Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 20. august 2019

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 23To/78/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3118011128
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 08. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. František Kováč
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2019:3118011128.5

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Františka Kováča a sudcov JUDr.
Beáty Javorkovej a JUDr. Ondreja Samaša na verejnom zasadnutí konanom dňa 20. augusta 2019
prejednal odvolania prokurátorky Krajskej prokuratúry v Trenčíne a obžalovanej
C. G.,
nar. XX.XX.XXXX v F., trvale bytom N. XXX, prechodne bytom R. XXXX/XX,

ktoré podali proti rozsudku Okresného súdu Trenčín sp.zn. 1T/56/2018 zo dňa 27.6.2019 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. sa odvolania obžalovanej a prokurátorky z a m i e t a j ú , pretože nie sú dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Trenčín sp. zn. 1T/56/2018 zo dňa 27.6.2019 bola obžalovaná C. G.

uznaná vinnou z obzvlášť závažného zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok,
jedov a prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c), d), ods. 2 písm. c)
Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. j) Tr. zák., pretože od presne neustáleného obdobia, minimálne od
polovice roku 2017 do 03.04.2018 od nezistených osôb na presne nezistených miestach si neoprávnene
zadovažovala psychotropnú látku metamfetamín (pervitín), ktorú prechovávala v mieste bydliska v N.
č. XXX, byt č.. okres F., presne neustálené množstvo použila pre vlastnú potrebu a presne neustálené

množstvo predala alebo bezplatne poskytla viacerým, najmenej štyrom osobám na rôznym miestach
v okresoch F., U. G. nad H., R. nad R., U. N., N. nad H., ako aj v mieste svojho bydliska N. č. XXX,
po predchádzajúcom kontakte telefonicky, alebo SMS správami na telefónne číslo, ktoré používala, a
to XXXX XXX XXX, alebo po predchádzajúcom kontakte cez sociálne siete, a to N. N. predala pervitín
celkomasi15-krát,Y.T.predalapervitínnajmenej15-krát,C.C.zadovážilapervitínnajmenej2-krát,D.L.
predala pervitín celkovo asi 4-krát, všetkým za cenu 10,- € za jednu dávku, pričom pri osobnej prehliadke

obvinenej C. G. dňa 03.04.2018 dobrovoľne vydala policajtom jeden kus zatavenej injekčnej striekačky s
obsahom2mlkryštalickejlátkyshmotnosťou163mg,ktorejexpertíznymskúmanímbolozistené,žetáto
obsahovala metamfetamín s priemernou koncentráciou účinnej látky 30 mg, ktoré množstvo zodpovedá
minimálne 3 bežným jednotlivým dávkam drogy, pričom metamfetamín je podľa zákona č: 139/1998 Z.
z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch zaradený do II. skupiny omamných látok.

Bola za to odsúdená podľa § 172 ods. 2 Tr. zák., § 38 ods. 2 Tr. zák. s prihliadnutím na § 36 písm. j),
písm. 1) Tr. zák. a za aplikácie § 38 odsek 3, ods. 8 Tr. zák. a § 39 ods. 1, ods. 3 písm. c) Tr. zák. na
trest odňatia slobody vo výmere 6 rokov nepodmienečne. Podľa § 48 ods. 1, ods. 2 písm. b), ods.4
Tr. zák. súd obžalovanú na výkon uloženého trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu
so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 76 ods. 1 Tr. zák., § 78 ods. l Tr. zák. súd obžalovanej uložil ochranný dohľad v trvaní jeden rok
a podľa § 77 ods. 2 Tr. zák., § 51 ods. 3 písm. b) Tr. zák. obžalovanej uložil obmedzenie spočívajúce vzákaze požívania alkoholických nápojov a iných návykových látok. Podľa § 73 ods. 2 písm. d) Tr. zák.
súd obžalovanej uložil ochranné protitoxikomanické liečenie ambulantnou formou.

