Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 14. február 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 9Co/89/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8815204992
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 02. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Jusková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8815204992.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Juskovej a členov
senátu JUDr. Karola Krochtu a JUDr. Jany Burešovej v spore žalobcu Všeobecná úverová banka, a.s.,
so sídlom Mlynské Nivy 1, 829 90 Bratislava, IČO: 31 320 155, zastúpeného JUDr. Ing. Ľubomírom
Navračičom,PhD.,sosídlomMiletičova21,82108Bratislava,IČO:30794501,protižalovanejB.N.,nar.
XX.XX.XXXX, bytom B. M. XXXX, XXX XX F. nad A., o zaplatenie sumy 930,98 eura s príslušenstvom,

o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou č.k. 11C/201/2015-58 zo dňa
25.05.2016 takto

r o z h o d o l :

Zrušuje rozsudok a vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Vranov nad Topľou (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom žalobu
zamietol a o trovách konania rozhodol tak, že žalovanej náhradu trov konania nepriznáva.

V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca sa podanou žalobou, súdu doručenou dňa
18.05.2015, domáhal toho, aby súd uložil žalovanej zaplatiť mu sumu 930,98 eura s príslušenstvom,
nakoľko žalovanej na základe zmluvy o poskytnutí flexipôžičky č. 151100121 zo 14.01.2005 poskytol
úver 60.000 Sk s úrokovou sadzbou 18,90 % ročne. Žalovaná zmluvne dohodnuté podmienky
nedodržala,úvernezaplatila,splnenietejtopovinnostimájejpretouložiťsúd.Povykonanomdokazovaní
a konštatovaní, že žalovaná so žalobou nesúhlasila a vzniesla námietku premlčania, dospel súd prvej

inštancie k záveru, že žalobcom uplatnený nárok bol na súde uplatnený po uplynutí premlčacej lehoty.
Pokiaľ žalovaná záväzok žalobcu dňa 19.12.2014 uznala, bolo toto uznanie zrealizované na predtlači
žalobcu. V listine o uznaní sa nenachádza prehlásenie o vedomosti o premlčaní dlhu, žalobca pritom
úver zosplatnil 25.11.2005, teda v čase podpísania dohody o uznaní bola jeho pohľadávka premlčanou.
Nakoľko trojročná premlčacia doba začala plynúť 26.11.2005, uplynula 26.11.2008, dohoda o uznaní
dlhu bola podpísaná až 19.12.2014. Žalovaná pri podpísaní nevedela, že uznáva premlčaný dlh, nebola

poučená o následkoch uznania dlhu. Súd prvej inštancie tak uzavrel, že prehlásenie žalovanej o uznaní
záväzku z 19.12.2014 nezakladá právny následok uznania premlčaného dlhu, preto pre premlčanie bez
ďalšieho zaoberania sa vecou žalobu zamietol.
Spor právne posúdil podľa ustanovení Obchodného zákonníka - § 261 ods. 3, § 497, § 502 ods. 1,
§ 503 ods. 2, § 504, § 506, podľa ustanovení Občianskeho zákonníka - § 52 ods. 1, 2, 3, § 53 ods. 1,
4, § 54 ods. 1, 2, § 39, § 517 ods. 1, 2, § 100, § 101, § 111, § 524 ods. 1, 2, § 558, podľa Zákona č.

258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch - § 2 písm. a), § 3 ods. 1, 2, podľa ustanovenia § 3 ods. 3
Zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa.
Výrok o trovách konania odôvodnil ustanovením § 142 ods. 1, § 137 a§ 151 ods. 1, 2 O.s.p.
2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca z dôvodov uvedených v ustanovení
§ 365 ods. 1 písm. e), f), h) Zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“).
Žalobca uviedol, že rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje za zmätočné, súd sa vôbec nezaoberal

žalobcom predloženým uznaním záväzku a dohodou o spôsobe splatenia pohľadávky podpísaným
žalovanou 20.01.2006. V rozsudku nie je uvedené z akého dôvodu sa nezaoberal všetkými dôkazmi. Prihodnotenídôkazovmápritomprihliadaťnavšetko,čovyšlonajavopočaskonania.Žalovanápohľadávku
žalobcu uznala 25.01.2006, t.j. v čase, keď ešte premlčanou nebola. Uznaním z 25.01.2006 začala v
zmysle § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka plynúť nová desaťročná premlčacia lehota. V čase medzi

uznaním z 25.01.2006 a podaním žaloby zo dňa 11.05.2015 došlo zo strany žalovanej k ďalšiemu
uznaniu záväzku, a to uznaním záväzku a dohody o spôsobe splatenia pohľadávky z 19.12.2014.
Vzhľadom na existenciu uznania z 25.01.2006 a uznania z 19.12.2014 nemohlo dôjsť k premlčaniu
pohľadávky veriteľa. Žaloba bola na súd doručená 18.05.2015, t.j. cca 6 mesiacov pred uplynutím lehoty.
Uvedené platí bez ohľadu na to, či sa premlčanie posúdi podľa Občianskeho alebo podľa Obchodného

