Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 4. september 2015

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 11Co/406/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7114209958
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 09. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Sopková Maximová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7114209958.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v právnej veci navrhovateľov 1/ E.. X. U., nar. XX.XX.XXXX a 2/ Q.. C. V., nar.
X.X.XXXX, obaja bytom Z., V. XA, proti odporcovi P., s.r.o., so sídlom Z., W. XX, IČO: 36 179 197, zast.
JUDr. Františkom Kočkom, advokátom so sídlom, Košice, Stropkovská 48, pracovisko Pribinova 8, v
konaní o zaplatenie 235 437,94 Eur, o nariadenie predbežného opatrenia, o odvolaní navrhovateľov
proti uzneseniu Okresného súdu Košice I z 25. júna 2015 č.k. 39C 41/2015-259

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j euznesenie.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Košice I (ďalej aj „súd“) napadnutým uznesením zamietol návrh na nariadenie predbežného
opatrenia, ktorým sa navrhovatelia domáhali zakázať až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej
odporcovi scudziť, prenajať, zaťažiť záložným právom či iným vecným právom alebo inak nakladať
spôsobom, ktorý by znemožnil alebo sťažil ich speňaženie s týmito hnuteľnými vecami: motorovým

vozidlom značky Mercedes GL, EČV: KE 028 IH, W.: WDC2049841F998820, motorovým vozidlom
značky Mercedes E, O.: KE 627 GU, VIN: I dynamickým laserom pre asistovanú reprodukciu (Dynamic
miltipurpose laser system fot A.R.T. Octax NaviLase Tm. Laser assistad hatching,), zariadením - Oosight
system; zariadením - (IMSI) Intracytoplasmic morphological sperm injection, zariadením EmbryScope
(tm). Zároveň sa domáhali, aby súd zakázal odporcovi scudziť, prenajať, zaťažiť, založiť záložným
právom, či iným vecným právom alebo inak nakladať spôsobom, ktorý by znemožnil alebo sťažil

jeho speňaženie alebo z ostatným hnuteľným majetkom patriacim odporcovi podľa účtovnej evidencie
majetku až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej.

Súd vychádzal z návrhu navrhovateľov, ktorí návrh odôvodnili poukazom na prebiehajúce konanie,
v ktorom sa domáhajú zaplatenia sumy 235 437,94 Eur, z dôvodu spôsobenia škody odporcom,
ktorú mal zaviniť uvedením navrhovateľov do omylu pri uzatváraní a plnení zmluvy o budúcej

zmluve o prevode vlastníctva bytov, nebytových priestorov a podielu na pozemku uzatvorenej dňa
1.7.2011 a v nedodržaní povinností odporcu vyplývajúcich z tejto zmluvy. Naliehavosť nariadenia
predbežného opatrenia podľa navrhovateľov vyplýva zo skutočností, že odporca je právnickou osobou,
pri ktorej je možné pomerne jednoducho uskutočniteľnými právnymi úkonmi zmenšiť svoj majetok
postihnuteľný výkonom rozhodnutia a prípadne zmeniť vlastnícku štruktúru, čoho dôsledkom bude
spôsobenie vážnej, ťažko napraviteľnej až nenapraviteľnej škody, spočívajúcej v nemožnosti vymoženia

súdom priznaného nároku. Navrhovatelia majú za to, že nariadením predbežného opatrenia nevznikne
odporcovi ako povinnému z nariadenia predbežného opatrenia taká neprimeraná ujma, ktorá by
bola v zjavnom nepomere s nárokmi navrhovateľov, aj naďalej bude zabezpečená možnosť využívať
hnuteľné veci odporcom za súčasného zachovania možnosti, prípadného uspokojenia priznaných práv
navrhovateľom. Podľa navrhovateľov nariadením predbežného opatrenia nebude ujma odporcu zrejme
neprimeraná výhode, ktorá bude poskytnutá nariadením predbežného opatrenia navrhovateľom. Podľa

navrhovateľov je nariadenie predbežného opatrenia minimálne vhodné do času, kým nebude vynesené
právoplatné rozhodnutie súdu a tiež majú za to, že toto predbežné opatrenie nemôže odporcovi, pretožemá len dočasný charakter, spôsobiť ekonomické ťažkosti. Navrhovatelia uviedli, že nemajú vedomosť o
množstve a rozsahu hnuteľného majetku odporcu, avšak vychádzajúc z daňového priznania a účtovnej
závierky odporcu za rok 2014 je zrejmé, že odporca disponuje hnuteľným majetkom v sume minimálne

