Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 16. júl 2019

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 6CoP/19/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3718203245
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 07. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Miroslav Manďák
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2019:3718203245.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu JUDr. Ing. Miroslava Manďáka a členiek Mgr.
StanislavyKollárovejaJUDr.IvetySopkovejvoveciosobyoprávnenejnavýživné:S.S.,nar.XX.X.XXXX,
bytom I. XXX/X, K. G. proti osobe povinnej platiť výživné: Z. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XX o návrhu
na zvýšenie vyživovacej povinnosti k plnoletému dieťaťu a o vzájomnom návrhu na zníženie vyživovacej
povinnosti k plnoletému dieťaťu, o odvolaní osoby oprávnenej na výživné proti rozsudku Okresného

súdu Považská Bystrica zo dňa 31. januára 2019, č. k. 14Pc/22/2018-19 takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti, výroku I., ktorým súd návrh na zvýšenie výživného
zamietol, p o t v r d z u j .

II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. návrh na zvýšenie výživného zamietol,
výrokom II. vzájomný návrh otca na zníženie výživného zamietol a výrokom III. žiadnemu z účastníkov

nárok na náhradu trov konania nepriznal . Na vec aplikoval ust. 62 ods. 1, § 75 ods. 1, § 78 ods. 1
Zákona o rodine.

2. V odôvodnení uviedol, že navrhovateľka sa podaným návrhom domáhala zvýšenia vyživovacej
povinnosti na sumu 300 € mesačne. Tvrdila, že od posledného určenia výživného prešlo 6 mesiacov,
zmenili sa jej životné podmienky, pretože jej matka je od 19.7.2018 na čiastočnom invalidnom dôchodku

a zdravotný stav matky jej nedovoľuje nastúpiť do zamestnania . Navrhovateľka a jej matka mesačne
platia nájomné 200 €, na televíziu, notebook a kredit na mobil 40 € a na cestovné 40 €. Príjmami
navrhovateľky a jej matky je výživné 240 €, čiastočný invalidný dôchodok matky 122 € a rodinné prídavky
23,68 €. Po zaplatení nákladov im zostane 105,68 €. Navrhovateľka je v maturitnom ročníku a chce
pokračovať v štúdiu na vysokej škole. Uznesením Okresného súdu Považská Bystrica č.k. 7P/7/2018-35
zo dňa 29.5.2018 bol schválený zmier, ktorým sa otec navrhovateľky zaviazal platiť výživné vo výške
240 € mesačne. Navrhovateľka je žiačkou 4. triedy Strednej odbornej školy Pruské. Otec navrhovateľky

pracuje v spoločnosti WAY 2 LOGISTICS , s.r.o., , kde dosahuje príjmom vo výške 651,80 € mesačne
a diéty v priemere 873,75 € mesačne. Spláca 3 bezúčelové spotrebiteľské úvery, pričom mesačné
splátky sú 33,65 €, 51,64 € a 200,15 €. Matka je poberateľkou dôchodku vo výške 122 € mesačne a
nie je schopná pracovať ani 4 hodiny denne.

3. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že po 29. máji 2018 sa znížil príjem matky navrhovateľky z

220 € na 122 €. Toto zníženie príjmov matky má ten dopad, že výživné cca 45 € od matky sa znížilo na
28,08 € (30 % životného minima - viď § 62 ods. 3 Zákona o rodine). Inak povedané - pokles príjmu matky
navrhovateľky o 98 € znamená zníženie výživného poskytovaného matkou o 16,92 €. Takéto zníženiepríjmov navrhovateľky (o 16,92 €) však podľa názoru súdu nie je podstatnou zmenou pomerov a súd
preto návrh na zvýšenie výživného zamietol. Súd pri úvahách o (ne)možnosti zvýšiť výživné prihliadol
aj na to, že priemerný príjem otca navrhovateľky je 651,79 € mesačne netto a že okrem tohto príjmu

sú otcovi navrhovateľky vyplácané aj diéty - priemerne 873,75 € mesačne. Pokiaľ však ide o tieto diéty,
podľa názoru súdu nemožno ignorovať skutočnosť, že táto suma slúži zamestnancovi na to, aby si
kupoval stravu v zahraničí. Keďže je všeobecne známe, že v zahraničí sú životné náklady vyššie (a to
najmä v prípadoch, keď otec navrhovateľky vzhľadom na charakter svojho zamestnania môže teplé jedlo
kupovať prevažne na benzínových pumpách), súd uveril tvrdeniu otca navrhovateľky, že v zahraničí má

