Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 13. marec 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 18Co/170/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8217206205
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 03. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniela Babinová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8217206205.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Daniely Babinovej a sudcov

JUDr. Mariany Muránskej a JUDr. Martina Barana v spore žalobkyne: E. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom L.
D. 3, XXX XX J., právne zast.: Podhorský & Partners, s.r.o., so sídlom Zámocká 36, 811 01 Bratislava,
proti žalovanému: Home Credit Slovakia, a. s., so sídlom Teplická 147, 921 22 Piešťany, právne zast.:
Advokátska kancelária GOLIAŠOVÁ GABRIELA s.r.o., so sídlom 1. mája 173/11, 911 01 Trenčín, IČO:
47 234 679, v konaní o zaplatenie 1.299,43 eura, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu
Bardejov č. k. 6Csp/108/2017 - 51 zo dňa 05.03.2018 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Žalobkyňa má vo vzťahu k žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresný súd Bardejov (ďalej len súd prvej inštancie) zaviazal žalovaného
zaplatiť žalobkyni sumu 1.299,43 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy
1.299,43 eura od 03.11.2017 až do zaplatenia a to do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku súdu
prvej inštancie. Žalobkyni priznal nárok voči žalovanému na náhradu trov konania v rozsahu 100 %,
o ktorých výške rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Súd prvej inštancie spor právne posúdil podľa ustanovení § 3 ods. 1, § 37 ods. 1, § 39, § 40 ods. 1, §
44, § 52 ods. 1 až 4, § 53 ods. 1 až 3, 5, § 54 ods. 1 a 2, § 100 ods. 1, § 101, § 451 ods. 1 a 2, § 451 a §
457, § 566 a § 559 Občianskeho zákonníka, § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa,
§ 261 ods. 3, § 273 ods. 1 a 2, § 497 a § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, § 3 ods. 1, 2 a 5, § 2, § 3
ods. 6 a § 4 ods. 1 až 5 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch.

V dôvodoch rozhodnutia uviedol, že v predmetnom spore sa žalobkyňa domáha vydania bezdôvodného
obohatenia z titulu na tom podklade, že sa žalovaný na jej úkor bezdôvodne obohatil prijatím
majetkového prospechu bez právneho dôvodu. Úverová zmluva, na základe ktorej bol poskytnutý
revolvingový úver, z ktorého čerpala finančné prostriedky a na základe ktorej aj uhrádzala finančné
prostriedky žalovanému nebol platným úkonom z dôvodu rozporu so zákonom v zmysle § 39 OZ s
poukazom na § 3 ods. 1 OZ s dobrými mravmi. Súd prvej inštancie v tejto súvislosti poukázal na
rozsudok Okresného súdu Bardejov sp. zn. 6C/184/2014 zo dňa 15.01.2016, ktorý sa podrobne zaoberal

náležitosťami tejto úverovej zmluvy, platnosťou úrokov z úveru a poplatkami, pričom deklaroval, že v
danom prípade je žalovaný povinný uhradiť poskytnutý úver bez úrokov a poplatkov. Súd prvej inštancie
mázato,ževdanomprípadepredbežnáotázkabezúročnostiabezpoplatkovostiúveru,resp.neplatnosti
zmluvy o úvere z dôvodu jej rozporu s dobrými mravmi s tým, že žalobcovi vznikla povinnosť vrátiťfinančné prostriedky len v poskytnutej výške od žalovaného, bola vyriešená v konaní vedenom pod
sp. zn. 6C/184/2014. Vo vzťahu k premlčacej lehote a k uplynutiu subjektívnej lehoty v danom prípade
súd prvej inštancie poukazuje na to, že nemal prečo neveriť spotrebiteľovi - žalobcovi v tom, že sa o

tom, že sa na jeho úkor môže žalovaný bezdôvodne obohacovať dozvedel až z rozsudku Okresného
súdu Bardejov, sp. zn. 6C/184/2014 doručenom mu dňa 17.03.2016. Uvedené plynie aj z toho, že
vo vyjadrení k žalobe v konaní 6C/184/2014 podaním zo dňa 01.10.2014 nenamietal skutočnosť, že
sa žalovaný na jeho úkor obohacuje, dokonca požadoval v prípade dlžnej sumy splácanie dlhu v
splátkach, resp. namietal len výšku dlhu s tým, že nemá podrobne špecifikované, koľko doteraz zaplatil

