Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 11. apríl 2019

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 3Er/417/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5611203236
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 04. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Mochnáčová
ECLI: ECLI:SK:OSLM:2019:5611203236.2

Uznesenie

Okresný súd Liptovský Mikuláš, vo veci exekúcie oprávneného: Sociálna poisťovňa, so sídlom ul. 29.
augusta č. 8-10, 813 63 Bratislava, IČO: 30 807 484, pobočka Liptovský Mikuláš, so sídlom Štúrova 34,
Liptovský Mikuláš, proti povinnému: TATRY Jasná, s.r.o., naposledy so sídlom Demänovská Dolina 99,
031 01 Liptovský Mikuláš, IČO: 36 430 218, vymazaný z obchodného registra dňa 23. 06. 2017, v konaní
o vymoženie pohľadávky vo výške 212,10 eur s príslušenstvom, vykonávanej súdnym exekútorom JUDr.

Martinom Rišianom, so sídlom Pivovarská 1069, 010 01 Žilina, pod sp. zn. EX 462/2011, takto

r o z h o d o l :

I. Exekúcia sa zastavuje.
II. Súdny exekútor má voči oprávnenému nárok na náhradu trov exekúcie v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Pred súdnym exekútorom sa dňa 08. 04. 2011 začalo exekučné konanie na vymoženie pohľadávky
v sume 212,10 eur s príslušenstvom.

2.Vpriebehuexekúciesúdnyexekútordoručilsúdupodnetnazastavenieexekúciezdôvodu,žepovinný
bol vymazaný z obchodného registra.

3. Podľa § 243h ods. 1 prvej vety Exekučného poriadku, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje
inak, exekučné konania začaté pred 01. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31.

marca 2017.

4. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí
ani na úhradu trov exekúcie.

5. Zánik povinného v exekučnom konaní bez právneho nástupcu (a v dôsledku nemajetnosti) je

takým nedostatkom podmienky konania, ktorý nie je možné odstrániť, a súd v takom prípade aj bez
návrhu exekučné konanie zastaví. Súd mal z výpisu z obchodného registra preukázané, že uznesením
Okresného súdu Žilina zo dňa 25. 04. 2017, č. k. 26CbR/2/2016-101 bol povinný zrušený bez likvidácie
podľa § 68 ods. 9 Obchodného zákonníka a následne vymazaný z obchodného registra dňa 23. 06.
2017. Z výpisu z obchodného registra pritom nevyplýva existencia právneho nástupníctva, na základe
ktorého by sa mohlo pokračovať v exekúcii s právnym nástupcom povinného, predovšetkým z dôvodu,

že tento zanikol ako nemajetný. S poukazom na právne závery Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
vyjadrené v rozhodnutí sp. zn. 3 M Cdo 10/2011 zo dňa 24. 11. 2011, súd exekúciu zastavil podľa § 57
ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku.

6. O nároku na náhradu trov exekúcie rozhodol súd podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení
s § 203 ods. 2 Exekučného poriadku. Pri postupe, na základe ktorého súd rozhodol len o nároku na

náhradu trov konania s tým, že o výške týchto trov rozhodne osobitným uznesením vyšší súdny úradník,
vychádzal súd z koncepcie aktuálnej úpravy, ktorá rozdelila procesný postup v rámci súdu prvej inštanciespôsobom formulovaným v ustanoveniach odsekov 1 a 2 § 262 CSP. V tomto zmysle má daná úprava vo
vzťahu k § 200 ods. 5 Exekučného poriadku charakter „lex posterior“, pretože jeho znenie je súčasťou
exekučnej úpravy už od 01. 09. 2005 (v tom čase zaradené do ustanovenia § 200 ods. 2 Exekučného

poriadku). Z uvedeného dôvodu súd rešpektoval zamýšľanú dvojinštančnosť, keď je zo strany súdu
vydané rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania a následne o ich výške rozhodne vyšší súdny
úradník. Obdobný postup zvolil aj Krajský súd v Žiline napríklad v rozhodnutí sp. zn. 6CoE/18/2017 zo
dňa 31. 05. 2017. Okresný súd tiež odkazuje na posledné rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. IV.
ÚS 202/2018 a IV. ÚS 187/2018, v ktorých sa konštatuje, že „súčasná právna úprava, ktorá neumožňuje

v konaní pred všeobecnými súdmi korigovať nesprávne (nezákonné) rozhodnutie prvostupňového súdu
o výške trov konania, ktoré z povahy veci podlieha ústavnej ochrane v zmysle čl. 46 ods. 1 ústavy,
zbytočnezaťažujeústavnýsúdrozhodovanímoveciach,ktorébyinakmalibyťzhľadiskajehoústavného
postavenia a priori z jeho právomoci vylúčené“.

7. V duchu uvedených úvah dospel súd k presvedčeniu o potrebe „rozdelenia“ spôsobu rozhodovania o

trovách exekúcie na dve fázy tak, ako to koncepčne zakotvil Civilný sporový poriadok majúci charakter
lex generalis k Exekučnému poriadku. Iným postupom sa totiž bráni účastníkom dosiahnuť nápravu
prípadných pochybení v postupe okresného súdu ešte na úrovni rozhodovacej činnosti všeobecných
súdov.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré je možné podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
na Okresnom súde Liptovský Mikuláš písomne v 3 vyhotoveniach. Odvolanie môže podať strana, v ktorej
neprospech bolo rozhodnutie vydané.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.