Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 17. marec 2016

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 39C/157/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7114214220
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 03. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Raganová

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2016:7114214220.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Janou Raganovou, v právnej veci žalobcu : G. X., Q..:

XX.XX.XXXX, U. T. Č. X, XXX XX N., právne zastúpený advokátom JUDr. Ľubomírom Majerčíkom, AK
Košice, ulica Mlynská 1 proti žalovanej : Univerzita Veterinárneho lekárstva a farmácie v Košiciach,
Komenského 73, 041 81 Košice, IČO: 00 39 74 74 v konaní o zaplatenie 1.500,- Eur s prísl. takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu zamieta.
II. O trovách konania bude rozhodnuté osobitným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou zo dňa 06.06.2014 doručenou tunajšiemu súdu dňa 09.06.2014 domáhal
rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy 1.500,- EUR spolu s úrokom z
omeškania vo výške 9,5 % ročne zo sumy 1.500,- EUR od 16.07.2013 do zaplatenia.

Žalobu odôvodnil tým, že žalovaná je užívateľom poľovného revíru v katastrálnom území Rozhanovce
a zaplatenia sumy sa domáha titulom náhrady škody, ktorú mu na poľnohospodárskych plodinách
pestovaných na pozemkoch v katastrálnom území Rozhanovce spôsobila lesná zver, prevažne diviačia
a srnčia. Žalobca uviedol, že toto poškodenie zistil dňa 16.07.2013 a to v zemiakovom poraste, sadbe
zeleninyazrna,pričompoškodzovanieplodínprebiehaloajpočasmesiacovjúl,august,septemberaždo
zberu plodín. Náhradu škody si uplatnil ústne a to komunikáciou so starostom obce Rozhanovce, ako aj s

pánom Y., kompetentným zástupcom žalovanej. Vo veci náhrady škody komunikoval žalobca aj s pánom
Y., resp. s paňou, ktorá preberala žiadosti, pričom obaja boli z účelového zariadenia žalovanej, kde boli
vždynahlásenédátumvznikuškodyakoajvýška,pričomtietoosobysiajdokumentovalitietoskutočnosti
na svojich fotoaparátoch a mobilných telefónoch. Konania týchto osôb sa vo vzťahu k žalobcovi vždy
javili ako konania kompetentných osôb, ktorých vyjadrenia boli pre žalobcu záväzné. Následne žalobca
písomne požiadal o náhradu škody a to žiadosťou, ktorá bola adresovaná Lesnému hospodárstvu
Poľovníckeho združenia Rozhanovce zo dňa 16.07.2013, ako aj listom zo dňa 16.07.2013 adresovanom

ObvodnémulesnémuúraduvKošiciach,ktorývovecizaujalstanoviskoatopodanímzodňa12.07.2013,
spisová značka 2013/00398, ktoré bolo zaslané aj žalovanej dňa 17.06.2013 v predmetnej veci žalobca
podal trestné oznámenie na Obvodnom oddelení PZ Sever, pod číslom ČVS: ORP - 835 / BI - 2013.
Žalovaná bola aj pozvaná starostom obce na stretnutie dňa 30.08.2013, ktorého cieľom bolo nájsť
spôsob eliminácie škôd spôsobených zverou na majetku občanov obce. Žalobca uviedol, že chránil svoj
majetok a to sadbu zemiakov, obilia a zeleniny ako aj kvetov ochrannými prostriedkami a to strašiakmi,
ľudskými vlasmi, reprodukovanými zvukmi tranzistora ako aj sprejom proti zveri a v kritickom období

dokonca aj strážením osobne. Podaním zo dňa 17.10.2013 žalobca zaslal žalovanej žiadosť o písomné
vyjadrenie k žiadosti zo dňa 16.07.2013, na ktorú žalovaná odpovedala listom číslo 5564/2013 - práv.
zo dňa 22.10.2013, teda viac ako po 90 dňoch od jej prijatia so žiadosťou o jej doplnenie. Odpoveď
bola zamietavá a to po viac ako 120 dňoch od prijatia žiadosti a odškodnenia, teda žalovaná nekonalavčas a riadne. Nekonaním žalovanej vznikla žalobcovi škoda, ktorú si uplatňuje prostredníctvom tohto
súdu.Podanímzodňa31.01.2014žalobcazaslalžalovanejpredžalobnúvýzvuzaúčelomprehodnotenia
negatívnej odpovede. Následne došlo k rokovaniu u žalovanej za účasti zamestnancov žalovanej a

žalobcu a jeho právneho zástupcu avšak bez akéhokoľvek konečného výsledku.

Žalovaná vo svojom vyjadrení zo dňa 11.08.2014, ktoré bolo súdu doručené dňa 13.08.2014 uviedla,
že vykonáva právo poľovníctva v poľovnom revíri samostatná Bažantnica Rozhanovce na základe
Rozhodnutia Obvodného lesného úradu Košice číslo 2009/00324-2 zo dňa 14.07.2009, ktoré nadobudlo

právoplatnosť dňa 12.08.2009. V zmysle tohto rozhodnutia plní uloženú povinnosť platiť nájomné a
to obci Rozhanovce za poľovné pozemky a s ňou ako aj príslušnou vo vzťahu k žalobcovi uzatvorila
Zmluvu číslo 101/2014/ UVLF zo dňa 02.07.2014 o spôsobe a forme minimalizácie škôd spôsobených
zverou a na zveri. V tejto zmluve boli dohodnuté povinnosti žalovanej ako užívateľa poľovného revíru
a povinnosti užívateľa poľovných pozemkov. Na základe tejto zmluvy sa na náhrade prípadných škôd
spôsobených zverou a na zveri podieľa jednak užívateľ poľovného revíru, ako aj užívateľ poľovných

pozemkov, pričom pomer náhrady škody je výsledkom vzájomnej dohody a vzhľadom k tomu, že s
užívateľom poľovných pozemkov nebola doriešená náhrada škody požadovaná žalobcom, žalovaná ju
prerokuje s obcou Rozhanovce v zmysle predmetnej zmluvy.

Žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu k tomuto vyjadreniu žalovanej v podaní zo dňa

18.09.2014, ktoré bolo súdu doručené dňa 25.09.2014 uviedol, že žalovaná zavádzajúco interpretuje
skutočnosti. Poukázal na to, že Zmluva o spôsobe minimalizácie škôd bola uzatvorená v roku 2014,
avšak žalobca si uplatňuje škodu za obdobie 2013, kde žalovaná obštrukciou nenaplnila ustanovenia
zákona 23/1992 Zb. o poľovníctve a to neúčasťou kompetentného zástupcu na stretnutí na obecnom
úrade Rozhanovce dňa 30.08.2013, kde sa mal nájsť spôsob eliminácie škôd spôsobených zverou

občanom obce. V čase požiadaviek žalobcu v roku 2013 nemala žalovaná uzavretú dohodu a podľa
všetkých dokumentov je to zrejmé, že to bolo z dôvodu na strane žalovanej. Pokiaľ žalovaná tvrdí, že
na základe zmluvy o náhrade prípadných škôd spôsobených zverou a na zveri, ktorá bola uzavretá
dňa 02.07.2014 sa podieľal jednak užívateľ poľovného revíru a jednak užívateľ poľovných pozemkov v
pomere podľa vzájomnej dohody, takéto konanie je v rozpore so zákonom ak odporca neuzavrel dohodu

v zmysle zákona a to konaním, resp. nekonaním na jeho strane v čase vzniku škody, resp. uzatvoril
zmluvu s určitými podmienkami a to viac ako rok po vzniku škody. Neoznamuje súdu zavádzajúco kto
je užívateľom poľovného revíru, kto je užívateľom poľovných pozemkov a neprikladá k vyjadreniu ani
znenie zmluvy a dohody.

Súd na prejednanie veci samej nariadil pojednávania na ktorých vykonal dokazovanie a to listinami-
žiadosťami o náhradu škody, fotodokumentáciou, odpoveďami na žiadosti o náhradu škody,
informatívnym výpisom z katastra nehnuteľností vytvorený cez Katastrálny portál ku parcele č. XXXX/
X nachádzajúcej sa v katastrálnom území: Rozhanovce, Rozhodnutím Obvodného lesného úradu
Košice zo dňa 14.07.2009 číslo : 2009/00324-2, Rozhodnutím Okresného úradu Košice - okolie, odbor

pozemkový, poľnohospodárstva a lesného hospodárstva zo dňa 02.02.2001, číslo 2001/00128/PR,
Rozhodnutím Lesného úradu Košice číslo : 1007/1994 zo dňa 30.12.1994, znaleckým posudkom
číslo 29/2013 predloženým žalobcom, informatívnymi cenami plodín, výsluchom žalobcu, prednesom
zástupkyne žalovanej a zástupcu žalovaného, výsluchom svedkov a zistil tento skutkový stav :

Žiadosť zo dňa 16.07.2013 adresovanou Lesnému hospodárstvu Poľovnícke združenie Rozhanovce,
požiadal žalobca o náhradu škodu za zničenú úrodu na pozemku, ktorý sa nachádza v katastrálnom
území obce Rozhanovce, na parcele číslo XXXX/X, podiel číslo 15 pričom uviedol, že výšku škody
odhaduje na sumu 1.500,- EUR.

Predložená fotodokumentácia farebná ako aj čiernobiela zachytáva škody na poľnohospodárskych
pozemkoch na ktorých je porast pšenice, kukurice a iné plodiny.

Zo žiadosti o náhradu škody zo dňa 16.07.2013 adresovanej žalobcom Lesnému hospodárstvu,
ktorá bola na Obvodný lesný úrad doručená dňa 18.07.2013 je zrejmé, že žalobca požiadal Lesné

hospodárstvo o náhradu škody na poľnohospodárskych plodinách, ktoré pestuje na pozemku, ktorý sa
nachádza v katastrálnom území obce N., na parcele číslo XXXX/X podiel číslo 15, pričom výšku škody
odhaduje na sumu 1.500,- EUR.Z podania Obvodného lesného úradu v Košiciach zo dňa 12.07.2013 bolo zistené, že Obvodný lesný
úrad oznámil žalobcovi, že užívateľom poľovného revíru Bažantnica Rozhanovce, ktorý je v predmetnej
veci náhrady škody príslušný, je Univerzita Veterinárneho lekárstva a farmácie v Košiciach.

Písomným podaním zo dňa 23.08.2013 pozval starosta obce Rozhanovce žalobcu na stretnutie určené
na deň 30.08.2013, ktorého cieľom bolo nájsť spôsob eliminácie škôd spôsobených zverou občanov
tejto obce.

Písomným podaním zo dňa 17.10.2013 požiadal žalobca Univerzitu Veterinárneho lekárstva a farmácie
v Košiciach o písomné vyjadrenie k zaslanej žiadosti o odškodnenie za zničenú úrodu divou zverou na
jeho pozemku.

Podaním zo dňa 22.10.2013 vyzvala žalovaná žalobcu o doplnenie dátumu kedy škoda vznikla a
dátumu kedy ju zistil, čo žalobca urobil písomným podaním zo dňa 06.11.2013, kde uviedol, že škoda

vznikla v období od 10.07. až do 28.07.2013, pričom prvý vznik škody spozoroval 11.07.2013, ktorú
škodu aj nahlásil a následne boli vykonať obhliadku pracovníci z Poľovného združenia Rozhanovce dňa
12.07.2013.

Písomným podaním zo dňa 28.11.2013 oznámila žalovaná žalobcovi, že nakoľko si žalobca neuplatnil

žiadosť o náhradu škody v stanovených lehotách v zmysle ustanovenia § 70 odsek 1 písmeno a)
zákona číslo 274/2009 Z. z. o poľovníctve a neuviedol opatrenia, ktoré vykonal na zabránenie
škôd spôsobených zverou v zmysle ustanovenia § 70 odsek 2 zákona a nedohodol spôsob a formu
minimalizácie škôd spôsobovaných zverou a na zveri, žalovaná nesúhlasí s náhradou ním požadovanej
škody.

Predžalobnou výzvou zo dňa 31.01.2014 žalobca prostredníctvom svojho zástupcu vyzval žalovanú na
úhradu vzniknutej škody na ktorej aj naďalej trvá. Žalovaná na to reagovala listom zo dňa 23.04.2014,
ktorým oznámila, že nesúhlasí s náhradou požadovanej škody a trvá na ústnych a písomných
vyjadreniach.

Výzvou zo dňa 30.05.2014 vyzval žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu žalovanú
na predostrenie návrhov na uzavretie konkrétnej dohody o spôsobe a forme minimalizácie škôd
spôsobených poľovníctvom, zverou a na zveri, na čo reagovala žalovaná písomne podaním zo dňa
03.07.2014, ktorým právnemu zástupcovi starostu oznámila, že platí nájomné obci Rozhanovce za

poľovné pozemky a s ňou ako aj príslušnou i vo vzťahu k žalobcovi uzatvorila Zmluvu o spôsobe a
forme minimalizácie škôd spôsobovaných zverou a na zveri a to dňa 02.07.2014, ktorá bola uzavretá
medzi užívateľom poľovného revíru, teda žalovanou a užívateľom poľovných pozemkov, ktorými je obec
Rozhanovce. Z obsahu tejto zmluvy je zrejmé, že v nej boli stanovené povinnosti užívateľa poľovného
revíru ako aj povinnosti užívateľa pozemku a takisto bola dohodnutá zodpovednosť a uplatnenie nároku

na náhradu škody, ktorá je upravená v článku 5 v zmysle ktorého podľa odseku 1 miera zodpovednosti
užívateľa poľovných pozemkov a užívateľa poľovného revíru za škody spôsobené zverou a na zveri
sa posudzuje postupom podľa § 69 a § 70 zákona a prípadné škody spôsobené zverou a na zveri
vzniknuté napriek aplikácii spôsobov a foriem minimalizácie škôd dohodnutých v tejto zmluve budú
zmluvné strany riešiť predovšetkým dohodou. Táto zmluva bola zverejnená dňa 07.07.2014 a účinnosť

nadobudla 08.07.2014 a platí do 11.08.2019.

