Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 13. jún 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 19Co/193/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8814207711
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 06. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zlata Simková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8814207711.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zlaty Simkovej a členov senátu

JUDr. Gabriely Világiovej a JUDr. Karola Krochtu v spore žalobcu: Mesto Hanušovce nad Topľou, so
sídlom Mierová 333/3, 094 31 Hanušovce nad Topľou, IČO:00332399, zastúpený Mgr. Miroslavom
Pilátom, advokátom so sídlom Komenského 33, 094 31 Hanušovce nad Topľou, proti žalovaným: 1. rade
Q. O., I. Z. S. XXXX/X, XXX XX O. O., 2. rade H.. X. W., O. X, XXX XX S., 3. rade X. W., S. XXXX/X, XXX
XX V., 4. rade U. W., O. XXX/X, XXX XX Z., žalovaní v 1. až 4. rade zastúpení JUDr. Milošom Kaščákom,
advokátom so sídlom Kalinčiakova 10, 093 01 Vranov nad Topľou, 5. rade V. Z., S. XXX, XXX XX Z.
zastúpenýJUDr.ZuzanouMolokačovou,advokátkousosídlomMasarykova16,08001Prešov,ourčenie

neplatnosti kúpnej zmluvy z dôvodu porušenia zákonného predkupného práva, o odvolaní žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou č. k. 5C/111/2014-122 zo dňa 12.04.2018 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Žalovaným v 1. rade až 5. rade priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v
plnom rozsahu, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu a žalovanej v 1. až 5. rade priznal proti
žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že o ich výške rozhodne súd prvej inštancie

po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, a to samostatným uznesením. Rozhodol tak
o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal voči žalovaným určenia, že kúpna zmluva uzatvorená medzi
žalovanými v 1. až 4. rade ako predávajúcimi a žalovaným v 5. rade ako kupujúcim, ktorej predmetom
bol prevod spoluvlastníckeho podielu 1/3 žalovaných v 1. Rade k pozemku nachádzajúcemu sa v obci
Z., parc. č. XXX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere 285 m2, vedenému Okresným úradom B. na
LV č. XXX, v kat. úz. Z., ktorej vklad bol povolený pod č. B. XXX/XXXX-XX/XX je neplatnou. Dôvodom
neplatnosti bolo porušenie predkupného práva žalobcu v zmysle ust. § 140 ods. 1 OZ, keď žalobcovi

ako spoluvlastníkovi predmetného pozemku žalovaní neponúkli spoluvlastnícke podiely na odkúpenie.
Žalovaní navrhli žalobu zamietnuť.

2. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní a citujúc § 40a; § 140 z. č. 40/1964 Zb. Občiansky
zákonník, ďalej len OZ, a § 77 ods. 1 z. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, ďalej len CSP
zistil, že žalobca sa žalobou podanou proti žalovaným domáhal vyslovenia relatívnej neplatnosti kúpnej
zmluvy č. B. XXX/XXXX-XX/XX, ktorej predmetom bol prevod spoluvlastníckeho podielu žalovaných v 1.

až 4. rade na žalovaného v 5. rade k parcele číslo XXX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere 285 m2
zapísanej na liste vlastníctva č. XXX, k. ú. Z.. Relatívnej neplatnosti kúpnej zmluvy sa žalobca domáhal
z dôvodu, že žalovaní v 1. až 4. rade porušili predkupné právo žalobcu v zmysle § 140 Občianskeho
zákonníka. Spoluvlastník, ktorý je oprávnený z predkupného práva (§ 140 Občianskeho zákonníka), mápri porušení povinností zo strany spoluvlastníka, ktorý je povinný z predkupného práva, na výber, či: a/ sa
bude žalobou domáhať vyslovenia relatívnej neplatnosti zmluvy o prevode podielu zo spoluvlastníka na
tretiuosobu(§40aObčianskehozákonníka);jehožalobamusívtakomtoprípadesmerovaťvočivšetkým

účastníkom zmluvy o prevode spoluvlastníckeho podielu, pri ktorej bolo porušené jeho predkupné právo,
lebo tí sú pasívne legitimovaní, b/ sa bude domáhať voči nadobúdateľovi (tretej osobe ako singulárnemu
právnemu nástupcovi pôvodného podielového spoluvlastníka), aby mu nadobudnutý spoluvlastnícky
podiel ponúkol na kúpu za rovnakých podmienok, za ktorých ich kúpil od pôvodného podielového
spoluvlastníka; ak nadobúdateľ jeho výzve nevyhovie, má oprávnený spoluvlastník právo domáhať sa

na súde žalobou voči nadobúdateľovi, aby bol nahradený prejav vôle nadobúdateľa; žalobe vyhovujúce
rozhodnutie súdu nahradí v tomto prípade chýbajúci zmluvný prejav nadobúdateľa (§ 161 ods. 3 OSP),
c) sa uspokojí s tým, že mu zostáva predkupné právo, avšak už voči nadobúdateľovi. Zákon v uvedených
ustanoveniachponechávaoprávnenémuspoluvlastníkovivoľbu,čivôbec,prípadnektoréztýchtoriešení
zvolí (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 22.09.2010, sp. zn. 3 Cdo 122/2009).