151 115,- Eur. Na základe týchto informácií zverejnených odporcom vedia navrhovatelia identifikovať
len niektoré hnuteľné veci patriace do majetku odporcu. Vzhľadom k tomu navrhujú majúc dôvodnú
obavu, že je výkon budúceho rozhodnutia ohrozený, ako aj vzhľadom ku skutočnostiam, že odporcom je
spoločnosť s ručením obmedzeným, aby súd nariadil predbežné opatrenie, ktorým by zakázal odporcovi
nakladať s vyššie označenými vecami.

Súd prvého stupňa aplikujúc pre svoje rozhodnutie ust. § 102, § 74 ods. 1, § 75 ods. 1, 2, 4,
6, 8 veta druhá, § 76 ods. 1 písm. f/, ods. 4 O.s.p. dospel k záveru, že návrh na nariadenie
predbežného opatrenia nie je dôvodný, pretože nebola splnená jedna zo základných podmienok pre
jeho nariadenie, a to nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy. Navrhovatelia neosvedčili reálnu
obavu z ohrozenia výkonu súdneho rozhodnutia v dôsledku určitého konania odporcu a ani v návrhu

netvrdilianepreukazovali,žeodporcasaurčitýmspôsobomzbavujesvojhomajetku,prípadneinaksním
nehospodárne nakladá. Takisto neosvedčili, že hnuteľné veci, ktorých zákazu nakladať sa domáhajú,
patria odporcovi, dokonca tieto hnuteľné veci ani konkrétne nešpecifikovali. Návrh na nariadenie
predbežného opatrenia z uvedených dôvodov zamietol.

Uznesenie napadli včas podaným odvolaním navrhovatelia, a to z dôvodov v zmysle § 205 ods. 2
písm. f/ O.s.p. a navrhli napadnuté uznesenie zmeniť a návrhu na nariadenie predbežného opatrenia
vyhovieť, pretože vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedli, že v konaní sa domáhajú
náhrady škody vo výške 235 437,94 Eur. Odporca je právnickou osobou so základným imaním 6
640 Eur, pričom jeho príjem je tvorený aktívnou činnosťou spoločníkmi, ktorí sa kedykoľvek môžu

rozhodnúť v spoločnosti nepodnikať a poskytovať svoje služby prostredníctvom inej spoločnosti, resp.
na inom právnom podklade. V priebehu troch účtovných období (r. 2012, 2013, 2014) spoločnosť stále
dosahovala nižší zisk, celkovo dosiahla nižší zisk o 93 836 Eur, pričom dôvod znižovania zisku nie je
možné určiť, no jednoznačne nižší zisk má dopad na hradenie záväzkov. Z ich pozície sa znižovanie
zisku javí ako dostatočný dôvod, že ich pohľadávka nebude môcť byť uspokojená z majetku odporcu,

ktorý kedykoľvek môže vykonať dispozície zo svojím majetkom. Dôkaz o tom, že odporca pristúpi k
predaju alebo založeniu hnuteľných vecí v súčasnosti neexistuje, lebo takýto dôkaz vznikne až vtedy,
keď dôjde k samotnému predaju. Vydaním predbežného opatrenia by odporca nebol žiadnym spôsobom
obmedzený na svojom podnikaní, len by bol medzi účastníkmi konania dočasne vytvorený rovnovážny
stav, ktorý by obmedzil odporcu v prevode vlastníckeho práva k časti jeho hnuteľného majetku, ktorý

slúži pri zabezpečovaní príjmu odporcu ako právnickej osoby. Navrhované predbežné opatrenie nijako
neobmedzí odporcu v užívaní hnuteľných vecí, ani v jeho podnikaní, odporcovi nevznikne žiadna ujma
na jeho majetku, nedôjde k zmenšeniu ekonomickej hodnoty jeho majetku a teda nemôže mu spôsobiť
dočasne žiadne ekonomické ťažkosti, len by sa zabránilo ďalším škodám na strane navrhovateľov.

Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) preskúmal
odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 212 ods. 1, 3 O.s.p. a uznesenie podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p.
ako vecne správne potvrdil.