Z informatívneho výpisu z katastra nehnuteľností vytvoreného prostredníctvom katastrálneho portálu
Úradu geodézie, kartografie a katastra SR dňa 20.04.2015 je zrejmé, že parcela číslo XXXX/X
nachádzajúca sa v katastrálnom území : Rozhanovce má výmeru 279785 m2 a ide o ornú pôdu, pričom

tento pozemok je umiestnený mimo zastavaného územia obce.

Rozhodnutím Okresného úradu Košice - okolie, odbor pozemkový, poľnohospodárstva a lesného
hospodárstva zo dňa 02.02.2001, číslo 2001/00128/PR bol schválený zjednodušený rozdeľovací plán
a boli vytýčené náhradné pozemky, nachádzajúce sa v katastrálnom území Rozhanovce, parcela

katastra nehnuteľností číslo XXXX/X, lokalita za STS-kou pre 30 užívateľov, medzi ktorými je aj
žalobca, ktorému bola vyčlenená z tejto parcely orná pôda vo výmere 0,4856 ha a to z dôvodu, že
sa ukázala potreba vyčlenenia týchto pozemkov z dôvodov, že im vlastnícky patriace pozemky sú v
nájme poľnohospodárskeho podniku Agrodružstvo Rozhanovce, ku ktorým skončil nájomný vzťah kudňu 01.10.1997 a tieto sú neprístupné, a z toho dôvodu boli pre týchto užívateľov vytýčené náhradné
pozemky a to na pozemkoch, ktoré sú v nájme poľnohospodárskeho podniku.

Rozhodnutím Lesného úradu Košice číslo : 1007/1994 zo dňa 30.12.1994 bola uznaná samostatná
bažantnica s názvom „Bažantnica Rozhanovce“ pozostávajúca z pozemkov tam uvedených, ktorej
výmera je 3.816 ha.

Rozhodnutím Obvodného lesného úradu Košice zo dňa 30.06.2008 číslo 2008/00356 bol zabezpečený

výkon práva poľovníctva v samostatnej Bažantnici Rozhanovce tak, že ním bola poverená Univerzita
veterinárneho lekárstva v Košiciach na dobu od doručenia tohto rozhodnutia do dňa nadobudnutia
právoplatnosti rozhodnutia o schválení zmlúv podľa § 16 odsek 1 zákona o poľovníctve, najdlhšie však
na dobu 10 rokov od právoplatnosti tohto rozhodnutia. Rozhodnutie bolo doručené žalovanej dňa
14.07.2008.

Rozhodnutím Obvodného lesného úradu Košice zo dňa 14.07.2009 číslo 2009/00324-2 bola schválená
zmluva o nájme výkonu práva poľovníctva v poľovnom revíri samostatnej Bažantnici Rozhanovce, ktorá
bola uznaná rozhodnutím Obvodného lesného úradu Košice číslo 2007/00282-1 zo dňa 09.08.2007
v znení rozhodnutia Krajského lesného úradu v Košiciach, číslo 2007 / 00211 zo dňa 08.10.2007,
ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 12.10.2007 a to na dobu 10 rokov od nadobudnutia právoplatnosti

tohto rozhodnutia uzavretej medzi Univerzitou Veterinárneho lekárstva a farmácie v Košiciach a
vlastníkmi, resp. nimi splnomocnenými osobami tam uvedenými. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť
dňa 12.02.2009.

Žalobca počas priebehu celého konania zotrval na svojom podanom návrhu.

Právny zástupca žalobcu na pojednávaní dňa 09.06.2015 uviedol, že keďže škoda na plodinách bola
spôsobená zverou diviačou a srnčou, žalobca sa obrátil na v tom čase majúc vedomosť o tom, tie
organizácie, ktoré by podľa neho mohli zodpovedať za škodu. Vtedy prišiel na kontrolu pán Y., pán Y.
a prišla tam ešte aj pani, ktorá mala na starosti administratívu bažantnice. Podľa toho teda ako mal

žalobca vedomosti, tak adresoval aj listiny, ktorými sa dožadoval náhrady škody a to Okresnému úradu
odboru lesného hospodárstva aj polícii aj priamo následne aj bažantnici. Na základe toho má za to,
že si žalobca uplatnil nárok na náhradu škody v zmysle zákona o poľovníctve. Uviedol, že žiadosť
žalobca adresoval zástupcom v rámci Bažantnice a to že títo žiadosť nepostúpili ďalej, nemôže byť na
ťarchu žalobcu. Následne žalobca komunikoval len s pánom Y., resp. s pani, ktorá preberala žiadosti z

účelového zariadenia, kde vždy boli nahlásené dátumy vzniku škôd a ich výška. Podľa neho, keďže je
bažantnica účelové zariadenie, tak bola kompetentná v tomto smere konať. Uviedol, že pokiaľ by obec
mala zastupovať týchto drobných poľnohospodárov, tak obec ani nemala záujem riešiť túto problematiku
a pokiaľ ide o samotnú Zmluvu o spôsobe a forme minimalizácie škôd, táto bola uzavretá až v roku
2014 a nemôže platiť spätne. Pokiaľ ide o opatrenia, aké žalobca vykonal vo vzťahu k zabráneniu vzniku

škôd a tak boli to ľudské vlasy, vedro s rádiom, strašiaky, nočné stráženie aj sprej s tým, že ohradenie
pozemkov nie je možné vzhľadom na ich charakter.

