Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 31. júl 2019

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 10Co/42/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2606214671
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zlatica Javorová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2019:2606214671.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zlatice Javorovej a členiek

senátu JUDr. Gabriely Briškovej a JUDr. Terézie Mecelovej v spore žalobcu: Mgr. X. H., ul. V. XX, XXX
XX L., správca úpadcu: MALTINETTO, s.r.o., Komenského 21, 010 01 Žilina, IČO: 36420654, proti
žalovanej: Generali Poisťovňa, a. s., Lamačská cesta 3/A, 841 04 Bratislava, IČO: 35709332, zastúpenej
splnomocnenkyňou: SHM PARTNERS s. r. o., Svätoplukova 28, 821 08 Bratislava, IČO: 47235616, o
úroky z omeškania zo sumy 94.499,56 eur, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Senica
z 18. decembra 2017 č. k. 14C/82/2007-558, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti veci samej o uložení

povinnosti žalovanej zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania, v časti náhrady trov konania a náhrady trov
štátu p o t v r d z u j e.

II. Žalobca má voči žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie
I. žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania
vo výške 13,50 % p. a. zo sumy 94 499,56 Eur od 15.10.2006 do 31.12.2006,
vo výške 14,75 % p. a. zo sumy 94 499,56 Eur od 01.01.2007 do 30.06.2007,

vo výške 14,25 % p. a. zo sumy 94 499,56 Eur od 01.07.2007 do 31.12.2008,
vo výške 12,50 % p. a. zo sumy 94 499,56 Eur od 01.01.2009 do 30.06.2009,
vo výške 11,00 % p. a. zo sumy 94 499,56 Eur od 01.07.2009 do 30.06.2011,
vo výške 11,25 % p. a. zo sumy 94 499,56 Eur od 01.07.2011 do 31.12.2011,
vo výške 11,00 % p. a. zo sumy 94 499,56 Eur od 01.01.2012 do 31.12.2012,
vo výške 10,75 % p. a. zo sumy 94 499,56 Eur od 01.01.2013 do 30.06.2013,
vo výške 10,50 % p. a. zo sumy 94 499,56 Eur od 01.07.2013 do 31.12.2013,

vo výške 10,25 % p. a. zo sumy 94 499,56 Eur od 01.01.2014 do 30.06.2014,
vo výške 10,15 % p. a. zo sumy 94 499,56 Eur od 01.07.2014 do 31.12.2014,
vo výške 10,05 % p. a. zo sumy 94 499,56 Eur od 01.01.2015 do 30.06.2016 a
vo výške 10,00 % p. a. zo sumy 94 499,56 Eur od 01.07.2016 do 03.11.2017,
a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku;
II. v časti zaplatenia úroku z omeškania za deň 14.10.2006 a v časti zaplatenia úroku z omeškania
vo výške 0,25% p.a. zo sumy 94 499,56 eur za obdobie od 1.7.2009 do 31.12.2009 a za obdobie od

1.1.2011 do 30.6.2011 žalobu zamietol;
III. vo zvyšnej časti zaplatenia úroku z omeškania konanie zastavil;
IV. žalovanej uložil povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 36,70 %, pričom o výške
náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením;V. žalobcovi a žalovanej uložil povinnosť nahradiť trovy štátu predstavujúce vyplatené znalečné, a to
žalobca v rozsahu 31,65 % a žalovaná v rozsahu 68,35 %, pričom o výške náhrady trov štátu bude
rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.

Právne svoje rozhodnutie vo veci samej odôvodnil ust. § 261 ods. 1 a 6, § 365, § 369 ods. 1 zákona č.
513/1991 Zb. Obchodného zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia poistných zmlúv a k 15.10.2006
(ďalej len „Obch.z“); § 788 ods. 1, § 797 ods. 1 až 3 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v
znení účinnom ku dňu uzavretia poistných zmlúv (ďalej len „O.z.“); § 145 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z.
Civilného sporového poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej aj „CSP“) a poukazom na dôvodovú

správa k z. č. 530/2003 Z.z. o obchodnom registri a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Vecne dôvodil, že žalobca sa žalobou podanou na súde prvej inštancie dňa 8.12.2006 proti žalovanej
domáhal zaplatenia sumy 4.164.883,80 Sk s úrokom z omeškania vo výške 13,5% ročne z dlžnej sumy
od 30.9.2006 do zaplatenia a náhrady trov konania. V žalobe uviedol, že dňa 26.6.2006 došlo vplyvom
atmosférických zrážok a následného krupobitia k poistnej udalosti, pri ktorej bola poškodená budova
- výrobná hala PD Borský Mikuláš, ktorej vlastníkom bol žalobca. Súčasne došlo k poškodeniu zásob

nachádzajúcich sa vo výrobnej hale. Výška vzniknutej škody predstavovala sumu 4.164.883,80 Sk
(138.248,81 eur). Poistnou zmluvou č. 5060233353 z 22.5.2006 bola poistená vyššie uvedená výrobná
hala na čiastku 98.500.000 Sk (3.269.601 eur) proti živelným nebezpečenstvám a poistnou zmluvou
č. 5060233347 z 18.5.2006 bol poistený súbor hnuteľných vecí (zásob) na čiastku 10.000.000 Sk
(331.939,18 eur). Poistiteľom bola žalovaná (jej právna predchodkyňa). Poistnú udalosť žalobca oznámil

žalovanej spôsobom v súlade s poistnou zmluvou. Žalovaná listom zo 6.10.2006 oznámila žalobcovi,
že poistná udalosť nenastala, v dôsledku čoho žalobca nemá nárok na poistné plnenie. Žalobcovi v
dôsledku poistnej udalosti vznikla aj škoda vyplývajúca z výmeny strechy na výrobnej hale vo výške
387.000 Sk (12.846,04 eur) a vo výške 229.949 Sk (7.632,90 eur) za materiál použitý pri výmene
poškodenej strechy.

