Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 30. apríl 2019

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 7C/19/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3817209977
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Danka Lauková

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2019:3817209977.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza sudcom JUDr. Dankou Laukovou v právnej veci strán sporu: žalobca MUDr. H.

Q., nar. X.XX.XXXX, t. č. bytom B. č. XXXX, žalovaná H. I., nar. XX.X.XXXX, bytom ul. Q. č. XX/X, X.,
o zaplatenie 1.200,- eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a .

Žalovanej p r i z n á v a proti žalobcovi právo na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobca žalobou zo dňa 23.6.2017, upresnenou dňa 27.9.2017 domáhal sa proti žalovanej zaplatenia
1.200,- eur s úrokom z omeškania 3% ročne z dlžnej sumy 1.200,- eur od 10.1.2017 do zaplatenia.

2. Žalobu odôvodnil tým, že na základe Kúpnej zmluvy zo dňa 27.6.2016 nadobudli so žalovanou (ako
kupujúci č. 1 a kupujúci č. 2) do podielového spoluvlastníctva každý v 1/2 k celku, byt ul. F. č. XB,
X., pozostávajúci z troch izieb, kuchyne a príslušenstva. Napriek tomu, že pri kúpe bytového priestoru
neuzavreli so žalovanou písomnou formou žiadnu dohodu, nasťahovala do neho svoju dcéru J. U., rod.
I. i s maloletou T., s čím nesúhlasil. Darovacou zmluvou, vklad vlastníckeho práva z ktorej bol do katastra
nehnuteľností povolený dňa 3.1.2017, žalovaná previedla do vlastníctva svojej dcéry spoluvlastnícky
podiel k bytu v rozsahu 1/10. Po realizácii tohto prevodu sa dostal do problémov, v súvislosti s čím

mu bol súdom uložený zákaz približovať a kontaktovať J. U.. V období od 10.1.2017 do 10.5.2017, s
maloletou T. užívala bez právneho dôvodu jeho spoluvlastnícky podiel v rozsahu 1/2. Dňa 26.4.2017
zaslal žalovanej výzvu na zaplatenie žalovanej sumy, pretože spôsobila situáciu, keď v predmetnom
časovom období jeho spoluvlastnícky podiel užívala jej dcéra. Žalovaná suma pozostáva z nájomného
za 4 mesiace, po 300,- eur.

3. Okresný súd Prievidza vo veci rozhodol platobným rozkazom č. k. 7C 19/2017-30 zo dňa 19.9.2017,

proti ktorému v zákonom stanovenej lehote podala odpor žalovaná.

4. Žalovaná v odpore popierala, že by so žalobcom byt ul. F. č. XB, X. kupovali bez dohody. V tom čase
jej dcéra J. U. bývala v podnájme a žalobca sa pred ňou vyjadril, že jej k bytu pomôže spôsobom takým,
že požiada o úver vo výške 50.000,- eur, z ktorého zaplatí polovicu kúpnej ceny. Žalobca vedel, že jej
(žalovanej) zostali k dispozícii peniaze z predaja bytu v Bratislave a spolu s J. U. ju presviedčali, aby
zaplatila druhú polovici kúpnej ceny za byt. Dňa 4.1.2016 jej dcéra vyhotovila text nájomnej zmluvy,

podľa obsahu ktorej v byte ul. F. č. XB, X. mala ako nájomca bývať aj s maloletou T. a platiť zálohové
platby. Na účet predávajúceho vtedy poukázala (žalovaná) 4.000,- eur plus 45.000,- eur, titulom polovice
kúpnej ceny. Žalobcovi dôverovala, že nájomnú zmluvu, v ktorej ako nájomcovia vystupujú J. U. s
maloletouT.,neskôrpodpíše.Žalobcasadobytunasťahovalbývaťspoločnesjejdcérou.Dňa27.1.2016prevzali kľúče od bytu a dňa 19.2.2016 od schránky. V mesiaci septembri 2016 žalobca J. U. z bytu
vymkol a s maloletou T. zostala na ulici. Adresoval jej vyhrážky, že z nej urobí bezdomovkyňu a nedovolí,
aby sa prihlásila k trvalému pobytu. Jediným riešením z tejto situácie bolo, aby na J. U. previedla 1/10

zo svojho spoluvlastníckeho podielu (z 1/2), aby sa tak mohla prihlásiť k trvalému pobytu. Do vzťahu
žalobcu a J. U. sa nestarala, len jej chcela pomôcť. V mesiaci januári 2017 žalobca jej dcéru v byte
napadol, hliadka polície ho odviedla a následne mu súd uložil zákaz priblíženia sa. V roku 2016 J. U. za
byt zaplatila zálohové platby 1.632,- eur a za rok 2017 1.705,- eur (vrátane dane a poplatkov za odpad).

5. Okresný súd Prievidza uznesením č. k. 7C 19/2017-74 zo dňa 2.2.2018, zrušil platobný rozkaz č. k.
7C 19/2017-30 zo dňa 19.9.2017.

6. Žalovaná v priebehu konania podala návrh na prikázanie sporu, z dôvodu vhodnosti Okresnému súdu
Pezinok.

7. Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením č. k. 1Ndc 4/2018 zo dňa 30.5.2018, návrhu žalovanej
na prikázanie sporu vedenom na Okresnom súde Prievidza č. k. 7C 19/2017 Okresnému súdu Pezinok,
nevyhovel.

8. V podaní zo dňa 20.2.2018 žalobca naďalej popieral, že by bola písomnou formou uzavretá a ním

podpísaná dohoda, podľa ktorej J. U. mala v byte (ul. F. č. XB, X.) aj s maloletou T., bývať.

9. V podaní zo dňa 5.3.2018 žalovaná uviedla, že v neskoršom období J. U. mala prevziať splácanie
úveru, ktorý bol žalobcovi poskytnutý.

10.Vpodanízodňa3.8.2018žalobcapoukázalnato,želistinnýdôkaz(nájomnúzmluvu),ktorýžalovaná
predložila, a podľa ktorého predmetný byt mala užívať J. U. s maloletou T. len za úhradu nákladov
(zálohové platby za byt), nepodpísal.

11. V priebehu konania žalobca podstatne doplnil rozhodujúce skutočnosti tvrdené v žalobe tak,

že v predmetnom časovom období od 10.1.2017 do 10.5.2017 žalovaná do bytu ul. F. č. XB,
Pezinok prichádzala a užívala ho nad rámec svojho spoluvlastníckeho podielu, resp., že užívala i
jeho spoluvlastnícky podiel. Navrhol, aby v tejto súvislosti súd pripustil zmenu žaloby, o doplnenie
rozhodujúcich skutočností tvrdených v žalobe.

12. Okresný súd Prievidza uznesením č. k. 7C 19/2017-197 zo dňa 31.12.2018 pripustil zmenu
žaloby tak, že žalobca sa proti žalovanej domáha zaplatenia sumy 1.200,- eur s príslušenstvom na
skutkovom základe tvrdenom v žalobe (zo dňa 23.6.2017) a na základe v priebehu konania doplnených
rozhodujúcich skutočností tvrdených v žalobe a spočívajúcich v tom, že v období od 10.1.2017 do
10.5.2017 i žalovaná užívala byt na ul. F. č. XB, X., a to nad rámec svojho spoluvlastníckeho podielu,

resp., že užívala i žalobcov spoluvlastnícky podiel (1/2). Z bodu 11. a 17. odôvodnenia uznesenia
vyplýva, že zmenou žaloby je: a) návrh, ktorým sa rozširuje uplatnené právo, b) návrh, ktorým sa
uplatňuje iné právo, c) podstatná zmena alebo doplnenie rozhodujúcich skutočností tvrdených v žalobe.
Súd uviedol, že výsledky doterajšieho dokazovania mohli byť podkladom aj na konanie o zmene žaloby,
spočívajúcej v doplnení rozhodujúcich skutočností.

13. Žalobca označil dôkazy: pokus o zmier zo dňa 26.4.2017, list od žalovanej zo dňa 17.5.2017, výpis z
LV č. XXXXX k. ú. X., rozhodnutie Okresného úradu Pezinok, katastrálny odbor č. V XXX/XXXX zo dňa
2.3.2016, Kúpnu zmluvu o prevode vlastníctva bytu v polyfunkčnom dome „Panorama Centrum“ zo dňa
1.7.2016,potvrdenieocenemesačnéhoprenájmuodspoločnostiPergoGroup,s.r.o.Bratislava,podanie

označené ako Vysporiadanie podielového spoluvlastníctva zo dňa 27.1.2017, adresované žalovanej
a J. U., e-mail zo dňa 31.1.2017 od J. U. adresovaný právnemu zástupcovi žalobcu, Kúpnu
zmluvu o prevode vlastníckeho práva k bytu zo dňa 3.5.2018, podanie označené ako: svedkovia, e-
mail komunikácia z roku 2009 a 2010 medzi J. U. a žalobcom, týždenník PLUS 7 dní, komunikácia zo
sociálnych sietí, trestné oznámenie zo dňa 24.9.2018.