výdaje 19 €/denne (3 € toaleta a sprcha + 12 € teplé jedlo + 1 € tekutiny + 3 € raňajky a večere). Keďže
otec navrhovateľky strávi v zahraničí 19-20 dní v mesiaci, jeho „extra“ výdavky počas zahraničných ciest
sú minimálne 361 €. Je teda zrejmé, že hoci otec navrhovateľky dostáva od svojho zamestnávateľa 1
525,54 € mesačne, v skutočnosti má otec k dispozícii iba okolo 1 164,54 € (nakoľko min. 285 € musí
minúť na „predraženú“ stravu). Takémuto príjmu otca však podľa názoru súdu zodpovedá výživné 240 €
mesačne - a preto nie je dôvod na zvýšenie výživného a ani na zníženie výživného. O trovách konania

súd rozhodol podľa § 52 CMP.

4. Proti tomuto rozsudku, výroku I., podala navrhovateľka v zákonom stanovenej lehote odvolanie.
Namietala, že súd prvej inštancie nesprávne a neúplne zistil skutkový stav veci. Otec ako osoba povinná
platením výživného zavádzal súd nepravdivými údajmi a vymyslenými výdavkami , keď jeho príjem je

vo výške 1.525,54,- eur . Býva so svojou družkou v dome, ktorý je vo vlastníctve družky. Mesačne platí
nájom vo výške 270,- eur. Otec ako osoba povinná platením výživného má diéty v priemere vo výške
873,75,- eur a výdavky v zahraničí vo výške 361,- eur, teda po odpočítaná výdavkov mu zostane suma
512,75,-eur.Pokiaľotecpoukazovalnasplácanie 3úverov,jepotrebnéuviesť,žesplatnosťúverovtento
rok končí, čím sa znížia celkové náklady. Otec má vyššiu životnú úroveň, chodí na výlety, zahraničné

dovolenky. Navrhovateľka býva so svojou matkou v prenajatom byte, za ktorý platí mesačne sumu 200,-
eur, televíziu, splátky notebooku, kredit na mobil a cestovné náklady spolu vo výške 80,- eur . Príjem
do rodiny je v celkovej výške 385,68,- eur- 240,- eur výživné, 122,- eur čiastočný invalidný dôchodok a
23,68,- eur rodinné prídavky. Matke sa zhoršil zdravotný stav, bola hospitalizovaná v nemocnici a čaká
ju tretia operácia. Otec by mohol prispievať na výživu navrhovateľky sumou 457,62,- eur. Navrhla, aby

odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie tak, zvýši výživné zo sumy 240,- eur mesačne na
sumu 300,- eur , vždy do 10. dňa k rukám navrhovateľky.

5. Otec ako osoba povinná platením výživného v písomne podanom vyjadrení uviedol, že dňa
27.07.2017 uzatvoril so svojou priateľkou Dohodu o užívaní nehnuteľnosti a nie nájomnú zmluvu tak,

ako to v odvolaní uvádza navrhovateľka . Diéty, ktoré sú otcovi vyplácané, slúžia na náklady v zahraničí,
na toalety, stravné, osobnú hygienu. V priemere je to vo výške 361,- eur tak, ako to bolo určené súdom
prvej inštancie. Otec zaplatí za základné výdavky mesačne sumu vo výške 695,- eur a to náklady na
dom 270,- eur, stravu 100,- eur, telefón 45,- eur, hygienické potreby 20,- eur, poistenie Allianz 10,- eur,
doplnkové dôchodkové poistenie 10,- eur, výživné 240,- eur. Súčasne spláca tri úvery a to vo výške 200,-

eur, 51,66,- eur a 125,25,- eur, výdavky v zahraničí 361,- eur. Celkové výdavky otca sú vo výške 737,91,-
eur. Úver vo výške 51,66,- eur a vo výške 125,25,- eur , ktorý spláca , boli poskytnuté ešte počas trvania
manželstva s matkou navrhovateľky a sú súčasťou bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Otec
poukazom na majetkovú situáciu bývalej manželky nežiadal o vyplatenie polovice úverov, hoci by na ich
vyplatenie mal nárok. Spotrebný úver, ktorý otec spláca vo výške 200,- eur si zobral na zabezpečenie

