Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 25. apríl 2019

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 12Co/81/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4216203613
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 04. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Zmeková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2019:4216203613.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sone Zmekovej a sudkýň JUDr.
Renáty Pátrovičovej a JUDr. Denisy Šaligovej v spore žalobcu: Prima banka Slovensko, a.s., so sídlom
Hodžova 11, 010 11 Žilina, IČO: 31 575 951, proti žalovanému: O. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XXXX/
X, XXX XX J., o zaplatenie sumy 5.645,04 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Komárno č. k. 10C/108/2016-73 zo dňa 30.11.2017 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o zamietnutí zvyšku žaloby a vo výroku o trovách
konania z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu
4.479,94 eura spolu s úrokom z omeškania 8 % ročne od 15.01.2014 do zaplatenia do troch dní od
právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku žalobu zamietol a žalobcovi priznal náhradu trov konania v rozsahu

58,72 %. Svoje rozhodnutie odôvodnil s odkazom na ustanovenie § 497, § 504 zákona č. 513/1991 Zb.
Obchodného zákonníka, § 52 ods. 1, 2, 3, 4, § 54 ods. 2, § 517 ods. 2, § 565 zákona č. 40/1964 Zb.
Občianskeho zákonníka, § 3, § 10c nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., § 1 ods. 2, § 2 písm. d), § 9 ods.
1, 2 písm. f), k) a § 11 ods. 1 písm. a) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných
úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“). Rozhodnutie o
trovách konania odôvodnil podľa § 255 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku,

účinného od 01.07.2016 (ďalej len „CSP“). V odôvodnení rozsudku súd uviedol, že žalobca sa žalobou
domáhal zaplatenia sumy 5.645,04 eura s príslušenstvom na základe úverovej zmluvy č. 20/246/12
zo dňa 24.05.2012, v zmysle ktorej bol žalovanému poskytnutý spotrebiteľský úver vo výške 6.000
eur. V dôsledku nesplácania úveru žalovaným riadne a včas žalobca vyhlásil mimoriadnu splatnosť
úveru. Súd posúdil úver ako bezúročný a bez poplatkov (§ 11 ods. 1 písm. a/ zákona o spotrebiteľských
úveroch) z dôvodu absencie náležitostí podľa § 9 ods. 2 písm. f), k) tohto zákona a zaviazal žalovaného

zaplatiť žalobcovi rozdiel medzi sumou poskytnutého úveru (6.000 eur) a sumou, ktorú žalovaný uhradil
(1.520,06 eura) a vo zvyšku žalobu zamietol.

2. Proti tomuto rozsudku v zamietajúcej časti a vo výroku o trovách konania podal v zákonnej lehote
odvolanie žalobca, ktorý navrhol rozsudok v napadnutej časti zmeniť a žalobe vyhovieť v plnom rozsahu.
Namietal, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§

365 ods. 1 písm. h/ CSP). Žalobca nesúhlasil s posúdením úveru ako bezúročného a bez poplatkov
pre chýbajúce náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. k), f) zákona o spotrebiteľských úveroch. Počet,
termíny a výška splátok istiny aj úrokov sú rovnaké a sú určené termínom splatnosti anuitnej splátky.
Banka bezplatne a kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere poskytne
spotrebiteľovi výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky s uvedením splátok, ktoré sa majú zaplatiť,
a lehôt a podmienok ich úhrady vrátane rozpisu každej splátky s uvedením amortizácie istiny a úrokov

vypočítaných na základe úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru. Článok 10 ods. 2 písm. h), i) 2
Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23.04.2008 sa má vykladať v tom zmysle, žezmluva o úvere na dobu určitú stanovujúca amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi splátkami nemusí
vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať, aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie tejto
istiny. Rovnako nie je nevyhnutné, aby sa v zmluve uvádzala splatnosť splátok spotrebiteľa odkazom

na konkrétny dátum, pokiaľ podmienky tejto zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou
identifikovať dátumy týchto splátok. Termín konečnej splatnosti úveru je stanovený v bode 5.3. zmluvy, v
ktorom sa klient zaviazal, že úver bude uhradený do 120 mesiacov odo dňa podpisu zmluvy (čo je doba
trvania zmluvy), pričom banka vykoná poslednú splátku v deň uvedený v bode 5.2. posledného mesiaca
tejto lehoty (čo je termín konečnej splatnosti). Na podporu svojich tvrdení poukázal na rozhodnutia

viacerých súdov.

3. Žalovaný sa k odvolaniu nevyjadril.

4. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 CSP) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, §
380 CSP) ako aj skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), po prejednaní veci

beznariadeniaodvolaciehopojednávania(§385ods.1CSP)rozsudoksúduprvejinštancievnapadnutej
zamietajúcej časti a vo výroku o trovách konania podľa § 389 ods. 1 písm. b) a § 391 ods. 1 CSP zrušil
a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

5. Podľa obsahu spisu strany sporu uzatvorili zmluvu o poskytnutí úveru, ktorá je nepochybne upravená

Obchodným zákonníkom ako tzv. absolútny obchod, pričom táto zmluva je súčasne aj spotrebiteľskou
zmluvou. Základ právnej úpravy je síce v Obchodnom zákonníku, avšak s ohľadom na spotrebiteľský
vzťah sa prednostne aplikujú ustanovenia Občianskeho zákonníka týkajúce sa ochrany spotrebiteľa (§
52 ods. 2), ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Zmluva o poskytnutí úveru
je spotrebiteľskou zmluvou, pretože zmluvnými stranami sú na jednej strane veriteľ ako dodávateľ,

ktorého predmetom činnosti je poskytovanie úverov a ktorý konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej
činnosti,anastranedruhejsubjekt,t.j.dlžník,ktorýpriuzatváraníaplneníspotrebiteľskejzmluvynekonal
v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Tým sa pri rozhodovaní o žalobe
otvoril priestor pre aplikáciu § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, ktoré predstavujú základný právny
rámec ochrany spotrebiteľa, a tiež priestor na aplikáciu zákona o spotrebiteľských úveroch, účinného v

čase uzatvorenia zmluvy, ktorý upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského
úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru,
náležitostizmluvyospotrebiteľskomúvere,spôsobvýpočtucelkovýchnákladovspotrebiteľaspojenýchs
poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa. V ustanovení § 9 ods.
2 zákona o spotrebiteľských úveroch je uvedené, aké náležitosti musí zmluva o spotrebiteľskom úvere

obsahovať. Zákon tiež v § 11 ods. 1 stanovuje, pri absencii ktorých náležitostí zmluvy sa úver považuje
za bezúročný a bez poplatkov. Súd prvej inštancie vytkol žalobcovi absenciu rozpisu jednotlivých
mesačných splátok úveru, z ktorého by bolo zrejmé, koľko žalovaný v rámci mesačnej splátky uhrádza
na istinu, koľko na úroky a na iné poplatky. Pre tento nedostatok úverovej zmluvy posúdil úver ako
bezúročný a bez poplatkov a žalobu vo zvyšku žalobcom uplatneného nároku zamietol. Odvolací súd

sa s týmto záverom súdu prvej inštancie nestotožnil.

6. Zákon o spotrebiteľských úveroch podľa jeho prílohy č. 1 prebral právne záväzné akty Európskej
únie, okrem iného Smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách
o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS (Ú.v. EÚ L 133, 22.5.2008). Podľa čl.

10 ods. 2 písm. h) Smernice 2008/48/ES, zmluva o úvere zrozumiteľne a stručne uvádza výšku, počet
a frekvenciu splátok spotrebiteľa a prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým
nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami úveru na účely splatenia. Podľa čl. 22 ods. 1
Smernice 2008/48/ES, keďže táto smernica obsahuje harmonizované ustanovenia, členské štáty nesmú
zachovaťanizaviesťvosvojomvnútroštátnompráveustanovenia,ktorésaodchyľujúodustanovenítejto

smernice. Odvolací súd preto konštatoval, že podľa eurokonformného výkladu ustanovenia § 9 ods. 2
písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch nemožno od dodávateľov žiadať, aby v úverových zmluvách
uvádzali presný rozpis plánovanej amortizácie dlhu, teda rozpis splátok po častiach, samostatne vo
väzbe na istinu, úrok a poplatky. Pokiaľ ustanovenie § 9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských
úveroch uvádza pojmy „výška“, alebo „počet“ či „termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov“,

treba za použitia eurokonformného výkladu dospieť k záveru, že toto ustanovenie len spresňuje, čo
zahŕňa splátka úveru. Nakoniec ani z dôvodovej správy k tomuto zákonu nevyplýva, že by zámerom
zákonodarcu bolo, aby ustanovenie § 9 ods. 2 písm. k) tohto zákona sprísnilo požiadavku zakotvenú
v Smernici, teda to, aby zmluva o úvere upravovala výšku, počet a termíny splátok ako súboru, ktorýzahŕňa istinu, úroky a aj iné poplatky. Účelom predmetného ustanovenia nebolo to, aby mal spotrebiteľ
už pri uzatvorení zmluvy k dispozícii v číselnom vyjadrení informáciu, aká časť bude v tej - ktorej anuitnej
splátke (výška ktorej je konštantná) pripadať na istinu, úverový úrok a iné platby. Podrobné informácie o