14. Žalovaná označila dôkazy: faktúru za pripojovací poplatok zo dňa 4.3.2016, príjmový pokladničný
doklad zo dňa 15.5.2017, príkazy na úhradu zo dňa 4.1.2016, príkaz na úhradu zo dňa 29.1.2016,
potvrdenie o transakcii zo dňa 13.10.2017, zoznam trvalých príkazov, preberací protokol zo dňa19.2.2016, čiastkový protokol o odovzdaní a prevzatí bytu č. 7 zo dňa 27.1.2016, Zmluva označená ako:
Zmluva sa vzťahuje na kúpnopredajnú zmluvu medzi kupujúcimi a nájomníkmi bytu zo dňa 4.1.2016,
uznesenie Okresnej prokuratúry Pezinok zo dňa 7.2.2018, Zmluvu o nájme bytu zo dňa 4.1.2017,

fotografie, vyjadrenie spoločnosti Panorama Pezinok, s.r.o. ku kúpe bytu a k užívaniu bytu č. X v projekte
PCP, ul. F. č. 4B zo dňa X.X.XXXX.

15. Dňa 1.7.2016 medzi Panorama Pezinok, s.r.o., ul. Moyzesova č. 4A, Pezinok, IČO: 36 140
689 ako predávajúcim a žalobcom (kupujúci č. 1) a žalovanou (kupujúci č. 2) bola uzavretá Kúpna

zmluva o prevode vlastníctva k bytu v polyfunkčnom dome „Panorama Centrum“, predmetom ktorej
bol byt č. X o výmere 72,69 m2, na 2. poschodí, vo vchode č. X (orientačné číslo XB, F. ulica)
polyfunkčného objektu Panorama Centrum, súp. č. XXXX, k. ú. X., na parcele registra „C“, parc.
č. XXXX/XX, spolu s príslušenstvom bytu a so spoluvlastníckym podielom na spoločných častiach,
spoločnýchzariadeniachpolyfunkčnéhoobjektuvoveľkosti7269/542725,sospoluvlastníckympodielom
na pozemku zastavanom polyfunkčným domom, a to pozemku v k. ú. Pezinok, parcela registra

„C“, parc. č. XXXX/XX, druh pozemku: zastavené plochy a nádvoria, výmera: 1347 m2 vo veľkosti
7269/542725, zapísané na LV č. XXXXX Okresného úradu Pezinok, katastrálny odbor pre k. ú. Pezinok.
Na základe uvedenej zmluvy, strany sporu nadobudli jej predmet do podielového spoluvlastníctva, každý
v podiele 1/2, za kúpnu cenu 99.999,- eur, vrátane 20% DPH. Podľa čl. VIII., bod 2 zmluvy, kupujúci
podľa Zmluvy o budúcej zmluve o prevode vlastníctva bytu, zaplatil predávajúcemu celú kúpnu cenu.

Vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností bol povolený rozhodnutím V XXXX/XXXX zo dňa
26.9.2016. Z predložených príkazov na úhradu vyplýva, že žalovaná na účet predávajúceho Panorama
Pezinok, s.r.o., ul. Moyzesova č. 4A, Pezinok, IČO: 46 140 689, zaplatila dňa 4.1.2016 prvú splátku
kúpnej ceny vo výške 4.000,- eur a dňa 29.1.2016 zvyšok vo výške 44.999,50 eur. Dňa 4.1.2016 na účet
žalobcu poukázala sumu 3.500,- eur, pričom ako informáciu pre príjemcu uviedla: zariadenie bytu č. X. V

Čiastkovom protokole o odovzdaní a prevzatí bytu č. 7 zo dňa 27.1.2016 je uvedené, že bol vyhotovený
v zmysle ustanovení Zmluvy o budúcej zmluve o prevode vlastníctva bytu a jej dodatku. Podľa bodu 2,
predávajúci odovzdal kupujúcemu systémový kľúč v počte 1 ks. Čiastkový protokol za predávajúceho
podpísala J. U.. Z Preberacieho protokolu zo dňa 19.2.2016 vyplýva, že došlo k odovzdaniu ďalších
kľúčov k OP č. 1.12 v Panorame Centrum Pezinok na 1.NP s tým, že ich prevzala J. U.. Okresný

úrad Pezinok, katastrálny odbor rozhodnutím č. V XXX/XXXX zo dňa 2.3.2016 povolil právne účinky
vkladu záložného práva na predmetnom byte, a to na základe Zmluvy o záložnom práve k úveru č.
XXXXXXXXXX zo dňa 2.2.2016, uzatvorenej medzi záložným veriteľom: Tatra banka, a.s., Hodžovo
námestie č. 3, Bratislava, IČO: 00686930, záložcom: Panorama Pezinok, ul. Moyzesova č. 4A, Pezinok,
IČO: 46 140 689 a dlžníkom: žalobcom, v prospech: záložného veriteľa.

16. Vo výpise z LV č. XXXXX, k. ú. X. zo dňa 30.8.2017, sú ako podieloví spoluvlastníci nehnuteľnosti
zapísaní: žalobca v podiele 1/2 (titul nadobudnutia: Kúpna zmluva V XXXX/XXXX zo dňa 26.9.2016),
žalovaná v podiele 1/2 (titul nadobudnutia: Kúpna zmluva V XXXX/XXXX zo dňa 26.9.2016), J. U., nar.
XX.X.XXXX v podiele 1/10 (titul nadobudnutia: Darovacia zmluva V XXXX/XXXX zo dňa 3.1.2017).

17. Dňa 3.5.2018 medzi žalobcom (predávajúcim č. 1), žalovanou (predávajúci č. 2) a J. U., nar.
XX.X.XXXX bola uzavretá Kúpna zmluva o prevode vlastníckeho práva k bytu, predmetom ktorej bola
nehnuteľnosť, zapísaná na LV č. XXXXX, vedenom na Okresnom úrade Pezinok, katastrálny odbor.
Žalobca predal svoj spoluvlastnícky podiel vo výške 1/2 k celku a žalovaná vo výške 4/10 k celku.

Zmluvné strany sa dohodli na kúpnej cene 100.000,- eur, z ktorej žalobcovi bola vyplatená suma 66.000,-
eur, pozostávajúca z kúpnej ceny holobytu 50.000,- eur a z hodnoty investície na jeho dokončenie vo
výške16.000,-eur,časťzkúpnejcenyato47.153,44eurbolapritompoukázanánaúčetTatrabanky,a.s.
Bratislava, z titulu úhrady hypotekárneho úveru, ktorý čerpal na kúpu prevádzaného spoluvlastníckeho
podielu. Žalovanej za predaj jej spoluvlastníckeho podielu bola vyplatená suma 34.000,- eur.

18. Podľa § 150 ods. 2 Civilného sporového poriadku, na zistenie podstatných a rozhodujúcich
skutočností, môže súd strany požiadať o ďalšie skutkové tvrdenia.

19. V zmysle citovaného ustanovenia zákona, súd môže vyzvať stranu sporu na doplnenie tvrdení najmä

vtedy, keď predložila nedostatočne substancované tvrdenia.

20. Žalobca vo svojom prednese (a tiež postupom podľa § 150 ods. 2 Civilného sporového poriadku)
uviedol, že koncom roka 2014 žalovaná predala byt v k. ú. X.. Do kúpy bytu ul. F. č. XB, X. išiel spolus ňou, s cieľom investície. V tom čase prevádzkoval Pohotovosť v Pezinku, a ktorej sídlo bolo od
uvedeného bytu vzdialené asi 50 m, resp. 100 m. Adresa jeho trvalého pobytu bola B.. Na pohotovosti
(lekárska služba prvej pomoci) okrem neho mali pracovať aj iní lekári a uvažoval spôsobom takým,

že aby mali v prípade potreby, kde prespať. Vlastník bytu ul. F. č. XB, X. poskytol zľavu z kúpnej
ceny vo výške 20.000,- eur. Na zaplatenie kúpnej ceny za jeho spoluvlastnícky podiel 1/2, mu bol
poskytnutý úver vo výške 50.000,- eur. Druhú polovicu kúpnej ceny zaplatila žalovaná. V ďalšom období
prichádzali do úvahy tri alternatívy: a) že za trhovú cenu odkúpi spoluvlastnícky podiel žalovanej, b) že
jeho spoluvlastnícky podiel odkúpi žalovaná a J. U., c) so žalovanou byt predajú tretej osobe. S dcérou

žalovanej sa spoznal v roku 2008, neskôr uzavrela manželský zväzok, z ktorého pochádza maloletá
T.. V roku 2015 ich vzťah prerástol do bližšieho, intímneho vzťahu, ktorý však tajili. Žalovaná bola proti
tomu, aby jej dcéra ako vydatá žena, mala vzťah s cudzím mužom. Na pojednávaní dňa 13.8.2018
uviedol, že podľa všetkého J. U. nemala v byte ul. F. č. XB, X. (vzhľadom na názor žalovanej) bývať a
za týmto účelom jej ani súhlas neudelil. V priebehu pojednávania tvrdil, že v mesiaci septembri 2016
sa do bytu dostavila s tým, že s ním bude bývať. Zálohové platby za byt podľa mesačného predpisu

vrátane úhrad za služby, poskytovanie ktorých je spojené s užívaním bytu, platil on spôsobom takým,
že peniaze na tento účel poukázal na účet J. U., z ktorých ona realizovala úhrady. Dôvod tohto postupu
spočíval v jeho pracovnej vyťaženosti. V roku 2017 už zálohové platby neplatil, ale žalovanej a jej dcére
navrhol, aby odkúpili jeho spoluvlastnícky podiel alebo, že on odkúpi ich spoluvlastnícky podiel. Dohoda,
že J. U. bude byt užívať bezodplatne, uzavretá nebola. Zmluvu označenú ako: Zmluva sa vzťahuje