Súd prvej inštancie rozsudkom č. k. 14C 82/2007-437 z 5.6.2015 zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy
94.499,56 eur, vo zvyšku žalobu zamietol, žalovanú zaviazal na náhradu trov konania štátu a žiadnej zo
stránnepriznalprávonanáhradutrovkonania.Protirozsudkupodaladňa22.7.2015žalovanáodvolanie.
Krajský súd v Trnave rozsudkom č.k.10Co 831/2015-528 zo 16.8.2017 prvostupňový rozsudok v
napadnutej vyhovujúcej časti potvrdil, v zamietajúcej časti týkajúcej sa úrokov z omeškania, náhrady

trov štátu a náhrady trov konania rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.
Dôvodom bolo neposkytnutie konkrétneho vysvetlenia, záverov a úvah zo strany prvoinštančného súdu
v jeho zamietajúcej časti o úrokoch z omeškania, neposkytnutie žiadneho vecného odôvodnenia v časti
o trovách štátu a trovách konania, z ktorého dôvodu nebolo možné posúdiť správnosť rozhodnutia súdu
v tejto časti.

Dňa 27.11.2017 žalobca navrhol zmenu žaloby v časti úroku z omeškania, na základe čoho súd
uznesením z toho istého dňa pripustil zmenu žaloby v časti úroku z omeškania tak, že žalovaná je
povinná zaplatiť žalobcovi zákonný úrok z omeškania nasledovne:
vo výške 13,50 % p. a. zo sumy 94.499,56 Eur od 14.10.2006 do 31.12.2006,
vo výške 14,75 % p. a. zo sumy 94.499,56 Eur od 01.01.2007 do 30.06.2007,

vo výške 14,25 % p. a. zo sumy 94.499,56 Eur od 01.07.2007 do 31.12.2007,
vo výške 14,25 % p. a. zo sumy 94.499,56 Eur od 01.01.2008 do 30.06.2008,
vo výške 14,25 % p. a. zo sumy 94.499,56 Eur od 01.07.2008 do 31.12.2008,
vo výške 12,50 % p. a. zo sumy 94.499,56 Eur od 01.01.2009 do 30.06.2009,
vo výške 11,25 % p. a. zo sumy 94.499,56 Eur od 01.07.2009 do 31.12.2009,

vo výške 11,00 % p. a. zo sumy 94.499,56 Eur od 01.01.2010 do 30.06.2010,
vo výške 11,00 % p. a. zo sumy 94.499,56 Eur od 01.07.2010 do 31.12.2010,
vo výške 11,25 % p. a. zo sumy 94.499,56 Eur od 01.01.2011 do 30.06.2011,
vo výške 11,25 % p. a. zo sumy 94.499,56 Eur od 01.07.2011 do 31.12.2011,
vo výške 11,00 % p. a. zo sumy 94.499,56 Eur od 01.01.2012 do 30.06.2012,

vo výške 11,00 % p. a. zo sumy 94.499,56 Eur od 01.07.2012 do 31.12.2012,
vo výške 10,75 % p. a. zo sumy 94.499,56 Eur od 01.01.2013 do 30.06.2013,
vo výške 10,50 % p. a. zo sumy 94.499,56 Eur od 01.07.2013 do 31.12.2013,
vo výške 10,25 % p. a. zo sumy 94.499,56 Eur od 01.01.2014 do 30.06.2014,
vo výške 10,15 % p. a. zo sumy 94.499,56 Eur od 01.07.2014 do 31.12.2014,

vo výške 10,05 % p. a. zo sumy 94.499,56 Eur od 01.01.2015 do 30.06.2015,
vo výške 10,05 % p. a. zo sumy 94.499,56 Eur od 01.07.2015 do 31.12.2015,
vo výške 10,05 % p. a. zo sumy 94.499,56 Eur od 01.01.2016 do 30.06.2016,
vo výške 10,00 % p. a. zo sumy 94.499,56 Eur od 01.07.2016 do 31.12.2016,vo výške 10,00 % p. a. zo sumy 94.499,56 Eur od 01.01.2017 do 30.06.2017,
vo výške 10,00 % p. a. zo sumy 94.499,56 Eur od 01.07.2017 do 03.11.2017.
Zmenu žaloby odôvodnil tým, že v danom prípade sa jedná o obchodnoprávny vzťah medzi dvomi

podnikateľskými subjektmi, a preto treba aj pri úroku z omeškania postupovať podľa príslušných
ustanovení Obch.z., prvý deň omeškania bol stanovený na deň 14.10.2006 preto, lebo v zmysle § 797
ods. 3 O.z. nastáva splatnosť plnenia po uplynutí 15 dní od ukončenia šetrenia poistnej udalosti a v
danom prípade z listu zo 6.10.2006 je zrejmé, že poisťovňa, teda žalovaná ukončila šetrenie najneskôr
dňa 29.9.2006. Požadovaná suma priznaná rozsudkom súdu prvej inštancie bola uhradená zo strany

žalovanej dňa 3.11.2017. Súd prvej inštancie v intenciách rozhodnutia nadriadeného súdu vec opätovne
v zostávajúcej časti prejednal, doplnil dokazovanie vyjadreniami strán.
Žalovaná nesúhlasila s určením počiatku vzniku omeškania s uvedením, že počas likvidácie poistnej
udalosti žalobca nepredložil všetky doklady a písomnosti, na základe ktorých by bolo možné ustáliť
skutočný rozsah škody vzniknutej v dôsledku poistnej udalosti, chýbali účtovné doklady a záznamy.
Uviedol, že tieto žalobca nepredložil ani v prebiehajúcom súdnom konaní, preto aj súd nevyhovel

žalobe v celom rozsahu. Preto mala žalovaná za to, že k ustáleniu sumy, ktorú je žalovaná povinná
vyplatiť žalobcovi, prišlo až právoplatnosťou rozhodnutia prvoinštančného súdu vo veci samej. Určenie
výšky škody je pritom rozhodujúce pre ustálenie výšky poistného plnenia v takom prípade. Žalovaná
zdôraznila, že ňou predložené vyčíslenie poistného plnenia, ktoré bolo predložené na výzvu súdu
29.11.2009, bolo predložené s výhradou, že uvedené bude platiť, len ak budú splnené podmienky

pre priznanie poistného plnenia, pričom jednou z týchto podmienok je práve preukázanie rozsahu
vzniknutej škody zo strany poisteného subjektu, v danom prípade žalobcu, pričom tento rozsah žalobca
nepreukázal.
Súd prvej inštancie z vykonaného dokazovania vrátane jeho doplnenia a zisteného skutkového stavu
veci vyvodil právny záver, že pokiaľ ide o požadovaný úrok z omeškania, nárok uplatnený žalobcom je,

až na jeden deň a mierne presiahnutie najvyššej prípustnej výšky úroku z omeškania v dvoch prípadoch
(viď nižšie), dôvodný. Žalobca pôvodne požadoval úrok z omeškania podľa ustanovení O.z., následne
v priebehu konania žalobu zmenil a požadoval úrok z omeškania v súlade s príslušnými ustanoveniami
Obch.z.. Súd uviedol, že žalobcovi patrí úrok z omeškania podľa Obch.z., napriek tomu, že poistná
zmluva ako zmluvný typ je upravená len v O.z., nakoľko s účinnosťou od 1.2.2004 prišlo k zmene úpravy