zákonníka. Žalovaná pritom podpis na uznaniach potvrdila ako svoj podpis, na pojednávaní nemala
žiadne pripomienky ani výhrady k žalobcom predloženým dôkazom, teda ani k uznaniu z 25.01.2006
a uznaniu z 19.12.2014. Žalobca doplnil, že pokiaľ súd zmluvu o flexipôžičke zaradil pod zmluvy
o spotrebiteľských úveroch, v čase jej vzniku táto zmluva nepatrila pod spotrebiteľské zmluvy, ale
ide o typickú „bankovú“ zmluvu, ktorá patrí pod režim Obchodného zákonníka, vrátane premlčania a
ustanovení o uznávaní záväzkov. Ako celok mala by teda spadať pod režim Obchodného zákonníka.

Žalobca žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
3. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrila.
4. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“), príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 CSP),
vychádzajúc z ustanovenia § 470 ods. 1 a ods. 2 veta prvá CSP, podľa ktorého, ak nie je uvedené
inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti, právne účinky

úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované,
preskúmal napadnutý rozsudok v rozsahu odvolania, ako aj konanie mu predchádzajúce, v zmysle
zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP
a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je opodstatnené.
5. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie o zamietnutí žaloby odôvodnil premlčaním žalobou uplatneného

nároku konštatujúc, že vo vzťahu k premlčaniu nároku žiadny dôsledok nemohlo spôsobiť uznanie
dlhu a dohoda o spôsobe splatenia pohľadávky, ktorú žalovaná podpísala 19.12.2014. V tom čase
bola pohľadávka žalobcu premlčanou nakoľko úver bol zosplatnený k 25.11.2005. Počínajúc dňom
nasledujúcim, t.j. od 26.11.2005, začala plynúť zákonná trojročná premlčacia doba. V dohode o uznaní
nie je žiadna zmienka o tom, že žalovaná uznáva pohľadávku, ktorá je premlčanou.

6. Súd musí pri rozhodovacej činnosti dbať na dôsledné dodržiavanie Ústavou Slovenskej republiky
garantovaného práva na spravodlivý proces. Odôvodnenie rozhodnutia je v priamej spojitosti so
základným právom na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Z odôvodnenia
rozsudku má byť zrejmé, ako sa súd vysporiadal s podstatnými argumentmi v tvrdeniach strán sporu a
s dôkaznými prostriedkami, ktoré k vlastným tvrdeniam predložili alebo označili strany sporu.

7. Súd prvej inštancie sa pri odôvodňovaní svojho záveru zaoberal len údajnou neexistenciou žiadnych
právnych následkov dohody o uznaní záväzku z 19.12.2014, opomenul však, že na pojednávaní, ktoré
na prejednanie veci nariadil na deň 17.03.2016, vykonal dôkaz dohodou o uznaní záväzku a spôsobe
splatenia pohľadávky zo dňa 25.01.2006, ktorá je založená v prílohovej obálke spisu.
8. Takzvané opomenuté dôkazy, t.j. dôkazy, ktoré boli v konaní riadne vykonané, avšak neboli

zohľadnené v procese hodnotenia, prípadne tiež dôkazy, ktoré neboli vôbec vykonané, hoci boli
účastníkmi navrhované, pričom k nevykonaniu neexistoval legitímny a ospravedlniteľný dôvod, vedú
k záveru o porušení práva účastníka na spravodlivý proces, čo je v rozpore s čl. 36 ods. 1 Listiny
základných práv a slobôd (z nálezu Ústavného súdu Českej republiky III.ÚS 61/94).
9. Pokiaľ sa súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí vôbec nezaoberal vykonaným dôkazným

prostriedkom, ktorý má naviac žalobca za dôkazný prostriedok rozhodujúci, znamená to, že svoje
rozhodnutie zaťažil vadou, na ktorú nebolo možné neprihliadať. Pre uvedené pochybenie odvolací súd
rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil, vrátane súvisiaceho výroku o trovách konania a vec mu vrátil na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP.
V priebehu ďalšieho konania súd prvej inštancie najmä:

- vyhodnotí uznanie záväzku a dohodu o spôsobe splatenia pohľadávky z 25.01.2006 z hľadiska jej
relevantnosti vo vzťahu k žalovanou vznesenej námietke premlčania a vysporiada sa v úplnosti aj s
ostatnou argumentáciou žalobcu uvedenou v jeho odvolaní.
10. V novom rozhodnutí súd prvej inštancie rozhodne aj o trovách konania vrátane trov odvolacieho
konania (§ 396 ods. 3 CSP).

11. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 Zákona
č. 757/2004 Z.z.).Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd

rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia
odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané
opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej
opravy.

Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a
iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.