na kúpnopredajnú zmluvu medzi kupujúcimi a nájomníkmi zo dňa 4.1.2016 predloženú žalovanou,
mal možnosť vidieť až po čas predmetného súdneho konania. Na pojednávaní dňa 5.4.2019 žalobca
uviedol,žepreduzavretímkúpnejzmluvy,vkladvlastníckehoprávazktorejboldokatastranehnuteľností
povolený dňa 26.9.2016, J. U. bývala v garsónke v Petržalke, z ktorého titulu platila nájomné vo výške
500,- eur mesačne. Žalovanej navrhol spoluprácu, podľa ktorej si navzájom pomôžu tak, že uzavrú

kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bude byt ul. F. č. XB, X.. Jeho návrh spočíval v tom, že ak kúpnu
zmluvu uzavrú, tak J. U. môže byt užívať, čím mesačne ušetrí 500,- eur (nájomné, ktoré platila za
garsónku). Dostatok peňažných prostriedkov na zaplatenie kúpnej ceny a ani na uvedenie bytu (holobyt)
do užívania schopného stavu k dispozícii nemal a suma 50.000,- eur, ktorú žalovaná zaplatila ako kúpnu
cenu, bola pôžičkou a on tak neprišiel o ponuku: kúpu bytu. V ďalšom období mal od žalovanej odkúpiť

jej spoluvlastnícky podiel, pričom J. U. mala dovtedy výhodu, že so svojou dcérou môže v byte bývať
zadarmo (bezodplatne). Ďalšia alternatíva spočívala v tom, že žalovanej, resp. jej dcére odpredá svoj
spoluvlastnícky podiel 1/2. Podľa dohody, ten kto ako prvý zabezpečí peniaze a má záujem o byt, od
druhého spoluvlastníka odkúpi spoluvlastnícky podiel. V prípade, ak by ani jedna zo strán sporu a ani
J. U., nemala záujem o kúpu bytu (spoluvlastníckeho podielu), pristúpili by k jeho predaju. V časovom

období október 2016 až december 2016 a naposledy dňa 4.1.2017 opakovane vyzýval žalovanú, aby aj
písomnou formou uzavreli dohodu, podľa ktorej on od nej alebo opačne, odkúpi spoluvlastnícky podiel,
čo odmietla. Potvrdil, že Čiastkový protokol o odovzdaní a prevzatí bytu č. X zo dňa 27.1.2016 a tiež
Preberací protokol zo dňa 19.2.2016 podpísala J. U.. Dôvod spočíval v tom, že on bol v práci, žalovaná
v Prievidzi a jediná osoba, ktorá mala čas, bola jej dcéra. Na pojednávaní dňa 5.4.2019 uviedol, že v

mesiaci marci 2016 mohli s J. U. po prvýkrát v byte prespať (dovtedy, keďže išlo o holobyt, sa realizovali
stavebné práce). V predchádzajúcom období odovzdala garsónku, ktorú mala v nájme. Ak J. U. od
mesiaca marca 2016 v byte bývala, tak preto, lebo z jeho strany išlo o odmenu za pôžičku. Pod slovom
„pôžička“ treba rozumieť 50.000,- eur plus 1.500,- eur, ktoré poskytla žalovaná. Z dôvodu, aby o tieto
peňažné prostriedky neprišla, stala sa spoluvlastníkom bytu. Pred dátumom 4.1.2017 J. U. nežiadal,

aby mu platila úhradu za užívanie jeho spoluvlastníckeho podielu 1/2. Do bytu si nasťahovala (v marci
2016) nábytok, voči čomu nemal výhrady. On zariadil iné veci, ako komody, osadenie parkiet, atď. Vo
svojom dome v B. č. XXXX prespával, a tiež v byte ul. F. č. 4B, Pezinok a potom z neho odišiel. Počas
kalendárneho mesiaca v byte prespal 4 až 5 krát, ale stalo sa, že aj v priebehu dňa prišiel za účelom,
aby sa najedol, osprchoval. J. navrhol uzavretie nájomnej zmluvy (písomnou formou) až po tom, ako mu

bol súdom uložený zákaz vstupu do uvedeného bytu. Na nájomnej zmluve je dátum 4.1.2017 preto, lebo
sa dozvedel, že k tomuto dátumu sa stala podielovým spoluvlastníkom bytu v podiele 1/10. Pred týmto
dátumom bol v byte naposledy na Vianoce 2016. Pokiaľ dovtedy do bytu prichádzal, tak mal možnosť
vidieť, že Renáta Ghaffar s dcérou byt užívala v celom jeho rozsahu. Byt pozostáva z troch izieb:
spálňa o výmere 20 m2, detská izba o výmere 13 m2, obývacia miestnosť o výmere 35 m2, z kuchyne

a príslušenstva. Dňa 10.1.2017 bolo na neho podané trestné oznámenie. Žalovaná bola v trestnom
konaní vypočutá, pričom sa vyjadrila, že sa proti jej dcére správal násilníckym spôsobom. V prípade,
ak by na svoju dcéru nepreviedla spoluvlastnícky podiel 1/10, nedošlo by k uloženiu zákazu súdom:
vstupovať do bytu. Žalovaná s dcérou si mysleli, že skončí vo výkone trestu odňatia slobody a oni budúprofitovať z jeho spoluvlastníckeho podielu 1/2. Po dátume 10.1.2017 (podanie trestného oznámenia) sa
medzi spoluvlastníkmi neuskutočnilo hlasovanie o tom, že dcéra žalovanej bude byt užívať nad rámec
svojho spoluvlastníckeho podielu. Dňa 10.2.2018 sa skončila platnosť súdom uložených obmedzení a

až vtedy sa dozvedel, že v časovom období od 10.1.2017 do 10.5.2017 byt užívala J.r, pričom tam býval
aj cudzí muž a tiež žalovaná. Žalobu podal proti žalovanej na tom skutkovom základe, že v uvedenom
období umožnila J. užívať celý bytový priestor (z tohto titulu si uplatňuje 600,- eur), a na tom skutkovom
základe, že aj ona byt užívala (z tohto titulu si uplatňuje 600,- eur). Na pojednávaní dňa 13.8.2018
uviedol, že nevie, aký počet dní žalovaná byt užívala. V intenzite 1 až 2 krát do mesiaca však absolvovala

lekárske vyšetrenia v Bratislave. Na pojednávaní dňa 11.12.2018 uviedol, že v období od 10.1.2017 do
10.5.2017 žalovaná do bytu prichádzala dva až trikrát počas kalendárneho mesiaca a zotrvala asi 5 dní.
Ide o jeho predpoklad, vychádzajúci z toho, že na takýto počet dní prichádzala v čase, keď s jej dcérou
byt užíval a dôvodom boli nielen jej lekárske vyšetrenia, ale aj návšteva vnučky, starostlivosť o ňu a
výlety. Na pojednávaní dňa 5.4.2019 uviedol, že užívanie bytu žalovanou (v období, ktoré predchádzalo
žalovanému obdobiu) spočívalo v tom, že v obývacej miestnosti sledovala televízny program, v spálni sa

hrala s maloletou T., prišla aj do kuchyne a v detskej izbe prespala. Keďže mu bol súdom uložený zákaz
vstupu do bytu, nevie sa presne vyjadriť, v ktoré dni od 10.1.2017 do 10.5.2017 žalovaná byt užívala.
Byt ul. F. č. XB, Pezinok je situovaný v lukratívnej časti Mesta Pezinok, v jeho centre. Podľa vyjadrenia
realitnej kancelárie, v tejto oblasti ceny nájomného za trojizbový bytový priestor predstavujú sumu 700,-
eur až 800,- eur mesačne. Ďalej uviedol, že žalovaná a jej dcéra sú osobami, ktoré dokážu zmanipulovať

svedkov tak, aby vypovedali nepravdivo. V konaní vedenom pred Okresným súdom Bratislava V., ktoré
súviselo s dedičským konaním po otcovi J. U. ho žiadala, aby svedčil v jej prospech, hoci sa s jej otcom
nikdy nestretol.

21. Žalovaná vo svojom prednese (aj prostredníctvom zástupkyne, ktorá ju zastupovala na pojednávaní

dňa 13.8.2018 a ďalej postupom podľa § 150 ods. 2 Civilného sporového poriadku) uviedla, že žalobca
bol rodinným priateľom. Byt ul. F. č. XB, X. zakúpili spoločne s tým, že ho bude užívať J. U.. Presviedčal
ju (žalovanú), aby s kúpou súhlasila (presviedčala ju aj sestra K. F.) a takýmto spôsobom dcére pomohla.
J. U. pritom chcela zakúpiť garsónku, resp. byt s menšou podlahovou výmerou (na tento účel mala
vyčlenených 50.000,- eur), a to v inej lokalite než je Pezinok, ale ona si vybrala uvedený bytový priestor.