bývania.Úverysúsplácanézvyplatenýchdiét. Uznal,žebolnaspoločnejdovolenkespriateľkou,pričom
náklady na dovolenku hradila priateľka otca. Pokiaľ navrhovateľka poukazuje na nájomnú zmluvu za byt
vo výške 200,- eur, túto navrhovateľka doposiaľ nepredložila. Zmluva o splátkach na notebook je vedená
na meno matky navrhovateľky. Keďže je navrhovateľka plnoletá, nemôžu byť tieto náklady započítané
ako jej. Uznal náklady na cestovné do školy. Celkové príjmy navrhovateľky sú vo výške 291,76,- eur

mesačne a to výživné vo výške 240,- eur, rodinné prídavky vo výške 23,68,- eur a suma, ktorou prispieva
na výživu matka navrhovateľky 28,08,- eur. Aktuálna výška výživného plne pokryje všetky základné
náklady navrhovateľky. Súd prvej inštancie pri vynesení rozsudku poukázal na skutočnosť, že zníženie
príjmu matky navrhovateľky nie je dôvodom na zvýšenie výživného. K odvolaniu predložil dohodu o
užívaní nehnuteľnosti zo dňa 27.02.2017. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v

napadnutej časti potvrdil.

6. Krajský súd ako súd odvolací vec preskúmal podľa § 65 a § 66 Civilného mimosporového poriadku
(ďalej len CMP) bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 Civilného sporovéhoporiadku (ďalej len CSP) a dospel k záveru že odvolanie navrhovateľky ako osoby oprávnenej na výživné
nie je dôvodné a preto je potrebné rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti, výroku I., ako
vecne správny potvrdiť podľa § 387 ods. 1 CSP.

7. Podľa § 78 ods. 1, 3 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa
zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté deti aj zmena alebo zrušenie výživného možno len na
návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

8. Zmena pomerov ako hmotnoprávny predpoklad podľa ust. § 78 ods. 1, 3 Zákona o rodine môže
spočívaťnasubjektívnychokolnostiachakoajobjektívnychokolnostiach,ktorájezávisláodekonomickej
situácie.Rovnakoprávnaúpravavust.§157Civilnéhomimosporovéhoporiadkuumožňujesúdu zmeniť
rozsudky vo veciach výživného na návrh, ak sa zmenia pomery.

9. Súdna prax za právne významnú zmenu pomerov, ktorá má subjektívny charakter považuje výraznú

zmenu v nákladoch na životné potreby oprávneného dieťaťa v závislosti od jeho veku, vzdelávania,
aktivít, kultúrnych potrieb a konkrétne potreby dieťa, ktoré sú povinní uspokojovať jeho rodičia podľa
svojich schopností, možností a majetkových pomerov (§ 62 ods. 2 Zákona o rodine).

10. Z ustanovení Zákona o rodine vyplýva, že tento zákon kladie dôraz na to, že rodičia majú vyvinúť

všetko úsilie na to, aby v rámci svojich možností a schopností dosahovali taký príjem, z ktorého by
mohli plniť výživné na deti v takom rozsahu, aby boli uspokojené ich odôvodnené potreby. Výdavky
oboch na svoje vlastné zabezpečenie sú vo vzťahu k plneniu si vyživovacej povinnosti iba druhoradé
a odôvodnené od toho, že obaja sú povinní prispievať na výživu svojich detí podľa svojich schopností,
možností tak, aby v celom rozsahu pokryli potreby detí a aby tieto mali zabezpečenú dôstojnú životnú

úroveň. Prvoradou povinnosťou rodičov je plnenie si vyživovacej povinnosti k deťom. Zákon o rodine
kladie potreby pred potreby rodiča a potreby dieťaťa. Každý rodič má povinnosť v prvom rade zabezpečiť
výživu detí a až následne právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojenie svojich potrieb.