Podľa § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého

rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom spisu a predloženými listinnými dôkazmi, sa stotožňuje
so správnymi skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa a s odôvodnením napadnutého

uznesenia, na ktoré v celom rozsahu poukazuje. Navrhovatelia v odvolaní neuviedli žiadne skutočnosti,
ktoré by boli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého uznesenia, preto odvolanie nemožno
považovať za opodstatnené.

Podľa ust. § 102 ods. 1 veta prvá O.s.p., ak treba po začatí konania dočasne upraviť pomery účastníkov

alebo zabezpečiť dôkaz, pretože je obava, že neskôr ho nebude možné vykonať alebo len s veľkými
ťažkosťami, súd na návrh neodkladne nariadi predbežné opatrenie alebo zabezpečí dôkaz.Podľa ust. § 76 ods. 1 písm. f/ O.s.p., predbežným opatrením môže súd nariadiť účastníkovi najmä, aby
niečo vykonal, niečoho sa zdržal alebo niečo znášal.

Z citovaných zákonných ustanovení, ako aj zo samotnej podstaty predbežných opatrení jednoznačne
vyplýva, že tieto upravujú pomery účastníkov konania iba predbežne (dočasne), resp. zaisťujú nároky
doposiaľ právoplatne im nepriznané. Účelom predbežných opatrení je dočasné zabezpečenie ochrany
porušených a ohrozených práv účastníkov, a to do času definitívnej právnej (súdnej) ochrany a

predpokladom ich nariadenia je a) osvedčenie nároku, ktorému sa má navrhovaným predbežným
opatrením poskytnúť ochrana, b) osvedčenie naliehavosti potreby dočasnej úpravy pomerov účastníkov
alebo osvedčenie obavy z ohrozenia výkonu súdneho rozhodnutia, t.j. osvedčenie nebezpečenstva
bezprostredne hroziacej ujmy, c) preukázanie vzťahu navrhovaného predbežného opatrenia k predmetu
konania vo veci samej. Všetky tieto zákonné podmienky musia byť splnené kumulatívne a je
povinnosťou súdu dôsledne skúmať ich splnenie, každú jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej súvislosti.

Z dočasného charakteru predbežných opatrení vyplýva, že pred ich nariadením nemusí súd zisťovať
všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia vo veci samej, ale pre jeho
nariadenie musia byť osvedčené aspoň základné skutočnosti umožňujúce záver o pravdepodobnosti
nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana a musí byť zrejmé, že bez okamžitej, i keď len
dočasnej úpravy právnych pomerov by bolo právo účastníka ohrozené. Pred nariadením predbežného

opatrenia musí súd zvážiť, či v dôsledku predbežného opatrenia sa nevytvorí nezvratný (nenapraviteľný)
stav v právnych vzťahoch medzi účastníkmi a či zásah do práv dotknutého účastníka je primeraný
žalobcomosvedčenémuporušeniujehoprávaprávomchránenýchzáujmov;t.j.čiideozásahprimeraný
a posúdiť, či predbežným opatrením nedochádza k zásahu do vlastníckych práv dotknutého účastníka
nad nevyhnutnú mieru.

Nenakladanie s vecami alebo právami (zákaz disponovať s nimi) je zásahom do vlastníckeho práva,
ako aj do iných ústavou zaručených práv. Podľa článku 20 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, nútené
obmedzenie vlastníckeho práva je možné iba v nevyhnutej miere. Podľa článku 35 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky, každý má právo podnikať a uskutočňovať inú zárobkovú činnosť. Tieto ústavou

zaručené práva treba rešpektovať aj pri nariaďovaní predbežného opatrenia podľa § 76 ods. 1 písm.
f/ O.s.p. Z tohto dôvodu je treba pred nariadením predbežného opatrenia venovať pozornosť tomu, či
nenakladaním s vecami alebo právami, alebo ak sa niečo ukladá vykonať, niečoho sa zdržať alebo niečo
znášať, nedochádza k zásahu do vlastníckych práv nad nevyhnutnú mieru.