3. Právne účinky dovolania sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu (§ 40a Občianskeho zákonníka)
nastávajú okamihom, keď tento prejav vôle dôjde všetkým účastníkom relatívne neplatného úkonu.
Právo dovolať sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu podlieha premlčaniu; premlčacia doba je
trojročná (§ 101 Občianskeho zákonníka) (z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn.
3 Cdo 187/2006).

4. Prvoinštančný súd skonštatoval, že na to, aby sa niekto stal účastníkom konania, netreba, aby bol
účastníkom hmotno-právneho vzťahu, o ktorý v konaní ide; stačí, ak podá žalobu (v takom prípade sa
stáva žalobcom) alebo aby bola proti nemu podaná žaloba (v takom prípade sa stáva žalovaným). Či
však bude žalobca v spore úspešný, závisí od toho, či je účastníkom hmotno-právneho vzťahu, z ktorého

vyvodzuje žalobou uplatnený nárok. Pre označenie stavu vyplývajúceho z hmotného práva, kedy je
jeden účastník subjektom práva a účastník na opačnej procesnej strane subjektom povinnosti, ktoré
sú predmetom konania, sa v občianskom procesnom práve užíva pojem vecná legitimácia (rozsudok
Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3 Cdo 192/2004).

5. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvej inštancie poukázal na to, že pokiaľ sa na konaní
nezúčastniavšetcinerozlučníspoločníci,súdnemôženávrhuvyhovieťprenedostatokvecnejlegitimácie
vyplývajúcej z hmotného práva (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 29. novembra 2011, sp. zn. 4 Cdo
183/2011). V občianskom súdnom konaní o neplatnosť kúpnej zmluvy musia byť účastníkmi všetci, ktorí
túto zmluvu uzavreli (prípadne ich právni nástupcovia), a to buď ako žalobcovia, alebo ako žalovaní.

V týchto veciach totiž účastníci kúpnej zmluvy vystupujú ako nerozluční spoločníci (ZSP 3/2004 str.
66). Relatívna neplatnosť prevodu spoluvlastníckeho podielu z dôvodu uvedeného v § 140 OZ je
uplatnená tým, že dotknutý spoluvlastník sa dovolá tohto dôvodu neplatnosti u prevodcu i nadobúdateľa
prevedeného podielu. Právne účinky dovolania sa tejto neplatnosti nastávajú okamihom, kedy tento
prejav vôle dôjde všetkým subjektom relatívne neplatného právneho úkonu, hoci aj doručením žaloby.

Nemá právny význam, či sa dotknutý spoluvlastník mylne domnieva, že takto namietaná neplatnosť je
absolútnou neplatnosťou, hoci podľa § 40a OZ ide o relatívnu neplatnosť. Podstatné je, že namieta
neplatnosť prevodu spoluvlastníckeho podielu s uvedením dôvodu, že nebolo rešpektované jeho
predkupné právo (Ro NS ČR z 10. 10. 2001, sp. zn. 22 Cdo 2474/2000).

6. Súd prvej inštancie mal preukázané, že účastníkmi kúpnej zmluvy zo dňa 08.03.2012 č. B. boli v
postavení predávajúcich parcely č. XXX/X k.ú. Z. jednak žalovaní v 1. až 4. rade a zároveň V. W., nar.
XX.XX.XXXX a žalovaný v 5. rade ako kupujúci. Predmetom kúpnej zmluvy bol okrem prevodu iných
pozemkov aj prevod parcely č. XXX/X k. ú. Z. na kupujúceho. Žalovaní v 1. až 4. rade boli podielovými
spoluvlastníkmi uvedenej parcely, každý v podiele 1/24, pričom V. W., nar. XX.XX.XXXX bol podielovým