Tento rozsudok nenadobudol právoplatnosť, pretože bol napadnutý odvolaniami prokurátorky krajskej
prokuratúry a obžalovanej. Odvolanie prokurátorky smerovalo proti výroku o treste. V odvolaní
namietala, že obžalovaná C. G. sa dopustila závažnej drogovej trestnej činnosti, na potlačovaní ktorej
má spoločnosť prvoradý záujem. V jej osobe sa jednalo o dílerku, ktorá zásobovala ďalšie drogovo
závislé osoby v mieste bydliska i v okolí, čo podstatne zvyšuje nebezpečnosť jej konania pre spoločnosť

a práve uložením trestu
odňatia slobody dlhšieho trvania, v zmysle zákonnej trestnej sadzby by bola zabezpečená ochrana
spoločnosti pred takýmito páchateľmi v zmysle § 34 Trestného zákona. Použitie ustanovenia podľa § 39
odsek 1,3 písm. c) Trestného zákona v danom prípade nebolo odôvodnené žiadnymi takými konkrétnymi
skutočnosťami,ktorébyjehopoužitielegitimovaliakozákonnéasprávne.Úlohousúdujeajzrozumiteľne
vysvetliť, prečo považuje uloženie trestu v rámci zákonnej trestnej sadzby za neprimerané. Z výkladu

ustanovenia § 39 Trestného zákona je zrejmé, že súd by mal pristúpiť k moderácii trestu len za existencie
takých okolností, resp. pomerov, ktoré sa u trestných činov, resp. ich páchateľov bežne nevyskytujú a
ktoré je možné vyhodnotiť v prospech páchateľov. Práve táto ich výnimočnosť objektívne spôsobuje, že
trest ukladaný v rámci zákonom stanovenej trestnej sadzby by bol pre páchateľa neprimerane prísny a
na dosiahnutie účelu trestu by postačoval aj trest kratšieho trvania. Pri rešpektovaní zásady adekvátnosti

trestu s prihliadnutím na povahu a závažnosť činu či osobnosť páchateľa, dôkaznú náročnosť veci preto
Trestný zákon priznáva súdu na túto situáciu reagovať možnosťou zníženia trestu mimo hraníc zákonnej
trestnej sadzby. V prípade obžalovanej neexistujú a z odôvodnenia rozsudku súdu prvého stupňa ani
nevyplývajú žiadne mimoriadne okolnosti, ktoré by odôvodňovali postup podľa § 39 Trestného zákona.
Obžalovaná napr. neurobila na hlavnom pojednávaní ani vyhlásenie o vine, ktoré pri obzvlášť závažnom

zločine, kde dolná hranica trestnej sadzby je 10 rokov môže byť považované za takú okolnosť, kedy
trest odňatia slobody v minimálnej výmere 10 rokov môže byť neprimerane prísny. Aj ďalšie okolnosti
prípadu a to, že obžalovaná nebola doposiaľ súdne trestaná, má maloleté dieťa, je tehotná, trestnej
činnosti sa dopustila v mladom veku a z nedostatku životných skúseností nebola schopná domyslieť
následky takto závažnej, vysoko spoločenskej nebezpečnosti trestnej činnosti nie sú takého charakteru,

pri ktorých prichádza do úvahy aplikácia ust. § 39 odsek 1 Trestného zákona o mimoriadnom znížení
trestu, ide o obvyklé okolnosti. Znížením trestu pod dolnú hranicu trestnej sadzby u obžalovanej nie je
naplnený individuálno-preventívny účinok trestnej sankcie. Medzi funkcie trestu patrí aj tzv. generálna
prevencia, ktorej úlohou je výchovné pôsobenie trestov na ostatných členov spoločnosti - potenciálnych
páchateľov. Uložením neprimerane nízkeho trestu nedochádza k naplneniu funkcie trestu v rozsahu

generálnej prevencie a teda nedochádza ani k zabezpečeniu ochrany spoločnosti. Mimoriadne znížený
trest odňatia slobody uložený v tejto trestnej veci rozhodne nie je spôsobilý odradiť potenciálnych
páchateľov od páchania tejto závažnej a spoločensky nebezpečnej trestnej činnosti, práve naopak.
Vzhľadom k uvedenému som toho názoru, že po zohľadnení všetkých vyššieuvedených skutočností,
okolnostíprípadu,postojaobžalovanejktrestnejčinnostiizhľadiskadosiahnutiaúčelutrestujepotrebné