Predbežné opatrenie predstavuje iba dočasnú úpravu práv a povinností účastníkov, keď upravuje
pomeryúčastníkovalebozabezpečujevýkonsúdnehorozhodnutiaibadokonečnéhovyriešeniavecibez
toho,abynímbolpredurčenýpriebehprocesusamotnéhosporualeboprejudikovanérozhodnutievoveci
samej. Preto je dané právnou úpravou, že o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia rozhoduje súd
iba podľa údajov a informácií, ktoré sú obsiahnuté v návrhu a v listinách predložených navrhovateľom.

Navrhovateľ predbežného opatrenia je povinný preukázať existenciu materiálnych predpokladov pre
nariadeniepredbežnéhoopatrenia,ktorévyplývajúzust.§75ods.2O.s.p. Prinariaďovanípredbežného
opatrenia prevláda požiadavka rýchlosti nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení. V dôsledku toho
sa tu nezisťujú všetky tie skutočnosti, ktoré má mať súd zistené pred vydaním konečného rozhodnutia.
Skutočnosti, z ktorých sa vyvodzuje dôvodnosť návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, nemusia

byť preukázané dôkazmi. Zákon z tohto dôvodu ani nepredpokladá, že by pri rozhodovaní o predbežnom
opatrení mal súd vykonávať dokazovanie (§ 120 a nasl. O.s.p.). Pre nariadenie predbežného opatrenia
je postačujúce, pokiaľ sú okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na toto dočasné
opatrenie, aspoň osvedčené. Miera osvedčenia sa riadi danou situáciou (uznesenie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky z 5. augusta 2010 sp. zn. 3 Cdo 149/2010).

Súd prvého stupňa v súlade so zákonom a po zohľadnení osobitnej povahy rozhodovania o predbežnom
opatrení správne vychádzal zo skutočností uvedených samotnými navrhovateľmi návrh na nariadenie
predbežného opatrenia zamietol.

Predbežné opatrenie nie je konečným rozhodnutím a jeho účelom je dočasná úprava pomerov
účastníkov. Aby súd mohol vyhovieť návrhu na vydanie predbežného opatrenia, musí jeho navrhovateľ
aspoň osvedčiť základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa
má poskytnúť predbežná ochrana ako i osvedčiť, že je tu nebezpečenstvo bezprostredne hroziacejujmy, čo však navrhovatelia v danej veci nijakým spôsobom neosvedčili. Vzhľadom na skutočnosť,
že navrhovatelia neosvedčili reálnu hrozbu súvisiacu s nakladaním s hnuteľnosťami, uviedli len svoje
domnienky, resp. hypotézy, dospel odvolací súd k záveru, že nie je splnený predpoklad pre nariadenie

predbežného opatrenia. Navrhovatelia ani v odvolacom konaní neuviedli také konkrétne argumenty a
dôvody, ktoré by osvedčovali dôvodnosť nariadenia predbežného opatrenia, nepredložili také relevantné
dôkazy, ktoré by osvedčili tvrdenia uvádzané v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia. Odvolací
súd z podaného návrhu ani z odvolania nezistil skutočnosti, ktoré by odôvodňovali nebezpečenstvo
bezprostredne (reálne) hroziacej ujmy na právach navrhovateľov a osvedčili nimi tvrdenú obavu, že

bez poskytnutia predbežnej ochrany dôjde k ohrozeniu ich práv. Je pritom na navrhovateľoch, ak chcú
uniesť dôkazné bremeno, aby označili dôkazy aspoň základného významu pre osvedčenie naliehavosti,
primeranosti a nevyhnutnosti tohto dočasného opatrenia.

Odvolací súd vychádzajúc z uvedených skutočností dospel k záveru, že v danom štádiu konania
nie je osvedčená taká intenzita porušovania a bezprostredne hroziaca ujma, aby odôvodnila vydanie

predbežného opatrenia, preto uznesenie súdu prvého stupňa o zamietnutí návrhu v súlade s ust. § 219
ods.1 O.s.p. potvrdil.

O trovách odvolacieho konania nebolo rozhodnuté, lebo o trovách predbežného opatrenia (vrátane trov
tohto odvolacieho konania) rozhodne súd prvého stupňa v rozhodnutí o veci samej v konaní sp. zn. 39C

41/2015 (§ 145, § 224 ods. 1 O.s.p.).

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č.
757/2004 Z.z. o súdoch v znení účinnom od 1. mája 2011).

Poučenie:

Proti uzneseniu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.