Obch.z. práve za účelom zaviesť aj pri zmluvách uzavretých medzi podnikateľmi, ktoré nie sú upravené
v Obch.z., ale iba v O.z., rovnakú reguláciu postihujúcu omeškané platby ako pri zmluvách upravených
v Obch.z.. Právna úprava podľa Obch.z. účinného v čase uzavretia poistných zmlúv teda umožňuje aj
pri poistnej zmluve postupovať v prípade omeškania podľa ustanovení Obch.z.. Pokiaľ ide o posúdenie
otázky začiatku omeškania, podstatným je moment vzniku nároku žalobcu na poistné plnenie. V zmysle

zákonných ustanovení, právo na plnenie vznikne, ak nastane skutočnosť, s ktorou je spojený vznik
povinnosti poistiteľa plniť (poistná udalosť) - v prejednávanej veci išlo o krupobitie. Plnenie je následne
splatné do pätnástich dní, len čo poistiteľ skončil vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti
poistiteľa plniť. V danom prípade bolo preukázané, že listom zo 6.10.2006 reagovala žalovaná na list
žalobcu doručený jej dňa 29.9.2006, v ktorom žalovaná žalobcovi oznámila, že v čase doručenia jeho

listu, teda 29.9.2006, bola likvidácia predmetných poistných udalostí ukončená. Záver žalovanej znel -
poistná udalosť nenastala. Vyšetrenie poistných udalostí bolo teda ukončené najneskôr dňa 29.9.2006
(skorší dátum ukončenia šetrenia preukázaný nebol). Dňa 25.11.2009 bolo súdu doručené vyjadrenie
žalovanej, v ktorom uviedla, že v prípade preukázania splnenia podmienok na poskytnutie poistného
plnenia z uzavretej poistnej zmluvy, poistné plnenie by bolo v sume 2 925 997,70 Sk (97 125,33 eur)

za zničené zásoby a 575 236,40 Sk (19 094,35 eur) za materiál. Z uvedeného je zjavné, že žalovaná
mala k dispozícii dostatok podkladov na zistenie rozsahu škody spôsobenej poistnou udalosťou, nakoľko
škodu súdu vyčíslila. Pokiaľ na poslednom pojednávaní žalovaná namietala, že nesplnenie podmienok
poskytnutia poistného plnenia spočívalo v nedoložení dokumentov zo strany žalobcu, jedná sa podľa
názoru súdu o účelové tvrdenie. Z celého priebehu konania vyplýva, že nesplnenie podmienok pre

poskytnutie poistného plnenia žalovaná odvodzovala od tej skutočnosti, že podľa jej názoru nedošlo k
poistnej udalosti (teda že ku vzniku škody nedošlo v dôsledku krupobitia, pre ktoré riziko bolo poistenie
dojednané), a nie pre nedoloženie podkladov zo strany žalobcu. Nedoloženie podkladov neuvádzala
žalovaná ani vo vyššie uvedenom liste zo 6.10.2006. Je teda zjavné, že v čase ukončenia šetrenia
poistnej udalosti mala žalovaná k dispozícii údaje potrebné pre určenie rozsahu poisteného plnenia a

teda povinnosť plniť nastala najneskôr dňa 14.10.2006 (t.j. 15 dní od najneskoršieho možného dátumu
ukončenia šetrenia). Nakoľko suma zodpovedajúca vyčíslenej škode žalobcovi vyplatená nebola, dňom
nasledujúcim po splatnosti poistného plnenia, t.j. dňom 15.10.2006 sa žalovaný dostal do omeškania
a od tohto dňa až do zaplatenia má žalobca nárok na zaplatenie úroku z omeškania. Za obdobie od1.7.2009 do 31.12.2009 bol úrok z omeškania podľa Obch.z. vo výške 11%, nakoľko ku dňu 1.7.2009
bola základná úroková sadzba ECB vo výške 1%, tak isto aj v období od 1.1.2011 do 30.6.2011, nakoľko
základná úroková sadzba ECB bola ku dňu 1.1.2011 vo výške 1%. Z toho dôvodu súd žalobu v časti

zaplatenia úroku z omeškania za deň 14.10.2006 a v časti 0,25% zo sumy 94 499,56 eur za obdobie
od 1.7.2009 do 31.12.2009 a obdobie od 1.1.2011 do 30.6.2011 zamietol. Keďže pôvodnou žalobou
požadoval žalobca zaplatenie úroku z omeškania vo väčšom rozsahu ako po úprave žaloby, prišlo
zmenou žaloby k jej čiastočnému späťvzatiu. Žalovaná voči uvedenej zmene nemala námietky, preto
súd konanie vo zvyšnej časti zaplatenia úroku z omeškania zastavil.

V časti o náhrade trov prvoinštančného konania svoje rozhodnutie odôvodnil právne ust. § 255 ods.
2, § 259, § 262 ods. 1 a 2 CSP, vecne tým, že z celkovej požadovanej sumy 138 248,81 eur bolo
žalobcovi právoplatne priznaných 94 499,56 eur spolu s príslušenstvom, vo zvyšnej časti istiny bola
žaloba zamietnutá, z čoho vyplýva, že žalobca bol úspešný v rozsahu 68,35 %, žalovaná potom v
rozsahu 31,65 %, z čoho vyplýva, že čistý úspech žalobcu predstavuje 36,70 %, preto žalobcovi priznal
právo na náhradu trov konania v rozsahu 36,70 %. Obdobne, teda podľa pomeru úspechu a neúspechu

strán v konaní, rozhodoval aj o náhrade trov štátu, pozostávajúcich zo znalečného vyplateného znalcom,
ktoré nebolo kryté preddavkom. Uvedenú náhradu rozdelil medzi strany sporu pomerne k ich neúspechu
vo veci, teda žalobcu zaviazal na náhradu trov štátu v rozsahu 31,65 % a žalovanú v rozsahu 68,35
%. Keďže v rámci CSP náhrada trov štátu výslovne riešená nie je, postupoval analogicky (a zároveň v
zmyslepokynovzákonodarcuvrámcidôvodovejsprávy)vsúladesust.§262ods.1vspojenísust.§259

CSP s tým, že písomné uplatňovanie si trov zo strany súdu v rámci konania pred ním vedeného zjavne
nie je potrebné a o výške trov bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia
vo veci samej.

