Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 23. júl 2019

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8CoP/170/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0019200196
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 07. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marianna Hrabovecká
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2019:0019200196.1

Uznesenie

KrajskýsúdvKošiciachvsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.MariannyHraboveckejačleniek
senátuJUDr.DianyChlebovičSolčányovejaJUDr.FrederikyZozuľákovejvprávnejvecinavrhovateľaN.
V. nar. XX.XX.XXXX bývajúceho na J. ul. č. XXXX/XX v K. t.č. v Z. č.d. XXX proti manželke navrhovateľa
K. V. rod. K. nar. X.X.XXXX bývajúcej na J. ul. č. XXXX/XX v K. zastúpenej advokátom JUDr. Vladimírom
Baťalíkom so sídlom na ul. Š. Kukuru č. 14 v Michalovciach v konaní o rozvod manželstva a úpravu

výkonu rodičovských práv a povinností k mal. I. V. nar. XX.X.XXXX na čas po rozvode o odvolaní
navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Michalovce z 18.1.2019 č.k. 23P/4/2019 - 16 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením vyhlásil, že nemá právomoc konať o úprave výkonu
rodičovských práv a povinností k mal. I. V. nar. XX.X.XXXX na čas po rozvode a konanie v tejto časti

zastavil. O trovách účastníkov konania rozhodol tak, že žiaden z nich nemá právo na ich náhradu.

2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu 9.1.2019 domáhal
rozvodu jeho manželstva a úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na
čas po rozvode. Rozhodnutie právne odôvodnil aplikáciou ustanovenia § 2 Civilného mimosporového
poriadku, § 9 Civilného sporového poriadku, ako aj Nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 z 27. novembra

2003 o súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach
rodičovských práv a povinností, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1347/2000 (ďalej len ,,Nariadenie
Brusel IIa“), keď po preskúmaní splnenia podmienok konania v súlade s § 161 ods. 1 Civilného
sporového poriadku dospel k záveru, že predmetná vec nespadá do právomoci súdov Slovenskej
republiky a keďže ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie
v časti úpravy výkonu rodičovských práv a povinností zastavil. Pre vyriešenie otázky, či predmetná

vec patrí do právomoci slovenských súdov, keďže podľa jeho názoru má maloletá I. obvyklý pobyt v
Írsku, nakoľko tam býva so svojou matkou - manželkou navrhovateľa, súd postupoval podľa článku 8
citovaného nariadenia, z ktorého vyplýva, že právomoc vo veciach rodičovských práv a povinností má
členský štát obvyklého pobytu dieťaťa v čase začatia konania.

3. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ s návrhom, aby odvolací

súd napadnuté rozhodnutie zmenil a vyhlásil, že slovenský súd má právomoc konať o úprave výkonu
rodičovskýchprávapovinnostíkmaloletejnačasporozvode.Uviedol,žejepravdou,žemal.dieťanemá
obvyklý pobyt na území Slovenskej republiky, vyslovil ale názor, že keby o úprave rodičovských práv k
maloletejrozhodovalcudzísúd,akékoľvekrozhodnutiebyboloprenehonerealizovateľnéanezohľadnilo
by jeho zdravotný stav a majetkové pomery. Tvrdil, že sa pokúsi zaobstarať prehlásenie manželky na
prijate právomoci slovenského súdu v tejto veci, alebo nimi uzavretú rodičovskú dohodu.4. Manželka navrhovateľa vo vyjadrení k odvolaniu uviedla, že s mal. dcérou dlhodobo žije v Írsku,
kde maloletá vyrastala, plynule ovláda anglický jazyk a navštevuje školu, v ktorej dosahuje vynikajúce
výsledky. Zdôraznila, že sa neplánuje vrátiť na Slovensko. Súhlasí s návrhom na rozvod manželstva,

ale odmieta právomoc slovenského súdu pre konanie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností
k maloletej na čas po rozvode. Vyslovila názor, že by bolo v rozpore s najlepším záujmom maloletej, aby
o výživnom rozhodoval slovenský súd, a nie súd obvyklého pobytu maloletej. Tvrdila, že po odchode
navrhovateľa z Írska mu bola írskym súdom uložená povinnosť platiť výživné na mal. dcéru 50 Eur
týždenne. Ďalej uviedla, že nebude brániť otcovi v styku s maloletou a v lete plánuje navštíviť Slovenskú

republiku.
5. Konania o rozvod manželstva sa prejednávajú a rozhodujú podľa Zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný
mimosporový poriadok (ďalej len „ CMP“).
6. Podľa ust. § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
7. Podľa ust. § 387 ods. 1, 2 a 3 Zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len ,,CSP“)

odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací
súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení
obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na
zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd sa v odôvodnení musí
zaoberať aj podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s

nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie. Odvolací súd sa musí v odôvodnení
vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní.
8. Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako aj konanie, ktoré mu
predchádzalo podľa § 65 CMP bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP a contrario v rozsahu
danom § 66 CMP v spojení s § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je

dôvodné.

9. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na obsah preskúmavaného rozhodnutia
i argumenty predostreté v odvolacom konaní bolo posúdiť, či sú splnené zákonné podmienky
odôvodňujúce zastavenie konania v časti úpravy výkonu rodičovských práv a povinnosti k maloletému

dieťaťu na čas po rozvode manželstva rodičov súdom prvej inštancie.

10. Podľa § 161 ods. 1 CSP ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada
na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“).

11. Podľa článku 7 ods. 2 druhá veta Ústavy Slovenskej republiky, právne záväzné akty Európskych
spoločenstiev a Európskej únie majú prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky.

12. Podľa článku 3 ods. 1 vo veciach rozvodu, rozluky alebo anulovania manželstva majú právomoc
súdy členského štátu

a) na ktorého území:
- majú manželia obvyklý pobyt, alebo
- manželia mali naposledy obvyklý pobyt, pokiaľ tam jeden z manželov stále býva, alebo
- má odporca obvyklý pobyt, alebo

- v prípade spoločnej žiadosti, má niektorý z manželov obvyklý pobyt, alebo
- má navrhovateľ obvyklý pobyt, ak tam býval najmenej jeden rok bezprostredne pred podaním návrhu,
alebo
- má navrhovateľ obvyklý pobyt, ak tam býval najmenej šesť mesiacov bezprostredne pred podaním
návrhu a je buď štátnym príslušníkom tohto členského štátu alebo v prípade Veľkej Británie a Írska tam

má "domicil";

b) ktorého štátnymi príslušníkmi sú obaja manželia alebo v prípade Veľkej Británie a Írska, ak tam majú
obaja manželia "domicil".

13. Podľa článku 8 ods. 1 Nariadenia Brusel IIa súdy členského štátu majú právomoc vo veciach
rodičovských práv a povinností k dieťaťu, ktoré má obvyklý pobyt v tomto členskom štáte v čase začatia
konania.14. Podľa článku 9 ods. 1, 2 Nariadenia Brusel IIa keď sa dieťa oprávnene presťahuje z jedného
členského štátu do iného členského štátu a nadobudne tam nový obvyklý pobyt, súdy členského
štátu pôvodného obvyklého pobytu dieťaťa si zachovávajú, ako výnimku z článku 8, právomoc počas

trojmesačného obdobia po presťahovaní vo veci zmeny rozsudku o práve styku, ktorý bol vydaný v tomto
členskom štáte predtým, ako sa dieťa presťahovalo, ak nositeľ práva styku na základe rozsudku o práve
styku má naďalej svoje obvyklý pobyt v členskom štáte pôvodného obvyklého pobytu dieťaťa. Odsek
1 sa neuplatňuje, ak sa nositeľ práva styku, ktorý je uvedený v odseku 1 podrobil právomoci súdov
členského štátu nového obvyklého pobytu dieťaťa účasťou na konaní pred týmito súdmi bez toho, aby

namietal ich právomoc.

15. Podľa článku 10 Nariadenia Brusel IIa v prípade neoprávneného premiestnenia alebo zadržiavania
dieťaťa si súdy členského štátu, v ktorom malo dieťa svoj obvyklý pobyt bezprostredne pred svojim
neoprávneným premiestnením alebo zadržaním, zachovávajú právomoc, až kým dieťa nenadobudne
obvyklý pobyt v inom členskom štáte a: a) každá osoba, orgán alebo iný subjekt, ktorý vykonáva

opatrovnícke právo sa zmieril s premiestnením alebo zadržaním, alebo b) dieťa sa zdržiavalo v tomto
inom členskom štáte najmenej jeden rok po tom, ako sa osoba, orgán alebo iný subjekt, ktorý vykonáva
opatrovníckeprávo,dozvedel,alebomoholdozvedieť,omiestepobytudieťaťa,dieťasausadilovnovom
prostredím a je splnená najmenej jedna z týchto podmienok: i) do jedného roka odvtedy, ako sa nositeľ
opatrovníckeho práva dozvedel alebo mohol dozvedieť o mieste pobytu dieťaťa, sa nepodala žiadosť o

návrat dieťaťa na príslušné orgány členského štátu, do ktorého bolo dieťa premiestnené alebo v ktorom
je zadržiavané; ii) nositeľ opatrovníckeho práva vzal späť svoju žiadosť o návrat a v lehote stanovenej
v bode i) sa nepodala nová žiadosť; iii) konanie na súde členského štátu, v ktorom malo dieťa obvyklý
pobyt bezprostredne pred neoprávneným premiestnením alebo zadržaním, sa skončilo podľa článku 11
ods.7; iv) súdy členského štátu, v ktorom malo dieťa obvyklý pobyt bezprostredne pred neoprávneným

premiestnenímalebozadržaním,vydalirozsudokoopatrovníckompráve,zktoréhonevyplývapovinnosť
návratu dieťaťa.

16. Podľa článku 12 ods. 1, 3 Nariadenia Brusel IIa súdy členského štátu pri výkone svojej právomoci
podľa článku 3, na základe návrhu na rozvod, rozluku alebo anulovanie manželstva, majú právomoc v

každej veci, ktorá sa týka rodičovských práv a povinností a ktorá súvisí s týmto návrhom, ak: a) aspoň
jeden z manželov má rodičovské práva a povinnosti k dieťaťu a b) manželia a nositelia rodičovských
práv a povinností prijali právomoc týchto súdov výslovne alebo iným jednoznačným spôsobom v čase
začatia konania a ak je to v najlepšom záujme dieťaťa. Súdy členského štátu majú takisto právomoc
v otázkach rodičovských práv a povinností aj v iných konaniach, ako sú konania uvedené v odseku 1,

ak: a) dieťa má vo vzťahu k tomuto členskému štátu podstatnú väzbu, najmä na základe skutočnosti,
že jeden z nositeľov rodičovských práva povinností má obvyklý pobyt v tomto členskom štáte, alebo že
dieťa je štátnym príslušníkom tohto štátu; a b) všetci účastníci konania prijali právomoc súdov výslovne
alebo iným jednoznačným spôsobom v čase začatia konania, a ak je to v najlepšom záujme dieťaťa.

17. Súd prvej inštancie konanie o úprave rodičovských práv a povinností rodičov k mal. dieťaťu na
čas po rozvode manželstva pre nedostatok právomoci zastavil. Vzhľadom na skutočnosť, že v danej
veci ide o konanie s cudzím prvkom, pričom tak Slovenská republika, ako i Írsko sú ku dňu začatia
konania členskými štátmi Európskej Únie, odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie pri skúmaní
svojej právomoci na konanie v zmysle § 2 ods. 1 CSP v spojení § 161 ods. 1 CSP správne aplikoval

ustanovenia Nariadenia Brusel IIa a s jeho názorom o nedostatku súdnej právomoci na konanie v časti
úpravy pomerov manželov k maloletému na čas po rozvode sa odvolací súd stotožňuje. Zdôrazňuje,
že v zmysle čl. 7 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, nariadenie ako všeobecne záväzný právny akt,
ktorý je priamo uplatniteľný vo svojej celistvosti v celej Európskej únii má v právnom poriadku Slovenskej
republiky prednosť pred zákonmi.

18. Odvolací súd uvádza, že založenie právomoci slovenského súdu na rozvod manželstva účastníkov
konania, automaticky nezakladá aj právomoc slovenského súdu na rozhodnutie o úprave rodičovských
práv a povinností rodičov k mal. deťom na čas po rozvode manželstva (viď uznesenie Súdneho dvora
Európskej únie vo veci C-604/17).

19. Ako z obsahu spisu vyplýva, mal. dieťa malo v čase začatia konania obvyklý pobyt v Írsku, preto len
súdy tohto členského štátu majú právomoc rozhodnúť o úprave rodičovských práv a povinností rodičov k
maloletej. Vzhľadom na oprávnenú dlhodobosť pobytu maloletej v Írsku a námietku manželky ohľadomprávomoci slovenského súdu, založenie právomoci slovenského súdu na rozhodnutie vo veci v zmysle
čl. 9 ods. 1, čl. 10 či čl. 12 Nariadenia Brusel IIa neprichádza do úvahy.

20. „Nariadenie Rady (ES) č. 2201/2003 z 27. novembra 2003 o súdnej právomoci a uznávaní a výkone
rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, ktorým sa zrušuje
nariadenie (ES) č. 1347/2000, sa má vykladať v tom zmysle, že súd členského štátu, ktorý má v z mysle
článku 3 ods. 1 písm. b) tohto nariadenia právomoc rozhodnúť o návrhu na rozvod manželov, ktorí sú
štátnymi príslušníkmi tohto členského štátu, nemá právomoc rozhodnúť o osobnej starostlivosti o dieťa

manželov a práve na návštevy tohto dieťaťa, ak má toto dieťa v čase začatia konania obvyklý pobyt v
inom členskom štáte a nie sú splnené iné podmienky potrebné na vznik tejto právomoci uvedeného súdu
v zmysle článku 12 uvedeného nariadenia, okrem iného vzhľadom na skutočnosť, že ani z okolností veci
samej nevyplýva, táto právomoc by mohla vychádzať z článkov 9, 10 alebo 15 toho istého nariadenia.
Okrem iného tento súd nespĺňa podmienky na rozhodovanie o návrhu na určenie výživného stanovené v
článku 3 písm. d) nariadenia Rady (ES) č. 4/2009 z 18. decembra 2008 o právomoci, rozhodnom práve,

uznávaní a výkone rozhodnutí a o spolupráci vo veciach vyživovacej povinnosti“ (porovnaj uznesenie
Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-604/17).
21.Vzhľadomnauvedenésúdprvejinštanciesprávnepostupoval,pokiaľkonanieovýkonerodičovských
práv a povinností k mal. dieťaťu na čas po rozvode manželstva pre nedostatok právomoci zastavil.
22. Z týchto dôvodov odvolací súd potvrdil napadnuté rozhodnutie ako vecne správne podľa ust. § 387

ods. 1 CSP a podľa ust. § 387 ods. 2 CSP sa v odôvodnení obmedzil iba na skonštatovanie správnosti
dôvodov napadnutého rozhodnutia a na zdôraznenie správnosti rozhodnutia doplnil ďalšie dôvody.
23. Toto rozhodnutie senát prijal v pomere hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 zák.č. 160/2015 Z.z.)

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je :
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolanieniejeprípustnéprotirozsudku,ktorýmsavyslovilo,žesamanželstvorozvádza,žejeneplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného

premiestnenia alebo zadržania.