Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 28. marec 2019

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2Co/306/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7116200607
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 03. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Slovinská

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2019:7116200607.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Slovinskej a sudcov

JUDr. Aleny Mikovej a JUDr. Ľuboša Kunaya v spore žalobcu N. U., D.. X.XX.XXXX, bytom F. XX, G.,
zastúpeného JUDr. Jánom Cáfalom, advokátom, so sídlom Murgašova 3, Košice, proti žalovanej L. U.,
D.. X.X.XXXX, bytom N. XX, G., zastúpenej Mgr. Andreou Vaškovou, advokátkou, so sídlom Ružová 43,
Košice, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, o odvolaní žalovanej proti rozsudku
Okresného súdu Košice I zo dňa 10.júla 2018 č.k. 15C/12-2016-137

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok vo výrokoch o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva strán sporu.

M e n í výrok rozsudku o náhrade trov konania strán sporu a výrok o náhrade trov konania štátu proti
žalovanej tak, že stranám sporu nepriznáva náhradu trov prvoinštančného konania a štátu nepriznáva
právo na náhradu trov konania proti žalovanej.

N e p r i z n á v a stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Košice I (ďalej len „okresný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) rozsudkom uvedeným
v záhlaví vyporiadal bezpodielové spoluvlastníctvo strán sporu ako bývalých manželov tak, že do
výlučného vlastníctva žalobcu prikázal byt č. 9 na 3. poschodí na N. X.. S. G.L. v zostatkovej hodnote

50.000 €, motorové vozidlo zn. Citroen C3 v zostatkovej hodnote 2.000 €, prikázal mu na úhradu
záväzky vzniknuté za trvania manželstva a to úver č. 0447185718 v Slovenskej sporiteľni, a.s. so
zostatkom ku dňu zániku manželstva 13. 12. 2013 vo výške 10.520,34 €, úver č. 5045001587 so
zostatkom ku dňu zániku manželstva 6.263,52 € a úver zo zmluvy o stavebnom sporení č. 2781971801
v Prvej stavebnej sporiteľni, a.s. so zostatkom ku dňu zániku manželstva vo výške 2.122,01 €. Titulom
vyrovnania podielov z vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov (BSM), uložil žalobcovi
povinnosť uhradiť žalovanej sumu vo výške 17.288,88 € v lehote do 90 dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalovanej uložil povinnosť nahradiť trovy konania žalobcovi v celom rozsahu a štátu priznal právo na
náhradu vzniknutých výdavkov voči každej sporovej strane vo výške 12 €.

2. Súd prvej inštancie vychádzal zo zistenia, že BSM strán sporu, ktoré vzniklo uzavretím ich manželstva
dňa 6.9.1986, zaniklo dňa 13.12.2013 právoplatnosťou rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa 10.
10. 2013 č.k. 17C/172/2013-37 o rozvode manželstva, v súlade s § 148 ods. 1 Občianskeho zákonníka

(OZ). Vychádzal z dohody strán sporu o rozsahu aktív a pasív BSM, z oznámenia peňažných ústavov o
stave záväzkov ku dňu zániku bezpodielového spoluvlastníctva a ku dňu jeho vyporiadania zohľadniac,
že v konaní o vyporiadanie BSM nie je súd viazaný návrhmi strán. Právne vec posudzoval podľa §
143, § 148 ods. 1, § 149 ods. 1, § 150 Občianskeho zákonníka (OZ), ako aj v súlade s procesnýmizásadami vyplývajúci z § 150, § 186 ods. 2, § 191 Civilného sporového poriadku (CSP). Nehnuteľnosť
byt č. 9 na N. X.. S. G. prikázal do vlastníctva žalobcu v zostatkovej hodnote 50. 000 € určenej
dohodou strán sporu dôvodiac, že predmetná nehnuteľnosť nadobudnutá za trvania manželstva bola

získaná vo väčšej miere pričinením žalobcu, ktorému bol tento byt, neskôr odkúpený stranami do BSM,
pridelený ako príslušníkovi zboru väzenskej a justičnej stráže. Žalobca, ktorý byt neužíval, sa podieľal
aj na úhrade nákladov spojených s bývaním. Pri rozhodovaní o tom, ktorému z manželov pripadne
vec do výlučného vlastníctva, vzal na zreteľ aj rozporné stanoviská žalovanej k predmetu vyporiadania,
a spôsobilosť strán na čo najúčelnejšie vyriešenie finančného vyrovnania medzi bývalými manželmi.

