Uznesenie – Ostatné ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Najvyšší súd Slovenskej republiky

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Jozef Milučký

Oblasť právnej úpravy – Správne právoOstatné

Forma rozhodnutia – Uznesenie

Povaha rozhodnutia – Zrušujúce

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Rozhodnutie

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 6Sžk/17/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1016200843
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 06. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Milučký
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2019:1016200843.1

Uznesenie
Najvyšší súd M. republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Milučkého a členiek
senátu JUDr. Moniky Valašikovej, PhD. a JUDr. Eriky Čanádyovej v právnej veci sťažovateľa: J.
Š., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. XXX, XXX XX I. Z., zastúpený: JUDr. Ing. Darinou Králikovou,
advokátkou, so sídlom Námestie Štefana Moyzesa 17/A, 974 01 Banská Bystrica, proti žalovanému:
Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR, so sídlom Dobrovičova 12, 812 66 Bratislava,
o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 8371/2016,962/2016-640 zo dňa 23.03.2016, o
kasačnej sťažnosti sťažovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 2S/108/2016-43 zo dňa
11.10.2017 v časti výroku o trovách konania, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č k. 2S/108/2016-43 zo dňa
11.10.2017 v časti výroku o trovách konania zrušuje a v r a c i a na ďalšie konanie.

V ostatnej časti zostáva výrok rozsudku Krajského súdu v Bratislave nedotknutý.

o d ô v o d n e n i e :

I.

1. Krajský súd v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) napadnutým rozsudkom č. k. 2S/108/2016-43 zo dňa
11.10.2017 zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka
SR č. 8371/2016,962/2016-640 zo dňa 23.03.2016 podľa § 191 ods. 1 písm. d) Správneho súdneho
poriadku (ďalej len „SSP“) a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Žalobcovi náhradu trov konania
nepriznal s poukazom na § 167 ods. 3 písm. a) SSP.

2. Zrušeným rozhodnutím bolo zamietnuté odvolanie žalobcu a potvrdené rozhodnutie
Pôdohospodárskej platobnej agentúry (ďalej len „PPA“), v zmysle ktorého tento prvostupňový
orgán rozhodol o neschválení poskytnutej podpory formou jednotnej platby za plochu podľa § 2
nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 488/2010 Z. z. o podmienkach poskytovania podpory v
poľnohospodárstve formou priamych platieb (ďalej len „nariadenie vlády Slovenskej republiky č.
488/2010 Z.z.), vyrovnacieho príspevku v znevýhodnených oblastiach v zmysle § 57 nariadenia vlády
Slovenskej republiky č. 499/2008 Z. z. o podmienkach poskytovania podpory podľa rozvoja vidieka
(ďalej len „nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 499/2008 Z.z.) a súčasne o vylúčení z poskytovania
podpory vo výške 5033,77 Eur. Týmto rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu sa zároveň
zrušilo rozhodnutie č. 500/1387/14355/2013 zo dňa 30.11.2013, v zmysle ktorého PPA schválila
poskytnutie podpory formou jednotnej platby na plochu vo výške 3352,17 Eur a vyrovnacieho príspevku
v znevýhodnených oblastiach vo výške 2167,05 Eur.

3. Krajský súd zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia žalovaného správneho orgánu preskúmal v
intenciách ustanovení § 2 ods. 1, § 2 ods. 2 nariadenia vlády č. 488/2010 Z.z., § 57 ods. 1 písm. a) a b)

nariadenia vlády č. 499/2008 Z. z., čl. 58 nariadenia Komisie ES č. 1122/2009, § 3 ods. 1, § 32 ods. 1,
§ 32 ods. 2, § 46, § 47 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len „správny poriadok“).

4. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že úlohou súdu v správnom súdnictve je kontrola zákonnosti
rozhodnutia správneho orgánu a nie nahrádzať rozhodovaciu činnosť správneho orgánu, k čomu by
došlo, pokiaľ by súd dopĺňal vecnú či právnu argumentáciu rozhodnutia správneho orgánu podstatným
spôsobom, pretože a priori povinnosťou správneho orgánu bolo náležite odôvodniť svoje rozhodnutie
v súlade s § 47 ods. 3 správneho poriadku. Je preto nevyhnutné, aby žalovaný správny orgán náležite
vyhodnotil dôkazný materiál a uviedol presvedčivé dôvody rozhodnutia vo veci. Nepreskúmateľnosť
rozhodnutia pre nedostatok dôvodov je založená na nedostatku skutkových dôvodov, pričom ide o vady
skutkových zistení, o ktoré sú opreté rozhodovacie dôvody. Žalovaný postupoval tak, že v odôvodnení
svojho rozhodnutia iba zhrnul skutkové zistenia, zrekapituloval vývoj veci a rozhodol bez toho, aby
svoj záver o neobhospodarovaní dielov aj v roku 2013 odôvodnil. Pre správny súd takto absentovala
odpoveď na otázku, prečo bola aj v roku 2013 zistená naddeklarácia na dotknutých dieloch. Neexistencia
týchto dôvodov v napadnutom rozhodnutí zakladá nepreskúmateľnosť správneho rozhodnutia pre
nedostatok dôvodov (§ 191 ods. 1 písm. d) SSP). Všeobecne platí, že ak je rozhodnutie neprekúmateľné
pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov, bráni takýto nedostatok spravidla posúdeniu
dôvodnosti ďalších meritórnych námietok (napríklad rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp. zn. 6Sžh/1/2009).

5. Po preskúmaní napadnutých rozhodnutí mal krajský súd za to, že správne orgány náležite zistili
skutkový stav a tento bol po vecnej stránke správne právne posúdený. V napadnutých rozhodnutiach
však absentovali dôvody, čo zakladalo ich nepreskúmateľnosť. Z uvedeného dôvodu súd zrušil
napadnuté druhostupňové rozhodnutie žalovaného č. 8371/2016,962/2016-640 zo dňa 23.03.2016 a
vec mu vrátil na ďalšie konanie.

6. Súd ďalšie námietky žalobcu nepovažoval za právne relevantné. Všetky písomnosti boli žalobcovi
(právnej zástupkyni) v správnom konaní doručené podľa § 24 ods. 1 správneho poriadku (podrobne
sa s uvedenou námietkou vysporiadal žalovaný vo svojom rozhodnutí č. 8371/2016,962/2016-640 zo
dňa 23.03.2016) a príslušná fotodokumentácia z miestnej kontroly je založená v administratívnom spise
a žalobca mal v zmysle § 23 ods. 1 správneho poriadku počas celého konania možnosť kedykoľvek
nahliadnuť do administratívneho spisu, robiť si z neho výpisy a odpisy. Obnova konania predstavuje
mimoriadny opravný prostriedok v administratívnom konaní s tým, že pre podanie návrhu účastníka
konania na obnovu platí dvojaká lehota, kratšia subjektívna (tri mesiace) a dlhšia objektívna (tri roky). Pre
nariadenie obnovy z úradnej moci platí iba objektívna trojročná lehota a súvisí s tým, že správny orgán
má k dispozícii ešte ako mimoriadny opravný prostriedok preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho
konania § 65 správneho poriadku, kde rovnako nie je stanovená subjektívna lehota, ale iba objektívna
lehota 3 roky (§ 68 správneho poriadku). Tento právny názor je podporený aj dostupnou judikatúrou
(napr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sžo/100/2014 a uznesenie Ústavného
súdu SR II ÚS 56/2016-17 zo dňa 28.01.2016).

7. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 167 ods. 3 písm. a) SSP, v zmysle ktorého Správny súd
môže tiež rozhodnúť, že náhradu trov konania celkom alebo sčasti neprizná, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa. Súd pritom ako dôvod osobitného zreteľa poňal skutočnosť, že v administratívnom
konaní bol správne zistený skutkový stav a tento bol aj správne právne posúdený s tým, že správny súd
pristúpil k zrušeniu rozhodnutia správneho orgánu iba pre nedostatok dôvodov rozhodnutia.