VtejtosúvislostipoukázalanavyjadreniePanoramaPezinok,s.r.o.,ul.Moyzesovač.4A,Pezinokzodňa
3.4.2019. Predávajúcemu zaplatila kúpnu cenu za svoj spoluvlastnícky podiel (1/2), pričom žalobca v
tom čase čakal na poskytnutie úveru. Popierala, že by z jej strany išlo o pôžičku žalobcovi. Dňa 4.1.2016
podpísala Zmluvu označenú ako: Zmluva sa vzťahuje na kúpnopredajnú zmluvu medzi kupujúcim a
nájomníkmibytu,podľaktorejmalabytul.F.č.XB,X.užívaťjejdcéra.Predpokladala,žežalobcapodpíše

uvedenú zmluvu neskôr. Podľa Čiastkového protokolu o odovzdaní a prevzatí bytu č. X (podľa PD byt
č. XX), predávajúci odovzdal kľúče od bytu dňa 27.1.2016, t. j. pred uzavretím Kúpnej zmluvy zo dňa
1.7.2016. Dôvod spočíval v tom, že bola už zaplatená polovica kúpnej ceny. So žalobcom sa dohodli,
že po uplynutí jedného kalendárneho roka od nej (žalovanej) odkúpi spoluvlastnícky podiel 1/2, alebo
že J. U. odkúpi jeho spoluvlastnícky podiel 1/2. Za účelom dokončenia stavebných prác (išlo o holobyt)

na účet žalobcu poukázala sumu 3.500,- eur. Podľa vyjadrenia dcéry, v byte ul. F. č. XB, Pezinok bývala
so žalobcom od mesiaca januára 2016, pričom mu varila, prala a platila zálohové platby za byt. Žalobca
nevyzýval J. U., aby mu platila nájomné za užívanie jeho spoluvlastníckeho podielu 1/2. Sľuboval jej, že s
ňou uzavrie manželský zväzok. Po uplynutí jedného roka ju začal žalobca z bytu vyhadzovať, nesúhlasil,
aby sa prihlásila k trvalému pobytu na adrese bytu. Za tejto situácie sa rozhodla (žalovaná), že na ňu

prevedie 1/10 zo svojho spoluvlastníckeho podielu. Na tento účel súhlas od žalobcu, nepotrebovala.
J. U. podala na žalobcu trestné oznámenie. Súd, a nie ona (žalovaná) mu uložil obmedzenie, a to
zákaz vstupu do bytu. V období od 10.1.2017 do 10.5.2017 jej dcéra bývala v byte ul. F. č. XB, X..
Ona (žalovaná) byt neužívala, pretože za účelom uspokojovania bytových potrieb mala k dispozícii byt
v k. ú. X.. V byte ul. F. č. XB, X. nemala žiadne svoje veci, len nočnú košeľu. Do bytu prichádzala a

to z dôvodu, keď absolvovala lekárske vyšetrenia v Bratislave, vtedy v byte prespala alebo chodila na
návštevu, pričom sa zdržala jeden až dva dni, a keď vnučka bola chorá, tak týždeň. Na pojednávaní dňa
13.8.2018 prostredníctvom zástupkyne uviedla, že v období od 10.1.2017 do 10.5.2017 v byte prespala
10 až 12 krát a ráno odišla na lekárske vyšetrenie. Na pojednávaní dňa 5.4.2019 nevedela uviesť, v ktoré
dni sa do bytu dostavila. Na lekárske vyšetrenia do Bratislavy však chodila v intenzite jedenkrát za 3

mesiace (pľúcne vyšetrenia) alebo za rok (neurologické vyšetrenia), a jedenkrát za mesiac prišla k dcére
na návštevu. Na pojednávaní dňa 5.4.2019 žalovaná uplatnila námietku premlčania nároku žalobcu.22. V Zmluve zo dňa 4.1.2016 označenej ako: Zmluva sa vzťahuje na kúpnopredajnú zmluvu medzi
kupujúcimi a nájomníkmi bytu, sú ako kupujúca zmluvná strana (prenajímatelia) uvedení: žalobca a
žalovaná a ako nájomcovia: J. U. a maloletá T.. Podľa bodu 2. zmluvy: obaja majitelia H. I. a MUDr. H.

Q. sa zaväzujú, že nemajú nárok si vyžiadať odmenu a obohatiť sa za poskytnutie bývania, okrem výšky
nájmu s energiami, ktoré bude J. U. platiť sama. Zmluva je podpísaná len žalovanou a jej dcérou.

23. V Zmluve označenej ako: Zmluva o nájme bytu zo dňa 4.1.2017, je ako prenajímateľ označený:
žalobcaaakonájomca:J.U..Podľačl.1,bod1.1.abod2.1.zmluvy:predmetomtejtozmluvyjeprenájom

nasledovnej nehnuteľnosti: ul. F. č. XB, X., prenajímateľ prenecháva nájomcovi do dočasného užívania
svojupolovicuvtrojizbovombyte,ktorýjezariadenýamávýmeru72,69m2.Podľačl.2vetaprvázmluvy:
táto nájomná zmluva sa uzatvára na dobu určitú a to 24 mesiacov: začiatok nájmu 10.1.2017, koniec
nájmu 10.1.2019. Podľa čl. 3 zmluvy: nájomca sa zaväzuje platiť prenajímateľovi mesačné nájomné
za predmet nájmu vo výške 300,- eur mesačne k 25. dňu kalendárneho mesiaca, ktorý predchádza
mesiacu, za ktorý sa nájomné platí, náklady za energiu a poplatky správcovi platí nájomca sám. Zmluva

je podpísaná len žalobcom.

24. Podaním zo dňa 23.1.2017, žalobca prostredníctvom právneho zástupcu vyzval žalovanú a jej dcéru
k vyporiadaniu podielového spoluvlastníctva k bytu.

25. Spoločnosť Pergo Group, s.r.o., ul. Mliekarenská č. 7, Bratislava v potvrdení (č. l. 150) uviedla, že
zariadený trojizbový byt na ul. F. č. 4A v X., na 3. podlaží o výmere 72,60 m2 a výmere balkónu 4,72
m2 je situovaný v centre mesta, v novostavbe Panorama, v lukratívnej časti, v bezprostrednej blízkosti
kompletnej občianskej vybavenosti. Výška prenájmu trojizbového zariadeného bytu v tejto lokalite sa
pohybuje v cenovej úrovni 700,- eur až 800,- eur mesačne, vrátane energií.

26. Spoločnosť Panorama Pezinok, s.r.o., ul. Moyzesova č. 4A, Pezinok vo vyjadrení zo dňa 3.4.2019
uviedla, že koncom roka 2015 ponúkala na predaj byty v projekte Centrum Pezinok, pričom jedným zo
záujemcov bola aj J. U., ktorá sa dostavila na ohliadku i s maloletou dcérou. Prejavila záujem o kúpu
trojizbového bytu s tým, že v ňom plánuje bývať aj s dieťaťom. Podľa dohody, časť kúpnej ceny mala za

ňu zaplatiť jej matka. Medzi ich spoločnosťou, žalobcom a žalovanou bola uzavretá Zmluva o budúcej
kúpnej zmluve, podľa ktorej každý kupujúci nadobudne vlastníctvo bytu v rozsahu 1/2. Po odovzdaní
bytu sa uskutočnilo ešte jedno stretnutie s J. U., vo veci prípojok. Napriek tomu, že na dokončovaní
bytu (kúpeľňa, podlahy, dvere) sa stále pracovalo, detská izba bola kompletne dokončená a aj zariadená
nábytkom. J. U. aj s dcérou od tohto momentu v byte preukázateľne bývali.

27. Z uznesenia č. Pv 30/17/1107-35 zo dňa 7.2.2018 vyplýva, že Okresná prokuratúra Pezinok trestnú
vec žalobcu (prečin nebezpečné vyhrážanie podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Trestného zákona), na
základe návrhu Okresného riaditeľstva Policajného zboru Pezinok, Obvodného oddelenia Policajného
zboru Pezinok podľa § 214 ods. 1 Trestného poriadku postúpila Obvodnému úradu Pezinok, odbor

všeobecnej vnútornej správy. V odôvodnení uznesenia je okrem iného uvedené, že dňa 12.1.2017 bol
na žalobcu podaný návrh na vzatie do väzby, že Okresný súd Pezinok uznesením č. Tp 2/2017 zo dňa
13.1.2017 rozhodol tak, že väzbu nahradil dohľadom probačného a mediačného úradníka a žalobcu
nechal na slobode a zároveň mu uložil povinnosti a obmedzenia, okrem iného zákaz akéhokoľvek
kontaktu s J. úmyselne sa k nej priblížiť, že proti uzneseniu podal prokurátor sťažnosť, ktorú Krajský

súd Bratislava zamietol, že žalobca bol opakovane vypočutý, pričom uviedol i to, že J. U. sa spojila so
svedkami, ktorí proti nemu vypovedali, a to potom ako zistila, že má novú priateľku, zobral jej mobilný
telefón,pretožedňa7.alebo8.11.2016sadozvedel,žekomunikujesjehospoločníkomF.H.achcelzistil
obsah ich komunikácie, že jej dcéra plakala, lebo si myslela, že sa hádajú, prišli policajti, popieral, že by
J. U. chcel ublížiť a že v byte nezostal, lebo sa mal vrátiť jej manžel z Nórska. Z počutia sa dozvedel,

že stále komunikovala s F. H., avšak i tak s ňou trávil Vianoce aj Silvester. Uviedol, že nemal dôvod
sa jej vyhrážať ani fyzicky ubližovať, v byte sa nezdržiaval, nič od nej nechcel, naopak dovolil jej vo
svojom byte bývať, dával jej peniaze, aby nebývala v garsónke. J. U. verbálne nadával vtedy, keď aj
ona jemu, bolo to obojstranné, vyprovokovala ho. V spoločnej domácnosti s ňou nebýval, s výnimkou
obdobia marec až november 2016 (sporadické bývanie). Uviedol, že mu škodila tak, že sa vydávala za

jeho manželku, vytvárala profily na facebooku. Z odôvodnenia uznesenia Okresnej prokuratúry Pezinok
vyplýva, že bola vypočutá i J. U., ktorá okrem iného uviedla, že žalobca sa spočiatku správal ako ideálny
partner, ale postupne sa vzťah zhoršoval, mal vzťahy s inými ženami, verbálne ju napádal, vyhrážal sa
jej. Žalovaná (vypočutá ako svedkyňa) uviedla, že byt v Pezinku zakúpila spoločne so žalobcom, pričoms nimi (so žalobcom a jej dcérou) nežila v spoločnej domácnosti. Chodila ich však navštevovať, pričom
bola svedkom, ako sa žalobca neúctivo správal k J. U., nadával jej. Podľa názoru prokurátora Okresnej
prokuratúry Pezinok, išlo o konfliktné spolunažívanie v partnerskom vzťahu, avšak skutok, ktorý sa stal,

nie je trestným činom.