11. Po preskúmaní námietok, ktoré boli v odvolaní osobou oprávnenou na výživné vznesené, sa

odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku v zmysle § 387 ods.
2 CSP. Na zdôraznenie správnosti a k námietkam osoby oprávnenej na výživné dodáva nasledovné:

12. Tak ako bolo správne skonštatované súdom prvej inštancie, naposledy bolo určené výživné pred 6
mesiacmi , keď uznesením Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 29.05.2018, č. k. 7P/7/2018-35

súd schválil zmier, ktorým sa otec navrhovateľky zaviazal platiť výživné vo výške 240,- eur mesačne.
Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 14.06.2018. V tom čase bola navrhovateľka študentkou 3.
ročníka Strednej odbornej školy v Pruskom. Matka navrhovateľky bola práceneschopná a od 01.02.2018
bola nezamestnaná, pričom jej zdravotný stav jej neumožnil vrátiť sa do práce. Otec navrhovateľky
bol zamestnaný, dosahoval príjem vo výške 710,- eur mesačne a súčasne mu boli vyplácané diéty

a osobné príplatky v celkovej výške 892,50,- eur mesačne. V súčasnosti osoba oprávnená výživným
je študentkou 4. ročníka Strednej odbornej školy. Matka navrhovateľky je poberateľkou čiastočného
invalidného dôchodku vo výške 122,- eur a rodinných prídavkov vo výške 23,68,- eur. Osoba povinná
platiť výživné- otec navrhovateľky, dosahuje príjem vo výške 651,80,- eur mesačne a diéty v priemere
873,75,- eur. Vyhodnotil, že pokles príjmu matky navrhovateľky nie je podstatnou zmenou pomerov.

Rovnako je potrebné zohľadniť príjem osoby povinnej platením výživného , keď otcovi sú okrem príjmu
vo výške 651,79,- eur mesačne vyplácané diéty v sume 873,75,- eur mesačne, ktoré však slúžia otcovi-
ako zamestnancovi na zakúpenie stravy v zahraničí. Poukázal na všeobecné známe skutočnosti, keď v
zahraničí sú životné náklady vyššie, v priemere 19,- eur denne ako i okolnosť, že otec strávi v zahraničí
19-20 dní v mesiaci.

13. Odvolací súd poukazom na odvolacie námietky osoby oprávnenej na výživné uvádza nasledovné:

14. Predovšetkým je potrebné zdôrazniť, že naposledy bola zvýšená vyživovacia povinnosť osoby
povinnej platením výživného v júni 2018, pričom osoba oprávnená na výživné podala návrh po uplynutí

5 mesiacov od poslednej úpravy. Osoba oprávnená na výživné je študentkou 4. ročníka strednej školy
a v čase poslednej úpravy bola študentkou 3. ročníka strednej školy. Výdavky osoby oprávnenej na
výživné sú vo výške 40,- eur mesačne cestovné, splátka za notebook a kredit na mobil 40,- eur. Príjem
matky navrhovateľky sa od poslednej úpravy výživného znížil , keď súčasný zdravotný stav matkynavrhovateľky nedovolí matke riadne sa zamestnať. Matka navrhovateľky je poberateľkou čiastočného
invalidného dôchodku. Osoba povinná platením výživného je zamestnaná u toho istého zamestnávateľa,
pričom príjem otca ako osoby povinnej platením výživného je porovnateľný s príjmom v čase poslednej

úpravy výživného. Jedinou okolnosťou tak ,ako to správne vyhodnotil aj súd prvej inštancie, je pokles
príjmu matky navrhovateľky. Je pravdou, že ťaživá životná situácia matky navrhovateľky je nepriaznivá,
avšak bez ďalšieho nemôže byť jediným dôvodom na zvýšenie výživného. Poukazom na zákonné ust.
§ 78 Zákona o rodine na to, aby mohla byť zvýšená vyživovacia povinnosť otca ako osoby povinnej
platením výživného , je potrebné preukázať zmenu pomerov, nielen na strane oboch rodičov, ale aj na

strane osoby, ktorá je oprávnená na výživné, teda v kontexte zmeny pomerov oproti poslednej úprave
o výživnom.