II.
Kasačná sťažnosť, vyjadrenie

8. Proti právoplatnému rozsudku Krajského súdu v Bratislave podal žalobca v postavení sťažovateľa
(ďalej aj len ako „sťažovateľ“) v zákonom stanovenej lehote kasačnú sťažnosť v časti trov konania.
Mal za to, že krajský súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci a rozsudok je
nepreskúmateľný pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov.

9. Sťažovateľ nesúhlasil so záverom konajúceho súdu uvedeným v bode č. 22 napadnutého rozhodnutia
o náhrade trov konania. V zmysle rozhodnutia II. ÚS 351/09-33 zo dňa 15.12.2009 za dôvod hodný
osobitného zreteľa na nepriznanie náhrady trov konania úspešnému účastníkovi v zmysle Občianskeho

súdneho poriadku nemožno považovať takú skutočnosť, ktorá prípadne ktorej podklad znamená vo
svojej podstate porušenie zákona , resp. predstavuje nezákonný postup. Takýto výklad zákona je
arbitrárny lebo zásadne popiera účel a význam tohto ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku.
Protiprávne konanie jedného účastníka konania, v dôsledku ktorého všeobecný súd nemôže o predmete
sporu rozhodnúť, nemôže byť v konaní na ťarchu druhému účastníkovi, ktorý si riadne uplatnil svoje
základné právo na súdnu ochranu.

10. Bol toho názoru, že dôvod, pre ktorý krajský súd žalobu odvolacieho správneho orgánu zrušil, a to
nepreskúmateľnosť rozhodnutia z dôvodu absencie jeho dôvodov je potvrdenie nezákonného konania
správneho orgánu, čo nemožno považovať za dôvod hodný osobitného zreteľa podľa § 167 ods. 3 písm.
a) SSP smerujúci k nepriznaniu trov súdneho konania žalobcovi.

11. Sťažovateľ namietal i tvrdenie konajúceho súdu v bode 20. rozsudku a síce, že správne orgány
náležite zistili skutkový stav a tento bol po vecnej stránke správne posúdený, pričom v napadnutých
rozhodnutiach však absentovali dôvody, čo zakladalo ich nepreskúmateľnosť. Sťažovateľ mal za to, že
toto tvrdenie krajského súdu je zmätočné, nakoľko bez uvedenia dôvodov rozhodnutia správneho orgánu
nie je možné posúdiť, či správny orgán po vecnej stránke správne posúdil skutkový stav.

12. Sťažovateľ ďalej poukázal na to, že konajúci súd nerozhodol o celom návrhu žalobcu, nakoľko
žalobca sa domáhal zrušenia rozhodnutia druhostupňového správneho orgánu v spojení s rozhodnutím
správneho orgánu prvého stupňa, pričom zároveň žiadal vec vrátiť na nové prejednanie a rozhodnutie
prvostupňovému správnemu orgánu. Konajúci súd však rozhodol len o zrušení rozhodnutia správneho
orgánu druhého stupňa, pričom vo zvyšku žalobu ani len nezamietol.

13. Vzhľadom na vyššie uvedené navrhol zrušiť napadnuté rozhodnutie krajského súdu a vec mu vrátiť
na ďalšie konanie.

14. K podanej kasačnej sťažnosti sa vyjadril žalovaný, pričom zastával právny názor, že správny
súd dostatočne zistil skutkový stav veci, vysporiadal sa so všetkými dôkazmi, oboznámil sa s celým
spisovým materiálom a vyvodil správny právny záver. Správny súd celý prípad vecne správne posúdil,
procesnoprávne nepochybil a vychádzal zo správneho právneho záveru. Žalovaný bol názoru, že
kasačná sťažnosť je v zmysle § 439 ods. 3 písm. c) SSP neprípustná a žiadal, aby ju kasačný súd
odmietol v zmysle § 459 písm. c) SSP alebo postupoval podľa ustanovenia § 461 SSP a kasačnú
sťažnosť ako nedôvodnú zamietol.

III.
Konanie na kasačnom súde

15. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (ďalej aj len ako „kasačný súd“) (§ 438 ods. 2
SSP) po zistení, že kasačnú sťažnosť podal včas účastník konania zastúpený v súlade s § 449 ods.
2 písm. a) SSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 445 SSP preskúmal vec a dospel k záveru, že
kasačná sťažnosť je dôvodná.

16. Najvyšší súd SR ako príslušný súd podľa § 11 písm. g) SSP prejednal vec bez nariadenia
pojednávania podľa § 455 SSP .

17. Z obsahu administratívneho spisu kasačný súd zistil, že žalobca ako žiadateľ podal dňa 13.05.2013
„Jednotnú žiadosť na rok 2013“, na základe ktorej žiadal o jednotnú platbu na plochu na užívanú výmeru
19,97 ha (tzv. SAPS) a o vyrovnávací príspevok na znevýhodnené oblasti na výmeru 19,97 ha (tzv.
LFA). PPA rozhodnutím číslo: 500/1387/14355/2013 zo dňa 30.11.2013 schválila žiadateľovi poskytnutie
platby SAPS v sume 3352,17 Eur podľa § 2 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 488/2010 Z. z.
a platby LFA v sume 2167,05 Eur podľa § 57 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 499/2008 Z. z.
Rozhodnutie vo veci nadobudlo právoplatnosť dňa 06.12.2013.

18. Dňa 27.10.2014 bola u žiadateľa vykonaná kontrola na mieste na rok 2014, ktorá zistila, že na
dieloch pôdnych blokov (ďalej len „DPB“) M., M. a M. vznikla naddeklarácia - nezrovnalosť spôsobená
dlhodobým neobhospodarovaním príslušných pozemkov. Nakoľko žiadateľ aj v roku 2013 deklaroval

tieto DPB, správny orgán aplikoval výsledok z roku 2014 na predmetných DPB aj pre rok 2013. Na
žiadateľom deklarovaných pozemkoch v roku 2013 nebola vykonaná kontrola na mieste.

19. Keďže vyšli najavo nové skutočnosti, ktoré mohli mať vplyv na predmetné rozhodnutie a nemohli
sa v konaní uplatniť bez zavinenia účastníka konania, PPA rozhodnutím číslo 500/1221/69/2013 zo dňa
10.02.2015 nariadila obnovu konania podľa ustanovenia § 62 ods. 1 písm. a) správneho poriadku.

20. Následne PPA rozhodnutím č. 500/1387/17955/2013 zo dňa 20.08.2015 rozhodla o neschválení
poskytnutia podpory formou jednotnej platby na plochu podľa čl. 58 nariadenia Komisie (ES) č.
1122/2009, vyrovnávacieho príspevku v znevýhodnených oblastiach podľa čl. 16 nariadenia Komisie č.
65/2011 a súčasne rozhodla o vylúčení z poskytovania podpory v sume 5033,77 Eur. Týmto rozhodnutím
zároveň zrušila rozhodnutie č. 500/1387/14355/2013 zo dňa 30.11.2013.

21. Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky (žalovaný) ako odvolací orgán
rozhodnutím č. 8371/2016, 962/2016-640 zo dňa 23.03.2016 zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil
rozhodnutie PPA č. 500/1387/17955/2013 zo dňa 20.08.2015.

IV.
Právne predpisy, právne názory kasačného súdu

22. Podľa § 167 ods. 1 SSP správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo
čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti
úspech.

23. Podľa § 167 ods. 3 písm. a) SSP správny súd môže tiež rozhodnúť, že náhradu trov konania celkom
alebo sčasti neprizná, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

24. Podľa § 191 ods. 3 SSP ak správny súd zrušuje napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie žalovaného,
v závislosti od okolností môže na návrh žalobcu súčasne
a) zrušiť aj rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy nižšieho stupňa,
ktoré mu predchádzalo,
b) zrušiť aj skôr vydané rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak
postupoval podľa § 27 ods. 1.

25. Podľa § 440 ods. 1 písm. g) SSP kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní
alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci.

26. Predmetom prieskumu pred kasačným súdom bol výrok krajského súdu, ktorým súd žalobcovi
nepriznal náhradu trov konania. Z obsahu odôvodnenia rozsudku krajského súdu vyplynulo, že o
náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 167 ods. 3 písm. a) SSP, v zmysle ktorého správny súd
môže tiež rozhodnúť, že náhradu trov konania celkom alebo sčasti neprizná, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa. Súd pritom ako dôvod osobitného zreteľa poňal skutočnosť, že v administratívnom
konaní bol správne zistený skutkový stav a tento bol aj správne právne posúdený s tým, že správny súd
pristúpil k zrušeniu rozhodnutia správneho orgánu iba pre nedostatok dôvodov rozhodnutia.

27. Kasačný súd uvádza, že použitie citovaného ustanovenia § 167 ods. 3 písm. a) SSP predstavuje
odchýlku zo zásady zodpovednosti za výsledok (§ 167 ods. 1 a § 168 SSP) aj zo zásady zodpovednosti
za zavinenie (§ 171 ods. 1 SSP). Podľa neho nemusí správny súd zaviazať neúspešného účastníka
konania nahradiť trovy konania úspešnému účastníkovi, resp. nemusí zaviazať účastníka konania, ktorý
spôsobil vznik trov svojím zavinením, aby tieto trovy nahradil druhému účastníkovi.

28. Dôvody hodné osobitného zreteľa sú však aj naďalej generálnym dôvodom pre nepriznanie náhrady
trov konania pričom § 167 ods. 3 písm. a) SSP je formulovaný podstatne všeobecnejšie než § 150 ods.
1 a 2 OSP a vytvára väčší priestor na voľnú úvahu súdu. Inými slovami, použitie tohto ustanovenia
negatívne dopadá na účastníka konania, ktorý by inak mal právo na náhradu trov konania a z tohto
dôvodu musí aplikácia citovaného ustanovenia zodpovedať osobitným okolnostiam konkrétneho prípadu
a musí mať vždy výnimočný charakter.

29. Dôvody hodné osobitného zreteľa zákon neuvádza ani exemplifikatívne, pričom výklad týchto
podmienok ponecháva na súdnej praxi. To však neznamená, že tým vytvára priestor na celkom voľnú
úvahu správneho súdu. Ustanovenie § 167 ods. 3 písm. a) SSP nemožno považovať za predpis, ktorý
by zakladal jeho voľnú možnosť aplikácie v zmysle svojvôle, ale ide o ustanovenie, podľa ktorého je
správny súd povinný skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného
zreteľa, na ktoré je potrebné pri ustanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť.

30. Pri posudzovaní dôvodov hodných osobitného zreteľa je správny súd povinný prihliadať na
majetkové, sociálne, osobné zárobkové a iné pomery účastníkov konania, a to nielen toho účastníka,
ktorého by zaťažovala povinnosť nahradiť trovy konania, ale aj toho účastníka, ktorého majetková sféra
by bola výnimočným nepriznaním náhrady trov dotknutá. Súčasne si správny súd všíma aj okolnosti,
ktoré viedli účastníkov konania k uplatneniu ochrany na správnom súde a ich postoj v konaní.

31. Iba samotné konštatovanie, že rozhodnutie o výnimočnom nepriznaní práva na náhradu trov konania
nezasiahne nepriaznivo do majetkovej sféry úspešného účastníka konania bez toho, aby sa správny súd
majetkovou sférou tohto účastníka konania akokoľvek zaoberal je neprípustné a takýto postup možno
hodnotiť ako svojvoľný, ktorý je spôsobilý zasiahnuť do základného práva na spravodlivé konanie podľa
čl. 36 ods. 1 Listiny.