Konštatoval tiež, že žalovaná je 1/8-inovou podielovou spoluvlastníčkou rodinného domu v katastrálnom
území H. A. C.. Žalobca pôvodne navrhoval prikázať byt do výlučného vlastníctva žalovanej, pretože
byt užíva spoločne s plnoletým synom, pričom žiadal, aby bola žalovaná zaviazaná na zaplatenie
zostatku úverov zaťažujúcich BSM s povinnosťou výplaty jeho majetkového podielu vo výške 17.332,07
€. Žalovaná s takýmto návrhom nesúhlasila dôvodiac svojou nepriaznivou finančnou situáciou, následne
prezentovala záujem o prikázanie bytu do jej vlastníctva, keďže nemá inak vyriešenú otázku bývania,

tvrdiac, že nárok žalobcu z vyporiadania BSM uspokojí z peňažných prostriedkov z hypotekárneho
úveru, ktorý si vybaví jej dcéra, ktoré skutočnosti napriek dlhšie trvajúcemu súdnemu sporu žiadnym
spôsobom neosvedčila. Prihliadajúc preto na väčšiu mieru pričinenia sa žalobcu o nadobudnutie bytu,
ktorý prejavil záujem o nehnuteľnosť s tým, že z jej predaja získané finančné prostriedky investuje do
splateniaspoločnýchzáväzkov,prikázalsúdprvejinštancienehnuteľnosťdojehovlastníctva,majúcjeho

postoj tiež za hospodárne a účelne riešenie majetkových vzťahov bývalých manželov. Strany sporu sa
dohodli, že do výlučného vlastníctva žalobcu bude prikázané v zostatkovej hodnote 2.000 € aj motorové
vozidlo zn. Citroen. Pri vyporiadaní BSM súd prvej inštancie vychádzal zo zásady rovnosti podielov
bývalých manželov na spoločnom majetku vykonávajúc vyporiadanie aj spoločných záväzkov z úveru
č. 0447185718 v Slovenskej sporiteľni a.s. a úveru č. 2781971801 v Prvej stavebnej sporiteľni a.s., pri

ktorých zohľadnil rozsah úhrady dlhu vykonaný po rozvode manželstva výlučne žalobcom, a zostatok
dlhu k času vyporiadania, ako tieto údaje vyplývali z oznámenia peňažných ústavov. Prihliadajúc na
hodnotu aktív nadobúdaných z BSM žalobcom vo výške 52.000 €, tak podiel žalovanej na aktívach BSM
predstavoval 26.000 €. Toto finančné aktívum bolo znížené o podiel žalovanej na spoločných záväzkoch
bývalých manželov. Z úveru v Slovenskej sporiteľni a.s, ktorý dlh ku dňu vyporiadania predstavoval

7.813.98 €, pripadal na žalovanú záväzok v rozsahu jej podielu (1/2) vo výške 3.906,99 €, a z úveru v
Prvej stavebnej sporiteľni ku dňu vyporiadania nesplnený záväzok činil 1.200 €, z čoho podiel žalovanej
predstavoval 600 €. V prospech žalobcu okresný súd zohľadnil, že odo dňa zániku BSM do času
jeho vyporiadania žalobca výlučne zo svojich finančných prostriedkov uhradil na spoločné záväzky v
splátkach 8.408,26 €, z čoho suma 4.204,13 € zodpovedala podielu žalovanej na záväzkoch, ktoré za

ňu uhradil žalobca. Zohľadňujúc aktíva a pasíva BSM, tak povinnosť žalobcu na vyrovnanie žalovanej
bola ustálená na sume 17.288,88 € (26.000€ - 3.906,99€ - 600 €-4.204,13 €).

3. Aj keď súd prvej inštancie mal preukázané nepriaznivé finančné pomery žalovanej, ktorej príjem mal
zodpovedať invalidnému dôchodku 122 € a opatrovateľskému príspevku 157 €, o trovách konania strán

sporu rozhodol s použitím § 255 ods. 1 CSP, považujúc žalobcu za plne úspešnú stranu v spore. Súd
prvej inštancie uviedol, že vyporiadanie BSM je v záujme oboch strán sporu, no žalovaná nepristúpila na
navrhovaný spôsob vyporiadania pred súdnym konaním, a ani v priebehu súdneho sporu nereagovala
na mimosúdnu komunikácii so žalobcom. Ak by žalovaná pristúpila na spôsob vyporiadania navrhovaný
žalobcom, súdne konanie by neprebehlo, vyhla by sa vzniknutým trovám konania, za ktoré teraz nesie

zodpovednosť v plnom rozsahu.

4. Okresný súd rozhodol tiež o náhrade trov konania štátu, ktoré vznikli v spojitosti s podaním informácie
zo strany peňažných ústavov vo výške 24 €, ktoré uložil k náhrade stranám sporu v zhodnom pomere
každej vo výške 12 €, s použitím Čl. 4, § 259 CSP.

5. Proti tomuto rozsudku podala včas odvolanie žalovaná uvádzajúc, že rozsudok je nesprávny,
nezákonný a nepreskúmateľný, uplatniac odvolacie dôvody upravené v § 365 ods. 1 písm. b/, d/, e/,
f/, g/, h/ CSP teda, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej
patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (b), konanie

má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (d), súd prvej inštancie
nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností (e), súd prvej inštancie
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (f), zistený skutkový stav
neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesnéhoútoku, ktoré neboli uplatnené (g) a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci (h). Žalovaná žiadala napadnutý rozsudok zrušiť a vrátiť vec súdu prvej inštancie na
opätovné konanie.

