Rozsudok – Sloboda a ľudská dôstojnosť ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 28. máj 2019

Predpisy odkazované v rozhodnutí

Rozhodnutie

---

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 1To/20/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8718010137
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 05. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Pirkovská
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8718010137.4

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Evy Pirkovskej a sudcov JUDr.
Vladimíra Monoka a JUDr. Evy Rešatkovej, na verejnom zasadnutí konanom dňa 29.5.2019, v trestnej
veci proti obžalovanému R. pre zločin vydierania podľa § 189 ods. 1,2 písm.b/ Tr. zákona a iné, o odvolaní
obžalovaného Jána Huličiara proti rozsudku Okresného súdu Poprad sp. zn. 6T 20/18 zo dňa 25.3.2019,
takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. d/, ods. 3 Tr. poriadku z r u š u j e napadnutý rozsudok vo výroku o treste.

Na základe § 322 ods. 3 Tr. poriadku

obž. Jánovi Huličiarovi, nar. 17.01.1989 v Žiline, bytom Šuňava,
Družstevná 111/26, t. č. od 17.06.2017 vo väzbe
v ÚVV a ÚVTOS Prešov,

u k l a d á

podľa § 200 ods. 2 Tr. zákona, § 41 ods. 2 Tr. zákona ú h r n n ý trest odňatia slobody vo výmere
7 (sedem) rokov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zákona ho pre výkon uloženého trestu z a - r a ď u j e do ústavu na
výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom uznal okresný súd obžalovaného R. vinným v bode 1/ rozsudku zo zločinu
vydierania podľa § 189 ods.1, ods. 2 písm.b/ Tr. zákona s poukazom na ust. § 139 ods. 1 písm.c/ Tr.
zákona a § 127 ods. 5 Tr. zákona a v bode 2/ rozsudku zo zločinu sexuálneho násilia podľa § 200 ods.
1, ods. 2 písm.b/ Tr. zákona s poukazom na ust. § 139 ods. 1 písm.c/ Tr. zákona a §127 ods. 5 Tr.
zákona na tom skutkovom základe, že

1/ v období od 3.6. do 5.6.2017 v byte na adrese R. Z. XX, T. opakovane požadoval od svojej bývalej
družky Y. C. z T., aby sa k nemu vrátila, inak zverejní fotografie a video zachytávajúce jej intímne partie,
ktoré vyhotovil bez jej vedomia dňa 3.6.2017 v skorých ranných hodinách, pričom jej uviedol, že ak sa
k nemu nevráti, tak to pošle jej rodine, kolegom a tieto fotky dostanú všetci, taktiež jej dňa 11.6.2017 v
čase okolo 17.00 hod. povedal, že ak mu nedá dcéru, hodí jej nahé fotky do schránok v jej vchode, čo
Y. C. vyslovene odmietla, pričom dňa 5.6.2017 v čase o 22.47 hod. bola z telefónneho čísla XXXX XXX
XXX, ktorého užívateľom je R. Q., doručená na telefónne číslo XXXX XXX XXX, ktorého užívateľom je X.
C., MMS správa s erotickým obsahom zachytávajúca ženský pohlavný orgán a následne dňa 17.6. 2017

došlo k vylepeniu na vchodových dverách bytového domu na adrese I. XXX/XX, T. 6 kusov fotografií
o rozmeroch 10x15 cm a na adrese R. Z. XX, T. k vylepeniu na vchodových dverách 4 ks fotografií o
rozmeroch 10x15 cm, ktoré zachytávajú nahé telo a intímne partie Y. C.,

2/ v nočných hodinách zo dňa 2.6.2017 na deň 3.6.2017 v byte na druhom poschodí na adrese R. Z. XX,
T., kde Y. C. bývala v podnájme, využil jej stav bezbrannosti, do ktorého sa dostala požitím alkoholických
nápojov, túto v obývacej izbe vyzliekol, strkal jej svoje prsty do vagíny, pričom si toto svoje konanie
fotografoval mobilným telefónom zn. Huawei CUN-L01.