na predmetný úver a ako boli splátky započítané. V danom prípade sa aplikuje 10 ročná premlčacia
lehota, a to s poukazom na nepriamy úmysel - dolus indirectus. Podľa názoru súdu prvej inštancie
žalovaný nepochybne vedel, že existuje spotrebiteľská legislatíva v Občianskom zákonníku a to v § 52 a
nasl. Občianskeho zákonníka. Počas celého zmluvného vzťahu žalovaný neodstránil zjavné porušenia
spotrebiteľskej legislatívy v tomto zmluvnom vzťahu, čo len dokladá jeho nepriamy úmysel. Neurobil
ani tak ani v čase, kedy zmluvné vzťahy už museli mať pod doložkou bezúročnosti a bezpoplatkovosti

náležitosti,ktoréúverovázmluvauzavretámedzidodávateľomaspotrebiteľomvdanomprípadenemala.
Na základe uvedeného súd prvej inštancie vychádzajúc z prehľadu čerpania a úhrad dospel k záveru, že
žalovaný prijal od žalobcu plnenie vo výške 1.299,44 eura (rozdiel medzi poskytnutou sumou 5.351,81
eura a sumou uhradenou 6.651,24 eura), ktoré predstavuje bezdôvodného obohatenie, preto je žaloba
voči žalovanému v celom rozsahu dôvodnou.

Súd prvej inštancie priznal žalobkyni, ako strane procesne plne úspešnej v konaní (teda v rozsahu 100
%) nárok na náhradu účelne vynaložených trov konania v celom rozsahu voči žalovanému. Aplikoval §
255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len ,,CSP“)

Žalovaný podal v zákonom stanovenej lehote proti rozsudku súdu prvej inštancie odvolanie. Žiadal
rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu zrušiť a vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie, prípadne zmeniť rozhodnutie a priznať žalovanému náhradu trov konania. Uvedený rozsudok
napadol v celom rozsahu z dôvodov uvedených v § 365 ods.1 písm. f) a písm. h) CSP. V dôvodoch
odvolania uviedol, že súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil skutkový stav vo vzťahu k premlčaniu v

predmetnom spore. Nesúhlasil s tým, že v danom prípade sa aplikuje desaťročná premlčiaca lehota.
Podľa názoru žalovaného, sa má vychádzať z trojročnej premlčacej lehoty a preto má byť nárok na
vydanie bezdôvodného obohatenia premlčaný. Podľa odvolateľa nebol v konaní preukázaný úmysel a to
ani priamy, ani nepriamy, pričom vyvodzovať nepriamy úmysel len z dôvodu, že žalovaný neuviedol do
úverovejzmluvynáležitosti,ktorépodľazákonavnejmalibyťniejemožnéaužvôbecniedostačujúcena

takýto právny záver. Na podporu svojho právneho názoru citoval rozhodnutia Krajského súdu v Banskej
Bystrici sp. zn. 17Co/847/2014z 15.01.2016, 17Co/376/2015 zo dňa 22.06.2016 a ďalej Okresného
súdu Prešov sp. zn. 29Csp/30/2016 zo dňa 09.06.2017. Z dôvodu nesplnenia podmienky úmyslu a s tým
následne aj neplynutia 10 ročnej premlčacej lehoty, by mal byť nárok podľa názoru odvolateľa premlčaný
a žaloba v celom rozsahu nedôvodná.

Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 CSP)
vzhľadom na včas podané odvolanie (§ 362 ods. 1 CSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj
konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 378, § 379 a § 380 CSP,
vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie

žalovaného nie je dôvodné.

Odvolací súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne, keď súd
prvej inštancie správne zistil skutkový stav veci a vec aj správne právne posúdil v otázke rozhodujúcej
preposúdeniedanejveci-votázkeposúdenianámietkypremlčaniavznesenejžalovanýmjerozhodnutie

správne. S poukazom na uvedené, odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne
správne, v zmysle ustanovenia § 387 ods. 1 CSP potvrdil, a keďže sa s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia stotožňuje, na tieto dôvody v zmysle ust. § 387 ods. 2 CSP odkazuje.