28. Podaním zo dňa 26.4.2017 žalobca oznámil žalovanej, že byt ul. F. č. XB, X. zakupovali
bez akejkoľvek dohody, vyzval ju na zaplatenie sumy 1.200,- eur za neoprávnené užívanie jeho
spoluvlastníckeho podielu 1/2 v období od 10.1.2017 do 10.5.2017. Uviedol, že nasťahovala do bytu J.

U. aj s dcérou bez toho, aby mu to oznámila. Vedomosť o tom, že koncom roka 2016 na ňu zmluvou
previedla spoluvlastnícky podiel v rozsahu 1/10, nemal. Okresný súd Pezinok mu uložil zákaz vstupu do
bytu, ktorého bol spoluvlastníkom v1/2. Uviedol, že jej konanie bolo cieľavedomé a spolu s obyvateľkou
bytu, zinscenované. Byt ul. F. č. XB, X. užíva v celom rozsahu J. U. s dcérou, pričom sa vydáva za jeho
vlastníčku, čo nie je pravdou a je to založené na podvodnej výpovedi.

29. Žalovaná v liste zo dňa 17.5.2017 adresovanom žalobcovi uviedla, že byt zakupovali každý v 1/2 z
dôvodu, že ju telefonicky presviedčal o tom, že je ochotný pomôcť J. U., že na zaplatenie polovice kúpnej
ceny požiada o úver, a že keď sa jej dcéra po skončení rodičovskej dovolenky zamestná, vezme si úver
na seba a uhradí mu to, čo on dovtedy zaplatil. Pri kúpe bytu teda dohoda bola a po jeho odsúhlasení ju
spísala J. U., podpísala ju (žalovaná), ale on (žalobca) nie, a myslela si, že neskôr ju podpíše. Kúpnu

cenu 50.000,- eur zaplatila dňa 4.1.2016 a žalobcovi na účet za účelom dokončenia stavebných prác
poukázalasumu3.500,-eur,aomesiacsatamnasťahovalaajJ.U..Uviedla,žejejdcéraplatilazálohové
platby za byt, žalobcovi prala, varila, v byte spával. Z dôvodu, že J. U. vyhadzoval z bytu a nesúhlasil, aby
sa prihlásila k trvalému pobytu, bola nútená do jej vlastníctva previesť časť zo svojho spoluvlastníckeho
podielu.

30. Z výsluchu svedkyne K. F. vyplýva, že po predaji bytu v Bratislave, sa žalovaná presťahovala v
mesiaci septembri 2015 do Prievidze. V jej domácnosti ju navštevovala, pri tejto príležitosti sa vyjadrila,
že má záujem J. U. (v tom čase aj s maloletou T. bývala v garsónke) v lokalite Bratislava alebo v
jej okolí zakúpiť byt. Došlo k situácii, že jej telefonovala dcéra žalovanej s tým, že matka jej odmieta

v Pezinku kúpiť trojizbový byt, v ktorom by chcela žiť aj so žalobcom (ako partneri). Požiadala ju, či
by sa mohla u žalovanej za ňu prihovoriť. Následne so žalovanou o tom komunikovala, reagovala
nahnevane, nevedela, že J. U. a žalobca chcú spolu žiť, povedala je to (svedkyňa). Adresovala jej
slová, aby im to dopriala. V ďalšom období súhlasila, že so žalobcom kúpia byt pre jej dcéru. V mesiaci
januári 2016 mali uzavrieť zmluvu o budúcej zmluve, v tom čase si žalobca vybavoval úver. Žalovaná

na jeho účet poukázala sumu 3.500,- eur, za účelom dokončenia stavebných prác, keďže išlo o holobyt.
Predávajúcemu zaplatila sumu zodpovedajúcu polovici kúpnej ceny. So žalobcom o kúpe bytu, ale ani
o jeho vzťahu k J. U., sa nerozprávali. Má vedomosť o tom, že v byte zasahovala hliadka polície. V
ďalšom období žalovaná previedla na J. U. 1/10 zo svojho spoluvlastníckeho podielu. Doteraz v byte
ul. F. č. XB, X. bola (svedkyňa) celkovo dvakrát, prespala tam, keď v roku 2018 sprevádzala žalovanú

na očné lekárske vyšetrenie. Do bytu prišli okolo 19.00 hod. a odchádzali ráno o 5.45 hod. Žalovaná
nemala v byte uložené žiadne svoje veci. Počas svojej prítomnosti mala (svedkyňa) možnosť vnímať,
že J. U. užíva celý bytový priestor. Konkrétne, ktoré osoby v období od 10.1.2017 do 10.5.2017 užívali
byt ul. F. č. XB, Pezinok, nevedela uviesť.

31. Podľa § 488 Občianskeho zákonníka, záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi
vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

32. Podľa § 489 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj
zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

33. Podľa § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou
alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností
ustanovených zákonom.

34. Podľa § 136 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov.

35. Podľa § 136 ods. 2 Občianskeho zákonníka, spoluvlastníctvo je podielové alebo bezpodielové.
Bezpodielové spoluvlastníctvo môže vzniknúť len medzi manželmi.36. Podľa § 137 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú
na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci.

37. Podľa § 140 veta prvá Občianskeho zákonníka, ak sa spoluvlastnícky podiel prevádza, majú
spoluvlastníci predkupné právo, ibaže ide o prevod blízkej osobe (§ 116, 117).

38. Podľa § 116 Občianskeho zákonníka, blízkou osobou je príbuzný v priamom rade, súrodenec a

manžel, iné osoby v pomere rodinnom alebo obdobnom sa pokladajú za osoby sebe navzájom blízke,
ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu.

39. Predmet civilného sporového konania vymedzuje žalobca, a to opísaním rozhodujúcich skutočností
a žalobným návrhom.

40. Právne posúdenie uplatneného nároku, je vecou súdu.

41. Žalobca sa proti žalovanej zaplatenia sumy 1.200,- eur s príslušenstvom, domáhal po pripustení
zmeny žaloby (§ 140 ods. 2 Civilného sporového poriadku) na tom skutkovom základe, že: a) do bytu ul.
F. č. XB, X. nasťahovala J. U. aj s maloletou T. a bez jeho súhlasu na ňu previedla darovacou zmluvou

1/10 zo svojho spoluvlastníckeho podielu, že po tejto skutočnosti sa dostal do problémov, bol mu súdom
uložený zákaz priblíženia a akéhokoľvek kontaktovania J. U., že žalovanej listom zo dňa 26.4.2017
vyúčtoval nájomné za užívanie v období od 10.1.2017 do 10.5.2017 aj jeho polovice bytu, čo spôsobila
tým, že zmanipulovala bývanie svojej dcéry v byte, b) v období od 10.1.2017 do 10.5.2017 žalovaná byt
užívala nad rámec svojho spoluvlastníckeho podielu, resp., že užívala i jeho (žalobcov) spoluvlastnícky

podiel 1/2.

42. Vlastnícke právo možno nadobudnúť určitými spôsobmi, ktoré Občiansky zákonník upravuje ako
právne dôvody nadobudnutia vlastníctva (§ 132).

43. Jedná a tá istá vec môže byť vo vlastníctve jednej osoby alebo môže súčasne vlastnícky patriť
viacerým osobám.

44. Podielové spoluvlastníctvo (§ 137 až § 142 Občianskeho zákonníka) chápe zákon ako
spoluvlastníctvo ideálne, pretože výška spoluvlastníckeho podielu jednotlivého spoluvlastníka

nezodpovedá konkrétnej časti spoločnej veci.

45. Na základe uzavretej Kúpnej zmluvy o prevode vlastníctva bytu v polyfunkčnom dome „Panorama
Centrum“ zo dňa 1.7.2016, vklad vlastníckeho práva z ktorej bol do katastra nehnuteľností povolený
rozhodnutím Okresného úradu Pezinok, katastrálny odbor V 3085/20X6 zo dňa 26.9.2016, nadobudli

žalobca a žalovaná do podielového spoluvlastníctva, každý v 1/2 byt č. X, o výmere XX,XX m2, na
X. poschodí, vo vchode č. 1 (orientačné číslo XB, F. ulica) polyfunkčného objektu súp. č. XXXX, k. ú.
X. s prislúchajúcim spoluvlastníckym podielom na spoločných častiach, spoločných zariadeniach a na
pozemku, zapísané na LV č. XXXXX, k. ú. X..

46. Spoluvlastnícky podiel každého zo spoluvlastníkov, má charakter samostatnej veci.

47. Každý zo spoluvlastníkov má k svojmu spoluvlastníckemu podielu dispozičné oprávnenie. Neplatí to
však pre scudzenie podielu tretej osobe. Toto dispozičné oprávnenie spoluvlastníka zákon obmedzuje
predkupným právom ostatných spoluvlastníkov, ale len ak nejde o prevod blízkej osobe.

48. Ustanovenie § 116 Občianskeho zákonníka rozlišuje osoby, ktoré sú si navzájom blízke (príbuzní
v priamom rade, súrodenci a manžel) a osoby, ktoré sa za určitých podmienok považujú za blízke (t.
j. iné osoby).

