Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Trnava
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Martin Holič
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 9Co/184/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2516206630
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 03. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Holič
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2019:2516206630.1
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedu senátu: JUDr. Martin Holič a sudkýň: Mgr. Renáta
Gavalcová a JUDr. Bibiána Ťažiarová, v právnej veci žalobcu: H. O., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom
G. XXX/XX, Y. F., právne zastúpený: JUDr. Miroslav Chromý, advokát, so sídlom SNP 33, Veľký Krtíš,
proti žalovanému: H. Y., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom L. XXXX/XXX, J., právne zastúpený: Roman
Kvasnica a partneri s.r.o., so sídlom Žilinská cesta 130, Piešťany, IČO: 36 866 598, o zaplatenie
2.000,- eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Piešťany č.k.
6C/188/2016-79 zo dňa 25.01.2018, takto
r o z h o d o l :
I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
II. Žalovaný má voči žalobcovi p r á v o na náhradu trov odvolacieho konania v plnej výške.
o d ô v o d n e n i e :
1. Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvej inštancie žalobu zamietol a rozhodol, že žalovaný má
voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
2. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie po citácii § 451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, § 269 ods.
2 Obchodného zákonníka, vecne odôvodnil tým, že predmetom tohto konania je vydanie bezdôvodného
obohatenia žalovaným žalobcovi, ku ktorému malo dôjsť v dôsledku zaplatenia preddavku na
kúpu motorového vozidla žalobcom žalovanému, ku ktorej nedošlo. Pred hodnotením oprávnenosti
uplatneného nároku sa súd musel zaoberať tým, či je žalobca aktívne vecne legitimovaný domáhať
sa zaplatenia peňažnej pohľadávky proti žalovanému v dôsledku žalobcom tvrdených skutočností. Súd
skúma aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu a pasívnu vecnú legitimáciu žalovaného z úradnej povinnosti.
Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu -
žalobcovi ním uplatňované právo (nárok) respektíve mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny
nárok uplatňovať. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na
strane žalobcu) alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou
súčasťou súdneho konania (napríklad rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 Cdo
205/2009 zo dňa 29. 06. 2010). Vecná legitimácia sa na začiatku konania tvrdí. Súd žalobe vyhovie len
vtedy, ak žalobca preukáže, že má subjektívne právo na plnenie od žalovaného uplatnené v konaní. V
opačnom prípade súd žalobu zamietne so záverom o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu.
Súd mal z predloženej zmluvy preukázané, že dňa 06.04.2016 došlo k uzavretiu Zmluvy o zložení zálohy
na kúpu vozidla BMW XA, ktorá záloha bola dohodnutá vo výške 2.000 eur s dátumom jej zloženia
06.04.2016 a dohodnutou kúpnou cenou vozidla určeného ku kúpe vo výške 64.999 eur. Zmluva bola
podpísaná spoločnosťou Sam etc s.r.o., so sídlom Bratislavská 2784/100, Piešťany, IČO: 44 938 373
ako predávajúcim a spoločnosťou MEGA VK, s.r.o., so sídlom Komenského 5, Veľký Krtíš, IČO: 46
935 754 ako kupujúcim. Súd mal ďalej preukázané, že žalovaný prevzal od žalobcu dňa 06.04.2016zálohu na kúpu predmetného vozidla vo výške 2.000 eur. Sporným v konaní bolo, či predmetnú zmluvu
uzatvorili obchodné spoločnosti Sam etc s.r.o. ako predávajúci a MEGA VK, s.r.o. ako záujemca o kúpu,
alebo fyzické osoby žalobca ako záujemca o kúpu a žalovaný ako predávajúci a následne to, či žalovaný
prevzal od žalobcu zálohu na kúpu motorového vozidla ako fyzická osoba predávajúci alebo ako konateľ
spoločnosti Sam etc s.r.o. konajúci v jej mene. Žalobca predložil na preukázanie svojich tvrdení Zmluvu
o zložení zálohy na kúpu vozidla, v ktorej je v záhlaví zmluvy uvedený ako predávajúci žalovaný a ako
záujemca o kúpu žalobca a žalovaný predložil Zmluvu o zložení zálohy na kúpu vozidla, v ktorej je v
záhlaví zmluvy uvedený ako predávajúci spoločnosť Sam etc s.r.o., so sídlom Bratislavská 2784/100,
Piešťany, IČO: 44 938 373 a ako záujemca o kúpu MEGA VK, s.r.o., so sídlom Komenského 5, Veľký
Krtíš, IČO: 46 935 754. Po zhodnotení vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že Zmluva o
zložení zálohy na kúpu vozidla bola uzatvorená medzi obchodnými spoločnosťami Sam etc s.r.o. ako
predávajúcim a MEGA VK, s.r.o. ako záujemcom o kúpu. Uvedené mal súd preukázané zo samotnej
Zmluvy o zložení zálohy na kúpu vozidla, nakoľko tak zmluva predložená žalobcom, ako aj zmluva
predložená žalovaným obsahuje na jej konci pri označení predávajúceho spoločnosť Sam etc s.r.o.
a pri označení záujemcu o kúpu (pravdepodobne chybne uvedené predávajúceho) MEGA VK, s.r.o.
a je podpísaná pravdepodobne konateľmi uvedených spoločností. Tvrdenie žalobcu, že zmluva bola
uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným a do zmluvy si obe zmluvné strany dali pečiatky obchodných
spoločností len kvôli účtovným záležitostiam alebo z dôvodu zvýšenia právnej istoty je nelogické. Súd
uvádza, že žalobca ako konateľ spoločnosti si musí byť vedomý, že ak sa v zmluve k podpisu konateľa
pripojí obchodné meno spoločnosti, ide o záväzok resp. právo spoločnosti a nie konateľa ako fyzickej
osoby. Samotný žalobca na pojednávaní dňa 12.12.2017 vyslovene uviedol, že žalovanému v súvislosti
s prípravou zmluvy poskytol údaje z toho dôvodu, že predmetné motorové vozidlo kupoval pre firmu a
následne na tom istom pojednávaní na otázku súdu odpovedal, že jeho úmyslom bolo kúpiť motorové
vozidlo pre obchodnú spoločnosť. Súd mal zároveň preukázané, že žalovaný nebol nikdy vlastníkom
predmetného motorového vozidla a preto preddavok nemohol byť zložený žalovanému ako fyzickej
osobe,alelenakoštatutárnemuorgánuvlastníka-spoločnostiSametcs.r.o.Vzhľadomnato,žežalobca
nepreukázal, že má subjektívne právo na plnenie od žalovaného uplatnené v tomto konaní, súd žalobu
zamietol z dôvodu nedostatku aktívnej aj pasívnej vecnej legitimácie. O nároku na náhradu trov konania
súd rozhodol podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 CSP tak, že žalovanému, ktorý mal
spore plný úspech, priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
3. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca a domáhal sa, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej
inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, namietajúc nesprávne skutkové
zistenia, keď súd neakceptoval jednoznačne preukázaný dôkaz, ktorý bol v prospech žalobcu. Zo
žalobcom predloženej dohody o zložení zálohy na kúpu vozidla je možné bez akýchkoľvek výhrad
konštatovať, že dohoda bola uzatvorená medzi fyzickými osobami na strane žalobcu i žalovaného,
čo preukazuje označenie strán dohody. Skutočnosť, že v podpisovej časti figurujú takisto razítka
spoločnosti, predmetné pečiatky slúžili výlučne ako záruka toho, že k odovzdaniu zálohy došlo skutočne
medziosobamiuvedenýminaprednejstranedohody.Predmetnédohodyvyhotovovalžalovaný,pretoak
sa malo jednať o zloženie zálohy spoločnosti Sam etc s.r.o., tak by takto boli označené aj zmluvné strany.
