Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 31. júl 2019

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 6CoP/21/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4618202860
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dagmar Podhorcová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2019:4618202860.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dagmar Podhorcovej a sudkýň

JUDr. Ingrid Doležajovej a JUDr. Marty Polyákovej, v právnej veci navrhovateľky: B. U., nar. XX. XX.
XXXX, bytom P., K. XX, zastúpenej Mgr. Monikou Bartovicovou, advokátkou so sídlom Piešťany, E.
Belluša 6752/8, proti manželovi: N. U., nar. XX. XX. XXXX, bytom P., K. XX, zastúpenému JUDr. Ľubicou
Zemaníkovou, advokátkou so sídlom Bratislava, Sasinkova 10, o rozvod manželstva a úpravu výkonu
rodičovských práv a povinností k deťom na čas po rozvode: (v čase podania návrhu maloletá) Q.
U., nar. XX. XX. XXXX, zastúpenou Mgr. Monikou Bartovicovou, advokátkou so sídlom Piešťany, E.
Belluša 6752/8 a maloletá L. U., nar. XX. XX. XXXX, zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce,

sociálnych vecí a rodiny Topoľčany, obe deti bytom ako rodičia, o odvolaní matky a Q. U., nar. XX. XX.
XXXX, proti rozsudku Okresného súdu Topoľčany z 1. apríla 2019, č. k. 10P/227/2018-160, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti týkajúcej sa vyživovacej povinnosti otca
k deťom a náhrady trov konania p o t v r d z u j e s tým, že výživné na Q. U. je povinný platiť vždy
do 20-teho dňa v mesiaci vopred k jej rukám.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozviedol manželstvo manželov B. U., rod. M., nar. XX.

XX. XXXX (ďalej aj „navrhovateľka“ „matka“) a N. U., nar. XX. XX. XXXX (ďalej aj „manžel“ „otec“)
uzavreté dňa XX. XX. XXXX v U., zapísané v knihe manželstiev matričného úradu P. vo zväzku 9, ročník
XXXX, na str. 71, pod por. číslom 17. Q. (v čase podania návrhu maloletá), nar. XX. XX. XXXX a mal.
L., nar. XX. XX. XXXX zveril na čas po rozvode do osobnej starostlivosti matky a zároveň rozhodol, že
obaja rodičia sú oprávnení maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok. Otca zaviazal prispievať na
výživu Q. sumou 120 eur mesačne a mal. L. sumou 80 eur mesačne, ktoré bude povinný platiť u oboch
detí vždy do 20-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky, s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku

o rozvode. Styk otca s maloletými deťmi neupravil. O trovách konania rozhodol tak, že žiadnemu z
účastníkov nepriznal právo na ich náhradu.

2. Rozhodnutie v časti, v ktorej rozhodol o rozvode manželstva účastníkov konania právne odôvodnil
s poukazom na ust. § 23 ods. 1, 2 Zákona o rodine č. 36/2005 Z. z. v platnom znení (ďalej aj „Zákon
o rodine“). Vychádzal zo zistenia, že účastníci konania uzatvorili manželstvo dňa 18. 11. 2006 v P.
- C. kostole v U. a dňa XX. XX. XXXX sa z ich vzťahu narodila Q. a dňa XX. XX. XXXX mal. L..

Po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že manželstvo účastníkov je dlhodobo a trvale vážne
rozvrátené, neplní si základné funkcie a to biologickú, ekonomickú a výchovnú, a to minimálne od
mája 2017, kedy otec prvýkrát fyzicky napadol matku. Medzi manželmi dochádzalo k častým hádkam
a konfliktným situáciám, čo potvrdili aj ich dcéry, ako aj matka otca a otec matky. Nesúhlasil s názorommanžela, že ide len o bežné hádky medzi manželmi, pretože navrhovateľka sa kvôli konfliktom musela
odsťahovaťzospoločnejdomácnostiajsdcérami,ktorétiežpotvrdili,žesituáciavdomebolaajpreneuž
neúnosná pre neustále hádky rodičov a navyše, konflikty medzi manželmi už dvakrát riešila aj polícia, čo