Predmetom konania je žalobkyňou uplatnené právo na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške

1.299,43 eura, ktoré má spočívať v tzv. preplatení ňou čerpaného revolvingového úveru, teda v zaplatení
sumy presahujúcej istinu čerpaného úveru.Z obsahu spisu je zrejme, že medzi stranami sporu sa viedlo súdne konanie na Okresnom súde Bardejov
pod sp. zn. 6C/184/2014, v ktorom žalobca (v tomto konaní žalovaný) žaloval žalovanú (v tomto konaní
žalobkyňa) na zaplatenie sumy 518,88 eura s prísl. Predmetná žaloba bola zamietnutá v celom rozsahu

z dôvodu, že úverová zmluva, uzatvorená medzi stranami sporu dňa 11.05.2004 je neplatná pre rozpor
úrokovej sadzby vo výške 26,52 % s dobrými mravmi. Zároveň zo zmluvy a Úverových podmienok
nevyplývalo, aká časť splátky bude použitá na úhradu istiny a úroku z úveru, či akým spôsobom sa
vypočíta RPMN, čo je v rozpore s § 3 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch.
V danej veci mal súd preukázané, že žalovanej bolo celkovo poskytnutý revolvingový uver vo výške

5.351,81 eura a žalovaná uhradila z predmetného úveru spolu sumu vo výške 6.651,24 eura. Žalovaná
teda uhradila viac peňažných prostriedkov ako jej bolo poskytnutých a preto súd žalobu v danej veci
zamietol. Rozsudok č. k. 6C/184/2014-57 zo dňa 15.01.2016 nadobudol právoplatnosť dňa 02.04.2016.

Pokiaľ žalobkyňa plnila úroky odporujúce dobrým mravom, nepochybne v súlade s vyššie uvedeným ide
oplneniezneplatnéhoprávnehoúkonu.Nastranežalovanéhopretodošlokbezdôvodnémuobohateniu,

ktoré musí žalovaný v zmysle ustanovení § 451 ods. 2 a § 457 Občianskeho zákonníka vrátiť.

K premlčacej dobe odvolací súd uvádza, že vychádzajúc zo znenia § 107 ods. 1 a 2 Občianskeho
zákonníka súd prvej inštancie správne konštatoval, že v týchto ustanoveniach je zakotvená
kombinovaná premlčacia doba, t. j. subjektívna a objektívna premlčacia doba. Oprávnený sa môže

domáhať svojho práva na vydanie bezdôvodného obohatenia len v rámci plynutia oboch lehôt. V prípade
ak dôjde k uplynutiu jednej z nich, oprávnený nemá možnosť domáhať sa svojho práva z bezdôvodného
obohatenia, nakoľko došlo k jeho premlčaniu. Subjektívna premlčacia doba je upravená v § 107 ods.
1 Občianskeho zákonníka tak, že právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za
dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho

úkor obohatil. Objektívna premlčacia doba je upravená v § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka tak,
že najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o
úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

Vo vzťahu k objektívnej premlčacej dobe, odvolací súd uvádza, že v danom prípade rovnako ako súd

prvej inštancie má za to, že v predmetnom prípade je potrebné aplikovať 10-ročnú premlčaciu dobu.

Odvolací súd konštatuje, že žalovaná obchodná spoločnosť je poskytovateľom úverov na profesionálnej
báze, podnikateľom, preto sa predpokladá u takýchto spoločností vyššia odborná úroveň a aj
zodpovednosť za porušenie zmluvných povinností. Zmluvné podmienky sú tvorené poskytovateľom

úveru aj s dôsledkami pre navrhovateľa zmluvných podmienok. Žalovaný, pri uzatváraní zmlúv konal
evidentne úmyselne so snahou dosiahnutia zisku, preto takýto subjekt nesie aj väčšia zodpovednosť za
férové pravidlá pri poskytovaní úveru a dôsledky z porušenia zákonných povinností. Odvolací súd je toho
názoru, že žalovaný ako subjekt pôsobiaci dlhoročne na finančnom trhu (deň zápisu do obchodného
registra 27.10.1999) mal vedomosť o nárokoch, ktoré uplatňoval v rozpore s zákonom, napriek tomu

tak postupoval v množstvách ďalších zmlúv a jeho konanie preto nemožno hodnotiť inak ako konanie
zamerané na získanie bezdôvodného obohatenia bez právneho dôvodu, minimálne s nepriamym
úmyslom získať majetkový prospech. Podľa názoru odvolacieho je dôvodné predpokladať, že žalovaný
minimálne vedel, že úroková sadzba revolvingového úveru vo výške 2,21 % mesačne, resp. 26,52 %
ročnevporovnanísúrokovýmisadzbamiúverovposkytovanýchbankamivčaseuzatvoreniapredmetnej

