Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 25. august 2017

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 7C/104/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5114212124
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 08. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrej Kekely

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2017:5114212124.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred sudcom Mgr. Andrejom Kekelym v právnej veci žalobkyne: G. X., E..

XX.XX.XXXX, J. I. E. Z. XXX/X, XXX XX P. P., Š. F. S., právne zastúpená JUDr. Annou Gašpercovou,
advokátkou so sídlom Daniela Dlabača 35, 010 01 Žilina, IČO:37906305, proti žalovanému: Š. X., E..
XX.XX.XXXX,J.I.XXXXXP.S.-I.XX,Š.F.S.,ozaplatenie4.285,-euraovzájomnejžalobežalovaného
o zaplatenie 4.702,- eur, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni sumu 4.285,- eur do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Vzájomnú žalobu žalovaného v časti o zaplatenie sumy 3.515,- eur zamieta.

Konanie o vzájomnej žalobe žalovaného v časti o zaplatenie sumy 1.187,- eur zastavuje.

Žalobkyni priznáva proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd uznesením č. k. 6C/387/2012-96 zo dňa 06.02.2014 v zmysle ust. § 97 ods. 2 v spojení s ust. §
97 ods. 1 a ust. § 112 ods. 1 O.s.p., vydaným vo veci vedenej na Okresnom súde Žilina pod spis. zn.
6C/387/2012-96 o žalobe žalovaného proti žalobkyni o vyporiadenie bezpodielového spoluvlastníctva,
vylúčil vec vzájomnej žaloby žalobkyne o zaplatenie sumy 5.356,25 eur na samostatné konanie.

Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 14.03.2014. Vzájomnou žalobou (ďalej len žaloba“) podanou
na Okresnom súde Žilina dňa 24.05.2013 sa žalobkyňa proti žalovanému domáhala rozhodnutia súdu,
ktorým by bola žalovanému uložená povinnosť zaplatiť jej celkovo sumu 5.356,25 eur.
2. Žalobu žalobkyňa odôvodnila tým, že dňa 09.09.2010 so žalovaným ukončili ich manželstvo. Po
rozvode manželstva sa po vzájomnej dohode majetkovo vysporiadali. Žalovanému vyplatila sumu
8.298,50 eur a tento si ponechal osobné motorové vozidlo zn. KIA Pro Ceed, EČ: Y. XXX C. (ďalej len
„OMV“) ktoré si vzali na leasing. V technickom preukaze predmetného OMV a následne i na dopravnom

inšpektoráte sa nechal žalovaný uviesť ako užívateľ OMV a tu nastala i jeho povinnosť prepísať si OMV
u leasingovej spoločnosti na seba ako nového nájomcu OMV, čo vyplývalo z toho, že OMV mal nielen
užívať, ale aj za toto riadne platiť a dodržiavať zmluvné podmienky. To žalovaný nespravil a nedodržal,
neprehlásil si OMV v leasingovej spoločnosti na seba ako nový nájomca. Vtedy nastal problém pre ňu,
nakoľko v zmluve naďalej figurovala ako nájomca ona. Žalovaný neplatil splátky za OMV leasingovej
spoločnosti a táto spoločnosť ich naďalej požadovala od nej. Žalovaného spoločne s leasingovou
spoločnosťou vyzývala, aby si to dal do poriadku, čo však nespravil. Takto miesto žalovaného zaplatila

leasingové nasledovné splátky: dňa 31.03.2012 v sume 360,- eur, dňa 07.04.2012 v sume 175,- eur,
dňa 10.06.2012 v sume 175,- eur, dňa 31.07.2012 v sume 880,- eur a dňa 01.08.2012 v sume 383,- eur;
spolu tak v sume 1.973,- eur. Ďalej žalobkyňa uviedla, že žalovaný po rozvode manželstva chodil stále
za ňou a žiadal ju o finančnú pomoc z dôvodu, že je bez práce a finančných prostriedkov. Sľuboval jej,že keď predá záhradnú chatku, tak jej vráti všetky peniaze, ktoré mu požičala. Aj keď boli rozvedený,
verila žalovanému, pričom si tak postupne od nej požičal nasledovné sumy: dňa 10.01.2011 sumu 250,-
eur, dňa 15.02.2011 sumu 95,- eur, dňa 31.03.2011 sumu 877,- eur, dňa 31.05.2011 sumu 350,- eur,

dňa 23.09.2011 sumu 360, -eur, dňa 10.10.2011 sumu 100,- eur, dňa 01.12.2011 sumu 200,- eur, dňa
22.01.2012 sumu 960,- eur a dňa 10.07.2012 sumu 120,- eur; spolu tak sumu 3.312,- eur. Žalovaný
v novembri 2012 predal záhradnú chatku za sumu okolo 6.500,- eur, pričom z týchto peňazí jej vrátil
sumu 1.000,- eur. Výška nesplateného dlhu z pôžičiek sa tak znížila na sumu 2.312,- eur. Žalobkyňa tak
žiadala, aby súd zaviazal žalovaného vrátiť jej požičané peňažné prostriedky titulom pôžičiek v celkovej

sume 2.312,- eur a súčasne zaplatiť jej sumu 1.973,- eur z dôvodu zaplatených leasingových splátok,
keďže tieto mal podľa ich vzájomnej dohody uhrádzať žalovaný, Pokiaľ ide o zvyšnú uplatňovanú sumu
1.071,25 eur, žalobkyňa si túto uplatňovala ako úroky z omeškania vo výške 25 % z dlžnej sumy 4.285,-
eur (2.312,- eur + 1.973,- eur).
3. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 27.06.2014 doručeným súdu dňa 27.06.2014. V tomto
podaní uviedol, že súhlasí so sumou 3.312,- eur, ktorú žalobkyňa uviedla ako peňažnú sumu, ktorú si

od nej požičal. Nesúhlasí však s tým, aby žalobkyňa od neho požadovala splátky za predmetné OMV
v celkovej sume 1.973,- eur, nakoľko mu OMV ihneď odobrala v deň, kedy leasingová spoločnosť tieto
splátky od nej požadovala. Od tohto dňa až doposiaľ bolo OMV v jej vlastníctve. Z uvedeného vyplýva,
že chcem mať OMV a ešte aj peniaze, ktoré zaň zaplatila, čo je nezmyselné. Žalovaný rovnako namietal
žalovaný nárok na zaplatenie úrokov z omeškania v sume 1.071,25 eur. Ďalej žalovaný uviedol, že v

čase, keď bol vo vyšetrovacej väzbe, žalobkyňa z jeho peňazí sumu 70,- eur, ktorá ostala u žalobkyne
v čase jeho zadržania, žalobkyňa použila na úhradu sumy 67,- eur, ktorú požaduje od neho žalobou
zaplatiť. Súčasne žalovaný uviedol, že so žalobkyňou dňa 22.01.2012 uzavrel dohodu o zapožičaní
sumy 960,- eur na zaplatenie OMV, avšak z tejto sumy jej ponechal 60,- eur na splátku OMV a aj túto
sumu žalobkyňa od neho požaduje. Pokiaľ ide o sumu 1.000,- eur, ktorú mal odovzdať žalobkyni z

obdržanej kúpnej ceny za predaj záhradnej chatky, k tejto žalovaný uviedol, že túto odovzdal žalobkyni
na základe dohody, že mu za túto sumu ponechá predmetné OMV a vtedy spísali dohodu zo dňa
27.11.2012 o vyporiadaní tohto OMV. Ďalej žalovaný uviedol, že po rozvode manželstva zistil, že
žalobkyňa prostredníctvom kreditnej karty vydanej spoločnosťou Home Credit Slovakia, a. s. na jeho
meno, vybrala (žalobcom) bližšie neurčenú čiastku. Žalobkyňa ďalej dňa 21.06.2013 prevzala od neho

čiastku 400,- eur, ktorá mala byť po vzájomnej dohode započítaná na úhradu jeho dlhu voči žalobkyni.
Dňa 05.08.2013 si zobral pôžičku od spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o. vo výške 350,- eur, z ktorej
časť 175,- eur požičal žalobkyni, pričom túto sumu mala žalobkyňa spolu s ním splácať spoločnosti
POHOTOVOSŤ, s. r. o. v mesačných splátkach vo výške 32,- eur, čo neurobila. Žalovaný tak žiadal,
aby súd započítal pohľadávku žalobkyne na vrátenie pôžičky v sume 3.312,- eur na jeho pohľadávku

6.223,50 eur s úrokmi z omeškania vo výške 9,6 % , t. j. na jeho pohľadávku v celkovej výške 6.820,45
eur, pričom by súčasne zaviazal žalobkyňu zaplatiť mu sumu 3.508,45 eur.
4. Súd uznesením č. k. 7C/104/2014-66 zo dňa 20.10.2014 vyzval v zmysle ust. § 43 O.s.p. žalovaného
na odstránenie vád podania zo dňa 27.06.2014 v lehote 10 dní od doručenia tohto uznesenia s
poučením, že v opačnom prípade jeho podanie, ktoré je možné posúdiť ako vzájomnú žalobu odmietne.

Žalovaný na výzvu súdu reagoval podaním zo dňa 04.11.2014, v ktorom uviedol, že si vzájomnou
žalobou uplatňuje voči žalobkyni nárok na zaplatenie sumy 6.223,50 eur spolu s úrokmi z omeškania vo
výše 9,6 % ročne až do zaplatenia. Súd uznesením č. k. 7C/104/2014-72 zo dňa 25.11.2014 vzájomnú
žalobu žalovaného - podanie zo dňa 27.06.2014 doplnenú podaním zo dňa 04.11.2014 odmietol podľa
ust. § 43 ods. 2 O.s.p. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 14.01.2015.

5. Žalovaný na pojednávaní podaním ústne urobeným do zápisnice o pojednávaní dňa 22.03.2016
a doplneným podaním zo dňa 31.03.2016 doručeným súdu dňa 01.04.2016 vzniesol proti žalobkyni
opätovne vzájomnú žalobu, ktorou žiadal žalobkyňu zaviazať zaplatiť mu sumu 4.702,- eur. Toto podanie
žalovaný odôvodnil tým, že s celkovej sumy žalovanej žalobkyňou vo výške 5.356,25 eur súhlasí len so
sumou 2.312,- eur. Nesúhlasí so zaplatením sumy 1.973,- eur z dôvodu, že žalobkyňa mu 3 alebo 4 dni

po uzavretí písomnej dohody zo dňa 27.11.2012 bez jeho súhlasu predmetné OMV odobrala a naďalej
toto používala a používa. Tohto OMV sa však dohodou vzdala a on tak prevzal záväzok pokračovať v
leasingu a zaplatil jej pri spísaní dohody sumu 1.000,- eur a jenu splátku v sume 175,- eur. Hneď išiel
do spoločnosti NOVÝ TOCAR, s. r. o. a leasingovej spoločnosti požiadať na základe uvedenej dohody o
realizáciu prevodu práv a povinností zo žalobkyne na neho. K prevodu však nedošlo, nakoľko žalobkyňa

odmietla tento prevod podpísať. Vzhľadom k tomu, že predmetné OMV mu žalobkyňa odobrala, toto
užíva a je zmluvne zaviazaná leasingovej spoločnosti na splácane splátok, považuje jej konanie za
rozporné s dobrými mravmi, pričom je tak nespravodlivé, aby od neho požadovala žalovanú sumu.
Žalovaný zároveň vyjadril svoje námietky voči žalobkyňou uplatňovanému nároku na zaplatenie úrokovz omeškania v sume 1.071,25 eur s poukazom na to, že takýto nárok je v rozpore s dobrými mravmi.
Žalovaný tak v ďalšom uviedol, že žalobkyňa je mu dlžná sumu 7.014,- eur, a to z tejto sumy: 1. sumu
2.590,- eur titulom pôžičky, ktorú jej poskytol na zaplatenie akontácie za predmetné OMV (v tom čase

išlo o sumu 86.000,- Sk ako 30 % z ceny OMV), ktorú sumu on osobne zaplatil priamo v leasingovej
spoločnosti; 2. sumu 2.733,29 eur, ktorú zaplatil titulom mesačných splátok leasingu (sumu 2.721,29 eur
+ poplatky v sume 12,- eur); 3. sumu 515,71 eur titulom toho, že túto sumu zaplatil za žalobkyňu ako
cenu za servisné prehliadky predmetného OMV a 4. sumu 1.000,- eur, ktorú uhradil žalobkyni pri podpise
spomenutej dohody zo dňa 27.11.2012 a sumu 175,- eur, ktorú odovzdal žalobkyni na zaplatenie jednej

leasingovej splátky. Žalovaný tak uviedol, že ním uplatnený nárok na zaplatenie sumy 4.702,- eur je
tvorený rozdielom jeho nárokov v celkovej sume 7.014,- eur, od ktorých po zápočte nároku žalobkyne
na vrátenie pôžičky v sume 2.312,- eur, odpočítal túto sumu 2.312,- eur.
6. Žalobkyňa sa k vzájomnej žalobe žalovaného zo dňa 31.03.2016 vyjadrila podaním zo dňa
13.07.2016, v ktorom uviedla, že ňou uplatňovaný nárok na zaplatenie sumy 2.312,- eur titulom vrátenia
pôžičiek považuje za medzi stranami sporu nesporný a žiada tak, aby súd jej žalobe v tejto časti v celom

rozsahu vyhovel. Pokiaľ ide o ňou uplatňovaný nárok na zaplatenie sumy 1.973,- eur titulom zaplatenia
leasingových splátok, ktoré hradila za žalovaného, keďže sa o na úhrade týchto so žalovaným dohodli,
k tomuto uviedla, že z jej žaloby vyplýva, že ide o leasingové splátky za čas, kedy predmetné OMV
užíval žalovaný, a to na základe dohody zo dňa 01.06.2011. Žalovaný odo dňa 01.06.2011 toto OMV
výlučne sám užíval a bol aj v technickom preukaze OMV ako užívateľ zapísaný. V tomto čase nemal

žalovaný záujem prepísať predmetné OMV v leasingovej spoločnosti na seba, a tak sa stalo, že keď
prestal platiť splátky, leasingová spoločnosť vyzvala na ich zaplatenie ju. Takto zaplatila žalovaným
zameškané splátky za žalovaného dňa 31.03.2012 v sume 360,- eur, dňa 07.04.2012 sumu 175,- eur,
dňa 10.06.2012 sumu 175,- eur, dňa 31.07.2012 sumu 880,- eur a dňa 01.08.2012 sumu 383,- eur.
Nakoľko však leasingové splátky neboli uhradené riadne a včas, pristúpil prenajímateľ dňa 18.07.2012 k

odobratiuOMVzdôvoduokreminéhoomeškaniasplatenímdohodnutýchleasingovýchsplátokvzmysle
Všeobecných obchodných podmienok. Nakoľko OMV užíval v tom čase žalovaný, on aj odovzdával
prenajímateľovi OMV, o čom svedčí aj jeho podpis na preberacom protokole LZ: XXXXXXX zo dňa
18.07.2012. Žalovaný tak predmetné OMV užíval od 01.06.2011 do 18.07.2012, za ktoré obdobie
zaplatila za žalovaného leasingové splátky prenajímateľovi. Žalovaný tak porušil ich dohodu zo dňa

01.06.2011vtejčasti,podľaktorejsazaviazalriadneapravidelneplatiťleasingovésplátkyzaOMV,ktoré
si ponechal a preukázateľne ho aj užíval. Týmto došlo na strane žalovaného k vzniku bezdôvodného
obohatenia, nakoľko za neho plnila to, čo podľa ich dohody mal plniť on sám. Pokiaľ by však súd
posúdil, že platenie leasingových splátok bola jej povinnosť voči jej zmluvnému partnerovi - leasingovej
spoločnosti, tak aj v tomto prípade sa žalovaný na jej úkor bezdôvodne obohatil tým, že užíval predmetné

OMV, za čo by musel inak platiť obvyklú cenu vo výške ňou uhradených leasingových splátok v sume
1.973,- eur. K nárokom uplatňovaným žalovaným v celkovej sume 7.014,- eur sa žalobkyňa vyjadrila
tak, že nie je pravdivým tvrdenie žalovaného, že jej požičal peňažné prostriedky na zaplatenie akontácie
za OMV v sume 2.590,- eur. Dňa 14.05.2009, kedy bola uzatváraná leasingová zmluva na predmetné
OMV, boli manželia. Na uhradenie akontácie, ako aj na hradenie leasingových splátok a ceny servisných

prehliadok do rozvodu manželstva boli použité peňažné prostriedky patriace do ich bezpodielového
spoluvlastníctva manželov. Prostriedky, ktoré žalovaný vložil do spoločnej domácnosti zo svojho
výlučného vlastníctva, mu v celom rozsahu zaplatila v rámci majetkového vyporiadania medzi manželmi
na základe dohody zo dňa 01.06.2011. K zo strany žalovaného tvrdenej dohode zo dňa 27.11.2012 sa
žalobkyňa vyjadrila tak, že takúto dohodu nikdy nepodpísala. Skutočnosť, že v mesiaci november 2012

prevzala od žalovaného sumu 1.000,- eur potvrdzuje, jednalo sa však o úhradu splátky častí pôžičiek,
ktorých zaplatenia sa vo zvyšku domáha žalobou. V žiadnom prípade nešlo o nejakú kúpnu cenu za
OMV, ako to tvrdí žalovaný. Žalobkyňa tak žiadala vzájomnú žalobu žalovaného zamietnuť v celom
rozsahu a naďalej zaviazať žalovaného na zaplatenie ňou žalovanej sumy 4.285,- eur.
7. Žalobkyňa podaním zo dňa 09.12.2016 doplnila svoje vyjadrenie k vzájomnej žalobe žalovaného,

ktorým namietala, že aj keby bol niektorý zo žalovaným uplatnených nárokov existentný, bol by v
dôsledku uplynutia zákonnej premlčacej doby súdom nepriznateľný, čím vznáša námietku premlčania
žalovaným uplatnených nárokov.
8. Súd vec prejednal na pojednávaniach dňa 22.03.2016 a 25.08.2017, na ktorom poslednom
pojednávaní aj vyhlásil tento rozsudok.

9. Žalobkyňa po začatí pojednávania dňa 22.03.2016 zobrala žalobu v časti o zaplatenie úrokov z
omeškania v sume 1.071,25 eur späť, s čím žalovaný vyjadril svoj súhlas. Súd konanie o žalobe
žalobkyne v časti o zaplatenie úrokov z omeškania v sume 1.071,25 eur podľa ust. § 96 ods. 1 a 2O.s.p. uznesením č. k. 7C/104/2014-102 zo dňa 20.04.2016 zastavil. O náhrade trov tejto časti konania
rozhodol tak, že o nich rozhodne v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. (§ 151 ods. 1 veta prvá O.s.p.)
10. Žalovaný vzájomnú žalobcu v časti o zaplatenie sumy 1.187,- eur zodpovedajúcej jeho nárokom

na vrátenie sumy 1.000,- eur, ktorú uhradil žalobkyni pri podpise dohody zo dňa 27.11.2012, ďalej
na vrátenie sumy 175,- eur, ktorú odovzdal žalobkyni na zaplatenie jednej leasingovej splátky a
napokon sumy 12,- eur ako poplatkov za vklad hotovosti - splátok leasingu na bankový účet leasingovej
spoločnosti, zobral na pojednávaní dňa 25.08.2017 späť, pričom žalobkyňa na pojednávaní dňa
25.08.2017 vyjadrila s týmto čiastočným späťvzatím vzájomnej žaloby žalovaného súhlas

11. Možno konštatovať, že strany sporu aj na pojednávaniach zotrvali vo zvyšnom rozsahu na svojej
skutkovej a právnej argumentácii uvedenej v ich vyššie spomenutých podaniach.
12. Súd tak z hľadiska zisteného skutkového stavu vychádzal zo stranami sporu produkovaných
listinných dôkazov, ako aj z ich nesporných skutkových tvrdení (§ 151 ods. 1 CSP), resp. zhodných
skutkových tvrdení (§ 186 od. 2 CSP), ktorých pravdivosti nemal dôvodnú pochybnosť, ako sú tieto
skutkové zistenia uvedené výslovne nižšie v odsekoch č. 13 až 29 odôvodnenia tohto rozsudku, resp. v

časti odôvodnenia tohto rozsudku venovanej samotnému právnemu posúdeniu veci.
13. V listine datovanej dňa 10.01.2011 (dôkaz produkovaný žalobkyňou na č. l. 13 spisu) podpísanej
žalovaným, žalovaný potvrdil, že si dňa 10.01.2011 požičal od žalobkyne peňažnú sumu 250,- eur, ktorú
sa jej zaviazal vrátiť v čo najkratšom čase.
14. V listine datovanej dňa 15.02.2011 (dôkaz produkovaný žalobkyňou na č. l. 8 spisu) podpísanej

stranami sporu, žalovaný potvrdil, že si dňa 05.02.2011 požičal od žalobkyne peňažnú sumu 95,- eur,
ktorú sa jej zaviazal vrátiť v čo najkratšom termíne.
15. Dňa 31.03.2011 uzavrela žalobkyňa so žalovaným dohodu o zapožičaní sumy 877,- eur (dôkaz
produkovaný žalobkyňou na č. l. 7 spisu), v ktorej potvrdili, že žalobkyňa zapožičala žalovanému
peňažnú sumu 877,- eur.

16. V listine datovanej dňa 31.05.2011 (dôkaz produkovaný žalobkyňou na č. l. 9 spisu) podpísanej
žalovaným, žalovaný potvrdil, že si dňa 18.04.2011 požičal od žalobkyne peňažnú sumu 350,- eur, ktorú
sa jej zaviazal vrátiť v čo najkratšom čase.
17. V listine datovanej dňa 23.09.2011 (dôkaz produkovaný žalobkyňou na č. l. 10 spisu) podpísanej
žalovaným, žalovaný potvrdil, že mu dňa 23.09.2011 žalobkyňa požičala peňažnú sumu 360,- eur, ktorú

sa jej zaviazal vrátiť do 31.12.2011.
18. Na jednej listine (dôkaz produkovaný žalobkyňou na č. l. 12 spisu) žalovaný dňa 22.11.2011 svojim
podpisom potvrdil, že si dňa 10.10.2011 požičal o žalobkyne peňažnú sumu 100,- eur a dňa 01.12.2011
potvrdil, že si od žalobkyne požičal peňažnú sumu 200,- eur.
19. Dňa 22.01.2012 uzavrela žalobkyňa so žalovaným dohodu o zapožičaní sumy 960,- eur (dôkaz

produkovaný žalobkyňou na č. l. 15 spisu), v ktorej potvrdili, že žalobkyňa zapožičala žalovanému
peňažnú sumu 960,- eur.
20. V listine datovanej dňa 10.07.2012 (dôkaz produkovaný žalobkyňou na č. l. 13 spisu) podpísanej
žalovaným, žalovaný potvrdil, že mu dňa 10.07.2012 žalobkyňa požičala peňažnú sumu 20,- eur na
osobné účely. Vzhľadom k tomu, že žalovaný nenamietal skutkové tvrdenie žalobkyne o tom, že dňa

10.07.2012 mu žalobkyňa požičala ešte ďalšiu sumu 100,- eur, súd považoval v zmysle ust. § 151 ods.
1 CSP za nesporné.
21. Dňa 14.05.2009 uzavrela žalobkyňa ako leasingový nájomca s leasingovým prenajímateľom
spoločnosťou UniCredit Leasing Slovakia, a. s. kúpnu / lízingovú zmluvu (dôkaz produkovaný žalovaným
na č. l. 94 spisu), ktorej predmetom bola kúpa / nájom predmetného OMV v predbežnej kúpnej cene

9.595,- eur s financovanou hodnotou 6.716,50 eur s ďalšími celkovými nákladmi vo výške 1.713,18 eur.
Žalobkyňa sa zaviazala zaplatiť zvýšenú splátku vopred z kúpnej ceny vo výške 30 % a súčasne hradiť
leasingové mesačné splátky v počte 60, pričom po skončení leasingu mala byť kúpna cena OMV v sume
30,- eur.
22. Faktúrou č. XXXXXX zo dňa 14.05.2009 (dôkaz produkovaný v originály v prílohovej obálke spisu)

vyzvala obchodná spoločnosť NOVÝ TOPCAR, s. r. o. ako dodávateľ spoločnosť UniCredit Leasing
Slovakia, a. s. ako odberateľa na úhradu sumy 9.595,01 eur ako ceny kúpnej predmetného OMV, pričom
podľa príjmového pokladničného dokladu spoločnosť NOVÝ TOPCAR, s. r. o. zo dňa 14.05.2009 (dôkaz
produkovaný v originály v prílohovej obálke spisu) prevzala táto spoločnosť od žalobkyne sumu 2.878,50
eur ako čiastočnú úhradu faktúry č. XXXXXX.

23. Faktúrou č. XXXXXXX zo dňa 14.08.2009 (dôkaz produkovaný žalovaným na č. l. 48 spisu) vyzvala
obchodná spoločnosť NOVÝ TOPCAR, s. r. o. ako dodávateľ žalobkyňu ako zákazníka na úhradu sumy
434,96 eur ako ceny opravy predmetného OMV. Súd považoval za medzi stranami sporu nesporné, že
faktúra č. 2090720 bola uhradená v lehote jej splatnosti, t. j. do dňa 21.08.2009.24. Rekapituláciou zákazky č. D. zo dňa 02.03.2010 (dôkaz produkovaný žalovaným na č. l. 47 rub
spisu) vyzvala obchodná spoločnosť NOVÝ TOPCAR, s. r. o. ako dodávateľ žalobkyňu ako zákazníka
na úhradu sumy 80,75 eur ako ceny servisnej prehliadky predmetného OMV, pričom podľa príjmového

pokladničného dokladu tejto spoločnosti zo dňa 02.03.2010 (dôkaz produkovaný žalovaným na č. l. 47
rub spisu) bola cena servisnej prehliadky vo výške 80,75 eur uhradená.
25. Podľa preberacieho protokolu LZ: XXXXXXX (dôkaz produkovaný žalobkyňou na č. l. 83 spisu)
prevzala spoločnosť EVOL, s. r. o. dňa 17.07.2012 predmetné OMV od žalovaného.
26. Dňa 07.05.2013 vydala spoločnosť UniCredit Leasing Slovakia, a. s. potvrdenie o priebehu odobratia

predmetu lízingu / zmluva č. XXXXXXX adresované žalobkyni (dôkaz produkovaný žalobkyňou v
prílohovej obálke spisu), v zmysle ktorého z dôvodu porušenia Všeobecných obchodných podmienok,
ktoré boli neoddeliteľnou súčasťou lízingovej zmluvy č. XXXXXXX (ďalej len „VOP“) zo strany
leasingového nájomcu, a to konkrétne z dôvodov: omeškania s platením dohodnutých lízingových
splátok v zmysle VOP, nesplnenia povinnosti týkajúcej sa doručenia úradne overenej fotokópie, alebo
originálu osvedčenia o evidencii OMV, z ktorého by vyplýval zápis UniCredit Leasing Slovakia, a. s. ako

vlastníka predmetu financovania a zápis nájomcu ako držiteľa predmetu leasingu v evidencii vozidiel
registrovaných príslušným dopravným inšpektorátom PZ SR; bolo v zmysle VOP a na základe poverenia
prenajímateľa vydaného spoločnosti EVOL, s. r. o. predmetné OMV odobraté dňa 17.07.2012.
27.ZpotvrdeníUniCreditBankSlovakia,a.s.zodňa31.03.2012,zodňa07.04.2012,zodňa10.06.2012,
zo dňa 31.07.2012 a zo dňa 01.08.2012 (dôkazy produkované žalobkyňou na č. l. 16 až 18 spisu)

vyplýva, že žalobkyňa vložila na bankový účet č. XXXXXXXXXXX/XXXX (nesporene bankový účet
leasingovej spoločnosti UniCredit Leasing Slovakia, a. s.) pod VS: XXXXXXX dňa 31.03.2012 sumu
360,- eur, dňa 07.04.2012 sumu 175,- eur, dňa 10.06.2012 sumu 175,- eur, dňa 31.07.2012 sumu 880,-
eur a dňa 01.08.2012 sumu 382,- eur (+ 1,- euro zaplatila poplatok za hotovostný vklad banke).
28.ZpotvrdeníUniCreditBankSlovakia,a.s.zodňa03.09.2009,zodňa05.02.2010,zodňa03.03.2010,

zo dňa 06.04.2010, zo dňa 05.05.2010, zo dňa 01.06.2010, zo dňa 02.07.2010, zo dňa 05.08.2010, zo
dňa 02.09.2010, zo dňa 04.10.2010, zo dňa 27.01.2011, zo dňa 02.03.2011, zo dňa 01.05.2011, zo dňa
16.05.2011, zo dňa 18.10.2011 a zo dňa 22.02.2012 (dôkazy produkované žalovaným na č. l. 51 až 54
rub spisu) vyplýva, že žalobca vložil na bankový účet č. XXXXXXXXXXX/XXXX pod VS: XXXXXXX: dňa
03.09.2009 sumu 169,34 eur, dňa 05.02.2010 sumu 169,34 eur, dňa 03.03.2010 sumu 169,34 eur, dňa

06.04.2010 sumu 169,34 eur, dňa 05.05.2010 sumu 169,34 eur, dňa 01.06.2010 sumu 169,34 eur, dňa
02.07.2010 sumu 169,34 eur, dňa 05.08.2010 sumu 169,34 eur, dňa 02.09.2010 sumu 169,34 eur, dňa
04.10.2010 sumu 169,34 eur, dňa 27.01.2011 sumu 169,34 eur, dňa 02.03.2011 sumu 169,34 eur, dňa
01.05.2011 sumu 188,85 eur, dňa 16.05.2011 sumu 170,80 eur, dňa 18.10.2011 sumu 171,- eur a dňa
22.02.2012 sumu 158,56 eur.

29. Dňa 01.06.2011 strany sporu uzavreli dohodu o majetkovom vysporiadaní medzi manželmi (dôkaz
produkovaný žalobkyňou na č. l. 112 spisu), v ktorej deklarovali, že ich manželstvo zaniklo dňa
09.09.2010 (z konania vedeného pod spis. zn. 6C/387/2012, ktorého bola vec vzájomnej žaloby
žalovanej, v prejednávanej veci žaloby žalobkyne, vylúčená na samostatné konanie, má súd vedomosť
o tom, že manželstvo strán sporu uzavreté dňa 05.05.1990 bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu

Žilina č. k. 25C/87/2010-32 zo dňa 07.09.2010, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 04.10.2010), pričom
po vzájomnej dohode sa spoločne dohodli na majetkovom vysporiadaní, v zmysle ktorého žalovaný
prevzal od žalobkyne sumu 8.298,50 eur, ktorú požadoval. Ďalej si ponechal predmetné OMV, patriace
vlastnícky spoločnosti UniCredit Leasing Slovakia, a. s., v držbe s tým, že sa zaviazal, že za toto vozidlo
bude riadne a pravidelne platiť, Súčasne sa strany sporu dojednali, že touto dohodou nemajú voči sebe

ďalšie pohľadávky a majetkovo sú vysporiadaní, nebudú si majetkovo ďalej nič nárokovať a po sebe
požadovať.
30. Podľa ust. § 100 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), právo sa premlčí,
ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len
na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

31.Podľaust.§101OZ,pokiaľniejevďalšíchustanoveniachuvedenéinak,premlčaciadobajetrojročná
a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
32. Podľa ust. § 107 ods. 1 OZ v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, právo na vydanie
plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo
k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.

33. Podľa ust. § 122 ods. 1 OZ, lehota určená podľa dní začína sa dňom, ktorý nasleduje po udalosti,
ktorá je rozhodujúca pre jej začiatok. Polovicou mesiaca sa rozumie pätnásť dní.34. Podľa ust. § 122 ods. 2 OZ, koniec lehoty určenej podľa týždňov, mesiacov alebo rokov pripadá na
deň, ktorý sa pomenovaním alebo číslom zhoduje s dňom, na ktorý pripadá udalosť, od ktorej sa lehota
začína. Ak nie je takýto deň v poslednom mesiaci, pripadne koniec lehoty na jeho posledný deň.

35. Podľa ust. § 122 ods. 3 OZ v znení zákona č. 131/1982 Zb. účinnom od 01.04.1983, ak posledný
deň lehoty pripadne na sobotu, nedeľu alebo sviatok, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci
pracovný deň.
36. Podľa ust. § 143 OZ v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, v bezpodielovom
spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z

manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí,
ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov,
a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec
vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi
pôvodného vlastníka. [3) napr.: zákon 403/1990 Zb. o zmiernení následkov niektorých majetkových krívd
v znení neskorších predpisov, zákon č. 87/1991 Zb. o mimosúdnych rehabilitáciách, zákon č. 229/1991

Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku]
37. Podľa ust. § 148 ods. 1 OZ, zánikom manželstva zanikne i bezpodielové spoluvlastníctvo manželov.
38. Podľa ust. § 149 ods. 1 OZ, ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo, vykoná sa vyporiadanie podľa
zásad uvedených v § 150.
39. Podľa ust. § 149 ods. 2 OZ, ak dôjde k vyporiadaniu dohodou, sú manželia povinní vydať si na

požiadanie písomné potvrdenie o tom, ako sa vyporiadali.
40. Podľa ust. § 451 ods. 1 OZ v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, kto sa na úkor
iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
41. Podľa ust. § 451 ods. 2 OZ v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, bezdôvodným
obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného

právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný
z nepoctivých zdrojov.
42.Podľaust.§454OZvznenízákonač.509/1991Zb.účinnomod01.01.1992,bezdôvodnesaobohatil
aj ten, za koho sa plnilo, čo podľa práva mal plniť sám.
43.Podľaust.§456OZvznenízákonač.509/1991Zb.účinnomod01.01.1992,predmetbezdôvodného

obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť,
musí sa vydať štátu.
44. Podľa ust. § 458 ods. 1 OZ v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, musí sa
vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že
obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada.

45. Podľa ust. § 563 OZ v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, ak čas splnenia nie
je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh
prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.
46. Podľa ust. § 580 OZ v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, ak veriteľ a dlžník majú
vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je rovnakého druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne

kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči druhému prejav smerujúci k započítaniu. Zánik nastane
okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie.
47. Podľa ust. § 657 OZ v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, zmluvou o pôžičke
prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po
uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

48. Pokiaľ tak ide o právnu kvalifikáciu žalobkyňou uplatnených nárokov, možno konštatovať, že
žalobkyňa si uplatňovala nárok na zaplatene sumy 2.312,- eur titulom nároku na vrátenie pôžičiek,
ktoré poskytla žalovanému odovzdaním: sumy 95,- eur dňa 15.02.2011 (z tohto dňa je len potvrdenie
o prevzatí pôžičky poskytnutej dňa 05.02.2011) sumy 127,- eur dňa 31.03.2011 (z pôvodne poskytnutej
sumy 877,- keďže žalobkyňa plnenie žalovaného z novembra 2012 v sume 1.000,- eur započítala na

plnenie jeho záväzku vrátiť jej peňažné prostriedky z pôžičky poskytnutej žalovanému dňa 10.01.2011 v
sume 250,- eur a na čiastočné plnenie jeho záväzku vrátiť jej peňažné prostriedky z pôžičky poskytnutej
žalovanému dňa 31.03.2011 v v rozsahu sumy 750,- eur; viď vyjadrenie žalobkyne na pojednávaní dňa
25.08.2017), sumy 350,- eur dňa 31.05.2011 (z tohto dňa je len potvrdenie o prevzatí pôžičky poskytnutej
dňa 18.04.2011), sumy 360,- eur dňa 23.09.2011, sumy 100,- eur dňa 10.10.2011, sumy 200,- eur

dňa 01.12.2011, sumy 960,- eur dňa 22.01.2012 a sumy 120,- eur dňa 10.07.2012. Žalovaný skutkové
tvrdenia žalobkyne o prevzatí týchto peňažných prostriedkov titulom uzavretých zmlúv o pôžičkách
nepopieral a zásadne uznal tento uplatnený nárok žalobkyňou. (§ 151 ods. 1 CSP) Navyše mal aj súd
zo žalobkyňou produkovaných listinných dôkazov preukázané, že zo strany žalobkyne došlo v obdobíod 10.01.2011 do 10.07.2012 na základe dohôd o pôžičke k prenechaniu žalovanému peňažnej sumy
celkovo vo výške 3.312,- eur (po započítaní plnenia žalovaného v sume 1.000,- eur na jeho záväzok
vrátiť tieto peňažné prostriedky už len v sume 2.312,- eur). Súd mal tak za to, že žalobkyňa so žalovaným

uzavreli niekoľko zmlúv o pôžičke podľa ust. § 657 OZ, na podklade ktorých vznikla žalovanému
povinnosťvrátiťžalobkynipôžičkamiposkytnutépeňažnéprostriedky,ktorýpeňažnýzáväzoksižalovaný
nesporne v rozsahu sumy 2.312,- eur doposiaľ nesplnil. Pokiaľ ide o čas plnenia peňažného záväzku
dlžníka zo zmluvy o pôžičke vrátiť veriteľovi peňažné prostriedky, tento (splatnosť) môže byť buď priamo
medzi veriteľom a dlžníkom dojednaný a v prípade, že k dojednaniu nedošlo, je dlžník v zmysle cit.

ust. § 563 OZ povinný plniť svoj záväzok veriteľovi nasledujúcim dňom po tom, čo ho o plnenie veriteľ
požiadal. Pre účely rozhodnutia v prejednávanej veci je možné konštatovať, že k splatnosti peňažného
záväzku žalovaného vrátiť žalobkyni požičané peňažné prostriedky v celkovej výške 2.312,- eur došlo
ešte predo dňom rozhodnutia súdu vo veci. Strany sporu si dohodli čas plnenia záväzku žalovaného len
pri pôžičke zo dňa 23.09.2011, kedy sa žalovaný zaviazal vrátiť žalobkyni sumu 360,- eur do 31.12.2011.
Čo sa týka ďalších pôžičiek, strany sporu sa na čase plnenia peňažného záväzku žalovaného vrátiť

prenechané peňažné prostriedky nedojednali, a preto žalovaný bol povinný plniť svoje peňažné záväzky
v čase podľa cit. ust. § 563 OZ. Najneskoršie žalobkyňa vyzvala žalovaného na plnenie jeho peňažných
záväzkov vrátiť jej predmet pôžičky, t. j. peňažnú sumu 2.312,- eur, žalobou zo dňa 24.05.2013 (túto súd
tak v zmysle ust. § 41 ods. 3 O.s.p. považoval z hmotnoprávneho hľadiska za výzvu podľa ust. § 563 OZ;
k tomu napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR spis. zn. 1 Cdo 210/2005 zo dňa 01.05.2006), ktorá bola

žalovanému doručená dňa 02.06.2014 (doručenka na č. l. 26 spisu). K splatnosti záväzku žalovaného
tak došlo najneskôr dňa 03.06.2014.
49. Žalovaný však namietal, že k zániku tohto jeho záväzku došlo na základe započítania (§ 580 OZ)
časti jeho pohľadávky na vrátenie pôžičky v sume 2.312,- eur, ktorú pôžičku poskytol žalobkyni v sume
2.590,-eurtým,žezosvojichvýlučnýchprostriedkovuhradilzažalovanúakoakontáciu(zvýšenúsplátku

vopred) na základe kúpnej / lízingovej zmluvy č. 5400024 uzavretej medzi UniCredit Leasing Slovakia,
a. s. ako prenajímateľom a žalobkyňou ako nájomcom, s pohľadávkou žalobkyne na vrátenie pôžičiek v
celkovej výške 2.312,- eur. Touto kompenzačnou námietkou (§ 147 ods. 2 veta za bodkočiarkou CSP)
sa súd bude zaoberať v odôvodnení tohto rozsudku nižšie.
50.Vďalšom,aksižalobkyňauplatňovalaprotižalovanémunároknazaplateniesumy1.973,-eurtitulom

práva na vydanie bezdôvodného obohatenia (§ 451 OZ), súd po právnej stránke posúdil žalobkyňou
uplatňovaný nárok inak ako žalobkyňa. Súd však nie je viazaný právnou kvalifikáciou uplatneného
nároku žalobcom a právne posúdenie je výlučne len vecou súdu. (Právna kvalifikácia žalobou
uplatneného nároku je výhradne vecou súdu, a preto nie je rozhodujúce, ako tvrdené skutočnosti, resp.
už v konaní urobené skutkové zistenia právne kvalifikuje účastník konania. Ak dospeje súd k záveru, že

skutkové zistenia urobené v konaní možno subsumovať pod inú hypotézu právnej normy, než tú, ktorej
naplnenia sa dovoláva účastník konania, je povinný tak urobiť.“ z rozsudku Najvyššieho súdu ČR spis.
zn. 32 Odo 873/2005 zo dňa 24.08.2006). Súd pri posúdení žalobkyňou uplatneného nároku vychádzal
z toho, že žalobkyňa si tento uplatňovala na základe toho, že so žalovaným dňa 01.06.2011 dohodu o
majetkovom vyporiadaní medzi manželmi (žalovaný svoj podpis na tejto dohode uznal za svoj vlastný

na pojednávaní dňa 25.08.2017), ktorú považoval súd aj za dohodu o vyporiadaní ich bezpodielového
spoluvlastníctva manželov podľa cit. ust. § 149 os. 2 OZ, v zmysle ktorej mal súd za to, že žalovaný
sa medzi iným zaviazal riadne a včas uhrádzať predmetné leasingové splátky spoločnosti UniCredit
Leasing Slovakia, a. s., a to v zmysle lízingovej zmluvy č. XXXXXXX zo dňa 14.05.2009 oproti tomu, že si
ponechápredmetnéOMV,ktorévtomtočase,akosatokonštatovaloajvtejtodohodebolovovlastníctve

leasingovej spoločnosti (UniCredit Leasing Slovakia, a. s.). Súd tak túto časť dohody strán sporu zo
dňa 01.06.2011 považoval za dohodu podľa cit. ust. § 534 OZ, ktorou sa žalovaný zaviazal vo vzťahu k
žalobkyni, že bude plniť jej peňažné záväzky voči leasingovej spoločnosti UniCredit Leasing Slovakia,
a. s. vzniknuté žalobkyni ako dlžníkovi na základe lízingovej zmluvy č. XXXXXXX zo dňa 14.05.2009.
Dohodou v zmysle cit. ust. § 534 OZ sa zakladá nový, samostatný záväzkový právny vzťah iba medzi

dlžníkom a treťou osobou; preto pôvodný záväzok dlžníka voči veriteľovi nemôže ovplyvniť. Ak ten, kto
sa zaviazal dlžníkovi splniť za neho jeho záväzok, tak neurobil, je za nesplnenie záväzku zodpovedný iba
dlžníkovi; zodpovedá aj za škodu, ktorá mu prípadne z toho vznikla. Leasingovej spoločnosti tak právo
na plnenie priamo voči žalovanému na základe tejto dohody nevzniklo a leasingová spoločnosť bola
naďalej ako veriteľ oprávnená požadovať od žalobkyne plnenie jej peňažných záväzkov z predmetnej

lízingovej zmluvy. Súd vychádzal ďalej zo zhodných tvrdení strán sporu na pojednávaní dňa 25.08.2017
(viď str. 4 a 5 zápisnice z tohto pojednávania), o ktorých pravdivosti nemal dôvodnú pochybnosť (§ 186
ods. 2 CSP), a to že ku dňu uzavretia dohody o ich majetkovom vyporiadaní, t. j. ku dňu 01.06.2011,
boli všetky peňažné záväzky žalobkyne voči leasingovej spoločnosti z dotknutej leasingovej zmluvyuhradené a súčasne, že v období od 01.06.2011 do 17.07.2012 boli leasingové splátky vo výške 175,-
eur. V období od 01.06.2011 do 17.07.2012 tak mala žalobkyňa voči leasingovej spoločnosti peňažný
záväzok uhradiť jej leasingové splátky v celkovej výške 2.370,97 eur [13 mesiacov x 175,- eur) + (17 dní

mesiaca júl 2012 / 31 dní mesiaca júl 2012 x 175,,- eur) = 2.275,- eur + 95,97 = 2.370,97 eur]. Ak súd
potom vezme do úvahy, že strany sporu preukázateľne uhradili v období od 01.06.2011 do 21.08.2012
na leasingových splátkach celkovo sumu 2.302,56 eur (z toho žalobkyňa žalovanú sumu 1.973,- eur a
žalovanýúhradyzodňa18.10.2011vsume171,-eurazodňa22.02.2012vsume158,56eur)asúčasne,
že ku dňu 01.06.2011 boli všetky peňažné záväzky žalobkyne voči leasingovej spoločnosti z dotknutej

leasingovej zmluvy vyrovnané, strany sporu tak peňažným plnením v celkovej výške 2.302,56 eur plnili
záväzky žalobkyne voči leasingovej spoločnosti vyplývajúce z dotknutej leasingovej zmluvy. Pokiaľ tak
žalobkyňa úhradami: zo dňa 31.03.2012 v sume 360,- eur, zo dňa 07.04.2012 v sume 175,- eur, zo dňa
10.06.2012 v sume 175,- eur, zo dňa 31.07.2012 v sume 880,- eur a zo dňa 01.08.2012 v sume 383,-
eur (z tejto sumu 1,- euro uhradila žalobkyňa ako poplatok za vklad hotovosti sumy 382,- eur na účet
leasingovej spoločnosti), t. j. úhradami v celkovej sume 1.973,- eur plnila svoje peňažné záväzky voči

leasingovej spoločnosti (úhradu leasingových splátok) z leasingovej zmluvy č. 5400024 prislúchajúce
obdobiu od 01.06.2011 do 17.07.2012, počas ktorého mal žalovaný nesporne predmetné OMV v držbe,
vznikla žalobkyni v príčinnej súvislosti s porušením záväzku žalovaným, ktorý mu vyplýval z dohody zo
dňa 01.06.2011, škoda v rozsahu peňažnej sumy, ktorú z uvedeného dôvodu musela uhradiť plniac si
svoje zmluvné záväzky leasingovej spoločnosti. Nebyť tak porušenia zmluvnej povinnosti (vyplývajúcej

z dohody zo dňa 01.06.2011) žalovaným, žalobkyňa by priamo leasingovej zmluve nemusela poskytnúť
predmetné peňažné plnenie titulom plnenia svojich zmluvných záväzkov za predmetné obdobie od
01.06.2011 do 17.07.2012, keďže tieto jej peňažné záväzky by zanikli peňažným plnením žalovaného,
na ktoré sa žalovaný v dohode zo dňa 01.06.2011 zaviazal. Súd tak dospel k záveru, že žalovanému v
zmysle cit. ust. § 420 ods. 1 OZ vznikla zodpovednosť za škodu a s touto spojená povinnosť nahradiť

túto škodu v zmysle cit. ust. § 442 ods. 1 OZ ako skutočnú škodu vo výške 1.973,- eur žalobkyni.
Pokiaľ žalovaný namietal, že žalobkyňou uplatnený nárok je výkonom práva v rozpore s dobrými mravmi
(§ 3 ods. 1 OZ), keďže žalobkyňa požadovala od neho, aby plnil za ňu leasingové splátky, pričom
mu však žalovaná odňala možnosť používať predmetné OMV a nezabezpečila jeho prepis, ako aj
prepis osoby nájomcu v lízingovej zmluve č. XXXXXXX zo dňa 14.05.2009, súd sa ohľadom tejto

obrany žalovaného stotožnil s produkovanou argumentáciou žalobkyne uvedenou v jej podaní zo dňa
13.07.2016 a považoval tak obranu žalovaného z tohto dôvodu za nedôvodnú. Súd poukazuje na to,
že mal bez najmenších pochybností za preukázané, že v čase od 01.06.2011 do 17.07.2012 užíval
predmetné OMV žalovaný, čo vyplýva jednak zo skutočnosti, že dňa 17.07.2012 bolo leasingovou
spoločnosťou predmetné OMV ako predmet leasingu odňaté z držby žalovaného (viď preberací protokol

LZ: XXXXXXX na č. l. 83 spisu, podľa ktorého dňa 17.07.2012 odovzdal predmetné OMV splnomocnenej
spoločnosti na prebratie OMV EVOL, s. r.o. práve žalovaný, o čom svedčí jeho podpis na tomto
protokole), ako aj skutočnosť, že žalovaný bol v osvedčení o evidencii predmetného OMV č. SD 364814
evidovaný ako držiteľ predmetného motorového vozidla. Napokon na pojednávaní dňa 25.08.2017
žalovaný skutkovým zisteniam súdu korešpondujúce skutkové tvrdenia žalobkyne už ani nepopieral.

Súd tak vychádzajúc z vyššie uvedených úvah a čiastkových skutkových a právnych záverov dospel
ku konečnému záveru o vzniku aj žalovaného nároku žalobkyne voči žalobcovi na zaplatenie sumy
1.973,- eur. Žalovaný do dňa rozhodnutia súdu v prejednávanej veci nesporne tento nárok žalobkyne
neuspokojil peňažným plnením. Pokiaľ ide o čas plnenia peňažného záväzku škodcu vyplývajúceho z
jeho zodpovednosti za škodu, a to záväzku nahradiť poškodenému túto škodu v peniazoch, zákon a ani

dohoda strán sporu splatnosť tohto peňažného záväzku žalovaného nestanovili, a preto súd opätovne
dospel k záveru, že k splatnosti peňažného záväzku žalovaného v tomto prípade došlo v zmysle ust. §
563 OZ. Čo sa týka výzvy žalobkyne ako poškodenej voči žalobcovi ako škodcovi, súd v celom rozsahu
odkazuje na obsah odôvodnenia tohto rozsudku v odseku č. 48 in fine, ktoré dôvody možno v plnom
rozsahu aplikovať na čas plnenia aj peňažného záväzku žalovaného nahradiť žalobkyni škodu.

51. Podľa ust. § 144 CSP, žalobca môže vziať žalobu späť.
52. Podľa ust. § 145 ods. 2 CSP, ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O
čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.
53. Podľa ust. § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych
dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu

žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
54. Ak ide o časť vzájomnej žaloby žalobcu o zaplatenie sumy 1.187,- eur zodpovedajúcej jeho
nárokom na vrátenie sumy 1.000,- eur, ktorú uhradil žalobkyni pri podpise dohody zo dňa 27.11.2012,
ďalej na vrátenie sumy 175,- eur, ktorú odovzdal žalobkyni na zaplatenie jednej leasingovej splátky anapokon sumy 12,- eur ako poplatkov za vklad hotovosti - splátok leasingu na bankový účet leasingovej
spoločnosti, žalovaný túto časť vzájomnej žaloby zobral na pojednávaní dňa 25.08.2017 späť, pričom
žalobkyňa na pojednávaní dňa 25.08.2017 vyjadrila s týmto čiastočným späťvzatím vzájomnej žaloby

žalovaného súhlas (§ 146 ods. 1 CSP). Súd tak konanie o tejto časti vzájomnej žaloby žalovaného vo
výroku tohto rozsudku s odkazom na ust. § 144 v spojení s ust. § 145 ods. 2 CSP zastavil vo výroku
tohto rozsudku.
55. Súd sa tak zaoberal vzájomnou žalobou žalovaného v kontexte s ním uplatneným peňažným
nárokom v celkovej výške 2.590,- eur (tento nárok, resp. pohľadávku čiastočne žalovaný započítaval

na pohľadávku žalobkyne z pôžičiek na zaplatenie sumy 2.312,- eur a vo zvyšnom jej rozsahu 278,-
eur sa domáhal vzájomnou žalobou proti žalobkyni jej zaplatenia). Suma akontácie - zvýšenej splátky
vopred podľa dotknutej lízingovej zmluvy č. XXXXXXX bola nepochybne uhradená dňa 14.05.2009,
t. j. v čase trvania manželstva strán sporu. Žalovaný nárok na zaplatenie sumy 2.590,- eur skutkovo
vymedzil tak, že žalovanej z peňažných prostriedkov vo svojom výlučnom vlastníctve požičal sumu
2.590,- eur na zaplatenie akontácie - zvýšenej splátky vopred podľa dotknutej lízingovej zmluvy č.

XXXXXXX, pričom k prenechaniu peňažných prostriedkov žalobkyni malo dôjsť tak, že tieto peňažné
prostriedky boli uhradené v hotovosti v prospech spoločnosti NOVÝ TOPCAR, s. r. o. Žalovaný tak
skutkovo vymedzil tento žalovaný nárok ako nárok veriteľa zo zmluvy o pôžičke podľa cit. ust. § 657 OZ,
ktorému mala zodpovedať povinnosť žalobkyne ako dlžníka vrátiť žalovanému ako veriteľovi poskytnuté
peňažné prostriedky. V súdnom konaní o vrátenie pôžičky tak žalobcu (v tomto prípade žalovaného)

zaťažuje dôkazné bremeno o tom, že plnenie žalovanému (v tomto prípade žalobkyni) poskytol, ale aj o
tom, že plnenie bolo žalovanému (v tomto prípade žalobkyni) poskytnuté na základe zmluvy o pôžičke
uzavretejmedzistranamisporu(ktomunapr.rozsudokNajvyššiehosúduČRspis.zn.25Cdo98/2000zo
dňa 16.01.2002). Vznik pôžičky predpokladá nielen dohodu strán, ale aj skutočné odovzdanie predmetu
pôžičky. Pri peňažnej pôžičke môže dôjsť k odovzdaniu požičanej sumy aj bezhotovostným prevodom

na účet dlžníka (napr. rozsudok Najvyššieho súdu ČR spis. zn. 33 Odo 454/2006 zo dňa 29.5.2008).
Nemožno ani vylúčiť, aby sa zmluvné strany dohodli, že peniaze, ktoré už boli dlžníkovi odovzdané z
iného dôvodu a ktoré je povinný veriteľovi vrátiť, budú naďalej (od uzatvorenia zmluvy o pôžičke) tvoriť
predmet pôžičky (napr. rozsudok Najvyššieho súdu ČR spis. zn. 33 Odo 209/2005 zo dňa 28.3.2007).
Ak konštantná judikatúra, v zhode s odbornou literatúrou (porov. Slivka, Spáčil, Škárová, Občiansky

zákonník, komentár, II. diel, Praha, C.H.Beck 2008, str. 1690) nevyžaduje fyzické odovzdanie predmetu
pôžičky dlžníkovi, bolo by zbytočným a neodôvodneným obmedzením autonómie vôle zmluvných strán
nepripustiť určenie bankového účtu tretej osoby ako miesta, kam má byť predmet pôžičky prevedený,
pokiaľ sa na tom strany zmluvy o pôžičke dohodnú. Uskutočnením prevodu potom je splnená podmienka
odovzdania predmetu pôžičky dlžníkovi podľa ust. § 657 OZ. Rovnako je tomu, ak dôjde k poskytnutiu

pôžičky v zmysle dohody zmluvných strán k rukám tretej osoby - veriteľa dlžníka zo zmluvy o pôžičke (k
tomu rozsudok Najvyššieho súdu ČR spis. zn. 28 Cdo 3790/2008 zo dňa 11.11.2008). V tomto kontexte
súd považoval obranu žalobkyne, že v danom prípade nemožno hovoriť o pôžičke, keďže nedošlo
k odovzdaniu predmetu pôžičky žalovaným žalobkyni, za nedôvodnú. Možno však konštatovať, že
žalovaný nepreukázal, že by so žalobkyňou uzavreli medzi sebou zmluvu o pôžičke. Súčasne žalovaný

nepreukázal, že by sumu 2.590,- eur uhradil z peňažných prostriedkov v jeho výlučnom vlastníctve.
Vzhľadom k tomu, že v čase úhrady akontácie - zvýšenej splátky vopred podľa dotknutej lízingovej
zmluvy č. XXXXXXX trvalo bezpodielové spoluvlastníctvo manželov, ktoré vzniklo uzavretím manželstva
stranami sporu dňa 05.05.1990, súd vychádzal z právnej domnienky v zmysle ust. § 143 OZ, že peňažné
prostriedky použité na úhradu uvedeného záväzku žalobkyne z lízingovej zmluvy č. XXXXXXX boli

prostriedky pochádzajúce z bezpodielového spoluvlastníctva manželov - strán sporu. Pokiaľ žalovaný
mienil preukazovať svoje skutkové tvrdenia o uzavretí dohody o pôžičke so žalobkyňou, ako aj o tom, že
predmetné peňažné prostriedky boli v jeho výlučnom vlastníctve výsluchom svedka A. J. - zamestnanca
spoločnosti NOVÝ TOPCAR, s. r. o., výsluch tohto svedka zjavne nebol spôsobilý preukázať tieto
skutkovétvrdeniažalovaného.Svedok,akoosobaprijímajúcaplatbuakontácie-zvýšenejsplátkyvopred

podľa dotknutej lízingovej zmluvy č. XXXXXXX (viď príjmový pokladničný doklad spoločnosti NOVÝ
TOPCAR, s. r. o. predložený žalobkyňou nachádzajúci sa v prílohovej obálke spisu), by, ak tak, mohol
len preukázať skutkové tvrdenie žalovaného, že túto platbu prevzal od žalovaného. Z tohto dôvodu súd
žalovaným navrhovaný dôkaz výsluchom svedka A. J. nevykonal (§ 185 ods. 1 CSP). Súd tak vzájomnú
žalobu žalovaného v časti o zaplatenie sumy 278,- eur v dôsledku neunesenia dôkazného bremena

žalovanýmzamietolasúčasnepovažovalzanedôvodnújehokompenzačnúnámietkuvovzťahukzániku
žalobkyňou uplatneného nároku na vrátenie pôžičiek v celkovej sume 2.312,- eur.
56. Ak sa v ďalšom žalovaný proti žalobkyni domáhal zaplatenia sumy uhradených leasingových splátok
v celkovej sume 2.721,29 eur, ktoré za žalovanú uhradil zo svojich výlučných peňažných prostriedkovv období od 03.09.2009 do 22.02.2012 a teda z hľadiska právneho posúdenie si tak voči žalobkyni
uplatňoval právo na vydanie bezdôvodného obohatenia, keďže za žalobkyňu mal plniť bez právneho
dôvodu to, čo mala plniť ako svoj peňažný záväzok voči leasingovej spoločnosti ona sama (§ 454

OZ), súd posúdil takto vzájomnou žalobou žalovaným uplatnený nárok čiastkovo, a to za nasledovné
jednotlivé obdobia: 1. za obdobie trvania bezpodielového spoluvlastníctva manželov - strán sporu, t. j.
za obdobie od 03.09.2009 do 03.10.2010, za ktoré si žalovaný uplatňoval žalovaný nárok čo do výšky
1.524,06 eur, 2. za obdobie po zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov, t. j. za obdobie od
04.10.2010 do dňa podpisu dohody o majetkovom vyporiadaní medzi manželmi, t. j. do dňa 01.06.2011,

za ktoré si žalovaný uplatňoval žalovaný nárok čo do výšky 867,67 eur a 3. za obdobie od 02.06.2011
do 22.02.2012, za ktoré si žalovaný uplatňoval žalovaný nárok čo do výšky 329,56 eur. (1.524,06 eur
+ 867,67 eur + 329,56 eur = 2.721,29 eur)
57.Pokiaľideouplatnenýnárokzaprvéobdobie,súdmusíkonštatovať,žežalovanýopätovneneuniesol
dôkazné bremeno v spore a nepreukázal, že by v danom prípade zaplatil v období od 03.09.2009
do 02.09.2010 leasingové splátky v sume 1.524,06 eur z peňažných prostriedkov v jeho výlučnom

vlastníctve. V tomto čase trvalo bezpodielové spoluvlastníctvo manželov - strán sporu a teda súd
obdobne, ako to uviedol v odseku č. 55 odôvodnenia tohto rozsudku, vychádzajúc z ust. § 143 OZ
mal za to, že tieto úhrady žalovaný realizoval z peňažných prostriedkov patriacich do bezpodielového
spoluvlastníctva manželov - strán sporu. Ak teda boli na úhradu dotknutých leasingových splátok
použité peňažné prostriedky z bezpodielového spoluvlastníctva, akékoľvek nároky žalovaného (nie však

uplatnené jeho vzájomnou žalobou) by boli vyporiadané na základe dohody o majetkovom vyporiadaní
medzi manželmi zo dňa 01.06.2011.
58. Čo sa týka posúdenia žalovaného nároku za druhé obdobie, súd vychádzajúc z obsahu a znenia
dohody o majetkovom vyporiadaní medzi manželmi zo dňa 01.06.2011 mal za to, že strany sporu si
touto dohodou vyporiadali aj všetky vzniknuté práva a povinnosti viažuce sa k predmetnému OMV, teda

aj práva a povinnosti súvisiace s plnením záväzkov žalobkyne vyplývajúcich jej z dotknutej lízingovej
zmluvy č. XXXXXXX, čím akékoľvek nároky žalovaného vyplývajúce mu zo skutočnosti, že v druhom
období vykonal peňažné plnenie na záväzky žalobkyne v celkovej výške 867,67 eur, zanikli.
59. Napokon, pokiaľ ide o nárok žalovaného za tretie obdobie, ako to už súd uviedol v odseku č. 50
odôvodnenia tohto rozsudku, žalovaný len plnil svoj záväzok voči žalobkyni, vyplývajúci mu z dohody o

majetkovom vyporiadaní medzi manželmi zo dňa 01.06.2011, riadne a včas uhrádzať leasingové splátky,
a teda žalobkyni nemohlo na jeho úkor vzniknúť bezdôvodné obohatenie, keďže zo strany žalovaného
išlo o plnenie nie bez právneho dôvodu, ale na základe dohody strán sporu.
60. S poukazom na vyššie uvedené, súd vzájomnú žalobu žalovaného v časti o zaplatenie sumy
2.721,29 eur zamietol. Na rozhodnutí súdu v tejto časti nemohla nič zmeniť ani skutočnosť, že žalovaný

počnúc dňom 18.07.2012 nemal predmetné OMV vo svojej držbe a toto neužíval, keďže žalovaný si
skutkovo voči žalovanej neuplatnil v prejednávanej veci akýkoľvek svoj prípadný nárok, ktorý by mu
mohol vzniknúť z dôvodu, že počnúc dňom 18.07.2012 prestal mať predmetné OMV v držbe. Žalovaným
vzájomnou žalobou uplatnené nároky však takýmito nárokmi s určitosťou neboli.
61. Ak sa v ďalšom žalovaný vzájomnou žalobou domáhal proti žalobkyni zaplatenia celkovo sumy

515,71 eur z dôvodu, že mal zo svojich výlučných prostriedkov vykonať úhradu ceny opravy a servisnej
prehliadky predmetného OMV, súd mal za to, že žalovaný si opätovne uplatnil voči žalobkyni nárok
na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré malo vzniknúť v zmysle cit. ust. § 454 OZ žalobkyni
plnením žalovaného na záväzok žalobkyne uhradiť spoločnosti NOVÝ TOPCAR, s. r. o. cenu opravy
a servisnej prehliadky predmetného OMV. Opätovne však súd dospel k záveru, že žalovaný neuniesol

dôkazné bremeno, že predmetné úhrady vykonal z peňažných prostriedkov v jeho výlučnom vlastníctve.
V ostatnom súd odkazuje na právnu argumentáciu uvedenú v odseku č. 57 odôvodnenia tohto rozsudku,
ktorú možno použiť v celom rozsahu aj pokiaľ ide o žalovaným uplatňovaný nárok na zaplatenie sumy
515,71 eur. Preto súd vzájomnú žalobu žalovaného aj v tejto jej časti o zaplatenie sumy 515,71 eur
zamietol.

62. Nad rozsah už uvedeného súd vzájomnú žalobu žalovaného o zaplatenie sumy 278,- eur (teda
zvyšku žalovanej pohľadávky v celkovej sume 2.590,- eur po jej započítaní oproti pohľadávke žalobkyne
na vrátenie pôžičiek v sume 2.312,- eur), ďalej sumy zodpovedajúcej úhradám zo strany žalovaného na
leasingové splátky v celkovej výške 2.721,29 eur a napokon sumy 515,71 eur zodpovedajúcej úhradám
žalovaného za opravy a servisnú prehliadku predmetného motorového vozidla, musel zamietnuť aj

z dôvodu žalobkyňou vznesenej námietky premlčania (§ 100 ods. 1 OZ). Žalovaný žalované nároky
uplatnil na súde s účinkami podľa cit. ust. § 112 OZ (v poradí druhou) vzájomnou žalobou až dňa
22.03.2016 (keďže pôvodná vzájomná žaloba žalobcu podaná na súde dňa 27.06.2014 bola uznesením
súdu č. k. 7C/104/2014-72 zo dňa 25.11.2014 odmienutá a žalovaný tak riadne nepokračoval v začatomkonaní po podaní tejto vzájomnej žaloby; k tomu napr. nález Ústavného súdu ČR spis. zn. II. ÚS
182/2001 zo dňa 24.06.2003).
63. Pokiaľ ide tak o žalovaným v konaní uplatňovaný nárok na zaplatenie sumy 278,- eur titulom plnenia

časti peňažného záväzku žalobkyne vrátiť žalovanému peňažné prostriedky, ktoré jej mal žalovaný
prenechať dňa 14.09.2009, a to tým, že tieto uhradil jej veriteľovi spoločnosti NOVÝ TOPCAR, s. r.
o., súd poukazuje na to, že v danom prípade žalovaný netvrdil, že bol medzi stranami dojednaný
čas plnenia záväzku žalobkyne vrátiť mu tieto peňažné prostriedky. Ak čas splnenia dlhu (záväzku)
nebol účastníkmi záväzkovo-právneho vzťahu dohodnutý, ani inak stanovený právnym predpisom alebo

určený v rozhodnutí, je dlžník podľa cit. ust. § 563 OZ povinný splniť dlh prvého dna po tom, čo ho
o plnenie veriteľ požiadal; veriteľ môže svoje právo vykonať vtedy, keď môže (z objektívneho, nie
subjektívneho hľadiska) požiadať o plnenie dlhu, t. j. hneď ako dlh vznikol, takže začiatok plynutia
premlčacej doby tu nastáva nasledujúci deň po vzniku právneho vzťahu zo zmluvy o pôžičke, pri ktorej
nebola dohodnutá splatnosť predmetu pôžičky. (k tomu napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR spis. zn.
1Cdo 25/2003 zo dňa 24.06.2003 publikovaný v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov

SR č. 6 ročník 2004 pod publikačným č. 91/2004, rozsudok Najvyššieho súdu ČR spis. zn. 33 Odo
1174/2005 zo dňa 23.02.2006). Žalovaný tak mohol v prejednávanom prípade požiadať žalobkyňu o
plnenie dňom nasledujúcim po poskytnutí ním tvrdenej pôžičky, t. j. dňa 15.09.2009. Tento deň bol v
zmysle cit. ust. § 101 OZ pre začiatok plynutia premlčacej doby, ktorá uplynula dňa rozhodný pre začatie
Jeho nárok sa tak premlčal uplynutím dňa 17.09.2012, kedy v zmysle cit. ust. § 122 ods. 1 až 3 OZ

uplynula 3-ročná premlčacia doba podľa cit. ust. § 101 OZ. (deň 15.09.2012 totižto pripadol na sobotu a
najbližším pracovným dňom tak bol deň 17.09.2012) Ako už bolo uvedené, žalobca nárok na zaplatenie
sumy 278,- eur (ako zvyšku jeho ním tvrdenej pohľadávky v celkovej sume 2.590,- eur) riadne uplatnil
na súde až dňa 22.03.2016, teda v čase, keď tento jeho nárok (aj v prípade jeho existencie) bol už
zjavne premlčaný.

64. Pokiaľ ide o ďalšie žalovaným vzájomnou žalobou uplatňované nároky, súd poukazuje na to, že v
tomto prípade, ako už bolo uvedené v odseku č. 56 odôvodnenia tohto rozsudku, bolo potrebné tieto
posúdiť ako uplatnené titulom práva osoby podľa cit. ust. § 456 OZ (v tomto prípade žalovaného, keďže
práve na jeho úkor mala žalobkyňa plnením žalovaného na jej zmluvné záväzky získať podľa ust. § 454
OZ bezdôvodné obohatenie a mala byť v zmysle cit. ust. § 451 ods. 1 OZ zaviazaná tento majetkový

prospech žalobcovi vydať) na vydanie bezdôvodného obohatenia. Pokiaľ ide o premlčanie práva na
vydanie bezdôvodného obohatenia, toto sa premlčuje v subjektívnej 2-ročnej premlčacej dobe podľa cit.
ust. § 107 ods. 1 OZ, pre ktorej začiatok plynutia je rozhodný deň, kedy sa oprávnený subjekt dozvedel,
že došlo na jeho úkor k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor bezdôvodne obohatil. V danom
prípade mal tak žalovaný, a to platí pre všetky ním vzájomnou žalobou uplatnené nároky v celkovo

žalovanej sume 3.237,- eur (súčet sumy 2.721,29 eur zodpovedajúcej úhradám zo strany žalovaného na
leasingové splátky v období od 03.09.2009 do 22.02.2012 a sumy 515,71 eur zodpovedajúcej úhradám
žalovaného za opravy a servisnú prehliadku predmetného motorového vozidla, t. j. úhradám zo dňa
21.08.2009vovýške434,96eurzodňa02.03.2010vovýške80,75eur)vedomosťoobochpodmienkach
pre začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby podľa cit ust. § 107 ods. 1 OZ bez najmenších

pochybností už v deň, kedy mal tieto úhrady za žalobkyňu vykonať. Poslednú úhradu za žalobkyňu mal z
celkovej sumy 3.237,- eur žalovaný vykonať dňa 22.02.2012 a teda k premlčaniu všetkých jeho nárokov
došlo v celom ich rozsahu, t. j. v celkovej sume 3.237,- eur uplynutím dňa 24.02.2014, kedy v zmysle cit.
ust. § 122 ods. 1 až 3 OZ uplynula 2-ročná subjektívna premlčacia doba podľa cit. ust. § 107 ods. 1 OZ.
(deň 22.02.2014 totižto pripadol na sobotu a najbližším pracovným dňom tak bol deň 24.02.2014) Ako

už bolo uvedené, žalobca nárok na zaplatenie sumy 3.237,- eur uplatnil na súde až dňa 22.03.2016,
teda v čase, keď tento jeho nárok (aj v prípade jeho existencie) bol už zjavne premlčaný.
65. S poukazom na vyššie uvedené závery súdu, ako aj na nedôvodnosť kompenzačnej námietky
žalovaného, resp. na zamietnutie jeho vzájomnej žaloby, súd vyhovel žalobe žalobkyne vo zvyšnej časti
(t. j. v časti, na ktorej zotrvala po späťvzatí žaloby v časti o zaplatenie sumy úrokov z omeškania vo

výške 1.071,25 eur) a zaviazal žalovaného zaplatiť žalobkyni sumu 4.285,- eur.
66. Pre úplnosť dôvodov tohto rozsudku súd považuje za potrebné odôvodniť svoje rozhodnutie podľa
ust. § 185 os. 1 CSP o nevykonaní dôkazov označených žalobkyňou v podaní zo dňa 09.12.2016, a to
výsluchov svedkov A. X. a A. X., ktoré dôkazy mali preukázať skutkové tvrdenia žalobkyne, že žalovaný
užíval predmetné OMV v období od 01.06.2011 do 17.07.2012. Súd považoval za nadbytočné vykonať

tieto dôkazy, keďže napokon žalovaný nenamietal, že v tomto období predmetné OMV užíval. Z dôvodu
späťvzatia vzájomnej žaloby v rozsahu sumy 1.187,- eur súd v ďalšom nevykonal dôkazy produkované
žalovaným v súvislosti s preukazovaním nárokov, na ktorých uplatnení vzájomnou žalobou žalovaný už
netrval. Ide o žalovaným predloženú dohodu strán sporu zo dňa 27.11.2012 (na č. l. 47 spisu), ktorejpravosť navyše poprela žalobkyňa, ktorá namietala, že takúto dohodu so žalovaným nikdy neuzavrela
a podpis na tejto dohode nie je jej pravým podpisom (v kontexte s týmto ani súd nevykonal ako
nadbytočné stranami sporu navrhované dokazovanie znalcom na určenie pravosti podpisu žalobkyne

na tejto dohode) a ďalej o potvrdenia UniCredit Bank Slovakia, a. s. (na č. l. 48 až 50 rub spisu), ktorými
žalovaný preukazoval úhradu bankových poplatkov za hotovostný vklad v celkovej výške 12,- eur. Aj
ďalšie vyššie v odôvodnení tohto rozsudku nespomenuté dôkazy produkované žalovaným (potvrdenia
na č. l. 55 a 56 spisu, kontrolný list prehliadky na č. l. 57 spisu, predbežná kalkulácia splátok na č. l. 59
spisu, preberací protokol vozidla na č. l. 91 spisu, potvrdenie na č. l. 92 spisu, dotazník zákazníka na č. l.

93 spisu, podklady k prevodu lízingovej zmluvy na č. l. 96 spisu), súd nepovažoval za potrebné vykonať,
keďže vo vzťahu k predmetu sporu boli tieto listiny irelevantné a ich obsah nemohol nijako ovplyvniť
relevantné skutkové závery súdu o predmete sporu.
67. Podľa ust. § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
68. Podľa ust. § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu

trov konania protistrane.
69. Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
70. Podľa ust. § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny

úradník.
71. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ust. § 262 ods. 1 v spojení s ust. § 255
ods. 2 a § 256 ods. 1 CSP, a to vzhľadom k pomeru úspechu strán sporu v konaní v prejednávanej
veci (pričom za neúspech žalobkyne súd považoval skutočnosť, že na základe späťvzatia žaloby v
časti o zaplatenie sumy 1.071,25 eur došlo jej procesným zavinením k zastaveniu konania uznesením

súdu č. k. 7C/104/2014-102 zo dňa 20.04.2016; § 256 ods. 1 CSP a rovnako za neúspech žalovaného
považoval skutočnosť, že na základe späťvzatia žaloby v časti o zaplatenie sumy 1.187,- eur došlo jeho
procesným zavinením k zastaveniu konania v tomto rozsudku). Žalobkyňa mala vo veci (t. j. v konaní o
jej žalobe, ako aj o žalobe žalovaného) len čiastočný úspech v čistom vyjadrení 78 % [úspech žalobkyne:
4.285,- eur, t. j. rozsah žalobkyni na základe jej žaloby priznaných nárokov + 3.515,- eur, t. j. rozsah

vzájomnou žalobou uplatneného nároku, o ktorom súd meritórne rozhodol + 1.187,- eur, t. j. rozsah
vzájomnou žalobou uplatneného nároku, o ktorom bolo konanie na základe späťvzatia vzájomnej žaloby
v tejto časti zastavené = 8.987,- eur; celková výška pohľadávok uplatnených stranami sporu žalobou a
vzájomnou žalobou: 5.356,25 eur, t. j. žalobkyňou pôvodne žalovaná suma nárokov + 4.702,- eur, t. j.
žalovaným vzájomnou žalobou uplatňovaná suma nárokov = 10.058,25 eur; %-tuálny úspech žalobkyne

= 8.987,- eur / 10.058,25 eur = 0,89 = 89 %; úspech žalovaného 11 % = 100 % - úspech žalobkyne
89 %; čistý úspech žalobkyne 89 % - 11 % = 78 %]. Preto o trovách konania rozhodol súd tak, že
žalobkyni priznal proti žalovanému nárok na náhradu pomernej časti trov konania zodpovedajúcej 78
%-tám ňou vynaložených trov konania na účelné uplatnenie práva proti žalovanému. O samotnej výške
tejto náhrady trov konania rozhodne súd podľa ust. § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti rozhodnutia,

ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Žilina.
Podľa ust. § 125 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), odvolanie

možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.
Podľaust.§125 ods.2CSP,odvolanieurobenévelektronickejpodobebezautorizáciepodľaosobitného
predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa
osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd
na dodatočné doručenie podania nevyzýva.

Podľa ust. § 125 ods. 3 CSP, odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte
rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby
každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a
príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Podľa ust. § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené,

kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovej značky konania) uvedie, protiktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ust. § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ust. § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa ust. § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať

len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a

exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).