už poukazuje na závažnejšie, než bežné nezhody medzi manželmi. Manželia od novembra 2018 nežijú
v spoločnej domácnosti, matka sa vtedy s mladšou dcérou L. odsťahovala k svojim rodičom, staršia
dcéra Q. odišla z domu ešte predtým. Približne rok sa manželia intímne nestýkajú. Konštatoval, že v
manželstve účastníkov je dlhodobý a trvalý rozvrat, nie je reálny predpoklad, že manželstvo by mohlo
ešte v budúcnosti plniť svoj spoločenský účel, najmä s poukazom na zásadný postoj navrhovateľky, ktorá

odmietala naďalej žiť v manželstve s manželom, ku ktorému už nemá citový vzťah, odmietla tiež pomoc
manželskej poradne, prípadne iného odborného poradenstva. Argumentoval, že konfliktné spolužitie
manželov negatívne vplývalo aj na ich maloleté deti, preto vzhliadol, že je aj v záujme detí, aby žili, aj keď
nie v úplnej rodine, ale pokojne bez toho, aby boli vystavované pravidelne stresovým situáciám, za ktoré
nemôžu. Príčiny rozvratu manželstva vzhliadol na strane manžela, ktorý sa voči navrhovateľke dopustil
opakovane fyzického násilia, svoje konanie zdôvodňoval tým, že mal podozrenie, že navrhovateľka

ho podvádza a že ho k násiliu vyprovokovala svojím správaním, avšak na preukázanie svojich tvrdení
nežiadalvykonaťžiadnedokazovanie.Navrhovateľkaneverupoprela.Kuvedenémupoznamenal,žeani
prípadná preukázaná nevera, alebo prípadné iné, pre manžela nevhodné alebo neprijateľné správanie
sa navrhovateľky nedáva otcovi právo na to, aby ju napádal, svoje výhrady k jej správaniu mohol uplatniť
spoločensky prijateľnými spôsobmi bez použitia násilia. Na základe takto zisteného skutkového stavu a

po vyhodnotení výsledkov dokazovania dospel k záveru, že manželstvo účastníkov je nefunkčné, trvale
rozvrátené, a preto manželstvo účastníkov rozviedol.

3. Rozhodnutie v časti úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom odôvodnil
s poukazom na ust. § 24 ods. 1, 2, 4, 5, § 43 ods. 1, § 62 ods. 1 - 5, § 75 ods. 1, 2, § 76 ods. 1

Zákona o rodine, pričom maloleté deti pochádzajúce z manželstva na čas po rozvode zveril do osobnej
starostlivostimatky,ktorása oneriadnestará,stým,žeobidvajarodičiabudúmaloletédetizastupovaťa
spravovaťichmajetok.Naúčelyrozhodovaniaovýživnomnamaloletédetizistil,žematkajezamestnaná
v spoločnosti E. R. EU s.r.o., G. s čistým priemerným mesačným zárobkom 465 eur, s dcérami býva
u svojich rodičov, kde majú k dispozícii jedno podlažie a rodičom zatiaľ na domácnosť neprispieva.

Účastníci splácajú dva záväzky, a to úver od Z., a.s., kde sú splátky 128 eur mesačne a pôžičku, kde sú
splátky po 262 eur mesačne. Na strane otca mal preukázané, že je aktuálne dobrovoľne nezamestnaný,
posledný pracovný pomer u T.. V. W., P., ukončil dohodou ku dňu 14. 12. 2018, na úrade práce sa
nezaevidoval. Konštatoval, že pokiaľ by tak urobil, Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Topoľčany by
mu mohol sprostredkovať prácu v odbore, v ktorom je vzdelaný, keďže bolo preukázané, že v ponuke