2. Proti tomuto rozsudku iba v jeho vyhovujúcej časti veci samej a v časti trov konania a trov štátu

podala včas odvolanie žalovaná, s návrhom na jeho zmenu v napadnutej časti zamietnutím žaloby a
rozhodnutím, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania a strany sú povinné zaplatiť
štátu náhradu trov konania predstavujúcu vyplatené znalečné, každá v rozsahu 50 %. Žalovaná už
v konaní pred súdom prvej inštancie poukazovala na skutočnosť, že predmetná poistná udalosť bola
ňou ukončená bez poskytnutia poistného plnenia, bez skúmania výšky vzniknutej škody predstavujúcej

základprevyčísleniepoistnéhoplnenia.Vyčísľovanievýškypoistnéhoplneniabolototižtobezpredmetné
a nehospodárne vzhľadom na nepreukázanie splnenia podmienok uzavretého poistenia pre poskytnutie
poistného plnenia. Jej podanie z 25.11.2009 obsahujúce predbežné vyčíslenie poistného plnenia
neznamená, že žalovaná mala v uvedenom čase k dispozícii všetky podklady pre vyčíslenie poistného
plnenia. Pri predmetnom vyčíslení vychádzala z údajov o rozsahu vzniknutej škody poskytnutých

žalobcom, pričom žalovaná výslovne uviedla, že žalobcovi by vznikol nárok na žalovanou predbežne
vyčíslenú výšku poistného plnenia iba v prípade, ak budú splnené všetky dohodnuté podmienky
poistenia pre poskytnutie poistného plnenia. Podľa žalovanej však v konaní nebolo preukázané, že
žalobcovi vznikla škoda v rozsahu uvádzanom žalobcom, teda v rozsahu použitom pri predbežnom
vyčíslení poistného plnenia v podaní žalovanej z 25.11.2009, naopak v konaní bolo jednoznačne zistené

znaleckým dokazovaním a súdom ustálené, že rozsah skutočne vzniknutej škody žalobcovi nie je možné
určiť, vzhľadom na chýbajúcu účtovnú a skladovú evidenciu žalobcu, z čoho je zjavné, že žalovaná
nemohla mať dňa 25.11.2009 dostatok podkladov pre vyčíslenie poistného plnenia, a teda záver súdu v
uvedenej časti je nesprávny. Z vykonaného dokazovania je zjavné, že v konaní nebol preukázaný rozsah
vzniknutej škody žalobcovi, ktorá predstavuje základ pre výpočet výšky poistného plnenia. Napriek

uvedenémuvšaksúdnepochopiteľnepriznalžalobcoviprávonaposkytnutiepoistnéhoplnenia,uvedená
skutočnosť je však už v súčasnom štádiu súdneho konania nezmeniteľná. Uvedené však neznamená,
že žalovaná mala v čase ukončenia šetrenia poistnej udalosti odmietnutím poistného plnenia podklady
potrebné pre vyčíslenie výšky poistného plnenia, obzvlášť ak samotný súd v odôvodnení rozhodnutia
vo veci poskytnutia poistného plnenia výslovne uviedol, že v konaní nebol preukázaný rozsah škody

vzniknutej žalobcovi. Naopak, žalovaná napríklad listom z 8.11.2006 požiadala žalobcu o predloženie
účtovných a skladových dokladov, avšak uvedenej požiadavke žalobca nevyhovel a požadované
doklady k dnešnému dňu žalovanej nepredložil, čo znamená, že samotný súd v odôvodnení rozhodnutia
voveciposkytnutiapoistnéhoplneniapotvrdil,žežalovanánemohlamaťdokladypotrebnéprevyčíslenie
výšky poistného plnenia ku dňu odmietnutia poskytnutia poistného plnenia ani ku dňu podania žalovanej

z 25.11.2009 a dokonca ani ku dňu rozhodnutia súdu vo veci poskytnutia poistného plnenia žalovanou
žalobcovi (rozsudok súdu prvej inštancie č. k. 14C/82/2007-437). Preto je nepochopiteľný a právne
neobhájiteľný záver súdu, že žalovaná sa dostala do omeškania s poskytnutím poistného plnenia
už dňa 29.9.2006. S poukazom na vyššie uvedené a napriek uvedenému, prekvapivé rozhodnutiesúdu vo veci poskytnutia poistného plnenia žalovanou žalobcovi (rozsudok súdu prvej inštancie č. k.
14C/82/2007-437), mal súd posúdiť začiatok omeškania žalovanej s poskytnutím poistného plnenia
žalobcovi najskôr odo dňa právoplatnosti uvedeného súdneho rozhodnutia (8.11.20017, resp. od

16-teho dňa po právoplatnosti uvedeného súdneho rozhodnutia). Vzhľadom na uvedené žalovaná
poskytla poistné plnenie žalobcovi včas, keďže mu bolo poskytnuté dňa 3.11.2017. Súd napriek
uvedenému určil počiatok omeškania žalovanej s poskytnutím poistného plnenia žalobcovi absolútne
nesprávne a v rozpore s vykonaným dokazovaním na deň 15.10.2006. V prípade, ak by sa súd napriek
uvedenému nestotožnil s uvedenou argumentáciou žalovanej o počiatku omeškania s poskytnutím

poistného plnenia až po právoplatnosti rozhodnutia súdu vo veci poskytnutia poistného plnenia
žalovanou žalobcovi, podľa názoru žalovanej, žalovaná sa nemohla z vyššie uvedených dôvodov
(neexistencia účtovných a skladových dokladov) dostať do omeškania skôr, ako bolo v predmetnej
veci žalovanej doručené rozhodnutie súdu vo veci poskytnutia poistného plnenia žalovanou žalobcovi
(dňa 7.7.2015), resp. v krajnom prípade pred vyhlásením predmetného rozhodnutia (dňa 5.6.2015),
resp. pred uplynutím 16-teho dňa odo dňa doručenia uvedeného súdneho rozhodnutia žalovanej, či