Zástupkyňa žalovanej na pojednávaní konanom dňa 09.06.2015 uviedla, že rozhodnutím Obvodného
lesného úradu Košice bola vytvorená samostatná bažantnica a to v roku 2007 a následne v roku 2008

bol zabezpečený výkon práva poľovníctva pre žalovanú a v roku 2009 bola schválená zmluva o nájme
výkonu práva poľovníctva v bažantnici Rozhanovce, ktorá bola uzavretá s 9 veľkými subjektmi, pričom
objem pozemkov bol 3.358 ha a týchto 9 pozemkov malo v nájme tých 2.100 ha, čo je vlastne 62,54
% a toto rozhodnutie sa vzťahovalo aj na drobných poľnohospodárov majúcich v užívaní výmeru do
tých 10 ha. Poukázala na ustanovenia § 25 a 26 zákona o poľovníctve, ktoré hovorí o povinnostiach

užívateľa poľnohospodárskeho pozemku a poľnohospodárskeho revíru ako aj na ustanovenie § 69 o
zodpovednosti užívateľa poľovného revíru za škodu. Uviedla, že v zmysle ustanovenia § 69 odsek 7
písmeno e) zákona o poľovníctve užívateľ poľovného revíru nie je povinný uhradiť škody spôsobené
zverou, ktorej lov nemal povolený alebo schválený a pokiaľ ide o to, že škoda bola spôsobená diviakmi,
v tom období keď škoda bola spôsobená žalobcovi nebol schválený odstrel diviačej zveri. Poukázal

na to, že žalobca adresoval žiadosť o náhradu škody na rôzne organizácie aj na účelové zariadenie
Rozhanovce, ktoré následne táto žiadosť bola doručená na správne pracovisko, avšak podľa nej
táto žiadosť neobsahovala všetko, čo má obsahovať v zmysle ustanovenia § 70 odsek 2 zákona o
poľovníctve. Má za to, že im nebolo oznámené aké opatrenia boli prijaté a uviedla, že sa nikdy nebránilia ani nikdy nepopierali, že pokiaľ ide o pracovisko bažantnica, že by neboli kompetentní v tomto smere.
Uviedla, že sa nikdy sa nebránili náhrade škody a je potrebné v tomto prípade aj posudzovať mieru
spoluzavinenia. Pokiaľ ide o výšku škody, ktorú požaduje žalobca, podľa nej nepreukázal ďalšie zložky,

na základe ktorých by bolo možné presne špecifikovať túto škodu.

Žalobca predložil v konaní znalecký posudok číslo 29/2013 vyhotovený znalcom v odbore :
poľnohospodárstvo, ochrana životného prostredia odvetvie rastlinná produkcia (všeobecná aj
špeciálna), živočíšna produkcia (všeobecná aj špeciálna), odhad hodnoty poľnohospodárskej pôdy,

odhadškôdpoľnohospodárskejpôdy,odhadškôdvživotnomprostredí-Z..S.W.,Y.XX,R.,okresKošice
- okolie, ktorého zadávateľom bol A. X., samostatne hospodáriaci roľník, objednávka zo dňa 05.06.2013,
vo veci vyčíslenia strát na poľnohospodárskej plodine zemiakoch vzniknutých A. X. spôsobenej lesnou
zverou - diviakmi. Zo záverov tohto znaleckého posudku vyplýva, že celková škoda spôsobená lesnou
zverou na poľnohospodárskej pôde na zemiakoch pánovi A.X. X., samostatne hospodáriacemu roľníkovi
Rozhanovce, činí 1 409,19 EUR.

Žalobca predložil súdu aj ceny zemiakov za roky 1998 - 2012 podľa správy Národného
poľnohospodárskeho a potravinárskeho centra k 30.06.2014, ceny obilnín podľa správy Výskumného
ústavu ekonomiky poľnohospodárstva a potravinárstva k 30.06.2014 za roky 2011 - 2014 ako aj cenník
osiva kukurice za rok 2013 a Agrárne trhové informácie Slovenska číslo 25/2013 s cenami zeleniny a

ovocia v 50. týždni v roku 2013 pričom v podaní zo dňa 23.09.2015 súdu uviedol, že primárne doklady
preukazujúce náhradu spôsobenej škody žalobca nemá a nevie ich iným spôsobom zabezpečiť ani
získať.

Na pojednávaní konanom dňa 05.10.2015 právny zástupca žalobcu zotrval na podanej žalobe, uviedol

že súdu doložil vyššie uvedené doklady o výške náhrady škody, nakoľko primárne odklady žalobca
nemá v držbe a preto sa ich snažil získať prostredníctvom dodávateľov u ktorých žalobca nakupoval
predmetné plodiny, čo sa mu však nepodarilo a navrhol, aby k otázke výšky škody a k cenovým reláciám
súd vypočul žalobcu.

Zástupkyňa žalovanej uviedla, že tieto doklady nemožno akceptovať, pretože pokiaľ ide o znalecký
posudok, tento bol vypracovaný pre pán A.X. X. a nie pre žalobcu a nepremieta škodu, ktorá vznikla
na pozemku, ktorá je vo vlastníctve žalobcu. Pokiaľ ide o výšku škody, namietala, že nebolo uvedené
množstvo plodín, na ktorých vznikla škoda, ani ich druh, ďalej to, že pokiaľ ide o predmetný znalecký
posudok, ktorý bol predložený, tak je z júna 2013, avšak škoda u žalobcu vznikla až v júli roku 2013.

Pokiaľ žalobca v ohlásení uvádzal, že mu vznikla škoda na zemiakoch, zelenine a zrne, predložený
znalecký posudok je len na zemiaky. Podľa nej žalobcovi zanikol nárok na náhradu škody, nakoľko v
samotnom ohlásení vzniku škody neboli uvedené opatrenia, ktoré vykonal na eliminovanie škôd.

Žalobca pri svojom výsluchu na pojednávaní konanom dňa 05.10.2015 uviedol, že už v roku 2012

prvýkrát podal žiadosť o odškodnenie u žalovanej a následne keď mu vznikla škoda v roku 2013 podal
žiadosť doporučene, avšak nikto sa mu neohlásil, išiel preto priamo za nimi, škoda mu vznikla na
pozemku, čo je orná pôda po Vajkovskou cestou, ktoré užíva ako dočasný užívateľ za pôdu, ktorú
nemôže užívať a ktorú užíva poľnohospodárske družstvo. V roku 2013 mal tam nasadené zemiaky, asi
30 árov, zeleninu, kukuricu, fazuľu a výmera pozemku je 54 árov. V roku 2013 mu vznikla škoda, pričom

prvýkrát mu boli rozryté zemiaky len asi do výšky 15-20 cm porast zemiakov. Najprv bolo rozrytých 12
riadkov, 10 metrov od cesty a potom až po spodok - to bola prvá várka, druhá várka škody vznikla do
dvoch týždňov a do jesene bola zničená aj kukurica a bol rozrytý celý pozemok. Uviedol, že pozemok
nie je oplotený, lebo sa nedá oplotiť, je to náhradný pozemok a že má vedomosť o tom, že tento sa
nachádza v poľnohospodárskom revíri. Pokiaľ ide o ním vykonané opatrenia, tak mal tam strašiaky,

zberal aj ľudské vlasy, ktoré nosil na tú pôdu, avšak zabralo to len také 2-3 dni a potom púšťal tranzistor
z auta a išlo to nonstop. Do jesene do zberu na tomto pozemku nebolo skoro nič, namiesto 50 vriec
zemiakov zobral len 5 vriec a škoda mu vznikla nielen na zemiakoch ale aj na kukurici, fazuli, hrachu a
uhorkách. Pokiaľ ide o výšku škody, ktorú si uplatňuje v tomto konaní, túto určil tak, že skoré zemiaky v
tom čase predával za 70 - 80 centov za jeden kilogram a 50 centov za jeden kus kukurice a tak ďalej.