má voľné pracovné miesta pre občanov so stredoškolským vzdelaním s maturitou v odbore operátor
poľnohospodárskej techniky. Takisto by sa mohol zamestnať ako zvárač, keďže posledné roky vykonával
túto prácu, ako to preukázala matka predložením inzerátov viacerých zamestnávateľov. U posledného
zamestnávateľaotecdosahovalčistúpriemernúmesačnúmzdu470eur.Ďalejzistil,žeodporcaaktuálne
býva sám v spoločnom rodinnom dome účastníkov, náklady na bývanie prestavujú mesačne plyn 72 eur,

elektrina 40 eur a voda 16 eur. S prihliadnutím na vek a odôvodnené potreby detí, ako aj na celkové
pomery u obidvoch rodičov (majetkové, zárobkové) a tiež na zárobkové možnosti a schopnosti otca, na
jeho aktuálnu situáciu, keď sám znáša výdavky na bývanie, určil odporcovi povinnosť platiť výživné na
mal. Q. v sume 120 eur mesačne a na mal. L. v sume 80 eur mesačne s účinnosťou od právoplatnosti
rozsudku o rozvode a takto určené výživné považuje za primerané kritériám rozhodným pre určenie

výšky vyživovacej povinnosti. Styk otca s maloletými deťmi súd prvej inštancie neupravoval, a to s
poukazom na vek maloletých detí, keď Q. tento mesiac bude už plnoletá a L., ktorá v máji dovŕši 14
rokov veku, sa teraz s otcom nechce stretávať vôbec a toto jej želanie treba rešpektovať, keďže je už
natoľko rozumovo vyspelá, že vie povedať svoj názor a súd naň musí pri rozhodovaní prihliadať.

4. O trovách konania rozhodol v súlade s ustanovením § 52 Civilného mimosporového poriadku (ďalej
aj „CMP“) tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu.

5. Proti tomuto rozsudku podali v zákonnej lehote odvolanie matka a plnoletá dcéra Q. U. v časti, v ktorej
bolo rozhodnuté o výživnom na deti a o trovách konania z dôvodu, že v konaní došlo k vadám uvedeným

v § 365 ods.1 písm. d), f) a h) zák. č. 160/2015 Z. z. - Civilný sporový poriadok, ďalej aj „CSP“). Tvrdili, že
súd prvej inštancie nesprávne posúdil príjmy, možnosti, majetkové pomery otca a životné náklady, ako
aj odôvodnené potreby maloletých detí. Namietali, že súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku vôbec
neuviedol, na aké odôvodnené potreby detí prihliadal, neuviedol, ktoré z nákladov detí považoval zaodôvodnené a ktoré nie, ani čo považuje za odôvodnené potreby s prihliadnutím na vek dieťaťa, preto v
tejto časti považovali rozsudok za neodôvodnený a nepreskúmateľný. Pokiaľ ide o zárobkové možnosti
a schopnosti otca, súd prvej inštancie bližšie nešpecifikoval, na akú výšku mzdy otca prihliadol, zrejme

na výšku jeho poslednej priemernej mzdy, nie však na jeho možnosti a schopnosti, keďže preukázali
možnosti a schopnosti dosiahnutia minimálne dvoj a viacnásobku tejto mzdy, ktorú by mohol dosiahnuť v
odbore zvárač, pričom ako zvárač v posledných rokoch aj pracoval, či už na živnosť alebo v pracovnom
pomere. Mzda ponúkaná v inzerátoch dosahuje 1 026 eur v E. E., a.s., t.j. 6 eur /hod pri cca 171 hodinách
mesačne, 1 710 eur v Q. K., s.r.o., a.s., t. j. 10 eur /hod pri cca 171 hodinách mesačne, 900 eur v G.,

s.r.o. Pri takejto mzde výšku výživného na 2 deti vo veku 13, resp. 14 a 17, resp. 18 rokov vzhľadom na
deklarované náklady, považovali za neprimeranú. Vyzdvihli, že otec deťom neprispieva žiadnym iným
spôsobom. Namietali, že súd neprihliadol na skutočnosť, že matka musí zabezpečiť bývanie sebe a 2
deťom, pričom prispieva rodičom 100 eur mesačne. Tvrdenie otca, že sám uhrádza splátky úveru vo
výške 128 eur pôžičku vo výške 262 eur mesačne považovali za nepravdivé, pretože uhradil splátky
za časť obdobia, v ktorom nijakým spôsobom neprispel na výživu detí, v dôsledku čoho matka nemala

prostriedky na úhradu splátok, a v mesiaci marec a apríl 2019 už neuhradil ani časť splátky. Matka bola
vyzývaná na úhradu upomienkami a sama uhradila splátku zatiaľ vo výške 128 v mesiaci apríl 2019,
pričombankamalaproblémprijaťsplátku,nakoľkoneprišlazúverovéhoúčtuvedenéhonamenootca,ku
ktorému ona nemá prístup, pretože bol manželom zrušený. Zvýraznili, že otec dodnes poberá prídavky
na obe deti a neodovzdal ich matke, otec uhradil výživné iba v mesiaci február a marec 2019 vo výške 60

eur spolu na obe deti na účet Q. U., v mesiacoch november 2018 až január 2019 ani apríl 2019 neuhradil
nič. Naopak, deťom odňal veci, ktoré doteraz mali v držbe a používali ich pre osobnú potrebu, vrátane
oblečenia, mobilu, tabletu, klavíra a lyžiarskej výstroje. Namietali, že spôsob a výška úhrady spoločných
dlhov bude zohľadnená pri vyporiadní BSM a nemôže byť ich splácanie zohľadnené pri určení výšky
výživného na deti iba v prospech alebo neprospech jedného z nich. Pokiaľ ide o náhradu trov konania

namietali, že súd prvej inštancie sa nezaoberal aplikáciou § 55 CMP, v odôvodnení neuviedol, prečo
nepovažuje vzhľadom na okolnosti prípadu za spravodlivé priznať náhradu trov konania matke. Za také
okolnostipovažovalisprávaniesaotca,ktoréjeajpríčinourozvratumanželstva,tedafyzickéajpsychické
napádaniezjehostrany,jehonedôvodnážiarlivosť,akoajsprávaniesaotcapočastrvaniatohtokonania,
keď pokračoval vo fyzickom napádaní, v obmedzovaní osobnej slobody matky, ktorú nevpustil do ich

spoločného domu, vymenil zámky ešte v roku 2018, aby sa do domu nedostala. Deťom nevydal ich
veci zadržiava prídavky na deti, neprispieva na výživu detí, vytvára matke náklady, ktoré by inak vôbec
nemuseli vzniknúť. Na základe uvedených skutočností navrhli zmeniť rozsudok súdu prvej inštancie v
napadnutej časti a zaviazať otca prispievať na výživu Q. sumou 150 eur mesačne, a mal. L. sumou 120
eur mesačne, s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku o rozvode. Domáhali sa i priznania náhrady trov

konania v rozsahu 100 %. Alternatívne žiadali rozsudok v napadnutých častiach zrušiť a vec vrátiť súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

6. Otec v písomnom vyjadrení k odvolaniam uviedol, že súd prvej inštancie správne a dostatočne
odôvodnil svoje rozhodnutie, dostatočne a vecne správne posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne

argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých
dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil. Určenie výšky povinnosti otca prispievať na výživu Q.y U.
sumou vo výške 120 eur mesačne a na mal. L. U. sumou 80 eur mesačne považoval za primerané a
vzhľadom na jeho súčasnú finančnú situáciu až nadpriemerné. Zvýraznil, že si plne uvedomuje náklady
na výchovu a výživu svojich detí, ale jeho finančná situácia v tomto období nie je priaznivá, nenamietal

výšku priznaného výživného v odvolaní, ale má za to, že matka dôkazmi nepreukázala v konaní
opodstatnenosť ňou uvedených nákladov na deti. Matka v konaní predložila inzeráty na potenciálne
voľnépracovnémiestasvyššímpríjmom,pričompojehodopytenapredloženéinzerátybolinformovaný,
že skutočný príjem ktorý by bol uvedený v pracovnej zmluve, by bol podstatne nižší. Inzerované platy
boli uvedené pri maximálnom časovom vyťažení, nad rámec 40 hodinového týždňového pracovného

