Rozsudok ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 3. máj 2018

Súd: Okresný súd Stará Ľubovňa
Spisová značka: 1T/10/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8518010032
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 05. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erik Uhlár

ECLI: ECLI:SK:OSSL:2018:8518010032.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Stará Ľubovňa, samosudca JUDr. Erik Uhlár, na hlavnom pojednávaní dňa 3. mája 2018

v Starej Ľubovni, v trestnej veci proti obžalovanému N. W. pre prečin nedovolenej výroby omamných
a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 171 ods.
1 Trestného zákona, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný N. W., nar. X.X.XXXX v I. T., trvale bytom R. T. XXX, okres I. T.,

j e v i n n ý, ž e

dňa 3.9.2017 v popoludňajších hodinách, po ceste z obce Kolačkov do obce Nová Ľubovňa, okres
Stará Ľubovňa, až do 15:15 hod. uvedeného dňa kedy dotknutú vec na výzvu príslušníkov PZ
dobrovoľne vydal, bez príslušných oprávnení podľa osobitných právnych predpisov, mal vo svojej
držbe pre účely svojej osobnej spotreby kryštalickú látku o celkovej hmotnosti 0,13 g (130 mg) s
priemerným 78,9 % obsahom metamfetamínu, ktorý je v zmysle zákona č. 139/1998 Z.z. o omamných
látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov zaradený do II. skupiny
psychotropných látok, pričom z uvedeného množstva predmetnej kryštalickej látky by bolo možné

pripraviť najmenej tri obvykle jednorazové dávky na použitie, schopné ovplyvniť psychiku užívateľa
(konzumenta),

t e d a

neoprávnene prechovával pre vlastnú potrebu psychotropnú látku,

č í m s p á c h a l

prečin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a
obchodovania s nimi podľa § 171 ods. 1 Trestného zákona.

Z a t o m u s ú d u k l a d á :

Podľa § 171 ods. 1 Trestného zákona, za použitia § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona pri zistení
poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. l/ Trestného zákona a nezistení priťažujúcich okolností podľa §
37 Trestného zákona, trest odňatia slobody na 12 /dvanásť/ mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona súd obžalovanému výkon uloženého trestu odňatia slobody
podmienečne odkladá.

Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona súd obžalovanému určuje skúšobnú dobu na 24 /dvadsaťštyri/
mesiacov.Podľa§50ods.2Trestnéhozákonavspojenís§51ods.3písm.b/Trestnéhozákonasúdobžalovanému
ukladá obmedzenie, a to zákaz požívania omamných a psychotropných látok v skúšobnej dobe, pričom

kontrolu plnenia uvedeného obmedzenia bude vykonávať probačný a mediačný úradník.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátorka Okresnej prokuratúry Stará Ľubovňa podala dňa 2.2.2018 tunajšiemu súdu obžalobu na
N. W. pre prečin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich
držania a obchodovania s nimi podľa § 171 ods. 1 Trestného zákona.

Na hlavnom pojednávaní dňa 3.5.2018 prokurátorka a obžalovaný neuzavreli dohodu o vine a treste, po
prednesení obžaloby prokurátorkou a po poučení podľa § 257 ods. 1 až 8 Trestného poriadku, po porade
so svojim obhajcom, obžalovaný učinil vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b/ Trestného poriadku,
teda, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe. Následne na všetky otázky súdu kladené
mu v zmysle § 257 ods. 5 Trestného poriadku podľa § 333 ods. 3 písm. c/, d/, f/, g/, h/ Trestného

poriadku odpovedal obžalovaný „áno“, na čo po vyjadreniach prokurátorky i obhajcu obžalovaného súd
uznesením podľa § 257 ods. 7 Trestného poriadku (ďalej tiež iba „Tr. por.“) uvedené vyhlásenie prijal
a súčasne vyhlásil, že nevykoná dokazovanie v rozsahu obžalovaným priznaného spáchania skutku a
vykoná dôkazy súvisiace s výrokom o treste.

Vzhľadomnavyššieuvedenéskutočnostitedasúdužnevykonávaldokazovanievrozsahuobžalovaným
priznaného spáchania skutku, t.j. vo vzťahu k otázke viny, a obžalovaného týmto rozsudkom uznal
vinným z prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona (ďalej
aj iba „Tr. zák.“), ktorého sa dopustil tak, ako bolo uvedené v podanej obžalobe a ako je to uvedené i v
skutkovej vete tohto rozsudku v jeho výrokovej časti.

Súd vo vzťahu k rozhodnutiu o treste vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného, čítaním listinných
dôkazov, ako je podrobne zaznamenané v zápisnici o hlavnom pojednávaní z 3.5.2018, čítaním
znaleckého posudku v tejto veci podaného MUDr. Vierou Jenčovou pod č. 5/2018.

Obžalovaný vo svojej výpovedi popísal na svoje osobné, príjmové, majetkové, rodinné pomery. Ďalej
poukázal na to, že daná vec bola pre neho ponaučením, pričom pôvodne išiel k osobe, od ktorej dostal
tzv. pervitín, po peniaze. Uviedol, že v Nemecku si dal párkrát marihuanu - dokopy marihuanu fajčil
asi 10 cigariet, vyskúšal nevie či kokaín alebo pervitín; nezabezpečoval si uvedené látky, ponúkli ho.
Marihuanovú cigaretu fajčil naposledy keď sa pred skutkom vracal z turnusu domov. Uvedené potvrdzuje

v zásade i výsledok toxikologického vyšetrenia moču obžalovaného, ktorý bol pozitívny na THC (teda
účinnú látku tzv. marihuany).

Zo znaleckého posudku znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria, MUDr. Viery
Jenčovej, ktorá v tejto veci podala znalecký posudok č. 5/2018, vyplýva, že u obžalovaného ide o

rekreačné užívanie marihuany, pervitínu, avšak bez známok toxikomanickej závislosti.

Obžalovaný doposiaľ nebol odsúdený; bol raz postihnutý za priestupok na úseku cestnej premávky; z
miesta trvalého bydliska je hodnotený v zásade kladne s tým, že jeho správanie nebolo riešené komisiou
verejného poriadku.

Čo sa týka druhu a výšky trestu, z trestov upravených v § 32 Tr. zák., ktorých prípadné použitie by
v danom prípade s poukazom na povahu samotnej spáchanej trestnej činnosti, spôsob a okolnosti jej
spáchania, pripadalo do úvahy, pristúpil súd k uloženiu trestu odňatia slobody.

Vzhľadom na miesto výkonu práce obžalovaného, jeho príjmy a jeho osobu ako takú, má súd za to,
že v danom prípade pre dosiahnutie účelu trestu v zásade by nemal nejaký náležitý výchovný účinok
trest peňažný (obžalovaný ako slobodný, bez nejakých vyživovacích povinností a v zásade bez nejakých
záväzkov, by sa z pohľadu súdu veľmi rýchlo „otriasol“ z trestu vo forme peňažného postihu a výchovný
účinok tohto druhu trestu by podľa súdu bol absolútne minimálny).Výkon trestu povinnej práce by v zásade vzhľadom na výkon povolania obžalovaným v zahraničí bol
dosť časovo rozvláčny (obžalovaný je doma maximálne v jednom týždni za mesiac - podľa obžalovaným
udávaných turnusov) a teda by nemal nejakú účinnú intenzitu pôsobenia na obžalovaného. Zároveň,

ako aj trest peňažný, podľa súdu by neodrážal náležite potrebný postih a morálne odsúdenie vo vzťahu
k povahe trestnej činnosti, ktorej sa obžalovaný dopustil.

Trest domáceho väzenia z pohľadu súdu, už vo vzťahu k druhu trestnej činnosti spáchanej obžalovaným
a samotné jeho pomery, by v danom prípade bol len akýmsi nanúteným relaxom v pohodlí domova, v

zásade bez potreby nejakého aktívneho prispenia samotného obžalovaného k vlastnej náprave v rámci
jeho výkonu (obžalovaný by z pohľadu súdu nebol dostatočne vystavený tomu, aby odolával prípadnej
ďalšej trestnej činnosti, osobitne obdobného druhu, a aby preukázal maximálnu možnú mieru vlastného
konania vo vzťahu k svojej náprave tak, ako za podmienok v reálnom bežnom živote).

Súd preto po vykonanom dokazovaní v danej veci dospel k záveru, že v maximálne možnej miere

možno účel trestu (v zmysle § 34 Tr. zák.), a teda primárne čo najvyššiu mieru nápravy obžalovaného
a jednak i generálnej prevencie, dosiahnuť v danom prípade jedine uložením trestu odňatia slobody,
ktorého výkon však vzhľadom na osobu obžalovaného nie je potrebné ihneď nariaďovať ale môže byť
podmienečne odložený. Obžalovaný tak v súčasne určenej skúšobnej dobe bude mať, pod hrozbou
možného výkonu tohto trestu, možnosť riadne preukázať nápravu, osobitne za súčasného uloženia

obmedzenia spočívajúceho v zákaze požívania omamných a psychotropných látok v skúšobnej dobe.

U obžalovaného totiž jednak z jeho výpovede, ale aj vychádzajúc zo záverov vyššie uvedeného
znaleckého posudku, je zrejmé užívanie omamných a psychotropných látok i v minulosti. Aj keď ho
znalkyňa označila ako „rekreačné“, tak z pohľadu súdu obžalovaný nejaví sa ako osoba, ktorá by dané

látky užívala iba takpovediac celkom výnimočne, skôr z pohľadu súdu v zásade s ich užitím nemá
problém a príslušné príležitosti na ich užitie, vychádzajúc z jeho výpovede, bez nejakých zábran v
minulosti využíval a bol pripravený i v tomto prípade obdržaný tzv. pervitín použiť pre svoju potrebu, a to
z pohľadu súdu bez toho, aby to v ňom vyvolávalo nejaké vnútorné dilemy o správnosti takého konania.
Ako totiž uviedol, za príslušnou osobou, od ktorej tzv. pervitín v danom prípade získal, išiel pre peniaze,

lebo ju viackrát odviezol do mesta, pričom z pohľadu súdu až veľmi ochotne sa uspokojil s náhradou
poskytnutou mu v podobe tzv. pervitínu.

Preto súd považuje za potrebné v danom prípade, pod hrozbou možného výkonu trestu odňatia slobody,
sledovať správanie obžalovaného v budúcnosti a jeho skutočnú snahu po náprave v tomto smere. Z

uvedených dôvodov mu súd uložil trest odňatia slobody, a to s ohľadom na osobu obžalovaného, najmä
ním samým prezentovanú jeho minulosť v kontexte užívania omamných a psychotropných látok (a s
tým v minulosti v zásade spojené protiprávne správanie sa obžalovaného, z ktorého dôvodu, napriek
výsledkom dokazovania ohľadom jeho osoby svedčiacim iba o jednom postihu za priestupok v cestnej
premávke, mu súd po vykonaní dokazovania na hlavnom pojednávaní nepriznal pri ukladaní trestu

poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. j/ Tr. zák.), a povahu a závažnosť trestnej činnosti, ktorej sa
dopustil, vo výmere 12 mesiacov.

V § 171 ods. 1 Tr. zák. ustanovená horná hranica trestu odňatia slobody sa v danom prípade, vzhľadom
na to, že u obžalovaného je daná poľahčujúca okolnosť podľa § 36 písm. l/ Tr. zák. a neboli zistené

priťažujúce okolnosti podľa § 37 Tr. zák., znižuje o jednu tretinu (§ 38 ods. 3 Tr. zák.), teda na dva
roky. Súd považoval s ohľadom na osobu obžalovaného, okolnosti spáchania činu a povahu spáchanej
trestnej činnosti, z dôvodov ako je uvedené vyššie, potom za primerané uloženie trestu odňatia slobody v
strede takto zistenej trestnej sadzby, teda na dvanásť mesiacov. Súčasne určil obžalovanému skúšobnú
dobu na dvadsaťštyri mesiacov, v rámci ktorej mu uložil obmedzenie, a to zákaz požívania omamných

a psychotropných látok, majúc za to, že pokiaľ obžalovaný uvedené obmedzenie po danú dobu bude
riadne dodržiavať, nespochybniteľne preukáže úprimnú snahu po náprave a uvedená doba je z pohľadu
súdu dostatočne dlhá na to, aby po jej uplynutí, za súčasného riadneho dodržiavania uloženého
obmedzenia, obžalovaný v maximálnej miere i do budúcna vedel náležite odolať akýmkoľvek pokusom,
či nutkaniam hoci len na „rekreačné“ užívanie omamných a psychotropných látok (a teda vyvarovať sa

s tým súčasne spojenému dopúšťaniu sa protiprávneho konania).Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde Stará Ľubovňa
do 15 dní od oznámenia tohto rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok. Oznámením rozsudku je jeho

vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti
takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Ak sa rozsudok oznamuje tak obžalovanému,
ako aj jeho obhajcovi a zákonnému zástupcovi, plynie lehota od toho oznámenia, ktoré bolo vykonané
najneskoršie. Odvolanie má odkladný účinok.
Ak Trestný poriadok neustanovuje inak, rozsudok môže odvolaním napadnúť
a) prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku,

b) obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom
súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v
obžalobe,
c) poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody,
d) zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci.

Osoba oprávnená podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môže ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.
V neprospech obžalovaného môže rozsudok napadnúť odvolaním prokurátor; len čo do povinnosti na
náhradu škody má toto právo aj poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody.

Podľa § 308 ods. 2 Tr. por., prospech obžalovaného môžu rozsudok odvolaním napadnúť okrem
obžalovaného a prokurátora i príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ,
osvojenec, manžel a druh. Prokurátor môže tak urobiť i proti vôli obžalovaného. Ak je obžalovaný
pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená,
môže i proti vôli obžalovaného za neho v jeho prospech odvolanie podať aj jeho zákonný zástupca alebo

jeho obhajca.
Iným osobám uvedeným v § 308 ods. 2 okrem prokurátora sa končí lehota tým istým dňom ako
obžalovanému.
Rozsudok možno napadnúť odvolaním aj len v niektorej jeho časti alebo sa odvolania výslovne vzdať.