Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 20. november 2013

Súd: Okresný súd Lučenec
Spisová značka: 6C/74/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6612209989
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 11. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Cifrová

ECLI: ECLI:SK:OSLC:2013:6612209989.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Lučenec samosudkyňou JUDr. Máriou Cifrovou v právnej veci navrhovateľa 1/ G. R.,

narodený XX.XX.XXXX, bytom Q. XX, Č. R., občan SR, 2/ C. R., narodená XX.XX.XXXX, bytom Q.
XX, Č. R., občianka SR, zastúpená v konaní navrhovateľom 1/ G. R., narodený XX.XX.XXXX, bytom
Q. XX, Č. R. proti odporcovi PROFI CREDIT SLOVAKIA spol. s .r.o., Mliekarenská 10, Bratislava 26,
IČO:35792752, zastúpený Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Kubániho
16, Bratislava, IČO:47 233 516 v konaní o určenie neplatnosti revolvingových zmlúv a o ochranu práv
spotrebiteľa takto

r o z h o d o l :

Súd konanie čo do zaplatenia paušálnej náhrady výdavkov v sume 45 Eur z a s t a v u j e .

Určuje sa, že zmluva o revolvingovom úvere číslo XXXXXXXXXX zo dňa 04.01.2011 uzatvorená medzi
navrhovateľom 1/ a odporcom je neplatná.

Určuje sa, že rozhodcovská zmluva číslo XXXXXXXXXX zo dňa 04.01.2011 uzatvorená medzi
navrhovateľom 1/ a žalovaným je neplatná.

Určuje sa, že zmluva o revolvingovom úvere číslo XXXXXXXXXX zo dňa 04.01.2011 uzavretá medzi
navrhovateľom 1/ a odporcom je neplatná.

Určuje sa, že rozhodcovská zmluva číslo XXXXXXXXXX zo dňa 04.01.2011 uzatvorená medzi
navrhovateľom 1/ a odporcom je neplatná.

Určuje sa, že zmluva o revolvingovom úvere číslo XXXXXXXXXX zo dňa 11.05.2011 uzatvorená medzi
navrhovateľom 2/ a odporcom je neplatná.

Určuje sa, že rozhodcovská zmluva číslo XXXXXXXXXX zo dňa 11.05.2011 uzatvorená medzi
navrhovateľom 2/ a odporcom je neplatná.

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi 1/ finančné zadosťučinenie v sume 1000 Eur v lehote
do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Súd návrh navrhovateľa 1/ ohľadne finančného zadosťučinenia čo do zaplatenia sumy 500 Eur z a
m i e t a .

Súd návrh navrhovateľa 2/ na zaplatenie primeraného finančného zadosťučinenia v sume 500 Eur z
a m i e t a .

Odporca je p o v i n n ý nahradiť navrhovateľovi 1/ trovy konania v sume 13,80 eura v lehote do

3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. o d ô v o d n e n i e :

Navrhovatelia1/,2/sadomáhalizrušenia revolvingovýchzmlúvorevolvingovomúvereč.XXXXXXXXXX
zo dňa 04.01.2011 a zmluvy o revolvingovom úvere č.XXXXXXXXXX zo dňa 04.01.2011. Ako

podmienkou poskytnutia týchto úverov bola súčasne rozhodcovská zmluva zo dňa 04.01.2011
k uvedeným úverom. Navrhovatelia ako spotrebitelia s odporcom uzavreli zmluvy o poskytnutí
revolvingového úveru.
Navrhovatelia uviedli, že ako spotrebitelia majú právny záujem na určení neplatnosti zmlúv uzavretých
o revolvingovom úvere ako aj rozhodcovských zmlúv, ktoré uzavreli s odporcom. Poukázali na to, že ich
nároky sú odôvodnené a sú v súlade s cieľom Európskych smerníc na ochranu spotrebiteľa. Poukázali

najmä na Smernicu Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.
V návrhu poukázali na to, že odporca predložil zmluvy s početnými neprijateľnými podmienkami na čo
však boli upozornení navrhovatelia až neskôr. V čase uzatvárania zmlúv obaja navrhovatelia neboli
zorientovaní v problematike a v praktikách v oblasti revolvingových úverov. Zmluvy obaja navrhovatelia
podpísali v nepriaznivej finančnej situácii, čím bola daná ich finančná tieseň. Obaja navrhovatelia aj

keď z neznalosti problematiky revolvingových zmlúv podpísali tieto úverové zmluvy v dobrej viere, že
sú v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky ako aj Európskej únie, v súlade so všeobecne
zaužívanými zvyklosťami a v súlade s dobrými mravmi a nepoškodzuje ich práva a právom chránené
záujmy. Navrhovatelia poukázali na to, že odporca sa dopustil nekalej obchodnej praktiky tým, že
použil veľmi drobné písmo, je problém súvisle čítať zmluvné dojednania zmluvy o revolvingovom úvere.