spoluvlastníkom uvedenej parcely v podiele X/XX.V prípade, že ak účastníkov právneho úkonu bolo viac
(viacstranná zmluva), dovolať sa relatívnej neplatnosti je potrebné voči všetkým účastníkom právneho
úkonu. Právne účinky dovolania sa relatívnej neplatnosti nastávajú dôjdením tohto prejavu vôle všetkým
subjektom relatívne neplatného právneho úkonu. Vzhľadom na to, že dovolanie sa neplatnosti môže mať
povahu ako obyčajného právneho úkonu, tak i žaloby, je potrebné, aby prípadná žaloba smerovala vždy

voči všetkým účastníkom právneho úkonu. V danom prípade sa tak jedná u žalovaných o nerozlučné
spoločenstvo, žaloba sa musí týkať všetkých spoločníkov, o ktorých sa v konaní musí rozhodnúť jedným
rozsudkom.7. Keďže žalobca v predmetnej veci podal žalobu iba proti žalovaným v 1. až 4. rade a opomenul
dovolať sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu vo vzťahu k V. W., nar. XX.XX.XXXX ako piatemu
predávajúcemu parcely č. XXX/X k. ú. Z., bola žaloba žalobcu z dôvodu chýbajúcej pasívnej vecnej

legitimácie všetkých nerozlučných spoločníkov zamietnuť.

8. Súd prvej inštancie vyhodnotil ako nedôvodnú námietku žalobcu, že sa jednalo o samostatné kúpne
zmluvy a bolo iba vecou žalobcu, voči ktorému z účastníkov zmluvy sa žalobou relatívnej neplatnosti
kúpnej zmluvy dovolá. O opaku svedčí aj bohatá judikatúra súdov uvedená vyššie. Nemožno takýmto

spôsobom rozdeliť kúpnu zmluvu k parcele č. XXX/X, nakoľko z obsahu predmetnej zmluvy zo dňa
08.03.2012 jednoznačne vyplýva, že ide o viacstrannú zmluvu, ktorej predmetom je prevod uvedenej
parcely. Tomuto názoru žalobcu však nezodpovedá ani konštrukcia žalobného petitu, ktorým sa domáha
vyslovenia relatívnej neplatnosti kúpnej zmluvy ohľadne parcely č. XXX/X v podiele 1/3, zahŕňajúc tak
aj podiel V. W. (4/24).

9. Výrok o trovách konania prvoinštančný súd odôvodnil ust. § 251; § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 a 2 CSP.

10. Proti uvedenému rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalobca, a to z dôvodov
podľa § 365 ods. 1 písm. d) a h) CSP, pritom namietal nepreskúmateľnosť napadnutého rozsudku.
Namietal tiež záver súdu prvej inštancie, že v uzatváranej kúpnej zmluve zo dňa 08.03.2012, predmetom

ktorej bol okrem iného aj prevod spoluvlastníckych podielov parc. reg. C, č. XXX/X - zastavené plochy
a nádvoria o výmere 285 m2, k. ú. Z. bolo viacero samostatných právnych úkonov - samostatných
kúpnych zmlúv uzatvorených na jednej strane medzi žalovaným v 5. rade ako kupujúcim a žalovanými
v 1. až 4. rade ako samostatne predávajúcimi. Každý z prevádzaných spoluvlastníckych podielov toho -
ktorého spoluvlastníka je samostatným spôsobilým predmetom vlastníckeho práva, ku prevodu ktorého

(okrem predkupného práva) nie je potrebný prejav vôle ďalšieho spoluvlastníka. Bolo preto výlučne na
rozhodnutí žalobcu - spoluvlastníka, voči ktorému bolo porušené predkupné právo, či ho napadne alebo
nenapadne relatívnou neplatnosťou. Žalobca sa rozhodol, že právny úkon - kúpnu zmluvu medzi V.
W. ako predávajúcim a V. Z. ako kupujúcim na súde nenapadne. Prvoinštančný súd preto pochybil, ak
zamietol žalobu v celom rozsahu len z dôvodu, že stranou sporu nebol aj predávajúci V. W.. Uviedol,

že v zmysle CSP sa procesné spoločenstvo žalovaných v 1. až 5. rade nepovažuje za nerozlučne
spoločenstvo podľa § 77 CSP a ani za nútené spoločenstvo podľa § 78 CSP. Je nepochybným, že zo
strany žalovaných došlo k porušeniu predkupného práva voči žalobcovi, keďže mu neboli ponúknuté
spoluvlastnícke podiely na predaj. Navrhol preto napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť na ďalšie
konanie.