úverovej zmluvy vo výške 8,77 % ročne (čiže viac ako trojnásobna) je úžerná a v rozpore s dobrými
mravmi, a pre prípad, že to tak urobí, bol s uvedenou zákonnou sankciou uzrozumený (dolus indirectus,
tzv. nepriamy úmysel). Jeho konanie preto nemožno hodnotiť inak ako konanie zamerané na získanie
bezdôvodného obohatenia bez právneho dôvodu, minimálne s nepriamym úmyslom získať majetkový
prospech. Zákonodarca pri úmyselnom bezdôvodnom obohatení počíta s desaťročnou objektívnou

premlčacou dobou, ktorá sa počíta odo dňa, keď k nemu došlo (§ 107 ods. 2 OZ). V prejednávanej
veci dochádzalo k bezdôvodnému obohacovaniu žalovaného každou sumou zaplatenou nad výšku
poskytnutej istiny. Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu SR vydaného vo veci 1Cdo 67/2011 oprávnený
sa dozvie o vzniku bezdôvodného obohatenia, a o tom, kto sa na jeho úkor obohatil vtedy, keď skutočne
(preukázateľne) zistí skutkové okolnosti, na základe ktorých môže podať žalobu o vydanie plnenia z

bezdôvodného obohatenia, t. j. keď nadobudne vedomosť o rozsahu bezdôvodného obohatenia a o
osobe obohateného, a to bez ohľadu na to, že sa o týchto skutočnostiach mohol dozvedieť aj skôr.Pokiaľidesubjektívnupremlčaciudobu,jeprezačiatoksubjektívnejpremlčacejdobynauplatneniepráva
na vydanie bezdôvodného obohatenia rozhodujúci subjektívny moment, kedy sa oprávnený dozvedel
o okolnostiach, ktoré sú rozhodujúce pre uplatnenie jeho práva. Vedomosť oprávneného o tom, že na

jeho úkor bolo získané bezdôvodné obohatenie a o tom, kto ho získal, musí byť skutočná a nielen
predpokladaná, pričom nie je rozhodujúce ani to, či sa oprávnený o svojom práve nedozvedel vlastným
zavinením, teda či sa mohol o svojom práve dozvedieť alebo mal dozvedieť pri vynaložení potrebnej
starostlivosti. Subjektívna premlčacia doba u práva na vydanie plnenia z neplatnej zmluvy potom začína
plynúť odo dňa, kedy účastník zmluvy zistil jej neplatnosť. Pre začatie plynutia subjektívnej doby je

preto relevantná vedomosť o skutočnostiach spôsobujúcich neplatnosť zmluvy a vznik bezdôvodného
obohatenia. Je preto možne prisvedčiť záverom súdu prvej inštancie, že moment začiatku jej plynutia je
viazaný na predchádzajúce rozhodnutie Okresného súdu Bardejov vydané vo veci sp. zn. 6C/184/2014
zo dňa 15.01.2016, v ktorom sa konštatovalo, že v dôsledku neplatnosti úverovej zmluvy nevzniklo
žalovanému právo (vo veci sp. zn.: 6C/184/2014 v postavení žalobcu) požadovať úrok a poplatky,
naopak žalobkyňa zaplatila viac ako jej bolo poskytnuté zo strany žalobcu. Žalobkyňa sa na základe

tohto rozhodnutia dozvedela, že žalovaný sa na jej úkor bezdôvodne obohatil, nakoľko táto skutočnosť
bola v uvedenom rozhodnutí konštatovaná Žaloba bola podaná na súd dňa 06.11.2017, teda včas (do
pozornosti Nález ÚS ČR II. 2460/17 zo dňa 19.03.2018).

Na základe vyššie uvedeného teda odvolací súd konštatuje, že žalobkyňa podala žalobu o vydanie

bezdôvodného obohatenia dňa 06.11.2017, teda v rámci tak subjektívnej ako aj objektívnej premlčacej
doby.

Odvolací súd preto rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny postupom podľa § 387 ods. 1, 2
CSP potvrdil.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255
CSP a § 262 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní úspešnej žalobkyni odvolací súd priznal nárok na
náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % voči žalovanému, pričom o výške náhrady trov
odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie

končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).