Za to mu podľa § 200 ods. 2 Tr. zákona s použitím § 37 písm.h/ Tr. zákona, § 38 ods. 7 Tr. zákona, § 41
ods. 2 Tr. zákona uložil úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 7 rokov a 6 mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm.a/ Tr. zákona ho pre výkon uloženého trestu zaradil do ústavu na výkon trestu
odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

Proti tomuto rozsudku podal ihneď po jeho vyhlásení a poučení o opravnom prostriedku, priamo do
zápisnice o hlavnom pojednávaní, obžalovaný odvolanie a to tak proti výroku o vine ako aj proti výroku o
treste. Podané odvolanie následne sám odôvodnil. V dôvodoch odvolania uvádza, že s výrokom súdu o
vine nesúhlasí, keďže ani orgány činné v trestnom konaní ani súd nevykonali dôkazy priamo súvisiace so
skutkami. Vo vzťahu ku skutku pod bodom 1/ uvádza, že sa dané dni odohrali inak. Y. bola v práci, počas
toho komunikovali SMS. Po príchode z práce ho poslala do neďalekého obchodu s jej bankomatovou
kartou viackrát, dokonca mu v ten deň pri spoločnom milovaní v poobedňajších hodinách urobila cucflek,
ktorý je zadokumentovaný a doložený na USB kľúči. Súd sa oprel o dôkazy, ktoré nevykonal, na ktoré
on od počiatku upozorňoval. Keďže pre súd tieto dôkazy, potvrdzujúce jeho nevinu, neboli podstatným,
ale rozporné tvrdenia poškodenej viackrát z jej strany zásadným spôsobom opravované a menené, je
potrebné, aby tieto dôkazy boli vykonané. Pravdou nemôže byť klamstvo, vždy opisované inak, keď
ním navrhované dôkazy sú ľahko overiteľné z dôveryhodných inštitúcii a to výpisy z účtov poškodenej,
lokalizácia operátorom O2, informovanie sa v jej práci, keďže v daný deň v práci bola. Sám znalec z
odboru elektrotechnika sa na hlavnom pojednávaní vyjadril, že odstránenú komunikáciu od 1.6.2017
do 6.6.2017 vie z jeho mobilu bez akýchkoľvek problémov obnoviť a keby súd tieto ľahko overiteľné
dôkazy vykonal, zistil by, že deň 5.6.2017 sa ani náhodou nemohol odohrať tak, ako si vymyslela Y.
a bolo by jasné, že nemohlo dôjsť k vydieraniu. Čo sa týka R. C., ten určite dňa 17.6.2017 v práci
nebol, čo súd tiež nepreveril. Vo vzťahu ku skutku 2/ uvádza, že súd rovnako ako prokurátor ignoroval
zásadnú zmenu dátumov, ktoré Y. uviedla a rovnako si osvojil vyšpekulované tvrdenia prokuratúry, že
táto mala byť 2.6.2017 v štádiu opilosti, do ktorého sa sama dostala, čo absolútne nesúhlasí ani s
jedným jej tvrdením. Bez tohto vymysleného tvrdenia by nebolo možné tento skutok riešiť. Sám znalec
z odboru elektrotechnika obnovil aj fotografie, ktoré potvrdzujú klamstvo Y., ďalej uviedol, že pripúšťa,
že ak by vytvoril rovnaké podmienky, aké mal on, jeho znalecký posudok by bol určite iný. Súd si osvojil
rozporné a nelogické tvrdenia vykladajúc si ich po svojom, čo je v rozpore a nesúhlasiace s tvrdeniami
Y. a nedáva to žiadnu logiku. Zo strany súdu ide o zjavné nepochopenie veci, v ktorej rozhoduje. Ako
sama znalkyňa na hlavnom pojednávaní uviedla, Y. si dané skutky mohla kľudne vymyslieť, čo bol ďalší
dôvod preveriť tieto priame ním navrhované dôkazy. Ak by mal súd naštudované výpovede Y. a jej
svedkov, z ktorých jednoznačne vyplýva, že ide o klamstvo, vykonal by navrhované dôkazy, ktoré majú
svoju logiku, ale keďže on od samého začiatku upozorňoval na praktiky orgánov činných v trestnom
konaní, prokuratúry a súdu, tieto priame dôkazy nepreveril, čo považuje za krytie týchto ľudí a zaujatosť
súdu. Nebol vykonaný jediný dôkaz v jeho prospech, iba v neprospech, čím bolo od samého začiatku,
od jeho zadržania zasiahnuté zásadným spôsobom do jeho práv. Súd sa postavil aj do pozície znalca,
keď si nimi doložené dôkazy a videá vyložil po svojom, rozporne od všetkých tvrdení. Poukazuje v tejto
súvislosti na výpovede Y. od prípravného konania až po hlavné pojednávanie, ako aj výpovede svedkov
z jej strany, kde je všetko nelogické a rozporuplné už pri popise všeobecných údajov. V tejto súvislosti
poukazuje aj na priestupkové konania vo veci priestupkov proti občianskemu spolunažívaniu, kde mu
nelogicky a účelovo dávala so svojimi svedkami za vinu, čo krajský úrad preveril a týchto ľudí označil
za nedôveryhodných. Y. je dôvodne trestne stíhaná a je riešená za viacero trestných činov, na ktoré
upozorňoval už vtedy, keď bol na slobode, pričom ona vedela, že všetky jej trestné činy hlási polícii a
rovnako tak súdu, ktorý požiadal o zverenie dcéry do svojej opatery. Po jej zistení, že tieto veci hlási,
začala ho udávať, zakaždým sa však po vyšetrení preukázalo, že ide o klamstvo zo strany Y., preto
žiada, aby sa krajský súd bližšie pozrel a preskúmal nielen to, za čo je dôvodne trestne stíhaná, ale
aj to, čo je voči jej osobe v štádiu riešenia, kde ide o závažné trestné činy, na ktoré upozorňoval a

ktorým sa snažila vyhnúť tým, že ho dodatočne obvinili. Hlavný svedok Y. T., ktorý ho v rozmedzí od 7.6.
až 9.6.2017 pri náhodnom stretnutí informoval o tom, aby strážil Y., lebo táto dňa 2.6.2017 vstúpila v
nočných hodinách na diskotéku, kde pracuje ako vyhadzovač, pod vplyvom drog vystrájala, vykrikovala
na jeho adresu, že ho zničí, že ona do basy nepôjde a mnoho ďalších vyjadrení a podľa slov tohto
svedka, bola krátko po polnoci z diskotéky vyhodená pre jej správanie, pričom 3.6.2017 prišla opätovne
znovu na diskotéku ešte s bielym nosom od prášku, o ktorom obaja vedeli, že ide o pervitín, nebol
súdom vypočutý ani len predvolaný. Súd a orgány činné v trestnom konaní urobili všetko preto, aby Y.
v týchto klamstvách pomohli a to len preto, aby pre známosť Y. v radoch polície si neuznali pochybenia
a doslova spackané vyšetrovanie. Tiež poukazuje na obsah svojej záverečnej reči, rozhodnutia súdov
a judikatúru, ktorými je okresný súd viazaný, ale ktorý ich ignoroval a v rozpore s nimi rozhodol. Súd
sa spolieha na to, že porušovanie jeho práv, zákonov, dohovorov a judikatúry zostane nepovšimnuté,
keďže samotný zákon ochraňuje súd, tento nenesie žiadnu zodpovednosť za svoje konanie, či výroky, a
teda si môže robiť, čo chce. Na základe všetkých výpovedí, dôkazov, ktoré sa nevykonali, svedkov, ktorí
neboli vypočutí, videozáznamov, SMS, ktoré sú k dispozícii, ktoré mu nestihla Y. zmazať - ako priznanie
sa k drogovej trestnej činnosti, prečo tak musí konať voči jeho osobe a SMS odoslaná bezprostredne
po danom víkende, opakovaný sex, má za to, že jeho odvolanie je dôvodné, vec bude vrátená na
doriešenie týchto veci, rovnako tak ako mnoho ďalších, keďže v danej veci nebolo možné v takomto
prípade rozhodnúť a ani len uvažovať pri toľkých nezodpovedaných otázkach a faktoch nad akýmkoľvek
rozhodnutím smerom k jeho vine. Navrhuje preto, aby krajský súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil
okresnému súdu na jej prejednanie a rozhodnutie.