6. Žalovaná v odvolaní uvádzala, že žiadala, aby je byt bol prikázaný do vlastníctva, aby nestratila
bývanie, pričom žalobcu mienila vyplatiť z finančných prostriedkov, ktoré by získala jej dcéra z úveru.
Aj keď súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia konštatoval, že nepreukázala dostatok finančných
prostriedkov na to, aby v prípade prikázania bytu do vlastníctva žalobcu vyplatila, súčasne v rozhodnutí

súd uvádza, že žalobca je rozhodnutý byt predať, vyporiadať záväzky voči finančným inštitúciám,
vyplatiť žalovanú, teda súd skutočnosti významné pre svoje rozhodnutie týkajúce sa schopnosti
sporových strán vyplatiť protistranu v prípade prikázania bytu do vlastníctva vyhodnotil jednostranne
len v neprospech žalovanej. Je nepochybné, že v čase rozhodnutia súdu ani žalobca nemá finančné
prostriedky na výplatu žalovanej a ani netvrdil, že je schopný žalovanú v čase rozhodnutia súdu vyplatiť,
z čoho vyplýva celkom rozdielny prístup k posúdeniu tvrdení žalovanej a žalobcu. Nie je zrejmé,

prečo žalobcom navrhovaný spôsob vyporiadania BSM bol súdom považovaný za účelnejšie riešenie.
Žalovaná tvrdila, že súd prvej inštancie tiež postupoval v rozpore s § 181 ods. 2 CSP, keď sporovým
stranám neuviedol, ktoré skutkové tvrdenia považuje za sporné, ktoré za nesporné, aké dôkazy vykoná,
neuviedol svoje žiadne predbežné právne posúdenie veci, a došlo tak k odňatiu procesných práv
žalovanej, ktorá nemohla prispôsobiť svoj ďalší procesný postup v konaní názoru súdu. Z uvedených

dôvodov považovala jeho rozhodnutie za nepredvídateľné a prekvapivé, čo zakladá porušenie práva
na spravodlivý proces. Za nespravodlivý a nesprávny považovala aj výrok o povinnosti na náhradu
trov konania, pretože vyporiadanie BSM je v záujme oboch strán sporu, pred podaním žaloby žalobca
navrhoval žalovanej predaj bytu, s čím žalovaná nesúhlasila, ktorý postoj nezmenila ani v priebehu
súdneho konania, a nemožno od nej požadovať alebo očakávať súhlas s akýmkoľvek návrhom na

vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva. Navyše v konaní boli dané dôvody hodné osobitného
zreteľa spočívajúce v jej nepriaznivej finančnej a sociálnej situácii, keďže je invalidnou dôchodkyňou s
nízkym príjmom a pre svoj nepriaznivý zdravotný stav nemôže ani pracovať, z ktorých dôvodov jej bola
priznaná právna pomoc rozhodnutím Centra právnej pomoci.

7. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu zdôraznil, že žalovaná ani pred podaním žaloby, ani v priebehu
súdneho konania nereagovala na žiadnu snahu žalobcu o mimosúdne vyriešenie sporu, v priebehu
celého konania žiadnym spôsobom neprezentovala svoj návrh na vyporiadanie bezpodielového
spoluvlastníctva, do času posledného pojednávania neuvádzala, aby jej dcéra mala byť ochotná požičať
nejaké finančné prostriedky, pričom podľa vedomosti žalobcu dcéra nemá záujem o čerpanie pôžičky

osobitne za situácie, že byt je zaťažený nesplateným úverom. Žalovaná má možnosť uspokojenia
bývania v rodinnom dome, ktorého je podielovou spoluvlastníčkou. Sama žalovaná potvrdzuje, že
nedisponujedostatočnýmpríjmom,čoodôvodňujezáver,žebynebolaschopnáposkytnúťnavyrovnanie
podielu žalobcu finančnú čiastku, pričom žalobca zaviazaný touto povinnosťou voči žalovanej, je aktívny
aj v snahe o predaj predmetnej nehnuteľnosti. I keď žalovaná v priebehu konania mala možnosť prispieť

k vyriešeniu vzniknutej situácie predajom bytu mimosúdne, neumožnila ani ohliadnutie bytu realitnou
kanceláriou. Žalobca uvádzal, že bolo to predovšetkým jeho pričinením, že za trvania manželstva tento
byt nadobudli ako služobný a následne odkupovali do osobného vlastníctva. Vo vzťahu k trovám konania
zdôraznil, že neexistujú dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by bolo možné uplatniť pri rozhodovaní
o nároku na náhradu trov, keď je potrebné rozlišovať medzi nárokom na bezplatnú právnu pomoc a

povinnosťou náhrady trov konania vzniknutej zodpovednosťou za procesný výsledok sporu. Žalovaná
sama navodila potrebu vykonania množstva úkonov právnej služby, svojím postupom odďaľovala
rozhodnutie súdu prvej inštancie, keď sa k žalobe nevyjadrila, následne uvádzala možnosť riešenia veci
mimosúdnej dohody, ale potom so žalobcom odmietla komunikovať. Rozhodnutie okresného súdu ako
spravodlivé a zákonné navrhoval potvrdiť.