vyhlásenia uvedeného súdneho rozhodnutia. Žalovaná poukázala tiež na skutočnosť, že neprimeraná
dĺžka súdneho konania v predmetnej veci bola v značnej časti spôsobená prebiehajúcim konkurzným
konaním na majetok žalobcu, a teda nie je spravodlivé, aby následky uvedeného stavu zaťažovali
žalovanú uložením povinnosti uhradiť úroky z omeškania žalobcovi aj za obdobie prerušenia konania z
dôvodu prebiehajúceho konkurzného konania. Súd sa však s touto námietkou žalovanej v odôvodnení

svojho rozhodnutia vôbec nezaoberal, teda jeho rozhodnutie je v uvedenej časti nielen nesprávne, ale
i nepreskúmateľné. V súvislosti s rozhodnutím súdu o náhrade trov konania žalovaná poukázala na
skutočnosť, že žalobca bol v konaní čiastočne úspešný v časti istiny (pričom čistý úspech žalobcu je 36,7
%), avšak v prípade vyhovenia odvolaniu žalovanej, bude žalobca neúspešný v časti príslušenstva (čistý
úspech žalobcu bude 0 %), z ktorého dôvodu by podľa názoru žalovanej mal súd rozhodnúť o náhrade

trov konania v zmysle § 255 ods. 2 CSP a žiadnej zo strán nepriznať právo na náhradu trov konania.
Uzavrela, že s poukazom na uvedené je predmetné rozhodnutie súdu nesprávne a nepreskúmateľné,
súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, najmä pokiaľ ide o
záver o počiatku omeškania žalovanej s poskytnutím poistného plnenia žalobcovi či záver, že žalovaná
musela mať všetky doklady potrebné pre vyčíslenie poistného plnenia najneskôr dňa 29.9.2006, čím

bol naplnený odvolací dôvod v zmysle § 365 ods. 1 písm. f/ CSP. Z uvedeného je zjavné, že súd vec
nesprávne právne posúdil, najmä pokiaľ ide o záver súdu o počiatku omeškania žalovanej s poskytnutím
poistného plnenia žalobcovi, čím bol naplnený odvolací dôvod v zmysle § 365 ods. 1 písm. h/ CSP.

3. K odvolaniu žalovanej sa žalobca vyjadril v podaní zo 7.2.2018 tak, že navrhol rozsudok súdu prvej

inštancie v napadnutej časti potvrdiť. Žalobca uviedol, že žalovaná mu nevyplatila peňažné prostriedky,
na ktoré je žalobca oprávnený v zmysle platne uzavretej poistnej zmluvy. Žalovaná sa dostala do
omeškania s plnením peňažného záväzku, čím jej vznikla okrem povinnosti plniť peňažný nárok,
aj povinnosť úhrady zákonných úrokov z omeškania v prospech žalobcu. Nakoľko v tomto prípade
absentuje zmluvný konsenzus medzi žalobcom a žalovanou o výške úrokov z omeškania, je nevyhnutné

následne prihliadať na zákonnú úpravu Obch. z. o omeškaní dlžníka s plnením peňažného záväzku.
Citovala § 369 Obch. z. v rozhodnom znení a § 3 nariadenia vlády č. 21/2013 Z.z. s tým, že poistná
zmluva ako jeden zo zmluvných typov je legislatívne upravená v ust. § 788 a nasl. O. z.. Zmluvný
vzťah medzi žalobcom a žalovanou aj napriek ustanoveniu uvedenému v predchádzajúcej vete má
obchodnoprávny charakter podľa § 261 ods. 1 Obch. z., nakoľko zmluvné strany sú podnikateľskými

subjektami a do zmluvného vzťahu vstupovali v rámci svojej podnikateľskej činnosti. Tento zmluvný
vzťah sa potom spravuje príslušnými ustanoveniami O. z. pokiaľ ide o samotnú zmluvu, avšak v ďalšom
sa spravuje právnou úpravou Obch. z.. K vzniku poistnej udalosti u žalobcu došlo dňa 26.6.2006
a z § 797 ods. 3 O. z. vyplýva, že plnenie z poistnej zmluvy je splatné do 15 dní, len čo poistiteľ
skončil vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť, pričom takéto vyšetrenie

sa musí vykonať bez zbytočného odkladu. Ukončenie likvidácie poistných udalostí č. 4061001222 a
č. 4061001223 bolo žalobcovi doručené síce dňa 6.10.2006, avšak žalovaná expressis verbis v tejto
písomnosti uviedla, že likvidácia poistných udalostí v čase, t. j. dňa 29.9.2006, kedy žalobca podal
písomnú sťažnosť na likvidátora z dôvodu neefektívneho postupu pri likvidácii, bola likvidácia poistných
udalostí už ukončená, čo znamená, že ak v čase doručenia listu žalovanej zo strany žalobcu, t. j. dňa

29.9.2006 už likvidácia bola ukončená, tento deň považuje žalobca za prvý deň začiatku plynutia 15
dňovej lehoty splatnosti poistného plnenia. Nakoľko žalovaná do 13.10.2006 poistné plnenie nevyplatila,
dostala sa do omeškania s plnením peňažného záväzku, čím vznikol žalobcovi nárok na zákonné úroky
z omeškania.4. Žalovaná sa k vyjadreniu žalobcu vyjadrila v jej podaní z 26.2.2018 tak, že žalobca vo svojom podaní
iba opakovane uvádza svoju argumentáciu z prvoinštančného konania, avšak vôbec sa nevyjadruje

k argumentácii žalovanej uvedenej v ňou podanom odvolaní, ktorým odôvodňuje nesprávnosť
rozhodnutia v napadnutej časti, v zmysle čoho žalobca ničím nespochybňuje ani nenamieta nesprávnosť
argumentácie žalovanej uvedenej ňou v podanom odvolaní.

