Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 10. jún 2019

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 18C/1/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1212231239
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 06. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Staněk

ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2019:1212231239.16

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v konaní pred sudcom JUDr. Milanom Staněkom v právnej veci žalobcu: JUDr.

G. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XX, R., proti žalovanému: Tatra banka, a.s., so sídlom Hodžovo
námestie 3, Bratislava, IČO: 00 686 930, o určenie platnosti výpovede zmluvy, o zaplatenie náhrady
škody, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalovanému sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 19.11.2012, zmenenou podaním doručeným tunajšiemu
súdudňa20.12.2018(zmenapripustenáuznesenímč.k.18C/1/2013-142zodňa10.06.2019)domáhalI.

určenia,ževýpoveďzmluvyovedenípodnikateľskéhoúčtuč.XXXXXXXXXX,uzavretejmedzižalobcom
a žalovaným, daná žalobcom dňa 02.02.2012, je platná, čím zmluva o vedení podnikateľského účtu
zanikla ku 30.04.2012, II. určenia že výpoveď zmluvy o vedení účtu fyzickej osoby č. XXXXXXXXXX,
uzavretej medzi žalobcom a žalovaným, daná žalobcom dňa 30.09.2013, je platná, čím zmluva o
vedení účtu fyzickej osoby č. XXXXXXXXXX/XXXX zanikla ku 30.10.2013, III. určenia, že odstúpenie
žalobcu od zmluvy o vydaní platobnej karty VISA, uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným, číslo
kartového účtu č. XXXXXXX, dané žalobcom dňa 25.06.2013, je platné, IV. určenia, že ustanovenie

VOP žalovaného ku zmluvám o vedení bežného účtu pre fyzické osoby- nepodnikateľov, upravujúce
oprávnenie žalovaného účtovať žalobcovi poplatok za úkon, spočívajúci v poskytnutí súčinnosti zo
strany žalovaného exekútorovi v exekučnom konaní pri zásahu do práv žalobcu ku bankovému účtu,
je neprijateľnou zmluvnou podmienkou podľa § 53 ods. 4 zák. č. 40/1964 Zb. z dôvodu obchádzania
zákazu vyžadovania úhrady od spotrebiteľa za nevyžiadanú službu žalovaného podľa § 53 ods. 8 zák.
č. 40/1964 Zb., a je preto neplatné podľa § 53 ods. 5 zák. č. 40/1964 Zb. Žalobca sa zároveň domáhal
vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovaného na zaplatenie 7.476,54 eur do troch dní od

právoplatnosti rozsudku.

2. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že žalobca má u žalovaného zriadený od roku 2007 bežný účet
fyzickej osoby č. XXXXXXXXXX a bežný účet podnikateľský č. XXXXXXXXXX. Dňa 31.01.2012 sa
pokúsil žalobca uhradiť z podnikateľského účtu daň za motorové vozidlo, čo mu nebolo umožnené,
nakoľko podľa tvrdenia žalovaného nemal dostatok prostriedkov na tomto účte napriek tomu, že ku
tomuto dňu mal k dispozícii dostatok prostriedkov na vykonanie úhrady. Na telefonické zisťovanie mu

bolo oznámené, že oba účty sú exekučne blokované na sumu 1.377,16 eur a, že mu bola z tohto
dôvodu zablokovaná aj kreditná karta VISA. Dňa 10.02.2012 prijal žalovaný zmenu príkazu exekútora na
osobný účet, ktorý z dôvodu úhrady pohľadávky oprávneného v dvoch z troch exekúcii a zablokoval na
oboch účtoch sumu 1.295,47 eur. Žalobca ďalej uvádza, že dňa 29.02.2012 exekútor doučil žalovanémuzmenený príkaz, ktorým požaduje blokovanie výhradne trov exekúcie vo výške 641,05 eur na osobnom
účte žalobcu, pričom žalovaný blokuje túto sumu na oboch účtoch. Počas blokovania si žalovaný účtuje
poplatok za vedenie účtu v exekúcii v sume 5,- eur na osobnom účte a 9,- eur na podnikateľskom