vnútornej skladbe anuitnej splátky podáva veriteľ na žiadosť spotrebiteľa bezplatne a kedykoľvek počas
doby trvania zmluvy a vo forme amortizačnej tabuľky; to napokon vyplýva aj z čl. 10 ods. 2 písm. i)
Smernice 2008/48/ES. Anuitnou splátkou sa rozumie splátka, ktorá má rovnakú (nemennú) výšku počas
celej doby platnosti úveru; v závislosti od splácania (priebehu amortizácie) úveru sa však mení vnútorná
skladba anuitnej splátky (klesá v nej podiel úrokov a zvyšuje sa podiel istiny).

7. Vyššie uvedený právny záver odvolacieho súdu sa vzťahuje na právny stav v čase, ktorý bol
rozhodujúci pre posúdenie správnosti odvolaním napadnutého rozhodnutia a ku ktorému odvolací súd
dospel eurokonformným výkladom. S cieľom odstrániť rôzny výklad sporného ustanovenia § 9 ods.
2 zákona o spotrebiteľských úveroch bol však medzičasom prijatý zákon č. 279/2017 Z. z., ktorým
sa s účinnosťou od 01.05.2018 zmenilo okrem iného aj ustanovenie § 9 ods. 2 písm. i) zákona o

spotrebiteľských úveroch v tom zmysle, že sa v ňom slová „a termíny splátok istiny, úrokov a iných
poplatkov“ nahrádzajú slovami „frekvenciu splátok“, čím sa odstránili pochybnosti súdov o výklade
daného ustanovenia.

8. K námietke žalobcu o neuvedení doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termíne konečnej

splatnosti spotrebiteľského úveru (§ 9 ods. 2 písm. f/ zákona o spotrebiteľských úveroch) odvolací súd
uvádza,žezbodu5.3.a5.2.zmluvyoúverejezrejmé,kedyjeúversplatnýatiežjeznámaajdobatrvania
zmluvy. V bode 5.3. sa klient zaviazal, že „celý úver s príslušenstvom bude uhradený do 120 mesiacov
odo dňa podpisu úverovej zmluvy, pričom banka vykoná poslednú splátku vo výške zostatku úveru s
príslušenstvom v deň uvedený v bode 5.2. (t. j. 15. dňa v mesiaci) posledného mesiaca tejto lehoty.

V prípade, ak deň splátky nebude pracovným dňom, splátka bude vykonaná v najbližší nasledujúci
pracovný deň“. Z takto upravenej doby trvania zmluvy a termínu konečnej splatnosti spotrebiteľského
úveru možno objektívne zistiť, kedy je úver splatný, a tiež je zrejmá aj doba trvania zmluvy, a to aj bez
konkrétne stanovených dátumov priamo v texte zmluvy. Zmluva preto spĺňa aj náležitosti stanovené
v § 9 ods. 2 písm. f) zákona o spotrebiteľských úveroch, účinného v čase jej uzatvorenia. Preto ani

pre nedostatok tejto náležitosti nebolo možné urobiť záver, že zmluva sa považuje za bezúročnú a bez
poplatkov podľa § 11 ods. 1 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch.

9. Z uvedených dôvodov odvolací súd považoval námietky žalobcu vznesené v odvolaní za
opodstatnené a vzhľadom na to rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP v

napadnutej zamietajúcej časti a v súvisiacom výroku o trovách konania zrušil a podľa § 391 ods. 1 CSP
vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V ďalšom konaní sa bude súd
opätovne zaoberať nárokmi žalobcu obsiahnutými v zamietajúcej časti rozsudku, pričom v zmysle vyššie
uvedených záverov (§ 391 ods. 2 CSP) opätovne vo veci rozhodne. Svoje nové rozhodnutie odôvodní
v súlade s ustanovením § 220 ods. 2 CSP tak, aby zodpovedalo požiadavke presvedčivosti. Zároveň v

zmysle § 396 ods. 3 CSP rozhodne aj o trovách konania, vrátane trov konania odvolacieho.

10. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu možno podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, § 420, §
421CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu
na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
vakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).