Na základe včas a oprávnenou osobou podaného odvolania preskúmal krajský súd napadnutý rozsudok
v intenciách ust. § 317 ods. 1 Tr. poriadku, podľa ktorého ak odvolací súd nezamietne odvolanie
podľa § 316 ods. 1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť
napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie ako aj správnosť postupu
konania, ktoré im predchádzalo, pričom na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy,
ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 a dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného
je možné z časti považovať za dôvodné, aj keď nie na podklade tých konkrétnych odvolacích námietok,
ktoré odvolateľ prezentoval.

Napriek námietkam uvádzaným v odvolaní obžalovaného, bolo podľa názoru krajského súdu v
posudzovanej veci v konaní pred súdom prvého stupňa vykonané dokazovanie v takom rozsahu, aby
bol zistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti a to v rozsahu, ktorý bol nevyhnutý
na rozhodnutie. V žiadnom prípade sa vzhľadom na rozsah vykonaného dokazovania nie je možné
stotožniť s tvrdením odvolateľa, že nebol vykonaný jediný dôkaz v jeho prospech, že mali byť vykonané
dôkazy iba v jeho neprospech a takýmto spôsobom malo byť od úplného začiatku zasiahnuté do jeho
práv. Už orgány činné v trestnom konaní zabezpečovali dôkazy a objasňovali okolnosti, ktoré svedčili
proti obžalovanému, ale aj dôkazy a okolnosti, ktoré svedčili v jeho prospech. Rovnako aj v konaní
pred súdom prvého stupňa, a ako to z obsahu spisového materiálu vyplýva, boli vykonávané dôkazy
svedčiace v prospech aj v neprospech obžalovaného, čomu napokon mimo iného nasvedčuje dokonca
aj doplňované znalecké dokazovanie vzhľadom na námietky prezentované obžalovaným.

Pokiaľ nebolo všetkým návrhom obžalovaného na vykonanie dôkazov, resp. doplnenie dokazovania
vyhovené, v tejto súvislosti je potrebné uviesť, že rozsah dokazovania je vymedzený potrebou zistenia
skutkového stavu veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti a to v takej miere, aký je nevyhnutý na
rozhodnutie a v tomto smere je v zmysle ust. § 119 ods. 1 Tr. poriadku potrebné v trestnom konaní
dokazovať, najmä či sa stal skutok a či má znaky trestného činu, kto tento skutok spáchal a z akých
pohnútok, závažnosť činu vrátane príčin a podmienok jeho spáchania, osobné pomery páchateľa v
rozsahu potrebnom na určenie druhu a výmery trestu a uloženie ochranného opatrenia a iné rozhodnutie,
následok a výšku škody spôsobenú trestným činom, príjmy z trestnej činnosti a prostriedky na jej
spáchanie, ich umiestnenie, povahu, stav a cenu. Z uvedeného pohľadu teda nie vždy za všetkých
okolností bude potrebné a nutné vyhovieť všetkým návrhom obžalovaného, prípadne inej procesnej
strany na vykonanie dôkazu, najmä v prípade, ak ide o dôkaz, ktorý nie je pre rozhodnutie podstatným
a významným, ako aj dôkaz, ktorý má objasňovať skutočnosti, ktoré už boli dostatočným spôsobom
objasnené ďalšími vykonanými dôkazmi.