Nie je to možné bez technickej pomôcky - lupy, nedajú sa riadne prečítať ani pri vynaložení úsilia,
ktoré je možné bežne vyžadovať. Navrhovatelia poukázali na to, že tento prístup zo strany odporcu je
účelovýmkonaním,účelomktoréhojenedaťspotrebiteľovidostatočnýčasnapreštudovaniejednotlivých
ustanovení a predovšetkým ich dôsledky. Nekalými obchodnými praktikami sú podľa § 7 ods. 1 Zákona
č.250/2007 Z.z. zakázané nekalé praktiky. Navrhovatelia poukázali na to, že odporca konal bez odbornej

starostlivosti, keď navrhovateľov 1/, 2/ spotrebiteľov vystavil zjavne nečitateľným, resp. iba obtiažne
čitateľným zmluvným podmienkam.
Navrhovatelia 1/, 2/ poukázali na to, že odporca použil v zmluvách početné neprijateľné zmluvné
podmienky, ktoré napĺňajú znaky § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka a sú neplatné § 53 ods. 5
Občianskeho zákonníka.

V tejto súvislosti poukázali na článok 2.4 Zmluvy o revolvingovom úvere na článok 3 celková výška úveru
RPMN. Poukázali na to, že vyplnený formulár pre štandardné európske informácie o spotrebiteľskom
úvere bol odovzdaný súčasne s uzavretím zmluvy a nie v predstihu. Zhrnutím celého formulára pre
štandardné európske informácie o spotrebiteľskom úvere poukazujú na absenciu podpisu veriteľa a
dátumu čísla zmlúv, ktorej sa týka akejkoľvek zmienky, že tento formulár je neoddeliteľnou súčasťou

zmluvy o úvere.
Ďalej poukázal na článok 3 celková výška úveru RPMN.
Ďalej poukázal na článok 4 revolving a článok 9 neuskutočnenie revolvingu - výpoveď.
Navrhovatelia poukázali na to, že v prípade revolvingu ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa
generálnej klauzuly podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého zmluvná podmienka je

neprijateľná ak spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa.
Taktiež poukázal na článok 7 prílohy, na článok 8 právo povinnosti dlžníka, článok 13 porušenie zmluvy
o revolvingovom úvere, na článok 10.2, na článok 11.1, na článok 13.2, článok 14 sankcie, článok 14.4,
článok 14.6, článok 15 oznamovanie, doručovanie, článok 16 súhlas so spracovaním osobných údajov,
článok 18 záverečné ustanovenia.

Navrhovatelia uviedli, že podstatnú časť podmienok, ktoré považujú v predmetných zmluvách za
neprimerané a nekalé v celom kontexte 18-ich článkov zmluvných dojednaní, nie je ani jeden článok,
ktorý by neobsahoval neprijateľnú podmienku, ktorou odporca ako veriteľ získava prevahu nad
spotrebiteľom - navrhovateľmi 1/, 2/.
Pri takomto veľkom počte hrubo nemorálnych a zneužívajúcich zmluvných podmienok, ktoré zakladajú

hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa nemôže obstáť ani zmluva
ako celok.
Z uvedených dôvodov navrhovatelia poukázali na to, že možno aplikovať ustanovenie § 41 Občianskeho
zákonníka v jeho eurokomformnom výklade s ustanovením článku 6 ods. 1 Smernice Rady 93/13/ EHS
o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Preto navrhovatelia 1/, 2/ žiadajú určiť neplatnosť

revolvingových zmlúv ako celku. Navrhovatelia osobitne poukazujú na neprijateľnú podmienku, ktoroubolo pristúpenie na uzatvorenie rozhodcovských zmlúv k zmluvám o úveroch. Aj keď sú rozhodcovské
zmluvy uzatvorené na samostatných tlačivách, boli však finančnými agentmi ponúkané spotrebiteľom -
odporcom. Toto konanie je v rozpore s § 9 Zákona o spotrebiteľských úveroch: " Veriteľ alebo finančný

agentnesmieponúkaťspotrebiteľovivýberrozhodnéhoprávakzmluveospotrebiteľskomúvere,ktorého
zrejmým cieľom je zbaviť spotrebiteľa práv, ktorému priznáva tento zákon. Rozhodcovské zmluvy nútia
spotrebiteľa podrobiť sa rozhodcovskému konaniu ak ho vyvolá veriteľ. Tým je spotrebiteľ odkázaný
v týchto prípadoch riešiť spor len cez rozhodcu. Rozhodcovská zmluva je neprijateľnou, nakoľko
fakticky znemožňuje uplatnenie práva spotrebiteľa na súde a v 99. prípadoch bude žalovať spotrebiteľa

dodávateľ a ten si vyberie rozhodcovský súd v jeho sídle. Tým je naplnená hrubá nerovnováha v právach
a povinnostiach je v prospech spotrebiteľa - spotrebiteľ je fakticky zbavený súdnej ochrany. V tejto
súvislosti poukázal na záver rozhodnutia Európskeho súdneho dvora vo veci Océano Grupo Editorial.
Navrhovatelia si uplatnili aj finančné zadosťučinenie, považujú uplatnenie tohto nároku za legitímny
nárok v zmysle § 3 ods. 5 Zákona o ochrane spotrebiteľa s ohľadom na utrpenie, ktoré musel navrhovateľ
1/ podstúpiť. Finančné zadosťučinenie je navrhovateľmi požadované a stanovené s ohľadom na stav

neistoty a obáv, že odporca si začne uplatňovať jednotlivé nemorálne zmluvné podmienky a stav
neistoty, že odporca si nemorálnou podmienkou bol schopný uplatniť hneď pri uzatváraní zmlúv vo forme
uvedeniapredpokladanejRPMNzmluveakoajpovinnostipristúpenianačlánok8,-Dohoduoposkytnutí
služby, ktorej odplatu si hneď z úveru odpočítal ako aj stanovením podmienky uzatvoriť rozhodcovské
zmluvy.