účte. Žalobca dňa 02.02.2012 písomne v pobočke žalovaného žiadal o zrušenie účtu, t.z. vypovedal
zmluvu o bežnom účte, týkajúcej sa podnikateľského účtu a žiadal vydať prostriedky na ňom uložené
v súlade s § 712 Obch. zákonníka. Žalovaný odpovedal listom zo dňa 14.02.2012 v ktorom uviedol, že
prostriedkynaúčtesúblokovanévprospechexekúcievovýše1.377,16euraztohodôvoduniejemožné
žiadosti o vyplatenie danej sumy vyhovieť. Dňa 16.04.2012 žalobca spísal na pobočke žalovaného

oznámenie o odstúpení od zmluvy s odôvodnením, že sa žalovaný dostal do omeškania s vyplatením
zostatku na podnikateľskom účte v rozpore so zmluvou VOP žalovaného a príslušných ustanovení
Obch. a Obč. zákonníka a Exekučného poriadku. Žalobca uvádza, že exekučný príkaz sa týka len
osobného účtu žalobcu a preto je blokovanie podnikateľského účtu žalobcu od počiatku bezdôvodné.
Žalobca má vzhľadom na uvedené za to, že sa žalovaný obohatil na jeho úkor ako spotrebiteľa tým,
že si splnenie svojej vlastnej povinnosti voči tretej osobe účtuje voči žalobcovi ako službu. Žalobca

uvádza, že účtovanie poplatkov žalovaným na ťarchu žalobcu za splnenie si vlastnej zákonnej povinnosti
žalovaného je bezdôvodným obohatením, nakoľko neexistuje právny dôvod pre plnenie, keďže žalobca
za vedenie každého z účtov uhrádza žalovanému dohodnutú odmenu.

3. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 08.03.2013 navrhol, aby súd žalobu v celom

rozsahu zamietol. Vo vzťahu ku tvrdeniam žalobcu uvádza, že v príkazoch na začatie exekúcie ako aj
exekučných príkazoch vo vzťahu k exekúcii prikázaním pohľadávky z účtu v banke, súdneho exekútora
Mgr. Miroslava Luptáka, boli postihnuté účty povinného bez ich presnej špecifikácie ich číslom. V tejto
súvislosti podliehajú exekúcii všetky účty povinného bez ohľadu na skutočnosť či pri uzatváraní zmluvy o
takomto účte vystupoval majiteľ účtu ako podnikateľ alebo nie. Majiteľom pohľadávky z účtu je v jednom

aj druhom prípade rovnaká fyzická osoba teda žalobca. Vo vzťahu k námietke žalobcu, že exekúciou
prikázaním pohľadávky z účtu v banke nemajú byť vymáhané trovy exekúcie žalovaný uviedol, že v
zmysle § 200 ods. 3 Exekučného poriadku je exekútor oprávnený vymôcť trovy exekúcie niektorým
zo spôsobov určených na vymoženie peňažnej pohľadávky vydaním príkazu na úhradu trov exekúcie.
Žalovaný sa nestotožňuje so žalobcom, že trovy exekúcie nie sú príslušenstvom pohľadávky. V zmysle

§ 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka sú príslušenstvom pohľadávky úroky, úroky z omeškania, poplatok
z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením, pričom trovy exekúcie sú nesporne súčasťou nákladov
na vymáhanie pohľadávky. Žalovaný uvádza, že žalobca bol žalovaným informovaný, že žalovaný je
kedykoľvek pripravený akceptovať výpoveď žalobcu zo zmluvy o vedení účtu, bez uvedenia dôvodu.
Doterajšie úkony žalobcu však nebolo možné považovať za výpoveď. Žalobca uvádzal v jeho úkone

zo dňa 16.04.2012, že odstupuje od zmluvy o účte, pričom ako dôvod uviedol porušenie povinnosti zo
strany žalovaného. S ohľadom na postoj žalovaného, že z jeho strany nedošlo k porušeniu povinnosti
považoval žalovaný odstúpenie ako nedôvodné a teda neúčinné. Žalovaný ďalej uvádza, že žalobca
nekorektne opisuje postup žalovaného pri realizácii exekúcie prikázaním pohľadávky z účtov jej klientov.
Exekúciou prikázaním pohľadávky z účtu v banke je postihnutá výlučne pohľadávka z účtu, teda nie

prostriedky, ktoré mu žalovaný poskytuje ako úver. Avšak príkaz na začatie exekúcie a exekučný príkaz
sa v zmysle § 98 Exekučného poriadku vzťahujú aj na sumy, ktoré dôjdu na účty povinného po tom
keď sa banke doručil príkaz na začatie exekúcie, preto prostriedky pripisované na účet nie je žalovaný
oprávnený použiť na úhradu jej pohľadávky z povoleného/voliteľného prečerpania. Žalovaný v súvislosti
s námietkou žalobcu, že poplatky v zmysle sadzobníka poplatkov boli zúčtované na ťarchu jeho účtu

aj do nepovoleného prečerpania a následne boli úročené, uvádza, že v zmysle čl. 2.5.1. VOP je banka
oprávnená svoje pohľadávky voči klientovi zúčtovať na ťarchu jeho účtu, a to aj v prípade, ak na
účte klienta nie je dostatok finančných prostriedkov a zúčtovaním na ťarchu účtu sa účet dostane do
nepovoleného prečerpania, alebo v prípade, ak sa účet už v nepovolenom prečerpaní nachádza a zvýši
sa tým rozsah nepovoleného prečerpania. V zmysle čl. 2.5.3. za sumu, o ktorú je účet v nepovolenom

prečerpaní, má banka právo účtovať klientovi úroky z nepovoleného prečerpania stanovené bankou,
a to odo dňa kedy došlo k nepovolenému prečerpaniu. Na základe uvedeného má žalovaný za to, že
nedošlo z jeho strany k porušeniu žiadnej zákonnej ani zmluvnej povinnosti.

4. V priebehu konania vzhľadom na zmenu procesného predpisu a terajšiu existenciu § 137 písm. d)

C.s.p. súd procesne poučil žalobcu, že je potrebné petit upraviť. V nadväznosti na výzvu súdu žalobca
doručil podanie zo dňa 20.12.2018, ktorým žiadal pripustenie zmeny návrhu v časti žalobného petitu
tak ako je to uvedené v prvom odseku tohto rozhodnutia.5. Žalovaný, s poukazom na zmenu petitu návrhu, uviedol, že žalobu žiada zamietnuť, nakoľko zmenené
návrhy 1.- 4. sú bez ohľadu na zmenu textu, obdobné ako pôvodné návrhy, návrhmi na určenie právnej
skutočnosti, ktoré nemajú oporu v osobitnom predpise, teda sú neprípustnými návrhmi v zmysle § 137

písm d) CSP. Vo vzťahu k návrhu 4. žalovaný uviedol, že žiadne ustanovenie VOP žalobca neoznačil
a žalovaný zároveň vyhlásil, že takéto ustanovenie vôbec nie je súčasťou zmluvného vzťahu medzi
klientmi - spotrebiteľmi a žalovaným.

6. V zmysle 137 písm. a) Civilného sporového poriadku, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo

o splnení povinnosti.

7. Podľa § 278 Civilného sporového poriadku, na pojednávaní rozhodne súd o žalobe podľa § 137 písm.
a) na návrh žalovaného rozsudkom pre zmeškanie, ktorým žalobu zamietne, ak a) sa žalobca nedostavil
na pojednávanie vo veci, hoci bol naň riadne a včas predvolaný a v predvolaní na pojednávanie bol
žalobca poučený o následku nedostavenia sa vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie a b)

žalobca neospravedlnil svoju neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami.

8. Podľa § 279 Civilného sporového poriadku, odôvodnenie rozsudku pre zmeškanie žalobcu obsahuje
len stručnú identifikáciu procesného nároku a právny dôvod vydania rozsudku pre zmeškanie.

9. Žalobca sa nedostavil na pojednávanie nariadené na deň 10.06.2019. Žalobca svoju neúčasť
neospravedlnil, nepožiadal o odročenie pojednávania, neuviedol dôvod neúčasti na pojednávaní,
pričom žalobca mal vykázané doručenie predvolania na pojednávanie dňom 23.04.2019. Žalobca bol v
predvolaní na pojednávanie poučený o možnosti súdu rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie. Vzhľadom
na tieto skutočnosti žalovaný, ktorý sa pojednávania zúčastnil, navrhol, aby súd rozhodol rozsudkom

pre zmeškanie žalobcu.