času spolu so všetkými benefitmi, ktoré nie sú zo strany zamestnanca právne nárokovateľné. Dodal, že
po veľkej snahe sa zamestnal až dňa 20. 06. 2019 v spoločnosti V. N., s.r.o., kde má dojednanú hodinovú
mzdu vo výške 2,989 eura. Tvrdenia matky o fyzickom a psychickom napádaní z jeho strany označil za
nepravdivé a účelové, predovšetkým nepreukázané ani v trestnom, ani v inom konaní v zmysle platnej
legislatívy. Skutočnosť, že vymenil kľúče na spoločnom dome bola jeho reakciou na správanie sa matky,

ktorá dobrovoľne opustila spoločné bývanie, v jeho neprítomnosti vstupovala do spoločného domu a
odnášala veci v bezpodielovom vlastníctve bez jeho informovania, či dohody. Dodal tiež, že deťom
nebráni v užívaní vecí tak ako to uviedla matka v odvolaní. Mal záujem o striedavú starostlivosť o deti,
čo navrhovala aj sama dcéra Q. na prvom vypočutí pred súdom prvej inštancie, ale manipuláciou detí zostrany matky Q. zmenila názor. S výnimkou poskytnutia lyžiarskej výstroje, ktorá nebola vo vlastníctve
ani matky ani otca, umožnil deťom vždy užívať ich veci. Na výživu svojich detí sa snažil prispievať podľa
svojich finančných možností a to výškou 60 eur mesačne. Tým, že uzatvoril dňa 20. 06. 2019 pracovný

pomer bude opäť prispievať na výživu detí podľa svojich možností a schopností. Žiadal rozhodnutie v
napadnutej časti potvrdiť.

7. Kolízny opatrovník sa k odvolaniu matky a plnoletej dcéry písomne nevyjadril.

8. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané oprávneným
účastníkom konania v zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (§ 359 CSP § 362 ods. 1 CSP)
a zistení, že spĺňa náležitosti § 363 CSP, preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti
a konanie, ktoré mu predchádzalo (§ 65 - § 67 zák. č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok,
ďalej len „CMP“), prejednal odvolanie matky a plnoletej dcéry bez nariadenia odvolacieho pojednávania
(§ 385 ods. 1 CSP) za splnenie povinnosti ustanovenej v ust. § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru,

že prvoinštančný súd správne zistil skutkový stav a vec správne posúdil po právnej stránke, a preto
odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti týkajúcej sa vyživovacej povinnosti otca
k maloletým deťom a v časti náhrady trov konania ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
V ostatných častiach, pre nedostatok podaného odvolania, nadobudol rozsudok právoplatnosť.

9.Podľa§387ods.1,2CSPodvolacísúdrozhodnutiesúduprvejinštanciepotvrdí,akjevovýrokuvecne
správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia,
môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia,
prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

10. Odvolací súd po prejednaní veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie vykonal vo veci dostatočné
dokazovanie týkajúce sa veci samej, správne zistil skutkový stav a vec správne posúdil po právnej
stránke. Komplexne posúdil pomery účastníkov ich výsluchmi a šetrením pomerov u oboch a z
takto vykonaného dokazovania konštatoval správne právne závery. Z dokazovania vykonaného v
prvoinštančnom konaní nevyplývajú žiadne skutočnosti, ktoré by spochybňovali správnosť rozhodnutia

v napadnutej časti týkajúcej sa výživného a rozhodnutia o trovách konania. Nakoľko odvolací súd sa v
celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, využijúc postup podľa § 387 ods.
2 CSP obmedzuje sa len na skonštatovanie správnosti jeho dôvodov.