32. Najvyšší súd konštatuje, že ak mal správny súd v úmysle použiť moderačné právo, bol povinný
vytvoriť procesný priestor pre žalobcu, aby vyjadril svoje stanovisko k prípadnému použitiu tohto
ustanovenia, a teda účastník konania mal právo byť explicitne vyzvaný, aby včas vyjadril svoje
stanovisko. Z obsahu súdneho spisu však takýto postup správneho súdu nevyplýva. Existenciu dôvodov
hodných osobitného zreteľa je takisto správny súd povinný vo svojom rozhodnutí riadne a presvedčivo
odôvodniť, pretože v opačnom prípade takýto postup vykazuje znaky svojvôle. Nie je prípustné
odôvodnenie obsahujúce iba odkaz na výpoveď účastníka konania bez toho, aby bolo možné zistiť
z akých podkladov správny súd čerpal svoje zistenia pre následný záver o odôvodnenosti aplikovať
citované ustanovenie.

33. Z odôvodnenia rozsudku krajského súdu v danej veci nie je pritom zrejmé, prečo žalobcovi náhradu
trov konania nepriznal celkom, aj keď súd zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného z dôvodu, že je
nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, pričom túto skutočnosť namietal aj
žalobca ako jeden z dôvodov žaloby.

34. Výklad a aplikácia zákonov je výlučným právom všeobecných súdov, pričom tento výklad nesmie byť
arbitrárny a musí byť náležite odôvodnený. V tomto zmysle, rovnako aj každé rozhodnutie súdu musí byť
odôvodnené a musí byť z neho dostatočne zrejmé, na základe čoho súd dospel ku konkrétnym záverom
tvoriacim základnú obsahovú štruktúru odôvodnenia rozhodnutia.

35. K námietke sťažovateľa, že konajúci súd nerozhodol o celom návrhu žalobcu, ktorým sa domáhal
zrušenia rozhodnutia druhostupňového správneho orgánu v spojení s rozhodnutím správneho orgánu
prvého stupňa, pričom zároveň žiadal vec vrátiť na nové prejednanie a rozhodnutie prvostupňovému
správnemu orgánu kasačný súd uvádza, že v ustanovení § 191 ods. 3 SSP je upravené oprávnenie
správneho súdu v závislosti od okolností prípadu zrušiť aj rozhodnutie alebo opatrenie orgánu verejnej
správy nižšieho stupňa, teda podľa špecifík konkrétnej veci. Ak pritom správny súd nezistí dôvod na
zrušenie prvostupňového rozhodnutia pri súčasnom zrušení žalobou primárne napadnutého rozhodnutia
vo veci samej, nerozhodne o tom vo výroku zamietnutím správnej žaloby v tejto časti žalobného návrhu.

36. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti najvyšší súd zrušil rozsudok Krajského súdu v Bratislave
č.k. 2S/108/2016-43 zo dňa 11.10.2017 v časti výroku o trovách konania podľa § 440 ods. 1 písm. g)
SSP z dôvodu, že krajský súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci.

37. Z dôvodov uvedených vyššie najvyšší súd napadnutý rozsudok krajského súdu podľa § 462 ods. 1
SSP zrušil v napadnutej časti o trovách konania a vrátil mu vec na ďalšie konanie.

38. V ďalšom konaní bude krajský súd v zmysle ustanovenia § 469 SSP viazaný právnym názorom
kasačného súdu vysloveným v tomto rozhodnutí. Preto bude povinnosťou správneho súdu v ďalšom
konaní postupovať vo vyššie načrtnutej línii.

39. Ak kasačný súd zruší rozhodnutie krajského súdu a vec mu vráti na ďalšie konanie, krajský súd
rozhodne aj o nároku na náhradu trov kasačného konania (§ 467 ods. 3 SSP).

40. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9
veta tretia zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom
od 1. mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok n i e j e prípustný.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.