Odporca preukázateľne uviedol navrhovateľov do omylu tým, že celý zmluvný vzťah je v súlade s platnou
legislatívou a nerobí zo spotrebiteľa obeť nekalých praktík. Navrhovatelia mali vedieť, aké sú právne
hranice pri stanovovaní zmluvných podmienok, aby spotrebiteľa, ktorý pri uzatváraní zmlúv konal v
dobrej viere, nepoškodzoval, neuvádzal do omylu a stavu neistoty. Odporca oboch žalobcov vystavil
svojim konaním bez odbornej starostlivosti v rozpore so zákonom ako aj konaním proti dobrým mravom.

Z týchto dôvodov navrhovatelia žiadajú o primerané finančné zadosťučinenie v ktorom je zohľadnená
aj výška poskytnutého úveru a spôsobilosť takýmto konaním privodiť spotrebiteľovi újmu v prípade
uplatňovania si neprijateľných zmluvných podmienok.
Navrhovatelia poukázali na to, že podstatou finančného zadosťučinenia nie je sankciovanie odporcu,
ale odškodnenie spotrebiteľa. Navrhovatelia sú toho názoru, že priznanie finančného zadosťučinenia

súdom v neposlednom rade na odporcu bude pôsobiť preventívne, aby prehodnotil svoje ďalšie aktivity
v záujme ochrany všetkých spotrebiteľov a nespôsoboval zaťažovanie súdov takýmito žalobami.
Navrhovatelia 1/, 2/ zobrali písomným podaním zo dňa 30.10.2013 v návrh časti 45 Eur - paušálne
náhrady výdavkov späť a žiadali, aby súd konanie v tejto veci zastavil.
Čo sa týka finančného zadosťučinenia vo výške sumy 1 500 Eur navrhovateľ 1/ žiada, aby bolo

vyplatené zo strany odporcu, podľa jeho názoru je to legitímny nárok v zmysle § 3 ods. 5 Zákona o
ochrane spotrebiteľa, vzhľadom na utrpenie, ktoré musel navrhovateľ 1/ podstúpiť. V tejto súvislosti
poukázal na to, že odporca si uplatnil zrážky zo mzdy vo výške 2 násobku mesačnej splátky, tieto
zrážky boli realizované prostredníctvom zamestnávateľa navrhovateľa 1/ čo vyvolalo stresové situácie
aj z toho dôvodu, že v tom čase bol navrhovateľ práceneschopný a stalo sa tak bez akéhokoľvek

upozornenia vopred. V tejto súvislosti podal navrhovateľ podnet na Slovenskú obchodnú inšpekciu o
čom predložil súdu vyjadrenie od Slovenskej obchodnej inšpekcie. Vzhľadom k tomu, že túto záležitosť
chcel navrhovateľ 1/ riešiť s jeho zamestnávateľom, v súvislosti s týmto bolo poškodené jeho dobré
meno. Tieto stresujúce situácie mali vplyv na jeho zdravotný stav o čom predložil lekárske potvrdenie.
Táto celá situácia mala nepriaznivý vplyv na rodinu a manželku, ako aj celú domácnosť. Manželka

je tiež účastníčkou tohto konania, vystupuje ako navrhovateľka 2/ v tomto konaní, ktorá si taktiež
zobrala revolvingový úver. Poukázal na to, že boli uvedení spolu aj s manželkou do omylu a preto aj z
tohto dôvodu žiada finančné zadosťučinenie. O tom, že v skutočnosti uzavretie rozhodcovskej zmluvy
nemôže veriteľ ponúkať a nanútiť dlžníkom v tom čase navrhovatelia nevedeli z toho dôvodu podpísali
aj predmetnú zmluvu.

Právny zástupca odporcu zaslal súdu písomné vyjadrenie ohľadne tvrdení navrhovateľov. Poukázal
na to, že dohoda a poskytnutí služby je samostatným úkonom a aj jej posudzovanie musí vychádzať
z komplexného posúdenia všetkých ustanovení tejto dohody a súvisiacich okolností. Jej vznik nie je
podmienkou pre vznik zmluvy o revolvingovom úvere. Táto skutočnosť vyplýva z bodu 8 ods. 8.6

dohody o poskytnutí služby. Odporca mal za to, že tvrdenia navrhovateľov o tom, že uzavretie tejto
dohodymalobyťpodmienkouposkytnutiaúverusúúčelovétvrdenia.Čosatýkauzavretiarozhodcovskej
zmluvy nie je a nebolo podmienkou vzniku samotného úverového vzťahu podľa zmluvy o revolvingovom
úvere uzavrieť rozhodcovské zmluvy. Toto objektívne vyplýva z bodu 2 rozhodcovskej zmluvy, kde savýslovne uvádza, že uzatvorenie rozhodcovskej zmluvy nie je podmienkou uzavretia a vykonania zmluvy
o revolvingovom úvere a súčasne, že dlžník nie je povinný prijať návrh danej rozhodcovskej zmluvy.
Taktiež poukázal na to, že dlžník, ktorý uzavrel rozhodcovskú zmluvu, je oprávnený od nej v lehote 14.