Jednalo sa o dohodu medzi fyzickými osobami, uzavretú súkromne za účelom, že žalovaný predmetné
vozidlo nescudzí, pokiaľ si ho nepríde žalobca vyzdvihnúť. Žalovaný predmetnú zálohu nezahrnul do
svojho firemného účtovníctva, ponechal si ju pre svoju potrebu. Záloha nebola súčasťou kúpnej ceny
vozidla a teda nemohla byť predmetom obchodu medzi spoločnosťami MEGA VK, s.r.o. a Sam etc
s.r.o. Preukazuje to aj tá skutočnosť, že žalovaný neposkytol súdu originál dohody o zložení zálohy na
kúpu vozidla. Súd nevyhovel dôkaznému návrhu žalobcu, aby súd zaviazal žalovaného na predloženie
originálu dohody, čím by bolo možné preukázať, či nedošlo k manipulácii s dohodou zo strany žalobcu
alebo žalovaného. Žalobca rovnako žiadal doplniť dokazovanie o znalecké posudky, ktoré by preukázali,
či došlo k manipulácii s predmetnými dohodami. Nevykonaním predkladaných návrhov na dokazovanie
došlo k znevýhodneniu žalobcu. Žalobca namietal tvrdenia žalovaného, podľa ktorého zálohu zobral
z dôvodu, že by ju následne po uhradení celej kúpnej ceny žalobcovi vrátil, žalobca považuje tento
argument za irelevantný, žalovaný nemal v úmysle nakladať so zálohou ako finančnými prostriedkami
spoločnosti Sam etc s.r.o. Žalovaný nevysvetlil, z akého dôvodu nepreberal zásielky obsahujúce výzvy
žalobcu. Žalovaný nedokázal vysvetliť, z akého dôvodu označil zmluvné strany dohody, ktorá mala byť
listinou evidovanou v účtovníctve jeho spoločnosti ako fyzické osoby s uvedením čísla občianskeho
preukazu, keď mal k dispozícii údaje firmy a najmä IČO. Žalovaný odmietol predložiť originál Dohody o
zložení zálohy na kúpu vozidla, predložil fotokópiu, pričom tvrdil, že originál k dispozícii nemá, je potom
zaujímavé, ako je možné, že disponuje fotokópiou. V obrane žalovaného je možné vidieť mnoho ďalšíchnezrovnalostí, ktoré vzbudzujú pochyby o tom, s akým úmyslom predmetnú zálohu preberal, pričom zo
strany žalobcu nemožno nájsť jedinú špekuláciu resp. zavádzanie, žalobca svoj nárok riadne označil,
preukázal jeho existenciu, doložil všetky relevantné dokumenty a listiny. Žalovaná strana nepredložila
jediný relevantný dôkaz o tom, že žalobca nemá hmotné právo žalovať v spore o zaplatenie žalovaného
tak, ako ho označil v žalobe.
4. Žalovaný odvolací návrh nepodal, k doručenému odvolaniu žalobcu sa písomne vyjadril, navrhol
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. Žalovaný poukázal na to, že v
konaní bolo bez akejkoľvek pochybnosti preukázané, že právny vzťah neexistuje medzi žalobcom a
žalovaným. Žalovaný vo veci nie je pasívne vecne legitimovaný. Žalobca v konaní neprodukoval ani
neoznačil dôkaz o tom, že by právny vzťah vznikol medzi ním a žalovaným. V konaní bol preukázaný
jednoznačne vznik právneho vzťahu s právnickou osobou, ktorá nie je žalovaným. Žalovaný neprevzal
od žalobcu (vo svojom mene a na vlastný účet) žalovanú sumu.
5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.), po zistení, že odvolanie proti rozsudku bolo
podané včas (§ 362 ods. 1 C.s.p.), oprávnenou osobou (§ 359 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému
je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 C.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané
náležitosti (§ 363 C.s.p.) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 C.s.p.),
preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 367 ods. 3
C.s.p.), vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie bez potreby zopakovania či
doplnenia dokazovania (§ 383 a § 384 C.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§
385 ods. 1 C.s.p. a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné, v dôsledku čoho
je namieste rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu ako vecne správny s použitím § 387 ods.
1 C.s.p. potvrdiť.
6. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, konania jemu predchádzajúceho, ako aj celého
obsahu spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil skutkový stav v rozsahu
potrebnom pre vyhlásenie rozsudku, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým
zisteniam a vec i správne právne posúdil.
7. Odvolací súd v zmysle § 385 ods. 1 CSP nepovažoval za potrebné a účelné nariadiť vo
veci pojednávanie, nakoľko vychádzal zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie bez
potreby zopakovať či doplniť dokazovanie, pričom predmetom odvolacieho prieskumu bolo právne
posúdenie otázok, ku ktorým sa obe sporové strany už vyčerpávajúco a dostatočne vyjadrili. Nariadenie
pojednávania si nevyžadoval ani žiaden dôležitý verejný záujem.
