nezaplatenia poplatku za obdobie od 01. 04. 2014 do 31. 03. 2016 vo výške 309,60 eura za 24 mesiacov
po 12,90 eura. Aj v tejto časti súd považoval žalobu za podanú dôvodne a vyhovel jej. V konaní bolo
nesporne preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným bola dňa 04. 01. 2008 uzatvorená Zmluva
o poskytovaní služieb TKR, predmetom zmluvy bolo zriadenie a prevádzkovanie služieb televíznych

káblových rozvodov. Žalovaný si vybral programový balík MINI + KLASIK, zmluva bola uzatvorená
s časovou viazanosťou 24 mesiacov. Služba bola aktivovaná dňa 09. 01. 2008 a ukončená 02. 09.
2012. Následne dňa 03. 09. 2012 bola uzatvorená Zmluva o poskytovaní elektronických komunikačných
služieb a dňa 20. 02. 2014 Dodatok k zmluve o pripojení a poskytovaní verejných služieb retransmisie.
Všetky zmluvy sú platné, uzatvorené v písomnej forme, podpísané žalovaným. Za zvolený balík služieb

sa žalovaný zaviazal uhrádzať sumu 12,90 eura štvrťročne, podľa cenníka služieb za zvolený program
MINI bola cena 5,90 eura mesačne a za zvolený program KLASIK bola cena 7 eur mesačne, spolu
12,90 eura mesačne. Žalovaný zvolil polročné platby. Uvedené skutočnosti v konaní neboli sporné,
žalovaný ich nenamietal. Žalobca pristúpil k odstúpeniu od zmluvy listom zo dňa 14. 04. 2016, pretože
žalovaný neuhrádzal cenu za poskytované služby ani do 45 dní po dni splatnosti, čo v konaní tiež nebolo

sporné, pretože sám žalovaný potvrdil, že naposledy zaplatil za obdobie do 30. 06. 2014. Odstúpenie
od zmluvy bolo preukázané listinným dôkazom, zmluva sa zrušila dňom nasledujúcim po dni doručenia
písomného oznámenia o odstúpení. K odpojeniu služby žalobca pristúpil až po odstúpení od zmluvy,
systém vygeneruje odstúpenie od zmluvy a následne žalobca pristúpil k odpojeniu služby, čo sa stalo
až dňa 19. 04. 2016, kedy bol žalovaný odpojený. Žalovaný neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal

v konaní žiadnym dôkazným prostriedkom svoje tvrdenie, že v máji 2014 nemal žiadny signál. Žalovaný
sa bránil tým, že zmluvný vzťah so žalobcom ukončil výpoveďou zo dňa 26. 06. 2014, ktorú doručoval
žalobcovi 02. 07. 2014. Súd sa nestotožnil s názorom žalovaného, že zmluva bola ukončená z jeho
strany výpoveďou zo dňa 26. 06. 2014, pretože žalovaný vo svojom liste - písomnosti označenej akoOdpoveď na pokus o zmier č. 434176 vypovedal zmluvu č. 311502361 zo dňa 01. 01. 2008. Žalovaný
však vypovedal zmluvu, ktorá už neplatila a bola nahradená ďalšími neskôr uzatvorenými zmluvami zo
dňa 03. 09. 2012 a 20. 02. 2014. Vypovedať možno len platnú zmluvu, a keďže žalovaný vypovedal

zmluvu zo dňa 01. 01. 2008, ktorá už v čase vypovedania neplatila, nemôže byť jeho výpoveď zmluvy
platná, a preto nemohlo dôjsť k ukončeniu zmluvného vzťahu výpoveďou zo dňa 26. 06. 2014. Žalobca
si podanou žalobou uplatňoval od žalovaného poplatok za obdobie od 01. 04. 2014 do 31. 03. 2016 vo
výške 309,60 eura za 24 mesiacov po 12,90 eura, 24 x 12,90 eura = 309,60 eura. Žalovaný síce zaplatil
za prvý polrok roku 2014 od januára do júna 2014 sumu 77,40 eura, ale v danom období v roku 2014