5. Z Obchodného vestníka 249/2018, vydaného 31.12.2018, odvolací súd zistil, že uznesením

Okresného súdu Žilina z 20.12.2018 sp. zn. 3K/28/2011 bol odvolaný z funkcie správcu úpadcu
MALTINETTO, s.r.o., JUDr. Peter Tonhauser a z Obchodného vestníka 24/2019, vydaného 4.2.2019,
bolo odvolacím súdom zistené, že Okresný súd Žilina uznesením vo veci vyhláseného konkurzu na
majetok úpadcu: MALTINETTO, s.r.o., Komenského 21, 010 01 Žilina, IČO: 36 420 654, ustanovil
správcu Mgr. Lubomíra Kaduru, Republiky 16, 010 01 Žilina.

6. Odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení CSP (zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového
poriadku v znení nesk. predpisov), účinného od 1.7.2016, ktorým bol zrušený zákon č. 99/1963 Zb.
Občiansky súdny poriadok v znení neskorších zmien a doplnení (ďalej aj „O.s.p.“), keďže podľa § 470
ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia
jeho účinnosti a podľa ods. 2 vety prvej rovnakého ustanovenia právne účinky úkonov, ktoré v konaní

nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362
ods. 1 CSP), stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozsudku súdu
prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané
odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľka použila zákonom prípustné

odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. b/, f/ a h/ CSP), preskúmal rozhodnutie v napadnutej časti v
medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex
offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc
pritomviazanýskutkovýmstavomakohozistilsúdprvejinštancie(§383CSP),postupombeznariadenia
odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia

rozsudku boli oznámené stranám i na úradnej tabuli a na webovej stránke odvolacieho súdu minimálne
5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie
v napadnutej časti treba navzdory námietkam odvolateľky považovať za vo výroku vecne správny, keď
súd prvej inštancie v miere postačujúcej pre rozhodnutie zistil skutkový stav a vec aj správne posúdil
po právnej stránke.

7.Užsúdprvejinštanciesavodôvodneníjehoostatnéhorozsudkuvpodstatevysporiadalajsodvolacími
námietkami odvolateľky, keďže takmer všetky podstatné tvrdenia z odvolania (okrem nedostatočného
odôvodnenia napadnutého rozsudku) žalovaná uvádzala už v konaní pred súdom prvej inštancie.

8. Účastník konania má právo na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne
dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany,
t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takémuto útoku. V prípade ak účastník konania vyžaduje, aby
sa vec posudzovala podľa konkrétnych výkladových metód relevantných zákonných ustanovení, súd je
povinný zaoberať sa nimi a vyložiť, prečo posúdenie veci v zmysle návrhov účastníka nie je po právnej

stránke správne (porov. uznesenie NS SR sp. zn. 2 MCdo/7/2009).
Povinnosť súdu rozhodnutie náležite odôvodniť je odrazom práva strany sporu na dostatočné a
presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktorý sa zaoberá so všetkými právne relevantnými
dôvodmi uplatnenej žaloby, ako aj so špecifickými námietkami strán sporu. Porušením uvedeného práva
strany sporu sa odníma možnosť náležite skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu.

Znemožnením strane uskutočňovať jej patriace procesné práva v kvalifikovanej miere, dochádza k
porušeniu práva na spravodlivý proces (porov. uznesenie NS SR sp. zn. 6 Cdo/98/2017).
Za odňatie možnosti konať pred súdom v žiadnom prípade nemožno považovať to, že súd neodôvodnil
svoje rozhodnutie podľa predstáv, či požiadaviek strany, ktorá je nespokojná s právnymi závermi,
tým nemohlo dôjsť k porušeniu práva žalobcu na spravodlivý súdny proces. Do práva na spravodlivý

proces totiž nepatrí právo účastníka konania (strany), aby sa súd stotožnil s jeho právnymi názormi,
navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04), ani právo na to, aby bol účastník konania (strana)
pred všeobecným súdom úspešný, teda aby sa rozhodlo v súlade s jeho požiadavkami (I. ÚS 50/04).Podľa uznesenia Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/03 z 3.7.2003: "Všeobecný súd nemusí
dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec
podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby

zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia
všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, stačí na záver
o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces."
Po preskúmaní obsahu spisu a odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie odvolací súd konštatuje, že
rozsudok súdu prvej inštancie zodpovedá požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutí v zmysle

220 ods. 2 CSP. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav,
primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská procesných strán v prejednávanom spore,
výsledky vykonaného dokazovania a uviedol právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný spor a
z ktorých vyvodil svoje právne závery. Zistenia súdu prvej inštancie majú vecné i logické zakotvenie
vo vykonaných dôkazoch a prijaté skutkové a právne závery sú odôvodnené zrozumiteľne a v súlade
s ustálenou súdnou praxou, pri súčasnom zohľadnení ochrany subjektívneho práva oboch sporových

strán, ich rovnosti v uplatnení práv, ochrany ich oprávnenej dôvery v právo, ako i predvídateľnosti
súdneho rozhodnutia.
Námietka odvolateľky, že súd prvej inštancie sa vôbec nezaoberal jej námietkou, že by mal pri
rozhodovaní o úrokoch z omeškania prihliadať na neprimeranú dĺžku predmetného konania v dôsledku
vyhlásenia konkurzu na majetok pôvodného žalobcu, keď nie je spravodlivé, aby následky uvedeného

stavu zaťažovali žalovanú uložením jej povinnosti uhradiť úroky z omeškania aj za obdobie prerušenia
konania z dôvodu prebiehajúceho konkurzného konania (z ktorého dôvodu by malo byť jeho rozhodnutie
nesprávne a nepreskúmateľné), nebola podľa názoru odvolacieho súdu dôvodná, keďže dĺžka súdneho
konania, resp. dĺžka prerušenia konania pre konkurz nie je bez ďalšieho pre rozhodovanie o úrokoch
z omeškania právne relevantná. V prípade riadneho a včasného splnenia dlhu zo strany žalovanej

by neprišlo k omeškaniu, ktorého dĺžku žalovaná mohla ovplyvniť aj dodatočným splnením dlhu. Na
neprimeranosť príslušenstva nemožno usudzovať z jeho celkovej výšky, ak je dôsledkom dlhodobého
omeškania.
Nedôvodnou tak bola námietka o nepreskúmateľnosti odôvodnenia napadnutého rozsudku súdu prvej
inštancie, súd prvej inštancie sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia vysporiadal so všetkými právne

a skutkovo relevantnými otázkami, aj so špecifickými námietkami strán sporu a tým, že súd neodôvodnil
svoje rozhodnutie podľa predstáv žalovanej, ktorá je nespokojná s právnymi závermi, nemohlo dôjsť k
porušeniu práva žalovanej na spravodlivý súdny proces.

