Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 22. máj 2019

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 10Sžk/44/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1016202803
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 05. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Hatalová

ECLI: ECLI:SK:NSSR:2019:1016202803.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Hatalovej,

PhD. a členiek senátu JUDr. Zuzany Ďurišovej a JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD. v právnej veci žalobcu
(sťažovateľa): Ing. Vincent Iványi - AGRISEM, so sídlom Drevená 766/1, Galanta, IČO: 14 064 022,
právne zastúpeného Mgr. Adriánom Iványim, advokátom, AK so sídlom v Galante, Hodská 2359/64,
proti žalovanému: Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky, so sídlom
Dobrovičova 12, Bratislava, IČO: 00 156 621, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.
3420/2016-640, záznam č. 27668/2016 zo dňa 28.10.2016, o kasačnej sťažnosti sťažovateľa proti
právoplatnému rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 6S/360/2016-123 zo dňa 31.05.2018, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť z a m i e t a .

Účastníkom nárok na náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Krajský súd napadnutým rozsudkom podľa ustanovenia § 190 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny
poriadok (ďalej len „S.s.p.“) zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti a
zrušenia rozhodnutia žalovaného č. 3420/2016-640, záznam č. 27668/2016 zo dňa 28.10.2016 v spojení
s prvoinštančným rozhodnutím Pôdohospodárskej platobnej agentúry ako prvoinštančného správneho
orgánu č. 500/1422/87/2015 zo dňa 12.08.2015. Pôdohospodárska platobná agentúra (ďalej len „PPA“)

ako príslušný orgán štátnej správy pre oblasť poskytovania podpory pre pôdohospodárstvo, rozvoj
vidieka a rybné hospodárstvo podľa § 1 ods. 1 písm. a) v spojení s § 7 ods. 1 písm. a) a písm. t) zákona
č. 543/2007 Z.z. o pôsobnosti orgánov štátnej správy pri poskytovaní podpory v pôdohospodárstve a
rozvoji vidieka v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákona č. 543/2007 Z.z.“) a v súlade s § 46
a § 63 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov,
rozhodnutím č. 500/1422/87/2015 zo dňa 12.08.2015 zamietla návrh na obnovu konania v zmysle § 62
ods. 1 písm. a) správneho poriadku. Proti prvostupňovému rozhodnutiu správneho orgánu podal žalobca

odvolanie, o ktorom žalovaný rozhodnutím č. 3420/2016-640, záznam č. 27668/2016 zo dňa 28.10.2016
rozhodol tak, že odvolanie zamietol a prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu potvrdil.

2. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia krajský súd uviedol, že podľa čl. 1 ods. 1 prvá veta Ústavy
SR je Slovenská republika zvrchovaný, demokratický a právny štát. Základom interpretácie a aplikácie
čl. 1 ods. 1 je zabezpečenie materiálneho a nie formálneho právneho štátu. Ústavný súd SR princíp
materiálneho právneho štátu vyjadril v právnom názore: „V právnom štáte, v ktorom sú ako neoddeliteľné

súčasti okrem iných stelesnené princípy, ako sú právna istota a spravodlivosť (princípy materiálneho
právneho štátu), čo možno spoľahlivo vyvodiť z čl. 1 ústavy, sa osobitný dôraz kladie na ochranu tých
práv, ktoré sú predmetom jeho úpravy. Povinnosťou všetkých štátnych orgánov je zabezpečiť reálnu
možnosť ich uplatnenia tými subjektmi, ktorým boli priznané.“ (I. ÚS 17/1999 nález z 22.09.1999, Zbierkanálezov a uznesení ÚS SR 1999 s. 365, zhodne I. ÚS 44/1999 nález z 13.10.1999, Zbierka nálezov
a uznesení ÚS SR 1999 s. 382). Z hľadiska princípu právnej istoty podlieha ochrane aj legitímne
očakávanie,ktoréjeužšoukategóriouakoprávnaistota(nálezÚSSRsp.zn.PL.ÚS16/06z30.04.2008,

nález Ústavného súdu sp. zn. PL. ÚS 12/05 z 28.11.2007). Pre zabezpečenie materiálneho právneho
štátu je povinnosťou orgánov štátu konať a rozhodovať v súlade so zákonom v zmysle čl. 2 ods. 2 Ústavy
SR .

3. Konštatoval, že úlohou súdu v prejednávanej veci bolo preskúmať zákonnosť postupu a rozhodnutia

žalovaného ako aj prvostupňového správneho orgánu v konaní o návrhu žalobcu na obnovu konania
podľa § 62 správneho poriadku.

4. Mal za to, že jednou zo záruk právnej stability vzťahov založených správnym rozhodnutím je
záväznosť a nezmeniteľnosť právoplatného rozhodnutia. Aj v správnom práve zásadne platí princíp
„rei iudicatae“, ktorý znamená, že o právoplatne rozhodnutej veci nemožno znova rozhodovať.

Treba mať na zreteli nielen tzv. formálnu právoplatnosť, ale aj materiálnu právoplatnosť. Výnimku
tvoria prípady označované v právnej teórii ako mimoriadne opravné prostriedky (obnova konania
a preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania), ktorými sa dosahuje náprava právoplatných
správnych rozhodnutí. Správny poriadok v § 62 až § 64 upravuje podmienky, za ktorých inštitút obnovy
konania možno použiť.

5. V ďalšom poznamenal, že z výkladu ust. § 62 ods. 1 správneho poriadku je potrebné konštatovať, že
pri splnení podmienok uvedených v odseku 1 má účastník na obnovu konania právny nárok.

6. Pri uvádzaní dôvodov obnovy konania je dôležité a potrebné, aby sa nielen uviedlo podľa akého

ustanovenia § 62 ods. 1 správneho poriadku účastník navrhuje povoliť obnovu konania, ale aby i popísal
všetky skutočnosti a fakty, ktoré oprávňujú použitie tohto ustanovenia na obnovu konania, kedy sa o
týchto skutočnostiach dozvedel, prečo ich neuplatnil v priebehu pôvodného konania, prečo mali tieto
skutočnosti a fakty podstatný vplyv na priebeh konania a na rozhodnutie správneho orgánu.