Poukázal na to, že volal aj zástupcov od žalovanej, ktorí prišli a povedali mu že nemá žiadne opatrenia.
Keď škoda vznikla, tak poslal doporučený list na veterinu s tým, že sa mu to vrátilo späť a on osobne bol
potom za pánom Y.. Podľa neho škoda bola spôsobená diviačou zverou, čo je zrejmé podľa tých stôp.
Uviedol, že škoda vznikala aj ostatným tak, ako tam majú pozemky. V noci chodieval pravidelne strážiť,avšak po tom, čo sa tam strieľalo, už strážiť nebol. Pozemok sa nachádza od obce 150 m a od lesa 2
km alebo 1 km. Žalovaná mu ponúkla aj na odškodnenie diviaka avšak to na takúto dohodu nepristúpil.

Svedok J.. H. Y. na pojednávaní konanom dňa 05.10.2015 uviedol, že je zamestnaný na Univerzite
Veterinárneho lekárstva a farmácie v Košiciach. Pamätá sa na udalosť, keď žalobcovi vznikla škoda,
pamätá si na to, že škoda vznikla aj jeho bratovi A. X.. Na tomto pozemku sa bol pozrieť spoločne s jeho
kolegom Z.. Y. a následne sa k tomu aj vyjadrili. Svedok uviedol, že žalobca mal na tomto pozemku rôzne
druhy kultúr a bolo zrejmé, že škodu mu spôsobila voľne žijúca zver, ktorá prišla na tento pozemok alebo

nímprešlaanáslednepoškodila,tamsanachádzajúceplodiny.Onajpožiadalžalobcu,abyvyčíslilvýšku
škody a ponúkol možnosti odškodnenia avšak tieto žalobca však neprijal a chcel namiesto toho obilniny,
ktoré mu však žalovaná nemohol a ponúknuť, pretože žiadne obilie nepestujú, žalobca však ani napriek
výzve nevyčíslil výšku škody. Svedok uviedol, že vysvetlil žalobcovi, že by bolo vyčíslenie najvhodnejšie
cez súdno - znalecký posudok, ktorý si však žalobca nedal vyhotoviť, tento si dal vyhotoviť len jeho
brat A. X.. Žalobca sa už pri prvej obhliadke nevedel vyjadriť aká bola výška škody a pri stretnutí so

žalobcom mu svedok odporúčal, že by bolo vhodné využiť elektrický plot, čo je najlepší spôsob ochrany
pred vznikom škôd na plodinách pestovaných na tomto pozemku. Pokiaľ ide o fotografie čiernobiele a
farebné, ktoré žalobca predložil súdu do spisu, sám svedok uviedol, že nie je zrejmé z akého obdobia
tieto fotografie pochádzajú, nie je zrejmé čo to je, ani kedy boli urobené. Svedok potvrdil, že v čase
vzniku škôd nebola uzavretá zmluva o spôsobe a forme minimalizácie škôd. Pokiaľ ide o samostatnú

bažantnicu, uviedol, že tento revír je hlavne určený pre lov a chov bažantov, teda drobnej zveri, diviačia
zver tu nie je plánovaná, nie je plánovaný ani jej chov ani lov a nie je teda žiaduca. Revír má charakter
poľovný a lov diviačej zveri sa tu uskutočňuje na základe výnimky, o ktorú musia žiadať Ministerstvo
pôdohospodárstva. Zákon im ukladá povinnosti, ktoré musia zabezpečiť pre chov zveri a musia plniť
schválený plán lovu a chovu. Pokiaľ ide o povolený odstrel diviakov, svedok uviedol, že v roku 2013

pokiaľ ide o dospelých diviakov bol povolený odstrel dvoch kusov dospelého samca, tri kusy dospelá
samica, kategória prasa lanštiak bola stanovená neobmedzene. V súčasnosti vykonáva žalovaná tzv.
odvádzacie prikrmovanie, keď od spoločnosti Agrotrade získali kukuricu a túto kukuricu v čase keď sú
vysievané polia, aplikujú na určité oblasti, aby odvádzali diviačiu zver.

Svedok T. E. na pojednávaní konanom dňa 05.10.2015 uviedol, že ako starosta obce Rozhanovce
zorganizoval stretnutia viacerých občanov, ktorým vznikli škody a na stretnutia boli aj pozvaní
zástupcovia žalovanej, ktorí sa však na prvom stretnutí nezúčastnili. Pokiaľ ide o pána žalobcu, má
vedomosť o tom, že tento vykonal viaceré opatrenia na zabránenie vzniku škôd, avšak táto nebola
dostačujúca. Na obhliadke pozemku, na ktorom žalobca pestuje plodiny a kde mu vznikla škoda nebol,

avšak následne bol žalobca za ním. Teda má vedomosť o tom, že aj iným užívateľom týchto pozemkov
vznikli škody, avšak ostatní si to neuplatňovali cestou súdu a o výške škody nemá vedomosť.

Správou z Okresného úradu Košice - okolie, pozemkový a lesný odbor zo dňa 02.11.2015 bolo súdu
oznámené, že v poľovnom revíri samostatná Bažantnica Rozhanovce diviačia zver nie je bonitovaná a

odstrel a lov je iba na základe povolenia mimoriadneho lovu zveri, ktorá v tomto poľovnom revíri bola
povolená od 01.01.2013 do 28.02.2013 v kategórii lanštiak a prasa, následne od 06.05. 2013 do konca
roka 2013 v kategórii diviak, diviačica, lanštiak a prasa. Pokiaľ ide o srnčiu zver, táto je bonitovaná a jej
lov sa vykonáva na základe schváleného plánu chovu a lovu zveri.

Súdom určené pojednávanie na deň 19.01.2016 bolo odročené za účelom uzavretia mimosúdnej
dohody. Písomným podaním právneho zástupcu žalobcu zo dňa 01.03.2016 bolo súdu oznámené, že
k mimosúdnej dohode nedošlo.

Na pojednávaní dňa 17.03.2016 zotrval žalobca na podanom návrhu a účastníci a zástupcovia zotrvali

na všetkých doterajších prednesoch.