kalendárnych dní od jej uzavretia odstúpiť. Tvrdenie zdôvodňujúce neplatnosť rozhodcovskej zmluvy
z dôvodu miesta rozhodcovského konania je účelové a právne nedôvodné. Predmetné rozhodcovské
zmluvy neobsahujú ani nepredstavujú neprijateľnú podmienku podľa § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho
zákonníka. V prípade rozhodcovských zmlúv uvedených v napadnutom výroku je vzhľadom na
ustanovenie ich bodu 3, vylúčené splnenie podmienky podľa § 3 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka

a teda rozhodcovské zmluvy ani žiadnu neprijateľnú podmienku neobsahujú a ani samotné takouto
podmienkouniesú.Nazákladeuvedenéhonamietolodporcadôvodžalobyapretopovažovaltútožalobu
o neplatnosť revolvingových zmlúv za nedôvodnú.
Taktiež namietal dôvodnosť žaloby v časti uplatneného nároku na primerané finančné zadosťučinenie.
Údajný stav neistoty, ktorý uvádzajú navrhovatelia spochybňujú samotné konanie navrhovateľov,
kedy opakovane vstupovali do zmluvného vzťahu s odporcom. Dôvody tejto údajnej neistoty nikdy

nejestvovali. Vzhľadom na uvedené odporca žiadal, aby súd žalobu v celom rozsahu zamietol ako
nedôvodnú.

Navrhovatelia v písomnom podaní zo dňa 12.06.2013 v rámci doplnenia dokazovania poukázali na
to, že v danom prípade úroky ktoré sa uplatňovali v revolvingových zmluvách sú v rozpore s dobrými

mravmi. V prípade predmetných spotrebiteľských zmlúv bolo preukázané, že išlo o viac ako 6 - 7
násobné prekročenie priemernej úrokovej sadzby poskytovanej peňažnými ústavmi v čase uzatvorenia
predmetných zmlúv obdobných spotrebiteľských úverov. Toto konanie je v rozpore s dobrými mravmi.
Poukázali v tejto súvislosti na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR rozsudok č.k.5Cdo/26/2011 zo dňa
26.04.2012, ktorý v odôvodnení uvádza, že úroková miera, ktorá prevyšuje 4 až 5,5 násobne obvykle

úrokovúmieru,vtejtočastisúujednaniaprerozporsdobrýmimravmipodľa§39Občianskehozákonníka
neplatné. Taktiež poukázal na nečitateľnosť ako vady prejavu vôle, nečitateľnosť robí právny úkon
nezrozumiteľným a teda absolútne neplatným v zmysle § 37 Občianskeho zákonníka.
Na základe týchto skutočností poukázal na ustanovenie § 39 Občianskeho zákonníka a navrhuje zmluvy
určiť za absolútne neplatné.

Čo sa týka revolvingu taktiež poukázal, že ide tu o obchádzanie zákona. Zmluvy o revolvingovom
úvere sú v rozpore s účelom spotrebiteľského úveru v tom, že odporca automaticky poskytuje po
splatení prvých 24 splátok teda ešte ani nie po splatení celého úveru ďalší úver - revolving bez toho,
či finančné prostriedky v tom čase spotrebiteľ bude požadovať alebo nie. Takéto konanie zaviazaním
sa dlžníka bez jeho vôle, požiadavky a potreby v aktuálnom čase. Taktiež poukázal na rozhodcovské

zmluvy ktoré aj keď sú uzatvárané na samostatných tlačivách, tak v prvom rade boli finančnými agentmi
ponúkané a boli podmienkou uzavretia úverových zmlúv zo strany odporcu. Toto konanie je v rozpore
s § 9 ods. 8 Zákona o spotrebiteľských úveroch. Rozhodcovské zmluvy nútia spotrebiteľa podrobiť sa
rozhodcovskému konaniu ak ho vyvolá veriteľ. Tým je spotrebiteľ odkázaný v týchto prípadoch riešiť spor
cez rozhodcu. Nie je možné v žiadnom prípade tvrdiť, že spotrebiteľ si rozhodcovskú zmluvu osobitne

vyjednal. Vo vopred predformulovanej zmluve odporca sám vybral konkrétne rozhodcovské súdy.
V tomto písomnom vyjadrení bolo poukázané na finančné zadosťučinenie, ktoré si uplatňujú
navrhovatelia od odporcu. Toto pokladajú za uplatnenie legitímneho nároku v zmysle § 3 ods. 5
Zákona o ochrane spotrebiteľa. Výška finančného zadosťučinenia je navrhovateľmi požadovaná a
stanovená s ohľadom na intenzitu a dosah porušenia ich spotrebiteľských práv. Stav neistoty, že

odporca si nemorálnu podmienku bol schopný uplatniť ihneď pri uzatváraní zmlúv vo forme uvedenia
predpokladanej RPMN zmluve, o povinnosti pristúpenia na článok 8 dohodu o poskytnutí služby,
ktorej odplatu si hneď z úveru odpočítal aj stanovením podmienky uzatvoriť rozhodcovské zmluvy s
povinnosťou predložiť prevodné príkazy z banky zadané na úhradu splátok ešte ani neposkytnutých
úverov ako podmienky poskytnutia úverov, použitie nečitateľného písma a v neposlednom rade si