obžalovanej uložiť prísnejší nepodmienečný trest odňatia slobody na dolnej hranici zákonnej trestnej
sadzby.Preto žiadala,navrhujem,abyKrajskýsúdvTrenčínepodľa§321odsek1písm.d),e)Trestného
poriadku zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste a aby podľa § 322 odsek 3 Trestného poriadku
sám rozhodol tak, že obžalovanej uloží podľa § 172 odsek 2 Trestného zákona za použitia § 38 odsek
2,3,8 Trestného zákona, § 36 písm. j), l) Trestného zákona nepodmienečný trest odňatia slobody na

dolnej hranici zákonnej trestnej sadzby so zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom
stráženia, ochranný dohľad na dobu 1 roka a ochranné protitoxikomanické liečenie ambulantnou formou.
V písomných dôvodoch odvolania sa obžalovaná domáhala, aby odvolací súd preskúmal rozhodnutie
súdu l. stupňa ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, podľa § 321 ods. 1 písm. d), e) Tr. por. zrušil
rozsudok súdu l. stupňa vo všetkých jeho výrokoch a podľa § 322 ods. 3 Tr. por. sám rozhodol vo

veci rozsudkom a na základe skutku uvedeného v obžalobe uznal obžalovanú vinnú v právnej vete
rozsudku, že neoprávnene kúpila, predala a prechovávala po akúkoľvek dobu psychotropnú látku, čím
spáchala zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov a prekurzorov, ich držania
a obchodovania s nimi podľa § 172 odsek 1 písmeno c), d) Trestného zákona a za to ju odsúdil podľa
§ 172 odsek 1 Trestného zákona, § 38 odsek 2 Trestného zákona s prihliadnutím na § 36 písmeno

j), písmeno l) Trestného zákona a za aplikácie 38 odsek 3, odsek 8 Trestného zákona a 39 odsek 1,
odsek 3 písmeno c) Trestného zákona na trest odňatia slobody, ktorého spôsob a dĺžku ponecháva na
úvahu súdu. Podľa § 76 odsek 1 Trestného zákona, § 78 odsek 1 Trestného zákona, aby jej uložil
ochranný dohľad v trvaní 2 roky a podľa § 77 odsek 2 Trestného zákona, § 51 odsek 3 písmeno b)Trestného zákona, aby jej uložil obmedzenie spočívajúce v zákaze požívania alkoholických nápojov
a iných návykových látok. Podľa § 73 odsek 2 písmeno d) Trestného zákona, aby jej uložil ochranné
protitoxikomanické liečenie ambulantnou formou. Podaním odvolania sa domáha tzv. odklonu od súdnej

judikatúry Najvyššieho súdu SR a právneho posúdenia skutku v obžalobe podľa § 172 ods. 1 písm. c),
d) Trestného zákona a uloženie trestu, ktorého spôsob a výšku ponecháva na úvahu súdu. Obžalovaná
nemohla spáchať trestný čin podľa § 172 Tr. zák. (obj. stránka - predal) predajom omamnej látky s
kvalifikačným znakom na viacerých osobách, keď každý kupujúci v tom istom skutkovom deji kupovaním
omamnej látky spáchal samostatný trestný čin podľa § 172 Tr. zák. (obj. stránka - kúpil) a na margo

veci, sám doznal, že si bol vedomý toho, že kúpou omamnej látky pácha trestný čin a sám uviedol, že
mu nebola spôsobená žiadna škoda a ani iná ujma. Z akého dôvodu vždy aj pri aplikácii osobitných
kvalifikačných pojmov a to závažnejší spôsob konania (§ 138) a chránená osoba (§ 139) má trestný čin
spáchaný proti osobe vždy osobu poškodeného resp. poškodených (z viktimologického hľadiska - obeť
trestného činu) a v tomto prípade pre aplikáciu kvalifikovanej skutkovej podstaty znakom "trestný čin na
viacerých osobách" ako závažnejšieho spôsobu konania v obžalobe podľa § 172 ods. 1 písm. c), d) a

