Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 31. január 2012

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 9Co/54/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2309219187
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2012

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Barcajová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2012:2309219187.1

Uznesenie

KrajskýsúdvTrnavevprávnejvecižalobkyne:B.E.,nar.XX.XX.XXXX,bytomK.,K.XXXX/X,zastúpená
advokátkou: JUDr. Dagmar Hornákovou, AK Sereď, A. Hlinku č. 3044, proti žalovanej: Oľga Sádovská -
Lahôdkarska výrobňa „LEON" so sídlom Sereď, Pekárska 3065/3A, zastúpená advokátkou: PhDr. JUDr.
Jaroslavou Balážiovou, AK Trnava, Dolné Bašty 2, o zaplatenie 507,73 eura, na odvolanie žalobkyne
proti rozsudku Galanta č. k. 16C/193/2009 - 313 zo dňa 22. novembra 2010, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa
z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Súdprvéhostupňarozsudkomnapadnutýmodvolanímžalobužalobkyne,ktorásaupresnenýmnávrhom
domáhala toho, aby súd určil, že pracovný pomer žalobkyne u žalovanej skončil dňom 06.10.2009
okamžitým rozviazaním pracovného pomeru zo strany žalobkyne podľa ust. § 69 ods. 1 písm. b)

Zákonníkapráce,zamietol.Právnesvojerozhodnutieodôvodnilspoukazomnaust.§118ods.1,2,§119
ods. 2, § 69 ods. 1 písm. b), § 69 ods. 4, § 77, § 152 ods. 1, 2 Zákonníka práce. Vecne svoje rozhodnutie
odôvodnil tým, že má preukázané, že žalovaná vyplácala mzdy v termínoch 15. teho dňa v mesiaci
podľa počtu odpracovaný hodín a výsluchom svedkov mal za preukázané, že žalobkyni bola vyplatená
mzda za mesiac júl dňa 24.08.2009 a mzda za mesiac august 2009 dňa 16.09.2009. Potvrdenie
vyplatenia mzdy bolo preukázané aj dokladom predloženým daňovému úradu v Seredi dňa 17.02.2010.

Súd určil termín ukončenia pracovného pomeru medzi účastníkmi dňom 25.01.2010 o čom svedčí tá
skutočnosť, že žalobkyňa sa dňom 01.01.2010 prihlásila do evidencie ÚPSV a R, kde jej bol vyplácaný
príspevok pred nástupom do zamestnania a od 18.01.2010 sa zamestnala u nového zamestnávateľa,
u ktorého už nepracuje. Sociálna poisťovňa pobočka Galanta vo svojom prípise zo dňa 14.04.2010
oznámila, že žalobkyni boli vyplatené nemocenské dávky na základe potvrdenia zamestnávateľa -
žalovanej zo dňa 27.01.2010. Podľa jeho názoru sa pracovný pomer skončil dňa 25.01.2010 tým,

že po ukončení pracovnej neschopnosti žalobkyňa nenastúpila do zamestnania, ale zamestnala sa
v inej organizácii a žalovaná s týmto okamžitým skončením pracovného pomeru súhlasila. Pracovný
pomer sa nemohol skončiť dňa 06.10.2009, pretože mal preukázané vyplatenie mzdy žalobkyni za
obdobie august a september 2009. Vo firme žalovanej bola kontrola z inšpektorátu práce v Nitre, ktorý
však neprešetroval výšku a správnosť miezd vyplácaných pracovníkom organizácie. Žalobkyňa teda
neuniesla dôkazné bremeno tým, že nepreukázala výpovedný dôvod. Z uvedeného dôvodu žalobkyňa

nemá nárok na vyplatenie odstupného, preto žalobu ako nedôvodnú zamietol. Mal tiež svedeckými
výpoveďami svedkov Z., L., Q., T., K., S. preukázané, že žalovaná ako zamestnávateľka poskytovala
zamestnancom stravu najskôr tým, že sa dovážala zo súkromnej firmy pána Z. a od januára 2009 bola
zamestnancom zabezpečená strava priamo na pracovisku s tým, že zamestnanci mohli konzumovať aj
stravu určenú na výrobu potravín v studenej kuchyni. Preto vzhľadom na uvedené návrh v tejto časti
zamietol. Žalobkyňa nepreukázala zákonný nárok na náhradu za nevyplatenú dovolenku a za koľko dní.