Právny zástupca žalobcu vo svojej záverečnej reči uviedol, že v čase vzniku škody neexistovala zmluva
o spôsobe úhrady škôd spôsobených zverou a na lesnej zveri. Žalovaná nespolupracovala v zmysle
ustanovenia § 69 odsek 1 a 2 zákona o poľovníctve s užívateľmi poľovného revíru a pozemkov a

nevykonala opatrenia na zabránenie vzniku škôd spôsobených zverou. Žalobca oznámil kompetentným
zamestnancom vznik škôd, čo vyplynulo aj zo samotného dokazovania a pokiaľ ide o samotnú výšku
škody, táto bola preukazovaná priamo na mieste, že sa k nim žalobca nevyjadroval a očakával tieto
vyjadrenia v písomnej forme. Pokiaľ ide o výšku škôd aj napriek tomu, že žalobca predmetnými listinamio výške škody nedisponuje, z hľadiska spôsobu a možnosti výpočtu pokúsil sa súdu doložiť štatistické
ukazovatele priemerných cien jednotlivých komodít, ktoré sú predmetom škody. Má za to, že je žaloba
dôvodná a navrhuje, aby jej súd vyhovel.

Zástupkyňa žalovanej v záverečnej reči uviedla, že žiada žalobu zamietnuť, má za to, že žalobca
nepreukázal aké opatrenia vykonal k zabráneniu vzniku škôd a v spojení s nahlásením vzniku škody
tieto opatrenia nenahlásil čo znamená, že jeho nárok na náhradu škody z toho dôvodu zaniká. Pokiaľ
ide o výšku škody ktorú žalovaná namieta, poukázala na to, že žalobca na preukázanie výšky škody

použil znalecký posudok, ktorý sa týka iného sporu a v žalobcom predložených štatistických údajoch
tam nie je presne rozpísané druh, cena a ďalšie položky, na základe ktorých by bolo možné vyčísliť aká
škoda žalobcovi vznikla, na základe toho má za to, že neboli splnené podmienky pre uplatnenie náhrady
škody. Poukázala na to, že aj keď bola zmluva o spôsobe a minimalizácie škôd spôsobených zverou
zverou uzavretá až následne, je v nej uvedené, že akákoľvek škoda sa má riešiť dohodou a zo strany
žalovanej bolo tých pokusov o dohodu vo vzťahu k žalobcovi viac.

Na základe takto zisteného, súd právne uzatvára:

Podľa ustanovenia § 69 odsek 1 zákona číslo 274/2009 Z. z. o poľovníctve a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov užívateľ poľovného revíru zodpovedá za škodu

spôsobenú nesprávnym užívaním poľovného revíru. Za nesprávne užívanie poľovného revíru na účely
tohto zákona sa považuje poľovnícke hospodárenie, ktoré je v rozpore s § 26 odsek 1 písmeno a), c),
d), f), h), i), l) a m).

Podľa ustanovenia § 69 odsek 2 zákona číslo 274/2009 Z. z. o poľovníctve a o zmene a doplnení

niektorých zákonov v znení neskorších predpisov užívateľ poľovného revíru je povinný uhradiť škodu
spôsobenú nesprávnym užívaním poľovného revíru na poľovných pozemkoch alebo na poľovných
plodinách dosiaľ nezobratých, viniči alebo na lesných porastoch.

Podľa § 69 odsek 5 zákona číslo 274/2009 Z. z. o poľovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov

v znení neskorších predpisov vlastník alebo nájomca poľovných pozemkov je povinný urobiť primerané
opatrenia na zabránenie vzniku škôd spôsobených zverou, pričom však nesmie zver zraňovať. Za
primerané opatrenia sa považuje najmä výsev odpútavacích plodín a výsadba ohryzových plôch. Ak
vlastník alebo nájomca poľovných pozemkov takéto opatrenia neurobí, znáša škodu podľa miery jeho
zavinenia.

Podľa ustanovenia § 69 odsek 6 zákona číslo 274/2009 Z. z. o poľovníctve a o zmene a doplnení
niektorých zákonov ak vlastník alebo nájomca poľovných pozemkov nevykonáva opatrenia potrebné
na zabránenie vzniku škôd spôsobených zverou, môže tak urobiť užívateľ poľovného revíru, ak tým
neobmedzujeužívaniepoľovnéhopozemkunapoľnohospodárskualebolesnúvýrobuaakstýmužívateľ

poľovného pozemku súhlasí.

Podľa ustanovenia § 69 odsek 7 písmeno e) zákona číslo 274/2009 Z. z. o poľovníctve a o zmene a
doplnení niektorých zákonov užívateľ poľovného revíru nie je povinný uhradiť škody spôsobené zverou,
ktorej lov nemal povolený alebo schválený.

Podľa ustanovenia § 26 odsek 1 písmeno l zákona číslo 274/2009 Z.z. o poľovníctve a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov užívateľ poľovného revíru je povinný
zabezpečiť celoročnú starostlivosť a ochranu zveri a poľovného revíru. Na ten účel najmä dohodnúť
písomnú zmluvu s užívateľom poľovného pozemku, spôsob a formu minimalizácie škôd spôsobených

zverou a na zveri.

Podľa ustanovenia § 70 odsek 1 písmeno a) zákona číslo 274/2009 Z. z. o poľovníctve a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov nárok na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym užívaním poľovného revíru si uplatní poškodený u užívateľa poľovného revíru pri škodách

na poľnohospodárskych pozemkoch, poľných plodinách a poľnohospodárskych porastoch do 15 dní odo
dňa keď škodu zistil, do dvoch mesiacov odo dňa, keď škoda vznikla.
Podľa ustanovenia § 70 odsek 2 zákona číslo 274/2009 Z. z. o poľovníctve a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov súčasne s uplatnením nároku na náhradu škodynesprávnym užívaním poľovného revíru uvedie poškodený výšku škody. Ak poškodený vlastník
alebo nájomca poľovných pozemkov v lehotách uvedených v odseku 1 vznik škody nenahlási a
súčasne nenahlási požadovanú výšku náhrady a neuvedie opatrenia, ktoré vykonal na zabránenie

škôd spôsobených zverou jeho nárok na náhradu škody zaniká. Ak bola škoda spôsobená na
poľnohospodárskych plodinách a poľnohospodárskych porastoch a jej rozsah sa dá zistiť len v čase
zberu, poškodený uvedie jej výšku do 15 dní po vykonaní zberu.

Podľa ustanovenia § 442 odsek 1, 3 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v platnom znení uhrádza

sa skutočná škoda a to čo poškodenému ušlo. Škoda sa uhrádza v peniazoch ak však o to poškodený
požiada, ak je to možné a účelné, uhrádza sa škoda uvedením do pôvodného stavu.

Predmetom sporu je nárok na náhradu škody, ktorá žalobcovi vznikla na poľnohospodárskych plodinách
pestovaných žalobcom na pozemku, ktorý sa nachádza v poľovnom revíri, ktorého užívateľom je
žalovaná.