11. V prejednávanej veci sa navrhovateľka návrhom domáhala rozvodu manželstva a úpravy výkonu

rodičovských práv a povinností rodičov k maloletým deťom na čas po rozvode tak, že navrhla obe deti
zveriť do jej osobnej starostlivosti a otcovi uložiť povinnosť prispievať na výživu detí na každé sumou
po 100 eur mesačne. Neskôr doplnením svojho návrhu zo dňa 14. 02. 2019 požadovala výživné na
mal. Q. 150 eur mesačne a na mal. L. 120 eur mesačne. Súd prvej inštancie manželstvo účastníkov
konania rozviedol, maloleté deti zveril do osobnej starostlivosti matky, pričom styk otca s maloletými

neupravil a otca zaviazal prispievať na výživu maloletej Q. sumou 120 eur mesačne a maloletej L.
sumou 80 mesačne k rukám matky. Žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania.
Predmetom odvolacieho konania je rozsudok v časti, v ktorej bolo rozhodnuté o výživnom na maloleté
deti a o trovách konania.

12. Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého
dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode,
najmä určí, komu dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok.
Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať
na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

13. Podľa § 62 ods. 1 - 5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu
svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa
na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery

je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného
minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri
určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa
osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživnémá prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov
povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

14. Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah
ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

15. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti

a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

16. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len
odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch

rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

17. Úvodom je potrebné uviesť, že pri rozhodovaní o určení vyživovacej povinnosti súd musí vychádzať
zo všeobecného ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine, podľa ktorého sa pri rozhodovaní o výživnom prihliada
na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.

Odôvodnené potreby dieťaťa závisia predovšetkým od jeho veku, zdravotného stavu, fyzickej a duševnej
vyspelosti, obsahu a spôsobu jeho prípravy na budúce povolanie, od hodnoty jeho majetku, prípadne
od výšky vlastných príjmov dieťaťa a sú bezprostredne ovplyvňované schopnosťami, možnosťami, ako
aj majetkovými pomermi rodičov. Ak sú tieto obmedzené, sú odôvodnenými len bežné potreby dieťaťa,
ktoré nepresahujú obvyklú základnú mieru všetkých potrieb nevyhnutných pre život kultúrneho človeka.

V opačnom prípade odôvodnenými sú aj ďalšie potreby dieťaťa, vrátane tvorby úspor, ktoré síce nie sú
nevyhnutné, ale so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu prospešné pre všestranný vývoj dieťaťa.
Výživné pre dieťa teda slúži nielen na uspokojovanie všetkých jeho odôvodnených hmotných potrieb
(jedlo, ošatenie, obuv a pod.), ale aj ďalších potrieb dôležitých pre výchovu a vývoj dieťaťa (vzdelávanie,
príprava na povolanie, kultúrne, športové potreby, rekreačné potreby, tvorba úspor a pod.). Pre určenie

výšky výživného pre dieťa sú rozhodujúce reálne zárobkové možnosti, schopnosti a majetkové pomery
každého z rodičov, ktoré sú dané nielen ich subjektívnymi vlastnosťami, ale aj okolnosťami objektívneho
charakteru. V tejto súvislosti je významné i ust. § 75 ods. 1 veta druhá Zákona o rodine, ktoré zakotvuje,
že na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný
vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako

prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Naviac súd prihliada i na to,
ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará a rovnako tak berie do úvahy prídavky na deti,
ktoré sa sčasti podieľajú na úhrade potrieb detí.

18. Odvolací súd mal za to, že dokazovanie prvoinštančného súdu bolo veľmi starostlivo orientované

na zistenie skutočností potrebných pre úpravu práv a povinností rodičov a ich styku k deťom. Na
zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia len zvýrazňuje, že správne a dostatočne boli zistené
pomery na strane otca aj matky, ako i detí. V tomto smere je nutné skonštatovať správne zistené závery
súdu prvej inštancie; že účastníci konania od novembra 2018 nežijú v spoločnej domácnosti a o maloleté
deti pochádzajúce z manželstva sa stará matka, s ktorou deti žijú v spoločnej domácnosti v rodičovskom

dome matky. Predmetom odvolacieho konania je výška vyživovacej povinnosti otca k maloletým deťom.
Na strane otca bolo preukázané, že otec bol v čase rozhodovania súdu prvej inštancie dobrovoľne
nezamestnaný, posledný pracovný pomer u Ing. V. W., P. ukončil dohodou ku dňu 14. 12. 2018 a na
úrade práce sa nezaevidoval. Súd prvej inštancie správne prihliadol na príjem otca, ktorý dosahoval u
svojhoposlednéhozamestnávateľa,priemernemesačnevovýške470eurskonštatovaním,žepokiaľby

sa otec zaevidoval na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Topoľčany do evidencie nezamestnaných,
tento by mu mohol sprostredkovať prácu v odbore, v ktorom je vzdelaný, keďže bolo preukázané, že
v ponuke má voľne pracovné miesta vhodné pre otca. Matka predložila inzeráty zamestnávateľov, z
ktorých bola zrejmá možnosť zamestnať sa pre otca, ako aj výšku príjmu, odvolací súd neprihliadol na
príjem, ktorý bol deklarovaný v týchto inzerátoch, pretože tento príjem nemusí zodpovedať reálnemu

stavu. S istotou však možno tvrdiť, že u otca vzhľadom na jeho vek, zručnosti a pracovnú prax je veľmi
vysoká jeho uplatniteľnosť na trhu práce. Uvedenému zodpovedá i aktuálny stav, otec v odvolaní doložil
pracovnú zmluvu, v zmysle ktorej je zamestnaný s hodinovou základnou mzdou vo výške 2,989 eura.
Otecbývasámvspoločnomrodinnomdomeúčastníkov,nákladynabývanieprestavujúmesačneplyn72eur, elektrina 40 eur, voda 16 eur. Na strane matky mal preukázané, že v čase rozhodovania súdu prvej
inštancie bola zamestnaná v spoločnosti E. R. EU s.r.o., G. s čistým priemerným mesačným zárobkom
465 eur, s dcérami býva u svojich rodičov, kde majú k dispozícii jedno podlažie, pričom rodičom na

domácnosť neprispieva. V odvolaní však už tvrdila, že prispieva rodičom na domácnosť sumou 100 eur
mesačne. V konaní bolo preukázané, že účastníci splácajú dva záväzky a to úver od Z., a.s., kde sú
splátky 128 eur mesačne a pôžičku, kde sú splátky po 262 eur mesačne. Na strane detí ,ako skutočnosti
všeobecne platné, nebolo potrebné bližšie dokazovať ich prirodzené potreby a náklady súvisiace s
ich fyzickým vyspievaním, školou, záujmami, ošatením, či kozmetikou alebo voľnočasovými aktivitami.

Matka v konaní tvrdila, že na Q. má mesačné náklady 37 eur cestovné, 20 eur vreckové, 40 eur na
obuv a šaty, 10 eur na drogériu, 9 eur mobil, strava 120 eur, ročne školné 50 eur, exkurzie a výlety v
škole 400 eur, spravidla raz za dva roky okuliare v sume cca 200 eur, náklady na strojček 435 eur. Na
maloletú L. matka tvrdila mesačné výdavky na cestovné 8 eur, obedy v škole 20 eur, vreckové 20 eur,
obuv a šaty 20 eur, drogéria 10 eur, strava 100 eur, ročne 15 eur školné, výdavky na exkurzie a výlety
v škole 250 eur, strojček 451 eur.