Z dôvodu pracovnej neschopnosti sa kráti nárok zamestnanca na priznanie náhrady za nevyčerpanú
dovolenku a žalobkyňa pokiaľ na výzvu žalovanej nenastúpila do pracovného pomeru, je to dôvodomna krátenie alebo nepriznanie nároku za nevyčerpanú časť dovolenky. O náhrade trov konania rozhodol
podľa § 142 ods. 1 OSP a odporkyni ako procesne úspešnej účastníčke priznal právo na náhradu trov
konania vo výške 571,60 eura.

Protitomutorozsudkupodalavzákonnejlehoteodvolaniežalobkyňa.Poukázalanato,žeakopredbežnú
otázku bolo potrebné posúdiť, či boli dané dôvody ukončenia pracovného pomeru, t.j. či došlo alebo
nedošlo k zaplateniu mzdy žalobkyni za mesiace júl a august 2009. Žalobkyňa zotrváva na tom, že
jej nebola vyplatená mzda za mesiace júl a august 2009 a svedkyne navrhnuté žalovanou sa vo

svojich svedeckých výpovediach rozchádzali v tvrdení kto mal byť a kto mohol byť prítomný pri prevzatí
mzdy na prevádzke žalovanej. Zhodli sa iba v tom, že mzda uvedená na výplatnej páske jednotlivého
zamestnanca bola totožná so mzdou, ktorá bola vyplatená do rúk zamestnanca. Tieto tvrdenia však
boli vyvrátené svedeckými výpoveďami p. H. a T., ale najmä doloženými písomnými listinami zo strany
žalobkyne (na č. l. 155 - 156). Ich obsah nepoprela ani svedkyňa K. ml., dcéra žalovanej. Svedkami
navrhnutými žalobkyňou bolo preukázané, že žalovaná vyplácala svojim pracovníkom mzdu takým

spôsobom, že iná výška mzdy bola uvedená na mzdovej páske a iná suma bola vyplatená na písomnom
doklade, kde vlastnou rukou žalovanej bolo uvedené, za čo a v akej výške vypláca žalovaná konkrétnej
osobe mzdu. Za účelové považuje tvrdenie žalovanej, ktorá uviedla, že mala pokazenú tlačiareň, pričom
svedokL.uviedol,ževýplatnépáskyzarok2009 onakozamestnanecžalovanejkaždýmesiacpodpísal.
Výpoveď svedkov N. N. považuje za neobjektívnu vzhľadom na jeho blízky vzťah k odporkyni a ďalšou

blízkou osobou je i dcéra žalovanej. Pokiaľ ide o daňové priznanie, tu sa žalobkyňa riadila pokynmi
daňového úradu a toto sa spravidla podáva na základe potvrdenia o príjmoch fyzickej osoby, ktoré
je zamestnávateľ povinný vyhotoviť pre zamestnanca a ktoré získala žalobkyňa od žalovanej až po
vyhrážke, že vec oznámi DÚ v Trnave, pričom v predmetnom potvrdení boli započítané aj výplaty mzdy,
ktoré žalobkyňa od žalovanej nedostala. Nakoľko všetky výplatné pásky nemala, odporučili jej, aby pri

uplatňovaní daňového bonusu vychádzala z údajov uvedených žalovanou s tým, že podľa výsledku v
súdnom konaní, bude možné podať opravné daňové priznanie. Z potvrdenia o príjme fyzickej osoby
sama žalovaná svojim podpisom na svojej pečiatke uznala skončenie pracovného pomeru zo strany
žalobkyne (dňa 06.10.2009) zaznačením odpracovaných mesiacov na uplatnenie zamestnaneckej
prémie podľa § 329 z. č. 595/2003 Z.z. tým, že nepriznala žalobkyni uplatnenie zamestnaneckej prémie