8. Na výzvu odvolacieho súdu v zmysle § 382 CSP na možné uplatnenie § 257 CSP v spojení s Článkom
4, Článkom 6 ods. 2 Základných princípov CSP pri rozhodovaní o náhrade trov konania strán sporu
a štátu žalobca uviedol, že s aplikáciou vyššie uvedených zákonných ustanovení nesúhlasí majúc za
to, že nie sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by použitie týchto ustanovení odôvodňovali.

Poukázal pritom na prístup žalovanej k jeho snahe o vyporiadanie BSM, keď táto nereagovala ani
na predsúdne výzvy a následne celé konanie o vyporiadaní BSM len odďaľovala svojím prístupom,
keď menila advokátov, nezúčastňovala sa pojednávaní, žiadala o odročenie pojednávania z dôvodu
mimosúdneho riešenia veci, aby napokon na žiadnu mimosúdnu dohodu nepristúpila.9. K aplikácii § 257 CSP vo vzťahu k náhrade výdavkov štátu, ktoré vznikli Okresnému súdu Košice I v
súvislosti so súdnym konaním sa vyjadril predseda Okresného súdu Košice I uvádzajúc, že v prípade,

ak strany sporu procesne zavinili, že v konaní platil určité výdavky štát, je potom namieste, aby takto
vzniknuté trovy štátu aj nahradili. Z uvedených dôvodov nesúhlasil s použitím § 257 CSP vo vzťahu
medzi stranami sporu a štátom.

10. Ďalšie vyjadrenia strán sporu v konaní podané neboli.

11. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 CSP), prejednal odvolanie žalovanej ako podané
včas a oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia
pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrário, v rozsahu danom §379, §380 ods. 1,2 CSP z
hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné proti výroku
vo veci samej o spôsobe vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva, avšak opodstatnené je v časti

rozhodnutia o nároku na náhradu trov konania medzi stranami sporu a vo vzťahu medzi stranou sporu
a štátom. Odvolací súd preto rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správne podľa § 387
ods. 1 CSP vo výroku o vyporiadaní BSM a zmenil podľa § 388 CSP vo výroku o náhrade trov konania
strán sporu a štátu v zhode.

12. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 28.3.2019 o 10,10 hod. v
pojednávacej miestnosti č. dverí 202, na II. poschodí Krajského súdu v Košiciach, pričom miesto a
čas verejného vyhlásenia rozhodnutia boli zverejnené na úradnej a webovej stránke Krajského súdu v
Košiciach v zhode s § 219 a § 378 ods. 1 CSP.

13. Žalovaná uplatnila odvolacie dôvody uvedené v § 365 ods. 1 písm. b/, d/ e/, f/,g/, h/ CSP.
Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b/ CSP je naplnený, ak súd nesprávnym procesným
postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo
k porušeniu práva na spravodlivý proces. Vo všeobecnosti ide o taký postup súdu, ktorým sa strane
sporu znemožní realizácia procesných práv priznaných jej v súdnom konaní na účely ochrany jej práv

a právom chránených záujmov. K odňatiu možnosti konať pred súdom dochádza tiež vtedy, keď súd
nedostatočne odôvodní svoje rozhodnutie, ktoré nespĺňa požiadavky vymedzené § 220 ods. 2,3 CSP.
Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. d/ CSP dopadá na akékoľvek pochybenia v procesnom
postupe súdu, ktoré nie sú subsumovateľné pod ostatné odvolacie dôvody, avšak len za predpokladu,
že mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (napr. nesprávne realizovaná manudukčná

povinnosť súdu a pod.). Nevykonanie relevantných navrhnutých dôkazov (odvolací dôvod v § 365 od.
1 písm. e/ CSP) je pochybením súdu vtedy, ak tento dôkaz je spôsobilý priniesť ďalšie relevantné
skutkové zistenia. Vyhodnotenie potenciálnej relevancie navrhovaného dôkazu, ako aj prípustnosti jeho
vykonania je úlohou a doménou súdu. Podstata odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f/ CSP
spočívapredovšetkýmvnesprávnompostupesúduprvéhostupňaprihodnotenívýsledkovdokazovania.

Dôsledkom je to, že súd berie do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli alebo neboli stranami
sporu prednesené, prípadne neprihliada na skutočnosti, ktoré boli preukázané či vyplynuli z prednesov
strán. Nesprávne skutkové zistenia môžu byť aj výsledkom logických rozporov pri hodnotení dôkazov
s osobitným zreteľom na závažnosť, zákonnosť a pravdivosť získaných poznatkov. Odvolací dôvod
podľa § 365 ods. 1 písm. g/ CSP je daný vtedy, ak strana sporu oprávnene uplatní nové dôkazné

prostriedky za splnenia podmienok upravených § 366 CSP (novoty v odvolacom konaní), z ktorých
vyplynie skutkový stav, ktorý je v zrejmom rozpore so zisteným skutkovým stavom tvoriaci základ
napadnutého rozhodnutia, teda je zrejmé, že súd prvej inštancie zistil skutkový stav, ktorý ako základ
rozhodnutia neobstojí.. Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej
obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy,