9. Odvolací súd nemal (napriek opačnému názoru odvolateľky) dôvod nesúhlasiť s argumentáciou

použitou súdom prvej inštancie na podporu ním zvoleného spôsobu rozhodnutia (tak ako táto - rozumej
argumentácia - vyplýva z odôvodnenia rozsudku). U dôvodov predostretých súdom prvej inštancie
dostatočne jasne a i objektívne presvedčivo by tak zásadne postačovalo i len konštatovať ich správnosť
a odvolať sa na ne (prvá časť ust. § 387 ods. 2 CSP), odvolací súd však aj v tejto konkrétnej veci musí
učiniť zadosť tiež povinnosti vyporiadať sa s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní (§ 387 ods.

3 veta druhá CSP) a preto, ale aj pre celkovú úplnosť nad rámec už uvedeného súdom prvej inštancie
dopĺňa (§ 387 ods. 2 CSP in fine) nasledovné:

10. Podľa § 797 O.z. v znení účinnom do 30.9.2018:
(1) Právo na plnenie má, pokiaľ nie je v tomto zákone alebo v poistných podmienkach ustanovené inak,

ten, na ktorého majetok, život alebo zdravie, alebo na ktorého zodpovednosť za škody sa poistenie
vzťahuje (poistený).
(2) Právo na plnenie vznikne, ak nastane skutočnosť, s ktorou je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť
(poistná udalosť).
(3) Plnenie je splatné do pätnástich dní, len čo poistiteľ skončil vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu

povinnosti poistiteľa plniť. Vyšetrenie sa musí vykonať bez zbytočného odkladu; ak sa nemôže skončiť
do jedného mesiaca po tom, keď sa poistiteľ o poistnej udalosti dozvedel, je poistiteľ povinný poskytnúť
poistenému na požiadanie primeraný preddavok.
V citovanom ust. § 797 ods. 3 O.z. je určená splatnosť (zročnosť) plnenia poistiteľa v prípade poistnej
udalosti. Plnenie poistiteľa závisí od rozsahu následkov vyvolaných poistnou udalosťou. Poistiteľ musí

vyšetriť, v akom rozsahu má plniť. Splatnosť plnenia poisťovne teda závisí od skončenia vyšetrenia
rozsahu povinnosti poistiteľa plniť. Nastane do 15 dní od skončenia tohto vyšetrenia. Vyšetrenie sa podľa
odseku3musívykonaťbezzbytočnéhoodkladu;zákonpredpokladá,žesavyšetrenieskončídojedného
mesiaca po tom, keď sa poistiteľ o poistnej udalosti dozvedel. Ak poistiteľ nemôže skončiť vyšetreniepotrebné na zistenie rozsahu povinnosti plniť v zákonom ustanovenej lehote, je povinný poistenému na
požiadanie poskytnúť primeraný preddavok. Primeranosť preddavku treba posudzovať podľa rozsahu
následkov vyvolaných poistnou udalosťou.(Komentár Iura, Aspi)

Žalovaná pred súdom prvej inštancie i v odvolacom konaní zotrvávala na svojom tvrdení, že žalobca
počas likvidácie poistnej udalosti a ani doposiaľ nepredložil potrebné podklady k likvidácii poistnej
udalosti, na základe ktorých by bolo možné ustáliť skutočný rozsah škody vzniknutej v dôsledku
poistnej udalosti a výšku plnenia nepreukázal. Podľa žalovanej v konaní nebolo preukázané, že
žalobcovi vznikla škoda v rozsahu uvádzanom žalobcom, teda v rozsahu použitom pri predbežnom

vyčíslení poistného plnenia v podaní žalovanej z 25.11.2009, naopak v konaní bolo jednoznačne zistené
znaleckým dokazovaním a súdom ustálené, že rozsah skutočne vzniknutej škody žalobcovi nie je možné
určiť, vzhľadom na chýbajúcu účtovnú a skladovú evidenciu žalobcu (pozn. odvolacieho súdu - už v
odôvodnení rozsudku Krajského súdu v Trnave zo 16.8.2017 č.k. 10Co/831/2015-528 na str. 13 odvolací
súd uviedol, že z kontextu odôvodnenia je jednoznačne zrejmé, že pokiaľ súd prvej inštancie uviedol,
že žalobca skutočnú výšku škody nepreukázal a s časovým odstupom mnohé tvrdené skutočnosti nie

je možné overiť, mal tým na mysli nepreukázanie nároku nad rámec priznanej sumy, čo bolo dôvodom
zvyškového zamietnutia žaloby /v zamietajúcej časti veci samej nad rámec úrokov z omeškania zo
sumy 94.499,56 eur nebolo stranami podané odvolanie/), z čoho je zjavné, že žalovaná nemohla mať
dňa 25.11.2009 dostatok podkladov pre vyčíslenie poistného plnenia, a teda záver súdu v uvedenej
časti je nesprávny. Žalovaná trvala na tom, že v konaní nebol preukázaný rozsah vzniknutej škody

žalobcovi, ktorý predstavuje základ pre výpočet výšky poistného plnenia, napriek uvedenému však súd
nepochopiteľne priznal žalobcovi právo na poskytnutie poistného plnenia, ktorá skutočnosť je však už
v súčasnom štádiu súdneho konania nezmeniteľná.
Tieto námietky odvolací súd nepovažoval za dôvodné, nakoľko vznik poistnej udalosti, nárok žalobcu na
poistné plnenie voči žalovanej a výška poistného plnenia boli ustálené (žalobca preukázal, že poistná

udalosť nastala) a poistné plnenie v sume 94.499,56 eur žalobcovi proti žalovanej priznané v príslušnej
časti právoplatnom rozhodnutí súdu prvej inštancie - v rozsudku Okresného súdu Senica z 5.6.2015 č. k.
14C/82/2007-437vspojenísrozsudkomKrajskéhosúduvTrnavezo16.8.2017č.k.10Co/831/2015-528
a poistné plnenie bolo zaplatené žalovanou žalobcovi dňa 3.11.2017.
Žalovaná z rovnakých dôvodov (nepredloženie podkladov pre ustálenie skutočného rozsahu škody