ods. 2 písm. c) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. j) Tr. zák. postačí ďalší páchateľ trestného činu,
ktorý v rovnakom skutkovom deji omamnú látku kúpil a spáchal tak samostatný trestný čin podľa § 172
ods. 1 písm. c) Tr. zák. v časti znak objektívna stránka E. - konanie - kúpil. Tu poukazovala na právnu
argumentáciu z odôvodnenia rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn. 3To/118/2016, ďalej na
odbornéčlánky týkajúcesa tejtoproblematiky,súdnerozhodnutia ÚstavnéhosúduSlovenskejrepubliky

a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky so záverom, že nesprávna aplikácia noriem Trestného zákona
a nesprávne právne posúdenie skutku v otázke viny nemôže mať za následok nesprávnu aplikáciu
noriem Trestného zákona pre uloženie neprimeraného trestu. Žiadala preto, aby odvolací súd právne
posúdil odklon od zaužívanej právnej praxe Najvyššieho súdu Slovenskej republiky týkajúcej sa otázky
právnej kvalifikácie § 172 ods. 1, 2 písm. c) Tr. zák., teda spáchanie trestného činu na viacerých

osobách, pretože v predmetnom prípade sami svedkovia, ktorí obžalovanú usvedčovali, spáchali
trestný čin, pričom neutrpeli žiadnu ujmu, ani psychickú ani fyzickú, čo potvrdili pri svojich výsluchoch
na hlavnom pojednávaní. V prípade, ak odvolací súd zruší napadnutý rozsudok, obhajoba žiada, aby
pre ďalší postup súdu prvého stupňa vyjadril svoj právny názor.
Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, nezistiac dôvody pre zamietnutie odvolaní podľa § 316

ods. 1 Tr. por. a ani dôvody pre zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Tr. por., na
podklade podaných odvolaní vykonal verejné zasadnutie a postupom podľa § 317 ods. 1 Tr. por.
preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré
mupredchádzalo.Uvedenýmpostupomzistil,že odvolaniaobžalovanejaprokurátorky niesú dôvodné.
V rámci preskúmavania súdom prvého stupňa zisteného a ustáleného skutkového stavu odvolací súd

zistil, že súd prvého stupňa odstránil procesné pochybenie, ktoré mu bolo vytýkané krajským súdom
v predchádzajúcom zrušujúcom uznesení a vykonal vo veci všetky do úvahy prichádzajúce dôkazy v
rozsahu nevyhnutnom na objasnenie skutkového stavu veci a tieto správne vyhodnotil jednotlivo i v ich
súhrne tak, ako mu ukladajú ustanovenia § 2 ods. 10 a 12 Tr. por. a dospel ku správnym skutkovým
zisteniam i právnym záverom. Tieto v súlade s ustanovením § 168 ods. 1 Tr. por. podrobne a vecne

správne odôvodnil v napadnutom rozsudku. Úvahy a závery okresného súdu založené na zásadách
logického konania a uvažovania sú vecne správne a odvolací súd sa s nimi v plnom rozsahu stotožňuje.
Ani odvolací súd vychádzajúc z takto zisteného dôkazného stavu nemal žiadne pochybnosti o tom,
že skutky, pre ktoré bola obžalovaná uznaná vinnou sa stali. Napokon podľa vyjadrenia obhajcu v
odvolacom konaní obžalovaná nedala vyhlásenie o vine, ktorú nepopierala jedine z toho dôvodu, že

nesúhlasila s právnou kvalifikáciou skutku. Dôvody tohto nesúhlasu sú podrobne uvedené v písomných
dôvodoch jej odvolania.
Stýmitosa všakodvolacísúd nestotožnil, pretožepokiaľsvedkoviaodobžalovanejkupovali predmetné
drogy, nedopustili sa sami trestného činu podľa ustanovenia § 172 ods. 1 Tr. zák., ako to uvádzala
obhajoba, ale trestného činu podľa § 171 Tr. zák., pretože nebolo preukázané, že by omamnú látku