7. Uviedol, že v preskúmavanej veci žalobca len skutkovo vymedzil dôvody obnovy konania bez vzťahu
k príslušnému zákonnému ustanoveniu § 62 ods. 1 písm. a) až e) správneho poriadku s tým, že ako
dôvody obnovy konania uviedol:

- nepravdivý údaj v bode 7. Správy z kontroly na mieste, že nebola dodržaná podmienka, aby orná pôda

obrábanánapestovanieplodínbolavrokupodaniažiadostiobhospodarovanávsúladesagrotechnickou
praxou a výrobným zameraním žiadateľa, nakoľko žalobca dňa 14.12.2015 doručil doklad - kartu honov,
ktorou preukázal, že jeho výrobné zameranie je v súlade s § 5 ods. l písm. a) NV SR č. 342/2014 Z.z. o
podmienkach poskytovania podpory v poľnohospodárstve formou priamych platieb v znení neskorších
predpisov (ďalej len „NV č. 342/2014 Z.z. a žalobca preukázal právo užívania k pôde, nájomnými

zmluvami.
- že na pôdny blok Štvorec Šaľa diel č. 1801/1 podali žiadosť viacerí žiadatelia, preto správny orgán
mal postupovať podľa § 16b ods. 1 zák. č. 543/2007 Z.z., kedy by zistil, že právo užívania žiadateľov
k pôde je sporné.

8. Taktiež uviedol, že takto žalobcom vymedzené dôvody obnovy konania správny orgán posudzoval
s fundamentálnym dôrazom na podmienky stanovené správnym poriadkom, vo vzťahu k skutkovým
zisteniam v konaní PPA pod č. 500/1679/16804/2015, ktoré bolo ukončené právoplatným rozhodnutím
z 02.02.2016. Správny orgán dospel k nepochybnému záveru, že žalobcom všetky uvedené dôvody
návrhu na obnovu konania sú také skutočnosti a procesné postupy, ktoré boli žalobcovi nepochybne

známe už v čase vydania rozhodnutia správneho orgánu a rovnako v čase vydania rozhodnutia žalobca
disponoval i s označenými dôkazmi (zmluvy o nájme). Napriek tomu, žalobca riadny opravný prostriedok
nevyužil. Preto správny orgán rozhodnutie o návrhu na obnovu konania posudzoval a oprel v súlade s
účelom mimoriadneho opravného prostriedku o ust. § 62 ods. 1 písm. a) správneho poriadku.

9. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd poukázal na to, že správny orgán dôvod na obnovu
konania upravený v § 62 ods. 1 písm. a) správneho poriadku ( zrejme mal na mysli účastník konania)
môže uplatniť, ak sa o skutočnostiach a dôkazoch, ktoré i keď existovali v dobe predchádzajúceho
správneho konania, vyšli najavo až po vydaní právoplatného rozhodnutia správneho orgánu, v časesprávneho konania ich účastník konania vôbec nepoznal, nemal o nich vedomosť a nemohol ich
uplatniť bez svojho zavinenia a to všetko za predpokladu, že predmetné skutočnosti a dôkazy mohli
mať podstatný vplyv na rozhodnutie správneho orgánu, t.j., že správny orgán by pri existencii týchto

skutočností a dôkazov v konaní rozhodol inak, ako rozhodol bez nich. Z obsahu samotnej žaloby je
nepochybné, že v čase vydania predmetného rozhodnutia, boli žalobcovi známe všetky skutkové aj
právneokolnosti,pričomodvolanieprotirozhodnutiuPPAč.500/1679/16804/2015z02.02.2016nepodal,
aby nezdržal vyplatenie schválenej podpory. So všetkými skutkovými aj právnymi otázkami vzťahujúcimi
sa na uvedené zákonné ustanovenie sa správne orgány vyčerpávajúco a zrozumiteľne v odôvodnení

svojich rozhodnutí vysporiadali.

10. Súd je názoru, že posúdenie návrhu na obnovu konania vo vzťahu k ust. § 62 ods. 1 písm.
b) až e) správnym orgánom, nebolo dôvodné, nakoľko už pri posudzovaní podmienok ust. 62 ods.
1 písm. a) správny orgán vyčerpávajúco objasnil a odôvodnil svoj názor, že všetky skutočnosti,
argumenty a dôkazy ako aj postup správneho orgánu, ktoré sú obsahom návrhu na obnovu konania,

boli žalobcovi nepochybne známe v čase konania, ako aj v čase rozhodnutia PPA vo veci pod č.
500/1679/16804/2015. Absolútne všetky uvedené skutočnosti a dôvody v návrhu na obnovu konania,
tak ako sú uvedené v odseku 58. tohto rozhodnutia, sú takého charakteru, na základe ktorých bolo
možné podať opravný prostriedok proti rozhodnutiu PPA č. 500/1679/16804/2015 z 02.02.2016, čo
žalobca neurobil. Preto takéto dôvody nemožno legitímne označiť za dôvody návrhu na obnovu konania

upravené v ust. § 62 ods. 1 písm. b) až e) správneho poriadku. Žalobca sám uviedol v žalobe, že proti
predmetnému rozhodnutiu nepodal odvolanie, aby nezadržal vyplatenie schválenej podpory. Uvedený
dôvod nepodania opravného prostriedku, podľa názoru súdu, nemôže zhojiť návrh na obnovu konania,
čo by bolo v rozpore s účelom inštitútu mimoriadneho opravného prostriedku.

11. Rozsudok napadol sťažovateľ kasačnou sťažnosťou z dôvodu, že krajský súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces podľa § 440 ods. 1 písm. f) S.s.p. a z
dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci podľa § 440 ods. 1 písm. g) S.s.p. Navrhol, aby kasačný
súd zrušil napadnutý rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 6S/360/2016-123 zo dňa 31.05.2018,

vec mu vrátil na ďalšie konanie a priznal sťažovateľovi plnú náhradu trov konania.