ak sa týkajú procesných podmienok, ak sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
mábyťnimipreukázané,ževkonanídošlokvadám,ktorémohlimaťzanásledoknesprávnerozhodnutie
vo veci, alebo ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP je v praxi vykladaný tak, že právnym posúdením je
činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení súd vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu

normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na
správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil právny predpis iný, než
ktorý použiť mal alebo ak síce použil správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval na daný
prípad.14. Pokiaľ ide o rozhodnutie súdu vo veci samej o spôsobe vyporiadania BSM, odvolací súd nezistil
naplnenie žiadneho z odvolacích dôvodov. Súdu prvej inštancie nemožno vytknúť, že by vzal do úvahy

skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov, alebo z prednesov účastníkov nevyplynuli a ani inak nevyšli
za konania najavo alebo, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými
dôkazmi preukázané, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor. Tiež nebolo zistené, že
by na zistený skutkový stav súd prvej inštancie aplikoval nesprávne zákonné ustanovenie alebo použité
zákonné ustanovenie nesprávne vyložil. Súd vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu, náležite zistil

skutkový stav a vykonané dôkazy hodnotil v súlade so zákonom a z týchto dôkazov dospel k správnym
skutkovýmzisteniamnaktorýchzaložilajsvojerozhodnutie,zozistenéhostavuvyvodilajsprávnyprávny
záver. Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je dostatočne odôvodnený spĺňajúci kritériá riadneho
odôvodnenia podľa § 220 ods. 2 CSP.

15. Novoty v odvolacom konaní vymedzené v § 366 CSP tj. dôkazy a skutočnosti, ktoré môžu zakladať

odvolací dôvod, aj keď neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú charakteristické tým, že sa
považujú za výnimočné a viažu sa na konkrétne vymedzené procesné situácie. Odvolací súd teda
musí ako prvé skúmať, či strana sporu takéto skutočnosti a dôkazy nemohla bez svojej viny uplatniť
už v konaní pred súdom prvej inštancie. V zmysle ustálenej judikatúry nemožnosťou označenia, či
predloženia skutočnosti a dôkazov bez viny strany sporu sa rozumie nemožnosť procesného uplatnenia

v takej situácii, keď sporová strana tieto dôkazy a skutočnosti nemohla označiť či predložiť, pretože o
nich nevedela, a ani inak nezavinila nesplnenie tejto svojej povinnosti. Ak odvolateľ v odvolaní neuvádza
žiadne také skutočnosti a tvrdenia vzťahujúcu sa na danú situáciu a neosvedčuje, že nemohol ten
ktorý dôkaz bez svojej viny označiť alebo predložiť, nie je možné ani posúdiť, či bola splnená zákonom
stanovená podmienka pre možnosť uplatnenia nových dôkazov a skutočností.

16. Aj keď žalovaná uplatnila odvolací dôvod zakladajúci sa tzv. novotách v odvolacom konaní, ňou
uvedené tvrdenia v odvolaní, ani priebeh konania na súde prvej inštancie existenciu tohto odvolacieho
dôvodu nezakladajú, a ani sama žalovaná neuvádza, ktoré dôkazy významné pre právne posúdenie

veci, nemohla bez svojej viny uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Nebolo zistené ani žiadne
porušenie procesných práv strán sporu ani iná vada konania, ktorá by mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci, preto odvolací súd rozsudok vo výroku vo veci samej ako vecne správny podľa §
387 ods. 1 CSP potvrdil.

17. Podstatou odvolacích námietok žalovanej je nesúhlas so spôsobom vyporiadania bezpodielového
spoluvlastníctva z dôvodu, že nehnuteľnosť patriaca do BSM bola prikázaná do vlastníctva žalobcu, aj
keď žalovaná nemá uspokojenú potrebu bývania.

18. Podľa § 143 OZ v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom
vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných
dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu
povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému

z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec
vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.

19. Podľa § 150 OZ pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Každý z
manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok, a je

povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Ďalej sa prihliadne
predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu, a na to, ako
sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery pričinenia treba vziať tiež zreteľ
na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti.

20. V konaní bolo preukázané, že žalobca má zabezpečené vlastné bývanie, je poberateľom
výsluhového dôchodku vo výške 859 €, príjem si získava príležitostne aj brigádnickou činnosťou.
Žalovaná užíva byt, ktorý je predmetom vyporiadania spoločne s plnoletým synom, je poberateľkou
invalidného dôchodku aktuálne vo výške 126,20 € a opatrovateľského príspevku za opatrovanie jejmatky vo výške 157 € mesačne. Žalovaná je podielovou spoluvlastníčkou rodinného domu v H. D.
C. vo veľkosti podielu 1/8, ktorý dom je v užívaní jej matky, pričom ide o dvojpodlažný rodinný dom
s piatimi izbami. Z vyjadrení žalovanej na pojednávaní dňa 23.1.2018 a 6.3.2018 vyplýva, že pokiaľ

