Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 10. júl 2019

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 25Co/126/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4414201867
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 07. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lýdia Gálisová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2019:4414201867.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lýdie Gálisovej a sudkýň JUDr.
Márie Malíkovej a JUDr. Sone Vackovej v právnej veci žalobcu: T.. E. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom G..
W. Q. zastúpeného: Advokátska kancelária Timoranská & Štofková s.r.o., so sídlom Podzámska 32,
940 01 Nové Zámky, proti žalovanému: M.. M. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XXX/XX, XXX XX G. J.,
zastúpeného: M.. N. A., I. G., XXX XX G. J., o zaplatenie 10 000 eur s príslušenstvom, o trovách konania,

o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu G. J. zo dňa 15. apríla 2XX9 č.k. 17C/213/2XX4
- 411, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie z r u š u j e.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie priznal štátu nárok na náhradu trov dokazovania
voči žalovanému v rozsahu 100%, o ktorom bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným

rozhodnutím. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil ustanoveniami čl. 4 ods. 1 a 2, § 251, § 252, § 262
ods. 1, § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“).

2. Žalovaný napadol odvolaním uznesenie súdu prvej inštancie v zákonom stanovenej lehote. Namietal
rozpor uznesenia súdu prvej inštancie s právnym názorom Najvyššieho súdu SR sp.zn. 6 MCdo 15/2013
zo dňa 18.06.2015, podľa ktorého je povinnosť súdu rozhodnúť o trovách konania sa týka nie len trov

konania účastníkov, ale aj trov štátu. V rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, je preto súd povinný
rozhodnúť aj o trovách štátu, ak nerozhodol, že o nich rozhodne do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia
vo veci samej. Ak o týchto trovách opomenie rozhodnúť, môže o nich bez návrhu rozhodnúť dopĺňajúcim
rozhodnutím, ale len kým rozhodnutie vo veci samej, resp. rozhodnutie, ktorým sa konanie končí,
nenadobudne právoplatnosť. Uviedol, že ako vyplýva z uznesenia samotného, súd o náhrade trov
konania štátu rozhoduje nie do právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, ale s výrazným

časovým odstupom po právoplatnosti takéhoto rozhodnutia. Tvrdil, že pokiaľ by sa chcel súd prvej
inštancie svojím právnym názorom odchýliť od názoru najvyššej súdnej autority, je povinný si svoje
rozhodnutie v tomto smere riadne odôvodniť. Namietal, že tak neurobil a preto rozhodnutie nespĺňa
kritériá, ktoré CSP kladie na odôvodnenie rozsudku, a ani na odôvodnenie odklonu od právneho názoru
najvyššej súdnej autority.

3. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané stranou
sporu, v zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (§ 355 ods. 1, § 359 CSP), a zistení, že
spĺňa náležitosti ustanovenia § 363 CSP, viazaný dôvodmi a rozsahom odvolania (§ 379, § 380 CSP),
viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP), vec prejednal. Dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné
a napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. d) CSP zrušil.4. Podľa § 389 ods. 1 písm. d) CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak nejde o
rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak takéto dôvody neexistovali.

5. Z obsahu spisu vyplýva, že súd prvej inštancie rozhodol vo veci samej rozsudkom č.k.
17C/213/2014-186 zo dňa 08.04.2015, v spojení s rozhodnutím Krajského súdu v Nitre č.k.
25Co/582/2015 - 261 zo dňa 28.10.2015, ktoré nadobudli právoplatnosť dňa 08.12.2015. O nároku na
náhradutrovkonaniarozhodolsúdprvejinštancieuznesenímč.k.17C/213/2014-269zodňa04.12.2015,
v spojení s rozhodnutím Krajského súdu v Nitre č.k. 25Co/627/2016 - 326 zo dňa 26.04.2017, ktoré

nadobudli právoplatnosť dňa 11.07.2017. O výške trov konania rozhodol súd prvej inštancie uznesením
č.k. 17C/213/2014 - 403 zo dňa 26.02.2019, ktoré bolo právoplatné dňa 28.03.2019. Až následne
rozhodol o nároku na náhradu trov štátu napadnutým uznesením.

6. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

7. Podľa § 470 ods. 2 CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v

neprospech strany.

8. Podľa § 255 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

9. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.

10. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie dospel k záveru, že súd
prvej inštancie nesprávne zistil skutkový stav a z takto zisteného skutkového stavu vyvodil nesprávny
právny záver. Odvolací súd sa nestotožnil s právnym názorom súdu prvej inštancie, ktorým podradil

nárok štátu ustanoveniu § 255 ods. 1 CSP a štátu priznal nárok voči žalovanému podľa výsledku
úspechu, resp. neúspechu žalovaného v spore. Odvolací súd v tejto súvislosti upriamuje pozornosť na
rozhodnutie NS SR sp. zn. 6MCdo 15/2013 zo dňa 18.06.2015, ktoré uviedol aj žalovaný vo svojom
odvolaní, ktorý okrem iného uvádza, že ochrana záujmov štátu spočívajúca v povinnosti súdu rozhodnúť
o trovách, ktoré štát platil, je úradnou povinnosťou konajúceho súdu. Pokiaľ súd prvého stupňa v

rozsudku nerozhodol o trovách štátu a nerozhodol o nich bez návrhu ani do právoplatnosti rozsudku,
bolo vylúčené, aby o nich rozhodol neskôr uznesením, vydaným navyše takmer po uplynutí jedného
roka od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

11. Rozhodovanie o náhrade trov konania má dve samostatné fázy. Prvou je rozhodovanie o nároku na

náhradu trov konania, o ktorom rozhodne súd bez návrhu v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Výrok o
nároku na náhradu trov konania obsahuje každé rozhodnutie, ktorým sa konanie končí, a to aj v prípade,
že žiadna zo strán nemá na náhradu trov právo. Druhou fázou je rozhodnutie o výške trov konania, o
ktorej rozhoduje vyšší súdny úradník samostatným uznesením po právoplatnom skončení veci.

11.1. V predmetnom konaní je nepochybne preukázateľné, že bolo rozhodnuté nie len rozhodnutím
vo veci samej, t.j. rozsudkom 17C/213/2014-186 zo dňa 08.04.2015, ale aj rozhodnutím o výške
trov konania samostatným uznesením vydaným vyšším súdnym úradníkom, a to uznesením č.k.
17C/213/2014 - 403 zo dňa 26.02.2019. Súd prvej inštancie teda celkom zjavne opomenul na
skutočnosť, že o trovách štátu nebolo rozhodnuté. Avšak táto skutočnosť mu nezakladá právomoc

rozhodnúť o nich samostatným uznesením, pretože predmetné konanie právoplatne skončilo. Uvedený
právny záver súdu prvej inštancie je nesprávny, pretože odporuje platnej právnej úprave, resp. nemá
oporu v zákone. Navyše zvýhodňuje štát, ktorý má právo na náhradu trov konania proti tej strane sporu,
ktorá by podľa výsledku konania mala povinnosť na náhradu trov konania protistrane. Vzhľadom na to,
že o nároku ako aj o výške trov konania bolo právoplatne rozhodnuté, samostatným uznesením o nároku

na náhradu trov štátu po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej by bol narušený princíp právnej istoty.
Odvolací súd preto rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil.17. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v zmysle §
389 ods. 1 písm. d) CSP zrušil, pretože v danom prípade dôvody pre ktoré bolo vydané napadnuté
uznesenie neexistovali.

Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§

419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu
na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od
doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh § 428 CSP).