19. Posudzujúc takto zistené pomery na strane všetkých účastníkov konania v ich vzájomnej súvislosti
odvolací súd v zhode s právnym názorom súdu prvej inštancie dospel k záveru, že vyživovacia povinnosť
zo strany otca na maloleté deti určená v sumách po 120 eur a 80 eur mesačne aj podľa odvolacieho
súdu zohľadňuje zárobkové možnosti a schopnosti otca ako i odôvodnené potreby maloletých detí,

determinované ich vekom, vývinom, školskou a mimoškolskou činnosťou, vyžadujúcou si finančné
náklady, zároveň majúc na zreteli, že potreby maloletých detí sú čiastočne kryté i prídavkami na dieťa,
ktoré prináležia matke, keďže deti boli zverené do jej osobnej starostlivosti. Odvolací súd sumarizuje, že
rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje v tejto časti za správne a vyčerpávajúco odôvodnené, preto
naň v ďalšom v celom rozsahu poukazuje.

20. Odvolací súd považuje za správne napadnuté rozhodnutie aj v časti, v ktorej rozhodol o trovách
prvoinštančného konania, ktoré rozhodnutie bolo správne odôvodnené s poukazom na ust. § 52 CSP.
Odvolací súd v prejednávanej veci nevzhliadol dôvody na aplikáciu ust. § 55 CMP pri rozhodovaní o
trovách konania. Správne a spravodlivé bolo v danej veci rozhodnúť o trovách konania v zmysle ust. § 52

CMP. Je síce pravdou, že príčinu rozvratu manželstva súd prvej inštancie vzhliadol v konaní otca, avšak
otec počas konanie pred súdom prvej inštancie i v odvolacom konaní pristupoval k vzniknutej situácii
zodpovedne, nespôsoboval prieťahy v konaní, svoju zodpovednosť voči deťom si plne uvedomoval a
bol ochotný si svoje povinnosti plniť.

21. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v časti týkajúcej sa
vyživovacej povinnosti otca na maloleté deti a v časti týkajúcej sa trov konania ako vecne správny podľa
§ 387 ods. 1 CSP potvrdil, keď súd prvej inštancie vo veci dostatočne zistil skutkový stav a vyvodil z
neho i správny právny záver. Je však potrebné uviesť, že v priebehu odvolacieho konania nadobudla
plnoletosť Adriána, a preto určil otcovi povinnosť platiť výživné priamo dcére.

22. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 52 CMP, podľa ktorého žiaden
z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému
subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie
znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP); dovolanie

je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§
427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP); povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b/ dovolateľom právnická osoba, jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh
na nariadenie výkonu rozhodnutia (§ 376 ods. 1 CMP). Súd môže nariadiť výkon rozhodnutia aj bez
návrhu (§ 376 ods. 2 CMP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie ani na základe výzvy na plnenie

podľa § 379 ods. 1 a 2 CMP, môže mu súd uložiť pokutu do 1.000 eur (§ 382 ods. 1 CMP) a to opakovane
za každé porušenie povinností vyplývajúcej z rozhodnutia (§ 382 ods. 1 CMP).
Ak výzva súdu na dobrovoľné splnenie povinnosti zostane bezvýsledná, a ak to povaha veci pripúšťa,
súdmôžerozhodnúťotom,žepríslušnýštátnyorgánzastavívýplaturodičovskéhopríspevkupovinnému
podľa osobitného predpisu a prídavku na dieťa a príplatku k prídavku na dieťa povinnému podľa

osobitného predpisu (§ 383 ods. 1 CMP).
Ak úkony a opatrenia súdu smerujúce k dobrovoľnému splneniu povinnosti zostali bezvýsledné, súd
výkon rozhodnutia uskutoční (§ 384 ods. 1 CMP).
Exekúciu možno vykonať len podľa zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok).

Podľa § 63 ods. 1 Exekučného poriadku ak podkladom na vykonanie exekúcie je exekučný titul, v ktorom
sa ukladá povinnosť zaplatiť peňažnú sumu, exekúciu možno vykonať
a/ zrážkami zo mzdy a z iných príjmov
b/ prikázaním pohľadávky
c/ predajom hnuteľných vecí

d/ predajom cenných papierov
e/ predajom nehnuteľnosti
f/ predajom podniku
g/ príkazom na zdržanie vodičského preukazu