K nesprávnemu procesnému postupu, ktorým sa znemožnilo účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu
patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces:

12. Sťažovateľ poukázal na odôvodnenie rozsudku krajského súdu, v ktorom súd vytkol sťažovateľovi
nepodanie opravného prostriedku proti rozhodnutiu PPA č. 500/1679/16804/2015, pričom takého
nepodanie odvolania krajský súd považuje za dôvod zamietnutia žaloby. Sťažovateľ takéto odôvodnenie
zamietnutia žaloby považuje za nedôvodné, nakoľko správny poriadok neustanovuje v ustanoveniach
§ 62 a nasl. ako podmienku podania obnovy konania predchádzajúce podanie odvolania. Uviedol,

že k nepodaniu odvolania sťažovateľa viedla ekonomická situácia a tiež, aby nezadržal vyplatenie
schválenej podpory ďalších oprávnených žiadateľov. Podaním odvolania by sťažovateľ spôsobil
zadržanie oprávnených platieb za plochu 664,07 ha, čím by ohrozil finančné zdroje pre zabezpečenie
svojho podnikania.

13. Podľa názoru sťažovateľa k porušeniu práva na spravodlivý proces došlo aj v súvislosti s
použitím nesprávneho právneho predpisu. Správne orgány nepostupovali pri svojom rozhodovaní
podľa ust. § 16b ods. 1 a § 16c ods. 1 zákona č. 543/2007 Z.z. a na tieto ustanovenia neprihliadali
ako na právne významné pre správne posúdenie prejednávanej veci, pričom túto procesnú vadu
neodstránil ani krajský súd. Sám krajský súd nepoužil správne právne predpisy a v odôvodnení svojho

rozsudku neuviedol, prečo pri posudzovaní zákonnosti žalovaného rozhodnutia neprihliadal na ust.
§ 16b ods. 1 a 16c ods. 1 zákona č. 543/2007 Z.z., taktiež vôbec nezisťoval, či správne orgány
dodržali zákonnosť a správny úradný postup pri posudzovaní jednotných žiadostí viacerých žiadateľov o
podporuvpoľnohospodárstve.Krajskýsúdsadopustilnesprávnehoprocesnéhopostupu,čímznemožnil
sťažovateľovi, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva

na spravodlivý proces.

14. Dôvodil tým, že správnym orgánom bolo dobre známe, že žiadosť o podporu podali viacerí žiadatelia,
zo zákonnej povinnosti mali preskúmať u žiadateľov užívacie práva a postupovať podľa § 16c ods. 1zákona č. 543/2007 Z.z. V správnom konaní sa nepreukázalo podľa § 16b ods. 2 zákona č. 543/2007
Z.z., že právo užívania k pôde (pôdny diel č. 1801/1 vo štvorci Šaľa o výmere 31,41 ha) mal len jeden
žiadateľ, dokonca správny orgán ani len nezisťoval, kto z týchto dvoch žiadateľov má k pôdnemu dielu

č. 1801/1 užívateľský vzťah podľa ust. § 10 ods.1 NV SR č. 342/2014 Z.z. a predčasne rozhodol podľa
§ 19a DNK 640/2014 o uvalení sankcie.

K nesprávnemu právnemu posúdeniu v samotnom merite veci:

15. Sťažovateľ k uvedenému sťažnostnému bodu uviedol, že hlavným dôvodom nepriznania platby
aj za sporných 32,41 ha bola skutočnosť, že sťažovateľ nepreukázal hospodárenie na predmetnom
dieli, keďže na pôdnom bloku Štvorec Šaľa diel č. 1801/1 nehospodáril, ale mal iba zámer na tomto
bloku pre hospodárenie. Podľa správnych orgánov sťažovateľ údajne odmietol dokladovo doložiť, že mu
bolo zabránené v poľnohospodárskej činnosti. Správne orgány oboch stupňov vo svojich rozhodnutiach
neuviedli, kedy vyzvali žalobcu na dokladové doloženie bránenia v jeho poľnohospodárskej činnosti,

kto ho na to vyzval a kedy sťažovateľ odmietol dokladovo doložiť preukázanie bránenia vo vykonávaní
jeho poľnohospodárskej činnosti. Podľa jeho názoru odôvodnenie oboch správnych rozhodnutí je
nepresvedčivé, a preto ani nie je preskúmateľné, teda zmätočné. V tejto súvislosti poukázal na znenie
§ 47 správneho poriadku a poukázal na to, že ani jeden zo správnych orgánov sa touto skutočnosťou
nezaoberal, preto je daný dôvod na obnovu konania, keďže ide o nesprávny postup správnych orgánov

v zmysle § 62 ods. 1 písm. c) správneho poriadku ako i písm. a) a e), nakoľko správne orgány sa
nezaoberali žalobcovým právom nájmu a násilným porušovaním tohto jeho práva tretími osobami.
Správne orgány sa vôbec nezaoberali skutočnosťou, či žiadateľ, ktorý predmetný pôdny blok užíva,
tento užíva legálne na právnom základe alebo ho užíva iba na základe jeho okupácie. Pre správne
orgány bolo významné iba to, kto tento pôdny blok v roku 2015 užíval a obhospodaroval a to bez

ohľadu, či právo obhospodarovania mal alebo nemal. Tým správne orgány ochraňovali osobu konajúcu
protiprávne. Správne orgány tak ochraňujú nelegálneho užívateľa. Správne orgány nemali záujem na
spoľahlivom zistení stavu veci v zmysle ust. § 46 správneho poriadku, zisťovali iba to, že kto de facto
predmetný diel obhospodaroval a na základe tejto jedinej skutočnosti o jednotnej žiadosti sťažovateľa
rozhodli odmietavo a zároveň tretej osobe nelegálne priznali štátnu podporu, čím konali protiprávne aj

z hľadiska trestného práva.