15. Odvolacia námietka osoby oprávnenej na výživné poukazom na vyplácanie diét, keď otec diéty
nespotrebuje v takej výške, ako uviedol súd prvej inštancie, nie je dôvodná. Diéty ako cestovné náhrady
sú vyplácané otcovi a sú súčasťou mzdy, na ktoré je potrebné prihliadať. Z vykonaného dokazovania

vyplynulo, že osoba povinná platením výživného pracuje v turnusovej prevádzke, počas ktorej sa
zdržiava mimo územia Slovenskej republiky. Vyplácanie cestovných náhrad má slúžiť predovšetkým na
zaplatenie základných životných potrieb, ktoré sú vynaložené a to v súvislosti so zakúpením stravného,
výdavky na základné hygienické potreby. Nie je možné tieto paušalizovať a vyčísliť konkrétnou sumou,
pričom úvahy súdu prvej inštancie sú v tomto smere správne. Osoba povinná platením výživného okrem

stáleho príjmu je poberateľom i cestovných náhrad, na ktoré je možné prihliadať a zohľadniť, avšak nie
je možné ich celkovú mesačnú výšku započítať do príjmu otca bez zohľadnenia základných výdavkov,
na ktoré majú slúžiť.

16. Pokiaľ navrhovateľka namietala, že osoba povinná platením výživného spláca 3 úvery, ktorých

splatnosť tento rok končí, odvolací súd uvádza, že táto odvolacia námietka nie je dôvodná . Pre
posúdenie schopností otca platiť zvýšené výživné je rozhodujúci skutkový stav v čase vyhlásenia
rozhodnutia a naviac, táto skutočnosť nenastala.

17. Určenie výšky výživného je teda individuálne v každom jednotlivom prípade. Na stanovenie

výšky výživného v zmysle zákona majú vplyv faktory jednak na strane povinného a jednak na
strane oprávneného. Na strane povinného sú to predovšetkým jeho zárobkové schopnosti a možnosti,
majetkové pomery, životná úroveň, počet iných vyživovacích povinností a tiež spôsob a výška, akou
prispievajú na výživu oprávneného iné povinné osoby. Na strane dieťaťa je nutné prihliadať na jeho vek,
zdravotný stav, záujmy, prípravu na budúce povolanie, výšku výživného, ktoré je dieťaťu poskytované

zo strany inej osoby (napr. druhého rodiča), na schopnosti a možnosti, prípadne majetkové pomery a
počet vyživovacích povinností iných osôb (druhého rodiča).

18. V prejednávanej právnej veci niet pochýb, že dlhodobé zdravotné problémy matky navrhovateľky
výrazne limitujú jej schopnosti a možnosti nájsť si na trhu práce lepšie zamestnanie s vyšším

zárobkom.VrámcidokazovaniaosobaoprávnenánavýživnépredložilarozhodnutieSociálnejpoisťovne
o priznaní dôchodku matke navrhovateľky vo výške 122,- eur, keď matka navrhovateľky má pre
dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav pokles vykonávať zárobkovú činnosť o 50% v porovnaní so
zdravou fyzickou osobou. Bez ohľadu na vyššie uvedené bolo nutné pri posudzovaní opodstatnenosti
návrhu oprávnenej na zvýšenie výživného vyhodnotiť pomery navrhovateľky komplexne, t.j. prihliadnuť

nielen na skutočnosť, že zdravotný stav matky navrhovateľky zásadne determinuje jej schopnostiach
a možnostiach zabezpečiť si vyšší príjem zo zamestnania, avšak ide o jedinú skutočnosť, na ktorú
navrhovateľka poukazovala v podanom návrhu . Podstatnou zmenou okolností pri posudzovaní návrhu
je nástup osoby oprávnenej výživným nástup na vysokú školu, zvýšený príjem osoby povinnej platením
výživného , znížené výdavky na splácanie úverov, teda celkové posúdenie zmeny pomerov na strane

rodičov ako i osoby oprávnenej na výživné, čo v danom prípade preukázané nebolo.

19.Pozohľadnenívšetkýchuvedenýchskutočností,odvolacísúdzhodnesnázoromsúduprvejinštancie
má za to, že návrh navrhovateľky na zvýšenie výživného nie je dôvodný.

20. Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti, výroku I. podľa
§ 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.21. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 52 CMP. Ide o mimosporové
konanie, pre ktoré platí zásada, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Každý z
účastníkov si teda sám znáša trovy, ktoré v konaní platil.

22. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).