za mesiace október, november a december 2009. Žalobkyňa bola prihlásená do evidencie na ÚPSVaR
od 01.01.2010 do 17.01.2010 a to iba preto, lebo predložila tomuto úradu kópiu návrhu na začatie
konania súvisiaceho s touto vecou. Pracovný pomer skončil dňom 06.10.2009 a za opodstatnený
považuje aj nárok za nevyčerpanú dovolenku, za redukovanú náhradu príjmu spojenú s PN a náhradu
stravného. Z písomnej správy Inšpektorátu práce v Trnave vyplýva, že žalovaná porušila ust. § 153 ods.

1 a ods. 4 Zákonníka práce a nezabezpečovala zamestnancom stravovanie zodpovedajúce zásadám
správnejvýživy.Tútoskutočnosťpotvrdiliajsvedkoviap.H.,T.aZ..PoukázalaajnarozsudokOkresného
súdu Galanta sp. zn. 20C/11/2009 zo dňa 28.04.2009, ktorým bola žalovaná zaviazaná na náhradu mzdy
za výpovednú dobu 2 mesiacov podľa § 69 ods. 4 Zákonníka práce v zmysle rozviazania pracovného
pomeru okamžite zo strany iného zamestnanca- B. T..

Žalobkyňa odvolanie nepodala a k odvolaniu žalovanej sa prostredníctvom svojej právnej zástupkyne
vyjadrilatak, abyodvolacísúdrozhodnutiesúduprvéhostupňapotvrdil. Uviedla,žemzdazajúlaaugust
2009 žalobkyni bola vyplatená a to za prítomnosti ďalších zamestnancov. Svedkyňa H. potvrdila, že

výplata sa vyplácala včas a to do 15. dňa v mesiaci. Kancelária je dispozične riešená tak, že je prepojená
s výrobným priestorom, kde sa neustále pohybujú dvaja až traja pracovníci, preto sa pri vyplácaní mzdy
nikdy nemohlo stať, že by táto bola vyplácaná za prítomnosti len zamestnanca a zamestnávateľky. V
roku 2004 zakúpila špeciálnu ihličkovú tlačiareň značky EPSON, pričom pri jej zakúpení bol kladený
dôraz na kompatibilitu tlačiarne s počítačovým programom vytvoreným v prostredí MS DOS. Práve

preto porucha tlačiarne v lete 2009 spôsobila odporkyni značné problémy. Žiadny zo zamestnancov
firmy Lahôdkárska výroba LEON nedostal pri vyplácaní mzdy za mesiace júl a august 2009 výplatné
pásky. Trvá na tom, že pracovný pomer sa neskončil ku dňu 06.10.2009 a počas celého obdobia od
06.10.2009 žalobkyňa sa sama správala tak, že je jej zamestnankyňou. Pravidelne jej predkladala na
konci mesiaca september, október, november 2009 doklad o trvaní dočasnej pracovnej neschopnosti a

poberala dávky nemocenského poistenia. Potvrdenie o príjmoch fyzickej osoby zo závislej činnosti, toto
obsahuje údaj o výške úhrnu zúčtovaných a vyplatených príjmov, obsahuje údaje o číselnom označení
mesiacov, v ktorých boli tieto príjmy zúčtované. Úhrn zúčtovaných a vyplatených príjmov obsahoval
všetky vyplatené príjmy za celý kalendárny rok 2009. Voči týmto údajom žalobkyňa nevzniesla nikdynámietky a na základe tohto potvrdenia podala daňové priznanie za rok 2009. V mesiacoch október,
november a december 2009 bola žalobkyňa zamestnaná, v týchto mesiacoch bola práceneschopná
a poberala nemocenské dávky, nie mzdu za vykonanú prácu. Stravovanie bolo zabezpečené tromi