16. Ďalej uviedol, že ak správny orgán zistil, že jednotné žiadosti na rovnaký pôdny diel podali viacerí
žiadatelia a postupom podľa § 16b zákona č. 543/2007 Z.z. sa zistilo, že právo užívania k pôde je sporné,
správny orgán prvého stupňa mal o tomto rozhodnúť podľa osobitného predpisu, keďže mu to ukladá

ust. § 16c ods. 1 citovaného zákona. Nakoľko tak nekonal, dopustil sa nesprávneho úradného postupu,
z toho dôvodu sú obe jeho rozhodnutia nezákonné a preto je daný dôvod na obnovu konania v zmysle
ust. § 62 ods. 1 písm. c) správneho poriadku.

17. Sťažovateľ vo svojej žalobe na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného na stranách 4 a

5 uvádza ako dôvody na obnovu konania uvedené v ustanovení § 6 ods. 1 písm. a) až e) správneho
poriadku.

18. Sťažovateľ tiež poukázal na to, že PPA nesprávne posúdila obsah návrhu na obnovu konania,
pretože sťažovateľ vo svojom návrhu na obnovu konania neuviedol nové skutočnosti alebo dôkazy, preto

PPA nesprávne subsumovala obsah jeho návrhu pod písmeno a.

19. Uviedol, že rozsudok krajského súdu tiež poukazuje na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave
sp.zn. 6S/185/2013, predovšetkým na tú časť rozsudku, ktorá sa zaoberá reálnym obhospodarovaním
pôdy. Krajský súd ako i najvyšší súd pochybili, keď priznali Poľnohospodárskemu družstvu Selice právo

obhospodarovania pôdy a na tomto základe aj reálne obhospodarovanie, hoci z nelegálneho držania
pôdy nemôže právo vzniknúť. Okupácia pozemku nemôže mať za právny následok vznik práva užívania
v spojení s poskytovaním štátnej pomoci. Štát nemôže finančne podporovať osoby, ktoré sa násilím
zmocnili pozemkov a užívajú ich. Napriek tomu oba súdy v konaní poskytli ochranu nelegálnym osobám,
ktoré vykonávajú okupáciu pozemkov, avšak sťažovateľovi odopreli právnu ochranu, hoci na ňu má

nárok podľa čl. 46 Ústavy SR.

20. Žalovaný a správny orgán prvého stupňa sa vôbec nezaoberali právom užívania k predmetnému
pôdnemu dielu a v súvislosti s tým legálnosťou práva jeho obhospodarovania. PPA nepreskúmalanájomné zmluvy a nezisťovala, či na ich právnom základe sťažovateľ má alebo nemá právo užívania
v zmysle 16b ods. 1 zákona č. 543/200 Z.z. Bez presného a úplného zistenia skutočného stavu veci
nemôže PPA zákonne rozhodnúť, ktorý zo žiadateľov je oprávnený žiadať o štátnu podporu a ktorému

vyhovie alebo nevyhovie.

21. Podľa názoru sťažovateľa krajský súd neprihliadal na existenciu predbežnej otázky ako na dôvod
na obnovu konania podľa § 62 ods. 1 písm. b) správneho poriadku. Pre zistenie presného a úplného
skutočného stavu veci je právne významné, kto bol a kto nebol nájomcom predmetného pôdneho

dielu, preto správny orgán na túto otázku mal zisťovať odpoveď. Napriek tomu bez posúdenia tejto
predbežnej otázky PPA priznala štátnu podporu tomu, kto predmetný pôdny blok obhospodaroval na
základe okupácie a nie na právnom základe. Požiadavka na obhospodarovanie je až sekundárna,
primárnou požiadavkou je preukázanie práva užívania k pôde. Správny orgán sa preto najskôr musí
zaoberať ako predbežnou otázkou právom užívania k pôde a osobou, ktorej toto právo prináleží. Až
následne nastupuje právo obhospodarovania poľnohospodárskej plochy.

22.Žalovanýsprávnyorgánvovyjadreníkukasačnejsťažnostiuviedol,ževšetkysťažovateľomuvedené
dôvody na obnovu konania sú také skutočnosti a procesné postupy, ktoré boli sťažovateľovi nepochybne
známe už v čase vydania rozhodnutia PPA a rovnako sťažovateľ disponoval s označenými dôkazmi
(zmluvy o nájme) už v čase vydania tohto rozhodnutia. Taktiež žalovaný uviedol, že krajský súd

preskúmaval zákonnosť rozhodnutia žalovaného o nepovolení obnovy konania. Sťažovateľova žaloba
nesmerovala priamo proti rozhodnutiu o PPA o pridelení podpory. Krajský súd v Bratislave preskúmaval
zákonnosť rozhodnutia z pohľadu splnenia podmienok na obnovu konania podľa § 62 správneho
poriadku.

23. Sťažovateľ dňa 11.10.2018 doručil Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky vyjadrenie k vyjadreniu
žalovaného ku kasačnej sťažnosti. Ako vyplýva z uvedeného vyjadrenia toto sa v podstate zhoduje so
sťažnostnými bodmi kasačnej sťažnosti.

24. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 S.s.p.)

predovšetkým postupom podľa § 452 ods. 1 v spojení s § 439 S.s.p. preskúmal prípustnosť kasačnej
sťažnosti a z toho vyplývajúce možné dôvody jej odmietnutia. Po zistení, že kasačnú sťažnosť podal
sťažovateľvčas(§443ods.1S.s.p.),jeprípustná(§439S.s.p.)abolapodanáoprávnenýmsubjektom(§
442 ods. 1 S.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu spolu s konaním, ktoré predchádzalo
jeho vydaniu a jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch) dospel k záveru, že kasačnú

sťažnosť je potrebné ako nedôvodnú zamietnuť. Rozhodol bez nariadenia pojednávania (§ 455 S.s.p.)
s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 22. mája 2019 (§ 137 ods.
4 v spojení s § 452 ods. 1 S.s.p.).