vzniknutej žalobcovi v dôsledku poistnej udalosti) nesúhlasila s určením počiatku vzniku omeškania
so zaplatením poistného plnenia súdom, bola názoru, že k ustáleniu sumy, ktorú bola povinná vyplatiť
žalobcovi došlo až právoplatnosťou rozhodnutia súdu prvej inštancie priznávajúceho žalobcovi poistné
plnenie resp. až od 16-teho dňa po právoplatnosti uvedeného súdneho rozhodnutia. Žalovaná tiež
namietala, že sa nemohla z vyššie uvedených dôvodov (neexistencia účtovných a skladových dokladov)

dostať do omeškania skôr, ako bolo v predmetnej veci žalovanej doručené rozhodnutie súdu vo
veci poskytnutia poistného plnenia žalovanou žalobcovi (dňa 7.7.2015), resp. v krajnom prípade pred
vyhlásením predmetného rozhodnutia (dňa 5.6.2015), resp. pred uplynutím 16-teho dňa odo dňa
doručenia uvedeného súdneho rozhodnutia žalovanej, či vyhlásenia uvedeného súdneho rozhodnutia.
K týmto námietkam odvolací súd uvádza, že v zmysle § 797 ods. 3 O.z. v znení účinnom do 30.9.2018

plnenie je splatné do pätnástich dní, len čo poistiteľ skončil vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu
povinnosti poistiteľa plniť. V predmetnom konaní bolo jednoznačne preukázané, že žalovaná (resp.
jej právna predchodkyňa) skončila vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť
dňa 29.9.2006 (čo oznámila žalobcovi listom zo 6.10.2006) so záverom, že poistná udalosť nenastala.
V liste z 20.11.2009, doručenom súdu prvej inštancie 25.11.2009, žalovaná uviedla, že v prípade

splnenia podmienok na poskytnutie poistného plnenia z uzavretej poistnej zmluvy, by poistné plnenie
bolo v sume 97.125,33 eur za zničené zásoby a 19.094,35 eur za materiál. Odvolací súd sa plne
stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že žalovaná mala k dispozícii dostatok podkladov na
zistenie rozsahu škody spôsobenej poistnou udalosťou, nakoľko škodu vyčíslila. Taktiež sa odvolací súd
stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že pokiaľ na poslednom pojednávaní žalovaná namietala,

že nesplnenie podmienok poskytnutia poistného plnenia spočívalo v nedoložení dokumentov zo strany
žalobcu, ide o účelové tvrdenie, keď z celého priebehu konania vyplýva, že nesplnenie podmienok pre
poskytnutie poistného plnenia žalovaná odvodzovala od tej skutočnosti, že podľa jej názoru nedošlo k
poistnej udalosti (teda že ku vzniku škody nedošlo v dôsledku krupobitia, pre ktoré riziko bolo poistenie
dojednané), a nie pre nedoloženie podkladov zo strany žalobcu. Za podstatné považuje odvolací súd,

rovnako ako súd prvej inštancie, to, že nedoloženie podkladov neuvádzala žalovaná ani vo vyššie
uvedenom liste zo 6.10.2006, teda je zjavné, že už v čase ukončenia šetrenia poistnej udalosti mala
žalovaná k dispozícii údaje potrebné pre určenie rozsahu poisteného plnenia a teda povinnosť plniť
nastala najneskôr dňa 14.10.2006 (t. j. 15 dní od ukončenia vyšetrenia), poistné plnenie žalobcovivyplatené nebolo, preto sa dňom 15.10.2006 žalovaná dostala do omeškania a od tohto dňa až do
zaplatenia poistného plnenia (3.11.2017) má žalobca nárok na zaplatenie úrokov z omeškania tak ako
to uviedol súd prvej inštancie vo vyhovujúcej časti ostatne napadnutého rozsudku.

Tvrdenia uvedené v odvolaní žalovanej neboli spôsobilé spochybniť správnosť skutkových a právnych
záverov,kuktorýmdospelsúdprvejinštancieavecnúsprávnosťnapadnutéhorozsudku,pretoodvolanie
žalovanej z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov nemožno považovať za opodstatnené.
Vo vzťahu k náhrade trov konania a náhrade trov štátu odvolateľka spochybnila rozhodnutie iba z dôvodu
jej predpokladu úspechu v tomto odvolacom konaní vo veci samej, iné dôvody neuviedla. Odvolací súd

sa aj s rozhodnutím súdu prvej inštancie o náhrade trov konania strán a štátu plne stotožnil.
Odvolací súd riadiaci sa vyššie uvedenými úvahami a osvojujúci si aj dôvody súdu prvej inštancie preto
rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti veci samej o uložení povinnosti žalovanej
zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania, v časti náhrady trov konania a náhrady trov štátu podľa § 387 ods.
1 a 2 CSP z dôvodu jeho vecnej správnosti potvrdil.
Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemusí odpovedať na každú námietku alebo

argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú význam pre rozhodnutie o odvolaní (porov.
rozhodnutie ÚS SR sp. zn. II. ÚS 78/05).

11. Podľa § 396 ods. 1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj
na odvolacie konanie.

Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.
Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1
CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP tak, že procesne plne úspešnému žalobcovi priznal proti žalovanej
právo na náhradu trov odvolacieho konania v plnej výške, a to z dôvodu, že strana, ktorá mala plný
úspech vo veci (žalobca), má nárok na náhradu všetkých účelne vynaložených trov proti strane, ktorá
vo veci úspech nemala (žalovaná), keď nevidel dôvod pre aplikáciu § 257 CSP.

12. Tento rozsudok prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (§ 421 ods. 1 CSP)

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/. (§ 421 ods. 2 CSP)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/. (§ 422 ods. 1 CSP)
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 2 CSP)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. (§ 424 CSP)

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77. (§ 425 CSP)
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil. (§
426 CSP)
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (§ 427 ods.1
CSP)
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods.2 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. (§ 429 ods.1 CSP)
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 ods.2 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania.(§ 430 CSP)

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení. (§ 431 ods. 1 CSP)
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. (§ 431 ods. 2 CSP)
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci. (§ 432 ods. 1 CSP)

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. (§ 432 ods. 2 CSP)
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom. (§ 433 CSP)
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 434 CSP)

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania. (§ 435 CSP)