8. Z obsahu spisu a zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie vyplýva, že dňa 06.04.2016
došlo k uzavretiu Zmluvy o zložení zálohy na kúpu vozidla, ktorá zmluva bola podpísaná spoločnosťou
Sam etc s.r.o., so sídlom Bratislavská 2784/100, Piešťany, IČO: 44 938 373 ako predávajúcim a
spoločnosťou MEGA VK, s.r.o., so sídlom Komenského 5, Veľký Krtíš, IČO: 46 935 754 ako kupujúcim.
Na Zmluve o zložení zálohy na kúpu vozidla predloženej žalobcom sú v záhlaví zmluvy uvedení ako
predávajúci žalovaný a ako záujemca o kúpu žalobca, pričom išlo o vozidlo BMW XA, záloha bola
dohodnutá vo výške 2.000 eur s dátumom jej zloženia 06.04.2016, s dohodnutou kúpnou cenou vozidla
určeného ku kúpe vo výške 64.999 eur s dohodnutým termínom doplatku 08.04.2016. Na Zmluve o
zložení zálohy na kúpu vozidla predloženej žalovaným sú v záhlaví zmluvy uvedení ako predávajúci
spoločnosťSametcs.r.o.,sosídlomBratislavská2784/100,Piešťany,IČO:44938373aakozáujemcao
kúpuMEGAVK,s.r.o.,sosídlomKomenského5,VeľkýKrtíš,IČO:46935754,pričomišloovozidloBMW
XA,zálohaboladohodnutávovýške2.000eursdátumomjejzloženia06.04.2016,sdohodnutoukúpnou
cenou vozidla určeného ku kúpe vo výške 64.999 eur s dohodnutým termínom doplatku 08.04.2016.
9. Listom zo dňa 25.07.2016 označeným ako výzva na zaplatenie zálohy vyzval žalobca žalovaného na
vrátenie zálohy vo výške 2.000 eur. Zásielka nebola žalovaným prevzatá v odbernej lehote. Listom zo
dňa 23.09.2016 označeným ako výzva na zaplatenie zálohy vyzval právny zástupca žalobcu žalovaného
na vrátenie zálohy vo výške 2.000 eur. Zásielka nebola žalovaným prevzatá v odbernej lehote. Faktúrou
č. 10160072 zo dňa 18.05.2016 vystavenou dodávateľom spoločnosťou Sam etc s.r.o., so sídlom
Bratislavská 2784/100, Piešťany, IČO: 44 938 373 bola odberateľovi ANGEL OF BUSINESS s.r.o., so
sídlom Jasencová 18, Bratislava, IČO: 47 497 394 vyfakturovaná suma 64.999 eur za motorové vozidloBMW X5. Faktúrou č. 6527461 zo dňa 27.11.2015 vystavenou dodávateľom spoločnosťou LeasePlan
Slovakia s.r.o., so sídlom Ševčenkova 34, Bratislava, IČO: 44 558 970 bola spoločnosti Sam etc s.r.o., so
sídlom Bratislavská 2784/100, Piešťany, IČO: 44 938 373 vyfakturovaná suma 55.800 eur za motorové
vozidlo BMW X5. Platobným príkazom zo dňa 25.11.2015 spoločnosť Sam etc. s.r.o. zaplatila sumu
55.800,-- eur za motorové vozidlo BMW X5.
10. Súd prvej inštancie svoj záver o nevyhnutnosti žalobný návrh žalobcu ako nedôvodný zamietnuť
založil na tom závere, že žalobca nie je aktívne vecne legitimovaný a žalovaný nie je pasívne vecne
legitimovaný.