odporca uplatnil voči odporcom úžernícke úroky. V prípade odporcu 1/ boli realizované zrážky zo mzdy
v dvojnásobnej výške splátky a týmto došlo k vážnemu ekonomickému zásahu práve v čase keď bol
navrhovateľ 1/ práceneschopný s tým, že následné riešenia vecí sa realizovali cez jeho zamestnávateľa
ako aj cez Slovenskú obchodnú inšpekciu, to bolo všetko stresujúce a malo to vplyv na dlhodobo
nepriaznivý zdravotný stav navrhovateľa 1/ taktiež na jeho zdravie ako aj celkovú finančnú situáciu

v domácnosti a rodine. Vzhľadom na uvedené považujú navrhovatelia finančné zadosťučinenie za
primerané.Súd vo veci vykonal dokazovanie konštatovaním obsahu písomného návrhu, výsluchom navrhovateľa
1/, ktorý bol splnomocneným zástupcom navrhovateľky 2/, výsluchom právneho zástupcu odporcu,
písomnými vyjadreniami účastníkov konania, zmluvami o úvere č.XXXXXXXXXX zo dňa 04.01.2011,

č.XXXXXXXXXX zo dňa 04.01.2011, č.XXXXXXXXXX zo dňa 11.05.2011 s prílohami, rozhodcovskými
zmluvamič.XXXXXXXXXX,č.XXXXXXXXXX,č.XXXXXXXXXX,žiadosťouovykonaniezrážokzomzdy,
podnetom na začatie konania - na Slovenskej obchodnej inšpekcii, oznámením podnetu č.XXX/XXXX,
rozhodnutiami krajských súdov, okresných súdov na ktoré poukázali navrhovatelia 1/, 2/, na základe
čoho dospel k nasledovným skutkovým a právnym záverom.

Súd mal preukázané, že navrhovateľ 1/ uzatvoril s odporcom dve zmluvy o revolvingovom úvere dňa
04.01.2011 zmluvu č.XXXXXXXXXX na úver vo výške 1 500 Eur, navrhovateľovi bola poskytnutá
čiastka 1 284,25 eura ako podmienkou poskytnutia úveru bola súčasne uzavretá rozhodcovská zmluva
č.XXXXXXXXXX zo dňa 04.01.2011. Ďalej uzavrel zmluvu o revolvingovom úvere č.XXXXXXXXXX na
úvervovýške1500Eur,navrhovateľovibolaposkytnutáčiastkavovýške1284,25euraakopodmienkou

poskytnutia úveru bola súčasne uzavretá rozhodcovská zmluva č.XXXXXXXXXX zo dňa 04.01.2011.
Navrhovateľka 2/ uzavrela zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX dňa 11.05.2011 na úver vo
výške 960 Eur, navrhovateľke 2/ bola poskytnutá čiastka 821,86 eura ako podmienkou poskytnutia úveru
bola súčasne uzavretá rozhodcovská zmluva č. XXXXXXXXXX zo dňa 11.05.2011.

Podľa zákonného ustanovenia § 80 písm. c) Zákona č.99/21963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v
znení zmien a doplnkov návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení,
či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

Súd mal za to, že naliehavý právny záujem na určenie je daný, pretože v tomto prípade bez tohto určenia

by bolo ohrozené právo navrhovateľov a taktiež bez tohto určenia by sa stalo ich právne postavenie
neistým.

Podľa zákonného ustanovenia § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá
zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa zákonného ustanovenia § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských
zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ,
použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné
dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú

neplatné.

Základnú charakteristiku spotrebiteľských zmlúv upravuje Občiansky zákonník v ustanovení § 52. V
zmysle tohto ustanovenia v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy spotrebiteľskou zmluvou je každá
zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Dodávateľ je osoba,

ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Zpovahyzmluvnýchstrán(podnikateľvs.fyzickáosobanepodnikateľ),predmetupodnikateľskejčinnosti

oprávneného a v konečnom dôsledku aj z obsahu tejto zmluvy je zrejmé, že ide o spotrebiteľskú zmluvu
a teda o vzťah medzi spotrebiteľom na jednej strane a dodávateľom na strane druhej v zmysle § 52
a nasl. OZ

V slovenskom právnom poriadku vyplýva slovenským súdom povinnosť dodržiavať komunitárne právo z

článku 144 ods. 1 Ústavy SR, na základe ktorého sú sudcovia pri rozhodovaní viazaní aj medzinárodnou
zmluvou podľa čl. 7 ods. 2, t. j. Zmluvou o Európskej únii, Zmluvou o založení Európskeho spoločenstva,
ale aj ostatnými prameňmi primárneho práva Európskej únie.

Význam ochrany spotrebiteľov viedol zákonodarcu Spoločenstva okrem iného k tomu, že v článku 6

ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách
(Ú. v. ES L 95, s. 29; Mim. vyd. 15/002, s. 288, ďalej len "smernica") stanovil, aby nekalé podmienky
uvedené v zmluve uzavretej medzi predajcom alebo dodávateľom a spotrebiteľom "neboli záväzné pre
spotrebiteľa". Ide o kogentné ustanovenie, ktoré s ohľadom na nerovné postavenie jednej zo zmluvnýchstrán smeruje k nahradeniu formálnej rovnováhy, ktorú (spotrebiteľská) zmluva nastoľuje medzi právami
a povinnosťami zmluvných strán, skutočnou rovnováhou, ktorá medzi nimi môže znovu zaviesť rovnosť.
Podľa článku 3 ods. 1 smernice zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje

za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán
vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.
Príloha smernice obsahuje indikatívny zoznam podmienok, ktoré sa môžu považovať za nekalé. Medzi
nimi sa bod 1 písm. q) tejto prílohy týka podmienok, ktorých cieľom alebo účinkom je "neposkytnúť
spotrebiteľovi právo alebo mu brániť v uplatňovaní práva podať žalobu alebo podať akýkoľvek

iný opravný prostriedok, najmä vyžadovať od spotrebiteľa, aby riešil spory neupravené právnymi
ustanoveniami výhradne arbitrážou, nevhodne obmedzovať prístup k dôkazom alebo ukladať mu
povinnosť dôkazného bremena, ktoré by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, malo spočívať na
inej zmluvnej strane".
V zmysle ustálenej judikatúry Európskeho súdneho dvora (ďalej ESD) "povaha a význam verejného
záujmu, z ktorého vychádza ochrana, ktorú smernica zaisťuje spotrebiteľom, teda odôvodňujú to,

že vnútroštátny súd je povinný posudzovať ex offo nekalú povahu zmluvnej podmienky, a tým
vyrovnávať nerovnováhu, ktorá existuje medzi spotrebiteľom a predajcom alebo dodávateľom. Systém
ochrany zavedený smernicou vychádza z myšlienky, že spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom alebo
dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj o úroveň
informovanosti, a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky pripravené vopred predajcom

alebo dodávateľom bez toho, aby mohol vplývať na ich obsah (rozsudok z 27. júna 2000, Océano
Grupo Editorial a Salvat Editores, C 240/98 až C 244/98, Zb. s. I 4941). Ochrana, ktorú smernica
priznáva spotrebiteľom, sa tak vzťahuje aj na prípady, v ktorých sa spotrebiteľ, ktorý s predajcom alebo
dodávateľom uzavrel zmluvu obsahujúcu nekalú podmienku, zdrží namietania nekalej povahy tejto
podmienky z dôvodu, že buď o svojich právach nevie, alebo preto, že je odradený od ich uplatňovania

z dôvodov nákladov, ktoré by malo za následok súdne konanie (rozsudok Cofidis, C 473/00, Zb. s. I
10875)".
Vychádzajúc z vyššie uvedených ustanovení smernica je priamo vykonateľným prameňom
komunitárneho práva aj v dôsledku nedostatočnej alebo neúplnej transpozície do právneho poriadku
Slovenskejrepubliky(viďustanoveniaObčianskehozákonníkav§52anasl.včaseuzatvoreniaúverovej

zmluvy medzi účastníkmi konania s prihliadnutím na súčasný stav upravený v zmysle judikatúry ESD).
Súd je preto povinný aplikovať tieto ustanovenia na prebiehajúce konanie ex offo zohľadňujúc ich
prioritu pred vnútroštátnou úpravou spotrebiteľských vzťahov v Občianskom zákonníku, resp. zákone
o spotrebiteľských úveroch.

Európsky súdny dvor v rozsudku Océano Grupo Editorial (citovaný už vyššie) judikoval, že "podmienka,
ktorá deleguje právomoci vzhľadom na všetky vyvstávajúce spory na súd v územnej jurisdikcii, kde
má predajca alebo dodávateľ svoje hlavné obchodné sídlo, zaväzuje spotrebiteľa podrobiť sa výhradne
jurisdikcii súdu, ktorý môže byť ďaleko od miesta jeho trvalého bydliska. To mu sťažuje predložiť
obhajovací spis súdu. V prípade sporov s obmedzenými finančnými čiastkami by náklady spojené s

obhajovacím spisom spotrebiteľa mohli byť prekážkou a spôsobiť mu právnu nápravu alebo ochranu.
Takáto podmienka preto spadá do kategórie podmienok, ktoré majú cieľ alebo účinok vylúčiť alebo
zabrániť právu spotrebiteľa začať právne konanie - kategória z písmena q) bodu 1 Prílohy ku Smernici.
Na druhej strane táto podmienka uľahčuje predajcovi alebo dodávateľovi pripraviť sa na proces a robí
mu to menej obtiažnym.

Rozhodcovské zmluvy k predmetným revolvingovým zmluvám ktoré sú ich súčasťou neboli dojednané
individuálne.Spôsobakýmbolirozhodcovskézmluvykoncipovanéformálnenapĺňapodmienkuuvedenú
v citovanom písm. q) bodu 1 Prílohy ku smernici v tom význame, že rozhodcovské konanie bolo
dojednané ako výlučný prostriedok riešenia sporov zo zmluvy. Vychádzajúc však z povahy samotnej

zmluvy o úvere (viď aj ustanovenie § 53 ods. 9 OZ v súčasnom znení) je však zrejmé, že subjektom,
ktorý bude mať v konečnom dôsledku právo voľby medzi rozhodcovským alebo civilným súdom bude
takmer vždy veriteľ, nakoľko miera jeho práv voči druhej zmluvnej strane v súvislosti s mierou povinností
dlžníka, zabezpečuje takmer úplnú dominanciu v tomto zmluvnom vzťahu a minimalizuje dôvody na
podanie žaloby zo strany dlžníka. Vychádzajúc z uvedených ustanovení je zrejmé, že veriteľ od počiatku

