Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. máj 2019

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 5To/19/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2217010047
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 05. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Kristína Ferencziová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2019:2217010047.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kristíny Ferencziovej a sudcov

JUDr. Martina Žovinca a JUDr. Kataríny Batisovej, v trestnej veci proti obžalovanému N. U., pre zločin
lúpeže podľa § 188 ods. 1 Trestného zákona, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného
súdu Dunajská Streda zo dňa 29.11.2017, č.k. 1T/11/2017-138, na verejnom zasadnutí konanom dňa
30.5.2019, takto

r o z h o d o l :

I. Podľa § 321 ods. 1 písm. d), ods. 2 Trestného poriadku súd zrušuje napadnutý rozsudok vo výroku
o treste a spôsobe jeho výkonu.

II. Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku sa obžalovaný:

N. U., nar. XX.XX.XXXX v U., trvale bytom U., mestská časť R. U.
odsudzuje:

Podľa § 188 ods. 1 Trestného zákona, s poukazom na § 38 ods. 4 Trestného zákona, § 37 písm. m)
Trestného zákona s použitím § 41 ods. 2 a § 42 ods. 1 Trestného zákona k súhrnnému trestu odňatia

slobody vo výmere 4 (štyri) roky a 8 (osem) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona súd obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody
zaraďuje do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona súd zrušuje výrok o treste uloženom rozsudkom Okresného
súdu Dunajská Streda 2T/36/2016 zo dňa 19.9.2016, právoplatný tým istým dňom, ako i všetky ďalšie
rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, pokiaľ vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením

stratili podklad.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom bol obžalovaný N. U. uznaný za vinného zo spáchania zločinu lúpeže podľa §
188 ods. 1 Trestného zákona, za čo mu bol uložený súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 4(štyroch)
rokov a 8(osem) mesiacov, a to podľa § 188 ods. 1/ Trestného zákona s použitím § 37 písm. h, m), § 38
ods. 4/, § 41 ods. 2/ a §42 ods. 1 Trestného zákona. Podľa § 48 odsek odsek 2 písmeno b) Trestného
zákona bol obžalovaný na výkon trestu odňatia slobody zaradený do ústavu na výkon trestu odňatia
slobody so stredným stupňom stráženia. Zároveň bol zrušený vo výroku o treste rozsudok Okresného

súdu Dunajská Streda zo dňa 19.9.2016, sp.zn. 2T/36/2016.
Proti tomuto rozsudku podal odvolanie ihneď po jeho vyhlásení obžalovaný a to tak proti výroku o vine
ako aj proti výroku o treste. Odôvodnil ho tým, že boli porušené ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť
právo na objasnenie veci alebo právo obhajoby, že sa súd nevysporiadal so všetkými okolnosťamivýznamnými pre rozhodnutie, že treba opakovať alebo vykonať ďalšie dôkazy, pre porušenie Trestného
zákona, a preto, že uložený trest je neprimeraný. Výpovede svedkov z prípravného konania ako aj
súdneho konania sú plné rozporov, ktoré sa nepodarili odstrániť ani súdom vykonaným dokazovaním.

Poškodený už nevedel, kto ho kopal, nevie kto a ako mu zobral telefón, biť ho mali viacerí. Iba
predpokladá, že telefón mu vzal obžalovaný, ani netvrdí, že by ho obžalovaný bil. Svedok N. vypovedal,
že obžalovaný povedal, že poškodený mu dal telefón za peniaze, ktoré mu je dlžný. Svedok tiež uviedol,
že obžalovaný nevzal poškodenému žiadne. Svedok A. tiež nevidel bitku, nevie, lebo nevystúpil z auta.
Žiaden zo svedkov tak na vlastné oči nevidel, že by sa obžalovaný dopustil trestného činu lúpeže.

Poškodený iba predpokladá, že telefón mu vzal obžalovaný, kým bol na zemi. Ani nik nevidel, že by
poškodenémuvzalobžalovanýhotovosť.Dokazovanímnebolopreukázané,žebymalobžalovanýkonať
tak, ako je uvedené v skutkovej vete. Prehratím kamerového záznamu bolo objektívne preukázané, aký
bol celkový priebeh deja. Preto navrhuje oslobodiť obžalovaného spod obžaloby.
Na tomto odvolacom dôvode zotrval obhajca obžalovaného aj na verejnom zasadnutí, ktoré tunajší súd
nariadilnarozhodnutieopodanomodvolaní,prokurátornavrholzamietnuťodvolanieobžalovaného.Súd

vykonal verejné zasadnutie v neprítomnosti obžalovaného, ktorý požiadal o takýto postup.
Podľa § 315 Trestného poriadku o odvolaní proti rozsudku okresného súdu rozhoduje krajský súd. O
odvolaní proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu rozhoduje najvyšší súd.
Podľa § 316 ods. 1, ods. 3 Trestného poriadku:
1) Odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene, osobou neoprávnenou alebo osobou,

ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie, ktoré v tej istej veci už predtým
výslovne vzala späť alebo bolo podané proti výroku, proti ktorému nie je prípustné.
3) Odvolací súd zruší napadnutý rozsudok a vec vráti súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu
znovu prejednal a rozhodol, ak zistí, že
a) súd rozhodol v nezákonnom zložení,

b) obžalovaný nemal obhajcu, hoci išlo o prípad povinnej obhajoby, alebo
c)hlavnépojednávaniebolovykonanévneprítomnostiobžalovaného,hocinatoneboli splnenézákonné
podmienky.
Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods.
1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých

výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im
predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1.
Podľa § 319 Trestného poriadku odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.
Podľa § 321 ods. 1 Trestného poriadku odvolací súd zruší napadnutý rozsudok aj

a) pre podstatné chyby konania, ktoré napadnutým výrokom rozsudku predchádzali, najmä preto, že boli
porušené ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci alebo právo obhajoby,
b) pre chyby v napadnutých výrokoch rozsudku, najmä pre nejasnosť alebo neúplnosť jeho skutkových
zistení alebo preto, že sa súd nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie,
c) ak vzniknú pochybnosti o správnosti skutkových zistení napadnutých výrokov, na ktorých objasnenie

treba dôkazy opakovať alebo vykonať ďalšie dôkazy,
d) ak bolo napadnutým rozsudkom porušené ustanovenie Trestného zákona,
e) ak je uložený trest neprimeraný, alebo
f) ak je rozhodnutie o uplatnenom nároku poškodeného na náhradu škody v rozpore so zákonom.
Podľa § 321 ods. 2 Trestného poriadku ak bolo odvolanie obmedzené podľa § 317 ods. 1 alebo 3,

odvolací súd z dôvodu uvedeného v odseku 1 zruší len napadnutý výrok rozsudku. Ak však odvolací
súd zruší hoci i len sčasti výrok o vine, zruší vždy súčasne celý výrok o treste, ako aj ďalšie výroky, ktoré
majú vo výroku o vine svoj podklad.
Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku odvolací súd rozhodne sám rozsudkom vo veci, ak možno
nové rozhodnutie urobiť na podklade skutkového stavu, ktorý bol v napadnutom rozsudku správne

zistený alebo doplnený dôkazmi vykonanými pred odvolacím súdom. V neprospech obžalovaného môže
odvolací súd zmeniť napadnutý rozsudok len na základe odvolania prokurátora, ktoré bolo podané
v neprospech obžalovaného; vo výroku o náhrade škody tak môže urobiť aj na podklade odvolania
poškodeného, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody.
Krajský súd v Trnave ako odvolací súd podľa § 315 Trestného poriadku preskúmal napadnutý rozsudok

v zmysle § 316 Trestného poriadku a zistil, že nie je dôvod na zamietnutie odvolania v zmysle § 316 ods.
1 Trestného poriadku, ani na zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Trestného poriadku.
Odvolanie podal obžalovaný ako oprávnená osoba, v zákonnej lehote a proti výrokom, proti ktorým je
tento opravný prostriedok prípustný. Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku odvolací súd preskúmalzákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im
predchádzalo a dospel k týmto zisteniam a záverom.
Okresný súd skutok opísaný v obžalobnom návrhu prejednal v celej šírke v súlade s ustanovením § 278

Trestnéhoporiadkuazvykonanýchdôkazovpoichvecnomvyhodnotenívyvodilskutkovézávery,ktoréz
nich vyplývajú, a skutok posúdil podľa znakov trestného činu, z ktorého uznal obžalovaného za vinného.
Zvýsledkovvykonanéhodokazovaniabolopodľakrajskéhosúdupreukázané,žeobžalovanýsadopustil
skutku tak, ako mu je kladený za vinu obžalobou a prvostupňovým rozsudkom.
Okresný súd v písomnom odôvodnení napadnutého rozsudku vyložil, ktoré skutočnosti vzal za

dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel, a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení
vykonaných dôkazov.
V prvom rade treba uviesť, že okresný súd oprel svoje úvahy o vine obžalovaného aj o dôkazy,
ktoré na hlavnom pojednávaní nevykonal, čo sa týka výpovede obžalovaného z prípravného konania,
na ktorú okresný súd poukazoval a ktorej obsah porovnával s výpoveďou obžalovaného z hlavného
pojednávania. Výpoveď obžalovaného z prípravného konania na hlavnom pojednávaní čítaná nebola,

rovnako tak ani výpoveď poškodeného z prípravného konania. Nie je tiež prípustné opierať rozhodnutie
o vine o obsah podaného trestného oznámenia.
Napriek tomu, ako už krajský súd uviedol, je záver o tom, že obžalovaný sa dopustil konania tak, ako
je uvedené v skutkovej vete napadnutého rozsudku, správny. Z usvedčujúcich dôkazov krajský súd
poukazuje predovšetkým na výpoveď poškodeného, svedka N., A., svedkyne U., a v neposlednom

rade aj samotného obžalovaného. Sám obžalovaný potvrdil, že chcel vylákať U. na stretnutie, schoval
sa za auto, aby ho poškodený nevidel, N. čakal vonku, A. v aute, následne obžalovaný potvrdil, že
poškodeného chytil za striebornú retiazku na krku, pridržal ho. Poškodený však pred súdom popísal
priebeh skutku tak, ako korešponduje s výpoveďami svedkov. Uviedol, že obžalovaný od neho pýtal
telefón, a že potom od obžalovaného dostal ranu do spánku. Poškodený potvrdil, že na mieste skutku

bol prítomný aj N., pričom nie je pravda to, čo obžalovaný hovorí o drogách. Jednoznačne poškodený
uviedol, že U. bol ten, kto žiadal telefón slovami „daj mi telefón“ a že prvú ranu, po ktorej spadol na
zem, dostal od U.. Svedok A. tiež poprel, že by to čo obžalovaný tvrdil o drogách, bola pravda. Za U.
išiel obžalovaný, pretože poškodený mu dlžil 500 eur a pobili sa tam. Svedok N. potvrdil, že viezol A.
a obžalovaného za poškodeným, z dôvodu, že dlžil peniaze. On s A. sedeli v aute. Svedok uviedol, že

obžalovaný dal asi poškodenému facku a zobral mu telefón. Svedkyňa U. potvrdila, že jej syn jej volal,
že ho napadli, zbili a zobrali mu telefón a že syn povedal, že ho napadol U.. Tiež jej mal syn uviesť, že
mu mali vziať telefón a peniaze.
Aj keď poškodený ďalej uvádzal, že nevie kto ho následne kopal, jednoznačne uviedol pred súdom,
že obžalovaný ho napadol po tom, čo od neho pýtal telefón. Rozpory vo výpovediach svedkov, tak

ako na ne poukazuje obhajoba, sa netýkali skutočností rozhodujúcich pre záver o vine obžalovaného.
Krajskému súdu tiež nie je zrejmé, na aký kamerový záznam obhajoba poukazuje, keď tvrdí, že z
neho má byť objektívne preukázaný celkový priebeh deja. Z obsahu súdneho spisu, zo zápisníc z
hlavného pojednávania nevyplýva, že súd vykonával dokazovanie aj prostredníctvom oboznámenia
obsahu kamerových záznamov.

Pokiaľ ide o samotný výrok o treste, je potrebné uviesť, že krajský súd pri preskúmavaní odvolania zistil,
že okresný súd nesprávne priznal obžalovanému priťažujúcu okolnosť podľa § 37 psím. h) Trestného
zákona. Aj keď táto skutočnosť nebola napadnutá podaným odvolaním, krajský súd napravil pochybenie
okresného súdu z dôvodu, že ide o dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku.
Okresný súd založil svoje rozhodnutie vo výroku o treste na nesprávnom použití hmotnoprávneho

ustanovenia. Obžalovanému je potrebné zohľadniť jednu priťažujúcu okolnosť, že už bol za trestný čin
odsúdený. Podľa § 38 ods. 2, ods. 4 Trestného zákona je potom pomer poľahčujúcich a priťažujúcich
okolností taký, že prevažujú okolnosti priťažujúce, a dolnú hranicu trestnej sadzby je potrebné upravovať
v zmysle jej zvyšovania o jednu tretinu. Keďže obžalovaný spáchal dva úmyselné trestné činy, z ktorých
jeden je zločinom, pričom ich spáchal dvoma skutkami, za súčasného použitia ustanovenia § 41 ods. 2

Trestného zákona, sa priťažujúca okolnosť podľa § 37 písm. h) Trestného zákona (spáchanie viacerých
trestných činov) u obžalovaného neaplikuje, nakoľko uvedená okolnosť už podmienila použitie vyššej
trestnej sadzby podľa § 41 ods. 2 Trestného zákona. Potom uvedené napravenie chybného postupu
okresného súdu pri použití ustanovení o ukladaní trestu vyznieva v prospech obžalovaného.
Krajský súd totiž v tomto smere postupuje v zmysle stanoviska trestnoprávneho kolégia Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky č. 1/2011, podľa ktorého spáchanie druhého trestného činu ako priťažujúca
okolnosť podľa § 37 písm. h) Trestného zákona sa nepoužije, ak je potrebné z dôvodu viacčinného
súbehu trestných činov, z ktorých aspoň jeden je zločinom, aplikovať asperačnú zásadu v zmysle §
41 ods. 2 Trestného zákona. Spáchanie druhého trestného činu je totiž okolnosťou podmieňujúcoupoužitie prísnejšej trestnej sadzby podľa citovaného ustanovenia. Platí teda, že okolnosť podmieňujúca
použitie prísnejšej trestnej sadzby môže byť takto použitá nielen podľa úpravy obsiahnutej v ustanovení
osobitnej časti Trestného zákona (jeho príslušnom vyššom odseku), ale aj v ustanovení všeobecnej časti

Trestného zákona ( § 41 ods. 2). Ak je potom takto použitá, jej duplicitnému použitiu ako priťažujúcej
okolnosti podľa § 37 písm. h) Trestného zákona bráni zásada „ne bis in idem“ vyjadrená v § 38 ods.
1 Trestného zákona. Treba totiž uviesť, že aj keď už neprichádza v zmysle ustanovenia § 42 ods. 2
Trestného zákona k zvyšovaniu dolnej hranice trestnej sadzby, úprava hornej hranice trestnej sadzby
zostalabezozmeny.Možnokonštatovať,žepovinnézvýšeniehornejhranicetrestnejsadzbyjeradikálne

v tom rozsahu, ktorý odôvodňuje aplikáciu spomínaného stanoviska Najvyššieho súdu SR sp.zn. Tpj
104/2009 zo dňa 14.6.2010, a teda vylučuje súčasné použitie priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písm. h)
Trestného zákona a ustanovenia § 41 ods.2 Trestného zákona.
Krajský súd preto napadnutý rozsudok zrušil vo výroku o treste a spôsobe jeho výkonu. Keďže boli
splnené podmienky uvedené v § 322 ods. 3 Trestného poriadku, rozhodol o výroku o treste a spôsobe
jeho výkonu sám a uložil mu nepodmienečný trest odňatia slobody v zhode s výmerou trestu, ako

bol uložený okresným súdom a to 4 (štyri) roky a 8 (osem) mesiacov. Je predpoklad, že len uloženie
nepodmienečného trestu v takejto výmere dostatočným spôsobom splní účel tak individuálnej ako aj
generálnej prevencie. Vzhľadom k tomu, že obžalovaný spáchal predmetný trestný čin skôr, ako bol
vyhlásený iný odsudzujúci rozsudok ( Okresného súdu Dunajská Streda, sp.zn. 2T/36/2016 zo dňa
19.9.2016), bolo potrebné ukladať trest súhrnný, za súčasného zrušenia výroku o treste uvedeného

rozsudku.
Takýto trest u obžalovaného z pohľadu odvolacieho súdu je trestom primeraným a zákonným, a to najmä
s ohľadom na osobu obžalovaného, ktorý bol 12krát súdne trestaný, je tak viacnásobným recidivistom,
ktorý sa trestnej činnosti dopúšťa opakovane napriek tomu, že mu boli ukladané tak podmienečné, ako
aj alternatívne tresty a bol odsúdený aj k nepodmienečnému trestu odňatia slobody.

V súlade s rozhodnutím okresného súdu, krajský súd rozhodol aj o spôsobe výkonu tohto trestu.
Obžalovaného pre výkon trestu odňatia slobody v súlade s ustanovením § 48 ods. 2 písm. b/ Trestného
zákona zaradil na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom
stráženia, nakoľko obžalovaný v posledných 10-tich rokoch bol vo výkone trestu odňatia slobody pre
úmyselný trestný čin.

Vzhľadom na hore uvedené skutočnosti krajský súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto
rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.