49. Príbuznými osobami podľa § 116 Občianskeho zákonníka sú predovšetkým príbuzní v priamom rade
(osoby, ktoré pochádzajú jedna od druhej), a to i rodičia a deti.50. Žalovaná a J. U. sú príbuznými v priamom rade, t. j. osobami, ktoré pochádzajú jedna od druhej:
matka a dcéra.

51. Žalovaná k svojmu spoluvlastníckemu podielu (1/2) na byte č. X, o výmere 72,69 m2, na X..
poschodí, vo vchode č. X. (orientačné číslo XB, F. ulica) polyfunkčného objektu súp. č. XXXX, k. ú.
X. s prislúchajúcim spoluvlastníckym podielom na spoločných častiach a spoločných zariadeniach a
na pozemku, mala dispozičné oprávnenie, ktoré pokiaľ ide o jeho scudzenie, nebolo obmedzené
predkupným právom žalobcu, pretože darovacou zmluvou, vklad vlastníckeho práva z ktorej bol

povolený rozhodnutím V XXXX/XXXX, ho (v rozsahu 1/10) previedla na svoju dcéru J. U..

52. Časovým momentom, ku ktorému na základe zmluvného prevodu (darovacej zmluvy) nadobudla
J. U. vlastnícke právo k spoluvlastníckemu podielu v rozsahu 1/10 k bytu, je dátum 3.1.2017, t. j. deň
zápisu do príslušného verejného registra (katastra nehnuteľností).

53. Spoluvlastnícky podiel 1/10 predstavoval mieru účasti J. U. na vlastníckom vzťahu k spoločnej veci,
i na jej užívaní.

54. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že v období od 10.1.2017 do 10.5.2017 byt č. X, vo vchode č.
1, orientačné číslo XB, ul. F., X., užívala v celom jeho rozsahu J. U. aj so svojím maloletým dieťaťom.

55. V období od 10.1.2017 do 10.5.2017 bol žalobca podielovým spoluvlastníkom bytu v rozsahu 1/2
a žalovaná v rozsahu 4/10.

56. V predmetnom časovom období, žalobca spoločnú vec v rozsahu svojho spoluvlastníckeho podielu,

neužíval.

57. Nárok spoluvlastníka na náhradu za neužívanie spoločnej veci v rozsahu svojho spoluvlastníckeho
podielu, vyplýva z ustanovenia § 137 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Predpokladom je
užívanie spoločnej veci druhým spoluvlastníkom (ostatnými spoluvlastníkmi) nad rozsah jeho (ich)

spoluvlastníckeho podielu. Len v takomto prípade sa spoluvlastník, ktorý užíva spoločnú vec nad
rozsah spoluvlastníckeho podielu, podieľa na prisvojovaní si úžitkovej hodnoty veci vo väčšej miere,
než zodpovedá jeho podielu. Nie je pritom rozhodujúce, či tento stav vyplýva z dohody spoluvlastníkov
(okrem, ak by jej súčasťou bola dohoda o bezplatnom užívaní celej veci alebo jej časti), alebo z
rozhodnutia väčšinového spoluvlastníka, alebo či ide o faktický stav (porovnaj rozhodnutie Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky č. k. 2Cdo 117/2017, č. k. 6Cdo 184/2010).

58. V priebehu konania (na pojednávaní dňa 5.4.2019), žalovaná uplatnila námietku premlčania nároku
žalobcu.

59. Námietka premlčania je inštitútom hmotného práva, ktorá je upravená v § 100 ods. 1 Občianskeho
zákonníka. Podľa tohto ustanovenia právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone
ustanovenej. Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka.

60.Podľa§101Občianskehozákonníka,pokiaľniejevďalšíchustanoveniachuvedenéinak,premlčacia

doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

61. Ak sa podielový spoluvlastník (žalobca v predmetnom časovom období bol podielovým
spoluvlastníkom spoločnej veci) domáha náhrady vo forme peňažného plnenia voči druhému
spoluvlastníkovi (v prejednávanej veci voči žalovanej) za to, že neužíval spoločnú vec v rozsahu svojho

spoluvlastníckeho podielu, ide o právny vzťah z podielového spoluvlastníctva osobitne upravený v
Občianskom zákonníku, konkrétne v ustanovení § 137 ods. 1 v spojení s § 123. Tento nárok nemožno
právne kvalifikovať ako nárok z bezdôvodného obohatenia, pretože právnym dôvodom na užívanie
veci je aj v uvedenom prípade, spoluvlastnícke právo. Ustanovenia o bezdôvodnom obohatení majú
len podpornú povahu a ich použitie, preto nemožno rozširovať na práva, ktoré sa opierajú o osobitné

zákonné ustanovenia.

62. Na predmet sporu sa vzťahuje trojročná premlčacia lehota (§ 101 Občianskeho zákonníka).63.Žalobcažalobuonáhraduvoformepeňažnéhoplneniazato,žeexistujúcepomerymuneumožňovali
v období od 10.1.2017 do 10.5.2017 spoločnú vec užívať v rozsahu jeho spoluvlastníckeho podielu,
podal dňa 23.6.2017, t. j. v rámci plynutia všeobecnej premlčacej lehoty (trojročnej).

64. Žalovaná hmotnoprávnu námietku premlčania, neuplatnila dôvodne. Nárok nie je premlčaný.

65. Vecná legitimácia vyjadruje postavenie strany sporu v hmotnoprávnom vzťahu.

66. Strana, ktorá je nositeľom tvrdeného hmotného práva alebo oprávnenia (ak je žalobcom), má aktívnu
vecnú legitimáciu. Strana, ktorá je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti (záväzku), má pasívnu vecnú
legitimáciu.

67. Žalobca za pasívne legitimovaný subjekt označil H. (žalovaná).

68. V období od 10.1.2017 do 10.5.2017 spoločnú vec (byt v polyfunkčnom objekte „Panorama
Centrum“, k. ú. Pezinok) užívala J. U., a to v rozsahu 1/1, teda vo väčšom rozsahu, než zodpovedal jej
spoluvlastníckemu podielu (1/10), a teda užívala aj spoluvlastnícky podiel žalobcu (1/2).

69. Podľa § 82 ods. 1 písm. h/ Trestného poriadku, ak sudca pre prípravné konanie alebo súd rozhodol

podľa § 80 alebo § 81, že sa obvinený ponecháva na slobode, alebo že sa z väzby prepúšťa na slobodu,
na posilnenie účelu, ktorý by sa inak dosiahol väzbou, môže orgán rozhodujúci o väzbe zároveň uložiť
jedno alebo viac primeraných obmedzení alebo povinností, najmä zákaz styku s určitými osobami alebo
zákaz úmyselne sa priblížiť k určitej osobe na vzdialenosť menšiu ako päť metrov.

70. Podľa citovaného ustanovenia zákona, v prípade akceptovania niektorej z možností nahrádzajúcich
väzbu,jesúdavprípravnomkonanísudcapreprípravnékonanie,oprávnenýuložiťprimeranépovinnosti
a obmedzenia.

71. Medzi stranami nebolo sporné, že žalobca bol dňa 10.1.2017 zadržaný políciou.

72. Z uznesenia Okresnej prokuratúry Pezinok č. Pv 30/17/1107-35 zo dňa 7.2.2018 vyplýva, že súd
nahradil väzbu žalobcu, pričom mu uložil, okrem iného aj zákaz kontaktu s J. U. ako poškodenou osobou
a zákaz úmyselne sa k nej približovať.

73. Uvedené povinnosti a obmedzenia, uložené uznesením Okresného súdu Pezinok č. k. Tp 2/2017,
platili u žalobcu od 13.1.2017 (od 10.1.2017 do 12.1.2017 bol zadržaný), a aj ku dňu 10.5.2017.

74. Ak by v predmetnom časovom období žalobca užíval svoj spoluvlastnícky podiel k bytu (1/2), vystavil
by sa tak kontaktu s J. U., k priblíženiu sa jej osobe, čím by porušil uložené povinnosti a obmedzenia

(porušenie zakázaného správania).

75. J. U. aj s maloletým dieťaťom byt užívala aj pred dátumom 10.1.2017.

76. Žalobca v žalobe tvrdil, že J. U. aj s maloletou T. do bytu nasťahovala žalovaná.

77. Na pojednávaní dňa 5.4.2019 žalobca uviedol, že v mesiaci marci 2016 mohli s J. U. po prvýkrát v
byte prespať (dovtedy, keďže išlo o holobyt sa realizovali stavebné práce), pričom v predchádzajúcom
období odovzdala garsónku, ktorú mala v nájme, a ak v byte bývala tak preto, lebo z jeho strany išlo
o odmenu za pôžičku (za peniaze, ktoré poskytla žalovaná na zaplatenie kúpnej ceny a z dôvodu, aby

o peňažné prostriedky neprišla nadobudla spoluvlastnícky podiel k bytu v rozsahu 1/2), a že ju preto
nežiadal, aby mu platila úhradu za užívanie jeho spoluvlastníckeho podielu 1/2, že v mesiaci marci 2016
si do bytu nasťahovala nábytok, proti čomu nemal výhrady, on zabezpečil iné veci (komody, osadenie
parkiet, atď.), prespával v rodinnom dome v B. č. XXXX, ale aj v byte ul. F. XB, X. (4 až 5 krát počas
kalendárneho mesiaca), pričom do bytu prichádzal aj počas dňa, aby sa najedol, osprchoval.