11. K odvolaniu žalobcu sa žalovaní nevyjadrili.

12. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 CSP)
vzhľadom na včas podané odvolanie (§ 362 ods. 1 CSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj

konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 378, § 379 a § 380 CSP., vec
prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia
rozsudku oznámil na úradnej tabuli aj webovej stránke Krajského súdu v Prešove dňa 30.05.2019 a
dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

13. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach,
v ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej
inštancie odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie
nastal suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd
oprávnený a povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať. Odvolací súd v odvolacom konaní

posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s namietaným nesprávnym právnym
posúdením a to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné
právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení
rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale
iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní ( viď rozhodnutie Ústavného súdu

Slovenskej republiky sp. zn. II.ÚS 78/05).

14. Ak sa spoluvlastnícky podiel prevádza, majú spoluvlastníci predkupné právo, iba že ide o prevod
blízkej osobe (§ 116, § 117). Ak sa spoluvlastníci nedohodnú o výkone predkupného práva, majú právovykúpiť podiel pomerne podľa veľkosti podielu (§ 140 z. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, ďalej len
OZ).

15. Uvedené zákonné predkupné právo má za následok vznik povinnosti spoluvlastníka, ktorý hodlá
svoj spoluvlastnícky podiel previesť na inú osobu, ponúknuť ho spoluvlastníkom. Nesplnenie zákonom
daných povinností má za následok relatívnu neplatnosť tohto právneho úkonu v zmysle § 40a OZ,
teda právo spoluvlastníka, ktorého predkupné právo bolo porušené v lehote 3 rokov od porušenia
predkupného práva, dovolať sa relatívnej neplatnosti. Predkupné právo podľa § 140 OZ má vecnoprávny

charakter,keďžeideozákonnépredkupnéprávo,nezapisujesadoKatastranehnuteľností.Vecnoprávny
charakter predkupného práva sa prejavuje v jeho spojení s vecou, pôsobí voči všetkým nadobúdateľom
veci,atedaprechádzanaprípadnéhonadobúdateľaveci.Porušeniepredkupnéhoprávamázanásledok
možnosť dotknutej osoby dovolať sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu, ktorým došlo k prevodu
spoluvlastníckeho podielu na tretiu osobu. Pod dovolaním sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu
treba rozumieť jednostranný hmotnoprávny úkon, ktorý dotknutý spoluvlastník adresuje účastníkom

právneho úkonu. Musí z neho byť zrejmá vôľa spoluvlastníka dovolať sa neplatnosti právneho úkonu.
Účinky relatívnej neplatnosti nastávajú doručením prejavu všetkým účastníkom právneho úkonu, a to
okamihom, kedy tento prejav došiel poslednej zmluvnej strane (viď rozhodnutia sp. zn. 21Cdo/948/2006,
29Odo/102/2003). Účinky tejto neplatnosti nastávajú od začiatku, teda ex tunc.

16. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie sa dôsledne riadil vyššie uvedeným, preto vo veci
aj správne rozhodol. Odvolací súd sa v zmysle ust. § 387 ods. 2 CSP v celom rozsahu stotožňuje s
odôvodnením napadnutého rozhodnutia čo do dôvodu zamietnutia žaloby pre nedostatočnú pasívnu
legitimáciu vo vzťahu k petitu žaloby, preto sa obmedzuje len na skonštatovanie správnosti dôvodu
napadnutého rozhodnutia a na doplnenie a na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia a k

odvolacím dôvodom uvádza nasledovné.

17. Zo žaloby jednoznačne vyplýva, že žalobca sa domáhal určenia neplatnosti kúpnej zmluvy vo vzťahu
k spoluvlastníckemu podielu vo výške 1/3 k parc. č. XXX/X o výmere 285 m2 - zastavané plochy a
nádvoria, evidovanej na LV č. XXX, k. ú. Z., ktorej vklad bol povolený pod č. B.. Z kúpnej zmluvy

uzavretej dňa 08.03.2012 medzi predávajúcimi X. W., U. W., Q. O., X. W. a V. W. ako predávajúcimi a
V. Z. ako kupujúcim vyplýva, že predmetom prevodu boli okrem iného podiely na parc. C-KN XXX/X -
zastavané plochy a nádvoria o výmere 285 m2, a to vo výške po X/XX, patriacej H.. X. W., U. W., Q.
O., X. W. a v podiele 4/24 V. W.. Je preto nepochybným, že podiel 1/3 v uvedenej nehnuteľnosti, ktorý
nadobudol žalovaný v 5. rade V. Z., nadobudol ho aj od V. W., ktorý mu previedol najvyšší podiel 4/24.