došlo k reinštalácii, vyplýva to z Dodatku k zmluve zo dňa 20. 02. 2014, žalovanému bol dodaný Satro-
box za 39 eur, takúto sumu žalovaný za reinštalované zariadenie neplatil, táto suma zodpovedá trom
mesačným platbám, 3 x 12,90 eura = 38,94 eura. Túto sumu si žalobca započítal za Satro-box, platby za
mesiace január, február, marec 2014, preto si žalobca správne uplatnil poplatok od apríla 2014 do konca
marca 2016, keďže v apríli 2016 došlo k ukončeniu zmluvy odstúpením zo strany žalobcu a následne
k odpojeniu signálu. Započítanie je s poukazom na ustanovenie § 580 OZ zánik vzájomne sa kryjúcich

pohľadávok patriacich vzájomne veriteľovi a dlžníkovi, ktorých plnenie je rovnakého druhu, ak niektorý
z účastníkov zmluvného vzťahu urobí prejav smerujúci k započítaniu a to aj bez súhlasu druhého.
Započítanie je vlastne forma bezhotovostného vyrovnania, žalobca mal voči žalovanému pohľadávku z
titulu dodaného reinštalovaného Satro boxu v sume 39 eur, ktorý si započítal s platbami žalovaného za
poplatok za mesiace január, február, marec 2014 v sume 38,94 eura. Keďže odstúpením od zmluvy sa

zmluva od začiatku zrušuje, tak na strane žalovaného vzniklo bezdôvodné obohatenie, ktoré je povinný
žalobcovi vydať. Bezdôvodné obohatenie v tomto prípade spočíva v zaplatení sumy 309,60 eura. S
poukazom na vyššie uvedené skutočnosti, ako aj citované zákonné ustanovenia, súd uložil žalovanému
povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 369,60 eura s 5,05 % úrokom z omeškania ročne od 01. 05. 2016 do
zaplatenia, pričom nárok na úrok z omeškania žalobcovi vznikol s poukazom na ustanovenie § 517 ods.

1, 2 OZ, počiatok omeškania 01. 05. 2016 je uplatnený správne s poukazom na odstúpenie od zmluvy
zo dňa 14. 04. 2016, kde bolo uvedené, že žalovaný má vyrovnať svoje záväzky do siedmych dní od
zániku zmluvy, k zániku zmluvy došlo 19. 04. 2016. Správna je aj požadovaná výška úroku z omeškania
s poukazom na nariadenie vlády č. 87/1995 Z. z., podľa ktorého výška úroku z omeškania je zvýšená o 5
percentuálnych bodov ako určuje ECB. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, podľa

ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. O trovách konania
súd rozhodol s poukazom na § 255 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi súd náhradu trov konania priznal v plnej
výške, nakoľko vo veci mal plný úspech, keďže žalobe bolo v celom rozsahu vyhovené, v sporových
konaniach sa uplatňuje zásada úspechu, teda strana, ktorá mala v konaní plný úspech, má právo na
náhradu trov konania proti neúspešnej strane a v konaní neboli zistené žiadne výnimočné dôvody hodné

osobitného zreteľa, ani v okolnostiach danej veci, ani u strán sporu a to s poukazom na ustanovenie
§ 257 CSP. Po právoplatnosti tohto rozhodnutia bude rozhodnuté o výške trov konania samostatným
uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote žalovaný odvolanie,

odôvodniac ho tým, že služby žalobcu využíval od 10. 10. 2000. Táto zmluva bola nahradená
novou zmluvou č. 311502361 o poskytovaní elektronických komunikačných služieb. Táto zmluva bola
upravovaná viacerými dodatkami, naposledy 20. 02. 2014. Do 20. 02. 2014 prebiehalo všetko
štandardne. Satro mu poskytovalo signál a on za túto službu platil podľa zmluvy. Dňa 20. 02. 2014 sa
im ozval p. O. zo Satra, že im ide vymeniť starú anténu za výkonnejšiu, budú mať lepší príjem a bude

to stáť len 1 euro. Okrem toho im pripojil na TV anténu aj druhý prijímač, tiež za 1 euro. Nakoniec spísal
záznam o vykonaní práce na tlačive dodatok k zmluve o pripojení a poskytovaní verejných služieb, kde
je napísané 1€ + 1€. Na jeho prekvapenie im však o pár dní boli doručené na zaplatenie dve poštové
poukážky, faktúra a nový splátkový kalendár v hodnote 80,32 eura. Ohradil sa voči tomu a oznámil,
že uvedené čiastky neuznáva a neuhradí, nakoľko si nič neobjednal a ponuka na výmenu antény

za 1€ im bola ponúknutá samotným Satrom. Následne po jeho odmietnutí zaplatiť im bol o niekoľko
dní vypnutý TV signál, aj keď príjem signálu mali zaplatený do 30. 06. 2014. V Satre mu oznámili, že
ak zaplatí 80,32 eura a 10 eur za nové pripojenie, signál bude obnovený. Dňa 13. 06. 2014 mu bol
doručený zo Satra pokus o zmier, kde ho žiadajú o zaplatenie dlžnej sumy 80,32 eura s tým, že ak
nezaplatí, budú pohľadávku vymáhať súdom. V odpovedi na pokus o zmier doporučeným listom zo dňa

26. 06. 2014 dal zo zmluvy č. 311502361 písomnú výpoveď. Doteraz na jeho odpoveď nedostal žiadnu
odpoveď. Až takmer po dvoch rokoch od jeho výpovedi mu bol zo Satra doručený list, v ktorom mu
oznamujú, že odstupujú od zmluvy o pripojení a poskytovaní verejných služieb retransmisie a žiadajú ho,
aby vyrovnal záväzky vo výške 377,30 eura. Mal za to, že sudkyňa nesprávnym procesným postupommu znemožnila ako žalovanému účinne sa brániť. Jeho dôkazné materiálny nebrala v úvahu s plnou
zainteresovanosťou, čím došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces. K tomu, že nepreukázal,
že nemal signál, uviedol, že o tomto probléme sa na pojednávaní ani nehovorilo a nebol vyzvaný, aby

sa k tejto veci vyjadril. V priebehu pojednávania mal veľmi silný pocit zaujatosti tejto sudkyne voči jeho
osobe. Z uvedených dôvodov navrhol napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a preskúmať a
posúdiť všetky dôkazy žalobcu i žalovaného a spravodlivo vo veci rozhodnúť.

3. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že okrem difamujúcich a osobných útokov

žalovaný neuviedol žiadny nový argument vo svojom podaní označenom ako odvolanie. Predmetné
podanie nespĺňa ani formálne a ani obsahové znaky odvolania. Žalovaný neuviedol, v akom rozsahu sa
rozhodnutie súdu napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ
domáha. Žalovaný vo svojom odvolaní neuviedol nové skutočnosti. Ku všetkým jeho tvrdeniam sa
žalobca už vyjadril. Rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne aj formálne správne, preto ho navrhol
potvrdiť.

4. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, ďalej
len CSP), viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania žalovaného (§ 379 a § 380 ods.
1 CSP) prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania, s verejným vyhlásením rozsudku a po
prejednaní veci dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné, preto napadnutý rozsudok

súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

5. Žalobca sa podanou žalobou domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 369,60 eura s príslušenstvom,
čo odôvodnil tým, že medzi ním a žalovaným bol dňa 20. 02. 2014 uzatvorený Dodatok k zmluve o
pripojení a poskytovaní verejných služieb retransmisie zo dňa 04. 01. 2008, predmetom ktorej bolo

prevádzkovanie služieb televíznych káblových rozvodov. Súčasťou zmluvy bol cenník, za zvolený
programový balík Digitálna televízia MINI + KLASIK mal žalovaný uhrádzať sumu 12,90 eura mesačne.
Žalovanému boli poskytnuté aj zariadenia potrebné na príjem predmetných služieb, okrem iného 3
x dekódovacie karty. Žalobca pristúpil k odstúpeniu od zmluvy dňa 14. 04. 2016, pretože žalovaný
neuhrádzal cenu za poskytované služby. Žalovaný nezaplatil poplatok za obdobie od 01. 04. 2014 do

31. 03. 2016 vo výške 309,60 eura za 24 mesiacov po 12,90 eura a žalobca si uplatňuje aj náhradu
hodnoty zariadenia 3 x dekódovacia karta 3 x 20 eura spolu vo výške 60 eur.

6. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

7. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

8. Prieskumná činnosť odvolacieho súdu zahŕňa ako hmotnoprávnu, tak aj procesnoprávnu oblasť.
Odvolací súd musí preto preskúmať nielen zákonnosť rozhodnutia so zreteľom k hmotnému právu,
ale tiež zákonnosť konania, z ktorého napadnuté konanie vzišlo. Pri rozhodovaní odvolacieho súdu o
odvolaní proti napadnutému rozsudku je odvolací súd viazaný ako rozsahom odvolania, tak aj dôvodmi

podaného odvolania, ktoré účastník môže meniť a dopĺňať len do uplynutia odvolacej lehoty (§ 380 ods.
1 CSP). Odvolateľ v podanom odvolaní fakticky svojím dispozičným úkonom vymedzuje nielen rozsah,
ale aj dôvody preskúmavacej činnosti odvolacieho súdu.

9. Odvolací súd po preskúmaní veci v rozsahu a z dôvodov uvedených žalovaným v odvolaní dospel k

záveru, že súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav veci a vec správne právne posúdil. Súd dal v
odôvodnení rozhodnutia odpovede a riadne odôvodnil všetky pre posúdenie veci podstatné skutočnosti
atoitie,ktoréžalovanýuvádzalvodvolaní,pretoodvolacísúdrozsudoksúduprvejinštanciepodľa§387
ods.1CSPakovecnesprávnypotvrdil,akeďžesodôvodnenímnapadnutéhorozhodnutiasastotožňuje,
na tieto dôvody podľa § 387 ods. 2 CSP odkazuje. Na potvrdenie správnosti záverov súdu prvej inštancie

a k námietkam uvedeným v odvolaní žalovaného odvolací súd uvádza, že rozhodnutie súdu prvej
inštancie je dostatočne odôvodnené a preskúmateľné, pričom súd prvej inštancie zohľadnil aj žalovaným
uvádzanéskutkovétvrdenia.Zvykonanéhodokazovaniavšakjednoznačnevyplýva,žežalovanýdňa20.
02. 2014 podpísal dodatok k zmluve o pripojení s 24-mesačnou viazanosťou za doterajších podmienok,teda za mesačný poplatok 12,90 eura, a keďže mesačné poplatky od 01. 04. 2014 neuhrádzal, žaloba
žalobcu bola v časti mesačných poplatkov dôvodne podaná, rovnako ako v časti zaplatenia sumy 3 x
20 eur v zmysle zmlúv za dekódovacie karty, ktoré boli žalovanému poskytnuté. Súd prvej inštancie

správne vyhodnotil aj účinky výpovede žalovaného zo zmluvy zo dňa 01. 01. 2008. Tvrdenia žalovaného
o neposkytovaní signálu žalobcom v konaní neboli preukázané, pričom sám žalovaný najskôr uvádzal,
že išlo o zhoršenie obrazu a zvuku (kontrast, farby, zvuk menej zrozumiteľný), teda neuvádzal odpojenie
signálu a neposkytovanie služieb. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil. K namietaniu zaujatosti sudkyne v

odvolaní odvolací súd dodáva, že podľa § 52 ods. 1 CSP strana má právo z dôvodov uvedených v §
49 uplatniť námietku zaujatosti. V námietke zaujatosti musí byť okrem všeobecných náležitostí podania
uvedené, proti komu smeruje, dôvod, pre ktorý má byť sudca vylúčený, kedy sa strana uplatňujúca
si námietku o dôvode vylúčenia dozvedela a dôkazy na preukázanie svojho tvrdenia, ktorých povaha
to pripúšťa, okrem tých, ktoré nemôže bez svojej viny pripojiť. Na podanie, ktoré nespĺňa náležitosti
podľa prvej vety, súd neprihliada; v tomto prípade sa vec nadriadenému súdu nepredkladá. Ustanovenia

o odstraňovaní vád podania sa nepoužijú (§ 52 ods. 2 CSP). Keďže žalovaným vznesená námietka
zaujatosti voči sudkyni nemá náležitosti na uplatnenie námietky zaujatosti v zmysle ustanovenia § 52
CSP, odvolací súd na túto námietku zaujatosti žalovaného neprihliadol.

10. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1, § 255 ods. 1, § 262 ods.

1, 2 CSP tak, že v odvolacom konaní úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho
konania v plnom rozsahu (§ 262 ods. 1 CSP), pričom o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej
inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

Toto rozhodnutie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).