78. Podľa § 657 Občianskeho zákonníka, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené
podľa druhu, najmä peniaze a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého
druhu.79. Pojmovými znakmi zmluvy o pôžičke, s poukazom na ustanovenie § 657 sú: a) určenie zmluvných
strán,b)prenechaniedruhovourčenejveci,ktorájepredmetomzmluvy,c)dočasnosťzmluvnéhovzťahu,

d) povinnosť vrátiť veci rovnakého druhu.

80. Samotná pôžička vzniká reálnym úkonom - odovzdaním predmetu pôžičky dlžníkovi.

81. Podľa § 41a ods. 2 veta prvá Občianskeho zákonníka, ak právnym úkonom má byť zastretý iný

právnyúkon,platítentoinýúkon,aktozodpovedávôliúčastníkov,aaksúsplnenévšetkyjehonáležitosti.

82. V citovanom ustanovení zákona ide o prípad spoločnej vedomej nezhody vôle a prejavu, ktorá
spočíva v tom, že pri dvojstrannom právnom úkone (zmluva) obe strany po vzájomnej dohode zhodne
prejavujú niečo iné, než v skutočnosti chcú.

83. Žalovaná sumu 4.000,- eur plus 44.999,50 eur zaplatila na účet Panorama Pezinok, s.r.o. Pezinok,
IČO: 46 140 689 (ktorá spoločnosť v polyfunkčnom objekte „Panorama Centrum“ Pezinok predávala byt
č. X, . na X. poschodí, vo vchode č. X), a nie k rukám alebo na účet žalobcu. Popierala, že by pri uzavretí
Kúpnej zmluvy o prevode vlastníctva bytu v polyfunkčnom dome Panorama Centrum zo dňa 1.7.2016
prejavovala so žalobcom niečo iné, než by v skutočnosti chceli. Na jej strane nebola vôľa uzavrieť so

žalobcom zmluvu o pôžičke.

84. Výsledky vykonaného dokazovania, nie sú podkladom pre vyvodenie záveru, že Kúpnou zmluvou o
prevode vlastníctva bytu v polyfunkčnom dome Panorama Centrum zo dňa 1.7.2016, mal byť stranami
sporu zastretý iný právny úkon a to zmluva o pôžičke, z uzavretia ktorej by žalobca nadobudol peňažné

prostriedky na zaplatenie kúpnej ceny predávajúcemu za byt v rozsahu druhej polovice (vo výške
50.000,- eur mu bol bankou poskytnutý úver). Zmluva o prevode vlastníctva bytu v polyfunkčnom dome
Panorama Centrum zo dňa 1.7.2016, je síce dvojstranným právnym úkonom, ale jej zmluvnými stranami
sú Panorama Pezinok, s.r.o. Pezinok, IČO: 46 140 689 (predávajúci) a strany sporu (kupujúci č. 1 a č.
2), nejedná sa o zmluvu uzavretú medzi žalobcom a žalovanou, pri ktorej by prejavovali niečo iné, než

by v skutočnosti chceli.

85. Žalobca v priebehu konania uviedol, že v roku 2015 jeho vzťah s J. U. prerástol do bližšieho,
intímneho vzťahu.

86. Pokiaľ v mesiaci marci 2016 (od januára 2016 mala k dispozícii kľúče od bytu, pričom i spoločnosť
Panorama Pezinok, s.r.o. Pezinok potvrdila, že plánovala v byte bývať) si J. U. nasťahovala do bytu
nábytok a začala ho užívať aj s maloletým dieťaťom a žalobcom (v byte prespával, i keď nie pravidelne,
užíval ho pritom i počas dňa, prichádzal sa najesť, osprchovať, J. U. poskytoval peniaze) a ich vzťah bol
bližším (o čom svedčia i predložené fotografie) už od roku 2015, tak po mesiaci marci 2016 pokračoval

ako životné spoločenstvo muža a ženy, ktorí nie sú zviazaní manželským zväzkom, a preto ju ani
nežiadal, aby mu platila peňažnú náhradu za užívanie jeho spoluvlastníckeho podielu (1/2).

87. Z uznesenia Okresnej prokuratúry Pezinok č. Pv XX/XX/XXXX-XX zo dňa 7.2.2018 vyplýva, že
spolužitie žalobcu a J. U. sa stalo konfliktným, čo bolo preukázané najmä výpismi SMS správ a z

obdobných komunikačných kanálov. Dňa 10.1.2017 J. U. podala na žalobcu trestné oznámenie.

88. Uvedené zistenia sú podkladom pre vyvodenie záveru, že ku dňu 10.1.2017 sa životné spoločenstvo
žalobcu a J. U., definitívne skončilo.

89. Ku dňu 10.1.2017 a aj ku dňu 10.5.2017 J. U. od 3.1.2017, ako to už bolo v odôvodnení rozsudku
uvedené, bola z titulu uzavretej darovacej zmluvy podielovým spoluvlastníkom bytu v 1/10, a ktorý
predstavoval i mieru jej účasti na jeho užívaní.

90. J. U. na časové obdobie od 10.1.2017 do 10.5.2017 so žalobcom neuzavreli dohodu o bezplatnom

užívaní jeho spoluvlastníckeho podielu (1/2). S poukazom na ukončenie ich vzťahu, by s tým ani
nesúhlasil.91. V období od 10.1.2017 do 10.5.2017 J. U. užívala spoločnú vec nad rozsah svojho spoluvlastníckeho
podielu(X/XX),prisvojovalasitakjejúžitkovúhodnotuvoväčšejmiere,atoivrozsahuspoluvlastníckeho
podielu žalobcu (faktické, fyzické užívanie).

92. Žalobca za pasívne legitimovaný subjekt v konaní J. U. ale neoznačil, hoci nadužívala spoločnú vec,
a to i o jeho spoluvlastnícky podiel.

93. Ako to už bolo uvedené, žaloba smeruje proti H. I. (žalovaná) s tým, že v dôsledku jej konania

nemohol žalobca užívať svoj spoluvlastnícky podiel.

94. Žalovaná prevodom (darovacou zmluvou) časti spoluvlastníckeho podielu na J. U., realizovala len
svoje dispozičné oprávnenie, a u ktorej podiel 1/10 (nie vyšší) predstavoval jej mieru účasti na užívaní
spoločnej veci. Trestné oznámenie, ktoré podala J. U.a žalobcu a následne súdom uložené povinnosti
a obmedzenia, nie sú dôsledkom konania žalovanej, ale partnerských nezhôd jej dcéry a žalobcu. Na

základe skutkového stavu tvrdeného v žalobe, predmetný nárok mu nebolo možné priznať, ani: a) titulom
náhrady škody, pretože žalovaná uzavretím darovacej zmluvy neporušila právnu povinnosť podľa § 140
Občianskeho zákonníka alebo povinnosť, ktorú by si strany sporu dohodli v zmluve o budúcej zmluve,
pretože takáto zmluva v písomnej forme medzi nimi uzavretá nebola a nie je splnený ani predpoklad,
a to zmenšenie majetkovej sféry žalobcu o majetkové hodnoty, ktoré by bolo potrebné vynaložiť na

uvedenie veci do pôvodného stavu (nedošlo k poškodeniu veci), b) titulom záväzkového právneho
vzťahu z bezdôvodného obohatenia (plnením z neplatného právneho úkonu, z právneho dôvodu, ktorý
odpadol, bez právneho dôvodu) lebo tým, že v období od 10.1.2017 do 10.5.2017 J.yt užívala v celosti,
sa žalovaná na úkor žalobcu bezdôvodne neobohatila.

95. Pokiaľ žalobca zaplatenia sumy 600,- eur sa proti žalovanej domáhal na skutkovom základe,
popísanom v žalobe, súd ju v tejto časti ako neopodstatnenú zamietol, pre nedostatok pasívnej
legitimácie žalovanej. Oprávnenosť výšky uplatňovanej peňažnej náhrady, preto ani neposudzoval. Ako
to už bolo uvedené (bod 91.), v predmetnom časovom období J. U. užívala spoločnú vec nad rozsah
svojho spoluvlastníckeho podielu (1/10), prisvojovala si tak jej úžitkovú hodnotu vo väčšej miere, a to i

v rozsahu spoluvlastníckeho podielu žalobcu. Žalobca pritom v žalobe uviedol i to, že: „nemôžem svoju
polovicu predmetného bytu užívať. Celý byt bez právneho oprávnenia užíva J. U. so svojou dcérou T.“,
avšak za žalovanú ju v spore neoznačil. Súd nemá poučovaciu povinnosť vo vzťahu k žalobcovi o tom,
ktorá osoba je na základe ním tvrdeného skutkového stavu, nositeľom hmotnoprávnej povinnosti.

96. Súd ďalej posudzoval, či žalovaná je pasívne legitimovaným subjektom na základe skutkového stavu
doplneného žalobcom o rozhodujúce skutočnosti, že v období od 10.1.2017 do 10.5.2017 užívala nad
rámec svojho spoluvlastníckeho podielu, resp., že užívala i jeho (žalobcov) spoluvlastnícky podiel 1/2.

97. Od roku 2015 je žalovaná prihlásená k trvalému pobytu na adrese bytu ul. Q. č. XX/X, X., do ktorého

sa presťahovala po odpredaji bytu v B.. Tento priestor bol miestom, v ktorom v nasledujúcom časovom
období uspokojovala svoje bytové potreby, čo bolo v konaní preukázané aj výsluchom svedkyne K. F..

98. Ako to už bolo uvedené, v predmetnom časovom období žalovaná bola podielovým spoluvlastníkom
4/X0 bytu č. 7, na X. . poschodí, vo vchode č. 1 (orientačné číslo XB, F. ulica), k. ú. X..