Ako vyplýva z vyššie citovaného ustanovenia § 69 zákona o poľovníctve zodpovednosť užívateľa
poľovného revíru za škodu na poľovných pozemkoch alebo plodinách na takýchto pozemkoch
vysadených spôsobenú užívaním poľovného revíru je podľa zákona o poľovníctve daná ako objektívna,
čo znamená, že užívateľ poľovného revíru za vzniknutú škodu zodpovedá bez ohľadu na jeho zavinenie,

teda aj vtedy, keď svojim konaním alebo opomenutím škodu nezavinil. Užívateľ poľovného revíru je
teda povinný nahradiť škodu, ktorá bola v poľovnom revíri spôsobená výkonom práva poľovníctva na
poľovnýchpozemkochalebonapoľnýchplodinách,ktorúspôsobilazver,ktorejchovalovbolvpoľovnom
revíri plánovaný alebo ktorej lov bol povolený. Postup užívateľa poľovných pozemkov pri uplatňovaní
náhrady škody voči užívateľovi poľovného revíru upravuje citované ustanovenie § 70 zákona číslo

274/2009 Z. z. o poľovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov znení neskorších predpisov.
Užívateľ poľovného pozemku je povinný prijať opatrenia na zabránenie škody spôsobenej zverou,
pričom nesmie nimi zver zraňovať. Ak užívateľ takéto opatrenia neprijme, znižuje sa náhrada škody
podľa miery zavinenia. Rovnaké opatrenia môže prijať užívateľ poľovného revíru.

Vykonaným dokazovaním zhodnotením všetkých dôkazov jednotlivo ako aj vo vzájomnej súvislosti má
súd za to, že návrh žalobcu nie je dôvodný.

V konaní nebolo sporné to, že žalobca bol a aj v súčasnej dobe je užívateľom poľnohospodárskeho
pozemku č. 3146/1 o výmere 48 árov v katastrálnom území obce Rozhanovce, ktorý mu bol pridelený

Rozhodnutím Okresného úradu Košice - okolie číslo : 2001/00128/Pr. zo dňa 02.02.2001 ako náhradný
pozemok za pozemok ktorý užíva poľnohospodárske družstvo. V konaní nebolo sporné ani to, že tento
pozemok sa nachádza
v poľovnom revíri - v samostatnej Bažantnici Rozhanovce, čo potvrdil sám žalobca pri svojej účastníckej
výpovedi a žalovaná to v konaní nepopierala.

V konaní nebolo takisto sporné ani to, že žalovaná je užívateľom poľovného revíru samostatná
Bažantnica Rozhanovce, ktorý bol uznaný Rozhodnutím lesného úradu Košice zo dňa 30.12.1994
číslo 1007/1994. Spornou nebola ani tá skutočnosť, že žalovaná v tomto poľovnom revíri vykonáva
právo poľovníctva na základe Rozhodnutia Obvodného lesného úradu Košice zo dňa 30.06.2008
číslo :2008/00356. Tieto skutočnosti potvrdila aj žalovaná prostredníctvom svojej zástupkyne na

pojednávaní.
V konaní nebolo sporné ani to, že žalobcovi vznikla na vyššie uvedenom pozemku ktorý užíva škoda,
čo bolo zrejmé jednak z jeho účastníckej výpovede ako aj z listín predložených a to z výziev, ktorými
si uplatňoval nárok na náhradu škody voči jednotlivým inštitúciám. Túto skutočnosť - vznik škody na
predmetnom pozemku žalovaná nepopierala.

V konaní bolo sporné to, či si žalobca svoj nárok, teda nárok na náhradu škody uplatnil v zákonom
stanovenej 15 - dňovej lehote v zmysle ustanovenia § 70 zákona o poľovníctve a ak áno, v akej výške
je žalovaná povinná nahradiť žalobcovi vzniknutú škodu.

V zmysle vyššie citovaného ustanovenia § 70 zákona o poľovníctve je poškodený povinný uplatniť si svoj
nárok na náhradu škody u užívateľa poľovného revíru v subjektívnej 15 dňovej lehote, avšak najneskôr
v objektívnej lehote do 2 mesiacov odo dňa keď škoda vznikla. Súd tu poukazuje na to, že ustanovenie
§ 70 zákona o poľovníctve nestanovuje striktne, či si má poškodený tento uplatniť nárok písomne aleboústne. V tejto súvislosti súd poukazuje aj na znenie ustanovenia § 19 odsek 1 zákona číslo 71/1967 Zb. o
správnom konaní v znení neskorších predpisov v zmysle ktorého podanie možno urobiť písomne alebo
ústne do zápisnice alebo elektronickým prostriedkami podpísané zaručeným elektronickým podpisom

podľa osobitného zákona a možno ho urobiť aj telegraficky alebo telefaxom, také podanie obsahujúce
návrh alebo telefaxom, pričom použitie Správneho poriadku vo vzťahu k zákonu o poľovníctve je dané
ustanovením § 79 odsek 1 zákona o poľovníctve, kde je uvedené, že na konanie podľa tohto zákona
sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní ak tento zákon neustanovuje inak. V konaní nebolo
sporné to, že žalobca si písomne uplatnil nárok na náhradu škody a to na Obvodnom lesnom úrade

ako aj na lesnom hospodárstve na poľovníckom združení Rozhanovce, čo žalobca aj súdu preukázal
žiadosťamionáhraduškody.Vkonaníbolopreukázanéatovýsluchomžalobcu,žesitútonáhraduškody
ústneuplatnilnaúčelovomzariadeníprechovachorobyzveri,rýbavčielvRozhanovciach,čonepoprela
ani zástupkyňa žalovanej vo svojich prednesoch na pojednávaní keď sama na pojednávaní konanom
dňa 09.06.2015 že sa nikdy nebránili a ani nikdy nepopierali, že pokiaľ ide o pracovisko bažantnica, že
by neboli kompetentní v tomto smere. Táto skutočnosť nepriamo vyplynula aj zo svedeckej výpovede J..

H. Y.. Vychádzajúc z tohto má súd za to, že k uplatneniu nároku na náhradu škody došlo na účelovom
zariadení žalovanej a to ústne v zákonom stanovenej subjektívnej lehote.

Pokiaľ ide o náležitosti uplatnenej žiadosti o náhradu škody nemožno prisvedčiť žalovanej, že táto
nemala zákonom stanovené náležitosti v zmysle ust. § 70 ods. 2 zákona o poľovníctve a teda že nárok

žalobcu na náhradu škody zanikol. Pokiaľ aj žalobca neuviedol opatrenia, ktoré vykonal na zabránenie
škôd spôsobených zverou, nesplnenie tejto povinnosti nemôže mať za následok zánik nároku na
náhradu škody. Ustanovenie § 70 odsek 2 zákona o poľovníctve totiž pre vznik nároku na náhradu
škody poškodeného zakotvuje tri podmienky, ktorými je nahlásenie škody v zákonnej lehote, nahlásenie
požadovanej výšky náhrady a uvedenie opatrení vykonaných na zabránenie týchto škôd. Nesplnenie

len jednej z týchto troch povinností nemôže byť dôvodom pre zánik nároku na náhradu škody opačný
výklad by bol v rozpore s duchom zákona zohliadniac, že nevykonanie opatrení na zabránenie škody
sa posudzuje aj z hľadiska spoluzodpovednosti za spôsobenú škodu v zmysle pravidiel Občianskeho
zákonníka. Vychádzajúc z tohto mal súd teda za to, že žalobcovi prípadným neoznámením opatrení,
ktoré vykonal na zabránenie vzniku škôd nezanikol nárok na náhradu škody. Súd však vychádzajúc z

účastníckej výpovede žalobcu ako aj z výpovede svedka J.. Y. mal za to, že žiadosť o náhradu škody
uplatnená ústne mala náležitosti stanovené zákonom.