svedkovia kupovali od obžalovanej aj pre iné osoby, ale výlučne iba pre vlastnú potrebu. Odvolací súd
sa nestotožnil ani s námietkou obhajoby spočívajúcej v tom, že pokiaľ svedkovia, ktorí od obžalovanej
kupovali psychotropné látky, uviedli, že sa necítia jej konaním poškodení, nebol naplnený zákonný znak,
že obžalovaná sa trestného činu dopustila na viacerých osobách podľa ustanovenia § 138 písm. j)
Tr. zák., pretože podľa obhajcu zákon tu vyžaduje, aby išlo o osoby poškodené, teda také, ktorým

bola spôsobená nejaká škoda, resp. ujma, či už na zdraví alebo na majetku. Poukazoval pritom na
rozhodnutie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 3To/118/2016 zo dňa 11.1.2017. S týmto tvrdením
obhajoby sa súd prvého stupňa dostatočne vysporiadal v dôvodoch napadnutého rozsudku, pričom
odvolací súd sa s tam uvedenými závermi jednoznačne stotožňuje a nemal žiadny dôvod meniť ustálenúprávnu prax tak, ako sa toho domáhal obhajca obžalovanej v rámci odvolacieho konania. Okrem toho
považuje odvolací súd za potrebné uviesť, že v skutku, pre ktorý bola obžalovaná uznaná vinnou, ide o
trestnýčinsystémovozaradenýmedzitrestnéčinyprotiživotuazdraviuaosoby,ktorýmpredávaladrogy,

i keď tieto boli samotnými konzumentmi drog, sú osoby poškodené so širšími právami poškodených.
Z uvedených dôvodov preto odvolací súd odvolanie obžalovanej, ktoré smerovalo proti výroku o vine
nepovažoval za dôvodné.
Odvolací súd sa však stotožnil aj s postupom súdu prvého stupňa pri ukladaní trestu obžalovanej.
Neprisvedčil námietkam obžaloby, spočívajúcich v tom, že u obžalovanej nebol dôvod na použitie

zmierňovacieho ustanovenia o mimoriadnom znížení trestu. V tomto smere odvolací súd poukazuje
na viacero okolností, ktoré vo svojom súhrne možno považovať za mimoriadne okolnosti prípadu,
tak ako to má na mysli ustanovenie § 39 ods. 1 Tr. zák. Tak predovšetkým v osobe obžalovanej
ide o prvotrestanú páchateľku, matku maloletého dieťaťa, pričom v súčasnosti je vo vysokom štádiu
tehotenstva. K žalovanému skutku nedala vyhlásenie o vine len z dôvodu nesúhlasu s jeho právnou
kvalifikáciou, v jej prípade prevažovali poľahčujúce okolnosti nad priťažujúcimi a nešlo o typické

dealerstvo drog osobou, ktorá sama drogy neužíva, a predáva ich konzumentom. Obžalovaná je
sama drogovo závislá a predajom drog si zadovažovala finančné prostriedky na obstaranie si drog pre
svoju potrebu. Vychádzajúc z uvedeného potom odvolací súd dospel k záveru, že trest odňatia slobody
uložený obžalovanej súdom prvého stupňa vo výmere 6 rokov, so zaradením na jeho výkon do ústavu
na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, spolu s uložením ochranného dohľadu, obmedzenia

a ochranného protitoxikomanického liečenia je spôsobilý naplniť svoj účel tak, ako to má na mysli
ustanovenie § 34 Tr. zák. Odvolací súd preto nezistil žiadne okolnosti, ktoré by odôvodňovali prípadné
zníženie, ale na druhej strane ani zvýšenie takto uloženého trestu.
Z uvedených dôvodov preto odvolací súd odvolania obžalovanej a prokurátorky podľa § 319 Tr. por.
ako nedôvodné zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný
prostriedok.