Všetky tam prevádzané podiely na uvedenej nehnuteľnosti predstavujú konečný podiel 1/3 v uvedenej
nehnuteľnosti, ktorý bol predmetom zmluvy z 08.03.2012. Ak teda žalobca sa domáhal určenia relatívnej
neplatnosti kúpnej zmluvy k uvedenej nehnuteľnosti, a to čo do výšky spoluvlastníckeho podielu 1/3,
musel označiť ako stranu sporu všetkých bývalých spoluvlastníkov, ktorí uvedený podiel v konečnom
výsledku vo výške 1/3 prevádzali. Keďže ako stranu sporu neoznačil aj V. W., ktorý uvedenou zmluvou

prevádzal na žalovaného v 5. rade svoj podiel v uvedenej nehnuteľnosti v rozsahu 4/24, nemohol byť
žalobca úspešný. Predmetný rozsudok sa totiž musí vzťahovať na všetkých účastníkov zmluvy, ktorým
sa prevádzali podiely, ktorých prevodu sa žalobca žalobou domáhal relatívnej neplatnosti. V konaní
je preto rozhodným, ako znel petit žaloby. Ak petit žaloby sa týkal aj prevádzaného podielu V. W.,
musel tento byť stranou sporu. Ak mal žalobca v úmysle nedomáhať sa relatívnej neplatnosti prevodu

spoluvlastníckeho podielu pôvodne patriaceho V. W. v rozsahu 4/24, mohol tak urobiť, ale iba vo vzťahu
k podielom po 1/24, bývalých podielových spoluvlastníkov H.. X. W., U. W., Q. O. a X. W.. Žalobou
však chcel vysloviť neplatnosť ja vo vzťahu k podielu 4/24, pôvodne patriacemu V. W., a to bez toho,
aby uvedeného spoluvlastníka označil za stranu sporu. Za danej situácie súd prvej inštancie správne
rozhodol, keď žalobu zamietol. Nie je preto možné súhlasiť s odvolacími námietkami žalobcu a nebolo

preto dôvodné napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

18. Rovnako nebolo zistené, aby boli naplnené zákonné dôvody odvolania v zmysle § 365 ods. 1 písm.
d), h) CSP, prípadne, aby išlo o nepreskúmateľné rozhodnutie a závery napadnutého rozsudku neboli
dostatočne odôvodnené.

19. Odvolací súd uvádza že ani prípadná vada nedostatku dôvodov rozhodnutia sama o sebe
nemusí vždy disponovať potrebnou intenzitou smerujúcou k porušeniu ústavných práv účastníkov. Túto
skutočnosť je treba posudzoval vždy individuálne pre konkrétny prípad a so zreteľom na charakterkonania. Takú intenzitu zásahu, ktorá je spôsobilá privodiť porušenie ústavných práv, dosahuje také
odôvodnenie rozhodnutia súdu, ktoré neuvádza žiadnu argumentáciu, na základe ktorej by bolo možne
zistiť rozsah porušenia práva, prípadne také, v ktorom dôvody, na ktorých je založené absentujú, sú

zjavne protirečivé alebo popierajú pravidlá formálnej a právnej logiky, alebo ak sú tieto dôvody zjavne
jednostranné a v extrémnom rozpore s princípmi spravodlivosti (pozri rozhodnutie Ústavného súdu II.
ÚS/373/08, I. ÚS/344/10).

20. Judikatúra sudov vrátane európskeho súdu nevyžaduje, aby na každý argument strany (účastníka)

bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (porov. rozsudok Georgiadis proti Grécku z 29. mája
1997. sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-111; rozsudok Higginsová a ďalší
proti Francúzsku z 19. februára 1998. sťažnosť č. 20124/92. Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-1;
uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. júna 2004 sp. zn. III. ÚS 209/04).

21. Odvolací súd so zreteľom na vyššie uvedené má za to, že rozsudok súdu prvej inštancie zodpovedá

kritériám daných v ustanovení § 220 ods. 2 CSP Z rovnakých dôvodov nepovažoval za potrebné
zaoberať sa ostatnými odvolacími námietkami žalobcu, ktoré nemohli spôsobiť zmenu či už právneho
posúdenia veci alebo zmenu rozhodnutia v napadnutom rozsahu ako takú.

22. Vzhľadom na vyššie uvedené preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie postupom podľa §

387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil, a to aj čo do správneho výroku o náhrade trov konania.

23. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté postupom podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255
ods. 1 a § 262 ods. 2 CSP tak, že náhrada trov odvolacieho konania bola priznaná v odvolacom konaní
úspešným žalovaným v 1. až 5. rade, a to v plnom rozsahu. Ich kvalifikáciu zrealizuje súd prvej inštancie

podľa § 262 ods. 2 CSP, a to uznesením vydaným súdnym úradníkom.

24. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
(§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, aka) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému

súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP).