Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 7. august 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 5To/30/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8518010032
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 08. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Rešatková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8518010032.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z jeho predsedu JUDr. Evy Rešatkovej a sudcov JUDr.

Vladimíra Monoka a JUDr. Petra Farkaša na verejnom zasadnutí konanom dňa 07.08.2019 v Prešove
takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. e/, ods. 2 Tr. poriadku na podklade odvolania obžalovaného N. W. z r u š u
j e v rozsudku Okresného súdu Stará Ľubovňa sp. zn. 1T/10/2018 zo dňa 03.05.2018 výrok o treste.

Na základe § 322 ods. 3 Tr. poriadku

obžalovanému N. W. - nar. XX.XX.XXXX v I. T., bytom R. T.
XXX,

podľa § 171 ods. 1 Tr. zákona s použitím § 36 písm. j/, l/, § 38 ods. 3 Tr. zákona u k l a d á trest
odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona výkon uloženého trestu odňatia slobody podmienečne odkladá.

Podľa § 50 ods. 1 Tr. zákona u r č u j e skúšobnú dobu na 15 (pätnásť) mesiacov.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Stará Ľubovňa sp. zn. 1T/10/2018 zo dňa 03.05.2018 bol obžalovaný
N. W. uznaný vinným z prečinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo
prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa
§ 171 ods. 1 Tr. zákona na tom skutkovom základe, že
- dňa 3.9.2017 v popoludňajších hodinách, po ceste z obce Kolačkov do obce Nová Ľubovňa,

okres Stará Ľubovňa, až do 15:15 hod. uvedeného dňa kedy dotknutú vec na výzvu príslušníkov
PZ dobrovoľne vydal, bez príslušných oprávnení podľa osobitných právnych predpisov, mal vo svojej
držbe pre účely svojej osobnej spotreby kryštalickú látku o celkovej hmotnosti 0,13 g (130 mg) s
priemerným 78,9 % obsahom metamfetamínu, ktorý je v zmysle zákona č. 139/1998 Z.z. o omamných
látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov zaradený do II. skupiny
psychotropných látok, pričom z uvedeného množstva predmetnej kryštalickej látky by bolo možné
pripraviť najmenej tri obvykle jednorazové dávky na použitie, schopné ovplyvniť psychiku užívateľa

(konzumenta),

za čo mu bol podľa § 171 ods. 1 Tr. zákona s použitím § 38 ods. 2, 3, § 36 písm. l/ Tr. zákona uložený
trest odňatia slobody vo výmere 12 mesiacov, výkon ktorého mu bol podľa§ 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona podmienečne odložený a podľa § 50 ods. 1 Tr. zákona mu bola určená
skúšobná doba na 24 mesiacov.

Súčasne mu bolo podľa § 50 ods. 2 Tr. zákona v spojení s § 51 ods. 3 písm. b/ Tr. zákona uložené
obmedzenie a to zákaz požívania omamných a psychotropných látok v skúšobnej dobe, pričom kontrolu
plnenia uvedeného obmedzenia bude vykonávať probačný a mediačný úradník.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie obžalovaný dňa 17.05.2018 proti výroku o treste. V dodatočne

predložených dôvodoch odvolania jeho obhajcom po rekapitulácii výrokov napadnutého rozsudku
vyslovil záver, že prvostupňový súd mohol v danom prípade podmienečne zastaviť trestné stíhanie,
pretože na tento postup boli splnené podmienky podľa § 216 ods. 1 Tr. poriadku. V určenej skúšobnej
dobe by mal obžalovaný pod hrozbou pokračovania v trestnom konaní možnosť riadne preukázať
nápravu. Ak by sa odvolací súd nestotožnil s vyššie uvedeným návrhom, má za to, že uložený druh
trestu odňatia slobody s podmienečným odkladom nebol jedinou alternatívou, aby došlo v čo najvyššej

miere k náprave obžalovaného a takisto aj z dôvodu generálnej prevencie. S prihliadnutím na spôsob
spáchania skutku a jeho následky, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a
na osobu obžalovaného, jeho pomery a možnosť nápravy prichádzalo do úvahy uloženie aj jedného
z alternatívnych trestov a to napr. uloženie trestu povinnej práce alebo peňažného trestu. Súd by pri
rozhodovaní o uložení konkrétneho druhu trestu a o jeho výmere mal dôsledne zvážiť, akým spôsobom

bude naplnený účel trestu a to aj s ohľadom na proporcionalitu zásahov do práv obžalovaného. S
odôvodnením prvostupňového súdu, že uloženie peňažného trestu by nemalo náležitý výchovný účinok
vzhľadom na miesto výkonu práce obžalovaného, jeho príjmy a osobu a že z takého trestu by sa
rýchlo „otriasol“ nemožno súhlasiť. Obžalovaný má svoje pravidelné záväzky a uloženie peňažného
trestu by malo výchovný účinok, pretože znížením jeho majetku o výšku peňažného trestu, by sa mu

znížila schopnosť platiť tieto pravidelné peňažné záväzky. Ani s odôvodnením prvostupňového súdu o
neuložení trestu povinnej práce z dôvodu, že by vykonávaný trest povinnej práce bol časovo rozvláčny
pre výkon povolania obžalovaného v zahraničí, nesúhlasí, pretože obžalovaný pracuje na trojtýždňové
turnusy a pokiaľ zákon o výkone trestu povinnej práce udáva, že odsúdený by mal odpracovať za
kalendárny mesiac najmenej 20 hodín z trestu povinnej práce, tak ide o uskutočniteľnú možnosť

vykonania trestu povinnej práce počas jedného týždňa v mesiaci, kedy sa nachádza v mieste bydliska.
Trest vymeraný v strede trestnej sadzby s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu 24 mesiacov
považuje obžalovaný za neprimerane prísny a to taktiež z dôvodu, že mu bol uložený trest prísnejší
ako mu bol uložený trestným rozkazom, voči ktorému podal odpor a na takýto postup obžalovaný
nevidel žiadny dôvod. Tiež považuje za potrebné uviesť, že od spáchania skutku uplynulo takmer 2

roky, od rozhodnutia prvostupňového súdu v tejto veci viac ako jeden rok, pričom od spáchania skutku
vedie riadny život, čo je tiež dôvodom, pre ktorý považuje trest vymeraný prvostupňovým súdom za
neprimerane prísny. Navrhol preto, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok v zmysle § 320 ods. 1
písm. b/ Tr. poriadku a trestné stíhanie podmienečne zastavil alebo ho zrušil podľa § 321 ods. 1 písm.
e/ Tr. poriadku a podľa § 322 ods. 3 Tr. poriadku sám vo veci rozhodol.

Napodkladetaktoriadneavčaspodanéhoodvolaniaobžalovanýmakoosobounatooprávnenoukrajský
súd, nezistiac dôvody zrušenia napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Tr. poriadku, v zmysle § 317
ods. 1 Tr. poriadku preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť výrokov napadnutého rozsudku, proti ktorým
odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, prihliadajúc pritom

i na chyby odvolaním nevytýkané, pokiaľ by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1, a zistil,
že odvolanie je čiastočne dôvodné.

V rámci prieskumného konania bol v prvom rade posúdený procesný postup z hľadiska jeho
zákonnosti, pričom z obsahu predloženého spisového materiálu vyplýva, že konajúci súd vykonal

hlavné pojednávanie za účasti obžalovaného a jeho obhajcu, obžalovaný mal možnosť vyjadriť sa ku
skutku kladenému mu obžalobou za vinu, k vykonaným dôkazom, či predložiť argumenty k výroku o
treste, keďže na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že je vinným zo spáchania skutku, ktoré vyhlásenie
po predpísanom procesnom postupe bolo súdom prijaté, čo poukazuje na to, že právo na obhajobu
obžalovaného porušené nebolo a postup konajúceho súdu bol v súlade s procesným predpisom.

Odvolateľ namietal iba výrok o treste, preto výrok o vine odvolací súd nepreskúmaval. Ako to plynie z
dôvodov odvolania, obžalovaný sa domáhal podmienečného zastavenia trestného stíhania, eventuálne
uloženia alternatívneho trestu, ak odvolací súd sa nestotožní s jeho prvotným návrhom. Vo vzťahu knapadnutému výroku o treste konajúci súd vykonal dokazovanie v súlade s pravidlami predpísanými Tr.
poriadkom, preto o ich obsah mohol opierať svoje skutkové závery.

Konajúci súd uloženie trestu odňatia slobody vo výmere 12 mesiacov, výkon ktorého mu bol
podmienečne odložený na skúšobnú dobu 24 mesiacov, odôvodnil v podstate užívaním omamných a
psychotropných látok aj v minulosti, pričom ich užívanie odsúdeným nepovažuje za celkom výnimočné,
keďže aj v posudzovanom prípade obdržaný pervitín bol pripravený použiť pre seba bez vyvolávania
vnútornej dilemy o správnosti takéhoto konania. To viedlo súd k uloženiu napadnutého trestu, aby sa

mohlo sledovať správanie obžalovaného a jeho snaha po náprave.

S vysloveným záverom o uložení druhu trestu odňatia slobody, ktorého výkon bol podmienečne
odložený, sa stotožnil aj odvolací súd.

Podľa § 34 ods. 4 Tr. zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob

spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na
osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Z citovaného ustanovenia je zrejmé, že trest sa páchateľovi trestného činu ukladá s prihliadnutím
nielen na okolností spáchania skutku, ale aj so zreteľom na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosti

nápravy, čo zabezpečuje individualizáciu trestu, a súčasne sa prihliada aj na to, aby sa uložením trestu
zabezpečila aj generálna prevencia v spoločnosti.

Za uvedený prečin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov,
ich držanie a obchodovanie s nimi zákon ustanovuje sankciu odňatia slobody na jeden rok až tri roky,

ktorou zákonodarca zvýraznil závažnosť protiprávneho konania. Ide o prečin, ktorého závažnosť v rámci
hierarchie trestných činov je nižšia. Aj napriek tomuto konštatovaniu je ale potrebné vziať do úvahy, že
ide o prečin, ktorý je spravidla prechodným stupňom k rozmáhajúcemu sa dealerstvu - sprostredkovaniu
drog,pretožeosobyužívajúcedrogynajprvsiichzabezpečujúpreseba,neskôr,abysizvýhodnilicenové
relácie drog s nimi obchodujú.

U obžalovaného bolo v konaní tiež odberom biologického materiálu zistené užitie marihuany. K tomu
vypovedal obžalovaný a ak tvrdil, že si ju dal predtým, ako išiel z turnusu domov a to cca 3 dni spätne,
toto jeho vyjadrenie zodpovedá výsledkom testu, pretože až do 8 dní môže metabolit THC ostávať po
jeho spracovaní v moči.

Uvedené zistenie o užívaní rôznych omamných a psychotropných látok obžalovaným, i keď nateraz
len sporadicky, ako aj charakter trestnej činnosti, ktorá sa rozmáha, viedli odvolací súd k záveru, že
v rámci individualizácie ukladania trestu a účinného zabezpečenia účelu trestu uložený druh trestu
odňatia slobody s jeho podmienečným odkladom zodpovedá všetkým kritériám pre ukladanie trestu.

Odvolací súd sa stotožnil s úvahami konajúceho súdu o neúčinnosti alternatívnych trestov - peňažného
trestu, či trestu povinnej práce, a preto na ne v celom rozsahu odkazuje, pričom iba v stručnosti k nim
dodáva, že práve charakter trestnej činnosť, ktorá má stúpajúcu tendenciu a má za následky ťažké
závislosti, uloženie alternatívneho trestu vylučuje. Správanie sa páchateľa drogového trestného činu je
totiž vhodné aspoň kratšiu dobu sledovať, či sa naozaj snaží reálne eliminovať užívanie drog, najmä

za situácie, ak nejde o prvú skúsenosť s ich užívaním. Nevyhnutnosť obmedzenia osobnej slobody pri
výkone uloženého druhu trestu nateraz zistená nebola a preto určený spôsob výkonu uloženého trestu
odňatia slobody s jeho podmienečným odkladom s určením skúšobnej doby zodpovedá podmienkam
stanoveným v § 49 ods. 1 písm. a/ a § 50 ods. 1 Tr. zákona.

V posudzovanom prípade konajúci súd priznal obžalovanému jednu poľahčujúcu okolnosť a to, že
obžalovaný sa priznal k spáchaniu trestnej činnosti a svoj čin úprimne oľutoval, čo zodpovedá
ustanoveniu § 36 písm. l/ Tr. zákona. Ide o správne priznanú poľahčujúcu okolnosť, pretože obžalovaný
vyhlásil, že je vinným zo spáchania skutku a svoje konanie oľutoval. Odvolací súd však zastáva názor,
že správne mala byť obžalovanému priznaná aj ďalšia poľahčujúca okolnosť a to podľa § 36 písm. j/

Tr. zákona, pretože obžalovaný doposiaľ súdne trestaný nebol a v evidencii priestupkov má iba jeden
priestupok a to na úseku dopravy v roku 2012, kedy mu bola uložená pokuta 10 eur za spôsobenie
dopravnej nehody.Pri priznaní poľahčujúcej okolnosti a použití zmierňovacieho ustanovenia § 38 ods. 3 Tr. poriadku sa
upravovala trestná sadzba znížením jej hornej hranice o jednu tretinu, teda až na 2 roky, v dôsledku čoho
potom možno konštatovať že konajúci súd uložil obžalovanému trest odňatia slobody v strede trestnej

sadzby, čo je neprimeraným trestom, keďže ide o páchateľa trestného činu, ktorý sa prvýkrát zodpovedá
v trestnoprávnej rovine pred súdom. Odvolací súd teda uznal odvolaciu námietku obžalovaného, že trest
je neprimerane prísnym, a za neprimerané z tých istých dôvodov považuje aj určenie dĺžky skúšobnej
doby na dva roky.

Okremtohokonajúcisúduložilobžalovanémuajprimeranéobmedzeniespočívajúcevzákazepožívania
omamných a psychotropných látok v zmysle § 51 ods. 3 písm. b/ Tr. zákona. Toto obmedzenie má svoj
význam, pretože obžalovaný bol trestne stíhaný za drogový trestný čin a práve aj prostredníctvom neho
by sa mohol účinok uloženého trestu zvýšiť.

Odvolací súd však pri posudzovaní zákonnosti tohto výroku o uložení primeraného obmedzenia zistil,

že od rozhodnutia konajúceho súdu došlo k zmene ustanovenia § 50 ods. 2 Tr. zákona, pričom podľa
súčasnej úpravy a to od 01.01.2019 v rámci povolenia podmienečného odkladu výkonu trestu odňatia
slobody môže súd páchateľovi uložiť už iba povinnosť, aby v skúšobnej dobe podľa svojich schopností
nahradil škodu spôsobenú trestným činom alebo zaplatil dlh alebo zameškané výživné.

Vzhľadomktomu,ženovšíTrestnýzákonvznenízák.č.321/2018Z.z.jepreobžalovanéhopriaznivejší,
keďžepodľanehoužnemožnovrámcipovoleniapodmienečnéhoodkladuvýkonutrestuodňatiaslobody
s určením skúšobnej doby bez probačného dohľadu podľa § 49 ods. 1 a § 50 ods. 1 Tr. zákona uložiť
primerané obmedzenia a povinnosti v zmysle § 51 ods. 3 Tr. zákona, odvolací súd bol povinný prihliadať
na túto skutočnosť, pretože táto mu vyplýva z ustan. § 2 ods. 1 Tr. zákona.

Doposiaľ prezentované zistenia podľa názoru odvolacieho súdu opodstatňovali zrušenie napadnutého
výroku o treste pre jeho neprimeranosť v zmysle ustan. § 321 ods. 1 písm. e/, 2 Tr. zákona, pričom
odvolací súd na podklade dostatočne zisteného skutkového stavu konajúcim súdom podľa § 322 ods.
3 Tr. poriadku sám vo veci rozhodol.

Obžalovanému N. W. po priznaní dvoch poľahčujúcich okolností podľa
§ 36 písm. j/, l/ Tr. zákona za použitia zmierňovacieho ustanovenia § 38 ods. 3 Tr. zákona, keďže došlo k
prevahe poľahčujúcich okolností, uložil trest odňatia slobody v dolnej polovici trestnej sadzby vo výmere
6 mesiacov, výkon ktorého mu podmienečne odložil na kratšiu skúšobnú dobu 15 mesiacov. Počas

nej má obžalovaný svojím správaním, predovšetkým vedením riadneho života, preukázať, že hrozba
výkonom tohto trestu splnila svoj účel a došlo k jeho náprave. V opačnom prípade pri porušovaní
právnych noriem súd bude posudzovať, či nariadi výkon uloženého trestu odňatia slobody.

O uložení obmedzenia odvolací súd nerozhodoval, keďže mu to neumožňoval súčasný právny stav.

K ďalším uplatňovaným námietkam obžalovaného si odvolací súd dovoľuje poznamenať, že dĺžka
konania nie je tak výrazne dlhšie trvajúca, aby sa mohlo na ňu prihliadať ako na neprimeranú. Na
druhej strane ale je potrebné prisvedčiť odvolateľovi, že od rozhodnutia súdu I. stupňa do doby
rozhodnutia odvolacieho súdu o odvolaní obžalovaného uplynula doba takmer 15 mesiacov, na ktorej
nemá obžalovaný podiel, pretože k vyhotoveniu napadnutého rozhodnutia a jeho doručenia došlo až po

uplynutí jedného roka od rozhodnutia konajúceho súdu. Odvolací súd na uvedenú skutočnosť prihliadal
pri rozhodovaní o výmere trestu, čo tiež prispelo k zmierneniu trestu obžalovaného. Napokon je potrebné
dodať i to, že návrh odvolateľa na podmienečné zastavenie trestného stíhania postupom podľa § 216
ods. 1 Tr. poriadku v procesnom štádiu po vyhlásení rozsudku, v ktorom je výrok o vine právoplatný, nie
je akceptovateľný, pretože o skutku už raz bolo s konečnou platnosťou rozhodnuté.

S poukázaním na vyššie uvedené zistenia a z nich plynúce právne úvahy odvolací súd čiastočne vyhovel
odvolaniu obžalovaného spôsobom uvedeným vo výroku tohto rozsudku.
jednohlasne

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.