Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 5. marec 2018

Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: 6Csp/108/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8217206205
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 03. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Majerník, PhD.

ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2018:8217206205.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bardejov sudcom JUDr. Milanom Majerníkom, PhD. v spore žalobcu: E. C., L.. X. X. XXXX,

J. B.. D. X, XXX XX J., právne zastúpeného: Podhorský & Partners, s.r.o., so sídlom Zámocká 36,
811 01 Bratislava, proti žalovanému: Home Credit Slovakia, a.s., so sídlom Teplická 7434/147, 921
22 Piešťany, IČO: 36 234 176, právne zastúpenému: Advokátska kancelária GOLIAŠOVÁ GABRIELA,
s.r.o., so sídlom Piaristická 707/25, 911 01 Trenčín, IČO: 47 234 679, o zaplatenie 1.299,43 Eur s
príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni sumu 1.299,43 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške
5 % ročne zo sumy 1.299,43 Eur od 3. 11. 2017 až do zaplatenia a to do troch dní odo dňa právoplatnosti

tohto rozsudku.

II. Žalobkyňa m á nárok voči žalovanému na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o ktorých výške
rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1.ŽalobcasažaloboudoručenoutunajšiemusúdudňaX.XX.XXXXdomáhalvočižalovanémuzaplatenia
sumy 1.299,43 EUR spolu s úrokom z omeškania zo sumy 1.299,43 EUR vo výške 5 % ročne odo dňa
X.XX.XXXX až do zaplatenia a náhrady trov konania.

2. Žalobu odôvodnil tým, že so žalovaným uzavrel dňa XX.X.XXXX Zmluvu o revolvingovom úvere, na
základe ktorej sa žalovaný zaviazal poskytnúť žalobcovi sumu vo výške 497,91 EUR. V tejto veci sa
viedlo súdne konanie na Okresnom súde Bardejov sp. zn. XC/XXX/XXXX, v ktorom žalovaný žaloval
žalobcu na zaplatenie sumy 518,88 eur s prísl., no konajúci súd žalobu zamietol v celom rozsahu.
Konajúci súd žalobu zamietol v celom rozsahu z dôvodu, že zmluva obsahovala množstva dojednaní
odporujúcim dobrým mravom a taktiež, že považoval predmetnú Zmluvu o úvere za bezúročnú a

bezpoplatkovú vzhľadom na absenciu obsahových náležitostí podľa zákona o spotrebiteľských úveroch.
Vykonaným súdnym dokazovaním v konaní vedenom pod sp. zn. XC/XXX/XXXX bolo preukázané, že
žalovaný poskytol a vyplatil žalobcovi úver vo výške 5.351,81 EUR. Žalobca z toho splatil žalovanému
sumu vo výške 6.651,24 EUR. Zmluva o revolvingovom úvere obsahovala neprimerané vysoké úroky
a poplatky za poskytnutie úveru, preto boli tieto nároky žalobcu absolútne neplatné. Žalobca má za
to, že dohoda o výške úrokov a odmeny za poskytnutie úveru sa prieči dobrým mravom a preto je
podľa § 39 OZ neplatná (napr. Uznesenie NS SR 1MCdo 1/2009 z 31.07.2009). Žalobca si dojednal v

Zmluve o úvere a uplatnil v konaní na Okresnom súdu Bardejov sp. zn. XC/XXX/XXXX neprimerané
vysoké úroky a poplatky za poskytnutie úveru. Takéto dojednania sú v rozpore s dobrými mravmi, a
preto sú neplatné. V predmetnej veci dohodnutý úrok z úveru presahoval úroky, za ktoré v tom čase
poskytovali peňažné ústavy úvery a ktoré sa podľa štatistických údajov Národnej banky Slovenskazverejnených na internete pri obdobných úveroch poskytovali ročne vo výške okolo 10 - 12 %. V danom
prípade ročný úrok dohodnutý medzi účastníkmi Zmluvy o úver predstavoval cca 70 - 80 %, čo je
viac ako šesťnásobok v porovnaní s priemernou úrokovou sadzbou úverov poskytovaných bankami v

tomto období. Aj keď v prípade tzv. nebankových subjektov možno pripustiť isté navýšenie úrokovej
miery úveru oproti bankám, a to najmä z dôvodu, že úvery poskytujú aj menej bonitným klientom a
musia počítať s vyššou mierou nesplácaných úverov, tak viac ako šesťnásobné navýšenie úrokov je
absolútne mimo akejkoľvek rozumnej miery a súd takémuto dojednaniu nemôže poskytnúť ochranu.
Podľa názoru žalobcu sú teda zmluvné úroky za poskytnutý úver dojednané v zmluve o spotrebiteľskom

úvereneprimeranéaichdojednaniejeprerozporsdobrýmimravmineplatnévzmysle§39Občianskeho
zákonníka. Vzhľadom na právnu kvalifikáciu, ktorú zastáva žalobca a takisto na právne posúdenie
vykonané Okresným súdom Bardejov sp. zn. XC/XXX/XXXX, podľa ktorej vrátil žalobca žalovanému
finančné prostriedky presahujúce právny a morálny rámec, napriek tomu, že žalobca mal vrátiť sumu
vo výške 5.351,81 EUR, je plnenie v sume 1.299,43 EUR, ktoré žalovaný od žalobcu prijal, plnením
bez právneho dôvodu, a teda ide o bezdôvodné obohatenie na strane žalovaného, ktoré musí žalovaný

vydať. V predmetnej zmluve bola dojednaná neprimerane vysoká RPMN ako aj neprimerane vysoká
úroková sadzba, čo je v rozpore s dobrými mravmi a preto je neplatná.

3. Žalovaný vo vyjadrení k podanej žalobe uviedol, že z jeho strany nedošlo a ani nemohlo dôjsť k
bezdôvodnému obohateniu, keďže prijímal platby (splátky úveru) žalobcu oprávnene, a to na základe

platne uzavretej úverovej zmluvy a v súlade s riadne dohodnutými zmluvnými podmienkami. Zmluvné
strany sa na základe úverovej zmluvy dohodli na bežných mesačných splátkach vo výške 600 Sk
(19,92 eur). Žalobca teda uhrádzal jednotlivé mesačné splátky na základe platne uzatvorenej úverovej
zmluvy. Žalovaný poukazuje na to, že v danom prípade nie sú splnené zákonné predpoklady vydania
bezdôvodného obohatenia, a to: a) získanie bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného - žalovaný

prijatím splátok uhrádzaných žalobcom len rešpektoval a dodržiaval zmluvný vzťah založený úverovou
zmluvou, keď prijímal plnenie, na ktoré mal v zmysle úverovej zmluvy riadny nárok, b) protiprávnosť
získania bezdôvodného obohatenia - žalovaný prijímal platby žalobcu oprávnene a v súlade so
zákonom, a to na základe platne uzavretej úverovej zmluvy a v súlade s riadne dohodnutými zmluvnými
podmienkami, c) majetková ujma, ktorá postihuje žalobcu - riadnym plnením splátok žalovanému

nemohla vzniknúť žiadna majetková ujma, nakoľko žalobca sa podpísaním úverovej zmluvy slobodne
zaviazal k povinnosti platiť žalovanému sumu 600 Sk (1.9,92 eur) mesačne, d) príčinná súvislosť medzi
protiprávnym získaním bezdôvodného obohatenia žalovaným a majetkovou ujmou žalobcu - nakoľko
nedošlo k protiprávnemu získaniu bezdôvodného obohatenia ani k majetkovej ujme na strane žalobcu,
uvedený predpoklad nemôže byť naplnený. Pre záver o dôvodnosti nároku uplatňovaného žalobcom

voči žalovanému titulom bezdôvodného obohatenia je potrebné, aby žalobca preukázal, že medzi
ním a žalovaným právny vzťah z bezdôvodného obohatenia vznikol t. j. aby preukázal, že žalovaný
bezdôvodné obohatenie získal, že mu vznikla majetková ujma ako aj príčinnú súvislosť medzi získaním
bezdôvodného obohatenia a vznikom majetkovej ujmy. Na základe vyššie uvedených argumentov je
zrejmé, že žalobca uvedené skutočnosti nepreukázal, a preto žalovaný považuje žalobu za nedôvodnú.

Žalovaný je presvedčený o tom, že žalobcovi nemohla a ani nevznikla žiadna pohľadávky z titulu
bezdôvodného obohatenia, nakoľko nedošlo 1) ani k plneniu bez právneho dôvodu - žalobca plnil na
základe úverovej zmluvy, ktorá je riadnym právnym dôvodom, 2) ani plnením z neplatného právneho
úkonu - úverová zmluva nebola súdom vyhlásená za neplatnú, 3) ani plnením z právneho dôvodu, ktorý
odpadol - úverová zmluva nebola v čase plnenia súdom vyhlásená za bezúročnú a ani bez poplatkov.

Žalobca uhrádzal jednotlivé splátky úveru z úverovej zmluvy č. 5404121389 v období rokov 2004 až
2015, kedy uhradil v máji 2015 len jednu splátku, a to vo výške 33,09 eur. Predchádzajúca splátka
bola uhradená v roku 2013. V tejto súvislosti žalovaný vzniesol námietku premlčania na žalovanú
sumu, z dôvodu uplynutia tak dvojročnej subjektívnej lehoty, ako aj trojročnej objektívnej lehoty (okrem
poslednej splátky). Pri posúdení premlčania nároku žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia,

žalovaný vychádzal z dátumu doručenia žaloby súdu, z ktorého vyplýva, že žaloba bola súdu doručená
dňa 06.11.2017. Aplikujúc trojročnú premlčaciu lehotu v zmysle 4 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka,
považuje žalovaný splátky uhradené pred dňom 06. 11 .2014 za premlčané. Žalovaný nesúhlasí ani
s tvrdením žalobcu, že na predmetnú právnu vec je potrebné aplikovať 10-ročnú premlčaciu lehotu
na vydanie prípadného bezdôvodného obohatenia. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na rozsudok

Okresného súdu Partizánske, sp. zn. 4Csp/4/2017 zo dňa 06.07.2017. Vzhľadom na vyššie uvedené
skutočnosti,keď'nárokžalobcunavydaniebezdôvodnéhoobohateniauplatňovanývtomtokonanípodľa
žalovaného nie je dôvodný a vzhľadom k tomu, že žalovaný uplatnil námietku premlčania, žiadal, aby
súd žalobu ako nedôvodnú zamietol a priznal mu náhradu trov konania.4. Podaním zo dňa 8.12.2017 žalobca vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaného uviedol, že je zrejmé, že
sa domáha vrátenia poskytnutého plnenia žalovanému nad rámec prípustný zákonom, teda len toho

čo preplatil žalovanému. Vykonaným dokazovaním Okresného súdu Bardejov pod sp. zn. XC/XXX/
XXXX bolo jednoznačne za preukázané, že žalobca splatil (vrátil) žalovanému sumu vo výške 6. 651,24
EUR aj napriek skutočnosti, že žalovaný poskytol žalobcovi sumu len vo výške 5.351,81 EUR. Okresný
súd Bardejov pod sp. zn. XC/XXX/XXXX, predmetnú Zmluvu o revolvingovom úvere vyhodnotil ako
neplatnú z dôvodu jej rozporu s dobrým mravom a ustanoveniami o ochrane spotrebiteľa. V súvislosti

s aplikovaním desaťročnej objektívnej premlčacej doby poukázal na rozhodnutia Krajského súdu v
Prešove sp. zn. 15Co/261/2015 zo dňa 27.1.2016, sp. zn. 12Co/161/2016 zo dňa 15.2.2017, sp. zn.
7Co/84/2011 zo dňa 12.12.2011. Podľa jeho názoru ide o úmyselné konanie na strane žalovaného,
ktorý uzavrel nespočetne veľa formulárových zmlúv, ktoré uzatváral so spotrebiteľmi. Tieto formulárové
zmluvy (tak ako aj v tomto prípade) obsahovali viaceré ustanovenia odporujúce dobrým mravom a
takisto absentovali aj údaje o RPMN v zmluvách, čo zákon č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch

v znení neskorších predpisov sankcionoval bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou. Aj z uvedených
dôvodov možno konanie žalovaného považovať za úmyselné a na daný právny spor aplikovať 10 ročnú
premlčaciu dobu. Použitie neprijateľnej podmienky v Zmluve o úvere, či určenie neprimerane vysokej
ceny úveru, nemožno hodnotiť inak ako konanie zamerané na získanie bezdôvodného obohatenia bez
právneho dôvodu, minimálne s nepriamym úmyslom získať majetkový prospech opísanými praktikami.

Námietka premlčania vznesená žalovaným je neurčitá, nie je zrejmé, kedy začala plynúť premlčacia
doba.Trebaskutkovovymedziť-špecifikovať,kedydošlokomeškaniuakedyuplynulapremlčaciadoba.
To žalovaný vôbec neuvádza. Žalovaný tvrdí, že žalobca uhradil poslednú splátku v máji 2015. Do tohto
momentu sa žalovaný obohacoval, teda stav trval až do mája 2015. Až od tohto dňa sa začína počítať
premlčacia doba, pretože protiprávny stav, na základe ktorého sa žalovaný obohacoval, trval ako jeden

časový úsek do mája 2015. Žalobca dozvedel o tom, že na jeho úkor sa niekto obohatil až keď nadobudlo
právoplatnosť rozhodnutie Okresného súdu Bardejov pod sp. zn. XC/XXX/XXXX. Skôr sa to nemal ako
dozvedieť, pretože bol práve žalobca žalovaný spoločnosťou Home Credit Slovakia, a.s..

5. Podaním zo dňa 8.12.2017 žalobca žiadal pripustiť rozšírenie žaloby s tým, že žiada priznať aj

primerané finančné zadosťučinenie vo výške 1.090 eur. Žalovaný sa obohatil a chcel sa obohatiť o sumu
1.818,31 eur. Z tejto sumy 1.818,31 Eur považuje žalobca 60 % za primerané zadosťučinenie.

6. Na nariadenom pojednávaní súd zamietol návrh žalobcu na pripustenie zmeny žaloby jej rozšírením
o ďalší požadovaný nárok predovšetkým z dôvodu hospodárnosti konania, nakoľko rozšírenie predmetu

sporuoďalšínárokbyvovzťahukdoterajšiemukonaniubolonehospodárnymazhľadiskarozhodovania
súdu by konanie predĺžilo.

7.Nanariadenompojednávanížalovanýmalzato,ženebolpreukázanýúmyselspoločnostiHomeCredit
Slovakia sa bezdôvodne obohatiť. Spoločnosť na slovenskom trhu funguje 20 rokov. Jej predmetom

podnikania je poskytovanie spotrebiteľských úverov za odplatu a nie účelové bezdôvodné obohacovanie
sa. Žalovaný bol presvedčený o svojom nároku, čo preukazuje aj fakt, že podal žalobu na plnenie
v konaní XC/XXX/XXXX. To, že v tomto konaní nebol procesne úspešným je výsledkom rôzneho
právnehonázorunaobsahovénáležitostiúverovejzmluvyatedanietúmyslužalovanéhosabezdôvodne
obohacovať. Zároveň vzniesol námietku premlčania majúc za to, že nárok je potrebné posudzovať v

trojročnej objektívnej lehote a dvojročnej subjektívnej. Žalobca mal vedomosť o tom, že je v zmluvnom
vzťahu so žalovaným už od roku 2004 a tiež mal subjektívnu vedomosť o vykonaných úhradách v deň,
kedy ich realizoval, to znamená, že jednotlivé splátky sa premlčiavajú postupne v jednotlivých lehotách.
Navrhol žalobu zamietnuť a priznať náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

8. Na nariadenom pojednávaní po vyjadrení právnych zástupcov strán sporu súd vykonal dokazovanie,
pričom pri listinách postupoval podľa 204 CSP a oboznámil nasledovné dôkazy: žaloba zo dňa X.
XX. XXXX, rozsudok Okresného súdu Bardejov sp. zn. XC/XXX/XXX č.l. 9-16, vyjadrenie žalovaného
č.l. 26-27, spis Okresného súdu Bardejov sp. zn. XC/XXX/XXXX, vyjadrenie žalobcu k vyjadreniu
žalovaného zo dňa 8. 12. 2017 a ďalší obsah spisu.

9. Okresný súd Bardejov rozsudkom sp. zn. XC/XXX/XXXX zo dňa XX.X.XXXX zamietol žalobu
spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s. voči E. C., ktorou sa domáhal zaplatenia sumy 518,88 eur
titulomzmluvyorevolvingovomúverezodňaXX.X.XXXX.Vykonanýmdokazovanímmalpreukázané,žemedzi stranami došlo dňa XX.X.XXXX k podpísaniu úverovej zmluvy s tým, že táto mala spotrebiteľský
charakter, predmetom ktorej bolo poskytnutie revolvingového úveru v sume 15.000,- Sk ( úverový limit ),
t.j. 497,91 eur. Žaloba bola zamietnutá z dôvodu množstva dojednaní odporujúcim dobrým mravom,

predovšetkým výšky úroku z úveru. Ďalej súd vyslovil, že medzi účastníkmi nastal režim bezdôvodného
obohatenia v zmysle § 451 OZ v spojení s § 457 OZ a je namieste, aby si účastníci vrátili navzájom
poskytnuté plnenia v zmysle § 457 OZ bez akýchkoľvek poplatkov a zmluvných pokút, pre ich rozpor s
cit. ust. § 37 ods. 1 OZ, § 39 OZ, § 457 OZ. Súd bol toho názoru, že spoločnosť Home Credit Slovakia,
a.s. sa o bezdôvodnom obohatení mohol dozvedieť už len tým, že plnil z neplatného právneho úkonu,

ktorého neplatnosť zavinil tým, že nedodržal jeho zákonom stanovené náležitosti a nedbal na ochranu
spotrebiteľa. Vzhľadom k tomu, že žalobca vystupuje ako dodávateľ - poskytovateľ spotrebiteľských
úverov nebankovým spôsobom ( viď OR ) v rámci svojho predmetu činnosti súd predpokladá jeho
znalosť právnych predpisov upravujúcich poskytovanie úverov spotrebiteľovi a náležitostí právnych
úkonov a že mal konať s odbornou starostlivosťou a dodržať určitosť, jasnosť a najmä zrozumiteľnosť
právneho úkonu ( vyššie uvedená tzv. prezumpcia znalosti práva). Taktiež je nepochybné, že žalobca,

v postavení dodávateľa je tým silnejším účastníkom zmluvného vzťahu. Akékoľvek rozšírenie záväzkov
spotrebiteľa vrátane platenia zmluvnej pokuty popri vzájomnej reštitučnej povinnosti v zmysle § 457
OZ postavenie spotrebiteľa zhoršuje a plnenie žiadané nad rámec cit. ustanovenia by bolo v rozpore
so zákonom a preto nemôže byť priznané. Z rozhodnutia ďalej plynie, že úver bol poskytnutý spolu
do výšky 5.351,8067 eur s tým, že dlžník uhradil sumu 6.651,2427 eur. V tomto prípade bol rozdiel

záporný (prevyšujúci nárok o 1.299,436 eur, teda viac ako o 20 % ). Žalovaný zaplatil viac ako bol
povinný v zmysle právnej úpravy uhradiť ( rozdiel 1.299,436 eur ), preto súd žalobu považoval za
bezdôvodnú ( vrátane uplatnených úrokov, zmluvných pokút či poplatkov ) a pre splnenie dlhu ( aj nad
rámec povinnosti ) ju zamietol.

10. Dňa XX.X.XXXX uzatvoril žalovaný ako veriteľ a žalobca ako dlžník úverovú zmluvu č.
XXXXXXXXXX, ktorou sa žalovaný zaviazal žalobcovi poskytnúť dohodnutý úverový rámec vo výške
15.000 Sk s výškou mesačnej splátky 600 Sk.

11. Podľa bodu 2 pod týmito údajmi vo formulárovej zmluve je prehlásenie, že neoddeliteľnou súčasťou

zmluvy sú úverové zmluvné podmienky spoločnosti Home Credit Slovakia a. s. uvedené na rube tejto
listiny a samostatnom liste a dolu podpísaný klient svojím podpisom potvrdzuje, že je oboznámený
s úverovými zmluvnými podmienkami, sú mu všetky ustanovenia zrozumiteľné a že ich považuje za
dostatočne určité a prejavuje súhlas byť viazaný týmito podmienkami a že bezvýhradne súhlasí s ich
obsahom.

12. Podľa nerozporovaného skutkového tvrdenia strán sporu žalobca čerpal spolu sumu 5.351,81 eur a
zaplatil sumu 6.651,24 eur. Z listiny prehľadu splátok, úhrad a započítania úhrad vyplýva, že v období
od 18.6.2004 do 25.1.2010 žalobca uhradil spolu sumu 4.744,3527 Eur, následne dňa 4.2.2010 uhradil
sumu 751,44 eur a v období od 18.2.2010 do 22.7.2013 uhradil sumu 1155,45 eur. Z uvedeného vyplýva,

že žalobca uhradil prvýkrát sumu prevyšujúcu jeho dlh dňa 4.2.2010.

13. Z doručenky na č.l. 56 spisu Okresného súdu Bardejov sp. zn. XC/XXX/XXXX vyplýva, že žalobcovi
bol rozsudok doručený dňa 17.3.2016.

14. Podľa § 226 CSP právoplatnosť je vlastnosť súdneho rozhodnutia, ktorá spôsobuje záväznosť
a zásadnú nezmeniteľnosť súdneho rozhodnutia. Podľa ods. 2 doručený rozsudok, ktorý nemožno
napadnúť odvolaním, je právoplatný.

15. Podľa § 228 ods. 1 CSP výrok právoplatného rozsudku je záväzný pre strany a pre tých, ktorí sa

stali právnymi nástupcami strán po právoplatnosti rozsudku, ak nie je ustanovené inak.

16. Podľa § 230 CSP ak sa vo veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať a rozhodovať znova.

17.Zvýkladuvyššiecitovanýchzákonnýchustanovenívyplýva,žepreposúdenievýznamuprejudiciálnej

otázky vyriešenej v inom, svojím predmetom súvisiacom konaní medzi tými istými stranami, pre ktoré
je výrok rozsudku záväzný, platí, že ani súd nemôže vychádzať z iného záveru o (ne)existencii nároku,
o ktorom už bolo právoplatne rozhodnuté a túto otázku nemôže sám v inom konaní znovu posudzovať
ani ako otázku predbežnú. Pre súdy je totiž výrok právoplatného rozsudku záväzný, ak posudzujúako predbežnú otázku medzi stranami právne vzťahy, ktoré už boli právoplatne vyriešené súdnym
rozhodnutím. S poukazom na znenie citovaných ustanovení je pritom zrejmé, že posúdenie predbežnej
otázky iným súdom je pre súd záväzné vtedy, keď táto predbežná otázka bola riešená vo výroku

rozhodnutia a vysporiadanie sa s touto otázkou iba v odôvodnení rozhodnutia pre súd v inom konaní
záväzné nie je (porovnaj napríklad rozhodnutia NS ČR 23Cdo 1961/2009, 23Cdo 1454/2009). Súd
teda nemôže ako predbežnú otázku v konaní znovu riešiť to, o čom už bolo právoplatne rozhodnuté
osobitnom spore strán. Pokiaľ už bola v občianskom právnom konaní právoplatne vyriešená určitá
otázka hmotnoprávneho vzťahu účastníkov, je súd v inom konaní, v ktorom má tú istú otázku posúdiť

ako prejudiciálnu, viazaný jej skorším posúdením (uznesenie NS SR 1Cdo 44/2010). S tým súvisí
aj otázka ústavného princípu právnej istoty. V tejto súvislosti súd poukazuje na závery Ústavného
súdu SR v rozhodnutí z 22. novembra 2011, sp. zn. IV. ÚS 499/2011, podľa ktorého diametrálne
odlišná rozhodovacia činnosť všeobecného súdu o tej istej právnej otázke za rovnakej alebo analogickej
skutkovej situácie, pokiaľ ju nemožno objektívne a rozumne odôvodniť, je ústavne neudržateľná (IV.
ÚS 209/2010, m. m. PL. ÚS 21/00, PL. ÚS 6/04, III. ÚS 328/05). Aj keď právne závery všeobecných

súdov obsiahnuté v ich rozhodnutiach nemajú v právnom poriadku Slovenskej republiky charakter
precedensu, ktorý by ostatných sudcov rozhodujúcich v obdobných veciach zaväzoval rozhodnúť
identicky, napriek tomu protichodné právne závery vyslovené v analogických prípadoch neprispievajú
k naplneniu hlavného účelu princípu právnej istoty ani k dôvere v spravodlivé súdne konanie (obdobne
napr. IV. ÚS 49/06, III. ÚS 300/06). Obdobne podľa nálezu Ústavného súdu SR z 29. mája 2013, sp.

zn. I. ÚS 564/2012, k imanentným znakom právneho štátu patrí neodmysliteľne aj princíp právnej istoty
(napr. PL. ÚS 36/95), ktorého súčasťou je tiež požiadavka, aby sa na určitú právne relevantnú otázku
pri opakovaní v rovnakých podmienkach dala rovnaká odpoveď (napr. I. ÚS 87/93, PL. ÚS 16/95 a II.
ÚS 80/99). Diametrálne odlišná rozhodovacia činnosť všeobecného súdu o tej istej právnej otázke za
rovnakej alebo analogickej skutkovej situácie, pokiaľ ju nemožno objektívne a rozumne odôvodniť, je

ústavne neudržateľná (m.m. PL. ÚS 21/00, PL. ÚS 6/04 , III. ÚS 328/05). Ak všeobecný súd rozhodol
v zásade v identických veciach na základe analogických skutkových zistení s diametrálne odlišným
výsledkom a svoj názorový posun primeraným spôsobom neodôvodnil, je jeho rozhodnutie v rozpore s
ústavou chráneným princípom právnej istoty a porušuje právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl.
46 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru.

18. S poukazom na vyššie uvedené právne a teoretické východiská, má súd za to, že v danom prípade
predbežná otázka bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru, resp. neplatnosti zmluvy o úvere z dôvodu
jej rozporu s dobrými mravmi s tým, že žalobcovi vznikla povinnosť vrátiť finančné prostriedky len v
poskytnutej výške od žalovaného, bola vyriešená v konaní vedenom pod sp. zn. XC/XXX/XXXX.

19. Podľa § 3 ods. 3 zák. č. 250/2007 Z.z. každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými
podmienkami v spotrebiteľských zmluvách ( odkaz na § 52 až 54 Občianskeho zákonníka ).

20. Podľa § 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu

na povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí (§ 476), zmluvy
o úvere (§ 497), zmluvy o kontrolnej činnosti (§ 591), zasielateľskej zmluvy (§ 601), zmluvy o prevádzke
dopravného prostriedku (§ 638), zmluvy o tichom spoločenstve (§ 673), zmluvy o otvorení akreditívu (§
682), zmluvy o inkase (§ 692), zmluvy o bankovom uložení veci (§ 700), zmluvy o bežnom účte (§ 708)
a zmluvy o vkladovom účte (§ 716).

21. Podľa § 497 Obch. zák. zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v
jehoprospechpeňažnéprostriedkydourčitejsumy,adlžníksazaväzujeposkytnutépeňažnéprostriedky
vrátiť a zaplatiť úroky.

22. Podľa § 502 ods. 1 Obch. zák. od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný
platiť z nich úroky v dojednanej výške.

23. Podľa § 273 ods. 1, 2 Obch. zák. časť obsahu zmluvy možno určiť aj odkazom na všeobecné
obchodné podmienky vypracované odbornými alebo záujmovými organizáciami alebo odkazom na

iné obchodné podmienky, ktoré sú stranám uzavierajúcim zmluvu známe alebo k návrhu priložené.
Odchylnédojednaniavzmluvemajúprednosťpredznenímobchodnýchpodmienokuvedenýchvodseku
1.24. Podľa § 3 ods. 1, 2, 5 zákona č. 258/2001 Z.z. účinného v čase vzniku právneho vzťahu veriteľom
je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania;
3) v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci.

Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon
zamestnania, povolania alebo podnikania. Pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere musí byť
spotrebiteľ písomne oboznámený so zmluvnými podmienkami podľa §4. Na požiadanie musí veriteľ
poskytnúť spotrebiteľovi ďalšie doplňujúce informácie.

25. Podľa § 3 ods. 6 cit. zák. pri spotrebiteľských úveroch formou preddavkov na bežný účet s
výnimkou kreditnej karty (§ 1 ods. 3) alebo v prípadoch, keď nemožno určiť ročnú percentuálnu mieru
nákladov, musí byť spotrebiteľ pred uzavretím zmluvy informovaný o úverovom limite, o nákladoch
spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom, o spôsobe výpočtu ročnej percentuálnej miery
nákladov, o podmienkach, za ktorých môže byť zmluva zmenená, a o spôsobe a termíne skončenia
zmluvného vzťahu. Počas trvania zmluvy musí byť spotrebiteľ bezodkladne informovaný o zmene ročnej

percentuálnej miery nákladov.