by sa stala vlastníčkou vyporiadavaného bytu, k vyplateniu podielu žalobcu by pristúpila potom, čo
by tento byt predala, pre nedostatok iných finančných zdrojov na vyrovnanie so žalobcom. Napriek
odročeniupojednávaniapremožnúmimosúdnudohodustránsporuprávezaúčelompredajapredmetnej
nehnuteľnosti, napokon k mimosúdnemu vyporiadaniu nedošlo, lebo žalovaná s predajom bytu napokon
nesúhlasila, a následne na poslednom pojednávaní 31. 5. 2018 začala uvádzať, že finančné prostriedky

na vyplatenie podielu žalobcu získa od svojej dcéry, ktorej ako zamestnanej osobe by mohol byť
poskytnutý úver, z ktorého by vyplatila žalobcu.

21. Strany sporu v prejednávanej veci dospeli k zhode o rozsahu vyporiadavaného bezpodielového
spoluvlastníctva, nie však o spôsobe jeho vyporiadania. Z § 150 OZ nevyplývajú zásady, ktoré by sa
týkali riešenia bytových otázok oboch manželov, a ktoré by bolo nutné rešpektovať pri vyporiadaní BSM.

Podstatou súdneho rozhodnutia je určenie, komu ostane vlastníctvo k jednotlivým veciam patriacim
do BSM, kto ho stráca, a aká mu za to patrí protihodnota. Pokiaľ ide o zabezpečenie práva na
bývanie, toto právo si môže ten z manželov, ktorému nehnuteľnosť určená na bývanie neostáva vo
vlastníctve,zabezpečiťajzhodnôt,ktorévyporiadanímBSMzískava.Privyporiadanísavovšeobecnosti
zohľadňujú princípy spravodlivosti, teda aby ten, komu budú prikázané majetkové hodnoty z BSM bol

spôsobilý zabezpečiť majetkové vyrovnanie druhého z bývalých manželov. Pokiaľ každému z manželov
svedčí hľadisko účelného využitia niektorej nehnuteľnosti, no nedisponuje finančnými prostriedkami na
vyporiadanie druhého manžela, v zásade by mu nemala byť nehnuteľnosť prikázaná do vlastníctva
najmä za okolností, ak protistrana je spôsobilejšia na uspokojenie nároku vyplývajúceho z vyrovnania
majetkových podielov zaniknutého BSM.

22. Právna úprava nestanovuje presné kritéria na rozhodnutie o tom, ktoré časti spoločného majetku
majú v rámci vyporiadania pripadnúť tomu- ktorému bývalému manželovi. V závislosti od povahy veci a
okolností sporu sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov
staral o rodinu, na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí, pri určení miery

pričinenia sa berie zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti. Ak v konaní
vyjdú najavo skutočnosti odôvodňujúce prikázanie veci každému z manželov, je už vecou úvahy súdu,
aké riešenie zvolí, a ktorému z manželov vec z BSM prikáže do vlastníctva výlučného.

23. V posudzovanom spore boli úvahy súdu prvej inštancie o tom, komu prikáže sporný byt do

výlučného vlastníctva dostatočne odôvodnené, keď vychádzali z právne významných skutočností, akým
je zásluhovosť pri nadobudnutí nehnuteľnosti do BSM, ako aj fakt vyplývajúci z priebehu konania, že je
to práve žalobca, ktorý je pripravený v primeranom čase uspokojiť nárok žalovanej z vyporiadania BSM.
Rozhodnutie súdu prvej inštancie nemá povahu prekvapivého a neočakávaného rozhodnutia, keďže mu
predchádzal predvídateľný postup súdu daný samotným postojom strán sporu a ich návrhmi. Každé

také rozhodnutie, ktorému predchádza predvídateľný postup súdu v konaní a rozhodnutí, sa hodnotí ako
rozhodnutie predvídateľné. Strany sporu by nemali byť zaskočené možným právnym posúdením veci,
a nemali by byť vystavené situácii, že bez toho, aby im bolo umožnené tvrdiť skutočnosti významné
z hľadiska právneho názoru súdu, ku ktorým by mali navrhnúť dôkazy, by súd rozhodol v rozpore s
možným a pravdepodobne predpokladaným výsledkom sporu. Nemali by byť zaskočené ani postupom

súdu, ktorý nemal oporu v predvídateľnom právnom postupe, ktorý nebol v súlade s procesnými právami
a pravidlami.