99. Žalobca netvrdil, že by žalovaná predmetný byt užívala počas celého žalovaného obdobia. Skutkové
okolnosti tvrdené v žalobe podstatne doplnil až po tom, ako prostredníctvom svojej vtedajšej zástupkyne
na pojednávaní dňa 13.8.2018 uviedla, že v období od 10.1.2017 do 10.5.2017 v byte bola 10 až 12 krát,
prespala v ňom, pretože v nasledujúci deň ráno absolvovala lekárske vyšetrenie (strana 7 zápisnice o

pojednávaní). Na pojednávaní dňa 11.12.2018 a dňa 5.4.2019 uviedol, že nevie presne špecifikovať, v
ktoré dni predmetného časového obdobia žalovaná byt užívala a len predpokladá (s poukazom na jej
príchody do bytu v predchádzajúcom období), že to bolo dva až trikrát počas kalendárneho mesiaca a
zotrvala asi 5 dní za účelom: absolvovanie lekárskych vyšetrení, návšteva vnučky, starostlivosti o ňu a
výlety. Na pojednávaní dňa 5.4.2019 žalovaná uviedla, že ak sa do bytu dostavila, tak za účelom, aby v

ňom pred lekárskymi vyšetreniami prespala a tiež prichádzala na návštevy alebo ak vnučka bola chorá,
tak aby jej poskytovala starostlivosť. Presne, v ktoré dni do bytu z týchto dôvodov prišla v období od
10.1.2017 do 10.5.2017, špecifikovať nevedela.100. Medzi stranami nebolo sporné, že v období od 10.1.2017 do 10.5.2017 žalovaná do bytu prišla
10 až 12 krát.

101.PodľaKrátkehoslovníkaslovenskéhojazyka,významslovanávštevaje:príchodkniekomu,niekam
(k rodine, atď.) s cieľom ostať tam istý čas.

102. Žalovaná je starou mamu maloletej T., z čoho vyplýva aj postavenie pomáhať pri jej výchove,
starostlivosti, podporovať ju v aktivitách, atď.

103. Pod pojmom dobré mravy sa rozumie súhrn právnych pravidiel, ktoré nie sú výslovne uvedené v
zákone, ale ktoré vyplývajú zo správneho zohľadňovania právnych záujmov.

104. Vlastníctvo (spoluvlastníctvo) je hlavnou právnou formou spotreby, preto patrí vlastníkovi
(spoluvlastníkovi) predovšetkým právo vec užívať.

105. Užívaním veci je správanie, ktorým sa realizuje úžitková hodnota veci, či už vo forme individuálnej
alebo vo forme inej spotreby (podnikateľskej, atď.).

106. V období od 10.1.2017 do 10.5.2017 nebolo potrebné, aby žalovaná ako podielový spoluvlastník v

byte č. X., na 2. poschodí, vo vchode č. X (.orientačné číslo XB, F. ulica), k. ú. X. realizovala jeho úžitkovú
hodnotu vo forme individuálnej spotreby, či už v rozsahu svojho spoluvlastníckeho podielu (4/10), alebo
i nad jeho rozsah. V byte, pritom ani nemala uložené žiadne svoje osobné veci (okrem nočnej košele).
Z bodu 97. odôvodnenia rozsudku vyplýva, že od roku 2015, a teda aj v predmetnom časovom období,
užívala byt ul. Q. č. XX/X, X..

107. Žalovaná do bytu síce prichádzala, ale len s cieľom ostať tam na istý čas: na návštevu, pomôcť
pri starostlivosti o maloletú T. (vnučku), ktoré dieťa malo podľa zákona o rodine právo na zachovanie
rodinných zväzkov s ňou, ďalej s cieľom prespať pred lekárskymi vyšetreniami. I keď v tejto súvislosti
sa pohybovala po jednotlivých miestnostiach bytu, vrátane jeho príslušenstva a teda ich tak užívala,

tak pri posudzovaní uplatneného nároku žalobcu (na základe doplnených skutkových tvrdení - bod 96.)
je rozhodujúce zistenie cieľa, resp. dôvodu jej príchodu, a to ostať tam len na istý čas: na návšteve,
pomáhať pri starostlivosti o vnučku, tráviť s ňou voľné chvíle (výlety, atď.), prespať pred lekárskymi
vyšetreniami. Vzhľadom na okolnosti prípadu, bolo by v rozpore s dobrými mravmi, ak by žalovaná
zaplatilažalobcovipeňažnéplneniezaužívanie(vpočte10až12krát)bytuzvyššieuvedenýchdôvodov,

v rozsahu jeho spoluvlastníckeho podielu.

108.Vpriebehukonania(bod99.)žalobcauviedol,žepredpokladá,žežalovanávpredmetnomčasovom
období do bytu prichádzala dva až trikrát počas mesiaca a zotrvala asi päť dní (teda užívala ho počas
väčšieho počtu dní, než je celkovo 10 až 12), a z dôvodov uvedených v bode 99. Medzi stranami zostalo

sporným, či žalovaná do bytu prichádzala dva až trikrát mesačne na dobu cca päť dní. Za účelom
preukázania doby užívania, žalobca navrhol ako svedka vypočuť J. U.. Tento dôkaz súd nevykonal.

109. Podľa § 185 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov
vykoná.

110. Žalobca netvrdí, že žalovaná v období od 10.1.2017 do 10.5.2017 byt č. X, na X. poschodí, vo
vchode č. X . (orientačné číslo XB, F. ulica), k. ú. X. trvale užívala s cieľom realizovať jeho úžitkovú
hodnotu, a že na tieto účely nevyužívala byt ul. Q. č. XX/X, X.. Výsluchom svedkyne J. U. sa teda malo
potvrdiť alebo vyvrátiť, že žalovaná do bytu prichádzala dva až trikrát mesačne, a že v ňom zostala päť

dní, alebo po iný počet dní. Ak by aj vykonaním dôkazného prostriedku, a to výsluchom tejto svedkyne
(na pojednávaní dňa 13.8.2018 vystupovala ako zástupkyňa žalovanej) sa potvrdilo, že žalovaná v
období od 10.1.2017 do 10.5.2017 byt užívala po väčší počet dní, než 10 až 12, a to dva až trikrát
mesačne po dobu päť dní, tak by vzhľadom na okolnosti prípadu bolo aj v tomto prípade v rozpore s
dobrými mravmi, ak by zaplatila žalobcovi peňažné plnenie za užívanie bytu, keďže dôvody spočívali:

v návšteve, v pomáhaní pri starostlivosti o vnučku, ktorá má právo na zachovanie rodinných väzieb,
trávenie s ňou voľných chvíľ (výlety, atď.), prespatie pred lekárskymi vyšetreniami. Preto súd žalobu (na
skutkovom stave doplnenom o rozhodujúce skutočnosti), tiež zamietol.111. Súd pred dátumom 13.8.2018 žalobcovi a dňa 13.8.2018 žalovanej, poskytol poučenie o
sudcovskejkoncentráciikonania.Tátokoncentrácia(§153Civilnéhosporovéhoporiadku)jevdiskrečnej
právomoci súdu. Uplatnenie tohto práva súdu závisí od okolností konkrétneho prípadu. Po dátume

13.8.2018 označovali žalobca a žalovaná ďalšie návrhy na vykonanie dôkazov, na ktoré súd prihliadal
a ospravedlnil ich neskoršie predloženie a označenie na základe subjektívneho kritéria, a to ich
neschopnosti ako strán sporu rozpoznať potrebu ich predloženia, resp. označenia. Súd však nevykonal
dôkaz(zdôvoduuvedenéhovbode110.),atovýsluchsvedkyneU..Vpriebehukonaniažalobcapredložil
i články z týždenníka PLUS 7 dní, e-mail komunikáciu s J. U., resp. komunikáciu cez sociálne siete,

ktorá sa týkala výsluchu žalobcu ako svedka v inom súdnom konaní a na základe ktorej uviedol, že
výpovede svedkov, ktorí budú vypočutí v predmetnom súdnom konaní, nebudú vierohodné. V konaní
ako svedok bola vypočutá K. F., ktorá sa k užívaniu bytu v predmetnom časovom období, ale vyjadriť
nevedela. Vierohodnosť jej výpovede, objektívne zadokumentovanými skutočnosťami a dôkazmi, pritom
nebola spochybnená.

112.Súdpovažujezapotrebnéuviesť,žeprávonasúdnyprocesnevyžaduje,abysúdreagovalna každý
argument prednesený v civilnom sporovom konaní. Stačí, aby reagoval na ten argument (argumenty),
ktorý je z hľadiska výsledku súdneho rozhodnutia považovaný za rozhodujúci.

113. Podľa § 255 ods. 1, ods. 2 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania

podľapomerujejúspechuvoveci.Akmalastranavoveciúspechlenčiastočný,súdnáhradutrovkonania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

114. Úspech vo veci sa zisťuje porovnaním žalobnej žiadosti (petitu) a výroku rozhodnutia, ktorým sa
vo veci rozhodlo.

115. Žalovaná bola v konaní úspešná v rozsahu 100%.

116. Po právoplatnosti rozhodnutia, osobitné uznesenie o výške náhrady trov konania vydá súdny
úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom
súde Prievidza, písomne, v dvoch vyhotoveniach. O odvolaní rozhoduje Krajský súd Trenčín.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej

veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho
sa odvolateľ domáha (odvolací návrh), odvolanie musí byť podpísané. Rozsah, v akom sa rozhodnutie
napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie ďalej možno odôvodniť podľa § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku.