Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 22. júl 2019

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 6Co/126/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4419203157
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 07. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dagmar Podhorcová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2019:4419203157.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dagmar Podhorcovej a sudcov
JUDr. Jarmily Pogranovej a JUDr. Borisa Minksa, v právnej veci navrhovateľky: Y.. R. F., nar. XX. XX.
XXXX, bytom W. A., R. XX, proti odporcovi: S. F., nar. XX. XX. XXXX, bytom W. A., Q. XX, o nariadenie
neodkladného opatrenia, o odvolaní navrhovateľky proti uzneseniu Okresného súdu Nové Zámky z 13.
júna 2019, č. k. 5C/32/2019-35, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Odporcovi n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol a
odporcovi nepriznal nárok na náhradu trov konania. V úvode odôvodnenia uviedol, že navrhovateľka

sa svojím návrhom domáhala nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým súd odporcovi uloží zákaz
vstupu do nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v kat. území W. A., zapísanej na LV č. XXXX, ako parc. č.
2037 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 452 m2, dom súp. č. XXX a parc. č. 2038 - záhrada
o výmere1839 m2. (ďalej len „nehnuteľnosť“, „dom“) a zákaz približovať sa k jej osobe z dôvodu, že
odporca, jej brat, ktorý bol v minulosti liečený pre nekontrolovateľnú agresivitu, ohrozuje jej fyzickú a
duševnú integritu pravidelným terorizovaním jej osoby, preniknutím, či prenikaním do nehnuteľnosti po

predchádzajúcichvyhrážkachzabitím.Pokúsilsapreniknúťdonehnuteľnostivposlednýaprílovýtýždeň,
takžezačaťvŕtaťademontovaťzámoknavedľajšejželeznejbráne.Dňa29.05.2019o11.50hodinesao
topokúsilznova.Tvrdila,žemáobavuosvojezdravieaživot.Súčasneuviedla,ženaodporcubolvydaný
trestný rozkaz, mal viacero trestných stíhaní (následne nezákonne zastavených) a bol naňho zmarený
zatykač v roku 2005. Ďalej uviedla, že s odporcom sa súdi v konaní o vylúčenie z užívania nehnuteľnosti,
ako aj v iných konaniach a aj pre tieto konania by ju chcel odporca umlčať. Právne vec oprel o ust. § 324

ods.1,§325ods.1,2písm.e),f),h),§326ods.1,2,§328ods.2,§329ods.1,2,§330ods.1,§333ods.
1 a § 334 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“).
Vykonaným dokazovaním zistil, že v predmetnej nehnuteľnosti má okrem navrhovateľky hlásený trvalý
pobyt aj samotný odporca. Z listu vlastníctva č.XXXX pre katastrálne územie W. A., mal preukázané, že
navrhovateľka je spoluvlastníčkou predmetnej nehnuteľnosti v podiele 1/8 a odporca je spoluvlastníkom
vpodiele1/8.Zúradnéhozáznamu ObvodnéhooddeleniaPZW.A.zodňa12.06.2019malpreukázané,

že dňa 29. 05. 2019 v čase o 12.30 hod bola hliadka A. XXX vyslaná operačným dôstojníkom OPO KR
PZ v Nitre na adresu W. A., R. č. XX, kde oznamovateľka R. F. oznámila nezhody so svojim bratom
S. F.. Hliadka na mieste nezistila protiprávne konanie, jednalo sa len o nezhody ohľadom vyporiadania
ich majetku o ktorom prebieha konanie na súde. Z denného hlásenia MsP Nové Zámky zo dňa 11. 06.
2019 zistil, že o 12.22 h bolo prijaté tel. oznámenie od pani F. R., že na ul. R. XX sa jej snaží do domu
dostať jej brat, s ktorým má dlho pretrvávajúce súdne spory a snaží sa prepíliť zámok na vstupných

dverách. Na miesto bola vyslaná hliadka č.1, aby preverila oznam. Šetrením bolo zistené, že pán F. S.
nemá žiadnym súdnym rozhodnutím zakázané vstúpiť do domu a nič mu nezakazuje si na dom osadiťnový zámok. Zo záznamu zo služby KR PZ v Nitre, OPP1- Pohotovostná motorizovaná jednotka zistil,
že dňa 11. 06. 2019 v čase od 12.17 hod. do 12.46 hod. bolo preverované oznámenie v meste W. A.
na ulici R. č. XX, kde oznamovateľka R. F. oznámila, že S. F. preskočil jej plot. Hliadka vec preverila

na mieste a zistila, že S. F. má trvalý pobyt na uvedenej adrese a predmetný pozemok spolu s domom
nie je vysporiadaný, vec je riešená v občianskom súdnom konaní a v súčasnosti majú obaja právo
užívať pozemok aj dom. Protiprávne konanie zistené nebolo. V konaní vedenom na Okresnom súde
Nové Zámky pod sp. zn. 9C/212/2016 zistil, že prebieha konanie o návrhu navrhovateľky o vykázanie
odporcu z obydlia a že aj v predmetnom konaní bolo právoplatne rozhodované o neodkladnom

opatrení uznesením Okresného súdu Nové Zámky č. k. 5C/212/2019 - 258 zo dňa 13. 07. 2017 v
spojení s uznesením Krajského súdu v Nitre č. k. 25Co/334/2017-296, tak, že návrh na neodkladné
opatrenie bol zamietnutý. Aj v uvedenej veci navrhovateľka návrh na vydanie neodkladného opatrenia,
ktorým žiadala, aby súd zakázal odporcovi nevstupovať do nehnuteľnosti a nepribližovať sa k nej,
zdôvodňovala v prevažnej väčšine tými istými skutkovými okolnosťami, ako v návrhu zo dňa 11.
06. 2019. Zvýraznil, že dôvodnosť nariadenia neodkladného opatrenia podľa citovaných ustanovení

CSP musí navrhovateľka pred nariadením neodkladného opatrenia relevantným spôsobom osvedčiť.
Argumentoval, že navrhovateľka v návrhu uvádza, že sa jej odporca vyhráža, že sa ho bojí, že s ním
má nezhody ohľadne nehnuteľnosti, ktorej sú spoluvlastníci a že má pocit, že sa jej snaží zbaviť. K
návrhu aj pripojila listiny - čestné vyhlásenie Y. U. z XX. XX. XXXX, časť zo zápisnice o výsluchu
svedka vyšetrovateľom PZ zo dňa 16. 06. 2016, lekárske potvrdenia a správy, tiež staršie niekoľko

rokov, záznam o podaní oznámenia o priestupkoch z 04. 01. 2010 a z 15. 07. 2016, preklad z roku
2008, SMS komunikácie, trestný rozkaz tunajšieho súdu 3T 62/05. Všetky tieto listinné dôkazy sú však
staršieho dáta a na osvedčenie súčasnej potreby úpravy pomerov ich považoval za nepostačujúce. K
navrhovateľkoupredloženémučestnémuvyhláseniuz08.06.2019uviedol,žeosoba,ktoráhopodpísala
síce uviedla, že obavy navrhovateľky z odporcu považuje za dôvodné, vyjadrovala sa však k udalostiam,

ktoré sa stali v roku 2015 a 2016 a z jej vyjadrenia síce vyplýva, že vzťahy medzi súrodencami sú
komplikované, jednoznačne a nad všetku pochybnosť však z jej vyjadrenia nevyplynulo, že sa odporca
dopustil fyzického násilia voči navrhovateľke. Keďže navrhovateľka v návrhu uviedla, že voči odporcovi
musela viackrát zasahovať polícia, a to naposledy 29. 05. 2019 a 11. 06. 2019, operatívne si zabezpečil
správy z MsP Nové Zámky, OO PZ Nové Zámky, a KR PZ v Nitre, OPP1- Pohotovostná motorizovaná

jednotka, či v dňoch 11. 06. 2019 a 29. 05. 2019 bolo nahlásené zo strany oznamovateľky Y.. R. F.
protiprávne konanie odporcu násilného charakteru. Zo správ príslušných orgánov však zistil, že hliadky
Mestskej polície Nové Zámky, KR PZ v Nitre, Pohotovostná motorizovaná jednotka ako aj Obvodného
oddelenia PZ Nové Zámky, preverovali oznámenie navrhovateľky na adrese W. A., R. č. XX vo veci
občianskeho spolunažívania, a išlo o nezhody medzi spoluvlastníkmi nehnuteľnosti, pričom protiprávne

konanie zistené nebolo. Jednalo sa len o nezhody ohľadom vyporiadania majetku medzi navrhovateľkou
a odporcom o ktorom sa vedie súdny spor (9C/2012/2016). Keďže navrhovateľka k svojmu návrh
priložila listinné dôkazy väčšinou staršieho dáta, na tieto neprihliadal. K tvrdeniu navrhovateľky, že bol
odporca odsúdený trestným rozkazom, si zabezpečil informáciu z trestnej kancelárie vo veci 3T/62/2005
a zistil, že dňa 27. 05. 2005, t.j. viac ako pred 14 rokmi, bol vydaný trestný rozkaz, voči ktorému

obžalovaný (odporca) podal odpor a dňa 05. 09. 2005 bolo rozhodnuté o oslobodení obžalovaného, s
tým, že voči rozhodnutiu podali odvolanie prokurátor a poškodený, Krajský súd rozhodol dňa 23. 11.
2005 o zrušení a vrátení veci a dňa 24. 03. 2006 bol spis vrátený Okresnej prokuratúre Galanta na
došetrenie. Aj z uvedeného je zrejmé, že trestný rozkaz sa týka veci, ktorá je staršieho dáta. Zvýraznil,
že odporca je v súčasnosti aj spoluvlastníkom predmetnej nehnuteľnosti a v domovej nehnuteľnosti má

trvalý pobyt, pričom konanie pod sp. zn. 9C/212/2016 o vylúčenie odporcu z užívania nehnuteľnosti
doposiaľ právoplatne skončené nebolo, teda spoluvlastníctvo odporcu nebolo spochybnené a má právo
do nehnuteľnosti vstupovať. Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností súd dospel k záveru, že
navrhovateľka tvrdené skutočnosti neosvedčila, preto zákaz vstupu odporcu do spoločného obydlia sa
javil súdu prvej inštancie ako neprimeraný zásah do práv odporcu a to predovšetkým s ohľadom na

skutočnosť, že navrhovateľka aktuálne násilie, hrozbu násilia, psychický alebo iný nepriamy nátlak, či
prenasledovanie, alebo obťažovanie zo strany odporcu relevantným spôsobom neosvedčila. Dodal, že
predložené listinné dôkazy a súdom zabezpečené správy neosvedčujú konkrétne, aktuálne fyzické
útoky a ublíženie na zdraví, resp. psychické násilie odporcu voči navrhovateľke a s jej tvrdením
nekorešpondujú žiadne aktuálne, relevantné trestné oznámenia a ani žiadne aktuálne lekárske správy.

Keďže navrhovateľka dôvodnosť nariadenia neodkladného opatrenia, či vo forme zákazu uloženému
odporcovi priblížiť sa navrhovateľke, alebo vo forme zákazu vstupovať do spoločnej nehnuteľnosti,
relevantným spôsobom neosvedčila, návrh v celom rozsahu zamietol.2. O trovách tohto konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že odporcovi plne úspešnému v tomto
konaní o nariadení neodkladného opatrenia nepriznal voči neúspešnej navrhovateľke nárok na náhradu
trov konania, pretože mu žiadne doposiaľ nevznikli.

3. Proti tomuto uzneseniu podala v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľka, domáhajúc sa ním jeho
zrušenia a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Namietala, že
súd prvej inštancie ignoroval ňou predložené dôkazy, že odporca bol dlhodobo psychiatricky liečený,
nezaoberal sa nebezpečnými vyhrážkami odporcu a s ňou tvrdeným pokusom o jej vraždu. Neodkladné

opatrenie by malo byť prevenciou pred nebezpečnými hrozbami odporcu a doložila ďalšie dôkazy -
trestné oznámenia z 05. 07. 2019 a z 10. 07. 2019 svedčiace o útokoch a vyhrážkach odporcu. V
závere zvýraznila, že odporca má kde bývať, vlastní nehnuteľnosť, v ktorej aj býva, pričom ona sama
inú možnosť bývania nemá.

4. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 CSP), viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379,

§ 380 CSP) prejednal odvolanie navrhovateľky bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k
záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

5. Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh
nariadiť neodkladné opatrenie.

6. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

7. Podľa § 325 ods. 2 písm. e) CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť, aby nevstupovala

dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivá z násilia.

8. Podľa § 325 ods. 2 písm. f) CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť, aby nevstupovala alebo
iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto, kde býva, zdržiava sa
alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševnú integritu svojím konaním

ohrozuje.

9. Podľa § 325 ods. 2 písm. h) CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť, aby sa na určenú
vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo
duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.

10. Podľa § 326 ods. 1, 2 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne
osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,

akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na
ktoré sa odvoláva.

11. Podľa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia
súdu prvej inštancie.

12. Vychádzajúc z vyššie citovaných zákonných ustanovení je zrejmé, že neodkladné opatrenie môže
súd nariadiť v dvoch prípadoch a to, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava
z ohrozenia exekúcie, pričom tak môže učiniť pred začatím konania, počas konania a tiež po jeho
skončení. Neodkladné opatrenie umožňuje rýchlo a pružne riešiť situáciu, keď je potrebný urýchlený

zásah súdu, aby sa zabránilo ďalšiemu zhoršeniu postavenia oprávnenej strane sporu. Vzhľadom na
charakter neodkladných opatrení pri ich nariadení nemusí súd dodržať formálny postup určený na
dokazovanie a zisťovať všetky skutočnosti potrebné pre rozhodnutie vo veci samej. To však neznamená,
že súd môže nariadiť neodkladné opatrenie bez osvedčenia aspoň základných skutočností, ktoré by
umožnili prijať záver o dôvodnosti a trvaní nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a bez osvedčenia

potreby neodkladne upraviť pomery. Pred nariadením neodkladného opatrenia je postačujúce pokiaľ sú
okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na toto dočasné opatrenie aspoň osvedčené.
Miera osvedčenia sa riadi danou situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia. Naviac pojem potreba
bezodkladne upraviť pomery medzi stranami sporu je treba vykladať tak, že bez tejto úpravy vzťahovsúdombystranesporuhrozilaťažkonapraviteľnáujma.Vsumáreteda,účelomneodkladnéhoopatrenia,
je teda dočasne zabezpečiť ochranu porušených a ohrozených práv strán sporu, a to do času definitívnej
právnej ochrany a predpokladom jeho nariadenia sú 1/ osvedčenie nároku, ktorému sa navrhovaným

neodkladným opatrením má poskytnúť ochrana, 2/ osvedčenie naliehavosti potreby bezodkladnej
úpravy pomerov strán sporu, alebo osvedčenie obavy, že exekúcia bude ohrozená, t.j. osvedčenie
nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy, 3/ preukázanie vzťahu navrhovaného neodkladného
opatrenia k predmetu konania vo veci samej. Všetky tieto zákonné podmienky musia byť splnené
kumulatívne, pričom pred nariadením neodkladného opatrenia musí súd zvážiť, či v dôsledku toho sa

nevytvorí nezvratný (nenapraviteľný) stav v právnych vzťahoch medzi stranami sporu a či zásah do
práv dotknutej strany sporu je primeraný navrhovateľom osvedčenému porušeniu jeho práv a právom
chránených záujmov.

13. V konaní o nariadenie neodkladného opatrenia spočíva povinnosť tvrdenia na jeho navrhovateľovi,
pričom splnenie tejto povinnosti predpokladá len to, aby navrhovateľ súdu navrhol aspoň dôkazy

základného významu pre osvedčenie nároku, ktorý má byť dočasne chránený neodkladným opatrením,
taktiež však dôkazy na osvedčenie naliehavosti, primeranosti a nevyhnutnosti dočasného opatrenia.
Predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia, jeho dôsledky a zánik je potrebné skúmať z
hľadiska ust. § 324 a nasl. CSP. Naviac neodkladné opatrenie možno nariadiť, len pokiaľ nie sú splnené
podmienkyprekonečnérozhodnutie,pričomsvojeopodstatneniestráca,lenčosúdposkytneporušeným

alebo ohrozeným právam definitívnu ochranu. Neodkladné opatrenia sa podľa ich obsahu nariaďujú v
súlade s ust. § 325 ods. 1 CSP, alebo v súlade s iným zákonom, napr. Zákonom o rodine.

14.Vpreskúmavanejveciideonávrhnanariadenieneodkladnéhoopatreniavzmysle§325ods.2písm.
e) a h) CSP, podľa ktorého sa navrhovateľka voči odporcovi domáhala uloženia zákazu vstupu do vyššie

špecifikovanej nehnuteľnosti, ako i zákazu približovať sa k jej osobe. Návrh odôvodnila tým, že odporca,
jej brat, ohrozuje jej fyzickú a duševnú integritu pravidelným terorizovaním jej osoby a prenikaním do
nehnuteľnostivktorejbýva.NásiliepreukázalačestnýmvyhlásenímY.U.zodňa25.09.2016,zápisnicou
o výsluchu svedka v konaní ČVS:ORP-186/1-VYS-NZ-2015 K.. Y. L., Lekárskou správou Y.. V. z 25.
04. 2008, Záznamom o podaní oznámenia o priestupku zo dňa 04. 01. 2010 a 15. 07. 2016, prepisom

nahrávky zo 06. 02. 2008, trestným rozkazom vydaným Okresným súdom Nové Zámky dňa 27. 05. 2005
sp. zn. 3T 62/05, vyrozumením ORPZ v Nových Zámkoch zo dňa 24. 05. 2017, Záznamom zo služby
OOPZ Nové Zámky zo dňa 29. 05. 2019, čestným vyhlásením Y. K. zo dňa 08. 06. 2019. Súd prvej
inštancie napadnutým uznesením návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.

15. Po preskúmaní obsahu spisu, tvrdení účastníkov, listinných dôkazov a právnej argumentácie súdu
prvej inštancie v odôvodnení napadnutého uznesenia, odvolací súd konštatuje, že v danej veci sa súd
prvej inštancie pri svojom rozhodovaní riadil zhora uvedenými zásadami a princípmi, pričom v tomto
smere aj v potrebnom rozsahu zistil skutkový stav veci a vyvodil z neho i správne právne závery.
Nakoľko odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého uznesenia, využijúc

postup podľa § 387 ods. 2 CSP, sa obmedzuje len na skonštatovanie ich správnosti. Na zdôraznenie
správnostinapadnutéhorozhodnutialenzvýrazňuje,ženietsporuotom,ženavrhovateľkanepreukázala
zákonné predpoklady na nariadenie navrhovaného neodkladného opatrenia. Zmyslom neodkladného
opatrenia je dočasná úprava pomerov účastníkov, pričom musí byť poskytnutá ochrana tomu, kto o
vydanie žiada, tak v rámci ústavných a zákonných pravidiel aj tomu, voči komu predbežné opatrenie

smeruje. Ochrana toho, proti komu má navrhované neodkladné opatrenie smerovať, však nemôže
dosiahnuť takú intenzitu, aby prakticky znemožnila ochranu oprávnených záujmov druhej strany, teda
toho, kto o vydanie neodkladného opatrenia žiada. Aj na vydanie neodkladného opatrenia sú kladené
požiadavky vyplývajúce z ústavného práva na súdnu ochranu. To znamená, že musí mať zákonný
podklad, rozhodnutie musí byť vydané príslušným orgánom a nemôže byť prejavom svojvôle.

16. Pred nariadením predbežného opatrenia nemusí byť nárok dokázaný, musí však byť aspoň
osvedčený. Osvedčenie (na rozdiel od dokazovania) znamená, že súd pomocou ponúknutých
dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti),
pri ich zisťovaní nemusí dbať na všetky formality, ako je to

pri dokazovaní; postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako
nanajvýš pravdepodobná. Pri nariadení neodkladného opatrenia teda súd poskytne oprávnenému
účastníkovi dočasnú ochranu, prípadne zabraňuje ďalšiemu zhoršovaniu jeho postavenia aj za cenu,
že skutočný stav veci nie je ešte náležite zistený, a teda že subjektívne právo ani jemu zodpovedajúcapovinnosťniesúcelkomnepochybné.Dočasnouúpravouurobenouvoformeneodkladnéhoopatreniasa
preto neprejudikujú práva a povinnosti účastníkov ani posúdenie právneho vzťahu medzi nimi. Znamená
to, že obsahom dočasnej úpravy v neskoršom konaní nie je súd viazaný a môže rozhodnúť inak.

17. Odvolací súd zdôrazňuje, že neodkladné opatrenie nie je konečným rozhodnutím a jeho účelom je
dočasná úprava pomerov účastníkov. Pred nariadením neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 CSP
preto postačuje, ak je osvedčené dôvodné podozrenie z násilia. Osvedčenie dôvodného podozrenia
z násilia znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie

skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce), pričom postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom
na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Dôvodné podozrenie z násilia sa v prípadoch
podľa § 325 ods. 2 CSP sa preukazuje predovšetkým listinnými dôkazmi, keďže ide o konanie z
hľadiska procesného maximálne zrýchlené. Aplikácia tohto ustanovenia je veľmi aktuálnym a účinným
prostriedkom preventívneho riešenia problematiky násilia. V jeho prospech svedčí najmä to, že v
dôsledku jeho uplatnenia - zákazu vstupovania násilnej osoby - sa ohrozenej osobe poskytuje pomerne

rýchla ochrana, vďaka ktorej nemusí ďalej zotrvávať
v spoločnom obydlí s násilnou osobou, ani nemusí opúšťať svoje obydlie, ak sa chce chrániť pred
opätovnými útokmi násilnej osoby; nemusí žiť v strachu a obavách o svoj život a zdravie, a ani sa
nemusí zaťažovať hľadaním náhradného ubytovania. Násilie je možno vo všeobecnosti definovať ako
úmyselné použitie fyzickej sily alebo moci, buď len pravdepodobne ohrozené alebo skutočné, proti

osobe, alebo proti určitej skupine alebo spoločenstvu, ktoré buď má za následok alebo má vysokú
pravdepodobnosť následok poranenia, smrť, psychickú škoda, a podobne. Násilie znamená najčastejšie
označenie jednorazového fyzického aktu, resp. postupu, pri ktorom človek spôsobuje ujmu druhému
človeku.Inácharakteristikanásiliahovoríoakýchkoľvekaktoch,vrátanezanedbávania,ktoréovplyvňujú
život, fyzickú a psychickú integritu alebo slobodu jednotlivca, alebo poškodzujú rozvoj jeho osobnosti.

Neodmysliteľnou kategóriou násilia je bolesť a hrozba bolesti. Násilie, ktoré spôsobuje bolesť, je zdrojom
bezmocnosti obete a súčasne prejavom prežívania moci páchateľa násilia nad svojou obeťou. Násilie
sprevádzané spôsobovaním bolesti je prejavom prežívania moci páchateľa násilia nad svojou obeťou,
ktorá je v týchto prípadoch bezmocná. Táto bezmocnosť býva častým cieľom páchateľa, ktorému
tento fakt prináša istú formu uspokojenia - ide o podrobenie si obete. Pojem násilia ako taký nie je

nikde vo všeobecne záväznom právnom predpise formulovaný, avšak jeho základným charakteristickým
znakom je úmysel. Násilie je následkom istého druhu ľudského konania, ktoré je zámerné. Ide o
telesnú, aj duševnú ujmu. Deklarácia o odstránení násilia páchaného na ženách, schválená Valným
zhromaždením OSN v roku 1993 ho označuje ako akýkoľvek násilný čin, ktorý vedie alebo by mohol
viesť k fyzickej, sexuálnej alebo psychickej ujme alebo zraneniu, vrátane vyhrážania sa takýmito činmi,

zastrašovania alebo svojvoľného obmedzovania slobody, a to vo verejnom či súkromnom živote. Preto
v súvislosti s domácim násilím je mimoriadne dôležité minimalizovať kontakt násilníka s obeťou, keďže
najvhodnejší priestor má násilník v domácom prostredí obete. Navrhovateľka síce v konaní predložila
súdu viaceré listinné dôkazy, avšak staršieho dáta, neaktuálne, a tie ktoré boli z apríla a mája 2019
nesvedčili o hrozbe voči jej osobe. Je zrejmé, že vzťahy medzi účastníkmi konania, ako súrodencami,

sú ťažké, komplikované, vedú medzi sebou súdne spory, čo však ešte ale neznamená, že existujú
dôvody pre nariadenie navrhovaného neodkladného opatrenia. Navrhovateľka tak ako to bolo vyššie
rozvedené, neosvedčila, že je nutná a nevyhnutná dočasná oprava pomerov, a to či už vo forme uloženia
odporcovi zákaz vstupovať do predmetnej nehnuteľnosti, alebo vo forme zákazu odporcovi priblížiť sa
k navrhovateľke.

18. Odvolací súd v zmysle § 380 ods. 1 CSP, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, sa plne stotožnil
s rozhodnutím súdu prvej inštancie a so záverom súdu prvej inštancie v tom, že je potrebné návrh
na nariadenie neodkladného opatrenia zamietnuť, a preto z vyššie uvedených dôvodov napadnuté
uznesenie súdu prvej inštancie, podľa § 387 ods. 1 CSP ,ako vecne správne potvrdil.

19. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s ust. § 255
ods. 1 CSP, a aj keď bol odporca v odvolacom konaní úspešný, náhradu trov odvolacieho konania mu
nepriznal, pretože mu v súvislosti s odvolacím konaním žiadne trovy nevznikli.

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému

subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie
znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP); dovolanie
je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§
427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP); povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba, jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za neho koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého

stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).