25. Predmetom kasačnej sťažnosti bol rozsudok krajského súdu, ktorým zamietol žalobu, ktorou sa
sťažovateľ domáhal ochrany svojich práv proti rozhodnutiu žalovaného, ktorým zamietol odvolanie
sťažovateľa a potvrdil rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy, ktorým bolo rozhodnuté
o zamietnutí návrhu na povolenie obnovy konania a bolo ponechané v platnosti pôvodné rozhodnutie
č. 500/1679/16804/2015 zo dňa 02.02.2016, ktorým PPA podľa § 7 NV SR č. 342/2014 Z.z.

schválila poskytnutie podpory formou jednotnej platby na plochu v sume 74 480,32 Eur, platby na
poľnohospodárske postupy prospešné pre klímu a životné prostredie v sume 44 851,12 Eur podľa § 8 NV
SRč.342/2014Z.z.aúhradufinančnejdisciplínyvsume 1523,36 Eur,vzmyslečl.26ods.5NEPR(EÚ)
č. 1306/2013 a zároveň neschválila sťažovateľovi poskytnutie podpory formou doplnkovej vnútroštátnej
platby na plochu podľa § 6 ods. 2 NV SR č. 152/2013 Z.z. o podmienkach poskytovania podpory v

poľnohospodárstve formou prechodných vnútroštátnych platieb, a to za nadhodnotenú výmeru 32,41
ha, a preto primárne v medziach kasačnej sťažnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky ako kasačný súd
preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci kasačného
konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie žalovaného a prvostupňového orgánu verejnej správy, najmä
ztohopohľadu,čikasačnénámietkysťažovateľasúspôsobiléspochybniťvecnúsprávnosťnapadnutého

rozsudku krajského súdu.

Podľa § 62 ods. 1 Správneho poriadku, konanie pred správnym orgánom ukončené rozhodnutím, ktoré
je právoplatné, sa na návrh účastníka konania obnoví, aka) vyšli najavo nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré mohli mať podstatný vplyv na rozhodnutie a nemohli
sa v konaní uplatniť bez zavinenia účastníka konania;
b) rozhodnutie záviselo od posúdenia predbežnej otázky, o ktorej príslušný orgán rozhodol inak;

c) nesprávnym postupom správneho orgánu sa účastníkovi konania odňala možnosť zúčastniť sa na
konaní, ak to mohlo mať podstatný vplyv na rozhodnutie a ak sa náprava nemohla urobiť v odvolacom
konaní;
d) rozhodnutie vydal vylúčený orgán (§ 9 a 13), ak to mohlo mať podstatný vplyv na rozhodnutie a ak
sa náprava nemohla urobiť v odvolacom konaní;

e) rozhodnutie sa opiera o dôkazy, ktoré sa ukázali ako nepravdivé, alebo rozhodnutie sa dosiahlo
trestným činom.

26. Kasačný súd z obsahu administratívneho spisu žalovaného zistil, že PPA rozhodnutím Číslo:
500/1679/16804/2015 dňa 02.02.2016 na základe žiadosti sťažovateľa - žiadateľa Ing. K. podanej dňa
14.05.2015 schválila podporu formou jednotnej platby na plochu v sume 74 480,32 Eur podľa § 7 NV

SR č. 342/2014 Z.z., platby na poľnohospodárske postupy prospešné pre klímu a životné prostredie v
sume 44 851,12 Eur podľa § 8 NV SR č. 342/2014 Z.z., úhrady finančnej disciplíny v sume 1 523,36 Eur
v zmysle čl. 26 ods. 5 NEPR (EÚ) č. 1306/2013 a neschválila poskytnutie podpory formou doplnkovej
vnútroštátnej platby na plochu podľa § 6 ods. 2 NV SR č. 152/2013 Z.z. o podmienkach poskytovania
podpory v poľnohospodárstve formou prechodných vnútroštátnych platieb, za nadhodnotenú výmeru

32,41 ha. Predmetné rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť.

27. Sťažovateľ listom zo dňa 09.05.2016 podal návrh na obnovu konania - rozhodnutie č.
500/1679/16804/2015 zo dňa 02.02.2016 v ktorom uviedol, že rozhodnutie sa opiera, mimo
naddeklarácie krajinných prvkov v rozsahu 3,63 ha o Správu z kontroly na mieste zo dňa 15.12.2015.

Dôvodomobnovykonaniajenesprávne-nepravdivouvedenýúdajvbode7.Správyzkontrolynamieste,
menovite, že nebola dodržaná podmienka, aby orná pôda obrábaná na pestovanie plodín bola v roku
podania žiadosti obhospodarovaná v súlade s agrotechnickou praxou a výrobným zameraním žiadateľa
a v súlade s § 5 ods. 1 písm. a) NV SR č. 342/2015 Z.z. Nepravdivosť zistenia Kontrolnej skupiny PPA
v bode 7. Správy z kontroly na mieste zo dňa 15.12.2015 tkvie v tom, že na výzvu podľa § 16b ods. 1

NV SR č. 543/2007 Z.z., ako účastník konania sťažovateľ dňa 14.12.2015 doručil doklad - kartu honov,
kde preukázal výrobné zameranie žiadateľa v súlade s § 5 ods. 1 písm. a) NV SR č. 342/2014 Z.z. v
súlade s agrotechnickou praxou žiadateľa, teda sťažovateľ splnil jednu zo základných podmienok. Na
výzvu predložil aj splnenie ďalšej podmienky, t. j. právo užívania k pôde v podobe platných nájomných
zmlúv k CKN parcelám uzatvorených s prenajímateľmi.

28. Ďalším dôvodom obnovy konania je, že na pôdny blok Štvorec Šaľa diel č. 1801/1 podali žiadosť
viacerí žiadatelia a postupom podľa § 16b ods. 1 zákona č. 543/2007 Z.z. sa zistilo, alebo malo zistiť,
že právo užívania žiadateľov k pôde je sporné. PPA mala postupovať v konaniach so žiadateľmi podľa
§ 16c zákona č. 543/2007 Z.z. na rovnaký pôdny blok Štvorec Šaľa diel č. 1801/1.

29. O návrhu na povolenie obnovy konania rozhodol prvostupňový orgán verejnej správy PPA
rozhodnutím Číslo: 500/1422/87/2015 zo dňa 12.08.2016, ktorým zamietol návrh na obnovu konania v
zmysle § 62 ods. 1 písm. a) správneho poriadku vo veci Jednotnej žiadosti na rok 2015, registrovanej
pod číslom 4210022439 zo dňa 14.05.2015 vo veci žiadateľa Ing. Vincent Iványi - AGRISEM, ktoré bolo

ukončené právoplatným rozhodnutím č. 500/1679/16804/2015 zo dňa 02.02.016.

30. Prvostupňový správny orgán v odôvodnení konštatoval, že žiadateľ ako dôvod obnovy konania
uviedol nepravdivo uvedený údaj v bode 7. Správy z kontroly na mieste, menovite, že nebola
dodržaná podmienka, aby orná pôda obrábaná na pestovanie plodín bola v roku podania žiadosti

obhospodarovaná v súlade s agrotechnickou praxou a výrobným zameraním žiadateľa a v súlade s §
5 ods. 1 písm. a) NV SR č. 342/2014 Z.z. PPA dospela k názoru, že v prípade žiadateľa nie je splnená
zákonná podmienka, ktorá by zakladala dôvod obnovy konania podľa § 62 ods. 1 písm. a) správneho
poriadku. PPA má za to, že dôvody, ktoré žiadateľ uviedol v návrhu na obnovu konania, ktoré mali byť
novýmiskutočnosťamiamaliodôvodňovaťpovolenieobnovykonanianiesúrelevantné,vzhľadomnato,

že žiadateľ musí spĺňať podmienky poskytnutia podpôr vyplývajúce z platnej legislatívy EÚ a Slovenskej
republikyvčasepodaniažiadosti.Dôvodomneschváleniaplatbybolonesplneniepodmienokposkytnutia
podpôr. Návrh žiadateľa na obnovu konania neodôvodňuje obnovu konania, keďže nevyšli najavo novéskutočnosti,ktorébymohlimaťpodstatnývplyvnapredmetnérozhodnutieanemohlisavkonaníuplatniť
bez zavinenia účastníka konania.

31. Na základe podaného odvolania voči rozhodnutiu orgánu verejnej správy prvej inštancie rozhodol
žalovaný tak, že odvolanie sťažovateľa zamietol a prvoinštančné rozhodnutie potvrdil. V odôvodnení
sa v podstate stotožnil s právnym názorom vysloveným prvoinštančným orgánov verejnej správy. V
ďalšom uviedol že základnou podmienkou na poskytnutie žiadateľom požadovaných priamych platieb
je obhospodarovanie poľnohospodárskej plochy žiadateľom, ktorú nahlásil v žiadosti. Ministerstvo

zistilo, že PPA rozhodnutím vo veci určila žiadateľovi pre uvedené platby výmeru 642,44 ha na rozdiel
od nahlásených 678,48 ha. Dôvodom boli zistené nadhodnotenia na žiadosti, predovšetkým KNM
určená výmera predmetného dielu 0,00 ha na rozdiel od nahlásenej 32,41 ha. Žalovaný následne
preskúmal správu z KNM pričom zistil, že žiadateľ nepreukázal obhospodarovanie predmetného dielu.
Žiadateľ okrem uvedeného prehlásil, že predmetný diel neobhospodaroval, ale mal tzv. „zámer“.
Žalovaný konštatoval, že z ust. § 2 ods. 1 NV SR č. 342/2014 Z.z., § 7 ods. 2 NV SR č. 342/2014

Z.z. a § 8 ods. 1 písm. a) a b) NV SR č. 342/2014 Z.z. jednoznačne vyplýva, žiadateľ je povinný
nahlásenú poľnohospodársku pôdu obhospodarovať. Z uvedeného je na splnenie uvedenej podmienky
nepostačujúce, že žiadateľ mal zámer predmetný diel obhospodarovať, resp. že predmetný diel bol
obhospodarovaný v súlade s výrobným zameraním žiadateľa bez toho, aby bolo obhospodarovanie
vykonané žiadateľom.

32. Krajský súd rozhodujúc o správnej žalobe na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného
kasačnou sťažnosťou napadnutým rozsudkom žalobu zamietol. Keďže neboli splnené zákonné
predpoklady pre povolenie obnovy konania, rozhodli správne orgány správne. Z uvedených dôvodov
správny súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. Konštatoval, že pri uvádzaní dôvodov obnovy konania

je dôležité a potrebné, aby sa uviedlo, nielen podľa akého ustanovenia správneho poriadku účastník
konania navrhuje povoliť obnovu konania, ale aby popísal i všetky skutočnosti a fakty, ktoré oprávňujú
použitie toho ustanovenia na obnovu konania, kedy sa o týchto skutočnostiach dozvedel, prečo ich
neuplatnil v priebehu pôvodného konania, prečo mali tieto skutočnosti a fakty podstatný vplyv na priebeh
konania a na rozhodnutie správneho orgánu. Podľa názoru krajského súdu sťažovateľ len skutkovo

vymedzil dôvody obnovy konania bez vzťahu k príslušnému zákonnému ustanoveniu § 62 ods. 1 písm.
a) až e) správneho poriadku. Podľa názoru krajského súdu z obsahu podanej žaloby je nepochybné, že
v čase vydania predmetného rozhodnutia boli sťažovateľovi známe všetky skutkové a právne okolnosti,
pričom odvolanie proti rozhodnutiu PPA č. 500/1679/16804/2015 zo dňa 02.02.2016 nepodal, aby
nezadržal vyplatenie schválenej podpory.

33. Najvyšší súd Slovenskej republiky konštatuje, že predmetom preskúmania je rozhodnutie
žalovaného, ktorým potvrdil rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa o zamietnutí návrhu
na povolenie obnovy konania. Preto sa kasačný súd prioritne zaoberal otázkou splnenia podmienok
povolenia obnovy konania.

34. V súvislosti s uvedeným považuje kasačný súd za dôležité zdôrazniť, že jednou zo záruk právnej
stability vzťahov založených správnym rozhodnutím je záväznosť a nezmeniteľnosť právoplatného
rozhodnutia. Aj v správnom práve zásadne platí princíp "rei iudicatae", ktorý znamená, že o právoplatne
rozhodnutej veci nemožno znova rozhodovať, pričom sa má na zreteli nielen tzv. formálna právoplatnosť,

ale aj materiálna právoplatnosť. Výnimku tvoria prípady označované v teórii ako mimoriadne opravné
prostriedky (obnova konania a preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania), ktorými sa
dosahuje náprava právoplatných správnych rozhodnutí. Dôvodom pre takýto postup je existencia
závažných skutočností, ktoré spochybňujú správnosť a spravodlivosť rozhodnutia. Spravidla pôjde
o nedostatočné zistenie skutkového stavu alebo porušenie takých procesných podmienok, ktoré

vyvolávajú pochybnosti o objektivite správneho konania.

35. Účelom obnovy konania je odstránenie uvedených nedostatkov a vydanie nového meritórneho
rozhodnutia. So zreteľom na skutočnosť, že ide o mimoriadny opravný prostriedok, v porovnaní s
odvolaním (rozkladom) správny poriadok ustanovuje určité obmedzenia (dôvodom obnovy môžu byť len

skutočnosti ustanovené v správnom poriadku, časové limity na uplatnenie podnetu a pod.).

36. Všeobecnými predpokladmi obnovy konania sú:1/ existencia právoplatného rozhodnutia. Týmto opravným prostriedkom nemožno napadnúť
rozhodnutie, ktoré nie je formálne právoplatné. Návrh na obnovu konania, ktorý by smeroval proti
neprávoplatnému rozhodnutiu, by bolo treba považovať za odvolanie (rozklad). Správny poriadok

nepodmieňuje uplatnenie návrhu na obnovu konania využitím riadnych opravných prostriedkov
(odvolanie, rozklad);
2/ existencia aspoň jedného z taxatívne ustanovených dôvodov na obnovu konania. V rámci obnovy
konania nie sú prípustné iné dôvody, a preto ak by boli uplatnené takéto dôvody, správny orgán by musel
takýto podnet zamietnuť;

3/ existencia oprávneného subjektu, ktorý podal návrh na obnovu konania. Oprávneným subjektom na
podanie návrhu na obnovu konania je len účastník pôvodného konania. Ak je účastníkov viac, je ním
len ten, u ktorého sa vyskytol niektorý zo zákonných dôvodov obnovy konania. Oprávneným subjektom
je aj správny orgán, ak nariaďuje obnovu z dôvodov verejného záujmu;
4/ dodržanie lehoty na podanie návrhu na obnovu konania, a to tak subjektívnej, ako aj objektívnej;
5/ neexistencia dôvodov, pre ktoré je obnova konania neprípustná. Týmito dôvodmi sú udelenie súhlasu

na občianskoprávny alebo pracovnoprávny úkon, prípadne rozhodnutie vo veci osobného stavu, ak bol
účastník dobromyseľný.

37. Sťažovateľ v žalobe i v kasačnej sťažnosti ako dôvod obnovy konania uviedol, že kontrolná skupina
PPA počas vykonávania kontroly na mieste požadovala od sťažovateľa preukázanie práva pôdu užívať

ako vlastník, nájomca alebo na základe iného právneho dôvodu (§ 16b zákona č. 543/2007 Z.z,.),
avšak po predložení nájomných zmlúv sťažovateľom, členovia kontrolnej skupiny predložené zmluvy
vôbec nepreskúmali, ani neuviedli do správy z kontroly na mieste. Predbežnou otázkou, od ktorej závisí
samotné rozhodnutie, je posúdenie existencie alebo neexistencie užívacieho práva k pozemku podľa
§ 16b ods .2 zákona č. 543/2007 Z.z. Preto bolo povinnosťou ex offo, aby kontrolná skupina PPA

pri vykonávaní kontroly na mieste zisťovala, či žiadateľ alebo ktorý zo žiadateľov má právo užívania
pozemku kultúrny diel č. 1801/1 vo štvorci Šaľa o výmere 32,41 ha. PPA neposudzovala predbežnú
otázku užívacieho práva dvoch rovnakých žiadateľov k pozemku kultúrny diel č. 1801/1 vo štvorci
Šaľa o výmere 32,41 ha. PPA priznala štátnu podporu tomu, kto predmetný blok obhospodaroval na
základe okupácie a nie na právnom základe. Požiadavka na obhospodarovanie pôdy je až sekundárna,

primárnou požiadavkou je preukázanie práva užívania k pôde. Správny orgán sa musí preto podľa
sťažovateľa zaoberať ako predbežnou otázkou právom užívania k pôde a osobou, ktorej toto prináleží.
Až následne nastupuje právo obhospodarovania poľnohospodárskej pôdy. Rozhodnutie PPA sa opiera
o nepravdivý dôkaz, o správu z kontroly na mieste, keď v bode 7. časti A je uvedené, že nebola
dodržaná podmienka, aby orná pôda obrábaná na pestovanie plodín bola v roku podania žiadosti

obhospodarovaná v súlade s agrotechnickou praxou a výrobným zameraním žiadateľa v súlade s § 5
ods.1 písm. a) NV č. 342/2014 Z.z.

38. Kasačný súd dáva v súvislosti s uvedeným do pozornosti, že v konaní o povolení obnovy konania
nesie dôkazné bremeno vždy navrhovateľ (sťažovateľ) a to jednak pokiaľ ide o dôvody povolenia

obnovy a jednak aj v súvislosti s preukázaním včasnosti podania návrhu. Nie je povinnosťou orgánu
verejnej správy zisťovať dôvody pre povolenie obnovy konania - tie má zistiť, preukázať a predložiť
orgánu verejnej správy účastník konania. Orgán verejnej správy po podaní návrhu má len posudzovaciu
povinnosť, teda preskúmava a posudzuje, či dôvody uvádzané navrhovateľom sú dôvodmi v zmysle
správneho poriadku a zároveň, či bol návrh podaný včas.

39. V súvislosti s uvedeným kasačný súd uvádza, že sťažovateľ v priebehu konania o povolení obnovy
konania zlyhal pri preukázaní existencie dôvodu obnovy konania podľa § 62 ods. 1 písm. a) až e)
správneho poriadku. Ani kasačný súd rovnako ako správny súd žiadne takéto skutočnosti a dôkazy a ani
ostatné zákonné predpoklady na povolenie obnovy konania podľa § 62 ods. 1 písm. a) až e) správneho

poriadku nezistil.

40. V ďalšom považuje kasačný súd za dôležité uviesť, že sťažovateľom vymedzené dôvody obnovy
konania správny orgán správne subsumoval pod ustanovenie § 62 ods.1 písm. a) správneho poriadku
a to ku skutkovým zisteniam pri vydávaní rozhodnutia v konaní PPA pod č. 500/1679/1804/2015 zo

dňa 02.02.2016. Správne správny orgán dospel k záveru, že sťažovateľom vymedzené dôvody obnovy
konania sú také skutočnosti a dôkazy, ktoré boli sťažovateľovi známe už v čase vydania rozhodnutia
správneho orgánu, a s ktorými sťažovateľ disponoval ako i s označenými dôkazmi (nájomné zmluvy).
Sťažovateľ však riadny opravný prostriedok nepodal.41. Vo svetle uvedeného nemohol Najvyšší súd Slovenskej republiky postupovať inak, ako súhlasiť
s právnymi závermi orgánov verejnej správy a krajského súdu, že neboli splnené predpoklady pre

povolenie obnovy konania.

42. Kasačný súd považuje zistenie skutkového stavu na posúdenie veci za dostačujúce. Kasačný súd
uvádza, že rovnako má za nesporný skutkový stav tak, ako ho v podrobnostiach opísal krajský súd v
preskúmavanom rozhodnutí. Kasačný súd po oboznámení sa s pripojeným súdnym a administratívnym

spisom musí konštatovať, že v predmetnej veci nebolo možné postupovať inak, ako súhlasiť so závermi
prijatými krajským súdom v napadnutom rozhodnutí, že napadnuté rozhodnutie žalovaného je v súlade
sozákonom,nakoľkokrajskýsúdsaposudzovanouvecoudôslednezaoberalavyvodilsprávneskutkové
aj právne závery, ktoré náležite aj odôvodnil, a s ktorými sa kasačný súd v celom rozsahu stotožňuje.

43. Kasačný súd dospel zhodne ako krajský súd k záveru, že orgány verejnej správy oboch inštancií

postupovali v danej veci v intenciách citovaných právnych noriem, pre svoje rozhodnutie si zadovážili
dostatokskutkovýchpodkladov,nazákladektorýchnáležitýmspôsobomzistiliskutkovýstavaaplikáciou
relevantných zákonných ustanovení zo skutkových okolností vyvodili správny právny záver, a preto
krajský súd nepochybil, keď žalobu sťažovateľa zamietol.

44. Kasačný súd zdôrazňuje, že sťažovateľ nevyvrátil žiadnym hodnoverným spôsobom skutočnosti a
skutkový stav, ktorý bol zistený orgánmi verejnej správy, a s ktorými sa stotožnil aj krajský súd, a preto
za takýchto skutkových okolností napadnuté rozhodnutie žalovaného je i podľa názoru kasačného súdu
vydané na základe riadne a dostatočne zisteného skutkového stavu veci. Preto, ak krajský súd dospel
k záveru, že skutkový stav veci bol v správnom konaní spoľahlivo zistený a postup ako aj rozhodnutia

orgánov verejnej správy v oboch inštanciách považoval za vydané v súlade so zákonom, bolo potrebné
rozhodnutie súdu, ktorým zamietol žalobu sťažovateľa, považovať za správne.

45.Pokiaľteda,krajskýsúdvyhodnotilnámietkysťažovateľaprotirozhodnutiužalovanéhozanedôvodné
a rozhodnutie žalovaného považoval za súladné so zákonom a žalobu sťažovateľa podľa § 190 S.s.p.

zamietol, kasačný súd sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením jeho rozhodnutia.

46. Po preskúmaní podanej kasačnej sťažnosti kasačný súd konštatuje, že s právnymi námietkami
sťažovateľa sa krajský súd v rozhodnutí riadne vysporiadal a nenechal otvorenú žiadnu spornú
otázku, riešenie ktorej by zostalo na kasačnom súde, a preto ďalšie námietky uvedené v kasačnej

sťažnosti vyhodnotil najvyšší súd ako bezpredmetné, ktoré neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť
rozhodnutia. Z uvedeného dôvodu kasačnú sťažnosť podľa § 461 S. s. p. ako nedôvodnú zamietol.

47.OnáhradetrovkasačnéhokonaniarozhodolNajvyššísúdSlovenskejrepublikytak,žesťažovateľovi,
ktorý v tomto konaní nemal úspech, nárok na ich náhradu nepriznal (§ 467 ods. 1 S. s. p. a analogicky

podľa § 167 ods. 1 S. s. p.) a rovnako aj žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznal (§ 467
ods. 1 S. s. p. a analogicky podľa § 168 S. s. p.).

48. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky prijal rozsudok jednomyseľne (§ 139 ods. 4 S.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok n i e j e prípustný.