možnými spôsobmi: a) dovozom hotových jedál od fyzickej osoby na to oprávnenej, b) vo vlastnej
prevádzke, c) formou stravných lístkov, ktorú možnosť využíva od roku 2008 vodič pán L.. Počas
trvania pracovného pomeru medzi firmou LEON a žalobkyňou ani raz nedošlo ku sťažnostiam zo strany
žalobkyne na formu a spôsob stravovania, naopak žalobkyňa bola maximálne spokojná.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku - ďalej len OSP),
po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou - podal ho včas účastník konania (§ 201, 204
OSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 202 OSP), v zákonom
stanovenej lehote (§ 204 OSP), preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti v medziach
daných rozsahom a dôvodmi odvolania, bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 OSP)
a dospel k záveru, že odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je potrebné podľa § 221 ods.

1 písm. h) OSP zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom
hlasov 3:0, t.j. jednohlasne ( § 3 ods. 9 veta tretia z.č. 757/2004 Z.z.).

Predmetom tohto konania je určenie, že pracovný pomer žalobkyne u žalovanej skončil dňom
06.10.2009 okamžitým rozviazaním pracovného pomeru zo strany žalobkyne podľa ust. § 69 ods. 1

písm. b) Zákonníka práce a zároveň úhrada sumy 1.165,84 eura s 8,5 % ročným úrokom z omeškania
z dlžnej sumy odo dňa 16.10.2009 do zaplatenia a to titulom náhrady mzdy, odstupného, stravného a
nevyčerpanej dovolenky.

Odôvodnenie rozhodnutí dovoľuje účastníkom konania posúdiť, ako súd v ich veci vyložil a aplikoval

príslušné predpisy a akými úvahami sa spravoval pri svojom rozhodovaní o veci samej. Odôvodnenie
rozhodnutia súdom tvorí v tomto smere súčasť spravodlivého súdneho procesu a zodpovedá
základnému právu na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky,
sp. zn. ÚS 6/0, z 13. marca 2003).

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj celého obsahu spisového materiálu dospel
k záveru, že súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie
právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav.

Okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnanca je jednostranným právnym úkonom
zamestnanca, ktorým zamestnanec môže bez súhlasu zamestnávateľa okamžite skončiť pracovný
pomer. Okamžité skončenie pracovného pomeru je možné kedykoľvek v priebehu trvania pracovného
pomeru, ak trvá zákonný dôvod pre jeho skončenie týmto spôsobom. Okamžité skončenie pracovného
pomeru zo strany zamestnávateľa nadobúda právne účinky doručením aj za predpokladu, že

zamestnanec uviedol v zrušovacom prejave iný deň skončenia pracovného pomeru. Na rozdiel od
výpovede, na okamžité skončenie pracovného pomeru musí mať zamestnanec niektorý z taxatívne
uvedených zákonných dôvodov.

Zamestnanec môže okamžite skončiť pracovný pomer iba v lehote jedného mesiaca odo dňa, keď sa o

dôvodenaokamžitéskončeniepracovnéhopomerudozvie.Vzhľadomktomu,žedôvodompreokamžité
skončenie pracovného pomeru zo strany žalobkyne bolo nevyplatenie mzdy za mesiace júl a august
2009 a vzhľadom na nesúhlas žalovanej so skončením pracovného pomeru dňom 06.10.2009 (dňom
doručenia okamžitého skočenia pracovného pomeru), bolo potrebné zaoberať sa tým, či žalobkyňa v
lehote jedného mesiaca okamžite skončila pracovný pomer a ak áno, či dôvod okamžitého skončenia

pracovného pomeru zodpovedá realite. Vzhľadom na to, že mzda podľa pracovnej zmluvy mala
byť vyplatená vždy najneskôr 15 dňa v mesiaci, potom bolo dôvodným sa zaoberať skutočnosťou,
či žalovaná vyplatila žalobkyni mzdu za mesiac august 2009 v súvislosti s nárokmi vyplývajúcimi z
okamžitého skončenia pracovného pomeru a následne aj ďalšími nárokmi uplatnenými žalobkyňou.