Dôkazy, ktoré boli v posudzovanej veci vykonané, okresný súd v dôvodoch svojho rozhodnutia konkrétne
uviedol a v súlade s ich obsahom naozaj veľmi podrobne uviedol aj to, ktoré skutočnosti z jednotlivo

vykonaných dôkazov vyplývali, takže dôvody rozhodnutia v tomto smere naozaj už nie je čím dopĺňať,
sú správne a úplné a krajský súd si ich v celom rozsahu osvojuje.

Z odôvodnenia napadnutého rozsudku, ktoré podľa názoru krajského súdu spĺňa kritéria a požiadavky,
ktoré naň kladne ust. § 168 ods. 1 Tr. poriadku, je zrejmé, ako okresný súd vykonané dôkazy vyhodnotil a
akými úvahami sa pri hodnotení vykonaných dôkazov spravoval. Veľmi podrobne uviedol, o ktoré dôkazy
a skutočnosti z nich plynúce svoje skutkové závery oprel, prečo neuveril tvrdeniam obžalovaného, ktorý
spáchanie skutkov popiera, prečo nevyhovel jeho návrhom na doplnenie dokazovania. Okresný súd
sa naozaj veľmi dôsledne a precízne venoval rozboru všetkých svojich úvah, ktorými sa pri hodnotení
dôkazov riadil a z jeho odôvodnenia je nepochybné, že pri hodnotení dôkazov postupoval v súlade s
ust. § 2 ods. 12 Tr. poriadku.

Závery, ku ktorým okresný súd vzhľadom na obsah vykonaných dôkazov dospel a to tak vo vzťahu ku
skutkovým zisteniam ako aj právnej kvalifikácii konania obžalovaného, považuje krajský súd za úplne
správne a v plnej miere si aj v tomto smere dôvody napadnutého rozsudku osvojuje a odkazuje na ne,
keďže pre ich úplnosť a správnosť nepovažuje za nevyhnutné ich v niečom meniť a dopĺňať, vzhľadom
na to, že aj podľa názoru krajského súdu napriek námietkam prezentovaným v dôvodoch odvolania,
bolo nepochybne preukázané, že skutky tak, ako sú uvedené vo výroku napadnutého rozsudku, sa stali,
spáchal ich obžalovaný a napĺňajú znaky zločinov, pre ktoré bol uznaný vinným.

Jediné pochybenie, ktoré krajský súd v posudzovanej veci zistil, sa týkalo výroku o treste. Prvostupňový
súd pri rozhodovaní o treste podľa dôvodov napadnutého rozsudku prihliadol na základné kritéria
ukladania trestu v zmysle § 34 ods. 1 Tr. zákona a nasledujúcich a v tomto smere poukázal na osobu
obžalovaného, jeho hodnotenie z miesta bydliska, z priebehu doterajšieho výkonu väzby, okolnosť, že
doposiaľ nebol trestaný a že v minulosti bol 4-krát postihnutý za priestupok, z toho 1-krát za priestupok
proti majetku a 3-krát za priestupok na úseku cestnej premávky.

Vzhľadom na to, že obžalovaný bol uznaný vinným za dva trestné činy, prvostupňový súd evidentne
správne ukladal úhrnný trest odňatia slobody podľa zásad uvedených v § 41 Tr. zákona, pričom
vzhľadom na to, že ho ukladal za 2 úmyselné trestné činy, z ktorých sú oba zločiny, spáchané dvomi
samostatnými skutkami, ukladal ho podľa zásady uvedenej v § 41 ods. 2 Tr. zákona, podľa ktorého
sa v takomto prípade zvyšuje horná hranica trestnej sadzby odňatia slobody trestného činu z nich
najprísnejšie trestného o jednu tretinu. Keďže u zločinu vydierania podľa § 189 ods. 2 Tr. zákona je
trestná sadzba stanovená na 4-10 rokov a u zločinu sexuálneho násilia podľa § 200 ods. 2 Tr. zákona
na 7-15 rokov je evidentné, že prísnejšie trestným je zločin sexuálneho násilia podľa § 200 ods. 2 Tr.
zákona, čiže trest bolo potrebné ukladať podľa trestnej sadzby stanovenej za tento trestný čin, pričom
podľa zásady uvedenej v § 41 ods. 2 Tr. zákona bolo naviac nutné hornú hranicu tejto trestnej sadzby
zvýšiť o jednu tretinu, čo znamená, že trest bolo potrebné ukladať v rámci trestnej sadzby od 7 do 20
rokov.