sledoval takýmto koncipovaním rozhodcovskej doložky to, aby v prípade vzniku sporov zo zmluvy boli
tietovždyriešenénasúde,ktorýsanachádzavmiestejehosídla,zaúčelomminimalizáciejehonákladov
a reálneho sťaženia uplatnenie práv spotrebiteľa. Takto koncipovanou rozhodcovskou doložkou teda
napriek jej formálnemu zneniu reálne dochádza k narušeniu smernicou sledovanej rovnováhy medzizmluvnými stranami a to samozrejme v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ v takejto situácii vzhľadom
na značnú vzdialenosť miesta konania ako aj na svoje majetkové a zárobkové pomery nemá možnosť
relevantne sa proti návrhu zo strany veriteľa brániť, resp. sa zúčastniť konania či už pred rozhodcovským

súdom alebo v občiansko súdnom konaní. V konečnom dôsledku k takémuto závažnému narušeniu
rovnováhy v rozpore s úmyslom vyjadreným v smernici dochádza už aj samotnou skutočnosťou, že
spotrebiteľovi nie je zo zákona daná možnosť v prípade podania žaloby voči nemu na rozhodcovskom
súde (nachádzajúcom sa okrem toho v značnej vzdialenosti od bydliska odporcu), domáhať sa možnosti
uskutočniť konanie na súde v mieste jeho bydliska ako je to prirodzené v občianskom súdnom konaní.

Spotrebiteľ sa podpisom rozhodcovskej zmluvy reálne vopred vzdáva práva na účinnú procesnú obranu
(či už z nevedomosti alebo nemožnosti vplývať na obsah zmluvy), čo je v demokratickom zriadení a v
podmienkach právneho štátu neprijateľným javom.
Na základe vyššie uvedených skutočností v danom prípade mal súd v zmysle výkladu smernice v
rozsudku Océano Grupo Editorial za to, že v uvedených zmluvách v ktorých je určený rozhodcovský
súd, kde ide o neprijateľnú podmienku a zmluva ako taká už od počiatku je neplatnou v zmysle § 53

ods. 4 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzatvárania zmluvy. V danom prípade ide o absolútne
neplatný právny úkon.

Súd konštatoval, že rozhodcovské zmluvy neboli s navrhovateľmi 1/, 2/ individuálne dojednané. Z
vykonaného dokazovania nevyplýva, že by boli navrhovatelia akokoľvek na dôsledky vyplývajúce

pre nich z rozhodcovskej zmluvy vopred upozornení. Súd konštatoval, že v danom prípade ide v
zmysle vykonaného dokazovania a v zmysle citovaných zákonných ustanovení o neprijateľnú zmluvnú
podmienku.

Dňa 05.08.2011 zaslal navrhovateľ na začatie konania podnet na Slovenskú obchodnú inšpekciu.

Po prešetrení prípadu v oznámení k podnetu zo dňa 18.10.2011 zo strany Inšpektorátu Slovenskej
obchodnej inšpekcie sa uvádza, že jednotlivé články zmluvných dojednaní zmluvy o revolvingovom
úvere spoločnosti ProfiCredit Slovakia s.r.o., boli posúdené právnym oddelením SOI. V niektorých
článkoch ide o neprimeranú prevahu práv veriteľa nad spotrebiteľom. Jedná sa o neprijateľné zmluvné
podmienky podľa generálnej klauzuly podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého

spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.
Poukázal na to, že nie je v právomoci SOI vyhlásiť zmluvy za neplatné ani zmluvné podmienky.
Posudzovanie neprimeranosti zmluvných podmienok je v právomoci súdu.

Okrem iného po preskúmaní revolvingových úverov, ktoré boli uzavreté navrhovateľmi 1/, 2/ súd zistil, že
navrhovatelia 1/, 2/ v konaní vystupujú ako občania - fyzická osoba sú spotrebiteľmi, ktorí nekonajú za
účelom podnikania. Odporca je veriteľom, osobou, ktorá poskytuje úvery v rámci svojej podnikateľskej
činnosti. Vzhľadom k tomu, že revolvingové úvery boli uzavreté dňa 04.11.2011 a 11.05.2011, preto
súd použil na jeho posúdenie ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch č.129/2010 Z.z. a zákona

o ochrane spotrebiteľa a dospel k záveru, že celková čiastka, ktorá bola navrhovateľom vyplatená zo
strany odporcu z revolvingového úveru č.XXXXXXXXXX vo výške 1 284,25 eura na úver vo výške 1
500 Eur a taktiež z revolvingového úveru č.XXXXXXXXXX vo výške 1 500 Eur bola vyplatená čiastka
1 284,25 eura, zmluva o revolvingovom úvere č.XXXXXXXXXX zo dňa 11.05.2011 vo výške 960 Eur a
odporcombolaposkytnutáčiastka821,86eura.Popreskúmanípredmetnýchzmlúvsúddospelkzáveru,

že predmetné zmluvy tak ako sú koncipované sú nepresné, nedostatočne určité a pre spotrebiteľa
sú nezrozumiteľné, nie je jednoznačné v akej výške boli poskytnuté finančné prostriedky. Pri RPMN
vo výške 70,01 eura jednoznačný úžernícky úmysel veriteľa. Z internetovej stránky Národnej banky
Slovenskej republiky bolo zistené, že pri spotrebiteľskom úvere so splatnosťou nad 1 do 5 rokov v roku
2011predstavovalúrok15,27p.a.tojezrejmé,žeúrokdohodnutýmedziúčastníkmivdanomprípadebol

viac ako štvornásobne vyšší. Dohoda vo výške úrokov musí byť v súlade s § 39 Občianskeho zákonníka
teda nesmie sa priečiť dobrým mravom, inak je právny úkon absolútne neplatný.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom
odporuje zákonu, alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 3 ods.1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych
vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť
v rozpore s dobrými mravmi.Podľa zákonného ustanovenia § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka za neprijateľné podmienky
uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú ustanovenia ktoré vyžadujú v rámci dojednanej

rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom
konaní.