24. Žalovaná v konaní opakovane zdôrazňovala svoju objektívne nepriaznivú finančnú situáciu, čím len
potvrdzovala, že nemá finančné prostriedky na vyplatenie podielu žalobcu z majetku v BSM. Najprv

nesúhlasila s návrhom žalobcu na prikázanie nehnuteľnosti, s ktorou sú spojené aj záväzky, do jej
vlastníctva, neskôr už žiadala o prikázanie nehnuteľnosti do jej vlastníctva bez toho, aby poskytla
racionálne argumenty odôvodňujúce záver, že bude spôsobilá sa finančne so žalobcom vyrovnať.
Sama žalovaná napokon v priebehu konania reálne zhodnotila, že prijateľnou a uspokojivou možnosťou
vzájomného majetkového vyrovnania bývalých manželov je predaj spoločného bytu, ktorý užíva. Pokiaľ

následne chcela vzniknutú situáciu riešiť prostredníctvom záväzkov tretej osoby, je nevyhnuté prisvedčiť
názoru, že žiadny taký zdroj finančných prostriedkov neosvedčila napriek tomu, že konanie prebieha od
januára 2016, a na účely súdneho konania a rozhodnutia o vyporiadaní BSM, nie je hypotetický záväzok
tretej osoby, ktorý možno vznikne v budúcnosti, žiadnym objektívne preskúmateľným a vynútiteľnýmtitulom, z ktorého by mohol súd pri vyporiadaní vychádzať. Žalovaná bola teda od počiatku uzrozumená
so stratou možnosti bývania v nehnuteľnosti, ktorá je predmetom vyporiadania BSM. Napokon aj
na poslednom pojednávaní, na ktorom bolo dokazovanie vyhlásené za skončené, sa vyjadrovala k

možnosti, že výlučným vlastníkom bytu sa stane žalobca, avšak požadovala pre seba vyššiu sumu
na vyrovnanie, neberúc do úvahy existenciu spoločných záväzkov. Je tiež potrebné poukázať na to,
že aj keď sa žalovaná v konaní bránila, že nemá uspokojenú potrebu bývania, je vlastníčkou podielu
na nehnuteľnosti slúžiacej na bývanie, ktorú užíva jej matka, za opatrovanie ktorej poberá žalovaná
príspevok, a súčasne z titulu vyrovnania bezpodielového spoluvlastníctva, vznikne žalovanej právo na

vyplatenie zodpovedajúceho finančného nároku, ktorý rovnako môže slúžiť ako základ na zabezpečenie
potrieb bývania, prípadne aj za pomoci tretích osôb, na finančný príspevok od ktorých sa žalovaná
odvoláva.

25. Nemožno hovoriť ani o žiadnom jednostrannom hodnotení skutočnosti vyplývajúcich z vykonaného

dokazovania v neprospech žalovanej, keď na jednej strane vystupuje žalobca so stabilným príjmom na
úrovni cca 800 € mesačne, navrhujúci zákonu zodpovedajúce vyporiadanie BSM vynútiteľné súdom, na
strane druhej je žalovaná, ktorej príjem nedosahuje ani úroveň minimálnej mzdy, aktívne sa brániaca
vyporiadaniu BSM, a preukazujúca nepripravenosť na plnenie akýchkoľvek finančných záväzkov, ktoré
by jej mohli z titulu vyporiadania BSM vzniknúť. Úvahy súdu o tom, ktorej zo strán sporu prikáže spornú

vec do vlastníctva, teda vychádzali zo skutočností vyplývajúcich z priebehu konania, neboli pre žalovanú
neznáme, prekvapivé ani nevyplývali z postupu súdu, ktorý by sa javil ako nepredvídateľný a nemajúci
oporu v zákone. Súd prvej inštancie v rozhodnutí objasnil skutkový a právny základ svojho rozhodnutia
a odvolanie žalovanej nebolo spôsobilé spochybniť správnosť skutkových zistení a z nich vyvodených
právnych záverov. V odvolaní žalovanej neboli uvedené žiadne také tvrdenia, na ktoré by neprihliadal

už súd prvej inštancie. V rámci vyporiadania BSM súd tiež správne vyporiadal spoločné dlhy manželov,
ktoré vznikli za trvania ich BSM v súlade so zásadami vyplývajúcimi z § 150 OZ, keď pri vyporiadaní
sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov na dlhu sú rovnaké, a každý z manželov je oprávnený
požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok, a je povinný nahradiť,
čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Závery súdu v tomto smere neboli

ani napadnuté odvolaním, a odvolací súd nezistil žiadne pochybenia majúce za následok nesprávnosť
rozhodnutia v tejto časti. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov bolo rozhodnutie súdu prvej inštancie
vo výrokoch o vyporiadaní BSM potvrdené ako vecne správne.

26. Ako dôvodné vyhodnotil odvolací súd odvolanie žalovanej proti výroku o trovách konania strán

sporu a štátu majúc za to, že súd prvej inštancie nevyhodnotil charakter sporu a vzájomné pomery
strán zodpovedajúco zásadám spravodlivého usporiadania pomerov, pretože neprihliadol k výrazne
k nerovnovážnemu osobnému a sociálnemu postaveniu strán sporu. Tento ich status vzhľadom na
okolnosti prípadu a charakter prejednávanej veci odôvodňoval aplikáciu § 257 CSP.

27. Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa. V sporovom konaní sa povinnosť nahradiť trovy konania spravuje predovšetkým
zásadou úspechu v konaní podľa § 255 CSP. Aplikácia § 257 CSP pri rozhodovaní o nároku na
náhradu trov konania prichádza do úvahy v prípadoch, ak sú síce naplnené všetky predpoklady na
priznanie náhrady trov konania, avšak súd dôjde k záveru, že sú tu výnimočne dôvody hodné osobitného

zreteľa, pre ktoré náhradu trov celkom alebo sčasti neprizná. Výnimočnosť prípadu môže spočívať tak
v okolnostiach u strán sporu, ale aj v okolnostiach danej veci. Výnimočné okolnosti a dôvody hodné
osobitného zreteľa týkajúce sa strán sporu vyplývajú buď zo sociálneho aspektu, kedy povinná strana
sporunemôžeuhradiťnáhradutrovkonaniazdôvodov,ktorésamanezavinila,aleboichmôžeuhradiťlen
s veľkými ťažkosťami. V takýchto prípadoch sa zohľadňujú osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery

oboch strán, prihliada sa na postoj strán v konaní a prípadne iné okolnosti a súd môže dospieť k záveru
o úplnom nepriznaní trov konania úspešnej strane, a to práve s ohľadom na intenzitu preukázaných
dôvodov hodných osobitného zreteľa (napr. Ústavný súd SR sp.zn. II. ÚS 563/2001-14 z 8.12.2011).
Nepriznanie náhrady trov konania podľa § 257 CSP sa vzťahuje na prípady, keď by išlo o tak závažný
zásah do majetkových pomerov povinnej osoby, že by tento zásah predstavoval neprimeranú tvrdosť

pri uplatnení pravidla procesnej úspešnosti v spore.28. Konanie o vyporiadanie BSM je konaním v záujme oboch strán sporu. Pokiaľ aj žalobca tvrdí, že
žalovaná nepristúpila na dohodu o vyporiadaní BSM pred podaním žaloby na súd, či v priebehu súdneho
konania, je zrejmé, že žalovaná zastávala negatívne stanovisko k postojom žalobcu práve z dôvodu

jej osobnej ťaživej životnej situácie. Tento fakt nemožno opomínať, pretože sa javí ako podstatným,
brániacimdohodestránsporuovyporiadaníBSM,keďzataktovzniknutúsituáciuvyplývajúcuzbývalého
spolužitia oboch strán sporu by mali niesť primeranú zodpovednosť obaja bývalí manželia. Niet pochýb,
že v porovnaní so žalovanou, od ktorej sa očakáva nové riešenie bývania, a ktorej príjem z invalidného
dôchodku a opatrovateľského príspevku (126€ + 157€) nedosahuje ani úroveň minimálnej mzdy, je

situácia žalobcu poberajúceho výsluhový dôchodok vo výške 859 € s ustálenými osobnými pomermi
neporovnateľne priaznivejšia. Charakter konania, ako aj uvedená osobná situácia strán sporu zakladá
výnimočnosť dôvodov pre aplikáciu § 257 CSP, čím sa predchádza neprimeranému a nerovnovážnemu
zásahu do ich sociálneho postavenia. Odvolací súd preto zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie a
náhradu trov konania stranám sporu podľa § 257 CSP nepriznal.

29. Vyššie uvedené dôvody boli tiež považované za významné pri posudzovaní nároku štátu na
náhradu trov konania voči žalovanej. Štát ako garant fungovania súdnej moci poskytol žalovanej právne
zastupovanie prostredníctvom Centra právnej pomoci, práve a len z dôvodu opodstatnenosti súdneho
konania za súčasnej existencie nepriaznivých majetkových pomerov žalovanej. Vychádzajúc zo zásady

výkladu procesných noriem (ČL. 3 CSP) a interpretácie práv a povinností strán sporu vznikajúcich v
konaní pred súdom (Čl. 4 CSP), keď niet pochýb, že zámerom zákonodarcu nebolo odopretie prístupu k
súdu a spravodlivosti osobám, ktoré z rôznych dôvodov nie sú spôsobilé znášať náklady dokazovania
(Čl.2ods.1,2,ČL.6ods.2,§253ods.2,§254,§257CSP),ktoréhovykonaniebolosúdomvyhodnotené
ako opodstatnené, niet dôvodu vykonať taký výklad zákona pri rozhodovaní o náhrade trov štátu, ktoré

zaťaží povinnosťouhradiťtietotrovyštátakogarantafungovaniasúdnejochranyvrámcivýkonuverejnej
moci.Ajkeďjenepochybné,žeštátuvzniklitrovykonaniavovýške12€,zohľadňujúcnepriaznivúosobnú
situáciu žalovanej, u ktorej akékoľvek ďalšie náklady negatívne vplývajú na jej majetkové pomery,
javilo by sa ako výrazne nespravodlivým zaťažovať ju za daných okolností aj zaplatením finančných
prostriedkov štátu. Z týchto dôvodov súd zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie aj vo výroku o náhrade

trov štátu tak, že štátu tieto trovy nepriznáva.

30. O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté v súlade s § 396 ods. 1 CSP s prihliadnutím
na zásady aplikácie § 257 CSP, keď z dôvodov vyššie uvedených, ktoré sa vzťahujú aj na odvolacie

konanie, odvolací súd stranám sporu náhradu trov konania nepriznal.

31. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods.
2 posledná veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).