Súd v konaní vychádzal z toho, že je daná objektívna zodpovednosť žalovanej za škodu spôsobenú
na pozemkoch v poľovnom revíri v zmysle ustanovenia § 69 zákona o poľovníctve. Žalovaná svoju

zodpovednosť za vzniknutú škodu nepopierala a dovolávala sa však spoluzodpovednosti žalobcu za
spôsobenú škodu a teda poukázala na to, že je potrebné zohľadniť mieru spoluzavinenia z dôvodu, že
žalobca nevykonal potrebné opatrenia na zabránenie vzniku škôd. Voči tomuto sa žalobca bránil tým,
že uviedol aké opatrenia vykonal na zabránenie vzniku škôd. K tomuto ešte považuje súd za potrebné
uviesť, že pokiaľ sa chcela žalovaná so žalobcom dohodnúť a poukazovala na to, že bola v roku 2014

uzavretá Zmluva o spôsobe a forme minimalizácie škôd spôsobovaných zverou a na zveri, táto ju
nezbavuje jej objektívnej zodpovednosti za škodu v zmysle zákona o poľovníctve avšak ani za takejto
situácie keď škoda vznikla žalobcovi v roku 2013 jej nebránila so žalobcom sa dohodnúť na náhrade
škody, čo aj žalovaná využila, avšak k uzavretiu dohody so žalobcom nedošlo.

V konaní bolo povinnosťou žalobcu v súvislosti s jeho tvrdením o vzniku škody uniesť dôkazné bremeno
a preukázať výšku škody, ktorá mu na poľných plodinách vysadených na poľnohospodárskom pozemku
ktorý užíva a ktorý sa nachádza v poľovnom revíri vznikla.

Po vykonanom dokazovaní má súd za to, že žalobca v tomto smere neuniesol dôkazné bremeno a

výšku škody vôbec nepreukázal. Súd v tomto poukazuje na jeho účastnícku výpoveď na pojednávaní
dňa 05.10.2015, keď súdu vôbec nevedel presne uviesť na akých plodinách a v ktorom období mu táto
škoda vznikla, nakoľko uviedol len to že to bolo v roku 2013 a začiatkom júna roku 2013 mu vznikla
škoda a prvýkrát boli rozryté len zemiaky, kde síce špecifikoval do akej výšky porastu boli poškodené a
približne na akej ploche a druhá várka škody vznikla behom ďalších dvoch týždňov, z tohto súdu vôbec

nie je zrejmé, v akej výške táto škoda vznikla, kedy a ani na akých plodinách, keď sám žalobca len
uviedol, že v roku 2013 tam mal zemiaky, zeleninu, kukuricu a fazuľu a následne pri výpovedi uviedol, že
škoda vznikla aj na fazuli, hrachu a uhorkách. Pokiaľ ide o samotnú výšku škody 1.500,- EUR, žalobca
vôbec súdu nešpecifikoval z čoho pozostáva táto suma a na základe čoho si túto výšku náhrady škodyuplatňuje. Vôbec súdu nešpecifikoval ako dospel k tejto výške škody na jednotlivých plodinách, uviedol
len že pokiaľ ide o zemiaky použil cenu za akú predával tieto zemiaky a to isté pri kukurici a pri ostatných
plodinách to vôbec súdu neuviedol, pričom ani ako je to zrejmé z jeho výpovede nebolo presne zrejmé

na akých plodinách škoda vznikla, v akej výške porastu plodiny, na akej ploche poľnohospodárskej pôdy,
aká bola nákupná cena a tieto údaje súd považoval za nedostačujúce vstupné údaje pre určenie výšky
škody. Pri stanovení výšky škody pokiaľ ide o plochu a zároveň aj samotnú výšku škody nebolo možné
vychádzať ani z predloženej fotodokumentácie, nakoľko z nej nie je zrejmé z akého obdobia je táto
fotodokumentácia a či sa vôbec jedná o pozemok žalobcu. V tomto smere mal súd za teda to, že žalobca

v konaní neuniesol dôkazné bremeno. Pokiaľ súdu predložil znalecký posudok, ktorý si dal vypracovať
jeho brat A. X., súd má za to, že tento nie je možné použiť na stanovenie výšky škody v tomto konaní
pretože sa dotýka škody vzniknutej len na zemiakoch, ktorá škoda vznikla bratovi žalobcu v období pred
vznikom škody u žalobcu a z tohto znaleckého posudku nie je možné ani presne špecifikovať na akej
ploche, na akých plodinách v akej výmere a do akej výšky porastu vznikla na týchto plodinách škoda
žalobcovi. Takisto by nebolo možné použiť ani štatistické ukazovatele predložené samotným žalobcom

z dôvodu, že pre ich použitie chýbajú vstupné údaje pre stanovenie výšky škody a to druh plodiny,
množstvo plodiny, výška porastu plodiny na ktorej vznikla škoda, presnú výmeru pozemku na ktorom
vznikla na pestovaných plodinách škoda a nákupná cena týchto plodín. V tomto smere súd poukazuje
pokiaľ ide o plodiny na ktorých žalobcovi vznikla škoda na rozporuplnú účastnícku výpoveď žalobcu na
pojednávaní dňa 05.10.2015. Súd preto následne ani nezisťoval mieru spoluzavinenia žalobcu na vzniku

škôd, teda to, či v dostatočnej miere vykonal potrebné opatrenia na zabránenie vzniku škôd, nakoľko by
to bolo za takto zisteného stavu nehospodárne a nadbytočné.

Vychádzajúc takto vykonaného dokazovania mal súd za to, že nárok žalobcu nie je dôvodný a preto o
žalobe rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Podľa ustanovenia § 151 ods.1 O.s.p. o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd spravidla v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Keďže zákon dáva možnosť rozhodnúť o trovách konania aj osobitným uznesením, súd o trovách

konania rozhodne až osobitným rozhodnutím po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresný súd Košice I, do 15 dní odo dňa doručenia
rozhodnutia, v dvoch písomných vyhotoveniach (§ 204 ods. 1 O.s.p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo
postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo

veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 2, 3 O.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 O.s.p.).