Okolnosť, že obžalovaný spáchal 2 trestné činy, sa teda premietla do úpravy hornej hranice trestnej
sadzby prísnejšie trestného trestného činu, čo však znamená, že okresný súd nepostupoval správne,
pokiaľ obžalovanému pričítal priťažujúcu okolnosť uvedenú v § 37 písm.h/ Tr. zákona, teda, že spáchal
viac trestných činov. Takéto pričítanie je totiž v rozpore s ust. § 38 ods. 1 Tr. zákona, podľa ktorého
na okolnosť, ktorá je zákonným znakom trestného činu, nemožno prihliadnuť, ako na poľahčujúcu
okolnosť, priťažujúcu okolnosť, okolnosť, ktorá podmieňuje uloženie trestu pod zákonom, ustanovenú
dolnú hranicu trestnej sadzby alebo okolnosť, ktorá podmieňuje použitie vyššej trestnej sadzby. Dvojité
pričítanie tej istej skutočnosti, teda v posudzovanom prípade okolnosti, že obžalovaný spáchal 2 trestné
činy, je totiž v rozpore s uvedenou zásadou. Súčasne je však potrebné zdôrazniť, že aj keď prvostupňový
súd obžalovanému túto okolnosť pričítal, a keďže u neho nezistil žiadnu poľahčujúcu okolnosť, ani pri
prevahe priťažujúcich okolností, neaplikoval ust. § 38 ods. 4 Tr. zákona, podľa ktorého by v takomto
prípade bolo potrebné ešte zvýšiť dolnú hranicu zákonnej sadzby o jednu tretinu (z rozdielu medzi
hornou a dolnou hranicou trestnej sadzby) a uvedené ustanovenie neaplikoval použijúc ust. § 38 ods.7
Tr. zákona, podľa ktorého sa ustanovenia odsekov 4 až 6 nepoužijú, ak sa súčasne ukladá zvýšený
úhrnný alebo súhrnný trest podľa § 41 ods.2 alebo podľa § 42, ak by súčasné použitie týchto ustanovení
bolo pre páchateľa neprimerane prísne.

Bez ohľadu na to, či aplikácia ust. § 38 ods. 7 Tr. zákona (keďže sa neukladal zvýšený úhrnný trest),
bola správna alebo nie, bolo potrebné nesprávnosť spočívajúcu v dvojitom pričítaní tej istej okolnosti
napraviť. Len z uvedeného dôvodu krajský súd na podklade odvolania obžalovaného v napadnutom
rozsudku zrušil výrok o treste a následne, keďže na podklade ust. § 322 ods. 3 Tr. poriadku mohol vo veci
rozhodnúť sám, krajský súd, po zrušení uvedeného výroku, vo veci aj rozhodol, pričom obžalovanému
len s ohľadom na skutočnosť, že na rozdiel od súdu prvého stupňa mu nepričítal priťažujúcu okolnosť
uvedenú v § 37 písm.h/ Tr. zákona ukladal nižší úhrnný trest, než mu ho uložil prvostupňový súd a to
trest odňatia slobody na úplne dolnej hranici trestnej sadzby, teda v minimálne možnej výmere 7 rokov.

Pre výkon uloženého trestu zaradil krajský súd, rovnako ako súd prvého stupňa, obžalovaného do ústavu
na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, vzhľadom na to, že obžalovaný doposiaľ vo výkone
trestu odňatia slobody nebol.
jednohlasne

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 15. 10. 2019. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.