26. Podľa § 2 cit. zák. na účely tohto zákona sa rozumie
a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o
spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme,

b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové
náklady spojené so spotrebiteľským úverom,
c) celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úroku
a poplatkov, ktoré sú spojené s poskytnutím spotrebiteľského úveru, s výnimkou

27. sankcií uplatnených veriteľom voči spotrebiteľovi za nesplnenie záväzku uvedeného v zmluve o
spotrebiteľskom úvere,
28. poplatkov, ktoré je spotrebiteľ povinný zaplatiť pri kúpe tovaru alebo služby okrem kúpnej ceny tovaru
alebo kúpnej ceny služieb,
29. poplatkov za prevod peňažných prostriedkov a za udržiavanie účtu určeného na získanie platieb na

úhradu spotrebiteľského úveru, platenia úroku a iných poplatkov s výnimkou prípadov, keď spotrebiteľ
nemá možnosť výberu veriteľa a tieto poplatky sú neprimerane vysoké v porovnaní s obvyklými
poplatkami za obdobné úvery. To sa nevzťahuje na poplatky za vyberanie takýchto úhrad alebo platieb
bez ohľadu na to, či sa vykonávajú v hotovosti alebo inak,
30. členských príspevkov pre profesijné a záujmové združenia alebo skupiny,

31. poplatkov za poistenie alebo záruky okrem tých poplatkov, ktoré sú určené na zabezpečenie platby
veriteľovi v prípade smrti, invalidity, choroby alebo nezamestnanosti spotrebiteľa v sume rovnakej
alebo menšej, ako je celková výška spotrebiteľského úveru, úroku a poplatkov, ktoré musia byť určené
veriteľom ako podmienka poskytnutia spotrebiteľského úveru,
a) ročnou percentuálnou mierou nákladov sadzba, ktorá sa aplikuje na výpočet podľa prílohy tohto

zákona z hodnoty celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom a výšky
poskytnutého spotrebiteľského úveru,
b)poplatkamiakákoľvekplatba,ktorújespotrebiteľpovinnýzaplatiťveriteľovipriposkytnutíúveru,okrem
úrokov.

32. Podľa § 4 ods. 1, 2 cit. zák. zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je
neplatná. Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí 6) obsahuje najmä
a) sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet
týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto
možnosť využiť,

b) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje,
c) cenu tovaru alebo poskytnutej služby,
d) identifikáciu vlastníka, ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia
tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva spotrebiteľom,
e) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,

f) meno a adresu spotrebiteľa,
g) ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný
a bez poplatkov,h) podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená ročná
percentuálna miera nákladov,
i) výpočet nákladov uvedených v §2 písm. c), ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej

miery nákladov; ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ zaplatiť zvýšené náklady. Uvedie
sa výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad.

33. Podľa ods. 3 cit. ust. : zmluva ďalej obsahuje
a) oprávnenia spotrebiteľa na zníženie nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred lehotou

splatnosti podľa §6,
b) sankcie za porušenie zmluvy,
c) podmienky, za ktorých možno použiť zmenku alebo šek,
d) spôsob zániku záväzku zo zmluvy.

34. Podľa ods. 4, 5 cit. ust.: pri nesplnení podmienok podľa odsekov 2 a 3 je zmluva o spotrebiteľskom

úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe
a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo
b) dodaný tovar alebo poskytnutá služba.
35. Od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o
spotrebiteľskom úvere.

36. Podľa § 1 ods. 2 písm. d ) cit. zák. zákon sa nevzťahuje na zmluvy o poskytnutí úveru do hodnoty
v Sk zodpovedajúcej 200 EUR a nad hodnotu v Sk zodpovedajúcu 20.000 EUR; ak je na rovnaký
účel uzavretých viac zmlúv o spotrebiteľskom úvere medzi tým istým veriteľom a spotrebiteľom, súhrn
všetkých zmlúv o spotrebiteľskom úvere sa považuje za jediný spotrebiteľský úver.

37.Podľa§1ods.3cit.zák.zákonsanevzťahujeaninaúverformoupovolenéhoprečerpaniapeňažných
prostriedkov na bežnom účte poskytnutý bankou iným spôsobom ako na kreditnú kartu; tým nie je
dotknuté ustanovenie § 3 ods. 6.

38. Podľa § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného ku dňu vzniku zmluvného vzťahu medzi
žalobcom a žalovaným ( ďalej aj OZ ) ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon
alebo dohoda účastníkov, je neplatný.

39. Podľa § 37 ods. 1 OZ právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak

je neplatný.

40. Podľa § 39 OZ neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo
ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

41. Podľa § 3 ods. 1 OZ výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez
právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými
mravmi.

42. Podľa § 517 ods. 2 OZ ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od

dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

43. Podľa § 52 OZ spotrebiteľskou zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy
upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane

dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom
vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu
svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

44. Podľa § 53 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej lenneprijateľná podmienka ). Ustanovenie odseku 1 sa nevzťahuje na predmet plnenia alebo cenu plnenia.
Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré
a) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy,

b) dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu
spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky
spotrebiteľa,
c) vylučujú alebo obmedzujú zodpovednosť dodávateľa za konanie alebo opomenutie, ktorým sa
spotrebiteľovi spôsobila smrť alebo ujma na zdraví,

d) vylučujú alebo obmedzujú práva spotrebiteľa pri uplatnení zodpovednosti za vady alebo
zodpovednosti za škodu,
e) umožňujú dodávateľovi, aby spotrebiteľovi nevydal ním poskytnuté plnenie aj v prípade, že spotrebiteľ
neuzavrie s dodávateľom zmluvu alebo od nej odstúpi,
f) umožňujú dodávateľovi odstúpiť od zmluvy bez zmluvného alebo zákonného dôvodu a spotrebiteľovi
to neumožňujú,

g) oprávňujú dodávateľa, aby bez dôvodov hodných osobitného zreteľa vypovedal zmluvu uzavretú na
dobu neurčitú bez primeranej výpovednej lehoty,
h)prikazujúspotrebiteľovi,abysplnilvšetkyzáväzkyajvtedy,akdodávateľnesplnilzáväzky,ktorévznikli,
i) umožňujú dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve,
j) určujú, že cena tovaru alebo služieb bude určená v čase ich splnenia, alebo dodávateľa oprávňujú

k zvýšeniu ceny tovaru alebo služieb bez toho, aby spotrebiteľ mal právo odstúpiť od zmluvy, ak cena
dohodnutá v čase uzavretia zmluvy je podstatne prekročená v čase splnenia.
45. Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

46. Podľa § 54 OZ zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto

zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu
tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu
spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

47. Podľa § 100 ods. 1 OZ právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§

101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá,
nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

48. Podľa § 101 OZ pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná
a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

49. Podľa § 451 ods. 1,2 OZ Kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením
z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový
prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

50. Podľa § 457 OZ ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť
druhému všetko, čo podľa nej dostal.

51. Podľa § 566 OZ veriteľ je povinný prijať aj čiastočné plnenie, ak to neodporuje dohode alebo povahe

pohľadávky.

52. Podľa § 559 OZ splnením dlh zanikne. Dlh musí byť splnený riadne a včas.

53.Predmetomkonaniajenárokžalobcunavydaniebezdôvodnéhoobohateniaztitulunatompodklade,

že sa žalovaný na jej úkor bezdôvodne obohatil prijatím majetkového prospechu bez právneho dôvodu,
keďže úverová zmluva, na základe ktorej bol poskytnutý revolvingový úver, z ktorého čerpal finančné
prostriedky a na základe ktorej aj uhrádzal finančné prostriedky žalovanému nebol platný úkonom z
dôvodu rozporu so zákonom v zmysle § 39 OZ s poukazom na § 3 ods. 1 OZ s dobrými mravmi. Výšku
majetkového prospechu vyčíslil ako rozdiel medzi sumou na základe karty čerpanou a sumou vrátenou,

ktorá bola takto ustálená v súdnom konaní vedenom na Okresnom súde Bardejov pod sp. zn. XC/XXX/
XXXX.54. Súd v tejto súvislosti poukazuje na rozsudok Okresného súdu Bardejov sp. zn. XC/XXX/XXXX zo
dňa XX.X.XXXX, ktorý sa podrobne zaoberal náležitosťami tejto úverovej zmluvy, platnosťou úrokov z
úveru a poplatkami, pričom deklaroval, že v danom prípade je žalovaný povinný uhradiť poskytnutý úver

bez úrokov a poplatkov.

55. Naviac v predmetnej zmluve absentoval údaj o RPMN v zmysle ustanovenia § 4 ods. 2 písm.
g) zákona č. 258/2001 Z.z. účinného v čase vzniku právneho vzťahu, ktorý uvedený nedostatok
sankcionoval bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou poskytnutého úveru.

56. Je zrejmé, že v čase, keď došlo k uzatvoreniu predmetného zmluvného vzťahu, súčasťou
slovenského právneho poriadku v Občianskom zákonníku boli ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho
zákonníka o ochrane spotrebiteľa, ktoré obsahovali definíciu neprijateľných zmluvných podmienok a
zvýšenej ochrany spotrebiteľa.

57. Pokiaľ sa žalovaný ako podnikateľský subjekt podľa údajov z obchodného registra už od 30.3.2001
zaoberal predmetom činnosti poskytovanie úverov a pôžičiek nebankovým spôsobom, predpokladá
sa jeho vedomosť o tom, že predmetné zmluvné vzťahy, ktoré doposiaľ uzatváral v zmysle zákona
č. 258/2001 Z.z., musí podriadiť pod ustanovenia na ochranu spotrebiteľa uvedené v § 52 a nasl.
Občianskeho zákonníka s poukazom na vyššie citované prechodné ustanovenia.

58. Z tohto dôvodu teda znalosť týchto právnych predpisov a znalosť nutnosti ochrany spotrebiteľa
nemôže byť prirátaná na ťarchu spotrebiteľa, resp. žalovaná strana nemôže dôvodiť, že v danom
prípade konala vo vzťahu k bezdôvodnému obohateniu, ktoré vzniklo žalobcovi nie úmyselne, ale
nedbanlivostne, pretože zmluvu uzatvárala ako podnikateľský subjekt s tým, že bola to ona, ktorá

stanovovala a nastoľovala podmienky predmetného úverového vzťahu so spotrebiteľom.

59. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením
z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový
prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

60. Podľa § 107 Občianskeho zákonníka, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa
premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto
sa na jeho úkor obohatil. (subjektívna lehota) Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného
obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa,

keď k nemu došlo. (objektívna lehota)

61. Vo vzťahu k premlčacej lehote a k uplynutiu subjektívnej lehoty v danom prípade súd poukazuje
na to, že nemal prečo neveriť spotrebiteľovi - žalobcovi v tom, že sa o tom, že sa na jeho úkor môže
žalovaný bezdôvodne obohacovať dozvedel až z rozsudku Okresného súdu Bardejov, sp. zn. XC/XXX/

XXXX doručenom mu dňa 17.3.2016. Uvedené plynie aj z toho, že vo vyjadrení k žalobe v konaní XC/
XXX/XXXX podaním zo dňa X.XX.XXXX nenamietal skutočnosť, že sa žalovaný na jeho úkor obohacuje,
dokonca požadoval v prípade dlžnej sumy splácanie dlhu v splátkach, resp. namietal len výšku dlhu
s tým, že nemá podrobne špecifikované, koľko doteraz zaplatil na predmetný úver a ako boli splátky
započítané (č.l. 35-37 spisu Okresného súdu Bardejov sp. zn. XC/XXX/XXXX). Pokiaľ sa žalovaný

ako nebankový subjekt, poskytujúci úvery vo svojej podnikateľskej sfére a disponujúci aj potrebným
aparátom právnych poradcov, bráni tým, že nevedel o tom, že porušuje ustanovenia spotrebiteľskej
legislatívy platné už v čase vzniku predmetnej úverovej zmluvy, nie je možné žiadať od spotrebiteľa,
osoby neznalej právnych predpisov a bez právneho vedomia, že sa na jeho úkor žalovaný bezdôvodne
obohacuje.