11. Na to, aby sa niekto stal stranou sporu, netreba, aby bol účastníkom hmotno-právneho vzťahu, o
ktorý v konaní ide; stačí, ak podá žalobu (v takom prípade sa stáva žalobcom) alebo aby bola proti nemu
podaná žaloba (v takom prípade sa stáva žalovaným). Či však bude žalobca v spore úspešný, závisí
od toho, či je účastníkom hmotnoprávneho vzťahu, z ktorého vyvodzuje žalobou uplatnený nárok. Pre
označenie stavu vyplývajúceho z hmotného práva, kedy je jeden účastník subjektom práva a účastník
na opačnej procesnej strane subjektom povinnosti, ktoré sú predmetom konania, sa v občianskom
procesnom práve používa pojem vecná legitimácia. Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie je
rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá fyzická alebo právnická osoba len subjektívne cíti byť
účastníkom určitého hmotnoprávneho vzťahu, ale vždy iba to, či účastníkom objektívne je alebo nie
je. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotno-
právnehooprávnenia(žalobca),niejenositeľomtohohmotno-právnehooprávnenia,oktorévkonaníide;
o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide naopak vtedy, ak ten, o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom
hmotno-právnej povinnosti (žalovaný), nie je nositeľom hmotno-právnej povinnosti, o ktorú v konaní ide.
(rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3 Cdo 192/2004).
12. Súd prvej inštancie preto dospel k vecne správnemu záveru o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie
žalobcu a pasívnej vecnej legitimácii žalovaného, a preto nemal inú možnosť ako žalobu zamietnuť bez
toho, aby sa zaoberal ďalšími meritórnymi otázkami.
13. Záver o nedostatku aktívnej i pasívnej vecnej legitimácii vyplýva z posúdenia základnej právnej
otázky spočívajúcej v tom, medzi kým vznikol zmluvný vzťah zo Zmluvy o zložení zálohy na kúpu vozidla
zo dňa 06.04.2016, keď žalobca tvrdil, že túto zmluvu uzavreli žalobca a žalovaný ako fyzické osoby a
naopak žalovaný sa bránil, že túto zmluvu uzavreli právnické osoby, za ktoré konali žalobca a žalovaný
ako konatelia.
14. Pre rozlíšenie, kedy je konanie fyzickej osoby, ktorá je štatutárom, jej vlastným konaním a kedy
konaním právnickej osoby, je rozhodujúce, či sa konanie týka výlučne vlastných aktivít fyzickej osoby,
alebo či sa konanie štatutára týka sféry pôsobnosti právnickej osoby. Z dokazovania vykonaného súdom
prvej inštancie bez pochybností a jednoznačne vyplynulo, že žalobca mal ako konateľ právnickej osoby
MEGA VK, s.r.o., záujem o kúpu motorového vozidla pre účely tejto právnickej osoby. Sám žalobca na
pojednávaní dňa 12.12.2017 uviedol, že mal záujem o kúpu vozidla, na stránke Autobazár.sk našiel
vhodné vozidlo a telefonicky sa skontaktoval so žalovaným, dohodli si termín stretnutia, vycestoval do
Piešťan. Mal záujem o kúpu tohto vozidla a na základe vzájomnej dohody so žalovaným, žalovaný
pripravoval zmluvu o zložení zálohy na kúpu vozidla, písal ju na počítači a žalobca mu poskytol údaje o
firme MEGA VK s.r.o., ktorej je konateľom, údaje poskytoval z toho dôvodu, že vozidlo kupoval pre firmu.
Z uvedeného je teda jednoznačné, že žalobca v danom zmluvnom vzťahu nekonal ako fyzická osoba
vo vlastnom mene, ale konal ako konateľ právnickej osoby MEGA VK, s.r.o., pre ktorú vozidlo kupoval.
Preto aj uzatvorenie Zmluvy o zložení zálohy na kúpu vozidla dňa 06.04.2016 malo za následok vznik
zmluvného vzťahu medzi právnickou osobou MEGA VK, s.r.o., a medzi vlastníkom vozidla, ktorým bola
právnická osoba Sam etc s.r.o. Ak bolo nepochybné, že vozidlo kupovala právnická osoba MEGA VK,
s.r.o., ako kupujúci od právnickej osoby Sam etc s.r.o. ako od predávajúceho a v tejto súvislosti bola
uzatvorenáajZmluvaozloženízálohynakúpuvozidlazodňa06.04.2016areálnebolavyplatenázáloha
vo výške 2.000,- eur, nemožno nijako dospieť k záveru, že túto zálohu vyplácal žalobca vo vlastnom
mene ako fyzická osoba žalovanému ako fyzickej osobe. Nič na tom nemôže zmeniť ani to, že existujú
dve vyhotovenia prvej strany zmluvy, keď v jednom vyhotovení sú uvedené ako zmluvné strany žalobca
a žalovaný ako fyzické osoby a v druhom vyhotovení sú už uvedené ako zmluvné strany právnické osoby
MEGA VK, s.r.o., a Sam etc s.r.o., nakoľko z oboch predložených vyhotovení zmluvy je nepochybné, že
ju podpisovali žalobca a žalovaný ako konatelia týchto právnických osôb. Je nepochybný a jednoznačnýrozdiel v tom, kedy jedná fyzická osoba vo svojom mene a kedy jedná v mene právnickej osoby ako jej
konateľ a zo skutočnosti, že pri podpisoch na zmluve (na oboch vyhotoveniach) sú odtlačky pečiatok
právnických osôb, možno vyvodiť jediný záver, a to ten, že zmluvu uzatvorili tieto právnické osoby.
15. Označenie zmluvných strán na prvej strane zmluvy preto nebolo z tohto hľadiska rozhodujúce.
Súd prvej inštancie preto správne nevyhovel dôkaznému návrhu žalobcu, aby súd zaviazal žalovaného
na predloženie originálu dohody, čím by bolo možné preukázať, či nedošlo k manipulácii s dohodou
zo strany žalobcu alebo žalovaného. Žalobca tiež nedôvodne žiadal doplniť dokazovanie o znalecké
posudky, ktoré by preukázali, či došlo k manipulácii s predmetnými dohodami. Rovnako nie je
rozhodujúcetvrdeniežalovaného,žezaplatenázálohabybolavrátenápozaplateníkúpnejceny.Napriek
tomu, že pri dohode o zložení zálohy a pri faktickom zložení zálohy vo výške 2.000,- eur fyzicky
vystupovali žalobca a žalovaný ako fyzické osoby, žalobca pri tomto úkone konal ako konateľ právnickej
osoby MEGA VK, s.r.o., pre ktorú mal záujem kúpiť motorové vozidlo a žalovaný konal ako konateľ
právnickej osoby Sam etc s.r.o., ktorá bola predávajúcim.
16. Pokiaľ teda následne nebola realizovaná kúpa predmetného vozidla, vznikla povinnosť vrátiť
poskytnutú zálohu vo výške 2.000,- eur, pričom veriteľom tejto pohľadávky je právnická osoba MEGA
VK, s.r.o., a dlžníkom je právnická osoba Sam etc s.r.o. Žalobca preto nesprávne podal žalobu ako
fyzická osoba proti žalovanému ako fyzickej osobe, preto súdu prvej inštancie nezostalo nič iné, ako
žalobu pre nedostatok aktívnej i pasívnej vecnej legitimácie zamietnuť.
17. Ďalšie odvolacie argumenty žalobcu, resp. argumenty žalovaného odvolací súd považoval pre
rozhodnutie vo veci samej už za nerozhodné, bez potreby sa nimi osobitne vysporiadavať. I podľa
už konštantnej judikatúry súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami sporu, ale
len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny
základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami sporu.
Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku strany
sporu, ktorá ju nastolila. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty
strán sporu (porovnaj napríklad rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04,
II.ÚS 200/09 a podobne). Preto na ostatnú odvolaciu argumentáciu žalobcu odvolací súd nepovažoval
za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.
18. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v celom
rozsahu, vrátane odvolaním osobitne nenapadnutého vecne správneho výroku o náhrade trov konania,
v súlade s ust. § 387 ods. 1 C.s.p. ako vecne správny potvrdil.
19. Žalovaný má voči žalobcovi podľa § 255 ods. 1 C.s.p. a § 396 ods. 1 C.s.p. nárok na náhradu trov
odvolaciehokonaniavplnejvýške,vzhľadomnato,žežalovanýbolvodvolacomkonanívcelomrozsahu
úspešný a žalobca bol v odvolacom konaní v celom rozsahu neúspešný a neboli tu dané žiadne dôvody
hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali výnimočne úspešnému žalovanému náhradu trov
konania nepriznať (§ 257 C.s.p.). V prípade, že žalovanému vznikli nejaké trovy odvolacieho konania,
o výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne podľa § 262 ods. 2 C.s.p. súd prvej inštancie po
právoplatnosti tohto rozsudku, a to samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
20. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebof) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.