Vykonaným dokazovaním súd prvého stupňa mal za preukázané, že zo strany žalovanej bola vyplatená
mzda žalobkyni za mesiace júl a august 2009, pričom vychádzal zo svedeckých výpovedí a z
predloženého daňového priznania. Zo svedeckých výpovedí zamestnancov žalovanej síce vyplynulo, že
im bola vyplácaná mzda na čas a žalovaná sa vyjadrila, že mzda za mesiac august 2009 bola žalobkynivyplatená za prítomnosti p. S. a Q., avšak z výsluchu p. S. táto skutočnosť preukázaná nebola. Ani
výpoveď p. Q. nemožno považovať za preukazujúcu v tom, že žalobkyni mzda skutočne bola vyplatená,
nakoľko sa vyjadrila iba v tom zmysle, že žalobkyni bola vyplatená prvá mzda dňa 24.08.2009 a druhú

prevzala 16.09.2009. Bližšie sa však k vyplateniu mzdy nevyjadrila (k výške sumy, ktorá mala byť
vyplatená žalobkyni) a preto ani z jej výpovede nemožno dôvodiť, že pokiaľ žalobkyni boli vyplatené
nejaké peniaze či skutočne titulom mzdy a či vo výške, ktorá jej prináležala. Svedok N. N. sa vyjadril tak,
že 16.09. dostali vyplatenú mzdu za mesiac august 2009 všetci pracovníci a dostala ju aj žalobkyňa,
avšak opäť bližšie k vyplateniu mzdy sa nevyjadril. Ani výpoveďou ostatných svedkov a ani listinnými

dôkazmi (ani dokladom predloženým daňovému úradu) dosiaľ žalovaná nepreukázala, že žalobkyni
vyplatila mzdu za mesiac august 2009 (ale ani za mesiac júl 2009), odvolací súd za tohto stavu má
za to, že záver súdu prvého stupňa o tom, že žalobkyni bola vyplatená mzda za mesiac august 2009
(ale aj júl 2009) je predčasný.

Pre posúdenie nárokov žalobkyne (vyplatenie mzdy za mesiac august a náhradu mzdy v sume svojho

priemerného mesačného zárobku za výpovednú dobu dvoch mesiacov) je podstatným to, či tejto bola
vyplatená mzda za mesiac august 2009, nakoľko zamestnanec môže okamžite skončiť pracovný pomer
iba v lehote jedného mesiaca odo dňa, keď sa o dôvode na okamžité skončenie pracovného pomeru
dozvie. Z uvedeného dôvodu bude potrebné doplniť dokazovanie podrobnejším vypočutím svedkov,
ktorí sa iba vyjadrili, že žalobkyni táto bola vyplatená a to tak z hľadiska titulu vyplatenia sumy, ako aj

výšky, pretože ich výpovede sú v tomto smere veľmi všeobecné a nekonkrétne, svedkovia by sa mali
jasne vyjadriť, akú sumu a akým titulom žalobkyňa od žalovanej prevzala a tiež je potrebné vyhodnotiť
fakt, že žalovaná nemá o vyplatení mzdy žiaden ani náhradný písomný doklad, pretože i keď jej
pokladňa nefungovala, nič jej nebránilo vyhotoviť potvrdenie o vyplatení mzdy písomne rukou. Nakoľko
vo vyjadreniach účastníkov sú rozpory ohľadom doby, od kedy do kedy bola žalobkyňa na pracovisku

v mesiaci august, aj toto bude potrebné ustáliť a následne posúdiť aj výšku náhrady mzdy samotnej
žalobkyne, t. j. či si ju táto uplatňuje v správnej výške a doplneným dokazovaním aj posúdiť, či jej táto
bola, resp. nebola vyplatená. Samozrejme vzhľadom k tomu, že žalobkyňa sa domáha vyplatenia mzdy
aj za mesiac júl 2009, v tomto smere bude potrebné obdobne doplniť dokazovanie aj na túto okolnosť.