62. Ohľadom 10-ročnej premlčacej lehoty a úmyslu žalovaného sa na úkor žalobcu obohatiť, súd
poukazuje na tú skutočnosť, že v občiansko-právnych vzťahoch sa za úmysel považuje nielen úmysel
priamy - dolus directus, kedy druhá strana chcela porušiť a ohroziť záujmy chránené druhej osoby,
ale aj úmysel nepriamy - dolus indirectus, kedy za takto úmyselného konanie sa považuje aj konanie

druhej strany, ktorá vedela, že svojím konaním môže porušenie alebo ohrozenie práva spôsobiť a pre
prípad, že ho spôsobí, bola s tým uzrozumená. Žalovaný nepochybne vedel, že existuje spotrebiteľská
legislatíva v Občianskom zákonníku a to v § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Počas celého
zmluvného vzťahu neodstránil zjavné porušenia spotrebiteľskej legislatívy v tomto zmluvnom vzťahu,čo len dokladá jeho nepriamy úmysel. Neurobil ani tak ani v čase, kedy zmluvné vzťahy už museli
mať pod doložkou bezúročnosti a bez poplatkovosti náležitosti, ktoré úverová zmluva uzavretá medzi
dodávateľom a spotrebiteľom v danom prípade nemala. (viď tiež rozsudok Krajského súdu v Prešove

sp. zn. 7Co/87/2011 ohľadom objektívnej premlčacej lehoty) Prvou sumou, ktorou sa začal obohacovať
žalovaný bolo uhradenie sumy 751,44 eur dňa 4.2.2010, ktorou došlo k úhrade sumy prevyšujúcej dlh
žalobcu voči žalovanému.

63. Pokiaľ sa jedná o plynutie subjektívnej lehoty, táto začala plynúť až vtedy, keď sa žalobca

dozvedel, že k vzniku bezdôvodného obohatenia došlo, pričom o tomto sa dozvedel doručením
rozsudku Okresného súdu Bardejov sp. zn. XC/XXX/XXXX, a to dňa 17.3.2016, teda neuplynula mu ani
subjektívna lehota na uplatnenia nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia (viď rozsudky Krajského
súdu v Košiciach sp. zn. 9Co/84/2015, Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 2Co/177/2015, Krajského
súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 15Co/85/2017, a ďalšie). Žalovaný nijako netvrdil a nepreukázal, že sa
žalobca dozvedel o tom, že sa na jeho úkor žalovaný bezdôvodne obohatil, skôr. Súd teda zastáva

názor, že žaloba bola podaná v rámci premlčacej subjektívnej dvojročnej lehoty.

64. Ohľadom premlčania súd ďalej poukazuje na to, že premlčanie je jeden z tradičných a významných
inštitútov súkromného práva. Hlavným zmyslom existencie premlčania je stimulovať veriteľa k rýchlemu
a včasnému uplatneniu jeho práva a zároveň snaha predchádzať v konkrétnych prípadoch dôkaznej

núdzi na strane veriteľa v súdnom konaní a prispieť aj k právnej istote účastníkov občianskoprávnych
vzťahov. Ak by totiž veriteľ po tom, čo mu vznikla možnosť uplatniť svoje práva príliš dlho s uplatnením
svojho práva otáľal, sťažila by sa tým možnosť dopátrať sa skutkového stavu a sťažilo by to aj dôkazné
konanie a zároveň by vznikol na dlhú dobu trvajúci nevyriešený právny vzťah a tento by neprispieval
k právnej istote. Z tohto dôvodu je teda zrejmé, že žalobca po tom, čo sa dozvedel o dôvodoch, pre

ktoré by sa mohol domáhať vydania bezdôvodného obohatenia od žalovaného aj svoj nárok uplatnil v
subjektívnej dvojročnej a objektívnej desaťročnej premlčacej lehote. Z tohto dôvodu súd neprihliadol na
námietku premlčania vznesenú žalovaným.

65. Na základe uvedeného vychádzajúc z prehľadu čerpania a úhrad, žalovaný prijal od žalobcu plnenie

vo výške 1.299,436 eur (rozdiel medzi poskytnutou sumou 5.351,81 eur a sumou uhradenou 6651,24
eur), ktoré predstavuje bezdôvodného obohatenie, preto je žaloba voči žalovanému v celom rozsahu
dôvodnou.

66. Súd priznal žalobcovi z priznanej sumy aj nárok na úroky z omeškania v zmysle ustanovenia §

517 ods. 2 Občianskeho zákonníka s poukazom na vládne ustanovenie č. 871995 Zb., a priznal mu od
3.11.2017 až do zaplatenia aj úroky z omeškania vo výške 5 % z dlžnej sumy.

67. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP, spojení s §
262 ods. 1 CSP s tým, že žalobca procesne plne úspešný v konaní (teda v rozsahu 100 %) má nárok

na náhradu účelne vynaložených trov konania v celom rozsahu voči žalovanému. O výške náhrady
trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia jeho písomného vyhotovenia

na Okresný súd Bardejov.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 C.s.p.) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania (§ 364 C.s.p.).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
C.s.p.).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 C.s.p.).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania (§ 365 ods. 3 C.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.