10. Nakoľko boli splnené podmienky podľa § 278 Civilného sporového poriadku pre rozhodnutie veci
rozsudkom pre zmeškanie v piatom bode žalobného petitu v dôsledku nesplnenia procesných povinností
na strane žalobcu, súd na návrh žalovaného rozhodol rozsudkom pre zmeškanie, ktorým žalobu žalobcu

v piatom bode žalobného petitu, ktorým žalobca žiadal aby súd uložil žalovanému povinnosť uhradiť
sumu 7.476,54 eur zamietol.

11. Podľa § 131 Civilného sporového poriadku žaloba je procesný úkon, ktorým sa uplatňuje právo na
súdnu ochranu ohrozeného alebo porušeného práva.

12.Podľa§132ods.1Civilnéhosporovéhoporiadkuvžalobesaokremvšeobecnýchnáležitostípodania
uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností (povinnosť tvrdenia),
označenie dôkazov na ich preukázanie (dôkazná povinnosť) a žalobný návrh.

13. Podľa § 137 písm. d) CSP žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení právnej
skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

14. V dôvodovej správe k ust. § 137 CSP je uvedené, že záujmom bolo vylúčiť všetky nepotrebné a
nezmyselné žaloby o určenie neplatnosti, resp. platnosti právnych úkonov a iných právnych skutočností,

ktoré vyvolávajú ďalšie spory a míňajú sa účelu žaloby určovacej.

15. Podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti (princíp okamžitej aplikability).

16. Súd k žalobným návrhom v bode 1. až 4. uvádza, že v návrhovom konaní je výlučne na
žalobcovi a jeho zodpovednosti čoho (akého práva) a na základe akých skutočností sa v súdnom
konaní domáha. V zmysle ustanovenia § 132 ods. 1 CSP musí žalobca v žalobe pravdivo a úplne
opísať rozhodujúce skutočnosti, ktoré odôvodňujú uplatnený nárok (povinnosť tvrdenia), teda vymedziť
skutkové okolnosti, ktoré majú byť podkladom rozhodnutia, označiť dôkazy na preukázanie svojich

tvrdení (dôkazná povinnosť), a uviesť žalobný návrh. Žalobným návrhom je súd viazaný. Žalobca teda
procesne zodpovedá za to čo a prečo žaluje, a za výber a formuláciu procesných prostriedkov. Je preto
zásadne vecou toho, kto navrhuje začatie konania, aby žalobu prispôsobil po stránke formulačnej a
obsahovej § 132 ods. 1 CSP. V danom prípade sa žalobca domáha určenia, že výpovede zmlúv o vedeníúčtu sú platné, určenia, že odstúpenie žalobcu od zmluvy o vydaní platobnej karty VISA je platné a, že
ustanovenie VOP žalovaného je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Je nepochybné, že ide o určenie
právnej skutočnosti (t.j. skutočnosti, s ktorou zákon spája právne následky podľa § 137 písm. d) CSP,

možnosť požadovať takéto určenie však nevyplýva zo žiadneho (osobitného) predpisu, táto žaloba je
teda v zmysle ust. § 137 písm. d) CSP a contrario neprípustná, a preto ju súd zamietol.

17. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj
bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

18. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci.

19.Žalovanýmalvoveciplnýúspech,pretobymalvsúlades §255ods.1Civilnéhosporovéhoporiadku
nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. Súd však žalovanému náhradu trov konania nepriznal,

nakoľko mu žiadne trovy nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia na tunajšom súde, písomne
v dvoch vyhotoveniach.

Odvolanie proti V. bodu žalobného petitu možno podať iba z dôvodu, že neboli splnené podmienky na
vydanie rozhodnutia. Ak žalobca z ospravedlniteľného dôvodu zmeškal pojednávanie vo veci, na ktorom
bol vyhlásený rozsudok pre zmeškanie, súd na návrh žalobcu tento rozsudok uznesením zruší a nariadi
nové pojednávanie. Návrh na zrušenie rozsudku pre zmeškanie môže žalobca podať do 15 dní odkedy
sa o rozsudku pre zmeškanie dozvedel.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.Exekúciumožnovykonaťnanávrhtoho,ktojeoprávnenýpožadovaťsplnenienárokuzexekučnéhotitulu

preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá (§ 48 ods. 2 Exekučného poriadku).
Exekúciu vykoná exekútor, ktorého na vykonanie exekúcie poverí súd (§ 55 ods. 1 Exekučného
poriadku).