Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 25. apríl 2018

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4Co/367/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1414216929
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 04. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Kleinová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1414216929.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Valérie Kleinovej a sudcov Mgr.

Ingrid Degmovej Pospíšilovej a JUDr. Michaely Frimmelovej v právnej veci žalobcu: Friendly Finance
Slovakia s.r.o., so sídlom Hlavná 104, Košice, IČO: 47 243 395, zastúpený: Mgr. Henrich Schindler,
advokát, so sídlom Janka Kráľa 7, Banská Bystrica, proti žalovanej: G. Č., O. O. XX, O., o zaplatenie
860,91 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV zo
dňa 20. apríla 2016 č. k. 19C 122/2014-93 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti vo veci samej a v časti
náhrady trov konania p o t v r z u j e.

Žalobca má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 650
eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,25% ročne zo sumy 700 eur od 24.06.2014 do 27.04.2014,
zo sumy 695 eur od 28.06.2014 do 10.07.2014, zo sumy 690 zaplatenia 680 eur od 09.09.2014 do
03.10.2014, zo sumy 670 eur od 04.10.2014 do 07.11.2014, zo sumy 665 eur od 08.11.2014 do
11.12.2014, zo sumy 660 eur od 12.12.2014 do 18.01.2015, zo sumy 655 eur od 19.01.2015 do
11.01.2016,zosumy650eurod12.01.2016dozaplatenia,konanievčastiozaplatenie5eurzastavilavo

zvyšku žalobu zamietol, všetko titulom neuhradeného dlhu na úvere poskytnutého na základe Rámcovej
zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru, iného úveru a pôžičky a s tým spojených ďalších služieb zo
dňa 08.11.2013 (ďalej len „Rámcová zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru“), a zároveň Zmluvy
o poskytnutí spotrebiteľského úveru zo dňa 23.05.2014. Žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi
náhradu trov konania vo výške 56 eur titulom súdneho poplatku za podanú žalobu a vo výške 111,70
eur titulom trov právneho zastúpenia.

2. Vychádzal zo žaloby zo dňa 09.09.2014 zmenenej uznesením zo dňa 16.11.2015, ktorou sa žalobca
domáhal zaplatenia sumy 860,91 eur s úrokom z omeškania vo výške 5,25% p.a. zo sumy 900,91 eur
od 24.06.2014 do 10.07.2014, zo sumy 895,91 eur od 11.07.2014 do 07.08.2014, zo sumy 890,91 eur
od 08.08.2014 do 08.09.2014, zo sumy 885,91 eur od 09.09.2014 do 03.10.2014, zo sumy 875,91 eur
od 04.10.2014 do 07.11.2014, zo sumy 870,91 eur od 08.11.2014 do 11.12.2014, zo sumy 865,91 eur
od 12.12.2014 do 18.01.2015, zo sumy 860,91 eur od 19.01.2015.

3. Poukázal na vyjadrenie žalovanej k žalobe, že predmetná zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru
neobsahuje zákonné náležitosti podľa § 9 zákona č. 129/2010 Z.z., obsahuje nesprávny údaj o RPMN v
jej neprospech ako spotrebiteľa, obsahuje zavádzajúci a nepravdivý údaj o priemernej hodnote RPMN
a preto je podľa nej potrebné úver považovať za bezúročný a bez poplatkov. Namietla, že poplatok zaposkytnutie úveru je v skutočnosti skrytým úrokom a vzhľadom na jeho výšku 200,91 eur ide o neplatné
ustanovenie a bola ochotná zaplatiť istinu (doteraz zaplatila 45 eur).

4. Vzhľadom na to, že žaloba bola vzatá v časti istiny v sume 5 eur späť, súd prvej inštancie konanie v
tejto časti podľa ust. § 96 ods. 1 až 3 Občianskeho súdneho poriadku platného do 30.06.2016 (ďalej len
„OSP“) zastavil. Predmetom konania tak zostala istina 855,91 eur s príslušenstvom.