Súd prvého stupňa zamietol návrh aj v časti náhrady stravného s odôvodnením, že svedeckými
výpoveďami bolo preukázané, že žalovaná zabezpečila stravu svojim zamestnancom do konca roku
2008 dovozom od p. Z. a od januára 2009 bola strava zabezpečená priamo na pracovisku s tým, že
zamestnanci mohli konzumovať aj stravu určenú výrobu potravín v studenej kuchyne. Tu sa odvolací
súd stotožňuje s názorom súdu prvého stupňa pokiaľ ide o zabezpečenie stravy od januára 2009. I keď

v zmysle Zákonníka práce je zamestnávateľ povinný zabezpečiť stravovanie zodpovedajúce zásadám
správnej výživy, a podľa správy z inšpektorátu práce je zrejmé, že žalovaná porušila svoju povinnosť
v zmysle zabezpečiť stravu podľa zásad správnej výživy, má odvolací súd preukázané, že strava pre
zamestnancov bola zabezpečená a nemá preukázané, žeby sa žalobkyňa na túto stravu sťažovala,
resp. sa domáhala stravných lístkov. Pokiaľ však ide o obdobie do januára 2009 je potrebné ustáliť, či

aj žalobkyňa mala zabezpečenú stravu od p. Z. a následne o jej nároku rozhodnúť.

Keďže súd prvého stupňa nesprávne vec posúdil tým, že síce aplikoval správnu právnu normu, avšak
okrem nej mal aplikovať aj ďalšiu (§ 116 ods. 3 ZP) a tiež nedostatočne zistil skutkový stav, čím boli
splnené predpoklady, aby odvolací súd s použitím ustanovenia § 221 ods. 1 písm. h) OSP napadnuté

rozhodnutie súdu prvého stupňa zrušil a podľa ods. 2 citovaného ustanovenia vec mu vrátil na ďalšie
konanie.

Po vrátení veci súd prvého stupňa posúdi dôvodnosť nároku žalobkyne čo do výšky, predovšetkým
určí výšku mzdy za mesiac júl a august 2009 (bude potrebné odstrániť rozpory ohľadne toho, ktoré dni

v mesiaci júl, august a september žalobkyňa pracovala), výšku náhrady mzdy vo výške priemerného
zárobkuzavýpovednúdobu2mesiacov, doplnídokazovaniepodrobnejšímvýsluchomsvedkovohľadne
vyplatenia mzdy žalobkyne (čo do právneho titulu, ale aj výšky), posúdi, či žalobkyňa má nárok na mzdu
za nevyčerpanú dovolenku s tým, že v kladnom prípade je potrebné zistiť, koľko dovolenky žalobkyňa
vyčerpala v roku 2009 a určiť jej výšku náhrady pokiaľ súd zistí, že takýto nárok žalobkyňa má.

Vzhľadom na rozpory v tom, kedy bola žalobkyňa práceneschopná vykonať aj dokazovanie ohľadne
toho, po akú dobu bola PN potvrdeniami o práceneschopnosti, resp. aj dotazom na príslušného lekára
a posúdiť nárok žalobkyne na náhrady príjmu spojenú s PN. V ďalšom je na žalovanej preukázaťči do januára 2009 mala aj žalobkyňa zabezpečenú stravu od p. Z. a v závislosti od výsledku
dokazovania, posúdiť nárok žalobkyne na náhradu stravného. Na základe vyššie uvedených kritérií,
doplní dokazovanie v naznačenom smere a vo veci opätovne rozhodne, pričom svoje rozhodnutie

náležite v súlade s ust. § 157 ods. 2 OSP odôvodní.

V novom rozhodnutí súd prvého stupňa rozhodne aj o trovách odvolacieho konania v zmysle ust. § 224
ods. 3 OSP.

Poučenie:

Toto uznesenie nemožno napadnúť odvolaním.