Osobitným výrokom súd určil za neplatnú rozhodcovskú zmluvu, v ktorej sa nachádza rozhodcovská
doložka podľa citovaného ustanovenia § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka.

Pri rámcovom zakotvení neprijateľných zmluvných podmienok v spotrebiteľskej zmluve, ktoré sú
uvedené, súd považuje okrem iných za neprijateľnú podmienku aj zabezpečenie záväzkov formou
zrážok zo mzdy, ktorou spotrebiteľ priamo umožnil dodávateľovi, aby tento na základe svojej výzvy si
uspokojoval predmetnú pohľadávku priamo výzvou zamestnávateľovi spotrebiteľa - dlžníka.

Podľa zákonného ustanovenia § 3 ods. 5 Zákona č.250/2007 Z.z. proti porušeniu práv a povinností
ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde
domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa
porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav, a to aj vtedy, ak takéto konanie
porušiteľapoškodzujezáujmyspotrebiteľov,ktoréniesúlenjednoduchýmsúhrnomzáujmovjednotlivých

spotrebiteľov poškodených porušením spotrebiteľských práv, ale ide o konanie porušiteľa uplatňované
voči všetkým spotrebiteľom (ďalej len "kolektívne záujmy spotrebiteľov"). Spotrebiteľ, ktorý na súde
úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi,
má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti
ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.

Súd priznal navrhovateľovi primerané finančné zadosťučinenie podľa citovaného ustanovenia § 3 ods. 5
Zákona č.250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľov navrhovateľovi 1/ v sume 1 000 Eur, vzhľadom k tomu,
že bol reálne vykonaný zásah do práv navrhovateľa 1/ priamym vymáhaním pohľadávky z predmetnej
zmluvy zo strany odporcu bez súdneho rozhodnutia. Odporca tak zásahom do majetkovej sféry práv

navrhovateľa zasiahol a toto bolo spôsobilé spôsobiť újmu na uspokojovaní jeho životných potrieb a
celej rodiny. Ešte navyše bolo to v období, keď sa vykonávali zrážky zo mzdy, keď bol navrhovateľ 1/
práceneschopný. Tento zásah predstavoval újmu aj v nemajetkovej sfére, vzhľadom k tomu, že v tom
období mal navrhovateľ 1/ vážne zdravotné problémy, ktoré sa pod vplyvom uvedených okolností ešte
zhoršili o čom predložil lekárske potvrdenie. Súd mal za to, že toto zadosťučinenie je primerané vo výške

1 000 Eur, preto žalobu v časti čo do zaplatenia sumy 500 Eur zamietol.
Navrhovateľka 2/ žiadala, aby jej bolo priznané finančné zadosťučinenie v sume 500 Eur. Súd jej návrh
zamietol vzhľadom k tomu, že navrhovateľka 2/ je manželkou navrhovateľa 1/ a z jej strany neboli
preukázané konkrétne následky tohto zásahu. Preto súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej
časti tohto rozhodnutia.

Súd konanie čo do zaplatenia paušálnej náhrady výdavkov, ktorý požadovali navrhovatelia 1/, 2/ -
návrhom na začatie konania v sume 45 Eur v tejto časti zastavil, vzhľadom k tomu, že navrhovatelia
zobrali písomným podaním zo dňa 30.10.2013 v tejto časti návrh späť v súlade so zákonným
ustanovením § 96 ods. 1 O.s.p.

Nazákladevykonanéhodokazovaniaavzmyslecitovanýchzákonnýchustanovení,súddospelkzáveru,
že v danom prípade ide o absolútne neplatné právne úkony preto rozhodol tak, ako je to uvedené vo
výrokovej časti tohto rozsudku.

O náhrade trov konania súd rozhodol v súlade so zákonným ustanovením § 142 ods. 1 O.s.p. s tým,
že súd priznal náhradu trov konania navrhovateľovi 1/ ako úspešnému účastníkovi konania, ktorými si
uplatnil trovy konania ako cestovné - výdavky vo výške cestovného lístka SAD na trase Q. - M. a späť
a to za účasť na pojednávaní dňa 04.06.2013 dňa 25.06.2013 a dňa 20.11.2013 v celkovej sume 13,80
eura ( cestovné Q. - M. a späť v sume 4,60 eura - 2 krát po 2,30 eura ).

Poučenie:Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa
jeho doručenia na Okresný súd v Lučenci, Dr. Herza č. 14.

Podľa § 205 ods. l O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis

zostal na súde, a aby každý účastník dostal jeden rovnopis odvolania. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 221 ods. l O.s.p. súd rozhodnutie zruší, len ak:
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv
začalo konanie,
e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže
namiesto samosudcu rozhodoval senát,
h) súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne
ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav,

i) sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli
alebo ak také dôvody neexistovali,
j) bol odvolacím súdom schválený zmier.

Ak nebude povinnosť týmto rozhodnutím stanovená splnená dobrovoľne, možno sa jej plnenia domáhať

návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých
detí, návrhom na súdny výkon rozhodnutia.