5. Súd prvej inštancie rozhodol vo veci právne ju posúdiac podľa ust. § 1 ods. 3 písm. f) zákona č.

129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, § 24 ods. 1 uvedeného
zákona,§52ods.1Občianskehozákonníka(ďalejlen„OZ“)vzneníúčinnomkudňuuzatvoreniazmluvy,
§ 53 ods. 5, 6 OZ, § 39 OZ a § 41 OZ, keď na základe vykonaného dokazovania zistil, že dňa 08.11.2013
uzavrel žalobca so žalovanou ako spotrebiteľom prostredníctvom diaľkovej komunikácie Rámcovú
zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru a dňa 25.03.2014 Zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského

úveru, na základe ktorých jej poskytol krátkodobý bezúčelový, bezúročný úver vo výške 700 eur.
Žalovaná sa zaviazala vrátiť žalobcovi celkovú čiastku 900,91 eur. Zmluva bola uzavretá na dobu určitú,
so splatnosťou úveru dňa 23.06.2014. Celkové náklady podľa zmluvy predstavujú ročnú percentuálnu
mieru nákladov (RPMN) vo výške 1.850,9 %. Celkové náklady spotrebiteľa sú tvorené poplatkom za
poskytnutie úveru vyjadreným pevnou sumou 200,91 eura. Žalovaná si riadne neplnila podmienky

uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere, čím sa dostala do omeškania. Z výpisov z účtu predložených
žalovanou zistil, že žalobcovi zaplatila spolu sumu 50 eur, a to dňa 27.06.2014 sumu 5 eur, dňa
10.07.2014 sumu 5 eur, dňa 07.08.2014 sumu 5 eur, dňa 08.09.2014 sumu 5 eur, dňa 03.10.2014 sumu
10eur,dňa07.11.2014sumu5eur,11.12.2014sumu5eur,dňa18.01.2015sumu5euradňa11.01.2016
sumu 5 eur.

6. Mal za preukázané, že medzi stranami sporu bola dňa 08.11.2013 uzatvorená Rámcová zmluva o
poskytnutí spotrebiteľského úveru a následne dňa 23.05.2014 zmluva o poskytnutí spotrebiteľského
úveru. Právny vzťah medzi nimi posúdil ako spotrebiteľský. Uviedol, že uzavretá zmluva síce nenapĺňa
znaky spotrebiteľského úveru (splatnosť je kratšia ako 3 mesiace), ale na zmluvu sa v súlade s

§ 24 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch primerane vzťahujú ustanovenia tohto
zákona, keďže žalobca ako veriteľ pri uzatvorení zmluvného vzťahu vystupoval v rámci predmetu
svojej obchodnej činnosti a žalovaná ako dlžník uzatvárala danú zmluvu s cieľom nevzťahujúcim sa k
obchodnej činnosti, podnikaniu alebo povolaniu. Preto v danej veci považoval za potrebné aplikovať aj
ustanovenia OZ o ochrane spotrebiteľa (§ 52 a nasl.).

7. Vyhodnotil, že žalobca poskytol žalovanej sumu 700 eur a žalovaná v rozpore s dojednanou zmluvou
uhradila žalobcovi dlh iba čiastočne v sume 50 eur. V tejto časti posúdil žalobu ako dôvodnú.

8. Nárok žalobcu na zaplatenie poplatku za poskytnutie úveru v sume 200,91 eur súd prvej inštancie

posúdil tak, že v danej veci v zmluve nebol dohodnutý úrok z úveru. Tento fakt pri veriteľovi, ktorý
má v predmete podnikania poskytovanie spotrebiteľských úverov, budí podľa neho dojem, že úrok je
skrytý v poplatku za poskytnutie úveru. Poplatok za poskytnutie úveru vo vzťahu k poskytnutej sume
700 eur predstavuje 28,7%.V tomto prípade by tak ročná úroková sadzba predstavovala 344,4% (keďže
mesačná odplata bola vo výške 28,7% x12) Takúto výšku odplaty posúdil za rozpornú s dobrými mravmi,

keďže je mnohonásobne vyššia ako obvyklá priemerná výška úrokov poskytovaných v bankách pri
obdobných úveroch v danom období. Vyhodnotil, že zmysle § 39 a § 41 OZ sa jedná v tejto časti o
neplatný právny úkon a ide o absolútnu neplatnosť, na ktorú prihliadol ex offo.

9. Na základe uvedeného žalobu v časti o zaplatenie poplatku za poskytnutie úveru, vyjadreného sumou

200,91 eur a to aj vrátane požadovaného úroku z omeškania z tejto sumy, zamietol. Zároveň zamietol
žalobu v časti 5 eur, pretože mal preukázané, že žalovaná túto sumu zaplatila žalobcovi dňa 27.06.2014
a žalobca túto platbu v späťvzatí žaloby nezohľadnil.

10. Ohľadom príslušenstva rozhodol súd prvej inštancie s poukazom na to, že sa žalovaná dostala

s plnením dlhu do omeškania a v súlade s § 517 ods.1, 2 OZ jej uložil povinnosť zaplatiť úrok z
omeškania vo výške 5,25% ročne zo sumy 700 eur od 24.06.2014 do 27.06.2014, zo sumy 695 eur
od 28.06.2014 do 10.07.2014, zo sumy 690 eur od 11.07.2014 do 07.08.2014, zo sumy 685 eur
od 08.08.2014 do 08.09.2014, zo sumy 680 eur od 09.09.2014 do 03.10.2014, zo sumy 670 eurod 04.10.2014 do 07.11.2014, zo sumy 665 eur od 08.11.2014 do 11.12.2014, zo sumy 660 eur od
12.12.2014 do 18.01.2015, zo sumy 655 eur od 19.01.2015 do 11.01.2016 a zo sumy 650 eur od
12.01.2016 do zaplatenia, čo predstavuje výšku zákonného úroku z omeškania z pohľadávky žalobcu

odo dňa nasledujúceho po splatnosti úveru, zohľadňujúc zaplatenie jednotlivých platieb žalovanou, keď
priznaná úroková sadzba je v súlade s úrokovou sadzbou stanovenou v § 3 nariadenia vlády číslo
87/1995 Z.z., platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

11. O náhrade trov konania súd prvej inštancie rozhodol v zmysle § 142 ods. 2 OSP vzhľadom na

čiastočný úspech žalobcu v konaní v sume 713,34 eur (istina 650 eur + priznané úroky z omeškania
ku dňu vyhlásenia rozsudku v sume 63,34 eur) a odporkyne v časti 230,8 eur (zamietnutá istina v
sume 200,91 eur a zamietnuté úroky z omeškania ku dňu vyhlásenia rozsudku v sume 19,89 eur).
Pomer úspechu a neúspechu strán sporu tak predstavuje z pohľadu žalobcu 76% ku 24 %, preto priznal
žalobcovi náhradu trov v rozsahu 52% vzniknutých trov (76% - 24%).

12. Proti tomuto rozsudku v jeho vyhovujúcej časti a v časti týkajúcej sa náhrady trov konania a trov
právneho zastúpenia podala riadene a včas odvolanie žalovaná a žiadala ho v tomto rozsahu zrušiť a
vec v tomto rozsahu vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Mala za to, že
súd prvej inštancie nesprávne posúdil povahu jej podania (nešpecifikovaného) a tým jej odňal možnosť
konať pred súdom. Súdu prvej inštancie vytkla, že nerozhodol o jej žiadosti o oslobodenie od povinnosti

platiť trovy konania a o jej žiadosti uloženú povinnosť umožniť splácať v splátkach.

13. Žalobca v rámci svojej odvolacej repliky realizovanej prostredníctvom svojho právneho zástupcu
písomným podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 11.07.2016 žiadal napadnutý rozsudok ako
vecne správny potvrdiť stotožniac sa s jeho skutkovými a právnymi závermi.

14. Ďalšie písomné podania realizované neboli.

15. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku ďalej len „CSP“)
prejednal vec podľa § 378 ods. 1, § 379 a § 380 ods. 1 CSP bez pojednávania s poukazom na ust. § 385

ods. 1 CSP a postupom podľa § 219 ods. 3 v spojení s § 378 ods. 1 CSP. Dospel k záveru, že odvolanie
žalovanej nie je dôvodné. Súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav veci, výsledky vykonaného
dokazovania správne zhodnotil a na vec aplikoval zodpovedajúce právne normy, ktoré aj správne vyložil.
Svoje skutkové a právne závery v napadnutom rozhodnutí aj náležite a podrobne odôvodnil (§ 220 ods.
2 CSP), náležite sa vysporiadal s podstatnými tvrdeniami strán sporu. Odvolací súd sa s jeho právnymi

závermi stotožňuje a konštatuje správnosť jeho dôvodov (§ 387 ods. 2 CSP). Odôvodnenie rozsudku
v napadnutej časti je dostatočne vyčerpávajúce, preto si nežiada ani doplniť dôvody na zdôraznenie
jeho správnosti, nakoľko by došlo len k opakovaniu vecných a právnych záverov súdu prvej inštancie.
V odvolaní uvádzané argumenty nie sú spôsobilé privodiť iný než napadnutým rozsudkom vyslovený
právny záver o dôvodnosti nároku žalobcu súdom prvej inštancie priznanom rozsahu. Z uvedených

dôvodov sa odvolací súd vyjadruje len k odvolacím námietkam žalovaného.

16. Pokiaľ súd prvej inštancie nerozhodol o žiadosti žalovanej ohľadom umožnenia splácania priznanej
sumy žalobcovi v splátkach, nedošlo k nezákonnému postupu z jeho strany, nakoľko ak o povolení
splácania priznanej sumy v splátkach nerozhodol, nebolo jeho povinnosťou absenciu uvedeného

postupu v odôvodnení napadnutého rozhodnutia vysvetľovať. Ustanovenie § 160 ods. 1 OSP platného
a účinného v čase vydania preskúmavaného rozhodnutia dávalo konajúcemu súdu možnosť (nie
povinnosť) žalobcovi priznanú sumu žalovaným splácať v splátkach, v prípade absencie dôvodov na
takéto rozhodnutie však nebolo jeho povinnosťou uvádzať v odôvodnení vydaného rozhodnutia právnu
argumentáciu ohľadom nepostupovania v uvedenom smere. Navyše i podľa súdu odvolacieho postup

pre umožnenie splácania priznanej sumy žalobcovi v splátkach daný nebol, keďže podľa vyjadrenia
samotnej žalovanej už v minulosti nereflektovala na splátkový kalendár zaslaný jej žalobcom a zadala
príčinu na začatie súdneho konania.

17. O náhrade trov konania rozhodol súd prvej inštancie správne v zmysle zásady úspechu v konaní

podľa ust. § 142 ods. 2 OSP zohľadniac pomer úspechu a neúspechu žalobcu v konaní. Žalobcom
uplatnené trovy konania správne vyhodnotil ako trovy konania vynaložené účelne, ich výška bola
priznanávsúladesozákonom(zákonč.71/1992Zb.osúdnychpoplatkoch,vyhláškaMSSRč.655/2004Z.z. o odmenách a náhradách advokátov). Neúspešná žalovaná teda od povinnosti náhrady trov konania
oslobodená nemohla byť.

18. Na základe vyššie uvedeného preto odvolací súd vyhodnotil odvolacie námietky žalovanej za
nedôvodné a rozsudok súdu prvej inštancie v ňou napadnutej vyhovujúcej časti a v časti týkajúcej sa
náhrady trov konania pred súdom prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

19. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 255 ods. 1 CSP v

spojení s § 378 ods. 1 CSP vzhľadom na plný úspech žalobcu v odvolacom konaní, keď o ich výške
rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením vydaným súdnym úradníkom po právoplatnosti
tohto rozhodnutia (§ 262 ods. 2 CSP).

20. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie od doručenia opravného
uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).